„Máme mnoho snov a postupne ich aj uskutočňujeme.“ (Slavomír Ondrejovič, 2003)

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie bol oficiálne založený 1. apríla 1943. Ani na Slovensku sa prvý apríl nepovažuje za celkom seriózny dátum a dôležité inštitúcie sa v tento deň zvyčajne ani nezakladajú, ale ústav trvá bez akejkoľvek prervy už viac ako osemdesiat rokov. Neodradili ho od toho ani vojnové udalosti, aj keď svoje lístky a kartotéky musel vtedy starostlivo poschovávať mimo svojho centrálneho sídla. Rok založenia ústavu 1943 bol zároveň rokom stého výročia štúrovskej kodifikácie spisovnej slovenčiny. Vznikol teda časovo veľmi príhodne pod úradným názvom Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení.

Začiatkom roka 1952 sa Jazykovedný ústav premenoval na Ústav slovenského jazyka, aby v roku 1953 potom prešiel spolu s ostatnými existujúcimi ústavmi do rámca novozaloženej Slovenskej akadémie vied. Od 1. januára 1967 dodnes nesie toto pracovisko názov Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Do jeho názvu sa teda dostalo aj meno kodifikátora súčasnej spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra, čo sa v danom čase odôvodňovalo najmä tým, že hoci sa v tejto ustanovizni naďalej ráta so všestranným výskumom slovenského jazyka, od premenovania sa bude klásť zásadnejší dôraz najmä na dve zložky: na modernizáciu jazykovedného výskumu a na ešte väčšiu starostlivosť o kultúru reči. Tento svoj program plní ústav doteraz, hoci sa, pravdaže, nevyhol a ani nemohol vyhnúť viacerým metamorfózam aj v chápaní svojho poslania.

V súvislosti so založením ústavu nemožno zabudnúť ani na jedného z najagilnejších zakladateľov Slovenskej akadémie vied a umení, ktorým bol jazykovedec – akademik Ľudovít Novák, generálny tajomník Slovenskej akadémie vied a umení. Fakt, že pri zrode celej akadémie stál jazykovedec, nás sotva môže prekvapiť, keď si uvedomíme, že v dejinách Slovenska na čele emancipačných snáh a zakladateľských národných aktivít neraz stáli práve jazykovedci. Jedným z prvých ústavov vtedajšej novej akademickej ustanovizne bol Jazykovedný ústav, čo je znovu v súlade s logikou dejín, lebo veď z dejín vieme, že vznik viacerých európskych akadémií (vrátane povestnej inštitúcie Academia Crusca) bol motivovaný potrebou zachytiť bohatstvo národného jazyka a ich prvoradou úlohou bolo zostavenie slovníka príslušného národného jazyka.

Počas celých rokov sa ústav zameriaval nielen na teoretické a metodologické otázky jazykovedného výskumu a na výskum slovenského (spisovného) jazyka, jeho systému, dynamiku i okolie tohto systému, ale aj na výskum nárečových a sociálnych variet slovenčiny, vonkajších i vnútorných dejín slovenského jazyka, na synchróniu i diachróniu. Neskôr k tomu pristúpil aj etymologický výskum slovenského jazyka, výskum vzťahov a kontaktov slovenského jazyka s inými (najmä susednými) jazykmi a v súlade s tzv. komunikačno-pragmatickým obratom sa od 90. rokov posilnila sociolingvistická a kulturologická problematika, pričom celkom úspešne sa presadila aj počítačová a korpusová lingvistika.

Ústav sa v rámci svojho širokého zamerania v súčasnosti venuje a) systému súčasnej slovenčiny, b) fungovaniu jazyka v súčasnej komunikácii, c) teórii a praxi jazykovej kultúry, d) odbornej terminológii, e) etymológii a jazykovému zemepisu, f) dejinám jazyka, g) onomastike a h) korpusovej lingvistike a počítačovému spracovaniu prirodzeného jazyka. A hoci sme prešli do súčasnosti, častokrát ostávame v minulosti či už medzi jednotlivcami alebo určitými skupinami v spoločnosti. Napriek snahám o popularizáciu vedeckej činnosti Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, aj v dnešnej dobe stále prevládajú v očiach verejnosti mylné predstavy o podstate a skutočnom zábere práce jazykovedcov. Dovoľte nám vyviesť vás zo stereotypného vnímania nášho vedeckého myslenia, jazykovedného výskumu či jazykovo-edukačných právomocí a nahliadnite s nami za „brány“ ústavu prostredníctvom videa, ktoré sme pre vás pripravili.

Slavomír Ondrejovič, Kristína Bobeková


Poznámka: Video prehráte po kliknutí na miniatúru videa vyššie.

Grafický návrh: Michaela Majerčíková
Textová úprava: Kristína Bobeková
Video: Michaela Majerčíková