Slovenská reč – časopis pre výskum slovenského jazyka

Dejiny časopisu

Časopis Slovenská reč je najstarší jazykovedný časopis na slovenskej lingvistickej scéne. Časopriestorovými súradnicami jeho vzniku je marec 1932 a Košice, v ktorých pôsobila miestna pobočka Matice slovenskej. Iniciatíva a sponzorský dar jej vtedajšieho predsedu, notára a milovníka slovenčiny, dr. Petrikovicha, dali vzniknúť časopisu, ktorý si kládol za cieľ hájiť záujmy slovenčiny vo verejnom živote, odborne ju skúmať a odhaľovať originalitu a svojskosť nášho jazyka. Autorom logonyma Slovenská reč je Bruno Ripka, miestny učiteľ slovenského jazyka a otec lingvistu a jedného z neskorších šéfredaktorov časopisu – Ivora Ripku.

Slovenská reč začala vychádzať v septembri 1932 pod redakciou Henricha Barteka a Antona Prídavka. Časopis sa v roku 1933 stal orgánom Jazykového odboru Matice slovenskej v Martine. Po zriadení Slovenskej akadémie vied a umení v roku 1942 sa redakcia časopisu presúva do Bratislavy. Časopis sa v roku 1955 stáva akademickým periodikom, konkrétne orgánom Ústavu slovenského jazyka. Od premenovania akademickej inštitúcie v roku 1965 až doposiaľ je orgánom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Status akademického periodika znamenal odklon od ideového podložia Matice slovenskej smerom k objektivite a nezávislosti vedeckého výskumu v oblasti slovenského jazyka. V prvých rokoch svojej existencie vychádzal časopis 10-krát ročne, od roku 1955 vychádzal 6-krát ročne, tzn. každý druhý mesiac. Otázky, ktoré boli v časopise tematizované v jeho počiatkoch, súviseli najmä so správnosťou a čistotou slovenského jazyka. Oslovovali a zaujímali širokú kultúrnu verejnosť, a tak sa časopis tešil mimoriadnej pozornosti čitateľov. V časoch svojho rozmachu si ho predplácalo okolo 10 000 abonentov.

Postupom času sa profilácia časopisu vyvíjala a menila. V rokoch 1946 – 1950 sa časopis orientoval na otázky jazykovej kultúry, neskôr aj na školu a prax, v 50. a 60. rokoch sa prezentoval ako časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka. Od roku 1971 až doposiaľ vystupuje ako časopis pre výskum slovenského jazyka.

Miesto Slovenskej reči v konštelácii ostatných jazykovedných časopisov, ktoré vydáva JÚĽŠ SAV, je špecifické a dané výskumom slovenčiny v intenciách domácej slovakistiky. Na rozdiel od Jazykovedného časopisu sa Slovenská reč upriamuje na dianie na domácej jazykovednej scéne. Na rozdiel od Kultúry slova sa Slovenská reč odkláňa od popularizácie jazyka v zmysle jazykového poradenstva. Slovenská reč si dlhodobo zachováva stabilnú obsahovú štruktúru, ktorá pozostáva z rubrík Štúdie a články, Diskusie a rozhľady, Recenzie, Správy a Rozličnosti. Status vedeckého časopisu si vyžiadal väčšiu sústredenosť na tzv. vedecký obsah, ktorý sa publikuje vo dvoch typoch ťažiskových rubrík, a to v Štúdiách a v Diskusiách a rozhľadoch. Život domácej jazykovednej komunity zachytávajú príspevky publikované v rubrikách Recenzie, Správy, Kronika, Rozličnosti a rozhovory.

V nultých rokoch 21. storočia redakcia časopisu (hlavný. redaktor S. Ondrejovič, výkonná redaktorka J. Wachtarczyková) pristúpila k formulovaniu nových štandardov a zásad publikovania v Slovenskej reči s dôrazom na vedeckosť, objektivitu posudzovania a vysokú kvalitatívnu úroveň príspevkov s ich nevyhnutnými náležitosťami, ako abstrakt a kľúčové slová v anglickom jazyku. Od roku 2014 je časopis indexovaný v citačnej databáze Scopus. Dlhodobým cieľom redakcie je udržať periodikum v citačnej databáze, zvyšovať podiel indexovaných článkov a zvyšovať citačný index časopisu. V záujme toho súčasná redakcia časopisu (pôsobiaca od. 2. čísla 89. ročníka) vypracovala ďalšie koncepčné materiály a štandardy, ktoré upravujú a upresňujú zásady publikovania v časopise. Tieto materiály sú dostupné na webovej stránke časopisu v časti Informácie autorom.

Poslaním časopisu Slovenská reč je prezentovať vedecké a odborné poznanie v oblasti výskumu slovenského jazyka, aktívne participovať na takomto výskume a zároveň takýto výskum stimulovať. Časopis ponúka priestor na zverejňovanie pôvodných vedeckých a odborných prác z oblasti lingvistickej slovakistiky, resp. slovakistiky v komparatívnom a interdisciplinárnom aspekte. Vítané sú príspevky prezentujúce výsledky základného aj aplikovaného výskumu a taktiež príspevky informujúce o dianí v slovenskej jazykovednej komunite. Časopis zároveň plní funkciu dôležitej odbornej komunikačnej platformy, na ktorej je možné nielen uverejňovať výsledky vlastných výskumov, ale aj reflektovať domácu i zahraničnú slovakistickú jazykovednú produkciu prostredníctvom rozhľadových článkov, polemických príspevkov, recenzií alebo kritických glos. Očakávame, že webová prezentácia časopisu rozšíri pole pôsobnosti časopisu o nové možnosti a funkcie, ktoré oslovia nielen lingvistickú komunitu, ale aj širšiu kultúrnu verejnosť so záujmom o dianie v našom jazyku, ako to bolo v začiatkoch časopisu.

Hlavní redaktori časopisu:

Anton Prídavok, Henrich Bartek

1932/1933

Henrich Bartek

1933/1934 – 1938/1939 (trojčíslo 5. – 7.)

Anton Jánošík, Jozef Škultéty

1938/1939 (trojčíslo 8. – 10.), 1940 – 1943/1944

Eugen Jóna

1946 – 1949/1950

Štefan Peciar

1950/1951 – 1954

Eugen Jóna

1955 – 1970

Štefan Peciar

1971 – 1982 (č. 3)

František Kočiš

1982 (č. 4) – 1997 (č. 1)

Ivor Ripka

1997 (č. 2) – 2000

Slavomír Ondrejovič

2001 – 2021 (č. 1)

Martin Ološtiak

2021 (od 2. čísla)