Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie JÚĽŠ SAV

Čo je náplňou práce oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie

Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie – ako vidno z názvu – sa zameriava jednak na teoretické rozpracúvanie aspektov lexikológie na úrovni najnovšej poznatkovej bázy, jednak na tvorbu slovníka akademického typu, do ktorého sa premietajú výsledky tohto základného výskumu.

Objektom vedeckého záujmu oboch výskumných oblastí je lexikálna zásoba ako súhrn lexikálnych jednotiek určitého jazyka (lexikón) a samotná lexikálna jednotka (slovo, pomenovanie, lexéma).

Lexikón ako vnútorne štruktúrovaný celok je základný a najväčší systém jazyka. Protiklad lexikálneho systému a gramatiky je do značnej miery umelý. Ide o kontinuum prechádzajúce z konkrétnej lexikálnej sémantiky a jej pravidiel do abstraktnejších a výraznejšie štruktúrovaných gramatických pravidiel.

V lexikálnej jednotke – v slove alebo viacslovnom pomenovaní – sú skoncentrované vlastnosti, ktoré sú predmetom skúmania viacerých jazykovedných disciplín (fonetika a fonológia skúma okrem iného zvukovú stránku slova, sémantika skúma významovú stránku slov, tvorba pomenovaní (nominácia) zahŕňa ako derivatológiu skúmajúcu zákonitosti odvodzovania a skladania slov, tak tvorbu pomenovaní viacslovných, morfológia skúma ohýbanie slov, frazeológia skúma slovné spojenia, ktoré majú idiomatickú povahu a hodnotiaci prvok vo svojom význame, pôvodom slov sa zaoberá etymológia, vlastné mená študuje onomastika a v tomto výpočte disciplín by bolo možné pokračovať).

Lexikológia ako teoretická disciplína skúma lexikálnu zásobu z rozličných aspektov: z hľadiska semiotického (typológia lexikálnych znakov, priemet semiotických oblastí – sémantiky, syntaktiky a pragmatiky – do lexikálneho znaku), z hľadiska sociálneho, resp. sociolingvistického (zreteľ na sociálne skupiny, územné vymedzenie jazykovej komunity, etnicitu, pohlavie, vzdelanie; problematika normovania lexikálnej jednotky úzom, kodifikáciou a sankciami), z hľadiska psychologického, resp. psycholingvistického (problematika pojmovej povahy významu; lexikálne asociácie a koncepcia prototypu).

Jadrom výskumného záujmu lexikológie sú také javy ako lexikálna jednotka v reči (slovo, slovný tvar) a lexikálna jednotka v systéme (lexéma), vzťah medzi formou a významom lexikálnej jednotky (v smere od formy k významu aj naopak), podstata a typy lexikálneho významu (nocionálny vs pragmatický, propriálny vs apelatívny, samostatný vs nesamostatný, konkrétny vs abstraktný, všeobecný vs terminologický atď.), viacvýznamovosť lexikálnej jednotky (polysémia), systémové vzťahy v lexike (lexikálna paradigmatika), kombinatorika (spájateľnosť) lexikálnych jednotiek a rozvrstvenie lexikálnych jednotiek z hľadiska ich štýlových a normatívnych vlastností (zreteľ na typy komunikačných situácií).

Lexikografiu možno do istej miery chápať ako aplikovanú lexikológiu. Tvorba slovníkov má však aj svoju vlastnú teoretickú základňu, bez ktorej by aplikácia lexikologických poznatkov nebola možná. Lexikografia vychádzajúca z bohatej empirickej bázy, z bohatého lexikálneho materiálu často zovšeobecňuje niektoré aspekty skúmaného materiálu v predstihu v porovnaní s tým, čo má v danom období k dispozícii lexikológia. Lexikografický opis lexikálnej jednotky je špecificky štruktúrovaný text, ktorý spracúva veľmi komplexnú informáciu a musí ju podať vecne správne a pritom v systematizovanej, konzistentnej a prehľadnej podobe.

Tak ako lexikografia čerpá základné teoretické poznatky o formálnych a sémantických vlastnostiach lexikálnych jednotiek z lexikológie, tak aj lexikológia sa pri vedeckom opise lexikálnej zásoby opiera o zistenia slovníkového spracovania a má možnosť sa presvedčiť, či jej postuláty použité pri tvorbe slovníka vydržali test praktickej aplikácie.

Organizačno-personálny profil oddelenia

Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie bolo založené v roku 1995 (pod názvom lexikologicko-lexikografické oddelenie). Jeho vznik podmienili dve závažné skutočnosti.

Prvou bolo to, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa pod vedením poprednej slovenskej lingvistky Kláry Buzássyovej začalo pracovať na koncepcii výkladového slovníka stredného typu. Aj vďaka organizačnému vkladu Juraja Šikru sa uskutočnilo cez 20 lexikologicko-lexikografických seminárov, na ktorých odzneli a prediskutovali sa teoreticko-analytické referáty. Rad publikovaných vedeckých štúdií vyústil do vytvorenia rámcovej koncepcie Slovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ), ktorá bola úspešne obhájená. Práce na slovníku však neprebiehali v rámci jedného oddelenia. Prvé ukážkové heslá (vtedy ešte na papierových lístkoch) koncipovalo 8 autorov z rozličných oddelení a tvorba hesiel tvorila len časť ich úväzku. Autorský kolektív sa priebežne menil a najmä početne redukoval.

Druhou závažnou skutočnosťou, ktorá umožnila vznik oddelenia a stabilizáciu autorsko-redaktorského kolektívu bolo zavŕšenie práce na dvoch veľkých projektoch – na Veľkom slovensko-ruskom slovníku (VSRS, 6. zv.) a na Synonymickom slovníku slovenčiny (SSS). Obidva vyšli v roku 1995.

Do novovzniknutého oddelenia, ktorého vedúcou bola Anna Oravcová, prišli pracovať skúsení lexikografi z týchto dvoch skončených projektov. Zo SSS Mária Pisárčiková, Štefan Michalus, Ingrid Hrubaničová a Alena Anettová. Z VSRS Jana Benkovičová, Ľubica Balážová, Magdaléna Petrufová a Anna Šebestová. Autorský kolektív sa v priebehu krátkeho času opäť zredukoval, pretože z JÚĽŠ na iné pracovisko alebo do dôchodku odišli všetci autori SSS a J. Benkovičová. Z faktu, že do lexikologicko-lexikografického oddelenia prešli z pôvodného 8-členného kolektívu len hlavná redaktorka a jedna autorka a že viacerí noví autori zakrátko z kolektívu odišli vidno, v akých zložitých personálnych a materiálnych podmienkach sa autorský kolektív SSSJ utváral a stabilizoval. Napriek tomu sa v roku 1996 rozbehli práce na koncipovaní hesiel 1. zväzku. Autorsko-redaktorský kolektív (Ľ. Balážová, K. Buzássyová, A. Oravcová, M. Petrufová, A. Šebestová) identifikoval v procese prerábania skoncipovaného materiálu a v procese tvorby nových hesiel rad lexikologicko-lexikografických otázok, ktoré začal postupne riešiť a výsledky zapracúvať do koncepcie v podobe dodatkov a podrobných metodických pokynov na spracovanie jednotlivých objektov heslovej state. Správu lexikálnej bázy dát (hesiel skoncipovaných v elektronickej podobe), počítačovú redakciu a počítačové spracovanie materiálu má od počiatku na starosti Vladimír Benko.

Od júna roku 1998 sa stala vedúcou oddelenia Klára Buzássyová. V nasledujúcich rokoch sa tento útvar – pod novým názvom „oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie“ – postupne rozrastal. Na slovníku začali pracovať Mária Čierna (2000 – 2009), Bronislava Holičová (Chocholová), Adriana Oravcová, Emília Porubská, Alexandra Šufliarska, Marta Zamborová (2000 – 2007) a po úspešnom zakončení internej doktorandúry (2001 – 2004) Nicol Janočková. Niektoré špecifické teoretické a koncepčné otázky riešili okrem autorov aj ďalší lingvisti, ktorí neboli členmi oddelenia: Mira Nábělková (spracovanie adjektív), Mária Šimková (nesamostatné slovné druhy), Alexandra Jarošová (odborná lexika, synonymia, ustálené slovné spojenia, väzba). Všetky tri ako spoluriešiteľky grantového projektu (2001 – 2003). Alexandra Jarošová sa stala pracovníčkou oddelenia v roku 2002 (ako zástupkyňa vedúcej) a od roku 2007 oddelenie vedie. Spolu s Klárou Buzássyovou sa podieľala na hlavnej redakcii 1. zväzku slovníka. Redaktorsky na slovníku spolupracovali aj Ján Bosák a Jana Skladaná (2002 – 2006).

V roku 2005 bolo na základe úspešného konkurzu prijatých do oddelenia ďalších 6 pracovníkov, z ktorých dvaja zakrátko odišli. Svoju lexikografickú kvalifikáciu si na druhom zväzku slovníka začali budovať Miroslava Avramovová, Jana Hašanová, Jana Končalová, Dáša Zvončeková, ku ktorým sa čoskoro pridala Lenka Ocetová. Na slovníku v rokoch 2005 – 2009 spolupracovala aj predčasne zosnulá Mária Kováčová, pracovníčka oddelenia dejín slovenčiny.

Prvý zväzok slovníka vyšiel na začiatku roku 2007 (s vročením 2006). Druhý zväzok vyjde v roku 2011.

V súčasnosti pracuje na slovníku (na jeho treťom zväzku) 13 autoriek a jedna redaktorka na plný úväzok. Ďalší dvaja redaktori na polovičný úväzok.

Členovia autorského a redakčného kolektívu, ktorí pracovali už na 1. zväzku patria medzi najskúsenejších a najkvalitnejších lexikografov na Slovensku. Členovia kolektívu, ktorí sa autorsky zapojili do projektu pri 2. zväzku majú všetky odborné a osobnostné predpoklady, aby zvládli náročné úlohy tohto významného lexikografického projektu. Z hľadiska odbornej kvalifikácie členov je jeho zloženie optimálne. Dvojstupňovým redigovaním a metodickými školeniami vyrovnávame rozdiely v stupni lexikografickej kompetencie medzi skúsenými a novšími členmi autorského kolektívu (skoro polovica autorov). Aj keď služobne aj vekovo staršie autorky podávajú špičkový výkon (kvalitatívne je ich koncept vynikajúci a kvantitatívne často prekračujú veľmi prísne interné normy, ktoré objemovo predstavujú násobky noriem analogických projektov), nemôžeme vylúčiť v tejto skupine autoriek odchody do dôchodku, prípadne skracovanie pracovného úväzku. Vzhľadom na komplexnosť a vedeckú náročnosť spracúvanej problematiky trvá zaškoľovanie novoprijatých pracovníkov pomerne dlho. Z troch mladých pracovníkov prijatých na základe náročného konkurzu nám dvaja pracovníci po zaškolení odišli. Prejavuje sa tu očividne nepomer medzi nárokmi na výkon a platovým ohodnotením, ďalej nemožnosť dosiahnuť vyšší vedecký kvalifikačný stupeň na základe spoluautorstva v lexikografickom diele, nezaraditeľnosť a teda aj „nevykázateľnosť“ výkladového slovníka ako diela zverejňujúceho originálne výsledky práce autorského kolektívu (spravidla predbiehajúceho zistenia syntetizujúcich monografií) v rámci jestvujúcej kategorizácie publikačnej činnosti (Smernica MŠ SR č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov) a napokon nepriznanie statusu citácie konkrétnym bibliografickým odkazom na originálne výsledky uverejnené v slovníku. Cieľom predchádzajúcich poznámok je upozorniť na problémy súvisiace s dopĺňaním autorsko-redaktorského kolektívu o nové sily, čo sa v blízkej budúcnosti môže stať vážnou brzdou pokračovania tohto významného diela.

Popri hlavnej úlohe oddelenia – tvorbe Slovníka súčasného slovenského jazyka –reflektujú lexikografi proces koncipovania a redigovania hesiel aj v podobe desiatok vedeckých štúdií. Štúdie často poskytujú netradičný pohľad na rad lexikálnych a lexikálno-gramatických kategórií, pretože vychádzajú z veľkého objemu autentického jazykového materiálu analyzovaného aj pomocou počítačových nástrojov.

Prípravu slovníka od začiatku čiastočne financuje Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied VEGA.

Od roku 2005 na vznik diela finančne prispieva Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo kultúry SR. Bez tejto materiálnej podpory by na projekte mohla pracovať len polovička autorov s obmedzeným technickým vybavením.

Ciele SSSJ

SSSJ ako veľký výkladový slovník národného jazyka chce predstaviť bohatstvo slovnej zásoby súčasnej slovenčiny v širokom reprezentatívnom výbere, s výstižnými výkladmi významu lexikálnych jednotiek, s detailnými gramatickými údajmi, so zachytením funkčného a štylistického rozvrstvenia, s uvedením typických príkladov použitia, s bohatou synonymikou a frazeológiou. Zámerom autorov bolo, aby tento slovník bol nielen informačne nasýtený, ale aj používateľsky ústretový prehľadným usporiadaním uvádzaných údajov. Veríme, že bude dobre plniť svoju vedecko-poznávaciu, informatívnu, národno-reprezentatívnu aj kulturologickú funkciu.

Aktuálnosť projektu dokumentuje fakt, že jediný porovnateľný slovník – 6-zväzkový Slovník slovenského jazyka pod redakciou Š. Peciara – vychádzal v rokoch 1959 – 1968.

Koncepcia SSSJ

Koncepcia slovníka je predstavená pomerne podrobne v úvodnej časti prvého zväzku diela (JAROŠOVÁ, Alexandra – BUZÁSSYOVÁ, Klára – BOSÁK, Ján: Východiská a zásady spracovania slovníka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G. Bratislava: Veda 2006, s. 13 – 47). Koncepcia v štrnástich kapitolách a podkapitolách stanovuje spôsob spracovania všetkých relevantných zložiek makroštruktúry a mikroštruktúry slovníka.

Do koncepcie sa premietli súčasné teórie lexikálnej sémantiky ovplyvnené komunikačno-pragmatickým nazeraním na jazykové javy a niektorými postulátmi kognitívnej a korpusovej lingvistiky. Výklad slov sa opiera viac ako doteraz o komplex vedomostí, ktoré o označovanej mimojazykovom objekte (resp. jave, príznaku) majú používatelia jazyka na úrovni bežného poznania. Slovník dôsledne uvádza aj pragmatickú zložku významu, teda tie prvky, ktoré odrážajú postoje nositeľov jazyka k realite, ako aj postoje hovoriaceho k partnerovi.

Pri uvádzaní gramatickej charakteristiky heslových slov slúži autorom ako východisko akademická Morfológia slovenského jazyka (1966). Slovník takisto nadväzuje na všetky pozitíva gramatického opisu v doterajších lexikografických dielach, ale väčšou podrobnosťou a explicitnosťou chce byť ústretový voči používateľom. Získané informácie autori slovníka kriticky posudzujú s ohľadom na rozsiahly dokladový materiál zo súčasného obdobia, ako aj so zreteľom na stupeň poznania premietnutý do novších vedeckých opisov jazykových javov. Uvádzaním väčšieho počtu gramatických tvarov slovník poskytuje používateľom oporu v neistote pri tvorení pádov, ktoré z istých dôvodov môžu spôsobovať problémy. Novým spôsobom sa spracúvajú v slovníku zámená, číslovky, častice a citoslovcia. Vzhľadom na veľký objem problémových morfologických javov spôsobený absenciou súčasnej akademickej gramatiky, riešili sme danú problematiku v spolupráci s poprednými jazykovedcami z prešovskej univerzity (najmä s doc. M. Sokolovou).

Vo viacerých prípadoch slovník prináša zmenené hodnotenie štýlovej a normatívnej príznakovosti slov, ktoré vyplynulo z úsilia o adekvátnejšie zachytenie súčasného stavu ako výsledku dynamického vývinu nášho jazyka.

SSSJ zachytáva terminológiu (v istom výbere) z viacej ako sto odborov. Termíny z každého odboru posudzujú konzultanti – uznávaní odborníci v danej oblasti.

Materiálová základňa SSSJ

SSSJ sa spracúva na základe primárnych a sekundárnych jazykových zdrojov. Z primárnych zdrojov sú to textové excerpty z tradičnej lístkovej lexikálnej kartotéky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Slovenský národný korpus (SNK), slovenské internetové stránky. SNK obsahuje stovky miliónov textových slov (tokenov) a sústavne sa dopĺňa o ďalšie (nové i staršie) texty. Citácie sa čerpajú z lexikálnej kartotéky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra a z textov uložených v SNK. Zo sekundárnych zdrojov sa SSSJ opiera o všetky lexikografické diela vytvorené na pôde Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, o publikačné výstupy jazykovej poradne, o slovníky cudzích slov, terminologické slovníky a odborno-popularizačné príručky rozličného druhu.

Prínos SSSJ

Z hľadiska domáceho prínosu slovník predstavuje nielen komplexnú, štruktúrovanú a premyslenú registráciu lexikálneho bohatstva slovenčiny ako národného kultúrneho dedičstva, ale súčasne predstavuje aj jeho zveľadenie. Záujem verejnosti dokumentujú desiatky prezentácií a rozhovorov v médiách. Zvyšovanie úrovne jazykového vedomia považujeme za výrazný prínos tohto diela.

Ukázalo sa, že slovník je z hľadiska metodológie a vedecko-organizačných riešení inšpiratívny pre lexikograficko-lexikologické projekty iných, najmä slovanských, jazykov (napr. češtiny, slovinčiny), o čom svedčia ponuky prednášať o týchto otázkach v zahraničí a dokumentujú to aj prijaté príspevky na prestížnych medzinárodných podujatiach.

Alexandra Jarošová