„Neľutujte sa – všetci v sebe máte niečo, čím si môžete vydobyť uznanie, len to musíte v sebe nájsť.“ (Anton Habovštiak, 2001)

V roku 2024 si pripomíname 100. výročie narodenia všestrannej osobnosti 20. storočia, jazykovedca, spisovateľa, kultúrneho a spoločenského dejateľa PhDr. Antona Habovštiaka, CSc. Anton Habovštiak sa zaoberal výskumom slovenských nárečí, predovšetkým oravských, neskôr výskumom slovnej zásoby slovenských i slovanských nárečí. Okrem úlohy vedca bol známy aj v literárnych kruhoch, pretože sa usiloval priblížiť krásy oravského kraja nielen svojou tvorbou pre deti a mládež.

Spätosť Antona Habovštiaka s oravským krajom sa prejavuje aj v jeho významných vedeckých dielach, akými sú napríklad Oravské nárečia (1965), Oravské chotárne názvy (1970), Oravci o svojej minulosti (1983) či Hviezdoslav a slovenčina (1969). Nemožno opomenúť ani jeho účasť na tvorbe vlastivedných regionálnych diel Oravská Polhora (1989), Hruštín (1990), Oravská Lesná (1991) a Vavrečka (1994). Azda najrozsiahlejším a neoceniteľným dielom, na ktorom sa Habovštiak spoluautorsky podieľal, je Atlas slovenského jazyka, ktorý vychádzal v rokoch 1968 – 1984.

Okrem zachytávania ľudovej tvorby sa venoval aj písaniu románov pre deti a mládež, nábožensky motivovaným esejam či meditáciám, dokonca načrel i do žánru noviel a poviedok. Anton Habovštiak sa majstrovsky zhostil úlohy spisovateľa v podobe umeleckého stvárnenia ľudových rozprávok a povestí pre detského čitateľa, spomeňme napríklad Tri víly na salaši (1966), Odvážny Benko a zakliaty zámok (1985), Oravské povesti (1978) či Povesti oravskej doliny (2000).

Anton Habovštiak získal za svoju prácu nielen na poli jazykovedy, ale aj v literárnom svete niekoľko významných ocenení a pamätných medailí. Prečítajte si článok Dr. Habovštiaka o nápaditých pomenovaniach netopiera nielen v slovenskom jazyku nižšie.

Výskum nárečí pre Slovanský jazykový atlas v ostatných rokoch natoľko pokročil, že na základe materiálu, ktorý sa doteraz zozbieral, možno už získať viaceré nové poznatky dôležité pre slavistiku i pre všeobecnú jazykovedu. Pozoruhodný materiál získaný pre Slovanský jazykový atlas poskytuje pomenovania netopiera v nárečiach slovanských jazykov, lebo sú značne lexikálne diferencované a tým sú zaujímavé nielen z dialektologického, ale aj z etymologického a sémantického hľadiska. Výsledky tohto výskumu môžu byť užitočné aj pre iné vedné disciplíny, napríklad pre etnografiu.

Názvy pre pomenovanie netopiera v nárečiach slovanských jazykov sú priam klasickým príkladom veľmi výraznej lexikálnej diferenciácie, podmienenej okrem iného aj tabuovým charakterom tohto živočícha. Súčasne však poukazujú na to, že pri slovách osobitne lexikálne (i hláskovo, morfologicky a slovotvorne) diferencovaných nezachytia sa pri výskume v značne od seba vzdialených bodoch všetky lexémy a tobôž nie všetky varianty lexémy označujúcej istý pojem.

Takéto zistenie sme si overili práve pri slove netopier, ktoré sme v slovenských nárečiach zisťovali nielen podľa Dotazníka pre Slovanský jazykový atlas, ale aj na základe lexikálno-slovotvorného dotazníka zameraného na výskum pre Atlas slovenského jazyka v rokoch 1965 – 1970. Pomocou Dotazníka pre Slovanský jazykový atlas sa získalo z 26 bodov 7 názvov, na základe Dotazníka pre výskum slovenských nárečí II (Bratislava 1965), z 328 bodov okolo 25 názvov diferencovaných lexikálne i slovotvorne.

Najpodrobnejší výskum sme vykonávali na území niekdajšej Oravskej stolice, kde sme preskúmali všetky obce. Na základe týchto výskumov sme zistili, že na území Slovenska sa vyskytujú tieto názvy:

1. netopír, netopier, ňetopier (západoslovenské nárečia), ňetopier, netopier (stredoslovenské nárečia), ňetopér (Novohrad), netopiar (Gemer);

2. trúlelek (záhorské nárečia), ojedinele trululka;

3. šperhač, špirhač (Zemplín, Abov), šperhaňec (Šariš), sporadicky aj perhač, pirháč, šperhaš, špeirhač, šprhač, pirgac, pirihač;

4. gacek (Spiš, časť šarišských nárečí); hacier, hacír, häcek, haček (v Liptove a miestami na Orave);

5. hadopier, hadopír, haštopír, hastopír, haštopier, hastopier i kašupier a kašopier na Kysuciach, Orave, v Liptove, Novohrade, v Gemeri a napokon aj na iných miestach Slovenska, kde však neutvárajú súvislejšie oblasti. Na Kysuciach sa používajú aj podoby gacopier, gecopier, gacopar, gacoper, gacopir, v goralských nárečiach na Spiši gacopyrš;

6. večerňík (Hont), riep (Kysuce), mižňedopier, mišperhač, denevír (Gemer), škira miš, pepermižo, pemperioš (Abov), cirigat (Spiš), pirigacik (Šariš). Tieto názvy sa používajú iba sporadicky bez toho, aby utvárali kompaktné celky.

Diferenciácia názvov pomenúvajúcich netopiera je však v slovenských nárečiach pravdepodobne väčšia, ako o tom aj svedčia výsledky výskumu vykonaného vo všetkých obciach na Orave. V tejto stolici sme zistili takéto názvy:

• hacek (Kraľovany)
• häcok (Žaškov)
• häɜok (Párnica)
• häcpír (Zázrivá)
• hačpír (Dlhá)
• hastopier (Záskalie, Osádka, Istebné, Jaseňová, Pokryváč, Poruba, Habovka, Zábrež, Pučov, Veľký a Malý Bysterec, Beňova Lehota)
• hastopír (Malatiná, Kňažia, Podbiel, Zemianska Dedina, Nižná – Biely Potok)
• hanɜofier (Valaská Dubová)
• hanɜopír (Krušetnica)
• gacopier (Bobrov, Osada, Hámry, Brezovica, Zubrohlava, Klin)
• gacopír (Liesok, Vitanová, Čimhová)
• gabocier (Krásna Hôrka)
• kačopier (Námestovo, Slanica, Vavrečka)
• hacopier (Zuberec)
• hačopir (Ústie)
• hažopier (Beňadovo)
• hadopier (Dolný a Horný Štefanov, Jasenica)
• hadopír (Lomná, Vaňovka)
• hadnopír (Hruštín, Horná Lehota)
• hantopir (Pribiš)
• handopír (Vasiľovo, Bábin)
• hačtopír (Medvedzie – Tvrdošín)
• haždopir (Zábidovo, Krivá)
• haždopir (Ľavkovo)
• hazdopír (Lokca)
• hazdopier (Medzibrodie, Bziny)
• cipokríľ (Breza)
• ňedopier (Ťapešovo, Dolná Lehota)
• ňedopír (Sedliacka Dubová)
• ňetopier (Chlebnice, Vyšný Kubín).

Z oravských nárečí vidieť, že členenie pri tomto názve je naozaj bohaté. Podobný stav možno predpokladať aj v iných stoliciach na Slovensku. To značí, že pri tomto názve by bolo potrebné na území Slovenska vykonávať výskum vo všetkých obciach. Značná diferenciácia pri tomto názve bude pravdepodobne i v nárečiach iných slovanských jazykov, najmä v českých nárečiach a v poľštine. Môžeme ju však dokumentovať iba na základe výskumov pre Slovanský jazykový atlas. Podrobné výskumy pre ciele jazykového zemepisu a nárečovej lexikografie v jednotlivých slovanských jazykoch by zaiste priniesli presnejšie výsledky.

Názvami netopiera v jednotlivých slovanských jazykoch sa už síce zaoberali viacerí bádatelia – napríklad v poľštine K. Nitsch, 1918; J. Smyl, 1958; v češtine S. Utešený, 1959 – ale získať celkový obraz o názvoch netopiera v nárečiach slovanských jazykov možno až teraz na základe jednorazovej pomerne podrobnej akcie urobenej jednotným postupom explorátormi v rokoch 1965 – 1972 pre Slovanský jazykový atlas. Hoci je nárečová diferenciácia názvov netopiera na slovanskom jazykovom území značná, predsa nie je taká zložitá, že by sa nedala zobraziť aj kartograficky. Pre jednotlivé názvy je charakteristické, že z geografického hľadiska utvárajú dosť výrazné areály.

Základné názvy netopiera možno vymedziť na isté zemepisné oblasti: pre západoslovanské jazyky je charakteristický najmä názov netopier, pre východoslovanské územie spojenie letučaja myš, v juhoslovanských jazykoch sú tiež známe spojenia so slovom myš: slepá, polná myš, pol ptiča – pol myša ap. Okrem týchto názvov sa používajú v slovanských jazykoch aj iné pomenovania rozšírené na menších oblastiach, ktoré však tiež možno dosť jednoznačne geograficky vymedziť. Tak napríklad v ukrajinských nárečiach a v bieloruštine je rozšírený názov kožan a pre macedónčinu je charakteristický názov lilak. V podobe lilik je známy tento názov aj na súvislej oblasti v ukrajinských nárečiach na juh od Ľvova a Užhorodu. Takmer pre celé bulharské územie je charakteristický názov prilep. Ostatné názvy sa vyskytujú skôr sporadicky a neutvárajú kompaktnejšie zemepisné oblasti.

Možno predpokladať, že okrem uvedených názvov získaných na základe dotazníka pre Slovanský jazykový atlas sa vyskytujú vo všetkých slovanských jazykoch aj ďalšie názvy, ktorými sa pomenúva netopier. Svedčia o tom doklady explorátorov, ktorí tomuto názvu venovali osobitnú pozornosť v rámci výskumu národných jazykov, napríklad V. Vážný, J. Smyl, S. Utešený i ďalší, ako aj náš materiál získaný podrobným výskumom slovenských nárečí.

Nazdávame sa však, že prípadné ďalšie názvy a nezaznamenané obmeny základných názvov nemôžu mať osobitný význam pre zobrazenie základného stavu z geografického hľadiska. Ďalšie podrobnejšie výskumy môžu však priniesť ešte materiál, ktorý môže byť vhodný na dokreslenie celkového stavu a môže byť pomôckou pri ďalšom podrobnejšom objasňovaní pôvodu jednotlivých podôb.

Anton Habovštiak zomrel vo veku 79 rokov v apríli 2004. Česť jeho pamiatke!

Poznámka: Video prehráte po kliknutí na miniatúru videa vyššie. Odborný článok prešiel textovou úpravou, celý článok s bibliografiou a citačnými odkazmi nájdete tu: Anton Habovštiak: Názvy netopiera v slovanských jazykoch. In: Prilozi. V. 1 – 2. Red. D. Mitrev et al. Skopje, Makedonskaja akademija na naukite i umetnostite 1974, s. 117 – 126.

Grafický návrh: Michaela Majerčíková
Textová úprava: Kristína Bobeková
Video: Michaela Majerčíková