Pri príležitosti Roka Ľudovíta Štúra 2025 vám ponúkame tému, ktorá je jednou z nosných otázok jazykového vývinu, vzťah medzi domácimi a cudzími slovami.

Touto problematikou sa zaoberal aj Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny, ktorý nebol zásadne proti preberaniu cudzích slov, hoci ich nadmerné používanie ostro kritizoval. Podporoval najmä hľadanie domácich výrazov a usiloval sa o rozvoj slovnej zásoby prostredníctvom tvorby nových slov. Zároveň si však uvedomoval, že v mnohých oblastiach je slovenský jazyk na svojom začiatku a bez istého množstva prevzatých termínov sa nezaobíde.

Vyjadril to aj vo svojom prejave z roku 1845:

„Národ, ktorí v náukách (scientia) málo čo dosjal v svojej reči vivjedol, ktorí pospolitjeho viššjeho života ňemau, nemá na predmeti (objectum) tjeto viššje aňi slou, a preto chťjac sa aj na to raz dať, musí si alebo tvorením alebo požičávaňím slou pomáhať, a to mi tjež urobiť musíme.“ (Politické state a prejavy, 1845)

Z výskumu jeho diel vyplýva, že sám Ľudovít Štúr vo svojich textoch používal výrazy cudzieho pôvodu, najmä s gréckym a latinským základom. Ide predovšetkým o výrazy z oblasti vzdelávania, filozofie a spoločenských vied, ktoré v tom čase v slovenčine ešte nemali ustálené domáce náhrady. Tieto výrazy neraz vysvetľoval pomocou latinských či nemeckých ekvivalentov:

• • ňedostatok – defectus, der Mangel;

  • vzďelanosť – cultura, die Bildung;

  • nárečia – dialectus, die Mundart;

  • mysľou poňal – concepit, aufgefasst hat;

  • vzťah – relatio, der Bezug a pod.

Podrobnejšie sa tejto otázke venuje štúdia Jany Skladanej Vzťah Ľudovíta Štúra k preberaniu cudzích slov v slovenčine, uverejnená v časopise Slovenská reč (1993, roč. 58, č. 5). Autorka v nej analyzuje prístup Ľudovíta Štúra k preberaniu cudzích slov a jeho jazykovú filozofiu.

Téma však nie je len historická – aj dnes odborníci sledujú, ako sa do jazyka dostávajú nové cudzie slová. Aktuálny pohľad na frekvenciu lexikálnych jednotiek cudzieho pôvodu v súčasnej slovenčine prináša štúdia Radovana Garabíka a Agáty Karčovej s názvom Frekvencia lexikálnych jednotiek cudzieho pôvodu v slovenčine, ktorá bola uverejnená v časopise Slovenská reč (2019, roč. 84, č. 1).

Zaujímavý pohľad na anglicizmy a ich pravopis ponúka štúdia Alexandry Jarošovej Zdomácňovanie anglicizmov ako problém pravopisu a postojov alebo Prípad puzzle/pucle (Slovenská reč, 2023, roč. 88, č. 2). Dozviete sa v nej aj to, ako je to s prípadom puzzle – pucle.

Na plagáte, tematicky dopĺňajúcom túto problematiku, si môžete pozrieť výber konkrétnych výrazov, ich historické spracovanie a spôsob, akým sa s cudzími slovami vyrovnával jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného hnutia. Na plagáte sa nachádzajú aj prevzaté slová, ktoré v súčasnosti už nenesú príznak cudzosti.

➡️ Otázka, ktorú si kládol Ľ. Štúr, ostáva aktuálna dodnes: „Domáce či cudzie?“

Plagáty s výberom výrazov, ktoré Štúr vysvetľuje prostredníctvom latinských a nemeckých ekvivalentov nájdete tu.

Viac o Roku Ľudovíta Štúra 2025 sa dozviete tu.

Grafická úprava: Michaela Majerčíková a Romana Krolčíková

Textová úprava: Ivana Šrámeková, Tomáš Huntata, Michaela Majerčíková, Romana Krolčíková