Vianočné zvyky v nárečí
Mokrý Háj (okres Skalica)
Záhorské nárečia
A na Vánoce bili také zviki, že sa uš na Ščedrí večer deň chistalo, pravda, uš tá mamička lebo starenka uš pékli pupáki, mák mleli a už aj zelé sa varilo, poléfka, áno. A potom teda uš ten hospodár to na slaménce donésel, japka, orechi, oplatki, met a šecko zboží, jačmeň, žito, réš, fazol. A šecko tam na tú slaménku sa pomíšalo, to sa pouožilo na stúl, na stoli sa spravili ze slámki kríš, to sa naprostredek pouožilo, tá slaménka. No a tak sa dali večerat, pravda. Ale fčil, do si vzal orech a rozbil si ho a bil zlí, jéj, do roka umre. Nó zal si druhí, ten už bil treba dobrí, ale nekedi to aj nebilo právda. A potom sa japka jedli a zas, ket si japko roskrojil a bilo červavé, zaz do roka umre. No a negdo aj umrel a negdo aj neumrel. Ale fčil zebrala mama lebo tata, nekerí s tích roďičú, hlava roďini, japko a roskrójili ho a každému s ňích štvrtku dali. A mi uš jak malé ďeťi sme sa pítali: „Proč nám to ďelíte, proč nám to dáváte?“ Tak, ale sa nám to nestalo, že sme blúďili, či sa to uplatňilo, lebo neuplatňilo, nevíme. No a uš potom sa išlo do kostela po večeri, običajňe bívalo nejaké ďívadlo lebo ňeco takového.
„No ked budete blúďit, abi ste sa spamatali, s kím ste to japko na ten Ščedrí deň jedli. Tak dojdete na správné cesti.“
Z rozprávania Angely K. (nar. 1920) zaznamenaného v roku 1984.
Prevzaté z práce Praktická dialektológia: Vysokoškolská príručka na nárečovú interpretáciu (Gabriela Múcsková – Katarína Muziková – Viera Wambach; 2012)