Čo sa pieklo na Vianoce?

Symbolom Vianoc, ktoré v niektorých oblastiach stredného Slovenska a na východnom Slovensku nazývali Kračún alebo Hody, bola na západnom Slovensku najmä vianočka – čistý pletený koláč, plnené vianočné buchty a tradičný vianočný koláč – štedrák: Na Vianoce zaplece sa na malí pleh vianočka z biélej múki jako rošček (Beluša, o. Ilava), Upékel sa koládž, tá vánočka, calta sa temu též hovorilo (Smolenice, o. Trnava); Do každéj téj vánočnéj buchti sa dávali sliu̯ki a boli makové (Podolie, o. Nové Mesto nad Váhom). V Dechticiach (o. Trnava) ich volali vánočné peri.

Štedrák bol naozaj štedrý, skladal sa z piatich vrstiev kysnutého cesta natretých striedavo orechovou, makovou, lekvárovou a tvarohovou plnkou. Rozmanitosťou plnky vyjadroval prianie zabezpečiť hojnosť, bohatstvo, dostatok všetkého a najmä dobrú úrodu v nastávajúcom roku: Šťedrák mau šťiri plnki – lekvár, mak, orechi a sier (Návojovce); Potom upíkli takí velikí ščedrák a to každému sa s toho dalo na Ščedrí večer (Radošina, o. Nitra). Pre pastierov a pre dobytok sa piekli menšie šťedráčiki: Pre pastira napekľi take male śčedraki (Dlhá lúka), Zo zbitku kisnutího cesta sa napiekli šťedráčiki s cesnakom pre dobitok (Lutila). Štedrák dostávali aj koledníci, z toho vzniklo aj spojenie chodiť po štedrákoch – koledovať, chodiť po domoch spievať a vinšovať na sviatky: Deti chodili po štedrákoch, prišli a vinšovali (Valaská Belá, o. Prievidza). Pekne vystihuje sviatočné chvíle pri štedrovečernom stole aj sloveso štedriť: No a na Vianoce už zme takto šeci okolo stola, prestreu̯ sa bieľi obruz, položiu̯ sa chľieb na stuol, no aj s tích koláčou roskrojiľi a tag zme uš pekňe štedriľi (Liptovský Ján, o. Liptovský Mikuláš).

V Liptove rozdávali vinšovníkom – časitouňíkom (Sliače, pretože častitovali, resp. v Jamníku časituvali, pozn. ed.) – okrúhle koláče s dierou uprostred – koledáče, v Prievidzi babouňice a biaľoše, lebo Na Vianoce boľi ždi biaľoše, v Gemeri na Krašún ždi upekli peknú kúchnišku. Na Záhorí bol vianočným obradovým koláčom pre koledníkov a pastierov vrtáň. V Liptove dával gazda pastierovi pri prvom vyhnaní dobytka na pašu koláč – tvarožník ako vihnatuo. Na Považí na Ščedrí večer chodzili búvejki (vinšovníčky), zatúkli na okno a každej zme dali koláče (Brvnište, o. Považská Bystrica).

Na Štedrý večer nesmeli chýbať na stole pupáki, pupáčki (pri Trnave aj názov vánočné buchti), bobaľki, opekance (v Turci nazývané lokše) – tradičné vianočné jedlo z upečených kúskov kysnutého cesta posýpaných najčastejšie makom alebo inou posýpkou a poliatych mliekom a medom: Na Ščedrí večér sa upékli pupáki (Mokrý Háj, o. Skalica); Na Krašún mávámo obišéjne na vešeru makovia bobálki (Rozložná, o. Rožňava); Na Viľiju večar śe jedza s kišeneho cesta bobaľki (Rankovce, o. Košice); Na Viľiju bivaju s kiseneho cesta opekance z madom (Zubrohlava); Keť sa sekali opekance, dávau̯ sa pozor, abi aňi jeden ňespadou̯ na zem – ňiegdo poton z roďini zomreu̯ (Lutila); Napečené bolo opekancou (Teplička nad Váhom, o. Žilina).

Kedysi odmenou sluhovi na vianočné sviatky bol na Spiši koláč – koľeda: Dakedi sluha dostal na śviatki koľedu (Spišský Štvrtok). V južnej časti Zemplína volali vianočnú odmenu sluhom kračuňske (Stanča). Na Štedrý večer sa dával vianočný koláč aj statku: Moselo sa ícid dad aj krave, aj konovi toho báleša (Kostolné); v Liptove a na východnom Slovensku dávali kračuňiki, krajčúni, poplanki: Gazda išou̯ do chľiva, dze mau̯ kračuňik (Koňuš); Večar, jak śe poumivaľi, išou̯ gazda do chľiva s poplankom (Priekopa, o. Sobrance). Statku dau̯ krajčún (Liptovská Sielnica, o. Liptovský Mikuláš).