Katedra slovenského jazyka a literatúry PdF TU v Trnave
a
Slovenská jazykovedná spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i. – pobočka v Trnave
vás srdečne pozývajú na jubilejnú prednášku
PhDr. Ingrid Hrubaničovej, PhD.,
s názvom
Variabilita interpretácie skutočnosti a jej odraz v ortografii veľkých písmen,
ktorá sa uskutoční
22. apríla 2026 o 12.00 hod.
v aule Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Prednáška bude vysielaná aj prostredníctvom aplikácie MS Teams.
Významná slovenská jazykovedkyňa, vedecká pracovníčka na Oddelení jazykovej kultúry a terminológie JÚĽŠ SAV, v. v. i., v Bratislave, pedagogička (Divadelná fakulta VŠMU v Bratislave, Paneurópska vysoká škola v Bratislave), publicistka, spisovateľka, redaktorka (vydavateľstvo Kalligram), herečka a scenáristka (divadlá Stoka a SkRAT; film Zešílet 2022), autorka a spoluautorka monografií, odborných kníh a lexikografických prác (napr. Láska ide cez žalúďok, Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Gramatická a sémantická charakteristika, The Slovak Matrix alebo Slová v maskáčoch. (Jazykové glosy), Ako zjesť žabu. Od slova do slova. (Jazykové glosy), Synonymický slovník slovenčiny, Slovník súčasného slovenského jazyka) sa v rámci výskumného grantu VEGA č. 2/0132/24 Slovenský pravopis a jeho pravidlá v kontexte súčasnej jazykovedy a jazykovej praxe 2 niekoľko rokov venuje sledovaniu a interpretácii pravopisnej praxe vo vzťahu k teórii vlastných mien. Výskumný materiál predstavujú korpusové dáta pochádzajúce z relevantných zdrojov slovenskej publicistiky a odbornej literatúry a texty zo špecificky zameraných internetových stránok (spolky, cestovné kancelárie, športové, letecké, vojenské kluby, farské úrady a pod.) s hojným zastúpením vlastných mien v textoch. Problematika vlastných mien sa v slovenčine tradične spája s pravopisom veľkých písmen – poznáme školskú poučku „vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom“. Každý, kto trocha hlbšie prenikne do rozmanitých a čoraz rozrastenejších a zložitejších onymických podsystémov, však vie, že táto poučka je iba orientačná, vhodnejšie by bolo hovoriť o veľkých a malých písmenách v písaní vlastných mien. Veľké a malé písmená sa v rozmanitých pomenúvacích štruktúrach rozmanitých onymických podsystémov píšu rozmanito. Dokonca ani v jednej (mikro)skupine toponým – v oficiálnych (štandardizovaných) názvoch krajín – nemôžeme vyčleniť jedno jasné a jednoduché pravidlo zápisu veľkých a malých písmen, ktoré by mohlo používateľa viesť: Slovenská republika – Spojené štáty americké – Nemecká spolková republika – Spojené kráľovstvo (Veľkej Británie a Severného Írska) – Spojené arabské emiráty – Čierna Hora – Pobrežie Slonoviny i Republika Pobrežia Slonoviny – Burkina Faso (pozri Názvy štátov na: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/). Preto sa autorka domnieva, že omnoho užitočnejším vodidlom pri interpretácii charakteru a zápisu vlastných mien (i pre školskú prax) by bolo vytypovanie základných pomenúvacích štruktúr v jednotlivých onymických podsystémoch – ich slovnodruhové a syntaktické obsadenie a uzuálny alebo štandardizovaný (kodifikovaný) zápis. O uzuálnom zápise sa tu hovorí preto, lebo mnohé typy pomenovaní s nejednoznačnou propriálnosťou, resp. prechodnosťou „proprium/apelatívum“ pravopisné príručky nezahrnujú. Orientáciu v otázke pravopisu v normatívnom duchu čiastočne poskytuje rozpracovaný Slovník súčasného slovenského jazyka (v dosiaľ publikovaných 4 zväzkoch).
Druhá otázka, ktorej sa autorka v prednáške venuje, je problematika onymickej synonymie a zástupnosti vlastného mena iným pomenovaním na osi vlastné meno (skrátená podoba vlastného mena, historická podoba vlastného mena, štylisticky príznakové vlastné meno a pod.) – všeobecné meno (rôzne metaforické, pejoratívne a ad hoc zástupné pomenovania).
V závere sa autorka dotkne aj dvoch tém, ktoré pri výskume reflektuje, a síce prirodzenej „zotrvačnosti tradície“ v ľudskom myslení o jazyku a v jazykovej praxi (miera pretrvávania starších kodifikácií v písaní vlastných mien – príklad: korpusový profil mena Červená čiapočka / Červená Čiapočka) a „analogizácii (ľudské myslenie aplikuje isté pravopisné pravidlo pri jednom type vlastných mien automaticky na analogickú pomenúvaciu štruktúru v inom onymickom podsystéme – príklad: korpusový profil písania pomenovaní sakrálnych stavieb typu kostol, kaplnka, zvonica + patrocínium; korpusový profil písania nižších organizačných jednotiek v rámci inštitucionálnej štruktúry, typ oddelenie, útvar, sekcia, katedra, inštitút, ateliér).