2025 2024 2023 2022 2021 2020 2019 2018

2025 ↑

2024 ↑

Názov: Zo života biblickej frazeológie

Bibliografia: BALÁKOVÁ, Dana – KOVÁČOVÁ, Viera – TYROL, Anton: Zo života biblickej frazeológie. Ružomberok: Verbum 2024. 304 s. ISBN 978-80-561-1135-2 (print), ISBN 978-80-561-1136-9 (online).

Elektronická verzia: https://www.ku.sk/fakulty-katolickej-univerzity/filozoficka-fakulta/katedry/katedra-slovenskeho-jazyka-a-literatury/publikacie/zo-zivota-biblickej-frazeologie.html

Anotácia: Monografia Zo života biblickej frazeológie reaguje na výskumnú potrebu rozkrývania kognitívno-pragmatických rozmerov biblickej frazeológie v širších vzťahových súvislostiach. Interdisciplinárne koncipovaný výskum (dielo je výsledkom spolupráce lingvistiek s frazeologickou výskumnou orientáciou a biblistu, katolíckeho teológa) umožnil predstaviť vybraný okruh biblických frazém viacaspektovo, a to na základe interpretačnej analýzy: • vzťahu k biblickým textom ako formačnej platformy biblických frazém (aspekt sémantických, historicko-kultúrnych a pragmatických hodnôt plynúcich z biblického pretextu a ich modifikácia v sémanticko-výrazovom pláne biblickej frazémy); • interdisciplinárnosti týchto jednotiek ako prostriedkov dvoch diferencovaných systémov (pri aktualizácii zložky sakrálnosti alebo profánnosti: náboženské výrazy vs. jednotky všeobecného frazeologického fondu); • pragmatickej paradigmy biblickej frazeológie z aspektu používateľov jazyka (spôsoby využívania biblickej frazeológie v súčasnej komunikácii na materiálovom východisku diferencovaných textov Slovenského národného korpusu); • textotvorných potencií biblických frazém [na podklade realizačných podôb (variantnosť, aktualizácie, metaoperátory, frazeologické derivácie...)].

Názov: Život a dielo profesora Štefana Tóbika v dokumentoch

Bibliografia: DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, Júlia (ed.): Život a dielo profesora Štefana Tóbika v dokumentoch. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove 2024. 201 s. ISBN 978-80-555-3287-5.

Anotácia: Štefan Tóbik (1909 – 1969) patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Je spoluzakladateľom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (1959), Filozofickej fakulty (1959) a Katedry slovenského jazyka a literatúry v Prešove (1952). Jeho celoživotnou témou bol výskum gemerských nárečí. Výsledkom toho je päťdielny dialektologický spis Gemerské nárečia I/1, 2 (2018), Gemerské nárečia II/1, 2 (2020, 2021) a Gemerské nárečia III (2019). Rukopis kompendia dlho ležal v archíve a až 50 rokov od svojho vzniku sa dočkal vydania. Ďalšou témou Š. Tóbika bol výskum života a diela Pavla Jozefa Šafárika, venoval sa aj jazykovej kultúre a jazykovej výchove, dejinám slovenského jazyka a odbornej terminológii. Predkladaná publikácia predstavuje osobnosť Š. Tóbika z pohľadu najnovších poznatkov o jeho živote a diele. Prináša biografické kalendárium, zachované dokumenty a fotografie z osobného archívu, súbornú personálnu bibliografiu, literatúru o autorovi a pod.

Názov: Syntaktické štúdie. State o gramatickom podmete a predikácii

Bibliografia: KAČALA, Ján: Syntaktické štúdie. State o gramatickom podmete a predikácii. Martin: Matica slovenská 2024, 183 s. ISBN 978-80-8128-315-4.

Anotácia: Téma podmetu ako jedného zo základných vetných členov patrí v syntaxi medzi kľúčové. V ostatných desaťročiach sa jej autor bádateľsky venoval z viacerých hľadísk a vznikli tak početné vedecké štúdie, ktoré osvetľujú mnohé základné stránky tohto východiskového člena štruktúry dvojčlennej vety. Nazdávame sa, že zhromaždenie týchto čiastkových analýz v podobe istej knižnej syntézy môže zaujať širšiu odbornú verejnosť a môže sa stať užitočným nielen pri vedeckom vysvetľovaní podstaty a postavenia tohto vetného člena v štruktúre vety aj v syntaktickom systéme ako celku , ale aj pri vyzdvihovaní viacerých relevantných stránok tohto istým spôsobom výnimočného vetného člena v jazykovom vzdelávaní – osobitne na stredoškolskej a najmä na vysokoškolskej úrovni.

Názov: Štúdie z literárnej onomastiky

Bibliografia: MAJTÁN, Milan: Štúdie z literárnej onomastiky. Spisy SJS 7. Eds. I. Valentová – T. Laliková. Bratislava: Veda 2024. 106 s. ISBN 978-80-224-2073-0.

Anotácia: Publikácia vyšla pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín významného slovenského jazykovedca PhDr. Milana Majtána, DrSc. Obsahuje ucelený súbor štúdií M. Majtána z literárnej onomastiky. Pôvodne boli publikované v starších číslach časopisov a v zborníkoch, ktoré sú dnes menej dostupné. Čiastkové štúdie zaoberajúce sa analýzou jednotlivých druhov mien literárnych postáv v diele Boženy Slančíkovej Timravy vychádzali postupne ako kapitoly plánovanej väčšej monografickej štúdie, ale v plnom rozsahu v takom súbornom formáte neboli vydané. Touto publikáciou sme sa snažili do istej miery uskutočniť aj tento nenaplnený cieľ. Ostatné príspevky sa venujú rozboru literárnej onymie diel ďalších slovenských realistov, ale aj J. Chalupku, M. Rázusa, M. Ďuríčkovej či F. Hečka, charakteristike zložených mien rozprávkových postáv i osobných mien v umeleckých prekladoch. Osobitné štúdie ukazujú syntézu výsledkov týchto analýz, zovšeobecňujúce základné rozdelenie a princípy literárnej onomastiky ako onomastickej subdisciplíny a využitie potenciálu literárnych vlastných mien pre didaktiku.

Názov: Jazykové chyby v slovenčine ako cudzom jazyku na báze akvizičného korpusu

Bibliografia: PEKAROVIČOVÁ, Jana (ed.): Jazykové chyby v slovenčine ako cudzom jazyku na báze akvizičného korpusu. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2024. 341 s. ISBN 978-80-223-5868-2.

Anotácia: V publikácii sa prezentujú všeobecné informácie o cieľoch, výskumnej stratégii i získaných čiastkových výsledkoch analýzy vybraných jazykových chýb vzhľadom na domáci lingvistický kontext. Systematický prístup, rozsiahla analýza dát a inovatívna metodológia spolu s cennými poznatkami o procese učenia sa slovenčiny ako cudzieho jazyka prispievajú k lepšiemu pochopeniu chybového registra študentov. Obsah kapitol vychádza z distribúcie chýb, s ktorými sa pracuje v anotačnom tagsete korpusu. Autorky a autori jednotlivých kapitol predstavujú dôkladne prepracované analýzy, ktoré kombinujú kvantitatívne a kvalitatívne výsledky. Výsledky výskumu sú nielen teoreticky významné, ale majú aj praktický dopad na výuku slovenčiny ako cudzieho jazyka a môžu slúžiť ako základ pre ďalšie štúdium a výskum v oblasti lingvistiky a didaktiky cudzích jazykov.

Názov: Od textu k porozumeniu. Sondy do predikcie porozumenia vzdelávaciemu textu

Bibliografia: SOKOL, Augustín - SOKOLOVÁ, Jana: Od textu k porozumeniu. Sondy do predikcie porozumenia vzdelávaciemu textu. Nitra: Garmond 2024. 199 s. ISBN 978-80-8266-060-2.

Anotácia: Monografia je súčasťou širokokoncipovaného overovania porozumenia vzdelávaciemu textu. V monografii sa v rámci prvého tematického okruhu text chápe ako prienik štruktúrno-funkčných, kognitívnolingvistických a lingvopragmatických prístupov. Druhý tematický okruh je zameraný na aspekty porozumenia textu najskôr v teoreticko-metodologickom uchopení a následne vo vzťahu k dispozičným vlastnostiam konkrétnych vzdelávacích textov. Publikácia je členená do šiestich kapitol, pričom prvé tri prezentujú text vo vyššie uvedenom priesečníku troch prístupov. Nasledujúce tri kapitoly sú venované porozumeniu cudzojazyčnému textu, t. j. pertraktujú sa v nich a) teoreticko-metodologické súvislosti porozumenia textu; b) identifikovanie dispozičných vlastností textu vzhľadom na úspešnosť porozumenia; c) identifikovanie hodnôt premenných v kategórii dispozičné vlastnosti textu; d) sformulovanie predikcií, t. j. predpokladových faktorov konkrétnych učebných textov v anglickom jazyku, ovplyvňujúcich porozumenie textov u študentov slovenských stredných škôl. Ide o prezentovanie štyroch sônd (podiel viacslabičných slov, analýza hodnôt lexikálnej hustoty, predikcia porozumenia textu podľa lexikálnej diverzity, rovnomernosť striedania iterácií krátkych a dlhých viet) do predikcie úspešnosti porozumenia na základe kvantitatívnych parametrov obťažnosti textov. Výsledky analýz meraní sa interpretujú slovne, pomocou tabuliek, ako aj grafov.

Názov: Nauka reči slovenskej

Bibliografia: ŠTÚR, Ľudovít: Nauka reči slovenskej. Martin: Matica slovenská 2024. 235 s. ISBN 978-80-8128-333-8.

Anotácia: Ľ. Štúr v Nauke reči slovenskej utvoril a predstavil vyvážený systém, podľa jeho slov „zaokrúhlený stroj“ nového spisovného jazyka, ktorý mal v búrlivých a prelomových časoch napĺňať náročné dorozumievacie, ale aj národnointegratívne úlohy slovenského národa. S vedeckým rozmerom je neoddeliteľne spätý kodifikačný rozmer: autor vo svojom diele podal kompletný opis a výklad normy nového slovenského spisovného jazyka, ktorý mal spoľahlivo plniť všetky funkcie pripisované takejto cieľavedome kultivovanej a celonárodne platnej podobe nášho jazyka. Dôležitou súčasťou Štúrovho spisu bola originálna kodifikácia pravopisnej sústavy nového spisovného jazyka. Výrazný bol aj národnozjednocovací rozmer nového spisovného jazyka. Nové vydanie Nauky reči slovenskej vychádza takmer po stoosemdesiatich rokoch od prvého vydania. V poslednom období je to už tretie vydanie: komentované vydanie v dvoch zväzkoch vyšlo v roku 2006 a ďalšie vydanie vyšlo ako súčasť Jazykovedného diela Ľudovíta Štúra roku 2015. Celý autorský text je zachovaný v pôvodnom znení, tak ako bol prvýkrát publikovaný, teda aj s chybami.

Názov: Slovenská onomastická terminológia

Bibliografia: VALENTOVÁ, Iveta – KRÁLIK, Ľubor – HARVALÍK, Milan – HLADKÝ, Juraj - ZÁVODNÝ, Andrej – IMRICHOVÁ, Mária – GAŁKOWSKI, Artur – BIJAK, Urszula – BAUKO, Ján: Slovenská onomastická terminológia. Bratislava – Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2024. 476 s. ISBN 978-80-568-0618-0.

Anotácia: Kolektívna práca Slovenská onomastická terminológia po viac ako štyridsiatich rokoch prináša sumarizáciu viac ako 600 slovenských onomastických druhových termínov i termínov, ktoré sa týkajú onomastickej teórie, a ich ekvivalentov v češtine, poľštine, angličtine, nemčine a maďarčine. Spracovanie terminológie vychádza z teoretických východísk a metodológie terminológie ako vedného odboru a zo zásad a kritérií tvorby onomastických termínov, ktoré stanovil medzinárodný vedecký tím. Definície termínov sa upravovali v súlade s ich aktuálnym chápaním. Problematické termíny a ich výklady autori konzultovali s onomastickými autoritami, ktoré sú členmi terminologickej skupiny Medzinárodného komitétu onomastických vied a iných domácich a zahraničných onomastických komisií. Heslové state obsahujú aj etymológiu jednotlivých termínov, príklady, poznámky a literatúru. Cieľom bolo uviesť odporúčané termíny, resp. ich preferované varianty (z hľadiska kodifikácie), ale aj upozorniť na tie termíny, ktoré sú už zastarané a nepoužívajú sa, na termíny nesprávne buď z hľadiska obsahu, alebo formy, a na nové termíny. Publikácia obsahuje okrem teoreticko-metodologických východísk, cieľov, zásad a koncepcie aj kapitolu o vývine slovenskej onomastickej terminológie a genéze jej doterajšieho spracovania.

Názov: Jazyk slovenských súdnych rozhodnutí

Bibliografia: ZUMRÍK, Miroslav: Jazyk slovenských súdnych rozhodnutí. Bratislava: Veda 2024. 304 s. ISBN 978-80-224-2102-7.

Anotácia: Súdne rozhodnutia sú v živote ľudí prítomné v nerovnakej miere. Pre sudcov, právnikov a ďalších odborníkov v oblasti práva tvoria súčasť každodennej práce. Bežní ľudia sa s rozhodnutiami stretávajú v právnych veciach, ktoré sa ich priamo týkajú, alebo sprostredkovane, napríklad v podobe medializovaných káuz. Súdne rozhodnutia v rôznych právnych odvetviach zároveň predstavujú špecifický druh textov. V predkladanej práci sa na jazykovú a štylistickú analýzu konkrétne súdnych rozhodnutí v trestných veciach využíva rozsiahla databáza súdnych rozhodnutí, ktorú používateľom ponúka Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i. Na tento účel sa v práci aplikuje konceptuálny rámec prešovskej interaktívnej štylistiky, ako aj nástroje a postupy korpusovej a kvantitatívnej lingvistiky. Cieľom práce je predstaviť konkrétny žáner právnych textov ako lingvisticky zaujímavý predmet aktuálneho i budúceho výskumu.

2023 ↑

Názov: Zo studnice rodnej reči 3

Bibliografia: BALLEKOVÁ, Katarína – SMATANA, Miloslav (eds.): Zo studnice rodnej reči 3. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 2023. 560 s. ISBN 978-80-224-2045-7.

Anotácia: Po vydaní dvoch dielov čitateľmi i odborníkmi oceneného knižného titulu Zo studnice rodnej reči (2005, 2014) sa dostáva do rúk čitateľov 3. časť tohto úspešného knižného súboru. Aktuálny počin je reprezentatívnym výberom z textov publikovaných najmä v rubrike Zo studnice rodnej reči v časopise Kultúra slova z obdobia rokov 2012 – 2021. Prezentované, tematicky usporiadané príspevky približujú vedecky spracovanú slovnú zásobu zaznamenanú najmä v archívnych fondoch kartoték Slovníka slovenských nárečí a Historického slovníka slovenského jazyka, ale i v databáze a kartotéke terénnych názvov, ktoré sú uložené v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Publikácia predstavuje nový, nevyčerpateľný a rôznorodý materiál širokej vrstve záujemcov v čitateľsky atraktívnej podobe. Jednotlivé články reprezentujú aplikáciu teoretických poznatkov z oblasti výskumu bohato diferencovaných slovenských nárečí, ako aj aplikovanie poznatkov z dejín slovnej zásoby slovenčiny, čím zároveň sprítomňujú nielen nárečovú a historickú rôznorodosť národného jazyka, ale aj zvyky, kultúrne tradície i poznanie či dôvtip starších generácií. Čitateľom sa ponúkajú odpovede na aktuálne lexikálne otázky napr. pri nejasnostiach o rozšírení, vývine či význame príslušných slov, ktoré objasňujú zdanlivo zastreté jazykové súvislosti. Tretí diel knižnej série Zo studnice rodnej reči je doplnený o index nárečových výrazov, vybraných mien a názvov, čo umožňuje ľahšie identifikovať opisované (najmä lexikálne) javy a využiť ich v dialektologických, historickolingvistických aj ďalších výskumoch.

Názov: (Im)pulzy súčasnej jazykovedy

Bibliografia: BOHUNICKÁ, Alena – KAZHARNOVICH, Maryna (eds.): (Im)pulzy súčasnej jazykovedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2023. 400 s. ISBN 978-80-223-5644-2.

Anotácia: Vedecká publikácia sa spája s pulzmi a impulzmi, ktoré poskytuje dlhoročná lingvistická práca dvoch významných osobností slovenskej jazykovedy a dlhoročných pracovníkov Katedry slovenského jazyka a teórie komunikácie, profesora Juraja Dolníka a jeho žiačky, profesorky Oľgy Orgoňovej. Zborník ponúka obraz o tom, ako sa vo vzájomnej koexistencii pretavujú najnovšie metodologické stimuly i tradičné postupy do výskumu jazyka a sociokultúrne ukotvenej komunikácie. Knižka je primárne adresovaná lingvistickej obci a odborníkom z iných vedných disciplín i profesií so záujmom o fungovanie jazyka, ako i doktorandom.

Názov: Jazyk v dynamike demokracie

Bibliografia: DOLNÍK, Juraj: Jazyk v dynamike demokracie. Bratislava: VEDA SAV, 2023. 216 s. ISBN 978-80-224-2005-1.

Anotácia: Zámerom je ešte viac rozvinúť makrotému fungovania jazyka a komunikácie v premenlivých sociokultúrnych podmienkach so zreteľom na individuálny aj kolektívny subjekt. V tejto premenlivosti je ustálený vývinový proces, ktorého obsahom je demokratizácia spoločnosti v spätosti s jej liberalizáciou. Sme svedkami gradácie demokracie sociálneho života a slobody jednotlivcov, podporovania vôle presadzovať „ešte viac“ demokracie a liberalizmu, čo, samozrejme, prináša so sebou aj problémy, naráža na odpor aj vyvoláva obavy z ich eskalácie, narúšajúcej poriadok v spoločnosti, potrebný pre jej fungovanie bez porúch ohrozujúcich jej pružnú stabilitu. Jazyk a komunikácia sú nástrojom i prostriedkom v tomto vývinovom procese a naopak tento proces sa odráža v zaobchádzaní s jazykom a v spôsoboch komunikácie. Gradácia demokracie a liberalizmu výrazne zasahuje aj do spisovnojazykového života. Na tomto pozadí sa sleduje aktuálny nositeľ štandardnej slovenčiny, perspektíva spisovnej slovenčiny s otázkou, či sa črtá nový typ materinského jazyka, slovenská jazyková vôľa a spisovná slovenčina v sociálnovýznamovej perspektíve, ako aj marginalizácia a inklúzia v oblasti jej používania. Kladie sa fundamentálna otázku, či a v akom zmysle sme oprávnení hovoriť o renaturalizácii spisovného jazyka. Táto otázka nás vracia k nazeraniu na spisovnú slovenčinu cez prizmu prirodzenosti a aktualizuje tému vzťahujúcu sa na pomer medzi prirodzenosťou a „umelosťou“, ktorý lingvisti odlišne určujú, a to v závislosti od ich metodologickej pozície, diferencovanej na pozadí epistemologického protikladu observančný racionalizmus: používateľský empirizmus. Návrat k tejto téme je legitímny najmä preto, lebo sa dostáva pod svetlo vplyvu súčasnej demokratizácie spoločnosti na zaobchádzanie so spisovnou slovenčinou.

Názov: Česť z pohľadu etnolingvistiky

Bibliografia: DUDOVÁ, Katarína – LAPKO, Róbert: Česť z pohľadu etnolingvistiky. [s. l.]: Postoj Media 2023. 80 s. ISBN 978-80-89994-84-7.

Anotácia: V monografii je prezentovaná etnolingvistická rekonštrukcia jazykového obrazu cti v povedomí Slovákov. Jej výsledkom je viacdimenzionálny obraz získaný na základe dotazníkového prieskumu a textových údajov. Cenným zdrojom boli aj slovníkové údaje. V knihe autori odkrývajú širšie výskumné pozadie, z ktorého sa vytvoril predmet etnolingvistiky skúmaný v metodologicky odlišných prístupoch poľskej, ruskej a bulharskej etnolingvistickej školy; do popredia sa dostávajú otázky spojené s komponentom jazyk a obraz, ako aj dva postupy: semaziologický a onomaziologický. Na podmet (subjekt) a predmet videnia autori nazerajú ako na vzájomne prepojené kategórie a česť predstavujú ako hodnotu zakotvenú v pamäti prostredníctvom siete vzťahov s ďalšími pojmami. Prinášajú analýzu konceptu ČESŤ v súčasnej slovenskej lingvokultúre, pričom vyústením analýzy je syntetická kognitívna definícia slovenského jazykového obrazu cti. Sekundárnym cieľom publikácie je naznačiť možnosti, akými súčasná lingvistika môže pre dnešného človeka oživiť bohatstvo tradičných hodnôt.

Názov: Modelovanie eseje

Bibliografia: HORVÁTH, Miloš: Modelovanie eseje. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023. 161 s. ISBN 978-80-223-5497-4.

Anotácia: Nechajte sa viesť kultúrnohistorickými osudmi a žánrovými peripetiami eseje, znásobenými jej výrazovou exkluzivitou, sémantickou nejednoznačnosťou a v neposlednom rade i myšlienkovou hĺbkou. K tomu by mal prispieť aj predkladaný vedecký monografický text, v ktorom sa na podklade teoretického analyticko-syntetického interpretačného modelovania rekonštruuje a zároveň aktualizuje tento starobylý žáner či špecifický typ textu.

Názov: Človek a jeho jazyk 5. Povaha jazyka a jej poznávanie

Bibliografia: CHOCHOLOVÁ, Bronislava (ed.): Človek a jeho jazyk 5. Povaha jazyka a jej poznávanie. Bratislava: VEDA SAV, 2023. 232 s. ISBN: 978-80-224-1977-2.

Anotácia: Predkladaná publikácia Povaha jazyka a jej poznávanie je voľným pokračovaním série Človek a jeho jazyk venovanej vedeckému odkaz profesora Jána Horeckého a vychádza pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Aj tento zväzok ponúka štúdie so zameraním na inšpiračný potenciál jeho diela, takže sa v nich odrážajú témy ako všeobecná jazykoveda a metodológia, spisovný jazyk a jazyková kultúra, jazyk v spoločnosti a komunikácii, slovo a slovná zásoba a v neposlednom rade terminológia. Autori štúdií ich publikovaním nielenže prejavili svoju úctu a rešpekt voči jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej lingvistiky, ukázali tiež profesora Horeckého ako nedoceniteľného inšpirátora a duchovne stále prítomnú osobnosť.

Názov: Vzťahy v jazyku – jazyk vo vzťahoch

Bibliografia: IVANOVÁ, Martina (ed.): Vzťahy v jazyku – jazyk vo vzťahoch. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove 2023. 152 s. ISBN: 978-80-555-3107-6.

Anotácia: Publikácia vydaná na počesť slovenskej jazykovedkyne Jolany Nižníkovej, ktorá svoj život zasvätila otázkam figurujúcim v názve knihy – vzťahom medzi jazykovými jednotkami, spôsobom, ako možno na základe súboru syntaktických pravidiel jazykovo dekódovať rozmanité relácie s cieľom konštruovať hierarchicky organizované štruktúry schopné vypovedať o svete a udalostiach v ňom. Publikácia obsahuje štúdie: J. Dolník: Ovládanie gramatiky; J. Kačala: Osobitný typ zloženého vetného člena s kvantitatívnym významom; D. Slančová: Syntax v reči orientovanej na dieťa: výskumná sonda k prípadovej štúdii; M. Lopatková – V. Kettnerová: Proč má ježek bodliny přilehlé k tělu, ale nemá tělo přilehlé k bodlinám? K charakteristice inherentně recipročních predikatů; M. Ivanová: Priestorové reciprocíva v slovenčine; M. Ološtiak: Syntaktická štruktúra viacslovných pomenovaní; I. Ripka: Poznámky o fungovaní slovotvornej štruktúry v toponymách a ich derivátoch; S. Sojda: Rzeczowniki o defektywnym paradygmacie (pluralia tantum w badaniach polsko-słowackich); M. Imrichová: O aktuálnych učebniciach slovenského jazyka a jednom ominóznom interpunkčnom znamienku; M. Bodnárová: Adjektívna lexika v náboženských komunikátoch kazateľov charizmatikov; P. Karpinský: Sonda do syntaktickej štruktúry verbálnych textov komiksu; P. Juhásová: Hedgingové stratégie v politickom diskurze (úvodný náčrt problematiky).

Názov: Krátky slovník slovenského jazyka

Bibliografia: KAČALA, Ján – POVAŽAJ, Matej – PISÁRČIKOVÁ, Mária: Krátky slovník slovenského jazyka. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 2023. 960 s. ISBN 978-80-8128-316-1.

Anotácia: Najaktuálnejší Krátky slovník slovenského jazyka je typom výkladového slovníka, určeného pre širokú verejnosť a slovník platí ako všeobecne záväzná kodifikačná príručka. Obsahuje viac ako 70 000 slov, pričom zachytáva jadro slovnej zásoby s protiváhou jej okrajových oblastí, ako sú niektoré nové slová, zastarávajúce, knižné slová, ale aj hovorové a nespisovné výrazy.

Názov: Ľudovít Novák v zápasoch o slovenčinu

Bibliografia: KAČALA, Ján: Ľudovít Novák v zápasoch o slovenčinu. Bratislava: Lúč, vydavateľské družstvo Bratislava 2023. 55 s. ISBN 978-80-8179-241-0.

Anotácia: V úvodných kapitolách slovenský jazykovedec Ján Kačala podáva relevantné súhrnné poznatky o osobnosti a bádateľskej orientácii aj o základných prínosoch vedeckého diela Ľudovíta Nováka. V ďalších kapitolách sa venuje oblasti synchrónnej a diachrónnej fonológie a dejinám slovenského jazyka, ktoré stoja z hľadiska dosahu Novákových prác na ďalší rozvoj bádania na poprednom mieste. Novákove výklady o vývinových hláskových javoch nájdeme v jeho vrcholnom diele K najstarším dejinám slovenského jazyka. J. Kačala konštatuje Novákove zásluhy vo výklade dejín spisovnej slovenčiny spojené s vysokým hodnotením Ľudovíta Štúra ako jazykovedca. V kapitole Obraz súvekej jazykovej situácie slovenčiny vyzdvihol autor fakt, že česko-slovenské vzťahy videl Novák nielen cez prizmu jazykovedca, ale aj z národno-štátoprávnych, kultúrnohistorických spoločensko-ideologických a vzdelávacích uhlov pohľadu. Do tohto okruhu vedeckej a kultúrnopolitickej angažovanosti možno zaradiť aj Novákove celoživotné presvedčenie o potrebe reformy pravopisnej sústavy spisovnej slovenčiny, pre ktorú však nezískal reálnu podporu na slovenskej, ani na českej strane. Ďalšia kapitola je venovaná jazykovej situácii na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. V ostatných kapitolách sa autor sústreďuje najmä na rozbor Novákovej mnohostranne zameranej rozpravy Jazykovedné glosy k československej otázke a napokon aj pokračovaniu Novákových úsilí v nových spoločenských situáciách.

Názov: Dimenzie slovenskej etymológie

Bibliografia: KRÁLIK, Ľubor: Dimenzie slovenskej etymológie. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2023. 176 s. ISBN 978-80-224-2046-4.

Anotácia: Vedecká monografia Dimenzie slovenskej etymológie prináša autorove etymologické interpretácie viac ako 60 výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka, starších období vývinu slovenčiny i slovenských nárečí. Skúmaná lexika (slová zachované v slovenčine z praslovanského obdobia, výrazy utvorené počas vývinu slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka, lexémy prevzaté z iných jazykov) sa etymologizuje v širších slovanských a stredoeurópskych súvislostiach; jej praktická analýza zároveň názorne ilustruje rôznorodosť a pestrosť bádateľských postupov a metód využívaných v súčasnej etymologickej vede. Publikácia je určená záujemcom o etymologickú problematiku slovnej zásoby slovenského jazyka a o metodológiu etymologického výskumu z radov odbornej i širšej kultúrnej verejnosti.

Názov: Neologizmy a neologizácia v lingvistickej reflexii

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin (ed.): Neologizmy a neologizácia v lingvistickej reflexii. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2023. 654 s. ISBN 978-80-555-3172-4 (print), ISBN 978-80-555-3027-3 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Cieľom monografie je ponúknuť zhrňujúci prehľad o vzniku a vývoji skúmania neologizmov a poskytnúť ucelený obraz o textoch, ktoré sa venujú výskumu neologizmov. V monografii sa v samostatných kapitolách spracúva reflexia neologickej problematiky v trinástich slovanských jazykoch (slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina, ruština, bieloruština, ukrajinčina, slovinčina, chorvátčina, bosniačtina, srbčina, macedónčina, bulharčina) a v štyroch neslovanských svetových jazykoch (angličtina, nemčina, francúzština, španielčina). Do prehľadov sú zahrnuté predovšetkým práce všetkých relevantných žánrov vedeckej, resp. vedecko-popularizačnej spisby – monografie, odborné knižné práce, štúdie, články, slovníky, príručky, encyklopédie, ojedinele aj záverečné práce. Konkrétne: a) práce, ktoré majú v názvoch explicitne uvedené neologické zameranie, t. j. obsahujú termíny a slová ako neológia, neologizmus, neologizácia, nový, inovácia, inovačné procesy, dynamika; b) sumarizačné práce, venujúce vývoju daného jazyka či variety v časovom období; c) všeobecné lexikologické učebnice a kompendiá, ktoré podávajú komplexný prehľad o lexikologickej problematike, alebo publikácie zameriavajúce na istú časť lexikológie (v takto zameraných prácach sa na príslušnom mieste spomínajú aj neologizmy); d) práce špecializujúce sa na istý typ (neologického) lexikálneho javu či (neologických) jednotiek; e) Heslá v encyklopedických a terminologických slovníkoch týkajúce sa neológie a neografie; f) práce zaoberajúce sa nominačnými procesmi (tvorením pomenovaní) v prípade, že sa v nich nejakým spôsobom poukazuje na tvorenie nových jednotiek; g) práce, v ktorých sa analyzujú neologizmy v príslušných komunikačných sférach, štýloch, komunikačných registroch, terminológiách, slangoch; h) osobitne sa zachytávajú práce zaoberajúce sa okazionalizmami, autorskými neologizmami a jazykovou kreatívnosťou; i) ďalšie práce, ktoré sa venujú rozličným aspektom fungovania neologickej lexiky, často v interdisciplinárnom priereze; j) lexikografické diela – slovníky neologizmov, súpisy (publikované samostatne alebo na pokračovanie v časopisoch), suplementy.

Názov: Sociálna inklúzia a používanie jazyka

Bibliografia: ORGOŇOVÁ, Oľga – BOHUNICKÁ, Alena – KAZHARNOVICH, Maryna: Sociálna inklúzia a používanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2023, 207 s. ISBN 978-80-223-5612-1.

Anotácia: Monografia koreluje s paralelne vydávanou monografiou J. Dolníka Jazyk v dynamike demokracie (2023). Okrem toho, že integruje originálne teoretické i metodologické východiská, prináša nové poznatky a lingvistické analýzy z oblasti sociovedeckej, politickej a mediálnej komunikácie s ohľadom na lingvistický potenciál podpory sociálnej inklúzie. Úsilím autoriek v kooperácii s J. Dolníkom je tak na základe vedeckej reflexie zdôvodnene podporiť smerovanie príslušníkov slovenskej spoločnosti k „plnohodnotnému občianstvu“ prostredníctvom adekvátneho používania jazyka. V publikácii je venovaná pozornosť jazykovoinkluzívnym podobám teoretických aj praktických, lexikálnych aj nadvetných textových dokumentov. Kniha prináša metodologicky inovatívne a priekopnícke závery postavené na dôslednom materiálovom výskume zachytenom v dvoch empirických slovníkoch z reči profesionálov. Súčasťou predkladaných kapitol sú interpretačné explanácie jazykových aspektov sociálnej inklúzie aktérov vo verejných ústnych (najmä rečníckych) aj písomných prejavoch. Osobitná kapitola je venovaná inkluzívnym aspektom mediálnej komunikácie. Závery sú spracované v osobitných syntézach na konci príslušných kapitol.

Názov: Prefixálne slovesá percepcie ako výsledok prekladu

Bibliografia: RÁČKOVÁ, Lucia: Prefixálne slovesá percepcie ako výsledok prekladu. Banská Bystrica: Belianum – Vydavateľstvo UMB, 2023. 114 s. ISBN 978-80-557-2031-9.

Elektronická verzia

Anotácia: Práca sa zameriava na problematiku prefixálnych slovies, ktoré sú častým riešením prekladu slovies percepcie z francúzštiny ako východiskového jazyka do slovenčiny ako cieľového jazyka. Cieľom publikácie je, uplatňujúc lingvistický lexikálno-gramatický prístup, identifikácia slovies vnímania, ktoré v procese prekladu vznikli slovotvorným postupom prefixácie, ako aj ich jemných významových nuáns súvisiacich so spôsobmi slovesného deja. Monografia vypĺňa medzeru v problematike na pomedzí translatológie, kognitívnej lingvistiky, lexikálnej sémantiky, pragmatiky, ktorá doteraz nebola z komparatívneho francúzsko-slovenského pohľadu spracovaná.

Názov: Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka

Bibliografia: RUSINKOVÁ, Jaroslava: Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka. Bratislava: Veda, 2023. 182 s. ISBN 978-80-224-2038-9.

Anotácia: Autorka publikáciou Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka prispieva z pozície lingvistky do širokej interdisciplinárnej diskusie o diskriminácii. Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka znamená používanie jazyka ako nástroja a prostriedku diskriminácie, ale aj jeho zneužívanie ako diskriminačného dôvodu. Základnou otázkou výskumu bolo, ako sa jazyk, resp. jazyková komunikácia podieľa na tvorení diskriminačných vzťahov a vo všeobecnosti na tvorení diskriminácie ako sociálnej reality. Cieľom výskumu bolo na textových materiáloch rôzneho druhu demonštrovať inštrumentalizáciu jazyka vo vybraných spoločenských oblastiach (komerčná, mediálna, politická) a vzťahoch (interindividuálna, inštitucionálna, resp. systémová, kultúrna). Výskum diskriminačnej inštrumentalizácie jazyka bol realizovaný prostredníctvom metód kritickej diskurznej analýzy. Z metodologického hľadiska sa v skúmanej otázke (Ako sa jazyk podieľa na tvorbe diskriminácie?) uplatňuje komunikačno-pragmatický prístup, pretože jazyk a jazykovú komunikácia je chápaná ako spôsob dosahovania istých cieľov používateľov jazyka v jazykovej interakcii, v istom kontexte. Text je rozdelený do šiestich kapitol, ktoré tematizujú jazykovú diskrimináciu z teoretického aj interpretačného hľadiska. Teoretické časti (kap. 1 a 2) slúžia na sumarizovanie poznatkov o diskriminácii z iných vedeckých disciplín, pričom tieto poznatky poslúžili na ďalšie rozčlenenie analytických častí podľa spôsobu prejavovania sa diskriminácie (v rovine poškodzujúceho rozlišovania – kap. 3; v rovine nerovného zaobchádzania – kap. 4; v rovine znevýhodňovania – kap. 5). V kapitole 6 autorka spracúva diskriminačnú inštrumentalizáciu jazyka o. i. aj z egolingvistického hľadiska.

Názov: Úvod do štúdia interaktívnej štylistiky I, II

Bibliografia: SLANČOVÁ, Daniela – SPÁČILOVÁ, Stanislava – BOČÁK, Michal – BODNÁROVÁ, Martina – GAVUROVÁ, Miroslava – KIČURA SOKOLOVÁ, Jana – KLINGOVÁ, Jana – MERGEŠ, Jozef – TIMKOVÁ LAZUROVÁ, Anna: Úvod do štúdia interaktívnej štylistiky I, II. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2022 (2023). 480 + 448 s. ISBN: 978-80-555-3004-8; 978-80-555-3009-3.

Elektronická verzia - diel I

Elektronická verzia - diel II

Anotácia: Publikácia je vysokoškolskou učebnicou a zároveň vedeckým dielom, ktoré koncepčne vychádza z originálnej teórie interaktívnej štylistiky. Opisuje a vysvetľuje štýlové a štylistické javy komplexne, procesuálne a interdisciplinárne s ohľadom na kultúrny a spoločenský kontext. Vnútorné členenie interaktívnej štylistiky sa zároveň stalo základom kompozičného členenia učebnice, ktorá má 19 kapitol, a okrem explikácie základných pojmov, predstavenia metód zisťovania štýlových a štylistických kvalít textu sa venuje jednotlivým štylistickým subdisciplínam. Učebnica na pozadí rozličných, domácich aj zahraničných, zdrojov s dostatočným dôrazom poukazuje na vyše storočné bohatstvo „moderne“ chápanej slovenskej štylistiky a na jej prepojenie s globálnymi štylistickými trendmi. Viaceré z kapitol originálnym spôsobom spracúvajú problematiku, ktorá sa v slovenskom (aj stredoeurópskom) kontexte v podobe štylistického kompendia spracúva po prvýkrát. Učebnica má dve časti: knižnú a elektronickú online cvičebnicu v podobe webovej stránky (https://www.ff.unipo.sk/stylistika/). Stránka na pozadí štruktúry učebnice obsahuje cvičenia, úlohy, ďalšiu literatúru na štúdium, kontrolné otázky. Ide o jej „živú“ súčasť, ktorú bude možné v závislosti od vzdelávacích zámerov priebežne dopĺňať a modifikovať.

Názov: Strojový preklad ako konfrontácia jazykov. Prečo sa stroj mýli aj nemýli

Bibliografia: VAŇKO, Juraj: Strojový preklad ako konfrontácia jazykov. Prečo sa stroj mýli aj nemýli. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied a informatiky 2023. 112 s. ISBN 978-80-558-2023-1 (online)

Anotácia: V centre pozornosti publikácie je kontrastívnolingvistická analýza identifikačných, existenčných, vlastnostných a posesívnych vetných štruktúr v angličtine, nemčine a v slovenčine z perspektívy ich strojového prekladu. Cieľom takto zameraného skúmania je ozrejmiť spoločné a odlišné vlastnosti sémanticko-syntaktickej stavby uvedených vetných modelov a zároveň zistiť, do akej miery táto identickosť a odlišnosť koreluje s chybami pri strojovom preklade založenom na neurónových sieťach. Algoritmus výkladu zahŕňa stručný úvodný komparatívno-kontrastívny opis spomenutých vetných modelov v slovenčine, angličtine a v nemčine, ilustrovaný niekoľkými „modelovými“ príkladmi z gramatík týchto jazykov, po nich nasledujú autentické jazykové doklady z korpusov anglického a nemeckého jazyka strojovo preložené do slovenčiny a napokon komentár hodnotiaci úspešnosť strojového prekladu v porovnaní s humánnym prekladom prezentovaným v posteditácii strojom preložených jazykových jednotiek.

Názov: Výskum porozumenia textu v mladšom školskom veku

Bibliografia: LIPTÁKOVÁ, Ľudmila (ed.). Výskum porozumenia textu v mladšom školskom veku. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2023. 304 s. ISBN 978-80-555-3206-6.

Elektronická verzia

Anotácia: Vedecká monografia prezentuje výsledky riešenia vedeckovýskumného projektu VEGA 1/0061/21, ktorého cieľom bol empirický výskum porozumenia textu u 8- až 9-ročných detí hovoriacich po slovensky. Výskum sa zameriava na vytváranie inferencií pri počúvaní a pri čítaní troch žánrov vecného textu, a to informačného, naratívneho a multimodálneho. Výskumné zistenia predstavujú základný vhľad do problematiky vytvárania inferencií u detí mladšieho školského veku v slovenskom kontexte. Empirické dáta poukazujú na schopnosť detí daného veku vytvárať rôzne typy inferencií, ale aj na individuálne rozdiely medzi detskými recipientmi. Vo výskume sa preukázala účinnosť metódy odstupňovaných nápovedí, ak recipient potreboval na vytvorenie inferencie pomoc administrátora. Výskumné zistenia prinášajú viaceré podnety pre didaktiku slovenského jazyka a pre jazykovú edukáciu. Monografia je určená odborníkom v oblasti lingvistiky a pedagogicko-psychologických vied, ako aj didaktikom slovenského jazyka a učiteľom základného vzdelávania.

2022 ↑

Názov: Ľudovít Novák. Súborné dielo II. (1935)

Bibliografia: BEHÝLOVÁ, Júlia (ed.): Ľudovít Novák. Súborné dielo II. (1935). Bratislava: VEDA 2022. 464 s. ISBN 978-80-224-1960-4

Anotácia: Druhý zväzok súborného diela priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy otvára popularizačná publikácia Jazykovedné glosy k československej otázke, ktorá naposledy vyšla v roku 1936 (prvé vydanie je z roku 1935). Nasledujú žánrovo rôznorodé texty, publikované v rozličných jazykoch a na rozličných miestach: chronologicky usporiadané vedecké a odborné štúdie, menšie články a diskusné príspevky, úvody, predslovy, recenzie, referáty, popularizačné články, drobnosti, časopisecké bibliografické prehľady, správy a jubilejné články. Texty Ľ. Nováka sú dokladom vnútornej histórie (nielen) slovenskej jazykovedy, dokumentujúc prechod od mladogramatizmu k štrukturalistickej (slovami Ľ. Nováka „štrukturálnej“) jazykovede a jej ukotveniu v slovenskom (a čiastočne českom) vedeckom kontexte. Sú zároveň dokladom o vonkajších dejinách tak slovenskej lingvistiky, ako aj slovenskej vedy vôbec – čitateľ prechádza rozličnými štádiami formovania slovenského vedeckého myslenia a života, pri ktorých výraznou, často zakladateľskou mierou participoval práve Ľ. Novák (emblematická je cesta od Jazykového odboru Matice slovenskej a Učenej spoločnosti Šafaříkovej cez Učenú spoločnosť Šafárikovu (bez ř v mene Šafárik), Slovenskú učenú spoločnosť k Slovenskej akadémii vied a umení). Sú zároveň dokladom vývinu česko-slovenských jazykových, spoločenských, politických a kultúrnych vzťahov.

Názov: Ľudovít Novák. Súborné dielo III. (1935 – 1967)

Bibliografia: BEHÝLOVÁ, Júlia (ed.): Ľudovít Novák. Súborné dielo III. (1936 – 1967). Bratislava: VEDA 2022. 576 s. ISBN 978-80-224-1961-1

Anotácia: Tretí zväzok súborného diela Ľ. Nováka mapuje jeho vedeckú a popularizačnú činnosť v rokoch 1936 – 1967. Príspevky boli pôvodne publikované vo forme časopiseckých a zborníkových statí v rozličných jazykoch a na rozličných miestach. Tematický okruh prác Ľ. Nováka má široký záber od nárečovej problematiky a vývinu spisovného jazyka cez vnútorné dejiny slovenčiny a riešenie hláskoslovných zmien, od fonologickej interpretácie slovenčiny a jej ortoepických noriem, od konfrontačnolingvistických, areálovolingvistických a jazykovotypologických úvah po problematiku organizácie vedeckého života na Slovensku a pod. Úctyhodný je i žánrový okruh prác: od odborných článkov a zásadných štúdií, ktorými utváral novú metalingvistickú paradigmu v modernej slovenskej jazykovede po recenzie, referáty a glosy. S odstupom času opakovane zisťujeme jeho výnimočnú jazykovednú inteligenciu a publikačnú aktivitu. V tomto zväzku nájde čitateľ príspevky ako napr. Základná jednotka gramatického systému a jazyková typologia; L’harmonie vocalique et les alternances consonantiques dans les langues ouralo-altaïques, surtout finno-ougriennes; Notes synchroniques et diachroniques; Spisovná slovenčina a ústava Československej republiky; Spisovná slovenčina a školstvo v ČSR; Tézy k diskusii o reforme slovenského pravopisu; Reforma slovenského pravopisu v duchu Štúrovom; Návrat k štúrovskému pravopisu; Slovenské ô a ä v písme a vo výslovnosti; K diskusii o pravopisnej reforme; Slovenčina s hľadiska sociálneho; Organizačné problémy vedeckého života; Ľudovít Štúr ako jazykovedec; K reforme slovenského pravopisu; K patologii slovenského nacionalizmu?; K vědeckým základům slovenského nacionalismu; Práva slovenčiny v našom rozhlase; Slovenské a podkarpatoruské nárečia vo svetle europskej fonologickej geografie; Neznáme nemecké vplyvy na západoslovanský, východoslovanský a maďarský konsonantizmus; Le rapport mutuel des formes du nominatif des pronoms personnels dans les langues slaves a ďalšie texty, ktoré zásadne formovali moderné jazykové myslenie na Slovensku. Všetky príspevky sa uvádzajú chronologicky zoradené v pôvodnej, autentickej podobe len s nevyhnutnými editorskými zásahmi.

Názov: Jazyk ako neprestajná inšpirácia. Zborník príspevkov k jubileu Jána Kačalu

Bibliografia: DZIVIAKOVÁ, Mária – HORVÁTHOVÁ, Ľubica – FAITHOVÁ, Eva (zost.): Jazyk ako neprestajná inšpirácia. Zborník príspevkov k jubileu Jána Kačalu. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2022. 309 s. ISBN 978-80-223-5495-0.

Anotácia: Vedecký zborník Jazyk ako neprestajná inšpirácia vychádza pri príležitosti životného jubilea významného slovenského jazykovedca Jána Kačalu, ktorý sa vo svojej vedeckej práci sústreďuje na výskum slovenského jazyka, predovšetkým na oblasť syntaxe. Systematicky báda aj v oblasti jazykovej sémantiky, sústavnú pozornosť venuje teoretickým a praktickým otázkam jazykovej kultúry a jazykovej politiky, teórii spisovného jazyka, otázkam lexikológie a lexikografie, dejinám spisovnej slovenčiny a jej osobnostiam a tiež skúmaniu literárneho jazyka a štýlu slovenských spisovateľov. Autori tematicky rozmanitých príspevkov v zborníku: Salustio Alvarado, Renáta Bojničanová, Mária Dziviaková, Renáta Hlavatá, Ľubica Horváthová, Mária Imrichová, Martina Ivanová, Petr Karlík, Zuzana Kováčová, Ľubomír Kralčák, Július Lomenčík, Zlata Matláková, Jozef Mlacek, Stanislava Moyšová, Mira Nábělková, Pavol Odaloš, Richard Repka, Ivor Ripka, František Ruščák, Jozef M. Rydlo, Ondrej Sliacky, Miloslava Sokolová, Bystrík Šikula, Eva Tibenská, Monika Turočeková, Ján Zambor, Peter Žeňuch.

Názov: Podmet v slovenčine. Formálna a sémantická charakteristika

Bibliografia: GREGORÍK, Peter: Podmet v slovenčine. Formálna a sémantická charakteristika. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2022, 82 s. ISBN 978-80-572-0291-2.

Anotácia: Monografia má na prvý pohľad pomerne jednoduchý cieľ – podať charakteristiku podmetu v slovenčine, tak formálnu, ako aj sémantickú. Podmet bol opísaný zrejme vo všetkých komplexných dielach o slovenskej syntaxi či gramatike od čias Antona Bernoláka až po súčasnosť, no vždy len ako súčasť výkladu, nikdy nie ako jeho hlavná zložka. Problematika podmetu je však natoľko rozsiahla, že si vyžaduje samostatné spracovanie. V knihe autor z podmetu urobil ústredný prvok a podáva jeho komplexnú charakteristiku z formálneho i sémantického hľadiska. Práca je rozdelená do štyroch kapitol, pri ich koncipovaní autor nadviazal na kľúčové syntaktické diela najmä zo slovenskej a českej syntaxe, ako i na svoj vlastný výskum. Teoretický výklad dokladá veľkým množstvom príkladov, ktoré čerpal z korpusu slovenského jazyka, internetových zdrojov a súčasných publicistických textov.

Názov: Slovanské nárečia v čase a priestore (Jazykovedné štúdie XXXVIII)

Bibliografia: CHOCHOL, Martin (ed.): Slovanské nárečia v čase a priestore (Jazykovedné štúdie XXXVIII). Bratislava: Veda 2022, 260 s. ISBN 978-80-224-1983-3.

Anotácia: Zborník Slovanské nárečia v čase a priestore je venovaný uznávanej slovenskej dialektologičke prom. fil. A. Ferenčíkovej, CSc., ktorá v roku 2020 oslávila svoje významné životné jubileum. Zborník obsahuje 25 štúdií od domácich a zahraničných autorov v slovenčine, češtine, poľštine, ruštine, ukrajinčine, slovinčine a macedónčine. Tematicky sa zameriava najmä na kľúčové oblasti vedeckovýskumnej činnosti jubilantky, ktorými sú slovenská a slovanská dialektológia, nárečový výskum, nárečová lexika a jej lexikografické spracovanie a areálová lingvistika (zastúpená predovšetkým jedným z najdôležitejších medzinárodných lingvistických projektov – Slovanským jazykovým atlasom). Obsahuje však aj príspevky z oblasti historickej jazykovedy, etymológie a sémantiky, syntaxe spisovného jazyka či nárečových prvkov v autorskom jazyku.

Názov: Používatelia jazyka, jazykovedci a kodifikácia

Bibliografia: JAROŠOVÁ, Alexandra: Používatelia jazyka, jazykovedci a kodifikácia. Bratislava: VEDA SAV, 2022. 124 s. ISBN: 978-80-224-1985-7.

Anotácia: Práca ukazuje Slovník súčasného slovenského jazyka z pohľadu kodifikácie. Pre slovenské spisovnojazykové prostredie, v ktorom tento slovník vzniká (doteraz vyšli štyri zväzky), je príznačné uplatňovanie protichodných kodifikačných postojov ku konceptom používateľ jazyka, norma a spisovnosť. Text čitateľovi priblíži, ako k nim pristupuje autorsko-redaktorský kolektív slovníka aj ako sa dané východiská premietajú do jeho lexikografickej praxe, napr. pri určovaní príslušnosti slov k jednotlivým typom nespisovnej lexiky alebo pri spracúvaní anglicizmov. Priestor dostanú aj postoje používateľov. Čitateľ sa tiež dozvie, akú úlohu pri zisťovaní normy hrá frekvencia jazykových prostriedkov a akú ohľad na ich fungovanie v diferencovaných komunikačných prostrediach. V tejto súvislosti práca nemohla obísť fakt, že eróziu komunikačných noriem vo verejnom prostredí sprevádza akceptácia, až preferencia verbálnej agresie.

Názov: Hydronymia stredného povodia Váhu (od Trenčína po Žilinu)

Bibliografia: KRŠKO, Jaromír: Hydronymia stredného povodia Váhu (od Trenčína po Žilinu). Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2022. 180 s. ISBN 978-80-557-2028-9.

Anotácia: Monografia je koncipovaná podľa zásad celoslovenského projektu Hydronymia Slovaciae, ktorý vzišiel z medzinárodného projektu Hydronymia Europaea a predstavuje ďalšiu dôležitú etapu výskumu názvov tečúcich a stojatých vôd Slovenska. Hydronymia stredného povodia Váhu (od Trenčína po Žilinu) je súčasťou ostatných monografií spracúvajúcich slovenskú hydronymiu. Priamo nadväzuje na monografiu Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu) (Krško, 2011), pretože objektom výskumu sú hydronymá od ústia Rajčanky v Žiline až po Orechovský potok – pravostranný prítok Váhu vlievajúci sa v Trenčíne pred zaústením Kočkovského kanála. Monografia vytvára vhodné východisko pre výskum zvyšnej časti povodia Váhu, čím by sa skompletizoval výskum hydronymie západného Slovenska.

Názov: Slovanská slovotvorba: synchrónia, inovácie, neologizácia

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin – LIPTÁKOVÁ, Ľudmila – BEDNÁROVÁ-GIBOVÁ, Klaudia (eds.): Slovanská slovotvorba: synchrónia, inovácie, neologizácia. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2022. 430 s. ISBN 978-80-555-2963-9 (print), ISBN 978-80-555-2956-1 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Zborník príspevkov z rovnomennej konferencie Komisie pre slovanskú slovotvorbu pri Medzinárodnom komitéte slavistov, ktorá sa konala v Prešove 7. – 9. septembra 2021. Obsahuje 29 príspevkov od autorov a autoriek zo 14 krajín, ktoré sú rozdelené do piatich tematických blokov: Všeobecné a sociokultúrne aspekty slovotvorných inovácií v slovanských jazykoch (A. A. Lukašanec, S. Mengel, C. Avramova, L. Arizankovska, A. V. Nikitevič, A. Janowska, K. Vužňáková), Internacionalizačné a interlingválne procesy v neologickej slovotvorbe (K. Waszakowa, I. Bozděchová, R. Dragićević, M. Ajdžanović, M. Ološtiak – S. M. Pachomova), Formálno-procesuálne aspekty neologickej slovotvorby (R. Hammel, N. Janočková, I. Stramljič Breznik, B. Štebih Golub, L. Kysliuk, L. V. Raciburskaja), Sémantické aspekty neologickej slovotvorby (K. Kleszczowa, J. Karpilovska, Z. A. Charitončik, V. G. Fatchutdinova, B. Tošovič), Slovovorné neologizmy v diskurzoch, registroch a médiách (A. Šehović, L. Hnatiuk, E. G. Lukašanec, I. Burkacka, Ľ. Liptáková).

Názov: Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách

Bibliografia: SLANČOVÁ, Daniela – MERGEŠ, Jozef – KLINGOVÁ, Jana – KIČURA SOKOLOVÁ, Jana: Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2021 (2022), 464 s. ISBN: 978-80-555-2829-2.

Elektronická verzia

Anotácia: Vysokoškolská učebnica je určená študentom mediálnych, komunikačných a humanitných štúdií, ale aj ďalším záujemcom o problematiku komunikácie v tlačových médiách, vrátane učiteľov slovenského jazyka. Upriamuje pozornosť na základný prehľad najčastejších žánrov, s ktorými sa čitateľ stretáva na stránkach slovenských novín a časopisov a ich digitálnych variantov, na vzájomné vzťahy medzi žánrami, na ich podobnosti a rozdiely. Upozorňuje na to, čo je pre dané žánre charakteristické, čo je ich definičným jadrom, ale zároveň upriamuje pozornosť na dynamické procesy, ktoré sú s nimi spojené. Sleduje ich tak v historickom vývine, ako aj v synchrónnej dynamike. Pomerne veľká časť učebnice je venovaná teórii textu a teórii žánru. Osobitnú kapitolu tvorí encyklopédia žurnalistických žánrov. Pozície jednotlivých žánrov a vzťahy medzi nimi sú interpretované na základe konceptu žánrovej krajiny. Jej grafické znázornenie nachádza svoje miesto v žánrových mapách.

Názov: Časovanie slovies v slovenčine

Bibliografia: ZUMRÍK, Miroslav – MAJCHRÁKOVÁ, Daniela – MIHÁLIKOVÁ, Lucia: Časovanie slovies v slovenčine. Bratislava: Vydavateľstvo Mikula 2022. 384 s. ISBN 978-80-99987-03-7.

Anotácia: Práca nadväzuje na publikáciu Skloňovanie podstatných mien v slovenčine s korpusovými príkladmi a zameriava sa na zložitý systém konjugácie slovenských slovies. Východiskom je formálne spracovanie jazykových dát, formálny opis slovesných paradigiem sa však dopĺňa prostredníctvom systémovolingvistických poznatkov z oblasti morfematiky a morfológie. Členenie slovies sa kvôli názornosti spracúva schematicky a identifikované konjugačné typy a paradigmy sú charakterizované aj z kvantitatívneho hľadiska. Súčasťou publikácie je abecedný kľúč na určovanie konjugačnej príslušnosti spracovaných slovies. Publikácia sa tak obracia nielen na odbornú obec jazykovedcov, ale aj na široký okruh používateľov jazyka.

2021 ↑

Názov: Slovník slovenských nárečí III. (Poza – R)

Bibliografia: BALLEKOVÁ, Katarína a kol.: Slovník slovenských nárečí III. (Poza – R). Bratislava: VEDA 2021. 816 s. ISBN 978-80-224-1905-5

Anotácia: Zväzok ponúka obraz o slovnej zásobe miestnych dialektov z celého územia Slovenska. Predstavená nárečová lexika rozširuje poznatky o vývinových fázach nespisovnej variety slovenského jazyka, o premenlivosti slovenčiny zachytenej jedinečným celoplošným výskumom v 20. storočí, zároveň je odrazom života a kultúry našich predkov, ktoré sa nenávratne premieňajú a vytrácajú. Slovník je vedecké, no čitateľsky pútavé lexikografické dielo pre širokú verejnosť, ale i pre odborníkov najmä z humanitných či spoločenskovedných oblastí. Ďalších 10 678 abecedne radených hesiel prispieva k výskumu genetických súvislostí vo vývine slovnej zásoby slovanských jazykov, ale i jazykových kontaktov slovenčiny napr. s nemčinou, maďarčinou, latinčinou v prirodzenom, neregulovanom jazyku, predovšetkým v jeho hovorenej podobe. Autori tretieho zväzku metodologicky nadväzujú na koncepciu predstavenú v 1. zväzku slovníka, jej novátorské rozvíjanie v lexikografickom spracovaní vybraných javov vysvetľujú v Predhovore diela s rozšíreným pomocným aparátom. Je pútavé sledovať slovnodruhovú, funkčnú, významovú, štylistickú či tematickú rozvrstvenosť predstavenej nárečovej lexiky. Žiadna z doteraz prístupných príručiek o slovenčine nedokumentuje na jednom mieste také množstvo frazeologických jednotiek a ustálených slovných spojení, ako je to v celonárodnom nárečovom slovníku, napr. v heslách pršať, prasa, pravda, prázdny, psí, pustiť, robiť, rok, rozum, ruka prináša jedinečné jazykové bohatstvo a s ním i kultúrnu pamäť národa. Všetky nárečové doklady sú charakterizované príslušnosťou k lokalite, teda aj k miestnemu dialektu alebo nárečovému areálu. Do slovníka je na ľahšiu orientáciu vložená praktická záložka s mapkami nárečových oblastí.

Názov: Jazyk v sociálnej praxi

Bibliografia: DOLNÍK, Juraj: Jazyk v sociálnej praxi. Bratislava: VEDA 2021. 222 s. ISBN 978-80-224-1882-9.

Anotácia: Jazyk vzišiel zo sociálnej praxe a súčasne ju vytváral, v nej sa reprodukuje a rozvíja a zároveň je prostriedok na zachovanie sociálneho života a jeho prispôsobovania meniacim sa potrebám a záujmom členov spoločnosti, takže kto chce rozumieť jazykovej realite, nemôže odhliadať od existenčnej spätosti jazyka a spoločenskej praxe. Kniha ponúka komplex rozpracovaných konceptov, ktoré sú kľúčové pre hlbšie poznanie vzájomného pôsobenia nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Vyzdvihuje sa v nej kultúra jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu spoločnosti aj ako ukazovateľ jej kultúrnej úrovne. V tomto myšlienkovom rámci sa vysvetľuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy, v ktorých sa formoval subjekt takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach a interpretáciách z perspektívy tohto subjektu, vnímaného ako praktický jazykový odborník, ktorý ovláda svoj jazyk prostredníctvom jazykovej praxe, a tak sa niekedy dostáva do konfliktu so školeným jazykovým odborníkom. Práve pri tomto konflikte sa prejavuje rozpor medzi jazykovým citom, nadobúdanom v jazykovej praxi, a znalosťami o jazyku. Sledovanie jazyka z pozície jazykovej praxe vedie aj k otázke autentického kultivovania jazyka, čo podnecuje zainteresovaných ku kritickému vyrovnávaniu sa s konceptmi jazykový znak, jazykový systém i jazykové vedomie. Výklady smerujú k tomu, aby sa ukázalo, že poznávanie jazyka v jeho zakorenenosti v sociálnej praxi nás približuje k jeho skutočnej povahe a popri tom nám rozširuje pohľad aj na sociálny život.

Názov: Dialekt ako prejav identity

Bibliografia: GAVUROVÁ, Miroslava: Dialekt ako prejav identity. Fintice: FACE ‒ Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania 2021. 234 s. ISBN 978-80-89763-62-7

Anotácia: Monografia prináša geolingvistický pohľad na dialekt ako na materinský jazyk i ako na jedinečný prejav identity. Okrem teoretických východísk, ktoré sledujú nové globálne trendy v skúmaní dialektov, sa v monografii obracia pozornosť na výrazové možnosti dialektu v rozličných jazykových formách: v ľudových nárečových rozprávkach, v náboženských i ľúbostných piesňach v nárečí či v sústave neúradných antroponým vidieckej komunity. Bádateľka tieto prejavy vníma ako jedinečný odraz jazykovej a kultúrnej identity a ich udržanie považuje za prostriedok vytvárania kultúrnej odolnosti komunity. Využíva skúsenosti rodenej hovoriacej v šarišskom nárečí, ktoré sa stalo základným materiálovým východiskom monografie.

Názov: Slovník súčasného slovenského jazyka. 4. zv. O – Pn

Bibliografia: Slovník súčasného slovenského jazyka. O – Pn. Ved. red. A. Jarošová, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV 2021. 1128 s. ISBN 978-80-224-1901-7. (kolektív autorov: Avramovová, Miroslava – Balážová, Ľubica – Hašanová, Jana – Chocholová, Bronislava – Janočková, Nicol – Jarošová, Alexandra – Končalová, Jana – Ocetová, Lenka – Oravcová, Adriana – Petrufová, Magdaléna – Porubská, Emília – Šebestová, Anna – Šufliarska, Alexandra – Zvončeková, Dáša)

Anotácia: Vo štvrtom zväzku (O – Pn) Slovníka súčasného slovenského jazyka nájdu používatelia na 1 128 stranách informácie o 15 329 heslových slovách (výklad významu, gramatickú charakteristiku, normatívne a štylistické hodnotenie, synonymá a antonymá, príklady používania slov čerpané z bohatých a autentických jazykových zdrojov a mnoho ďalších užitočných údajov). Slovník zachytáva 3 083 frazeologizmov a iných ustálených spojení aj základnú terminológiu v podobe jednoslovných alebo viacslovných terminologických pomenovaní z približne 100 vedných oblastí. Súčasťou slovníka je osobitná príloha obsahujúca názvy obcí a ich častí na Slovensku s príslušnými obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami. Pri tvorbe slovníka sa využívali metódy a nástroje počítačovej lexikografie, súbor textových korpusov pozostávajúci zo Slovenského národného korpusu, špecializovaných a webových korpusov s rozsahom 4,95 miliardy textových slov. Na analýzu korpusových zdrojov sa použil nástroj Sketch Engine od spoločnosti Lexical Computing CZ, s. r. o. Obklopení množstvom textov pochádzajúcich z verejných oficiálnych aj neoficiálnych komunikačných kanálov sa čoraz viac presviedčame o tom, aká dôležitá a spoločensky cenná je komunikácia, ktorá je nielen obsahovo prínosná, ale aj jazykovo kultivovaná, teda výrazovo pestrá a situačne adekvátna. Toto výnimočné lexikografické dielo poskytne používateľom kvalifikovanú informáciu o lexikálnom bohatstve slovenčiny a pomôže pri výstavbe kvalitného jazykového prejavu.

Názov: Jazyková zmena a pramene jej skúmania

Bibliografia: MÚCSKOVÁ, Gabriela – MUZIKOVÁ, Katarína (ed.): Jazyková zmena a pramene jej skúmania. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2021. 316 s. ISBN 978-80-223-5118-8

Anotácia: Publikácia obsahuje devätnásť príspevkov, v ktorých sa predstavujú výsledky bádaní zameraných na vybrané javy synchrónnej dynamiky alebo historického vývinu jazyka (zmeny gramatiky, zmeny formy a významov slov, pramene poznávania priebehu a zákonitostí jazykových zmien). V jednotlivých štúdiách sa v rôznej miere venuje pozornosť explanácii jazykových zmien, jazykových inovácií a spôsobov ich šírenia, variantnosti či dynamike jazyka, a to so zreteľom na vnútro- i mimojazykové motivácie. Štúdie prezentujú jazykové javy rôznych štruktúrnych jazykových jednotiek zo štyroch slovanských jazykov (slovenčiny, češtiny, poľštiny, slovinčiny). V príspevkoch sa tiež poukazuje na potenciál využitia historických i súčasných jazykových prameňov (textov, archívnych zbierok, ako aj súčasných elektronických databáz a jazykových korpusov) ako „výskumných laboratórií“ pre skúmanie zmien v jazyku.

Názov: Slovník slovotvorných prostriedkov v slovenčine

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin – IVANOVÁ, Martina – PALKOVÁ, Lenka – VUŽŇÁKOVÁ, Katarína: Slovník slovotvorných prostriedkov v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2021. 676 s. ISBN 978-80-555-2803-8 (print), ISBN 978-80-555-2816-8 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Cieľom slovníka je charakteristika slovotvorných prostriedkov súčasnej slovenčiny – afixov a afixoidov, interfixov, alternácií a trunkácií. Slovník zachytáva a opisuje slovotvorné prostriedky z hľadiska formy, kombinatoriky, morfematickej ustrojenosti, morfologickej stvárnenosti, slovotvornej paradigmatiky a onomaziológie. Slovník je rozdelený na dve časti. V prvej (teoreticko-metodologickej) sa pozornosť sústreďuje na výklad relevantných aspektov, ktoré sa dotýkajú skúmanej problematiky. Slovníková časť pozostáva z charakteristiky stavby hesla a piatich sekcií: a) afixy a afixoidy (446 plných hesiel, 374 odkazových hesiel); b) interfixy (šesť hesiel); c) slovotvorné alternácie (152 hesiel); d) slovotvorné trunkácie (18 hesiel); e) register konfixálnych kombinácií (592 jednotiek).

Názov: Kapitoly zo slovotvornej adaptácie prevzatých slov v slovenčine

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin (ed.): Kapitoly zo slovotvornej adaptácie prevzatých slov v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2021. 206 s. ISBN 978-80-555-2802-1 (print), ISBN 978-80-555-2817-5 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Súbor troch štúdií, ktorých cieľom je analýza adaptačnej funkcie slovotvornej motivácie: 1. Slovotvorná adaptácia – metodologické východiská (M. Ološtiak – S. Oriňáková); 2. Slovotvorná adaptácia galicizmov (D. Vojtek); 3. Slovotvorná adaptácia anglicizmov (M. Ološtiak – S. Rešovská). V jednotlivých štúdiách sa pozornosť venuje prejavom slovotvornej adaptácie (flektivizácia, zapájanie sa do slovotvorných hniezd a slovotvorných radov, formálno-procesuálne parametre), a to na materiáli prevzatých lexém všeobecne (v porovnaní s domácou lexikou), ako aj v špecializovaných súboroch (galicizmy, anglicizmy).

Názov: Speleonymia v regionálnych a sociokultúrnych súvislostiach (na súbore speleoným Slovenského rudohoria a iných oblastí Slovenska)

Bibliografia: ROŽAI, Gabriel – KRŠKO, Jaromír: Speleonymia v regionálnych a sociokultúrnych súvislostiach (na súbore speleoným Slovenského rudohoria a iných oblastí Slovenska). Banská Bystrica: Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela 2021. 160 s. ISBN 978-80-557-1914-6.

Odkaz na el. verziu: https://repo.umb.sk/xmlui/handle/123456789/157

Anotácia: V publikácii je venovaná pozornosť názvom slovenských jaskýň, priepastí a jaskynných systémov. Vyše sedemtisícový súbor slovenských speleoným poskytol autorom bohatý výskumný materiál. Autori sústreďujú pozornosť na sémanticko-štruktúrnu analýzu a klasifikáciu speleoným, v nominačných procesoch berú do úvahy aj etnické a jazykové kontakty prítomné v miestnej toponymii a zvýrazňujú špecifiká ich vplyvov na skúmanú nomenklatúru. Výskumom neštandardizovanej speleonymie však obaja autori akcentujú aj pragmatické a sociolingvistické hľadisko dotýkajúce sa témy úradnej a neúradnej pomenovacej sústavy. Záverečná kapitola predstavuje slovenské speleonymá z pohľadu kognitívnej lingvistiky, čo umožňuje skúmať nominačný proces speleonyma očami pomenúvateľa a vnímať jeho jazykový obraz sveta.

2020 ↑

Názov: Jazykovedné štúdie XXXV. Jazyk seniorov z hľadiska sociolingvistiky

Bibliografia: BARTALOŠOVÁ, Perla: Jazykovedné štúdie XXXV. Jazyk seniorov z hľadiska sociolingvistiky. Bratislava: VEDA 2020. 116 s. ISBN 978-80-224-1815-7

Elektronická verzia

Anotácia: Publikácia je tematicky zameraná na jazyk súčasných slovenských seniorov. Úvod monografie obsahuje rôzne pohľady na to, kto je v súčasnej spoločnosti vnímaný ako „senior“. Prvá polovica publikácie obsahuje charakteristiku obrazu starších dospelých na základe analýzy súčasného slovenského diskurzu (konkrétne analýzy materiálov z oblasti frazeológie, reklamy, databázy Slovenského národného korpusu a politických prejavov). Vychádza sa pritom z tézy, že štandardizovaný diskurz o senioroch a ich jazykovom správaní ovplyvňuje ich reálne (jazykové) správanie. Druhá polovica publikácie obsahuje sociolingvistický výskum zameraný na zistenie postojov seniorov k anglicizmom v slovenčine, ktorý prebiehal formou rozhovorov. V závere publikácie sa nachádza návrh príručného slovníka anglicizmov pre seniorov, ktorý by mohol byť praktickou pomôckou pre starších používateľov jazyka v každodennej interakcii.

Názov: Jazyk exorcistov. Vymedzenie a opis komunikačného subregistra

Bibliografia: BODNÁROVÁ, Martina: Jazyk exorcistov. Vymedzenie a opis komunikačného subregistra. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2020. 230 s. ISBN 978-80-555-2641-6

Anotácia: Hlavným zámerom publikácie je predstaviť v súčasnosti značne populárny, no i kontroverzný fenomén exorcizmov a exorcistov ako jeden z pozoruhodných aj aktuálnych výskumných problémov lingvistiky. Autorkino (pilotné) lingvistické uvažovanie je zamerané na fenomén exorcizmu v kresťanskokatolíckom prostredí a odvíja ho predovšetkým od prístupu teológie. Predpokladom jej uvažovania je pritom afirmatívne stanovisko k exponovanému fenoménu. Na jazyk exorcistov autorka nazerá vo svetle dvoch metodologických konceptov – teórie komunikačného registra a konceptu individuálneho personálneho štýlu. V centre jej výskumnej pozornosti stoja hovorené monologické komunikáty deviatich najznámejších a mediálne najexponovanejších slovenských kazateľov exorcistov: Ľuboslava Petrička, Jozefa Marettu, Leopolda Jablonského, Matúša Marcina, Imricha Degra, Antona Solčianskeho, Tomáša Haburaja, Milana Lacha a Róberta Baleka.

Názov: Jazykové problémy, ktorých riešenie sa ťažko hľadá

Bibliografia: DUCHKOVÁ, Silvia: Jazykové problémy, ktorých riešenie sa ťažko hľadá. Bratislava: VEDA 2020. 188 s. ISBN 978-80-224-1801-0

Anotácia: Zborník je publikáciou príspevkov z rovnomennej konferencie, ktorá bola súčasťou výskumného projektu zameraného na analýzu nových smerovaní vo vývine súčasnej slovenčiny s dôrazom na používateľské hľadisko. Projekt riešili v r. 2014 – 2017 pracovníčky oddelenia jazykovej kultúry a terminológie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Okrem prezentovania práce členiek grantového kolektívu zborník obsahuje príspevky jazykovedcov z iných vedeckých pracovísk, ktorí na konferencii predstavili svoje témy a názory v rámci širokej problematiky „súčasná situácia hovoriaceho po slovensky, jeho nároky a potreby“.

Názov: Krátky slovník slovenského jazyka

Bibliografia: KAČALA, Ján – POVAŽAJ, Matej – PISÁRČIKOVÁ, Mária a kol.: Krátky slovník slovenského jazyka. 5., doplnené a upravené vyd. Martin: Matica slovenská 2020. 960 s. ISBN: 978-80-812-8261-4

Anotácia: Jednozväzkový výkladový slovník, ktorý je určený pre širokú verejnosť. Slovník aktuálne platí ako všeobecne záväzná kodifikačná príručka. Obsahuje viac ako 70 000 slov, pričom zachytáva jadro slovnej zásoby s protiváhou jej okrajových oblastí, ako sú niektoré nové slová, zastarávajúce, knižné slová, ale aj hovorové a nespisovné výrazy.

Názov: Implicitné jazykové znalosti dieťaťa

Bibliografia: KLIMOVIČ, Martin – KOPČÍKOVÁ, Marta – LIPTÁKOVÁ, Ľudmila – VUŽŇÁKOVÁ, Katarína: Implicitné jazykové znalosti dieťaťa. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2020. 328 s. ISBN 978-80-555-2639-3.

Elektronická verzia

Anotácia: Vedecká monografia prezentuje výsledky riešenia vedeckovýskumného projektu VEGA 1/0353/18, ktorého cieľom bol empirický výskum vybraných oblastí implicitných jazykových znalostí dieťaťa hovoriaceho po slovensky na začiatku školskej dochádzky. Autori v štyroch kapitolách monografie analyzujú výskumné zistenia o naratívnych znalostiach (M. Klimovič), znalostiach lexikálnej kategorizácie (K. Vužňáková), o slovotvorných znalostiach (Ľ. Liptáková) a o jazykových znalostiach dieťaťa vo vzťahu k osvojovaniu si cudzieho jazyka (M. Kopčíková). Výskumné zistenia poskytujú čiastkový obraz o analyzovaných oblastiach neuvedomovaných jazykových znalostí dieťaťa, čím zároveň prinášajú informácie pre explicitné učenie sa jazyka v škole. Monografia je určená odborníkom v oblasti teoretickej a aplikovanej lingvistiky, ako aj v súvisiacej oblasti edukačných vied.

Názov: Etymológia a nárečová lexikografia (na materiáli Slovníka slovenských nárečí)

Bibliografia: KRÁLIK, Ľubor: Etymológia a nárečová lexikografia (na materiáli Slovníka slovenských nárečí). Bratislava: VEDA 2020. 176 s. ISBN 978-80-224-1875-1

Anotácia: Monografia prináša etymologické interpretácie viac ako 130 nárečových lexém uvedených v prvých dvoch zväzkoch Slovníka slovenských nárečí (Bratislava 1994, 2006), ktorých etymologická charakteristika – zohľadňujúca ich širšie slovanské, resp. (stredo)európske súvislosti – implikuje pre takýto lexikálny materiál alternatívny spôsob lexikografickej prezentácie, odlišný od spôsobu jeho spracovania v uvedenom slovníkovom diele. Autor sa takisto zamýšľa nad charakterom vzájomného vzťahu medzi etymológiou a nárečovou lexikografiou, pričom z pozície etymológa formuluje i niektoré metodologické odporúčania pre tvorbu nárečových slovníkov. Publikácia je určená záujemcom o etymologickú problematiku slovnej zásoby slovenských nárečí a otázky jej lexikografického spracovania z radov odbornej, ako aj širšej kultúrnej verejnosti.

Názov: Ortoepia západoslovanských jazykov (češtiny, slovenčiny a poľštiny)

Bibliografia: KULDANOVÁ, Pavlína – PETRÁŠ, Patrik – HEBAL-JEZIERSKA, Milena: Ortoepia západoslovanských jazykov (češtiny, slovenčiny a poľštiny). Ostrava: Ostravská univerzita. 237 s. ISBN 978-80-7599-329-8

Elektronická verzia

Anotácia: Publikácia sa zaoberá spisovnou výslovnosťou troch západoslovanských jazykov, ktoré sa napriek svojej genetickej a geografickej blízkosti odlišujú nielen zvukovou realizáciou niektorých hlások alebo hláskových skupín, ale aj tým, ako sa v českom, slovenskom a poľskom lingvistickom prostredí pristupuje k vnímaniu spisovnosti alebo čo presne v nich pojem ortoepia znamená. Monografia prináša okrem ortoepických pravidiel uplatňujúcich sa v súčasných sledovaných jazykoch, ktoré sú spracované v samostatných kapitolách, tiež pohľad do histórie kodifikačných úsilí v Česku, na Slovensku a v Poľsku, upozornenia na problémové javy súčasnej výslovnosti českej, slovenskej i poľskej a v samotnom úvode vysvetlenie základnej terminológie používanej v tejto disciplíne a jej ponímanie v jednotlivých krajinách.

Názov: Slovenčina na každý deň

Bibliografia: MISLOVIČOVÁ, Sibyla a kol.: Slovenčina na každý deň. Bratislava: VEDA 2020. 248 s. ISBN 978-80-224-1861-4

Anotácia: Publikácia môže byť príjemným spoločníkom pre milovníkov slovenčiny a možno aj pre tých, ktorí sa nimi vďaka nej stanú. Autorky veria, že moderná, zaujímavá a prístupná forma predstavenia aktuálnej problematiky používania spisovného jazyka podporená vtipnými ilustráciami upúta čitateľov všetkých vekových kategórií – nielen dospelých, ale aj deti. Množstvo rád a odporúčaní – od pravopisu cez tvaroslovie, vetnú skladbu, slovnú zásobu až po výslovnosť – doplnili autorky o testy, takže čitatelia majú možnosť osvojiť si niečo zo slovenčiny doslova každý deň, ako aj overiť si nadobudnuté vedomosti a zabaviť sa pri tom.

Názov: Láska v číslach: Sládkovičova Marína pohľadom kvantitatívnej lingvistiky / Love in Numbers: Sládkovič's Marína from the Viewpoint of Quantitative Linguistics

Bibliografia: MÍSTECKÝ, Michal – KOLENČÍKOVÁ, Natália – NAVRÁTIL, Martin – ALTMANN, Gabriel: Love in Numbers: Sládkovič´s Marína from the Viewpoint of Quantitative Linguistics = Láska v číslach: Sládkovičova Marína pohľadom kvantitatívnej lingvistiky. Bratislava: Veda 2020. 212 s. ISBN: 978-80-224-1849-2

Anotácia: Kniha predstavuje komplexnú štýlometrickú analýzu Maríny, najvýznamnejšieho diela Andreja Sládkoviča. Jej hlavným cieľom je cez prizmu kvantitatívnej lingvistiky prezentovať vybrané lingvoliterárne oblasti (napr. slovné bohatstvo, rým, slovné druhy, syntaktické vlastnosti, naratívnosť a deskriptívnosť a pod.). Monografia, ktorá je výsledkom dlhodobej práce medzinárodného bádateľského tímu, nazerá na Sládkovičovu básnickú skladbu inovatívnym spôsobom a svojou slovensko-anglickou koncepciou dopĺňa mozaiku podobne ladených výskumov v zahraničí, kde je kvantitatívna lingvistika plne etablovanou vedeckou disciplínou.

Názov: Jazykovedné štúdie XXXVII. Nárečia horných Kysúc v okrese Čadca

Bibliografia: RAMŠÁKOVÁ, Anna: Jazykovedné štúdie XXXVII. Nárečia horných Kysúc v okrese Čadca. Bratislava: VEDA 2020. 240 s. ISBN 978-80-224-1845-4

Anotácia: Monografia prináša všetky dostupné doterajšie poznatky o dialektoch (zvukovej a tvaroslovnej roviny) nárečovo výrazne diferencovaného jazykového priestoru horných Kysúc v okrese Čadca. Autorka na základe vlastného nárečového materiálu poskytuje vyčerpávajúci opis súčasných reflexov za praslovanské hlásky. V kontexte doterajších jazykovedných poznatkov, výkladov, interpretácií a implementácií, ako aj doteraz nepublikovaných archívnych zápisov, s využitím synchrónno-diachrónnej metódy, podáva ucelený pohľad na vnútornú nárečovú diferenciáciu dialektov skúmanej oblasti. Upozorňuje na systémové javy, osobitosti, jemné rozdiely a výrazné lokálne príznakové archaizmy v dvoch vývinovo odlišných skupinách nárečí. Do práce sú zaradené aj vlastné nárečové texty, ktoré poskytujú cenný materiál pre ďalšie dialektologické a interdisciplinárne bádania.

Názov: Jazykovedné štúdie XXXVI. Spisovná slovenčina ako prirodzený jazyk (Na pozadí jazykových postojov)

Bibliografia: RUSINKOVÁ, Jaroslava: Jazykovedné štúdie XXXVI. Spisovná slovenčina ako prirodzený jazyk (Na pozadí jazykových postojov). Bratislava: VEDA 2020. 94 s. ISBN 978-80-224-1827-0

Elektronická verzia

Anotácia: Práca sa venuje otázke prirodzenosti spisovnej slovenčiny, resp. procesu jej naturalizácie. Vysvetľovanie prirodzenosti jazyka sa opiera o spisovnojazykové postoje používateľov, ktoré slúžia ako orientačná opora pri riešení jazykových neistôt v jazykovej komunikácii. Jazykové neistoty predstavujú jazykové javy, ktoré vyžadujú riešenie na používateľskej strane, nie sú vecou jazykových odborníkov. Na jazyk sa pritom nazerá z komunikačno-pragmatickej pozície, jazyk tu vystupuje ako sociálna a psychická realita. Práca je prejavom vedeckého záujmu o používateľský pohľad na jazyk a jej zámerom je prispieť k zmene postavenia jazykových používateľov v rámci procesu kodifikácie jazyka, ktorá by sa v nich mala overovať.

Názov: Slovenský národný korpus. Používanie, príklady, postupy

Bibliografia: ŠIMKOVÁ, Mária – GAJDOŠOVÁ, Katarína: Slovenský národný korpus. Používanie, príklady, postupy. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV – Vydavateľstvo Mikula 2020. 336 s. ISBN 978-80-99987-00-6.

Anotácia: Cvičebnica nadväzuje na publikáciu Slovenský národný korpus. Texty, anotácie, vyhľadávania, je určená lingvistom, učiteľom slovenského jazyka a cudzích jazykov na všetkých stupňoch škôl, prekladateľom, študentom a všetkým záujemcom o korpusové a jazykové databázy. Rámcovým cieľom autoriek je predstavenie čo najviac spôsobov vyhľadávania v istej postupnosti aj podľa poznaných potrieb a daností doterajších používateľov a zároveň poukázať na pestrosť jazyka a jeho dynamiku. Publikácia predstavuje možnosti využitia korpusov v školskej praxi pri príprave konkrétnych úloh alebo ukážok preberaného učiva.

Názov: Filozofické aspekty korpusovej lingvistiky

Bibliografia: ZUMRÍK, Miroslav: Filozofické aspekty korpusovej lingvistiky. Bratislava: VEDA 2020. 78 s. ISBN 978-80-224-1826-3

Anotácia: Korpusová lingvistika predstavuje rozvíjajúcu sa oblasť poznávania jazyka. Možno povedať, že sa zvyšuje objem poznatkov o jazyku a v tomto zmysle o jazyku vieme čoraz viac. Ako však uvádza Aristoteles v úvode svojej Metafyziky, poznanie v zmysle pravej múdrosti spočíva v odhaľovaní príčin medzi javmi. Predkladaná práca je preto pokusom o usúvzťažnenie rôznorodej oblasti výskumu korpusovej lingvistiky s jej filozofickými aspektmi, s filozofickými myšlienkami, ktoré sa týkajú vzájomného vzťahu skutočnosti, mysle a jazyka.

2019 ↑

Názov: Ľudovít Novák. Súborné dielo I. (1929 – 1934)

Bibliografia: BEHÝLOVÁ, Júlia (ed.): Ľudovít Novák. Súborné dielo I. (1929 – 1934). Bratislava: VEDA 2019. 528 s. ISBN 978-80-224-1777-8

Anotácia: Ľudovít Novák patril a doteraz patrí medzi najvýznamnejších slovenských jazykovedcov všetkých čias, niektorí autori ho považujú dokonca za najväčšieho slovenského jazykovedca. Zohral nielen úlohu zakladateľskej osobnosti slovenskej modernej jazykovedy, ale aj fundátora novodobej vedy na Slovensku a jeho pohnutý život dokonale odrážal nepokojné dediny Slovenska v 20. storočí. Bol zakladateľom slovenskej fonológie i tvorcom kongeniálnych fonologických dejín slovenčiny, vydavateľom skvelých štrukturalistických periodík Linguistica Slovaca, autorom, ktorý zásadne prispel k hlbšiemu poznaniu stredoeurópskeho jazykového zväzu a vedcom, ktorý aj v čase oficiálnej československej ideológie išiel naraz ֦ proti prúdu" a neohrozene obhajoval samostatnosť slovenského národa. Po dlhom období zaznávania objavil Ľudovíta Štúra ako vynikajúceho jazykovedca, stavajúceho kodifikáciu na synchrónnych princípoch. Pomáhal nielen slovenskej vede postaviť sa na nohy a možno i zbaviť sa komplexov, ale pomáhal aj jednotlivým osobnostiam najmä vtedy, keď sa dostali do existenčných ťažkostí.

Názov: Svedectvo ako žáner náboženskej komunikácie vo svetle sociálnej a personálnej deixy

Bibliografia: BODNÁROVÁ, Martina: Svedectvo ako žáner náboženskej komunikácie vo svetle sociálnej a personálnej deixy. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2019. 198 s. ISBN 978-80-555-2283-8

Elektronická verzia

Anotácia: Publikácia predstavuje komunikát (náboženské) svedectvo v slovenskom nielen teologickom, ale aj a najmä lingvistickom svetle a poukazuje na možnosti jeho systematického výskumu v interdisciplinárnych súvislostiach. Začleňuje svedectvo do kontextu výskumov náboženskej komunikácie v slovenskej lingvistike a explikuje najmä tie jeho žánrové parametre, ktoré dosiaľ neboli pertraktované v iných lingvistikách. Prináša typologickú charakteristiku svedectva ako žánru a v šiestich kapitolách sa detailnejšie venuje deiktickým aspektom a prostriedkom referencie i referenčným stratégiám v rôznych svedeckých textoch reprezentujúcich jednotlivé typy svedectva.

Názov: Poklady pod povrchom ukryté

Bibliografia: FERENČÍKOVÁ, Adriana: Poklady pod povrchom ukryté. Bratislava: VEDA 2019. 480 s. ISBN 978-80-224-1800-3

Anotácia: Slovenská dialektológia ako jedna z mnohých vedeckých a mnohých lingvistických odborov sa na nedostatok ukrytých pokladov sťažovať nemôže. Na malom kúsku zeme obývanom slovenčinou zdedila bohatú nárečovú rôznorodosť vo všetkých jazykových rovinách. Rôznorodosť, ktorá sa v ľudovom povedomí pretavila do poznania Čo dedina – to reč iná. Rôznorodosť, ktorej pod povrchom ukryté korene spájajú dejiny spoločnosti, krajiny a jazyka. Možno práve preto slovenská dialektológia pritiahla zvedavosť a záujem mnohých výskumníkov, zberateľov i významných vedeckých osobností a stala sa súčasťou ich osobného života. Jednou z nich je aj prom. fil. Adriana Ferenčíková, CSc., ktorá svoj osobný život úplne spojila so životom svojej disciplíny a aj preto na jej počesť vznikla táto publikácia. A. Ferenčíková sa podieľala na vzniku všetkých zásadných diel, ktorými sa dnes slovenská dialektológia prezentuje – Atlas slovenského jazyka, Slovník slovenských nárečí a v širších súvislostiach i na zväzkoch Slovanského jazykového atlasu.

Názov: Konvergencie a divergencie v propriálnej sfére. 20. slovenská onomastická konferencia

Bibliografia: CHOMOVÁ, Alexandra – KRŠKO, Jaromír – VALENTOVÁ, Iveta (eds.): Konvergencie a divergencie v propriálnej sfére. 20. slovenská onomastická konferencia. Zborník referátov. Bratislava: Veda 2019. 542 s. ISBN 978-80-224-1732-7.

Elektronická verzia

Anotácia: Text zborníka obsahuje referáty z jubilejnej 20. slovenskej onomastickej konferencie so zahraničnou účasťou, ktorá sa konala v dňoch 26. – 28. júna 2017 v Banskej Bystrici, a bibliografické údaje o všetkých dvadsiatich predchádzajúcich slovenských onomastických konferenciách a vydaných zborníkoch. Jednotlivé príspevky sa zaoberajú všeobecnými teoretickými otázkami onomastiky, onomastickou metodológiou a terminológiou, interdisciplinárnymi aspektami onomastiky. Materiálové štúdie sú zamerané na analýzu toponymického, antroponymického a chrématonymického materiálu a literárnej onymie.

Názov: Jazykovedné štúdie XXXIV. Kodifikačné tendencie v pravidlách slovenského pravopisu z rokov 1931 – 2013

Bibliografia: KOPECKÁ, Martina: JAZYKOVEDNÉ ŠTÚDIE XXXIV. Kodifikačné tendencie v pravidlách slovenského pravopisu z rokov 1931 – 2013. Bratislava: VEDA 2019. 378 s. ISBN 978-80-224-1814-0

Anotácia: Kniha sa zaoberá skúmaním vývinu kodifikácií spisovnej slovenčiny a ustaľovania jej noriem od začiatku 30. rokov 20. storočia po začiatok druhého desaťročia 21. storočia v Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré boli publikované v rokoch 1931, 1940, 1953 (– 1971), 1991 (– 2013) a v neschválenom návrhu Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1939. Téma knihy je analyzovaná v kontexte dobových jazykových, spoločenských, kultúrnych a politických udalostí. Tretia, ústredná, kapitola knihy predstavuje opis pravopisných a jazykových (hláskoslovných, tvaroslovných a slovotvorných) pravidiel a vysvetľujú sa v nej zmeny, ku ktorým došlo v jednotlivých pravopisných príručkách. Na analyzované pravopisné a jazykové pravidlá sa nazerá aj s ohľadom na najnovšie poznatky spracované v prvých troch zväzkoch Slovníka súčasného slovenského jazyka (2006, 2011, 2015) a Slovenského národného korpusu.

Názov: Stručný etymologický slovník slovenčiny

Bibliografia: KRÁLIK, Ľubor: Stručný etymologický slovník slovenčiny. 2., opravené vyd. Bratislava: VEDA 2019. 704 s. ISBN 978-80-224-1767-9

Anotácia: Stručný etymologický slovník slovenčiny prináša informácie o pôvode viac ako 10-tisíc výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka (slová zachované ešte z praslovanského obdobia, výrazy vzniknuté počas vývinu slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka, slová prevzaté v rôznych historických obdobiach z rôznych cudzích jazykov). Slovník odstraňuje existujúcu medzeru v slovakistickej literatúre a môže poslúžiť ako východisko pre ďalší etymologický výskum slovnej zásoby slovenského jazyka v širších slovanských aj európskych súvislostiach. Ako dielo populárno-vedeckého charakteru je zároveň určený pre čitateľov z radov širšej kultúrnej verejnosti a pre všetkých záujemcov o slovenský jazyk.

Názov: Človek a jeho jazyk 4. Terminologické inšpirácie profesora Jána Horeckého

Bibliografia: LEVICKÁ, Jana – ZUMRÍK, Miroslav (eds.): Človek a jeho jazyk 4. Terminologické inšpirácie profesora Jána Horeckého. Bratislava: Veda 2019. 400 s. ISBN 978-80-224-1740-2

Anotácia: Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.

Názov: Vyučovanie slovenčiny ako materinského jazyka v minulosti, prítomnosti a budúcnosti

Bibliografia: LIGOŠ, Milan: Vyučovanie slovenčiny ako materinského jazyka v minulosti, prítomnosti a budúcnosti (Kapitoly z dejín vyučovania slovenčiny s výzvami do budúcnosti). Bratislava: Veda 2019. 240 s. ISBN 978-80-224-1770-9

Anotácia: Monografia je okrem závažnej výpovednej hodnoty i pionierskym počinom, pretože na Slovensku zatiaľ nevyšlo dielo takého charakteru. Veľkým pozitívom je fakt, že autor sprístupnil a vysvetlil i doteraz len okrajovo publikované historické fakty a súvislosti. Súpis literatúry, ktorý sa nachádza v závere monografie, ponúka záujemcom o otázky vyučovania slovenčiny komplexný pohľad na to, kto sa v priebehu ostatných desaťročí tejto problematike venoval. Práca má znaky istej reflexie, pamäti a vízie, resp. celistvého odkazu autora. V tom je jej jedinečnosť a originálnosť. K napísaniu tejto monografie doviedla autora najmä profesijná životná cesta učiteľa slovenčiny ako materinského jazyka v kontinuu okrúhlych päťdesiatich rokov.

Názov: Rozličnosti o slovenčine

Bibliografia: MISLOVIČOVÁ, Sibyla – VANČOVÁ, Iveta: Rozličnosti o slovenčine. Bratislava: VEDA 2019. 272 s. ISBN 978-80-224-1790-7

Anotácia: Publikácia je voľným pokračovaním knižky Spytovali ste sa (2017) zostavenej z kratších príspevkov, ktoré vychádzali vo vedecko-popularizačnom časopise pre jazykovú kultúru a terminológiu Kultúra slova od jeho založenia (v r. 1967) v rubrike Spytovali ste sa. Tentoraz editorky vybrali a upravili z vyše päťdesiatich ročníkov časopisu mierne rozsiahlejšie príspevky prevažne z rubriky Rozličnosti, ktoré sa týkajú viacerých oblastí používania slovenčiny (pravopisu, tvorenia a ohýbania slov, používania cudzích mien a priezvisk, predložiek, geografických názvov ap.). Kritériom pri výbere bola aktuálnosť tém aj v súčasnosti. Zámerom publikácie je poskytnúť nielen profesionálnym používateľom slovenčiny (napr. učiteľom, prekladateľom či redaktorom), ale aj iným záujemcom o slovenský jazyk užitočnú pomôcku.

Názov: Slovná zásoba trénerského komunikačného registra – volejbal

Bibliografia: SLANČOVÁ, Daniela – KOVALIK SLANČOVÁ, Terézia: Slovná zásoba trénerského komunikačného registra – volejbal. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta 2019 (2023). 357 s. ISBN 978-80-555-2279-1.

Anotácia: Monografia patrí do oblasti športovej lingvistiky. Nadväzuje na predchádzajúcu knižnú prácu venovanú pragmatickej analýze trénerského komunikačného registra v komunikácii trénera a hráčov staršieho školského veku v loptových hrách. Táto publikácia sa venuje len jednému zo sledovaných športov – volejbalu, pričom sa sústreďuje na lexiku v reči trénera chlapčenského aj dievčenského družstva, a to tak z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska. Publikácia neposkytuje vyčerpávajúci opis slovnej zásoby volejbalového subregistra, jej ambíciou je skôr zacieliť pozornosť na základné tendencie jej využitia a na to, ako je slovná zásoba pevne previazaná s vykonávanými športovými aktivitami. Zároveň poskytuje použiteľný autentický lexikálny materiál pre prípadné špecializované aj všeobecné slovníky a poukazuje na jeho potenciál pri interdisciplinárnom uvažovaní o problematike lexikálneho významu v špecifickej súčasti športovej komunikačnej sféry. Súčasťou publikácie sú frekvenčné slovníky reči trénera v tréningovom aj zápasovom dialógu, ako a frekvenčné slovníky výskytu jednotlivých slovných druhov v oboch typoch dialógu.

Názov: Sociolingvistika v slovensko-maďarskom kontexte

Bibliografia: TÓTH, Sándor János: Sociolingvistika v slovensko-maďarskom kontexte. Komárno: Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho, 2019. 158 s. ISBN 978-80-8122-307-5

Anotácia: Asi najzaujímavejšiu interakčnú sféru má slovenčina s maďarským jazykom. Vzájomný vplyv týchto jazykov je aktuálnou otázkou, preto sme spracovali do ukážkového materiálu najmä výskumy týkajúce sa tejto problematiky. Vyskytujú sa tu typické jazykové prvky, charakteristické pre zmiešané slovensko-maďarské prostredie (maďarská menšina na Slovensku a dolnozemská Slovač). Univerzitná učebnica obsahuje široký záber tém zo spektra sociolingvistiky, ponecháme na pedagógov, ktorú z nich zaradia do svojho plánu vyučovania, v závislosti od detailnosti je možné ich rozdelenie na dva týždne alebo spojenie, skrátenie, snažiac sa vyhovieť štruktúre semestra. Každá kapitola má dve časti: Teoretickú bázu tvorí koncept výkladu, akási kostra prednášky (časť A), na to nadväzujú relevantné príklady zo sociolingvistických výskumov (časť B). Na základe učebníc či iných prameňov väčšinou sám pedagóg vytvára elektronické študijné materiály, ktoré používa na svojich prednáškach a seminároch. K našej učebnici patrí aj CD, na ktorom sa nachádzajú prezentácie k jednotlivým kapitolám s ilustráciami, slúžiace ako podklad na individuálne doplnenie.

2018 ↑

Názov: Zámená v neinštitucionálnej dialogickej komunikácii dospelých na východnom Slovensku

Bibliografia: BODNÁROVÁ, Martina: Zámená v neinštitucionálnej dialogickej komunikácii dospelých na východnom Slovensku. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2018. 241 s. ISBN: 978-80-555-2018-6

Elektronická verzia

Anotácia: Slovenčina v každodennosti. Aj takto by sa dala charakterizovať publikácia Zámená v neinštitucionálnej dialogickej komunikácii dospelých na východnom Slovensku. Prináša výsledky dlhodobého lingvistického výskumu súkromnej komunikačnej sféry, ktorej nosným atribútom je aj dialogickosť. Autorka predstavuje vlastnú typológiu dialógu dospelých na báze autentického materiálu 100 dialógov z prostredia východoslovenských miest a obcí. Pomocou kvantitatívnej metódy (frekvenčnej analýzy) vysúva do popredia jedny z najuniverzálnejších i najefektívnejších jazykových prostriedkov bežných dialogických interakcií – zámená. Prostredníctvom ich minucióznej interpretácie v dialogických kontextoch sa ich usiluje ukázať aj ako prostriedky rozmanitých komunikačných stratégií a ako konštituenty jednotlivých typov dialógu. Publikácia sa tak stáva exaktným dôkazom systémovej podoby súčasnej slovenčiny v spontánnej komunikácii východoslovenskej proveniencie.

Názov: Jazyk v pragmatike

Bibliografia: DOLNÍK, Juraj: Jazyk v pragmatike. Bratislava: VEDA 2018. 198 s. ISBN 978-80-224-1686-3

Anotácia: Názov knihy hutne vyjadruje, že jej obsah sa týka prirodzeného jazyka v kontexte jeho používania a v svetle náuky o jeho fungovaní v sociálnom živote, ako aj v mentálnom svete jeho nositeľov. Ústredný motív výkladov autora sa spája s termínom racionalita. Z perspektívy určenej týmto pojmom v spätosti s konceptom pragmatika sa osvetľuje pragmatický kontext jazykovedy, jazykové konanie v sociálnej praxi, význam slova ako kľúčovej jazykovej jednotky, otázka jazykového problému v kontraste s jazykovým pseudoproblémom aj fundament jazykovej kultúry. Výklady v rámci šiestich kapitol upriamujú pozornosť na podmienenosť spoločenskej užitočnosti lingvistiky jej pragmatizáciou a na potrebu špecifikácie idey racionality pri zdôvodňovaní teoretického aj praktického zaobchádzania s jazykom. Kniha podporuje poznávanie súčasného slovenského jazyka z pozície jej nositeľov a povzbudzuje k posilneniu pragmatického obratu pri zaobchádzaní so spisovným jazykom.

Názov: Frekvenčný slovník hovorenej slovenčiny na báze Slovenského hovoreného korpusu

Bibliografia: GAJDOŠOVÁ, Katarína – ŠIMKOVÁ, Mária a kol.: Frekvenčný slovník hovorenej slovenčiny na báze Slovenského hovoreného korpusu. Bratislava: VEDA 2018. 416 s. ISBN 978-80-224-1678-8

Anotácia: Frekvenčný slovník hovorenej slovenčiny na báze Slovenského hovoreného korpusu predstavuje prvé samostatné spracovanie výskytov slov a spojení v ústnej podobe štandardnej slovenčiny. Kolektív autorov z JÚĽŠ SAV v ňom nadväzuje na Frekvenčný slovník slovenčiny na báze Slovenského národného korpusu (Bratislava, 2017), v ktorom sú spracované výskyty slov v písaných textoch. Obidva slovníky tak poskytujú celistvý obraz o najpoužívanejšej časti slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Vo Frekvenčnom slovníku hovorenej slovenčiny sa nachádzajú výskyty slov a spojení slov v prehovoroch rôzneho druhu z celého územia Slovenska, ktoré sú spracované v Slovenskom hovorenom korpuse v rozsahu takmer 6,6 mil. textových jednotiek. Frekvenčný slovník obsahuje takmer 10 000 najfrekventovanejších slov usporiadaných podľa absolútnej frekvencie, podľa priemernej redukovanej frekvencie a podľa abecedy s rozšírenými frekvenčnými údajmi. V ďalších častiach sa nachádzajú frekvenčné zoznamy dvoj-, troj- a štvorslovných spojení slov, frekvenčné zoznamy slov použitých v osobitných komunikačných situáciách, skratiek a značiek, frekvenčné zoznamy grafém, slovných druhov a štruktúrnych značiek používaných v Slovenskom hovorenom korpuse.

Názov: Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny (Slovné tvary na báze Slovenského národného korpusu)

Bibliografia: GARABÍK, Radovan a kol.: Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny (Slovné tvary na báze Slovenského národného korpusu). Bratislava: VEDA 2018. 848 s. ISBN 978-80-224-1710-5

Anotácia: Dielo poskytuje rozsiahle, reprezentatívne a prehľadne spracované údaje o zakončení tvarov slov v slovenčine spolu so štatistickým spracovaním ich výskytov a distribúcie. Ide o prvý slovník svojho druhu, v ktorom sú zahrnuté a systematicky spracované zakončenia slov v slovenčine na základe rozsiahleho korpusového materiálu. Slovník ako praktická referenčná príručka typických i menej častých zakončení slov je určený odbornej i širokej laickej verejnosti. Okrem informácií o používaní zakončení tvarov slov čitateľom poskytuje rýchlu orientáciu vo frekvencii realizácie gramatických kategórií a pomáha odhaľovať neintuitívne javy a vzťahy v jazyku.

Názov: Fonologické aspekty vývinu slovenčiny

Bibliografia: HABIJANEC, Siniša: Fonologické aspekty vývinu slovenčiny. Bratislava: VEDA 2018. 190 s. ISBN 978-80-224-1710-5

Anotácia: Monografia obsahuje sedem štúdií, ktoré vznikli v rámci projektu Fonologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy, realizovaného v oddelení dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rokoch 2015 - 2018. Štúdie sú tematicky späté a zameriavajú sa na jednotlivé aspekty (fonologického vývinu slovenského jazyka). Pri výskume vedúcom k ich vypracovaniu bol využitý bohatý materiál nárečového archívu dialektologického oddelenia ústavu, nie vždy náležite zohľadňovaný v diachrónnej slovakistike a slavistike.

Názov: Onymická a deonymická nominácia

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin: Onymická a deonymická nominácia. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2018. 202 s. ISBN 978-80-555-2119-0 (print), ISBN 978-80-555-2411-5 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Ambíciou monografie je charakteristika vlastného mena ako priesečníka pomenovacích vzťahov. Prvým cieľom je analýza onymickej nominácie, t. j. tvorenia vlastných mien. Pod termínom onymická nominácia rozumieme súhrn spôsobov, akými fyzicky vznikajú vlastné mená. Onymickú nomináciu riadi, podmieňuje a ovplyvňuje komplex faktorov, ktoré súhrnne môžeme nazvať onymické normy. Druhým cieľom je charakteristika nominačnej potencie vlastných mien, t. j. analýza deonymickej nominácie, spôsobov tvorenia pomenovaní od vlastných mien. Špecifika proprií sa prejavuje aj v tejto oblasti, v ktorej ide najmä o slovotvornú nomináciu a zapájanie sa vlastných mien do viacslovných pomenovaní. Oba nominačné procesy – onymické aj deonymické tvorenie – uchopujeme prostredníctvo konceptu lexikálnej motivácie.

Názov: Morfematika a slovotvorba slovenčiny

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin – OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Morfematika a slovotvorba slovenčiny. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2018. 244 s. ISBN 978-80-555-2118-3 (print), ISBN 978-80-555-2666-9 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Učebnica sumarizuje poznatky z oblasti dvoch príbuzmých disciplín – morfematiky a slovotvorby. V prvej sekcii sa venuje pozornosť morfematike, vyčleňujú sa základné pojmy a termíny (morfematika ako vedná disciplína, morféma, morfa, submorféma, submorfa), prezentuje sa klasifikácia morfém a explikuje sa postup pri morfematickom rozbore. V samostatnej kapitole sa predstavujú morfematické slovníky slovenčiny. Druhá sekcia je zameraná na tvorenie slov, ktoré sa predstavuje v kontexte dynamiky a obohacovania slovnej zásoby. Vysvetľuje sa podstata slovotvornej motivácie, obsahová, formálno-procesuálna, paradigmatická a onomaziologická stránka slovotvorby. V samostatnej časti sa sumarizuje vzťah morfematickej a slovotvornej štruktúry (morfematické zloženie prvkov slovotvornej štruktúry slova). Na konci každej sekcie sa nachádza sumarizácia základných poznatkov. Odborno-didaktické zameranie sa posilňuje aj zaradením terminologického slovníka, ktorý zároveň slúži aj ako vecný register.

Názov: Slovník slovenských eponým

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin – PALKOVÁ, Lenka – GAVUROVÁ, Miroslava – REŠOVSKÁ, Soňa: Slovník slovenských eponým. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2018. 264 s. ISBN 978-80-555-2121-3 (print), ISBN 978-80-555-2583-9 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: V podobe Slovníka slovenských eponým sa čitateľovi do rúk dostáva v slovakistike nový typ slovníka, ktorý spracúva jednoslovné lexikálne jednotky priamo alebo sprostredkovane súvisiace s vlastnými menami, napr. abrahámoviny, bikiny, derby, ezopovský, herkules, ježiško, kolt, mayovka. Celkovo ide o 1 216 heslových jednotiek s 1 445 významami a 1 515 prihniezdovanými lexémami. Štruktúra hesla vychádza z koncepcie jednojazyčného výkladového slovníka so svojimi tradičnými komponentmi (výslovnosť, gramatická charakteristika, funkčno-štýlová charakteristika, výklad významu, exemplifikácia, prihiezdované slovotvorne súvzťažné jednotky). V osobitnej časti sa uvádzajú nevyhnutné encyklopedické pasáže obsahujúce údaje o eponymickom etymóne – kto alebo čo sa stalo východiskom eponymizácie a ako sa eponymická história reflektuje v súčasnej podobe heslovej jednotky. Používateľovi sa okrem toho ponúka náhľad o medzilexikálnych vzťahoch eponymických jednotiek, a to prostredníctvom: a) hniezdovania slovotvorne viazaných jednotiek, hniezdovania slovotvorno-slovnodruhových vzťahov; prostredníctvom odkazov sémanticky súvzťažné jednotky. Slovník teda okrem iného vo zvýšenej miere reflektuje, ako sa vlastné mená ako východiská zapájajú do slovotvorných a širšie nominačných vzťahov.

Názov: Slovotvorná adaptácia a kompozitnosť v slovenčine

Bibliografia: OLOŠTIAK, Martin – VOJTEKOVÁ, Marta – ORIŇÁKOVÁ, Slavka: Slovotvorná adaptácia a kompozitnosť v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2018. 250 s. ISBN 978-80-555-2121-3 (print), ISBN 978-80-555-2583-9 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Cieľom monografie je prispieť k poznaniu adaptačných procesov na slovotvornej úrovni. Pozornosť sa venuje pomenovaniam kompozitného charakteru, t. j. jednotkám, ktoré obsahujú minimálne dva kompozitotvorné prvky. Za kompozitotvorný prvok považujeme buď plnohodnotný slovotvorný základ (bázu), ktorý sa vyskytuje aj ako samostatné pomenovanie, alebo neplnohodnotný prvok (bázoid), ktorý sa ako samostatné pomenovanie nevyskytuje. V práci systematicky analyzujeme tzv. semikompozitá, t. j. také kompozitné jednotky, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú minimálne jeden bázoid (napr. biosféra, astrofyzika, mini-sukňa, filmotéka, megaúspešný), príp. viac bázoidov, najčastejšie dva bázoidy (napr. polygrafia, monogamia, digram, biológia, nekrofília). Jadro práce tvorí charakteristika 368 bázoidov. Jednotlivé „heslá“ sú usporiadané abecedne a nachádza sa v nich krátka charakteristika príslušného komponentu, zahŕňajúca sémantické, formálne, slovotvorné, funkčné, distribučné a frekvenčné údaje.

Názov: Univerbizácia v slovenčine

Bibliografia: PALKOVÁ, Lenka: Univerbizácia v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2018. 268 s. ISBN 978-80-555-2015-5 (print), ISBN 978-80-555-2014-8 (online)

Elektronická verzia

Anotácia: Monografia sa zameriava na charakteristiku rôznych prejavov univerbizácie a na rôzne aspekty, ktoré s týmto javom súvisia. Prvá časť ponúka teoreticko-metodologické východiská a prehľad prác zo slovenskej a českej lingvistiky, ktoré sa tejto téme venovali. Na základe tohto prehľadu ďalej sumárne načrtávame sedem rôznych prístupov k vymedzeniu univerbizácie. Naším cieľom je opísať tento lexikálny jav z hľadiska teórie lexikálnej motivácie (TLM) a spomínaných sedem prístupov k poňatiu univerbizácie konfrontujeme s tézami formulovanými v rámci TLM. V ďalšej časti ponúkame pohľad na univerbizáciu ako na špecifický prejav lexikálnej motivácie. Analyzujeme tiež rôzne príčiny, pre ktoré k univerbizácii dochádza, pričom ich diferencujeme na intralingválne, intralingválno-extralingválne a extralingválne. Osobitne sa venujeme jednotlivým univerbizačným typom, rozlišujeme slovotvornú, morfologickú, sémantickú a abreviačnú univerbizáciu. Všímame si aj také realizácie univerbizácie, ktoré je možné zaradiť do viacerých univerbizačných typov. V ďalšej časti opisujeme vzťahy univerbizácie a iných motivačných typov a univerbizáciu z hľadiska dynamiky v jazyku. V závere monografie ponúkame aj kvantitatívno-korpusový a sociolingvistický pohľad na časť slovotvorných univerbátov. Jednotlivé tvrdenia opierame o kvantitatívny výskum vyše 1 640 univerbátov, ktoré v poslednej časti lexikograficky spracúvame v slovníku.

Názov: Toponymia severnej časti Slanskej doliny (zdroj poznávania kultúrno-hospodárskych, etnických a jazykových osobitostí regionálneho vývinu)

Bibliografia: ROŽAI, Gabriel: Toponymia severnej časti Slanskej doliny (zdroj poznávania kultúrno-hospodárskych, etnických a jazykových osobitostí regionálneho vývinu). Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela 2018. 158 s. ISBN 978-80-557-1465-3.

Anotácia: V predloženej monografii sa autor snažil nadviazať na doterajší výskum slovenskej regionálnej toponymie a na ploche siedmich kapitol ponúknuť ucelenú (synchrónnu) analýzu neštandardizovanej toponymie troch obcí severovýchodného Gemera – Nižnej Slanej, Gočova a Vlachova. Dôraz kládol na regionálne a historicky podmienené jazykové, etnické, kultúrne a hospodárske elementy prítomné v lexikálno-sémantickej a vo formálnej štruktúre miestnych terénnych názvov. Predstavená analýza regionálnej toponymie ponúka prakticky využiteľné informácie a nové výskumné impulzy pre súčasný domáci i zahraničný toponomastický výskum a svoje uplatnenie nájde aj v rôznych typoch regionálnych monografií lingvistického, etnografického či historického charakteru.

Názov: Desať štúdií o detskej reči. Lexika – gramatika – pragmatika

Bibliografia: SLANČOVÁ, Daniela (ed.): Desať štúdií o detskej reči. Lexika – gramatika – pragmatika. Bratislava – Prešov: VEDA – FF PU v Prešove 2018. 688 s. ISBN 978-80-224-1638-2

Anotácia: Monografia prináša originálne výsledky niekoľkoročného výskumu vývinu reči slovensky hovoriacich detí v ranom veku. Sústreďuje sa na vývin slovnej zásoby, slovotvorby, gramatiky, konkrétne pádu a syntaxe, ako aj na predpoklady a súvislosti tohto vývinu. Poznatky o vývine reči kombinuje s poznatkami o charaktere reči matiek a otcov orientovanej na dieťa, ktorá sa sleduje už od prenatálneho obdobia vývinu dieťaťa. Okrem výsledkov primárneho lingvistického výskumu prináša publikácia návrhy na ich aplikáciu v logopedickej praxi.

Názov: Dynamické javy v súčasnej slovenčine a jej výskume

Bibliografia: ŠIMKOVÁ, Mária – LEVICKÁ, Jana – DEBNÁR, Marek: Dynamické javy v súčasnej slovenčine a jej výskume. Bratislava: VEDA 2018. 196 s. ISBN 978-80-224-1679-5

Anotácia: V súčasnej slovenčine, v jej skúmaní a opise registrujeme mnohé zmeny súvisiace s vývinom celého jazykového spoločenstva i s novými metódami a možnosťami výskumu jazyka a textových útvarov. Autori publikácie sa zamerali na niekoľko oblastí: pravopis alebo adaptácia prevzatých slov, lexikológia vrátane terminológie, štylistika s presahom do dištančného čítania. Premenlivé vlastnosti jazykového systému slovenčiny a sondy do pohybov v parole sú dokumentované na báze dát Slovenského národného korpusu s názornými ukážkami efektívneho využitia korpusových zdrojov a metód korpusovej lingvistiky. Kniha je primárne určená lingvistom, literárnym vedcom, záujemcom zo súvisiacich interdisciplinárnych oblastí (napr. digital humanities), terminológom, prekladateľom a študentom príslušných odborov.

Názov: Lexika slovenských terénnych názvov (koncepcia lexikografického spracovania)

Bibliografia: VALENTOVÁ, Iveta: Lexika slovenských terénnych názvov (koncepcia lexikografického spracovania). Bratislava: SAP 2018. 220 s. ISBN 978-80-89607-69-3

Anotácia: Publikácia obsahuje koncepciu knižného a digitálneho lexikografického a areálového spracovania apelatívnej a propriálnej lexiky slovenských a do slovenského jazyka adaptovaných terénnych názov a súpis hesiel, ktoré začínajú na písmeno A. Zo širšieho teoreticko-metodologického pohľadu sa podrobnejšie analyzujú problematickejšie javy a zásady koncepcie. V práci sa venuje pozornosť aj významu a širšiemu spoločenskému využitiu terénnych názvov, charakteristike histórie ich výskumu a spracovania na Slovensku a v slovenských jazykových enklávach v Maďarsku, českým anojkonymickým slovníkom a ďalším možnostiam výskumu a syntetického spracovania tohto vzácneho toponymického materiálu.

↑