Ako vzniká slovník?
Moderné slovníky sa v súčasnosti nezaobídu bez veľkej materiálovej podpory, ktorú u nás (popri klasickej lístkovej kartotéke) predstavuje databáza textových korpusov pod názvom Omnia Slovaca IV Maior Beta (22.01) s rozsahom približne 6,60 gigabajtov textových jednotiek (tokenov). Táto databáza je zložená zo Slovenského národného korpusu, špecializovaných a webových korpusov. Na základe materiálu sa spracúva významová štruktúra heslového slova (hesla) a ilustrujú sa jednotlivé významy hesla konkrétnymi príkladmi. Pri tvorbe obidvoch slovníkov využívame najnovšie metódy a nástroje počítačovej lexikografie – Sketch Engine, nástroj na morfologickú a kolokačnú analýzu korpusových zdrojov (je to komerčný produkt brnianskej spoločnosti Lexical Computing CZ, s. r. o.). Jednoducho povedané, Sketch Engine zo zhromaždených elektronických textov vygeneruje konkrétne gramatické tvary hľadaného heslového slova (morfologický profil) a tiež jeho kolokáty – najčastejšie spojenia hľadaného heslového slova s jednotlivými slovnými druhmi.
Doteraz vyšli prvé 4 zväzky:
Príprava jedného zväzku zahŕňa niekoľko etáp:
- príprava heslára
- koncipovanie hesiel
- interná redakcia
- vedecká redakcia
- hlavná vedecká redakcia
- počítačová redakcia
- konzultácia odborných hesiel a termínov s odbornými konzultantmi
- proces schválenia problémových a nejednoznačných javov na základe rozhodnutia Kodifikačnej a pravopisnej komisie pri JÚĽŠ SAV
- recenzentské posúdenie rukopisu
- zapracovanie pripomienok všetkých redakcií, odborných konzultácií, záverov Kodifikačnej a pravopisnej komisie pri JÚĽŠ SAV a recenzentov
- editácia – zjednocovanie všetkých lexikografických parametrov hesiel v dvoch kolách:
- 1. úprava hesiel usporiadaných podľa slovných druhov
- 2. úprava hesiel usporiadaných abecedne so zreteľom na ich slovotvorné vzťahy
- zalomenie textu
- stĺpcová a stránková korektúra rukopisu a kontrola oboch korektúr
- príprava predsádky a tirážnych strán
- tlač
Niečo z teórie...
Čo je objektom vedeckého záujmu lexikológie a lexikografie?
1. lexikálna jednotka, lexéma (slovo alebo ustálené viacslovné pomenovanie):
- jej fungovanie v reči a v systéme
- vzťah medzi formou a významom lexémy v smere od formy k významu (semaziologický postup) aj naopak – od významu k forme (onomaziologický postup)
- podstata a typy lexikálneho významu: nocionálny – pragmatický, propriálny – apelatívny, samostatný – nesamostatný, konkrétny – abstraktný, všeobecný – terminologický atď.
- viacvýznamovosť lexémy (polysémia)
- systémové vzťahy v lexike (lexikálna paradigmatika)
- kombinatorika (spájateľnosť) lexikálnych jednotiek
- rozvrstvenie lexikálnych jednotiek z hľadiska ich štýlových a normatívnych vlastností (zreteľ na typy komunikačných situácií)
Lexéma koncentruje v sebe vlastnosti, ktoré skúma viacero jazykovedných disciplín:
- fonetika a fonológia – zvuková stránka slova
- sémantika – významová stránka slov
- nominácia – tvorba odvodených a zložených slov (derivácia) a viacslovných pomenovaní
- morfológia – ohýbanie slov
- morfematika – segmentácia slov na menšie významové jednotky alebo na jednotky s istou funkciou
- syntax – usúvzťažňovanie, spájanie slov do spojení a viet
- frazeológia – idiomatické slovné spojenia s hodnotiacim prvkom vo význame
- štylistika – výber slov podľa komunikačnej situácie a cieľa jazykového prejavu
- etymológia – pôvod slov
- onomastika – vlastné mená (propriá)
- terminológia – vymedzenie, tvorba, vlastnosti a použitie termínov
- dialektológia – nárečové slová, dialektizmy atď.
2. lexikálna zásoba slovenčiny z rozličných aspektov:
- semiotický – typológia lexikálnych znakov, premietnutie semiotických oblastí – sémantiky, syntaktiky a pragmatiky – do lexikálneho znaku
- sociolingvistický – zreteľ na sociálne skupiny, územné vymedzenie jazykovej komunity, etnicitu, pohlavie, vzdelanie; otázky normovania lexémy úzom, kodifikáciou a sankciami
- psycholingvistický – pojmová povaha významu, lexikálne asociácie a koncepcia prototypu, koncepcia mentálneho slovníka, problematika porozumenia textu, obsahy mentálnych štruktúr ako predpoklad rečovej komunikácie
- lingvistickopragmatický – praktické ovládanie jazykových znakov (komunikácia) z pohľadu sociálnych subjektov, rečové akty, konverzačné implikatúry a maximy, vnútorný svet subjektov v priebehu komunikácie
Ako by sme charakterizovali lexikografiu?
- „aplikovaná lexikológia“ zahrňuje:
- vlastnú teoretickú platformu
- tvorbu slovníkov – činnosť lexikografov
- vedecké slovníky – výkladové, prekladové, slovníky cudzích slov, ortoepické, pravopisné, synonymické, homonymické, paronymické, frazeologické, nárečové, historické, etymologické, frekvenčné, retrográdne, morfematické, valenčné, kolokačné, terminologické, onomastické atď.
vychádza z empirického jazykového materiálu – v súčasnosti z elektronických textových korpusov rozličného druhu – korpus písaných textov, hovorený korpus, webové korpusy, paralelné korpusy cudzích jazykov, korpus nárečí, historický korpus slovenčiny, korpus textov študentov učiacich sa slovenčinu ako cudzí jazyk atď.
Vzťah medzi lexikológiou a lexikografiou dobre vystihuje citát:
„Každá nosná teorie lexikální zásoby nalézá verifikaci v slovnících jistého typu, jednak na slovnících a jejich teorii buduje. Metajazyk lexikologie buduje na jazyku lexikografie, je tedy lexikologie metateorií nad teorií lexikografie.“ Filipec – F. Čermák (1985, s. 13 – 14)
Jazykové slovníky ako súčasť širšieho rámca informačných (referenčných) príručiek:
„In my opinion, it would be a better solution to use the term lexicography to refer to language-oriented dictionary manuals, while the wider area of reference works could be called a different way, e.g. informgraphy. Hence, we do not refuse the interdisciplinarity and the continual character of information/reference tools.“
O vzťahu medzi lexikografiou a sociolingvistikou sa môžeme dočítať toto:
„Sociolingvistika má ambíciu postihnúť jazykovú realitu obrazne povedané v podobe (fragmentov) farebného filmu na rozdiel od abstraktného a schematizovaného náčrtu, ktorý poskytuje vnútrojazykový štrukturalistický pohľad. Na rozdiel od farebného filmu a takisto na rozdiel od schematickej skice lexikografia musí robiť súbor lexikografických portrétov tých komponentov, ktoré na základe súboru kritérií vybrala zo ‚živého‘ komunikačného kontinua. Portrét, ako vieme, môže byť viac alebo menej verný. Kontinuum je realita, ale slovník musí byť o niekoľko abstrakčných stupienkov vyššie. Jeho tvorcovia (aj vďaka sociolingvistike) však majú stále na pamäti, že abstrahujú z kontinua.“
Z iných podnetných vyjadrení o slovníkoch:
„Slovník je přítel, a ne učeně odpudivý povýšenec či podvodník: přes velkou sumu vloženého umu a znalostí musí vycházet vstříc, a ne mást či jen rozmarně napovídat, nakusovat.“
„Lepší jeden slovník než deset gramatik, je-li dobře udělán. Gramatika musí stavět na něm, a ne si ho přizpůsobovat k obrazu svému.“
Zo slovnikárskeho desatora F. Čermáka (1992, s. 264)
„Práca na výkladovom slovníku národného jazyka, teda na lexikografickej prezentácii systému slovnej zásoby znamená permanentné pohybovanie sa medzi syntagmatikou, kombinatorikou, spájateľnosťou, kontextami a medzi paradigmatikou, paradigmatickými vzťahmi. A to nielen medzi týmito vzťahmi v rámci tej istej roviny, ale aj týmito vzťahmi idúcimi naprieč viacerými rovinami jazykového systému.“
K. Buzássyová (2000, s. 17)
„Súvzťažnosť lexikológie a lexikografie, ktorá je charakteristická pre slovenskú jazykovedu a iné jazykovedy v slovanských krajinách, sledujeme na pozadí lexikografií, ktoré sa zaobídu bez lexikológie, napríklad vyspelá a prestížna lexikografia vo Veľkej Británii.“
K. Buzássyová (2007, s. 43)
„The SSSJ reflects the development of linguistic standards to a larger extent than this is done and can be done by a concise dictionary. This is manifested for instance by presenting a larger number of lexical, pronunciation and morphological variants, as well as by presenting a different normative-stylistic evaluation of some words in comparison to their actual codification. In the SSSJ the identified lexical and morphological variants are ordered according to their frequency.“
A. Jarošová – V. Benko (2012, s. 259)
„In constructing a definition we take into consideration the model of the meaning of the word as a potential complex of knowledge about the denoted entity or situation, as well as the complex of evaluations, attitudes and connotations present in the consciousness of an average member of the language community. This perception of meaning (influenced by cognitive linguistics) implies a diversion from the strictly structural conception of meaning as presented in previous lexicographical works. Instead of binary oppositions, we prefer a scale-type presentation of the lexical-semantic phenomena. These theoretical points of departure are reflected in the structure and information content of the entry by means of its contextualisation (i.e. enrichment of the definitions by elements of typical contexts using a wide range of examples) and by means of its pragmatisation (using supplementary and/or explanatory notes of a pragmatic nature).“
A. Jarošová – V. Benko (2012, s. 259)
„Jednou zo všeobecných skúseností, platných prinajmenšom pri tvorbe výkladových slovníkov, je zistenie, že pri rozhodovaní o výhodách a nevýhodách istých prístupov k prezentácii lexikálneho významu sa lexikograf pohybuje ani nie natoľko v opozitných, resp. v diametrálne protikladných hodnotách typu vhodné, opodstatnené, výhodné – nevhodné, nevýhodné, ale skôr v relatívnych hodnotách. Teda prijaté riešenia sa často nedajú hodnotiť jednoznačne ako plus alebo mínus (povedzme z hľadiska ústretovosti voči používateľovi slovníka). Výhoda riešenia v jednom smere prináša neraz isté nevýhody v druhom smere.“
K. Buzássyová (2008, s. 113) na margo obmedzeného hniezdovania v slovníku
„Ak sa systém chápe ako abstraktná, virtuálna jazyková štruktúra, ako určitý súbor šablón na tvorbu jazykových jednotiek, a úzus ako súbor reálnych komunikátov (v svojej empirickej bezprostrednosti ťažko uchopiteľných ako celok), potom norma je to konkrétne, čo sa realizovalo z možností ponúkaných systémom (znižuje abstraktnosť systému), a súčasne to, čo sa v kolektívnom úze pravidelne reprodukuje, opakovane používa (zovšeobecňuje individuálny úzus). Realizovaná časť systému sa dostáva do normy cez úzus a cez úzus prichádzajú do normy aj prevzaté jazykové prvky, ale prostredníctvom adaptačných mechanizmov systému. Teda nič nie je v norme, čo by nebolo v úze (aj keď tieto množiny sa nekryjú), a súčasne nič nie je v norme, na čo by nebol ‚poskytol materiál‘ systém, prípadne čo by systém nebol zadaptoval podľa svojich zákonitostí.“
A. Jarošová (2010, s. 181) o lexikálnej norme a výkladovom slovníku
„While in classical dictionaries the emphasis was on data (in an academic dictionary, the user often struggles with the problem of information overload), an electronic dictionary focuses on the user’s perspective. For the lexicographer this means not merely the need to search for a suitable ergonomic arrangement of dictionary data. Within such approach the very theoretical bases of lexicography are being redefined in the sense that the dictionary is primarily a utilitarian product whose function is to satisfy certain information and communicative needs of the users.“
A. Jarošová (2019, s. 2) o iných potrebách používateľov pri online slovníkoch