Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra

Slovenskej akadémie vied, v. v. i.

Výskumná činnosť oddelenia

Predchodcom oddelenia sociálnej lingvistiky bolo oddelenie súčasného jazyka JÚĽŠ SAV fungujúce v rokoch 1999 – 2017. Jeho predchodcom bolo oddelenie pre spisovný jazyk (v istých fázach nazývané aj oddelením gramatiky a štylistiky, resp. oddelením spisovného jazyka), ktoré sa sformovalo hneď po založení Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v r. 1943. Vedúcimi boli postupne Štefan Peciar, Jozef Ružička, Gejza Horák, Ján Horecký, Ján Bosák, Juraj Dolník a Slavomír Ondrejovič. V tomto oddelení vznikli významné kolektívne práce ako Morfológia slovenského jazyka (1966), Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), ale aj mnohé zásadné individuálne monografie.

Ako na základnej úlohe sa v súčasnosti v oddelení sociálnej lingvistiky pracuje na projekte Jazykovokomunikačné aspekty dezinformácií (2023 – 2027). Projekt vznikol ako reakcia na potrebu posilniť strategickú komunikáciu štátu s ľuďmi, a tým minimalizovať dopady cielených dezinformácií na obyvateľstvo, pričom jeho cieľom je teoreticky i empiricky podložený opis a explanácia jazykovokomunikačných praktík tvorenia a úspešného šírenia dezinformácií. Výsledkom projektu má byť teda sústava poznatkov, ktoré poslúžia pri koncipovaní modelu úspešnej strategickej komunikácie štátu s obyvateľstvom založenej na zrozumiteľnosti, komunikačnej kultúre a sociálnej inklúzii.

Osadenstvo oddelenia je aktuálne zapojené i v medzinárodnom európskom projekte Language in the Human-Machine Era či v projektoch Slovenský pravopis a jeho pravidlá v kontexte súčasnej jazykovedy a jazykovej praxe a Vektorové reprezentácie vágnych výrazov v slovenčine. V oddelení sídli slovenské zastúpenie Európskej federácie národných inštitúcií pre jazyk (European Federation of National Institutions for Language, EFNIL), spoločenstva akademických a ústredných jazykovedných inštitúcií jednotlivých krajín EÚ so zameraním na výskum, dokumentáciu a kultivovanie oficiálnych jazykov EÚ (zástupkyňou pre Slovensko je J. Choleva, rod. Vrábľová).

Jazyk a diskriminácia

  • V rokoch 2019 – 2022 sa v oddelení pracovalo na projekte Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka, ktorý bol zameraný na opis a vysvetlenie diskriminačných prejavov jazyka v kontexte navodzovania a reprodukcie sociálnych vzťahov. Skúmaným jazykom bola spisovná slovenčina z hľadiska otázok, ako sa v jej kultúrnom prostredí aktualizuje jej diskriminačný potenciál a aké antidiskriminačné aktivity sú žiaduce pre stupňovanie demokratizácie spoločnosti.

  • Zároveň sa členky oddelenia podieľali na APVV projekte Jazykové a komunikačné problémy na Slovensku a ich manažment, ktorého cieľom bolo odkrývanie rôznych typov jazykových a iných – s nimi súvisiacich komunikačných – problémov, ktorým čelia individuálni hovoriaci i celé rečové komunity na Slovensku.

Aktuálne otázky slovenského jazyka

  • V rokoch 2015 – 2018 sa riešil projekt Jazyková norma a jej kodifikácia (zodp. riešiteľ S. Ondrejovič). Vedeckým cieľom projektu bolo pripraviť aktuálny a koncízny (teoretický i praktický) pohľad na normu spisovnej slovenčiny a jej kodifikáciu z hľadiska potrieb a očakávaní používateľov jazyka, ale aj s ohľadom na dynamické zmeny v jazyku. V širšom kontexte si projekt kládol za cieľ porovnať rozličné prístupy k norme, kodifikácii a spisovnosti, zhodnotiť adekvátnosť a perspektívnosť sociolingvistického či jazykovosystémového prístupu a zároveň spracovať aktuálny jazykový materiál s opretím sa aj o Slovenský národný korpus s jeho údajovou bázou i s jeho nástrojmi. Publikačnými výstupmi projektu sú vedecká publikácia Aktuálne otázky slovenského jazyka (2018), ako aj zborník z konferencie Jazyk a jazykoveda v pohybe II (2017).

  • V rokoch 2012 – 2014 bol pod vedením S. Ondrejoviča riešený projekt Jazyková situácia a jazyková politika na Slovensku v medzinárodnom kontexte. Výskum sa sústreďoval na skúmanie života jazyka prostredníctvom sociolingvistických a sociologických metód (anketa, nahrávky, interview) najmä v zmiešaných oblastiach Slovenska. Skúmalo sa, ako žijú jazyky na Slovensku vedľa seba, ako sa ovplyvňujú, či si konkurujú v bežnej komunikácii, ale analyzoval sa aj ich politický kontext.

  • V rokoch 2013 – 2017 sa členky oddelenia súčasne podielali aj na riešení projektu APVV Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku.

  • V rokoch 2013 – 2015 sa oddelenie podielalo na projekte Vedecký park. Spoločenské výzvy pre 21. storočie: biomedicína, enviromedicína a biotechnológia ako spoločenské výzvy.

  • V rokoch 2009 – 2014 boli pod vedením J. Dolníka vypracované projekty Cudzosť v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí (2012 – 2014) a Slovenčina ako kultúrny jav a kultúrne médium (2009 – 2012).

V oddelení po roku 2000 vyšlo viacero publikácií, a to najmä z pera J. Dolníka: Lexikológia (2003), Všeobecná jazykoveda (2009, rozš. vyd. 2013), Teória spisovného jazyka (so zreteľom na spisovnú slovenčinu) (2010), Jazyk – človek – kultúra (2012), Sila jazyka (2012) a Jazyk, veda o jazyku, societa (2007) od S. Ondrejoviča.

Za posledné obdobie oddelenie pripravilo domácu konferenciu Aktuálne otázky slovenského jazyka (2016) a medzinárodné konferencie Prostriedky tvorenia sociálnej reality: jazyk - diskriminácia - spoločnosť (2021), Prechyľovanie: áno – nie? (2016), Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch (2014), Jazyk a diskurz v kultúrnom a politickom kontexte (2011) a takisto konferenciu Slovník a používatelia jazyka, venovanú 100. výročiu narodenia Štefana Peciara (2012).

Jazyk a diskurz V oddelení sociálnej lingvistiky (pôvodne súčasného jazyka) sa okrem spomenutého:

Keďže nové smerovanie oddelenia sa formovalo v čase, v ktorom mali významný podiel interné ašpirantky, na programe boli aj metodologické semináre pre doktorandky a pri oddelení fungoval aj „vlastný“ doktorandský KEL (Krúžok empirických – ekologických, emancipačných, energických, ekumenických – lingvistiek), ktorý sa schádzal na pôde oddelenia na tzv. diskusie bez autorít.