Aktuality
O nás
Stanovy
Výkonný výbor
Pobočky
Členovia (…)
Členské poplatky
Podujatia (…)
Publikácie (…)
Kolokvium mladých jazykovedcov (…)
Fotogaléria
Kontakty

Tento týždeň blahoželáme

  • Ladislavovi Kučerovi
  • Petrovi Ďurčovi

Novinky na stránke

  • 23. 5. 2019: S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 21. 5. 2019 nás opustil doc. PhDr. Miloslav Darovec, CSc. Posledná rozlúčka s ním bude v utorok 28. 5. 2019 o 13.15 hod. v bratislavskom krematóriu. Česť jeho pamiatke!
  • 23: 5. 2019: Zmena termínu jubilejnej prednášky M. Sedlákovej dňa 29. 5. 2019 v Bratislave
  • 15. 5. 2019: Spustenie novej verzie stránky SJS pri JÚĽŠ SAV

Archív noviniek

Slovenská jazykovedná spoločnosť

pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV

Srdečne vás pozývame na prednášku

Mateja Šekliho

Lingvogeneze južnoslovanskih jezikov,

ktorá sa uskutoční

22. mája 2019 (streda) o 15.00 hod.

v zasadacej miestnosti JÚĽŠ SAV v Bratislave.


Profil prednášateľa

V roku 2001 absolvoval štúdium porovnávacej slovanskej jazykovedy a slovenistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane, kde v roku 2007 získal aj doktorát z jazykovedy. Na Katedre slavistiky a Katedre slovenistiky FiF UĽ prednáša predmety z oblasti porovnávacej jazykovedy slovanských jazykov, súčasne pôsobí i v Ústave slovinského jazyka Frana Ramovša ZRC SAZU (Vedecko-výskumného centra Slovinskej akadémie vied a umenia). Jeho vedecké a výskumné aktivity zahŕňajú oblasti: porovnávacia jazykoveda slovanských jazykov, historická gramatika a dialektológia slovinského jazyka, slovinská onomastika a jazyky v kontaktoch. Je autorom kníh Zemepisné a osobné vlastné mená v obci Livek a jej okolí (Zemljepisna in osebna lastna imena v kraju Livek in njegovi okolici, 2008), Porovnávacia fonetika slovanských jazykov 1: Od praindoeurópčiny k praslovančine (Primerjalno glasoslovje slovanskih jezikov 1: Od praindoevropščine do praslovanščine, 2014) a Typológia lingvogenéz slovanských jazykov (Tipologija lingvogenez slovanskih jezikov, 2018), ako aj spoluautorom jazykových atlasov OLA (Общеславянский лингвистический атлас, Slovanský lingvistický atlas) 6 (2007), 9 (2009), 10 (2015) a SLA (Slovinský lingvistický atlas) 1 (2011), 2 (2016).


Tézy prednášky

V prednáške Lingvogenézy južnoslovanských jazykov bude prezentovaná časť problematiky, ktorej sa autor venuje vo vedeckej monografii s názvom Typológia lingvogenéz slovanských jazykov (Edícia Linguistica et philologica, 37; Ľubľana: Založba ZRC, 2018), a to vznik južnoslovanských jazykov (t. j. slovinský, stredojužnoslovanský, macedónsky a bulharský jazyk) v kapitole 2 Južná slovančina. V ďalšom texte je prehľadne načrtnutý obsah celej knihy.

Ústredná téma: Vedecká monografia Typológia lingvogenéz slovanských jazykov pojednáva o vzniku slovanských geolektov hierarchického stupňa jazyka z ich spoločného jazykového predka, praslovančiny (do pribl. 800 n. l.) prostredníctvom staroslovanských geolektov (okolo 800 – 1000 n. l.). V rámci genetickej/genealogickej jazykovedy je pojem jazyk chápaný ako zemepisný jazykový jav (geolekt) a je definovaný ako množina nárečových skupín (grúp), ich nárečí (dialektov) a miestnych nárečových variantov, ktoré vykazujú rovnaké jazykové charakteristiky (archaizmy a inovácie), odlišné od jazykových charakteristík susednej množiny nárečových skupín, ich nárečí a miestnych nárečových variantov, z ktorých je zložený susedný jazyk.

Štruktúra: V úvodnej kapitole 1 Porovnávacia jazykoveda a dialektológia ako súčasti genetickej/genealogickej jazykovedy je kriticky predstavená teória a metodológia genetickej/genealogickej jazykovedy (porovnávacej jazykovedy a dialektológie), tej časti historickej jazykovedy, ktorá skúmaním príbuzenských vzťahov medzi najrozličnejšími jazykovými javmi vytvára ich genetickú/genealogockú klasifikáciu. Ťažiskové kapitoly 2 Južná slovančina, 3 Východná slovančina a 4 Západná slovančina podávajú obraz postupného formovania slovanských jazykov v rámci troch základnách slovanských makroareálov. V ostatnej kapitole 5 Genetickojazykovedná klasifikácia slovinských a stredojužnoslovanských nárečí, ktorá je obsahovo pokračovaním druhej, sa pojednáva o klasifikácii najmä slovinských a kajkavských nárečí, pričom osobitná pozornosť je venovaná slovinsko-stredojužnoslovanskej, t. j. slovinsko-kajkavskej a slovinsko-čakavskej zemepisnej jazykovej hranici. V kapitole 6 Záver su predostreté hlavné zistenia o modeloch vzniku geolektov hierarchického stupňa jazyka na príklade slovanského jazykového priestoru. Ako osobitné obsahové kapitoly nasledujú ešte dlhšie zhrnutia (každé okolo 30 strán) v anglickom a ruskom jazyku, a to 7 Typology of linguogeneses of the Slavic Languages (Summary) a 8 Типология лингвогенеза славянских языков (Аннотация).

Teória a metodológia: Pri modelovaní lingvogenéz sa pri každom slovanskom jazyku berie do úvahy jeho staroslovanské východisko (jednotné alebo nejednotné) v staroslovanských geolektoch a tendencia v jeho jazykovom premieňaní (divergentné alebo konvergentné), určia sa jeho definujúce vlastnsoti, ktoré sa interpretujú ako inovácie resp. archaizmy v rámci areálu.

Najdôležitejšie zistenia:

I. Slovanské jazyky majú. Vzhľadom na svoje východisko (jednotné alebo nejednotné) a tendenciu v jazykových zmenách (divergentné alebo konvergentné), nasledujúce základné modely lingvogenéz: 1) jednotné východisko a divergentný priebeh zmien, t. z. jeden staroslovanský geolekt sa po divergentných zmenách rozčlenil na viac mladších jazykov resp. ich častí (macedónsky a bulharský jazyk, poľský a lužickosrbský jazyk, polabský a pomoranský jazyk; český jazyk a západno a východno nárečová oblasť slovenského jazyka); 2) nejednotné východisko a konvergentné zmeny, t. z. viac staroslovanských geolektov sa po uskutočnení konvergentných zmien spjilo v jednotnom mladšom slovanskom geolekt jazyku (slovinský jazyk; ruský jazyk; bieloruský jazyk; ukrajinský jazyk); 3) nejenotné východisko a neprítomnosť konvergentných zmien, t. z. viac starších slovanských geolektov nevykazuje uskutočňovanie konvergentných zmien smerom k jednotnému mladšiemu slovanskému geolekt jazyku (centrálnojužnoslovanský jazyk; slovenský jazyk).

II. Slovanské jazyky majú, berúc do úvahy fakt, či sú ich definujúce vlastnosti jazykové inovácie alebo jazykové archaizmy zvnútra areálu, nasledujúce základné modely lingvogenéz: 1) inovácie ako definujúce vlastnosti, t. z. inovácie v časti jazykového areálu formujú, a tým i definujú geolekt v tejto časti areálu (slovinský jazyk slovinské inovácie na severozápade západojužnoslovanského areálu, macedónsky jazyk macedónske inovácie na juhozápade východojužnoslovanského areálu, ruský jazyk ruské inovácie na severovýchode východoslovanského areálu, ukrajinský jazyk ukrajinské inovácie na juhozápade východoslovanského areálu, pomoranský jazyk pomoranské inovácie v centre lechitského areálu, polabský jazyk polabské inovácie na západe lechitskéhoa areálu, český jazyk české inovácie na západe česko-slovenského areálu); 2) archaizmy ako definujúce vlastnosti, t. z. neprítomnosť inovácií v časti jazykového areálu formuje, a tým i definuje geolekt v tejto časti areálu (centrálnojužnoslovanský jazyk neprítomnsoť slovinských inovácií v centre západojužnoslovanského areálu, bulharský jazyk neprítomnsoť macedónskych inovácií v centre východojužnoslovanského areálu, poľský jazyk neprítomnosť pomoranských inovácií na východe lechitskéhoa areálu, slovenský jazyk neprítomnosť českých inovácií na východe česko-slovenského areálu).

III. Prechodnými geolektmi hierarchického stupňa jazyka by mohli byť bieloruský jazyk ako prechodný geolekt na západe východoslovanského areálu, ktorý vykazuje časť inovácií ruského a časť inovácií ukrajinského jazyka; pomoranský jazyk ako prechodný geolekt v centre lechitského areálu, ktorý vykazuje časť inovácií polabského a časť inovácií poľského jazyka; lužickosrbský jazyk ako prechodný geolekt v centre západoslovanského areálu, ktorý vykazuje časť inovácií lechitských a česko-slovenských jazykov.

IV. Druhotným geolektom hierarchockého stupňa jazyka by mohol byť, resp. prvky druhotného geolektu jazyka vykazuje macedónsky jazyk s autochtónnym východojužnoslovanským základom a s čiastočne alochtónnym štokavským navrstvením.

Širšie umiestnenie: Práca teoreticky a metodologicky vychádza z tradície európskej (vrátane ruskej), indoeurópskej a slovanskej porovnávacej jazykovedy, v rámci ktorej vznikli porovnávacie gramatiky a etymologické slovníky indoeurópskych resp. slovanských jazykov, ako aj dialektológií jednotlivých slovanských jazykov. V porovnaní s doterajšími dielami kniha do porovnávacej slovanskej jazykovedy vo väčšej miere vnáša poznatky dialektológií jednotlivých slovanských areálov (vo väčšej miere berie do úvahy i relevantný nárečový materiál, nielen spisovný) a pri jazykových zmenách, ktoré majú hodnotu genealogických meradiel, dôsledne stavia do vzájomnej relatívnej chronológie a zisťuje ich zemepisnú rozšírenosť, čo umožňuje definovať tzv. staroslovanské geolekty, ktoré sú pre celý slovanský jazykový priestor definované po prvýkrát. Práca je tiež príspevkom k všeobecnej teórii a metodológii genetickej/genealogickej jazykovedy, ktoré možno aplikovať i na iný jazykový materiál.

Dokumenty na stiahnutie