Výskumná činnosť oddelenia
Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie – ako vidno z názvu – sa zameriava jednak na teoretické rozpracúvanie aspektov lexikológie na úrovni najnovšej poznatkovej bázy, jednak na tvorbu slovníka akademického typu, do ktorého sa premietajú výsledky tohto základného výskumu. Objektom vedeckého záujmu oboch výskumných oblastí je lexikálna zásoba ako súhrn lexikálnych jednotiek určitého jazyka (lexikón) a samotná lexikálna jednotka (slovo, pomenovanie, lexéma). Lexikón ako vnútorne štruktúrovaný celok je základný a najväčší systém jazyka. Protiklad lexikálneho systému a gramatiky je do značnej miery umelý. Ide o kontinuum prechádzajúce z konkrétnej lexikálnej sémantiky a jej pravidiel do abstraktnejších a výraznejšie štruktúrovaných gramatických pravidiel. V lexikálnej jednotke – v slove alebo viacslovnom pomenovaní – sú skoncentrované vlastnosti, ktoré sú predmetom skúmania viacerých jazykovedných disciplín (fonetika a fonológia skúma okrem iného zvukovú stránku slova, sémantika skúma významovú stránku slov, tvorba pomenovaní [nominácia] zahŕňa ako derivatológiu skúmajúcu zákonitosti odvodzovania a skladania slov, tak tvorbu pomenovaní viacslovných, morfológia skúma ohýbanie slov, frazeológia skúma slovné spojenia, ktoré majú idiomatickú povahu a hodnotiaci prvok vo svojom význame, pôvodom slov sa zaoberá etymológia, vlastné mená študuje onomastika a v tomto výpočte disciplín by bolo možné pokračovať).
- Lexikológia ako teoretická disciplína skúma lexikálnu zásobu z rozličných aspektov: z hľadiska semiotického (typológia lexikálnych znakov, priemet semiotických oblastí – sémantiky, syntaktiky a pragmatiky – do lexikálneho znaku), z hľadiska sociálneho, resp. sociolingvistického (zreteľ na sociálne skupiny, územné vymedzenie jazykovej komunity, etnicitu, pohlavie, vzdelanie; problematika normovania lexikálnej jednotky úzom, kodifikáciou a sankciami), z hľadiska psychologického, resp. psycholingvistického (problematika pojmovej povahy významu; lexikálne asociácie a koncepcia prototypu). Jadrom výskumného záujmu lexikológie sú také javy ako lexikálna jednotka v reči (slovo, slovný tvar) a lexikálna jednotka v systéme (lexéma), vzťah medzi formou a významom lexikálnej jednotky (v smere od formy k významu aj naopak), podstata a typy lexikálneho významu (nocionálny vs pragmatický, propriálny vs apelatívny, samostatný vs nesamostatný, konkrétny vs abstraktný, všeobecný vs terminologický atď.), viacvýznamovosť lexikálnej jednotky (polysémia), systémové vzťahy v lexike (lexikálna paradigmatika), kombinatorika (spájateľnosť) lexikálnych jednotiek a rozvrstvenie lexikálnych jednotiek z hľadiska ich štýlových a normatívnych vlastností (zreteľ na typy komunikačných situácií).
Lexikografiu možno do istej miery chápať ako aplikovanú lexikológiu. Tvorba slovníkov má však aj svoju vlastnú teoretickú základňu, bez ktorej by aplikácia lexikologických poznatkov nebola možná. Lexikografia vychádzajúca z bohatej empirickej bázy, z bohatého lexikálneho materiálu často zovšeobecňuje niektoré aspekty skúmaného materiálu v predstihu v porovnaní s tým, čo má v danom období k dispozícii lexikológia. Lexikografický opis lexikálnej jednotky je špecificky štruktúrovaný text, ktorý spracúva veľmi komplexnú informáciu a musí ju podať vecne správne a pritom v systematizovanej, konzistentnej a prehľadnej podobe. Tak ako lexikografia čerpá základné teoretické poznatky o formálnych a sémantických vlastnostiach lexikálnych jednotiek z lexikológie, tak aj lexikológia sa pri vedeckom opise lexikálnej zásoby opiera o zistenia slovníkového spracovania a má možnosť sa presvedčiť, či jej postuláty použité pri tvorbe slovníka vydržali test praktickej aplikácie.
Organizačno-personálny profil oddelenia
Oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie bolo založené v roku 1995 (pod názvom lexikologicko-lexikografické oddelenie). Jeho vznik podmienili dve závažné skutočnosti. Prvou bolo to, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa pod vedením poprednej slovenskej lingvistky Kláry Buzássyovej začalo pracovať na koncepcii výkladového slovníka stredného typu. Aj vďaka organizačnému vkladu Juraja Šikru sa uskutočnilo viac ako 20 lexikologicko-lexikografických seminárov, na ktorých odzneli a prediskutovali sa teoreticko-analytické referáty. Rad publikovaných vedeckých štúdií vyústil do vytvorenia rámcovej koncepcie Slovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ), ktorá bola úspešne obhájená. Práce na slovníku však neprebiehali v rámci jedného oddelenia. Prvé ukážkové heslá (vtedy ešte na papierových lístkoch) koncipovalo 8 autorov z rozličných oddelení a tvorba hesiel tvorila len časť ich úväzku. Autorský kolektív sa priebežne menil a najmä početne redukoval. Druhou závažnou skutočnosťou, ktorá umožnila vznik oddelenia a stabilizáciu autorsko-redaktorského kolektívu bolo zavŕšenie práce na dvoch veľkých projektoch – na Veľkom slovensko-ruskom slovníku (VSRS, 6. zv.) a na Synonymickom slovníku slovenčiny (SSS). Obidva vyšli v roku 1995. Do novovzniknutého oddelenia, ktorého vedúcou bola Anna Oravcová, prišli pracovať skúsení lexikografi z týchto dvoch skončených projektov. Zo SSS Mária Pisárčiková, Štefan Michalus, Ingrid Hrubaničová a Alena Anettová, z VSRS Jana Benkovičová, Ľubica Balážová, Magdaléna Petrufová a Anna Šebestová. Autorský kolektív sa v priebehu krátkeho času opäť zredukoval, pretože z JÚĽŠ odišli na iné pracovisko alebo do dôchodku všetci autori SSS a J. Benkovičová.
- Z faktu, že do lexikologicko-lexikografického oddelenia prešli z pôvodného 8-členného kolektívu len hlavná redaktorka a jedna autorka a že viacerí noví autori zakrátko z kolektívu odišli, vidno, v akých zložitých personálnych a materiálnych podmienkach sa autorský kolektív SSSJ utváral a stabilizoval. Napriek tomu sa v roku 1996 rozbehli práce na koncipovaní hesiel 1. zväzku. Autorsko-redaktorský kolektív [Ľ. Balážová, K. Buzássyová, A. Oravcová (do roku 2003), M. Petrufová, A. Šebestová] identifikoval v procese prerábania skoncipovaného materiálu a tvorby nových hesiel rad lexikologicko-lexikografických otázok, ktoré začal postupne riešiť a výsledky zapracúvať do koncepcie v podobe dodatkov a podrobných metodických pokynov na spracovanie jednotlivých objektov heslovej state. Správu lexikálnej databázy (hesiel skoncipovaných v elektronickej podobe), počítačovú redakciu a počítačové spracovanie materiálu má od počiatku na starosti Vladimír Benko.
Od júna roku 1998 sa stala vedúcou oddelenia Klára Buzássyová. V nasledujúcich rokoch sa tento útvar – pod novým názvom „oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie“ – postupne rozrastal. Na slovníku začali pracovať Mária Čierna (1997 – 2009), Bronislava Chocholová, Adriana Oravcová (2003 – 2013), Emília Porubská (1996 – 2018), Alexandra Šufliarska, Marta Zamborová (1997 – 2006) a po úspešnom zakončení internej doktorandúry Nicol Janočková. Niektoré špecifické teoretické a koncepčné otázky riešili okrem autorov aj ďalší lingvisti, ktorí neboli členmi oddelenia: Mira Nábělková (spracovanie adjektív), Mária Šimková (nesamostatné slovné druhy), Alexandra Jarošová (odborná lexika, synonymia, ustálené slovné spojenia, väzba). Všetky tri ako spoluriešiteľky grantového projektu (2001 – 2003). Alexandra Jarošová sa stala pracovníčkou oddelenia v roku 2002 (ako zástupkyňa vedúcej) a v rokoch 2007 – 2012 oddelenie aj viedla. Spolu s Klárou Buzássyovou sa podieľala na hlavnej redakcii 1. a 2. zväzku slovníka, samostatne bola hlavnou redaktorkou 3. zväzku. Redaktorsky na slovníku spolupracovali aj Ján Bosák (2002 – 2013), Jana Skladaná (2002 – 2006) a Miloslava Sokolová (v rokoch 2008 – 2013 ako externá spolupracovníčka, v rokoch 2014 – 2016 ako interná zamestnankyňa ústavu). V roku 2005 bolo na základe úspešného konkurzu prijatých do oddelenia ďalších šesť pracovníkov, z ktorých dvaja zakrátko odišli. Svoju lexikografickú kvalifikáciu si na druhom zväzku slovníka začali budovať Miroslava Avramovová (2005 – 2016), Jana Hašanová, Jana Končalová, Dáša Zvončeková (2005 – 2013), ku ktorým sa čoskoro pridala Lenka Ocetová. Na slovníku v rokoch 2005 – 2009 spolupracovala aj predčasne zosnulá Mária Kováčová, pracovníčka oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. Prvý zväzok slovníka (A – G) tak vyšiel v roku 2006, druhý zväzok (H – L) v roku 2011.
- Počas prípravy tretieho zväzku SSSJ prišlo k zmene vo vedení oddelenia, novou vedúcou oddelenia sa v roku 2012 stala Bronislava Chocholová. Zmeny nastali aj v personálnom obsadení autorského kolektívu. V roku 2013 svoje pôsobenie v JÚĽŠ ukončili Adriana Oravcová, Dáša Zvončeková a vedecký redaktor Ján Bosák (pričom v rokoch 2010 – 2013 sa na prácach podieľal už len ako externý spolupracovník), následne v roku 2014 aj Klára Buzássyová, ktorá sa však na príprave tretieho zväzku SSSJ podieľala ako externá spolupracovníčka. Vedeckou redaktorkou tretieho zväzku sa stala Miloslava Sokolová. V roku 2014 prestúpila na oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie z dialektologického oddelenia po úspešnom ukončení doktorandského štúdia Martina Kopecká. Novou pracovníčkou oddelenia sa v roku 2016 stala tiež Monika Kapustová.
V súčasnosti pracuje na slovníku (na jeho štvrtom zväzku) 11 autoriek a tri vedecké redaktorky – okrem hlavnej vedeckej redaktorky Alexandry Jarošovej sú to Ingrid Hrubaničová (od roku 2016) a Martina Ivanová (od roku 2018). Členovia autorského a redakčného kolektívu, ktorí pracovali na prvých troch zväzkoch slovníka, patria medzi najskúsenejších a najkvalitnejších lexikografov na Slovensku, pričom majú všetky odborné a osobnostné predpoklady, aby zvládli náročné úlohy tohto významného lexikografického projektu. Z hľadiska odbornej kvalifikácie členov je jeho zloženie optimálne. Dvojstupňovým redigovaním a metodickými školeniami vyrovnávame rozdiely v stupni lexikografickej kompetencie medzi skúsenými a novšími členmi autorského kolektívu (skoro polovica autorov). Aj keď služobne aj vekovo staršie autorky podávajú špičkový výkon (kvalitatívne je ich koncept vynikajúci a kvantitatívne často prekračujú veľmi prísne interné normy, ktoré objemovo predstavujú násobky noriem analogických projektov), nemôžeme vylúčiť v tejto skupine autoriek odchody do dôchodku, prípadne skracovanie pracovného úväzku. Vzhľadom na komplexnosť a vedeckú náročnosť spracúvanej problematiky trvá zaškoľovanie novoprijatých pracovníkov pomerne dlho.
Popri hlavnej úlohe oddelenia – tvorbe Slovníka súčasného slovenského jazyka – reflektujú lexikografi proces koncipovania a redigovania hesiel aj v podobe desiatok vedeckých štúdií. Štúdie často poskytujú netradičný pohľad na rad lexikálnych a lexikálno-gramatických kategórií, pretože vychádzajú z veľkého objemu autentického jazykového materiálu analyzovaného aj pomocou počítačových nástrojov. Prípravu slovníka od začiatku financuje Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied VEGA. V rokoch 2005 – 2012 na vznik diela finančne prispievalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo kultúry SR (Štátny program vedy a výskumu 2005 – 2012). Bez tejto materiálnej podpory by na projekte mohla pracovať len polovica autorov s obmedzeným technickým vybavením.
Ciele SSSJ
SSSJ ako veľký výkladový slovník národného jazyka chce predstaviť bohatstvo slovnej zásoby súčasnej slovenčiny v širokom reprezentatívnom výbere, s výstižnými výkladmi významu lexikálnych jednotiek, s detailnými gramatickými údajmi, so zachytením funkčného a štylistického rozvrstvenia, s uvedením typických príkladov použitia, s bohatou synonymikou a frazeológiou. Zámerom autorov bolo, aby tento slovník bol nielen informačne nasýtený, ale aj používateľsky ústretový prehľadným usporiadaním uvádzaných údajov. Veríme, že bude dobre plniť svoju vedecko-poznávaciu, informatívnu, národno-reprezentatívnu aj kulturologickú funkciu. Aktuálnosť projektu dokumentuje fakt, že jediný porovnateľný slovník – šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka vznikajúci pod redakciou Š. Peciara – vychádzal v rokoch 1959 – 1968.
Koncepcia SSSJ
Koncepcia slovníka je predstavená pomerne podrobne v úvodnej časti prvého zväzku diela (JAROŠOVÁ, Alexandra – BUZÁSSYOVÁ, Klára – BOSÁK, Ján: Východiská a zásady spracovania slovníka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G. Bratislava: Veda 2006, s. 13 – 47). Koncepcia v štrnástich kapitolách a podkapitolách stanovuje spôsob spracovania všetkých relevantných zložiek makroštruktúry a mikroštruktúry slovníka. Do koncepcie sa premietli súčasné teórie lexikálnej sémantiky ovplyvnené komunikačno-pragmatickým nazeraním na jazykové javy a niektorými postulátmi kognitívnej a korpusovej lingvistiky. Výklad slov sa opiera viac ako doteraz o komplex vedomostí, ktoré o označovanej mimojazykovom objekte (resp. jave, príznaku) majú používatelia jazyka na úrovni bežného poznania. Slovník dôsledne uvádza aj pragmatickú zložku významu, teda tie prvky, ktoré odrážajú postoje nositeľov jazyka k realite, ako aj postoje hovoriaceho k partnerovi.
Východiskom pri uvádzaní gramatickej charakteristiky hesiel je akademická Morfológia slovenského jazyka (1966) ako základný vedecký a normatívny opis morfologickej roviny slovenčiny, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd. 2003), Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd. 2000). Novšie poznatky o morfologických údajoch a morfologickej norme čerpáme z Dynamiky slovenskej morfológie (L. Dvonč, 1984), Nového deklinačného systému slovenských substantív (M. Sokolová, 2007), Morfologických aspektov súčasnej slovenčiny (2010), Verbálnych kategórií aspekt a tempus v slovenčine (M. Sokolová – P. Žigo, 2014), z Dynamiky slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (J. Horecký – K. Buzássyová – Bosák a kol., 1989), prinášajúcich nové poznatky o gramatickom systéme slovenského jazyka a o jeho súvzťažnosti s lexikálnym systémom. Významným zdrojom vedeckých informácií sú pre nás inovačné práce prešovských lingvistov (M. Sokolová, M. Ivanová, M. Ološtiak) z oblasti slovenskej morfológie a morfematiky, ktoré publikovali v podobe monografií (o valencii statických slovies, adaptácii anglických proprií v slovenčine, deklinácii prevzatých substantív v slovenčine, o modalite), zborníkov (Sondy do morfosyntaktického výskumu slovenčiny na korpusovom materiáli, 2006) a slovníkov (Morfematický slovník slovenčiny, 1999; Slovník koreňových morfém slovenčiny, 2005, 2007, 2012; Slovník anglických vlastných mien v slovenčine, 2006; Valenčný slovník slovenských slovies na korpusovom základe, 2014), a takisto všetky relevantné štúdie vychádzajúce v jazykovedných časopisoch. Pri svojej práci čerpáme poznatky zo závažných syntaktických opisov nášho jazyka, ktoré publikoval J. Kačala, napr. Dvojčlenné a jednočlenné vety v slovenčine (2009), Zložené útvary v jazyku (2010), Teória vetného člena (2015). Veľkou oporou pri riešení problémov je pre nás aj syntetická práca M. Ivanovej Syntax slovenského jazyka (2015, 2., upravené a doplnené vyd.). V oblasti lexikálnej normy sa opierame o teoretické postuláty E. Paulinyho (napr. Norma spisovnej slovenčiny a zásady jej kodifikovania, 2000), J. Horeckého (napr. Kultivovanie slovenčiny. Princípy a kritériá, 2001), J. Dolníka (Teória spisovného jazyka so zreteľom na spisovnú slovenčinu, 2010), F. Daneša (početné štúdie) a o práce slovenských a českých sociolingvistov. Istou reflexiou lexikologickej a lexikografickej problematiky je zborník Slovo v slovníku. Aspekty lexikálnej sémantiky – gramatika – štylistika (pragmatika). Na počesť Alexandry Jarošovej (2012), obsahujúci aj štúdie viacerých riešiteľov SSSJ, a monografia hlavnej vedeckej redaktorky SSSJ A. Jarošovej Slovo v slovníku z hľadiska času a normy (2015).
- Získané informácie autori slovníka kriticky posudzujú s ohľadom na rozsiahly dokladový materiál zo súčasného obdobia, ako aj so zreteľom na stupeň poznania premietnutý do novších vedeckých opisov jazykových javov. Uvádzaním väčšieho počtu gramatických tvarov slovník poskytuje používateľom oporu v neistote pri tvorení pádov, ktoré z istých dôvodov môžu spôsobovať problémy. Novým spôsobom sa spracúvajú v slovníku zámená, číslovky, častice a citoslovcia. Vzhľadom na veľký objem problémových morfologických javov spôsobený absenciou súčasnej akademickej gramatiky, riešili sme danú problematiku v spolupráci s poprednými jazykovedcami z prešovskej univerzity (najmä s doc. M. Sokolovou).
Vo viacerých prípadoch slovník prináša zmenené hodnotenie štýlovej a normatívnej príznakovosti slov, ktoré vyplynulo z úsilia o adekvátnejšie zachytenie súčasného stavu ako výsledku dynamického vývinu nášho jazyka. SSSJ zachytáva terminológiu (v istom výbere) z viacej ako sto odborov. Termíny z každého odboru posudzujú konzultanti – uznávaní odborníci v danej oblasti.
Materiálová základňa SSSJ
- SSSJ sa spracúva na základe primárnych a sekundárnych jazykových zdrojov. Z primárnych zdrojov sú to Slovenský národný korpus (SNK), webový korpus Omnia Slovaca (ktorý pre naše potreby pripravuje V. Benko), textové excerpty z tradičnej lístkovej lexikálnej kartotéky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a slovenské internetové stránky. Citácie sa čerpajú z lexikálnej kartotéky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra a z textov uložených v SNK. Primárne zdroje slúžia ako autentický materiálový podklad na spracovanie významovej štruktúry heslového slova a na doloženie stanovených významov slovnými spojeniami a citáciami. Na vyhľadávanie a triedenie dokladov v jednotlivých verziách a podkorpusoch SNK slúži kolektívu Sketch Engine, špeciálny softvér spoločnosti Lexical Computing Ltd.
Zo sekundárnych zdrojov sa SSSJ opiera o všetky lexikografické diela vytvorené na pôde Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, o publikačné výstupy jazykovej poradne, slovníky cudzích slov, terminologické slovníky a odborno-popularizačné príručky rozličného druhu.
Prínos SSSJ
Z hľadiska domáceho prínosu slovník predstavuje nielen komplexnú, štruktúrovanú a premyslenú registráciu lexikálneho bohatstva slovenčiny ako národného kultúrneho dedičstva, ale súčasne predstavuje aj jeho zveľadenie. Doterajší záujem verejnosti dokumentujú desiatky prezentácií a rozhovorov v médiách, ako aj viaceré oficiálne ocenenia, napr. za 1. zväzok zlatá medaila Slovak Gold (2007), za 2. zväzok Cena poroty Jednoty tlumočníků a překladatelů a 3. miesto v kategórii lexikografických a encyklopedických diel (Praha, 2011).
- Ukázalo sa, že slovník je z hľadiska metodológie a vedecko-organizačných riešení inšpiratívny pre lexikograficko-lexikologické projekty iných, najmä slovanských jazykov (napr. češtiny, slovinčiny), o čom svedčia ponuky prednášať o týchto otázkach v zahraničí (Česko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Rusko) a dokumentujú to aj príspevky prijaté na prestížnych medzinárodných podujatiach, napr. na XVIII. svetovom kongrese prekladateľov (FIT) v Šanghaji (2008), kongrese slavistov v Ochride (2008), na kongrese európskych lexikografov v Osle (2012), medzinárodnom internetovom seminári Współczesne językoznawstwo słowiańskie: teoria i metodologia badań v Siedlciach (2015) alebo na domácich podujatiach, napr. na workshope Problémy valenčnej lexikografie v Prešove (2014).
Ortograficko-gramatický slovník
V rokoch 2014 – 2016 sa paralelne pracovalo aj na príprave elektronického Ortograficko-gramatického slovníka, ktorý je používateľskou verziou SSSJ. Autorský kolektív tohto diela tvorili pracovníci aj iných oddelení ústavu, konkrétne z oddelenia jazykovej kultúry a terminológie Dana Guričanová, Sibyla Mislovičová a Iveta Vančová, z oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Tatiana Laliková a Renáta Ondrejková a z dialektologického oddelenia Martin Chochol. Z oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie na tomto podprojekte participovali Martina Kopecká ako autorka, vedeckými redaktorkami boli Miloslava Sokolová a Alexandra Jarošová, vedúca výskumného tímu bola Bronislava Chocholová a ako správca lexikálnej databázy a programátor pracoval na projekte Vladimír Benko. Prvá verzia tohto slovníka bola zverejnená na webovej stránke ústavu v roku 2016, druhá, upravená verzia v roku 2017. V súčasnosti sa pripravuje ďalšia verzia, na ktorej príprave pracujú D. Guričanová, S. Mislovičová a I. Vančová. Podrobnejšie informácie o slovníku nájdete tu.