Slovenská jazykovedná spoločnosť

Skúmanie adjektív v slovenskom jazyku prináša neustále nové výzvy. Vďaka využitiu rozsiahlych korpusových zdrojov, počítačových nástrojov a exaktným postupom disponujú filológovia možnosťami komplexne pristúpiť k skúmanému jazykovému materiálu, objavovať nové súvislosti a prehodnocovať zaužívané modely a interpretácie. Výsledky výskumu najfrekventovanejších slovenských prídavných mien autori zhmotnili v publikačnom výstupe Prídavné mená v slovenčine. Štúdie a štatistiky na báze korpusov slovenčiny (Garabík – Karčová, 2025). Predmetom prednášky bude informovanie o prepojení tradičných lingvistických poznatkov o adjektívach v súlade, ale aj v konfrontácii s novými zisteniami založenými predovšetkým na analýze rozsiahlych korpusových dát metodologicky využívajúc analýzu, štatistické a výpočtové metódy. Prednášajúci sa zamerajú predovšetkým na gramatickú stránku prídavných mien, prepracovanú klasifikáciu deklinačných vzorcov na výlučne formálnom princípe. Interpretujú tiež abstrahované postupy pri realizácii formálno-sémantickej kategórie gradácie. Budú sa venovať tvarovej homonymii adjektív a variantnosti prítomnej v gradácii. S presahom do sémantiky adjektív osvetlia, ako antonymia spolu s ďalšími zložitými vzťahmi medzi slovnými jednotkami preniká hlboko do podstaty myslenia. Dotknú sa tak problematiky zachytenia procesu lexikalizácie a tvorby neologizmov, ako aj otázky hľadania optimálnej hranice medzi potenciálnymi a reálne fungujúcimi tvarmi. Demonštrujú jedinečne graficky spracovanú slovníkovú časť diela s podrobnými informáciami o adjektívnych paradigmách, o spájateľnosti najčastejších adjektív, ich pozitivite a negativite. Vysvetlia tiež komplexne spracované prehľady anomálnych výskytov konkrétnych realizácií gramatických kategórií a ich kombinácií. [menej]

Súdne rozhodnutia predstavujú špecifický žáner právnych textov, a preto sú okrem právnikov zaujímavé aj pre jazykovedcov. Obsahom príspevku bude prezentácia zistených jazykových a štylistických vlastností súčasných slovenských súdnych rozhodnutí v trestných veciach, tak ako boli tieto zistenia zhrnuté v práci Jazyk slovenských súdnych rozhodnutí (Zumrík, 2024). Teoretickým rámcom práce bola prepracovaná koncepcia interaktívnej štylistiky (Slančová a kol., 2022). Koncepcia bola v kombinácii s poznatkami slovenskej právnej vedy aplikovaná na rozsiahle korpusy JÚĽŠ SAV. Výsledkom je rozbor vyše stovky jednotlivých jazykových čŕt vo vzájomných súvislostiach. Prezentácia bude zameraná na priblíženie najdôležitejších zistení vykonaného výskumu a načrtnutie budúcich analýz v oblasti právnej korpusovej lingvistiky. [menej]

Ve svém příspěvku představím svou dizertační práci, která se věnuje analýze mediálního pokrytí izraelsko-palestinského konfliktu v české a anglo-americké publicistice. Zaměřím se na dosavadní zpracování tématu, problematiku vytváření publicistického korpusu a představím nástroje, které plánuji pro analýzu mediálního diskurzu použít. Kromě dizertační práce představím také dílčí studii, ve které jsem zkoumal (spolu s Mgr. Mgr. Bc. Michalem Místeckým, Ph.D.) pádové chování vybraných proprií souvisejících s izraelsko-palestinským konfliktem v mainstreamové a antisystémové online publicistice. [menej]

Autorka vo svojom vystúpení priblíži sotácke nárečia severovýchodného Zemplína, ktorým sa výskumne venuje od druhej polovice 90. rokov 20. stor., z viacerých bádateľských aspektov. Viacaspektovosť pohľadu benefituje z areálovej okrajovosti tohto nárečového celku, a teda z predispozície zachovávať starší stav vývinu slovenského jazyka – v porovnaní s centrálnymi oblasťami – v oveľa širšom, koncentrovanejšom rozsahu. Jeden zo sledovaných aspektov predstavuje aspekt nerealizovanej jazykovej zmeny. Ten je obsiahnutý práve vo vývinových archaizmoch, reliktoch historického vývinu slovenského jazyka ako prirodzenej, živej a funkčnej súčasti sotáckeho nárečového systému. Z neho čerpá i bádateľský potenciál týchto okrajových nárečí, ktorý je využiteľný pri potreby rekonštrukcie a interpretácie vývinovej línie slovenčiny. Ďalší aspekt možno obrazne označiť ako aspekt jazykového laboratória. Tento aspekt vychádza zo špecifickej prepojenosti diachrónneho a synchrónneho rozmeru, ktorý je obsiahnutý vo vývinových reliktných archaizmoch. Synchrónna procesuálnosť, prejav aktuálnych dynamických procesov, má tak svoj obohacujúci potenciál aj pre širšie poznávanie diachrónnej dynamiky v jazyku, ktorá je zvyčajne spoznávateľná len z aspektu rezultatívnosti. Aspekt používateľov sotáckych nárečí v plynutí času je ďalším vo vystúpení uplatneným hľadiskom. Konkretizačne sa vychádza z ukážok zo spomienkového nárečového rozprávania autochtónnych obyvateľov sotáckej nárečovej oblasti. Medzi ukážkami je časový odstup viac než 20 rokov a ich rozprávači reprezentujú v plynutí času (vtedajšiu – súčasnú) najstaršiu generáciu. [menej]

V intenciách nasmerovania vzdelávania v európskom vzdelávacom priestore s výhľadom do 21. storočia sa po r. 1989 postupne do tohto prúdu zaraďujú i postsocialistické krajiny strednej Európy. V aktuálnom dynamickom spoločensko-politickom dianí je evidentný trend istej kompatibility pri kvalitatívnej transformácii pregraduálneho i celoživotného vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v širšom priestore. V tomto nastavení sú známe niektoré komparačné výstupy v oblasti teórie a praxe vyučovania národných jazykov (pozri Teaching of National Languages in the V4 Countries, 2016). O týchto tendenciách som sa v ostatnom čase o. i. zmienil (Ligoš, 2020). v štúdii Súčasnosť a budúcnosť vyučovania materinského jazyka v stredoeurópskom vzdelávacom priestore (so zreteľom na slovenčinu, češtinu, nemčinu a poľštinu). Hľadanie nového kognitívneho modelu alebo konceptuálneho kurikula výučby materinského jazyka nie je možné uchopiť bez akceptovania základných princípov a koncepcií najnovšieho jazykovedného a literárnovedného bádania v prepojení na poznatky vývinových jazykovo-rečových a kognitívnych potencialít v ontogenéze človeka (a špecificky pri osvojovaní si materinského jazyka) na jednej strane a princípov z pedagogicko-didaktickej oblasti v zmysle istej optimalizácie výchovno-vzdelávacieho procesu so zreteľom na reálne učebné možnosti učiacich sa žiakov (pozri Liptáková et. al., 2015, s. 31 – 35, Ligoš, 2019 b, s. 602)). Vzťah jazyka a komunikácie v implementácii učebného predmetu materinského jazyka a literatúry sa stal predmetom spoločného bádania v česko-slovensko-poľskej didaktickej reflexii, ako o tom svedčí zb., ktorý vydala UK v Prahe pod autorstvom St. Štěpánka et. al. v r. 2019. Vzhľadom na to, že tu ako hlavný vyvstáva problém miesta, statusu a funkcie gramatiky a vôbec jazyka vo vzdelávacom programe vo vzťahu k učeniu, resp. osvojovaniu si materinského jazyka v školskom intencionálnom prostredí, v ďalšej stati priblížim niekoľko myšlienok a zistení, ktoré som sledoval svojho času v mojej dizertačnej práci v 2. polovici 70. rokov minulého storočia a ktoré sa mi ukazujú ako aktuálne nielen so zreteľom na istú genézu tematiky mojej prednášky, ale aj širšie z hľadiska nového modelu výučby MJ v škole podľa vízií a konštituovania moderného európskeho vzdelávania.

Po siedmich rokoch môjho začiatočného pôsobenia v regionálnom školstve ako učiteľ slovenčiny som sa rozhodol v ašpirantskom štúdiu riešiť tematiku motivácie vo vyučovaní gramatiky slovenského jazyka. Na základe dostupnej literatúry a spolupráce s psychológmi, psycho-didaktikmi a mojou školiteľkou, doc. V. Betákovou, po obsahovej analýze platných školských dokumentov i odbornej literatúry som v širšom experimentálnom výskume dospel k dvom kľúčovým poznatkom. Jednak sa nám objavil nový kognitívno-komunikačný model výchovno-vzdelávacieho procesu pri osvojovaní si materinského jazyka v škole, jednak princíp akceptácie a rešpektovania jedinečnosti každého žiaka, pracovnej skupiny i školskej triedy v premiérových, neopakovateľných výučbových situáciách a podmienkach s istými špecifikami učiva gramatiky pri získavaní jazykovo-komunikačnej kompetencie v intenciách komplexného pôsobenia na integrovanú osobnosť žiaka (pozri Ligoš, 1979, s. 158). V tomto zmysle sa nám jednoznačne ukázala nevyhnutnosť prejsť od formy gramatickej jednotky k sémantike a funkcii v relácii s organickým prepojením na kognitívno-komunikačné a seba realizačné potreby človeka. Do popredia vystúpil fakt, že žiak bude vo vyučovaní gramatiky, a vôbec pri osvojovaní si MJ, motivovaný a rozvíjaný, ak si uvedomí (bude reflektovať) význam, zmysel a účel gramatického vyučovania v súlade s uspokojovaním a rozvíjaním svojich psychosociálnych a komunikačných potrieb s potvrdzovaním získaných poznatkov i schopností v širokom kontexte jeho života, pričom ako užitočné sa ukázalo učiť morfológiu na syntaktickom základe (porov. Ligoš, 1979, s. 159 – 170). V podstate už tu sme mali isté východisko pre poňatie gramatiky vo vyučovaní MJ na formálno-sémanticko-funkčnom podloží v intenciách rozvíjania osobnosti žiaka a získavania jeho kognitívno- komunikačnej schopnosti, resp. kompetencie, o čo ide aj v súčasnej kurikulárnej reforme výučby SJL.

Na báze naznačených východísk som sa od 70-tych rokov minulého storočia o. i. kontinuálne ťažiskovo venoval problematike motivácie vo vyučovaní MJ. Tento aspekt bol napokon ešte hlbšie a komplexnejšie ukotvený v období budovania KU v Rk na Katedre slovenského jazyka a literatúry až doteraz (pozri Lš, 1979, 2003, 2011, 2019, 2024). V tejto orientácii sa mi okrem motivačných a kognitívnych rozmerov vynárala oblasť funkcii a poslania nielen jazykových, ale i nejazykových (parajazykových, extrajazykových) výrazových prostriedkov v  ľudskej komunikácii s príznakom komplexnosti a pri rešpektovaní semiotickej heterogénnosti a komplementarity v kontinuu zreteľa na situáciu a kontext. Takto postupne som dospel k dimenziám motivácie, tvorivosti a duchovného rozmeru vo vyučovaní MJ. (Ligoš, 2003), čo bolo v plnom súlade so zameraním a profiláciou štúdia v odbore učiteľstva SJL na KU v Rk. Na širokom plodnom podloží bádania slovenskej a svetovej lingvistiky i teórie komunikácie, najmä smerom k psycholingvistike, sociolingvistike, kognitívnej lingvistike, sémanticko-funkčnej a komunikačnej gramatike, kultúrnej lingvistike, štylistike (novšie interakčnej a interaktívnej) či ku pragmatike v úzkom prepojení na moderné trendy v pedagogicko-didaktickej oblasti, psychológie osobnosti, v kontexte s filozofiou jazyka, kresťanskou antropológiou a jej lingvistickou orientáciou v prieniku s teóriou rečových aktov až ku komplexnej analýze a interpretácii komunikačného procesu a textu (Kořenský et. al.) sa v ostatnom období aj predo mnou črtal nový pohľad na vyučovanie MJ v slovenskom i európskom vzdelávacom prostredí. V užšej spolupráci s takými osobnosťami slovenskej jazykovedy, ako sú profesori J. Sabol, J. Mlacek či V. Patráš, na báze dlhoročných podnetov a inšpirácii (i osobných stretnutí) od profesorov J. Mistríka, E. Jónu, Ľ. Nováka, J. Oravca, v ostatnom čase s prajnou podporou prof. J. Dolníka, prof. O. Orgoňovej či prof. D. Slančovej, doc. F. Ruščáka, prirodzene i v napojení na viacerých jazykovedcov u nás i v zahraničí, ako prof. M. Čechová, prof. J. Svobodová, prof. H. Werner Eroms na jednej strane a konkrétnej spolupráce s odborníkmi v oblasti pedagogiky, psychológie, didaktiky i didaktiky MJ (napr. v Nemecku profesorov W. Seiferta, N. Seiberta, H. Buchingera, K. Mühleka alebo Dr. H. Göttlera), ale i filozofie jazyka či komunikácie a známych škôl orientovaných na človeka, kultúru a spoločnosť v medziľudskej komunikácii (ako napar. würzburská, viedenská, hallidayovská, oxfordská, paloatská či lublinská, alebo hamburská škola zrozumiteľnosti) sa v mojej optike nazeranie i výskum v oblasti jazyka a komunikácie čoraz viac dostával do popredia okrem obsahu, formy aj rozmer, dimenzia a vektor funkcie, poslania, efektu či zmyslu, apelu, perlokúcie jazykovo-komunikačných výrazových jednotiek i textu v rôznych úrovniach, a to od základných behaviorálno-fyziologických rozmerov, účelových pragmatických cez kognitívno-komunikačné, seba realizačné, kultúrno-humanistické až po spirituálne (nenáboženského i náboženského charakteru), čo úzko koreluje s motivačnou orientáciou človeka vo svetle výskumu ľudských potrieb a poslania človeka v širokom zmysle slova v celej integrovanej pravde o ňom ako originálnej komplexnej Božej bytosti. Takto sme sa postupne vo vyústení finálne prepracovali aj k pojmom a termínom od štylémy, pragmémy ku kulturéme až po spiritualému. Na tomto podloží v ostatnom čase som touto líniou hlbšie uchopil problematiku nielen unilaterálneho, bilaterálneho, ale aj trilaterálneho poňatia jazyka a komunikácie, človeka a výchovno-vzdelávacieho procesu v intenciách nového integrovaného pohľadu na výučbu MJL. Tieto úvahy a závery sa odvíjajú od trinitného pohľadu na vznik, vývin sveta a človeka s oporou na univerzálny kód 3, generovaný z Trojjedinosti (Trinity, Trinität, Dreieinigkeit alebo Dreifaltigkeit) Boha či „inteligentného dizajnu sveta“, a to akceptujúc teocentrický i antropocentrický prístup; pozri o. i. Krempaský, 2006; Collins, 2018,) Z hľadiska didaktiky MJ by mohol byť plodným aj pohľad: textocentrický, antropocentrický a ergocentrický (pozri novšie v didaktike literatúry).

Naposledy som trinitný model sveta, človeka, jazyka a komunikácie i vyučovania MJ predstavil v prednáške JSP na FF KU v Ružomberku v r. 2023 a publikačne (v knihe z r. 2019 a), najnovšie synteticky a odkazovo svedčia o tejto optike dve organicky prepojené štúdie, uverejnené v r. 2024 (Ligoš, SSFP, č. 1, 3). Z viacerých základných tematických okruhov na podloží naznačených východísk v tejto oblasti ponúkam do diskusie najmä problematiku trinitného poňatia jazyka, jazykových jednotiek a komunikácie na jednej strane a koncepciu trinitného modelu výučby slovenčiny ako MJ s ťažiskom na prieniky s človekom, t. j. so žiakom/-mi a  učiteľom v tomto špecifickom priestore jedinečnej školskej sociálno-kultúrnej komunikácie. [menej]

XXXIII. kolokvium mladých jazykovedcov sa uskutočnilo v sprievode malej mikulášskej snehovej nádielky 4. až 6. 12. 2024 v hoteli Šachtička pri Banskej Bystrici. V roku 2024 bolo organizované banskobystrickou pobočkou Jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, resp. Katedrou slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV.
Kolokvium mladých jazykovedcov je tradičným vedeckým podujatím, ktoré poskytuje priestor mladým výskumníkom, doktorandom či začínajúcim vedeckým pracovníkom v oblasti jazykovedy na výmeny názorov, metodologické dišputy, zdieľanie odborných skúseností, ale aj neformálne osobné rozhovory. Na vedeckej konferencii odznelo (v dvoch sekciách) viac než 30 príspevkov, ktoré reagovali na aktuálne trendy a výskumné preferencie v rôznych oblastiach lingvistiky – od teoretickej a aplikovanej jazykovedy, cez sociolingvistiku, psycholingvistiku, korpusovú a výpočtovú lingvistiku, až po otázky mediálnej komunikácie či prekladu.
Zaujímavé a vedecky dôsledne pripravené prezenčné výstupy účastníkov naznačujú odbornú zrelosť mladých autorov a autoriek, ako aj ich schopnosť fundovane prispievať do súčasného jazykovedného diskurzu. Veríme, že zborník z podujatia bude inšpiratívnym čítaním nielen pre účastníkov konferencie, ale aj pre širšiu odbornú verejnosť. (Anita Huťková a Veronika Gondeková) [menej]

Báčska (panónska, juhoslovanská, vojvodinská, južná...) rusínčina je slovanský mikrojazyk, používaný 13-tisíc ľuďmi v srbskej Vojvodine. Je jedným zo šiestich úradných jazykov tohto samosprávneho kraja, zároveň aj najmenším. Vzhľadom na pomerne vysoký stupeň spoločenského uplatnenia, ktoré vyvrcholilo zriadením študijného odboru rusínsky jazyk na Univerzite v Novom Sade r. 1973, možno báčsku rusínčinu oprávnene považovať za najúspešnejší slovanský mikrojazyk. Napriek tomu v súčasnej dobe čelí značným demografickým a globalistickým výzvam, podobne ako každý iný mikrojazyk.

Báčska rusínčina je reč gréckokatolíckych prisťahovalcov z hornouhorských žúp na Dolnú zem v polovici 18. storočia, avšak medzinárodná slavistika sa s ňou oboznámila až na sklonku 19. storočia. Odvtedy prakticky po dnešok pretrvávajú diskusie o jej pôvode a jazykovo-genetickom zaradení, či báčska rusínčina je východoslovanským jazykom, západoslovanským jazykom alebo akýmsi prechodným idiómom medzi dvoma slovanskými makroareálmi. Ukazuje sa, že ako základný kameň úrazu sa javí nesúlad medzi jazykovými ukazovateľmi a etnickou príslušnosťou báčskych Rusínov, sformovanou v zložitých historicko-spoločenských podmienkach 18. storočia. [menej]

Ako „zborové“ („ensemble“) sa v počítačovej lingvistike označujú metódy, pri ktorých sa určitá operácia uskutočňuje pomocou niekoľkých nezávislých nástrojov, pričom sa očakáva, že agregáciou ich výstupov sa docieli celkové zlepšenie výsledku. V kontexte lingvistickej anotácie korpusových dát potom hovoríme o „zborovej lematizácii“ („ensemble lemmatization“), prípadne „zborovom tagovaní“ („ensemble (PoS) tagging“). Využíva sa pri tom skutočnosť, že chyby, ktoré vykazujú jednotlivé nástroje sa obyčajne nevyskytujú na rovnakých pozíciách v texte. V prednáške predstavíme použitie zborovej metódy pri anotácii najnovších verzií niekoľkých slovenských korpusov, pričom okrem štandardných tagerov a lematizátora sa využili aj lexikálne a morfologické dáta získané z niekoľkých slovenských elektronických slovníkov, korektora pravopisu a anglického a českého jazykového modelu (na detekciu cudzojazyčných fragmentov v texte) – tento postup sme preto nazvali „miešaným zborom“. Vzhľadom na to, že naše korpusy sú určené na lexikografické použitie, aj v tomto prípade bola prioritou lematizácia (najmä) slov nenachádzajúcich sa v morfologických lexikónoch jednotlivých nástrojov, čiže potenciálnych neologizmov vhodných na zaradenie do heslára pripravovaného slovníka. [menej]

Jazykovedný ústav poskytuje verejnosti niekoľko rôznych skupín korpusov (známe sú hlavne korpusy SNK a ARANEA). V prednáške predstavíme ďalšie korpusy, ktoré vznikajú na pôde JÚĽŠ - HPLT webový korpus, Korpus časopisu Slovenská reč, Korpus súdnych rozhodnutí, Korpus slovenských právnych predpisov, korpus CHIBY a Korpus rusínskej wikipédie. Zameriame sa na praktické príklady ich použitia na základnej úrovni, s možnosťou využitia v lingvistickom výskume. [menej]

Publikácia Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka je lingvistickým príspevkom do širokej interdisciplinárnej diskusie o diskriminácii. Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka znamená používanie jazyka ako nástroja a prostriedku diskriminácie, ale aj jeho zneužívanie ako diskriminačného dôvodu. Základnou otázkou výskumu bolo, ako sa jazyk, resp. jazyková komunikácia podieľa na tvorení diskriminačných vzťahov a vo všeobecnosti na tvorení diskriminácie ako sociálnej reality. [menej]

The “principle of end-weight” (Quirk et al. 1985) is a cognitive restraint according to which short before long constituents are placed for processing efficiency (Hawkins 1994: 20). Thus, speakers prefer NPs before PPs. However, when the NP is longer than the PP, speakers will ‘shift’ the PP (1), resulting in Heavy NP Shift (Mains et al. 2015). Heavy NP Shift/weight effects have been thoroughly researched in English, a highly analytic language with rigid word order. However, they have been largely ignored in research on Slovak, which is at the opposite end of the typological spectrum. Despite being a highly synthetic language with flexible word order, Slovak should nevertheless be susceptible to weight effects: Goldberg’s Tenet #5 predicts that general cognitive restraints will result in cross-linguistic generalizations (2003: 219). To test this, I obtained data from 81 L1 English and Slovak speakers using psycholinguistic experiments. The results show that both languages exhibit weight effects, albeit to differing degrees, owing to their typology: While the Slovak participants consistently followed ‘light-before-heavy’, the English speakers appear to follow an ‘NP-before-PP’. [menej]