Slovenská jazykovedná spoločnosť pri JÚĽŠ SAV, v. v. i,
vás srdečne pozýva na jubilejnú prednášku
prof. PhDr. Pavla Žiga, CSc.,
s názvom
Prostriedky či etapy súčasného poznávania jazyka,
ktorá sa uskutoční
25. 4. 2022 o 13.00 hod. v zasadačke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Tézy prednášky:
Predmetom prednášky sú otázky komplexnosti jazykovedného výskumu, prieniku bádanej problematiky do interdisciplinárnych dimenzií a problematika dispozičnej skúsenosti v lingvistickom bádaní. Súhrn poznávacích procesov sa v prednáške hodnotí s ohľadom na intersubjektivitu, subjektivitu aj nekompromisné pridržiavanie sa objektivizmu. V rámci syntézy poznatkov vplyvom rozdielneho „vkusu“ jednotlivých bádateľov autor upozorňuje na riziko zovšeobecnených záverov na jednej strane, na druhej strane aj na hranice subjektivity umocňujúcej rozdiely bádateľských postojov, vedúce k (potenciálnemu) riziku vyústenia do neschopnosti určiť hodnotu protichodných súdov v rámci konkrétnych metodologických smerov.
Podstatou metód aplikovaných vo výskume jednotlivých teritoriálnych a sociálnych podôb národného jazyka je získavanie materiálu z konkrétneho jazykového prostredia a interpretácia tohto materiálu. Metodológie jednotlivých jazykovedných disciplín by sa nemali odlišovať tým, čím je predmet ich výskumu bližší spisovnému jazyku, resp. čím sa od neho vzďaľuje, ale uvedomovaním si, že ani v jednom prípade by nemalo ísť o mechanickú autorskú prezentáciu poznatkov o získanom materiáli, ale o jeho abstraktnejšiu a sofistikovanejšiu interpretáciu.
Obsah prednášky sa odvíja od myšlienky Z. Topolińskej o tom, že „...slabšou stránkou (národných aj nadnárodných) jazykových / nárečových atlasov je, že v nich okrem fonetických, morfologických, lexikálno-slovotvorných javov nie je zastúpená funkčná analýza a interpretácia skúmaných prvkov“. V snahe identifikovať prostriedky aj etapy súčasného poznávania jazyka sa prednáška ďalej zaoberá dvoma problémovými okruhmi: 1. nárečové (kartografické) spracovanie nemá byť deskripciou vnímanou ako cieľ vedeckého bádania, ale ako prostriedok či východisko ďalšej vedeckej interpretácie; 2. nevyhnutnosť vnášať do poznávacieho procesu všetkých 
jazykovedných disciplín, t. j. nielen dialektológie, komplexný prístup s ohľadom na sociálny aj teritoriálny aspekt, rešpektujúci všetky typologické, areálové aj genetické atribúty jazyka a jeho nositeľov a vyžadujúci si intenzívnu prítomnosť týchto fenoménov pri formulovaní poznatkov vedeckého výskumu.
Ilustračný materiál prednášky z oblasti súčasného jazykovedného výskumu potvrdzuje potrebu dispozičnej skúsenosti v rámci vedeckej interpretácie poznatkov, zachovanie kontinuity výskumu, jeho proaktívnosti a personálnej aj mentálnej kapacity.