Historický prierez formovaním oddelenia
Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie bolo založené v roku 1995 (pod názvom lexikologicko-lexikografické oddelenie). Jeho vznik podmienili dve závažné skutočnosti. Prvou bolo to, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa pod vedením poprednej slovenskej lingvistky Kláry Buzássyovej začalo pracovať na koncepcii výkladového slovníka stredného typu. Aj vďaka organizačnému vkladu Juraja Šikru sa uskutočnilo viac ako 20 lexikologicko-lexikografických seminárov, na ktorých odzneli a prediskutovali sa teoreticko-analytické referáty. Rad publikovaných vedeckých štúdií vyústil do vytvorenia rámcovej koncepcie Slovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ), ktorá bola úspešne obhájená. Práce na slovníku však neprebiehali v rámci jedného oddelenia. Prvé ukážkové heslá (vtedy ešte na papierových lístkoch) koncipovalo 8 autorov z rozličných oddelení a tvorba hesiel tvorila len časť ich úväzku. Autorský kolektív sa priebežne menil a najmä početne redukoval. Druhou závažnou skutočnosťou, ktorá umožnila vznik oddelenia a stabilizáciu autorsko-redaktorského kolektívu bolo zavŕšenie práce na dvoch veľkých projektoch – na Veľkom slovensko-ruskom slovníku (VSRS, 6. zv.) a na Synonymickom slovníku slovenčiny (SSS). Obidva vyšli v roku 1995. Do novovzniknutého oddelenia, ktorého vedúcou bola Anna Oravcová, prišli pracovať skúsení lexikografi z týchto dvoch skončených projektov. Zo SSS Mária Pisárčiková, Štefan Michalus, Ingrid Hrubaničová a Alena Anettová, z VSRS Jana Benkovičová, Ľubica Balážová, Magdaléna Petrufová a Anna Šebestová. Autorský kolektív sa v priebehu krátkeho času opäť zredukoval, pretože z JÚĽŠ odišli na iné pracovisko alebo do dôchodku všetci autori SSS a J. Benkovičová.
Z faktu, že do lexikologicko-lexikografického oddelenia prešli z pôvodného 8-členného kolektívu len hlavná redaktorka a jedna autorka a že viacerí noví autori zakrátko z kolektívu odišli, vidno, v akých zložitých personálnych a materiálnych podmienkach sa autorský kolektív SSSJ utváral a stabilizoval. Napriek tomu sa v roku 1996 rozbehli práce na koncipovaní hesiel 1. zväzku. Autorsko-redaktorský kolektív [Ľ. Balážová, K. Buzássyová, A. Oravcová (do roku 2003), M. Petrufová, A. Šebestová] identifikoval v procese prerábania skoncipovaného materiálu a tvorby nových hesiel rad lexikologicko-lexikografických otázok, ktoré začal postupne riešiť a výsledky zapracúvať do koncepcie v podobe dodatkov a podrobných metodických pokynov na spracovanie jednotlivých objektov heslovej state. Správu lexikálnej databázy (hesiel skoncipovaných v elektronickej podobe), počítačovú redakciu a počítačové spracovanie materiálu má od počiatku na starosti Vladimír Benko.
Od júna roku 1998 sa stala vedúcou oddelenia Klára Buzássyová. V nasledujúcich rokoch sa tento útvar – pod novým názvom „oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie“ – postupne rozrastal. Na slovníku začali pracovať Mária Čierna (1997 – 2009), Bronislava Chocholová, Adriana Oravcová (2003 – 2013), Emília Porubská (1996 – 2018), Alexandra Šufliarska, Marta Zamborová (1997 – 2006) a po úspešnom zakončení internej doktorandúry Nicol Janočková. Niektoré špecifické teoretické a koncepčné otázky riešili okrem autorov aj ďalší lingvisti, ktorí neboli členmi oddelenia: Mira Nábělková (spracovanie adjektív), Mária Šimková (nesamostatné slovné druhy), Alexandra Jarošová (odborná lexika, synonymia, ustálené slovné spojenia, väzba). Všetky tri ako spoluriešiteľky grantového projektu (2001 – 2003). Alexandra Jarošová sa stala pracovníčkou oddelenia v roku 2002 (ako zástupkyňa vedúcej) a v rokoch 2007 – 2012 oddelenie aj viedla. Spolu s Klárou Buzássyovou sa podieľala na hlavnej redakcii 1. a 2. zväzku slovníka, samostatne bola hlavnou redaktorkou 3. zväzku. Redaktorsky na slovníku spolupracovali aj Ján Bosák (2002 – 2013), Jana Skladaná (2002 – 2006) a Miloslava Sokolová (v rokoch 2008 – 2013 ako externá spolupracovníčka, v rokoch 2014 – 2016 ako interná zamestnankyňa ústavu). V roku 2005 bolo na základe úspešného konkurzu prijatých do oddelenia ďalších šesť pracovníkov, z ktorých dvaja zakrátko odišli. Svoju lexikografickú kvalifikáciu si na druhom zväzku slovníka začali budovať Miroslava Avramovová (2005 – 2016), Jana Hašanová, Jana Končalová, Dáša Zvončeková (2005 – 2013), ku ktorým sa čoskoro pridala Lenka Ocetová. Na slovníku v rokoch 2005 – 2009 spolupracovala aj predčasne zosnulá Mária Kováčová, pracovníčka oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. Prvý zväzok slovníka (A – G) tak vyšiel v roku 2006, druhý zväzok (H – L) v roku 2011.
Počas prípravy tretieho zväzku SSSJ prišlo k zmene vo vedení oddelenia, novou vedúcou oddelenia sa v roku 2012 stala Bronislava Chocholová. Zmeny nastali aj v personálnom obsadení autorského kolektívu. V roku 2013 svoje pôsobenie v JÚĽŠ ukončili Adriana Oravcová, Dáša Zvončeková a vedecký redaktor Ján Bosák (pričom v rokoch 2010 – 2013 sa na prácach podieľal už len ako externý spolupracovník), následne v roku 2014 aj Klára Buzássyová, ktorá sa však na príprave tretieho zväzku SSSJ podieľala ako externá spolupracovníčka. Vedeckou redaktorkou tretieho zväzku sa stala Miloslava Sokolová. V roku 2014 prestúpila na oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie z dialektologického oddelenia po úspešnom ukončení doktorandského štúdia Martina Kopecká. Novými pracovníčkami oddelenia sa v roku 2016 stala Monika Kapustová a v roku 2018 Natália Kolenčíková a Lucia Miháliková.)
V súčasnosti pracuje na slovníku (na jeho štvrtom zväzku) 11 autoriek a tri vedecké redaktorky – okrem hlavnej vedeckej redaktorky Alexandry Jarošovej sú to Ingrid Hrubaničová (od roku 2016) a Martina Ivanová (od roku 2018). Členovia autorského a redakčného kolektívu, ktorí pracovali na prvých troch zväzkoch slovníka, patria medzi najskúsenejších a najkvalitnejších lexikografov na Slovensku, pričom majú všetky odborné a osobnostné predpoklady, aby zvládli náročné úlohy tohto významného lexikografického projektu. Z hľadiska odbornej kvalifikácie členov je jeho zloženie optimálne. Dvojstupňovým redigovaním a metodickými školeniami vyrovnávame rozdiely v stupni lexikografickej kompetencie medzi skúsenými a novšími členmi autorského kolektívu (skoro polovica autorov). Aj keď služobne aj vekovo staršie autorky podávajú špičkový výkon (kvalitatívne je ich koncept vynikajúci a kvantitatívne často prekračujú veľmi prísne interné normy, ktoré objemovo predstavujú násobky noriem analogických projektov), nemôžeme vylúčiť v tejto skupine autoriek odchody do dôchodku, prípadne skracovanie pracovného úväzku. Vzhľadom na komplexnosť a vedeckú náročnosť spracúvanej problematiky trvá zaškoľovanie novoprijatých pracovníkov pomerne dlho.
Popri hlavnej úlohe oddelenia – tvorbe Slovníka súčasného slovenského jazyka – reflektujú lexikografi proces koncipovania a redigovania hesiel aj v podobe desiatok vedeckých štúdií. Štúdie často poskytujú netradičný pohľad na rad lexikálnych a lexikálno-gramatických kategórií, pretože vychádzajú z veľkého objemu autentického jazykového materiálu analyzovaného aj pomocou počítačových nástrojov. Prípravu slovníka od začiatku financuje Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied VEGA. V rokoch 2005 – 2012 na vznik diela finančne prispievalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo kultúry SR (Štátny program vedy a výskumu 2005 – 2012). Bez tejto materiálnej podpory by na projekte mohla pracovať len polovica autorov s obmedzeným technickým vybavením.