Výskumná činnosť oddelenia
Predchodcom oddelenia sociálnej lingvistiky bolo oddelenie súčasného jazyka JÚĽŠ SAV fungujúce v rokoch 1999 – 2017. Jeho predchodcom bolo oddelenie pre spisovný jazyk (v istých fázach nazývané aj oddelením gramatiky a štylistiky, resp. oddelením spisovného jazyka), ktoré sa sformovalo hneď po založení Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v r. 1943. Vedúcimi boli postupne Štefan Peciar, Jozef Ružička, Gejza Horák, Ján Horecký, Ján Bosák, Juraj Dolník a Slavomír Ondrejovič. V tomto oddelení vznikli významné kolektívne práce ako Morfológia slovenského jazyka (1966), Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), ale aj mnohé zásadné individuálne monografie.
Ako na základnej úlohe sa v súčasnosti v oddelení sociálnej lingvistiky pracuje na projekte Jazykovokomunikačné aspekty dezinformácií (2023 – 2027). Projekt vznikol ako reakcia na potrebu posilniť strategickú komunikáciu štátu s ľuďmi, a tým minimalizovať dopady cielených dezinformácií na obyvateľstvo, pričom jeho cieľom je teoreticky i empiricky podložený opis a explanácia jazykovokomunikačných praktík tvorenia a úspešného šírenia dezinformácií. Výsledkom projektu má byť teda sústava poznatkov, ktoré poslúžia pri koncipovaní modelu úspešnej strategickej komunikácie štátu s obyvateľstvom založenej na zrozumiteľnosti, komunikačnej kultúre a sociálnej inklúzii.
Osadenstvo oddelenia je aktuálne zapojené i v medzinárodnom európskom projekte Language in the Human-Machine Era či v projektoch Slovenský pravopis a jeho pravidlá v kontexte súčasnej jazykovedy a jazykovej praxe a Vektorové reprezentácie vágnych výrazov v slovenčine. V oddelení sídli slovenské zastúpenie Európskej federácie národných inštitúcií pre jazyk (European Federation of National Institutions for Language, EFNIL), spoločenstva akademických a ústredných jazykovedných inštitúcií jednotlivých krajín EÚ so zameraním na výskum, dokumentáciu a kultivovanie oficiálnych jazykov EÚ (zástupkyňou pre Slovensko je J. Choleva, rod. Vrábľová).
V rokoch 2019 – 2022 sa v oddelení pracovalo na projekte Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka, ktorý bol zameraný na opis a vysvetlenie diskriminačných prejavov jazyka v kontexte navodzovania a reprodukcie sociálnych vzťahov. Skúmaným jazykom bola spisovná slovenčina z hľadiska otázok, ako sa v jej kultúrnom prostredí aktualizuje jej diskriminačný potenciál a aké antidiskriminačné aktivity sú žiaduce pre stupňovanie demokratizácie spoločnosti.
Zároveň sa členky oddelenia podieľali na APVV projekte Jazykové a komunikačné problémy na Slovensku a ich manažment, ktorého cieľom bolo odkrývanie rôznych typov jazykových a iných – s nimi súvisiacich komunikačných – problémov, ktorým čelia individuálni hovoriaci i celé rečové komunity na Slovensku.
V rokoch 2015 – 2018 sa riešil projekt Jazyková norma a jej kodifikácia (zodp. riešiteľ S. Ondrejovič). Vedeckým cieľom projektu bolo pripraviť aktuálny a koncízny (teoretický i praktický) pohľad na normu spisovnej slovenčiny a jej kodifikáciu z hľadiska potrieb a očakávaní používateľov jazyka, ale aj s ohľadom na dynamické zmeny v jazyku. V širšom kontexte si projekt kládol za cieľ porovnať rozličné prístupy k norme, kodifikácii a spisovnosti, zhodnotiť adekvátnosť a perspektívnosť sociolingvistického či jazykovosystémového prístupu a zároveň spracovať aktuálny jazykový materiál s opretím sa aj o Slovenský národný korpus s jeho údajovou bázou i s jeho nástrojmi. Publikačnými výstupmi projektu sú vedecká publikácia Aktuálne otázky slovenského jazyka (2018), ako aj zborník z konferencie Jazyk a jazykoveda v pohybe II (2017).
V rokoch 2012 – 2014 bol pod vedením S. Ondrejoviča riešený projekt Jazyková situácia a jazyková politika na Slovensku v medzinárodnom kontexte. Výskum sa sústreďoval na skúmanie života jazyka prostredníctvom sociolingvistických a sociologických metód (anketa, nahrávky, interview) najmä v zmiešaných oblastiach Slovenska. Skúmalo sa, ako žijú jazyky na Slovensku vedľa seba, ako sa ovplyvňujú, či si konkurujú v bežnej komunikácii, ale analyzoval sa aj ich politický kontext.
V rokoch 2013 – 2017 sa členky oddelenia súčasne podielali aj na riešení projektu APVV Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku.
V rokoch 2013 – 2015 sa oddelenie podielalo na projekte Vedecký park. Spoločenské výzvy pre 21. storočie: biomedicína, enviromedicína a biotechnológia ako spoločenské výzvy.
V rokoch 2009 – 2014 boli pod vedením J. Dolníka vypracované projekty Cudzosť v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí (2012 – 2014) a Slovenčina ako kultúrny jav a kultúrne médium (2009 – 2012).
V oddelení po roku 2000 vyšlo viacero publikácií, a to najmä z pera J. Dolníka: Lexikológia (2003), Všeobecná jazykoveda (2009, rozš. vyd. 2013), Teória spisovného jazyka (so zreteľom na spisovnú slovenčinu) (2010), Jazyk – človek – kultúra (2012), Sila jazyka (2012) a Jazyk, veda o jazyku, societa (2007) od S. Ondrejoviča.
Za posledné obdobie oddelenie pripravilo domácu konferenciu Aktuálne otázky slovenského jazyka (2016) a medzinárodné konferencie Prostriedky tvorenia sociálnej reality: jazyk - diskriminácia - spoločnosť (2021), Prechyľovanie: áno – nie? (2016), Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch (2014), Jazyk a diskurz v kultúrnom a politickom kontexte (2011) a takisto konferenciu Slovník a používatelia jazyka, venovanú 100. výročiu narodenia Štefana Peciara (2012).
V oddelení sociálnej lingvistiky (pôvodne súčasného jazyka) sa okrem spomenutého:
- vydávala od r. 1995 edícia Sociolinguistica Slovaca (posledný 8. zv. vyšiel pod názvom Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch v r. 2015);
- v nadväznosti na činnosť Ladislava Dvonča pokračuje v priprave bibliografických zväzkov Slovenskí jazykovedci (súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov), naposledy vyšiel zväzok zachytávajúci produkciu slovenských slovakistov a slavistov za roky 2011 – 2015 v spracovaní Júlie Behýlovej;
- pripravovali jazykovedné heslá do všeobecného lexikónu Encyclopedia Beliana (posledný 9. zväzok vyšiel v r. 2021; bývalí členovia oddelenia sú autormi väčšiny jazykovedných hesiel);
- pripravovali aj publikácie z dejín jazykovedy – napr. jubilejné zborníky Ľudovít Štúr a reč slovenská (2007) a Ľudovít Novák – tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAVU (2011) či dvojdielne komentované vydanie Štúrovej Nauky reči Slovenskej od E. Jónu, Ľ. Ďuroviča, a S. Ondrejoviča z r. 2006;
- do tlače sa pripravuje viacdielne Súborné dielo Ľudovíta Nováka, z ktorého zatiaľ vyšli 3 diely: Ľudovít Novák I (1929 – 1934), Ľudovít Novák II (1935), Ľudovít Novák III (1936 – 1967).
Keďže nové smerovanie oddelenia sa formovalo v čase, v ktorom mali významný podiel interné ašpirantky, na programe boli aj metodologické semináre pre doktorandky a pri oddelení fungoval aj „vlastný“ doktorandský KEL (Krúžok empirických – ekologických, emancipačných, energických, ekumenických – lingvistiek), ktorý sa schádzal na pôde oddelenia na tzv. diskusie bez autorít.