Výskumná činnosť oddelenia

Dejiny slovenčiny

Oddelenie dejín slovenčiny (od r. 2010 oddelenie dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie) sa sformovalo v r. 1951. Hlavným cieľom oddelenia bolo zostaviť koncepciu dokladového a výkladového slovníka slovenčiny z predspisovného obdobia (11. – 18. stor.), ktorý by poskytoval dobrý a spoľahlivý základ nielen pre správne chápanie a výklad slovenských historických textov, ale aj pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby, dejín slovenského jazyka, slovakistiky a slovenskej historicko-porovnávacej jazykovedy. Pracovníci oddelenia sa sústreďovali na intenzívny archívny výskum starších slovenských jazykových pamiatok zo slovenských a zahraničných archívov. Systematickejšie sa začalo pracovať až od r. 1961. Kolektív autorov v zložení J. Doruľa, V. Gregor, E. Jóna, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová a J. Skladaná, ktorý viedol V. Blanár, a členov internej redakcie K. Habovštiakovej a I. Kotuliča, pripravil koncepciu historického slovníka tezaurovského typu, ktorú publikoval v ukážkovom zväzku s názvom Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia (1973). V r. 1979 sa prijala nová upravená koncepcia slovníka stredného typu, podľa ktorej sa začali koncipovať heslá. Autorský kolektív viedli Š. Peciar, I. Kotulič a od r. 1984 M. Majtán, ktorý je vedeckým redaktorom celého diela. Sedemzväzkový Historický slovník slovenského jazyka vyšiel v rokoch 1991 – 2008.

Členovia oddelenia výskum slovnej zásoby staršej slovenčiny predspisovného obdobia konfrontovali s lexikografickou prácou a výsledky svojich bádaní publikovali v zborníkoch a vo vedeckých, odborných i popularizačných časopisoch. Súbor väčšinou materiálových štúdií vyšiel aj v publikácii Z histórie lexiky staršej slovenčiny (2008). Monograficky vyšli práce V. Blanára Zo slovenskej historickej lexikológie (1961), Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (1984), J. Doruľu Z histórie slovenskej slovnej zásoby (1972), Slováci v dejinách jazykových kontaktov (1977), Tri kapitoly zo života slov (1993), R. Kuchara Právo a slovenčina v dejinách (1998), Žilinská právna kniha (zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov) (2001), Žilinská právna kniha. Preklad Magdeburského práva – Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov (2009) a J. Skladanej Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období (1993), Slová z hlbín dávnych vekov (1999), M. Kopeckej, T. Lalikovej, R. Ondrejkovej, J. Skladanej a I. Valentovej Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011) a S. Habijanca Fonologické aspekty vývinu slovenčiny (2018), ktorý pripravil do tlače aj kandidátsku dizertačnú prácu I. Kotuliča z r. 1957 Historické hláskoslovie a tvaroslovie východoslovenských nárečí (2017).

Priebežne sa sprístupňujú nepublikované a neprístupné jazykové pamiatky z pramennej základne Historického slovníka slovenského jazyka zatiaľ v troch zväzkoch edície Pramene k dejinám slovenčiny 1 (1992), 2 (2002), 3 (2008). Druhý zväzok obsahuje aj slovenský preklad celého diela J. A. Komenského Janua linguae latinae reserata od Františka Buľovského z r. 1666. M. Majtán a M. Majtánová pripravili na vydanie Krupinské prísne právo (1979). M. Majtán, J. Nižnanský a M. Majtánová zostavili, textovo upravili a spracovali poznámky k práci Juraja Fándlyho Piľní domajší a poľní hospodár (I. zv. 1990, II. zv. 2021). V spolupráci s oddelením Slovenského národného korpusu sa buduje Historický korpus slovenčiny

Onomastika

Onomastický výskum má v JÚĽŠ dlhú tradíciu. Možno povedať, že toto oddelenie je kolískou slovenskej onomastiky, tu sa zrodila slovenská onomastická škola, ktorej základ tvorí medzinárodne uznávaná teória vlastného mena V. Blanára, ktorú zhrnul v monografiách Teória vlastného mena. Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii (1996) (vyšla aj v nemčine v r. 2001) a Vlastné meno vo svetle teoretickej onomastiky (2008, s anglickým prekladom 2009). S J. Matejčíkom aplikovali túto teóriu a metodiku modelovania na neúradný antroponymický materiál a výsledky publikovali v dvoch častiach monografie Živé osobné mená na strednom Slovensku. 1. 1. Designácia osobného mena (1978), 1. 2. Distribúcia obsahových modelov (1983). Na ich prácu nadviazala aj I. Valentová v monografii Živé osobné mená v hornonitrianskej oblasti (2009). Rodné (krstné) mená spracovali M. Majtán a M. Považaj v populárnej práci Vyberte si meno pre svoje dieťa (1998). Vývinom a pôvodom priezvisk sa zaoberá monografia M. Majtána Naše priezviská (2014, 2018). M. Majtán vypracoval aj kapitoly o vývine a pôvode priezvisk do publikácie Turzovské priezviská (2011). Výsledkom spolupráce I. Valentovej na projekte Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe sú kolektívne monografie Čabianske priezviská (2015, 2017) a Komlóšske priezviská (2017). Praktická príručka M. Majtána Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) (1998) zachytáva mimoriadne pestrý vývin názvov obcí na Slovensku počas predchádzajúcich dvoch storočí, ktorý bol spôsobený situáciou v mnohonárodnostnom Uhorsku a ďalšími osudmi Slovenska. M. Majtán viedol od r. 1964 aj výskum slovenských geografických názvov.

V oddelení sa nachádza vzácny materiál, obsahujúci toponymický materiál z celého slovenského jazykového územia. Približne 250 000 názvov sa pod vedením M. Majtána spracovali do dvoch tradičných lístkových kartoték (podľa abecedy a podľa okresov a obcí), heslára a pracovných máp. Výsledky analýz časti tohto materiálu sú súčasťou monografie M. Majtána Z lexiky slovenskej toponymie (1996). Anojkonymický materiál z kartoték sa v súčasnosti spracúva podľa koncepcie publikovanej v práci I. Valentovej Lexika slovenských terénnych názvov (Koncepcia lexikografického spracovania) (2018). Heslá sa priebežne sprístupňujú v rámci online portálu Lexika slovenských terénnych názvov. Výskum a spracovanie hydronymie podľa jednotlivých povodí veľkých tokov prebieha v rámci projektu Hydronymia Slovaciae, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného projektu Hydronymia Europaea. M. Majtán s K. Rymutom publikovali monografiu Hydronimia dorzecza Orawy (1985, v r. 2006 vyšlo nové vydanie už podľa zásad tohto projektu) a monografiu Gewässernamen im Flussgebiet des Dunajec (Nazwy wodne dorzecza Dunajca) (1998), v ktorej sa samostatne spracúvajú hydronymá slovenskej časti povodí Dunajca a Popradu. M. Majtán a P. Žigo vydali monografiu Hydronymia povodia Ipľa (1999). Dôkazom prepojenia toponomastiky a dialektológie je aj monografia A. Ramšákovej Nárečia horných Kysúc v okrese Čadca (2020).

V rámci oddelenia pracuje Slovenská onomastická komisia pri JÚĽŠ, ktorá vznikla v r. 1964 a stala sa organizačným a koordinujúcim strediskom onomastického výskumu na Slovensku. Zorganizovala alebo bola spoluorganizátorom už 22 slovenských onomastických konferencií prevažne s medzinárodnou účasťou, 2 československých onomastických konferencií, 2 kolokvia, 9 seminárov (3 ďalších v sérii Onomastika a škola), z väčšiny ktorých boli publikované osobitné zborníky. Členovia oddelenia pracujú aj v Komisii pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov a v medzinárodnej organizácii International Council of Onomastic Sciences. Podieľali sa aj na príprave XXVII. medzinárodného onomastického kongresu vo Varšave (2021).

Pracovníci oddelenia významnou mierou spolupracujú pri štandardizácii geografického názvoslovia. I. Valentová je súčasná predsedníčka Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. M. Majtán ako jej bývalý člen a predseda sa podieľal napríklad na zostavovaní publikácií so štandardizovanými podobami geografických názvov zo základných máp ČSSR v mierkach 1 : 10 000 a 1 : 50 000. M. Harvalík je členom Názvoslovnej komisie Českého úřadu zeměměřického a katastrálního v Prahe. Ľ. Králik a I. Valentová sú členovia Stálej názvoslovnej subkomisie Terminologickej komisie Ministerstva vnútra SR a I. Valentová je predsedníčkou Kalendárovej komisie Ministerstva kultúry SR.

Etymológia

Etymologické pracovisko v rámci oddelenia patrí k najmladším pracoviskám v JÚĽŠ SAV, kde sa etymologický výskum začal sústredene rozvíjať až koncom 90. rokov 20. stor. Činnosť pracoviska spočíva v budovaní nevyhnutných infraštruktúrnych predpokladov pre etymologický výskum (špecializovaná etymologická knižnica), vo vlastnom etymologickom výskume slovenskej lexiky, ktorého výsledky sa publikujú na Slovensku i v zahraničí, ako aj v zabezpečovaní etymologickej zložky pre iné projekty slovenskej jazykovedy (lexikografické diela, Slovanský jazykový atlas a i.). Nateraz najvýznamnejším publikačným výstupom je Stručný etymologický slovník slovenčiny (2015; 2., opravené vyd. 2019) Ľ. Králika, určený aj pre širšiu kultúrnu verejnosť, a autorova vedecká monografia Etymológia a nárečová lexika (na materiáli Slovníka slovenských nárečí) (2020). Priebežne sa buduje Etymologická databáza slovenskej lexiky (ETYMO), v ktorej sa spracúva aj lexika starších období vývinu slovenského jazyka a slovenských nárečí.