Vianočné zvyky v nárečí

Mokrý Háj

Mokrý Háj (okres Skalica)
Záhorské nárečia

A na Vánoce bili také zviki, že sa uš na Ščedrí večer deň chistalo, pravda, uš tá mamička lebo starenka uš pékli pupáki, mák mleli a už aj zelé sa varilo, poléfka, áno. A potom teda uš ten hospodár to na slaménce donésel, japka, orechi, oplatki, met a šecko zboží, jačmeň, žito, réš, fazol. A šecko tam na tú slaménku sa pomíšalo, to sa pouožilo na stúl, na stoli sa spravili ze slámki kríš, to sa naprostredek pouožilo, tá slaménka. No a tak sa dali večerat, pravda. Ale fčil, do si vzal orech a rozbil si ho a bil zlí, jéj, do roka umre. Nó zal si druhí, ten už bil treba dobrí, ale nekedi to aj nebilo právda. A potom sa japka jedli a zas, ket si japko roskrojil a bilo červavé, zaz do roka umre. No a negdo aj umrel a negdo aj neumrel. Ale fčil zebrala mama lebo tata, nekerí s tích roďičú, hlava roďini, japko a roskrójili ho a každému s ňích štvrtku dali. A mi uš jak malé ďeťi sme sa pítali:

„Proč nám to ďelíte, proč nám to dáváte?“
„No ked budete blúďit, abi ste sa spamatali, s kím ste to japko na ten Ščedrí deň jedli. Tak dojdete na správné cesti.“

Tak, ale sa nám to nestalo, že sme blúďili, či sa to uplatňilo, lebo neuplatňilo, nevíme. No a uš potom sa išlo do kostela po večeri, običajňe bívalo nejaké ďívadlo lebo ňeco takového.

Z rozprávania Angely K. (nar. 1920) zaznamenaného v roku 1984.
Prevzaté z práce Praktická dialektológia: Vysokoškolská príručka na nárečovú interpretáciu (Gabriela Múcsková – Katarína Muziková – Viera Wambach; 2012)