Kde oslávime Vianoce?

Adventom sa začína v kresťanskom kalendári cirkevný rok. Ide o prípravné obdobie pozostávajúce zo štyroch nedieľ pred Vianocami – charakterizuje ho pôst podľa zvyku kresťanov v Galii, ktorí sa od 5. st. počas šiestich týždňov pripravovali na Vianoce.

V spisovnom jazyku sa predvianočné obdobie označuje slovom advent prebratým z latinčiny. Keďže ide o cudzie slovo udomácnené v jazyku, existujú aj krajové hláskové podoby tohto slova. Spisovná slovenčina prebrala do svojho fondu územne najrozšírenejší tvar advent. Na strednom Slovensku sa v nárečiach stretneme s podobou advient, aďient, v okolí B. Bystrice a Spiš. N. Vsi s tvarom agvent, v Čičmanoch majú andvent, pri Bardejove dokonca jagvent.

Vianočné obdobie sa slávi od 4. st. ako cirkevné sviatky na počesť narodenia Pána, ktoré nastúpili namiesto pohanského sviatku zimného slnovratu (25. dec.) a znovuzrodenia boha slnka, rozšíreného dovtedy medzi Rimanmi. Pre toto obdobie je na stredoslovenskom a západoslovenskom území najpoužívanejší názov Vianoce, ktorý prebrala spisovná slovenčina ako názov sviatku v tvare pomnožného podstatného mena. Obdobie od 24. decembra do 6. januára sa však v územných nárečiach označuje aj obmenami pomnožného substantíva Sviatky alebo Śvata, Hody, u oravských a spišských Goralov Guody, inde slávia Kračún, jednotlivo aj Ristvo, medzi chorvátskym obyvateľstvom na Slovensku poznajú Božić.

Pre 24. decembra je dnes v spisovnom jazyku udomácnené spojenie Štedrý deň (večer), odvodené od slova štedrý s významom bohatý, hojný. Toto ustálené spojenie je najrozšírenejšie v rozličných hláskoslovných variantoch vo väčšine stredoslovenských a západoslovenských nárečí. V južných nárečiach str. Slovenska označujú tento deň ako Pôstny/Postiaci deň (večer), odvodený, naopak, od slova pôstny s významom zdržanlivý pri konzumácii mäsitého pokrmu. Z latinčiny sa na Orave, Spiši a v Šariši udomácnili podoby slova Vilija a Vigilija, miestami slávia prevažne Liptáci a Turčania Dohviezdny večer (deň), na okraji východoslovenských dialektov oslavujú Śvety večar.

Slovník slovenských nárečí či Atlas slovenského jazyka by vedeli o vývine a územnom rozšírení jednotlivých slov a spojení vypovedať určite viac, avšak nezabudnime pritom na podstatu Vianoc – aby sme sprostredkovanú lásku prežívali nie ovplyvnení gýčom, ale sústredení a vo svojom srdci.