Výskumná činnosť oddelenia

Predchodcom oddelenia sociálnej lingvistiky bolo oddelenie súčasného jazyka JÚĽŠ SAV, fungujúce v rokoch 1999 – 2017. Jeho predchodcom bolo oddelenie pre spisovný jazyk (v istých fázach nazývané aj oddelením gramatiky a štylistiky, resp. oddelením spisovného jazyka), ktoré sa sformovalo hneď po založení Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v r. 1943. Jeho vedúcimi boli postupne Štefan Peciar, Jozef Ružička, Gejza Horák, Ján Horecký, Ján Bosák a Juraj Dolník. V tomto oddelení vznikli významné kolektívne práce ako Morfológia slovenského jazyka (1966), Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), ale aj mnohé zásadné individuálne monografie.

Ako na základnej úlohe sa v súčasnosti v oddelení sociálnej lingvistiky pracuje na projekte Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka (2019 – 2022). Projekt je zameraný na opis prejavov diskriminačnej inštrumentalizácie jazyka, na ich vysvetlenie v kontexte navodzovania a reprodukcie sociálnych vzťahov a na vyvodenie záverov na podporu antidiskriminačných aktivít v spoločnosti. Skúmaným jazykom je súčasná spisovná slovenčina z hľadiska otázok, ako sa v jej kultúrnom prostredí aktualizuje jej diskriminačný potenciál a aké antidiskriminačné aktivity sú žiaduce pre stupňovanie demokratizácie spoločnosti. Koncepčný rámec je vymedzený štyrmi parametrami: používanie a ovládanie jazyka, jazyková ideológia a politika a interpretácia jazykových produktov. Tieto parametre tvoria aj metodickú osnovu, ktorá riadi riešiteľov tak, aby dospeli k čo najkomplexnejšiemu zobrazeniu diskriminačnej inštrumentalizácie spisovného jazyka. Metodologickou bázou je paralelná aplikácia objektivistického a etnometodologického prístupu k sledovaným javom, ktorá zodpovedá zámeru konfrontovať pohľad pozorovateľa a používateľov jazyka na jazykovej diskriminácie, a tak spoznať ich vnímavosť na tento jav.

V rokoch 2015 – 2018 sa riešil projekt Jazyková norma a jej kodifikácia (zodp. riešiteľ S. Ondrejovič). Vedeckým cieľom projektu bolo pripraviť aktuálny a koncízny (teoretický i praktický) pohľad na normu spisovnej slovenčiny a jej kodifikáciu z hľadiska potrieb a očakávaní používateľov jazyka, ale aj s ohľadom na dynamické zmeny v jazyku. V širšom kontexte si projekt kládol za cieľ porovnať rozličné prístupy k norme, kodifikácii a spisovnosti, zhodnotiť adekvátnosť a perspektívnosť sociolingvistického či jazykovosystémového prístupu a zároveň spracovať aktuálny jazykový materiál s opretím sa aj o Slovenský národný korpus s jeho údajovou bázou i s jeho nástrojmi. Publikačnými výstupmi projektu sú vedecká publikácia Aktuálne otázky slovenského jazyka (2018) a Sprievodca slovenským jazykom (2019) určený pre širšiu verejnosť ako aj zborník z konferencie Jazyk a jazykoveda v pohybe II (2017).

Začiatkom roka 2015 sa pod vedením S. Ondrejoviča skončil projekt Jazyková situácia a jazyková politika na Slovensku v medzinárodnom kontexte (2012 – 2014). Výskum sa sústreďoval na skúmanie života jazyka prostredníctvom sociolingvistických a sociologických metód (anketa, nahrávky, interview) najmä v zmiešaných oblastiach Slovenska. Skúmalo sa, ako žijú jazyky na Slovensku vedľa seba, ako sa ovplyvňujú či konkurujú si v bežnej komunikácii, ale analyzoval sa aj ich politický kontext.

Pod vedením J. Dolníka sa dokončili projekty Slovenčina ako kultúrny jav a kultúrne médium (2009 – 2012) a Cudzosť v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí (2012 – 2014). V rokoch 2013 – 2017 sa za účasti členiek a členov oddelenia riešil aj projekt APVV Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku. Od r. 2013 do r. 2015 takisto projekt Vedecký park. Spoločenské výzvy pre 21. storočie: biomedicína, enviromedicína a biotechnológia ako spoločenské výzvy. V oddelení súčasného jazyka po roku 2000 vyšlo viacero publikácií, a to najmä z pera J. Dolníka: Lexikológia (2003), Všeobecná jazykoveda (2009, rozš. vyd. 2013), Teória spisovného jazyka (so zreteľom na spisovnú slovenčinu) (2010), Jazyk – človek – kultúra (2012), Sila jazyka (2012) a Jazyk, veda o jazyku, societa (2007) od S. Ondrejoviča. V posledných rokoch oddelenie pripravilo domácu konferenciu Aktuálne otázky slovenského jazyka (2016) a medzinárodné konferencie Prechyľovanie: áno – nie? (2016), Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch (2014), Jazyk a diskurz v kultúrnom a politickom kontexte (2011) a takisto konferenciu Slovník a používatelia jazyka, venovanú 100. výročiu narodenia Štefana Peciara (2012). Pracovníci oddelenia sú v súčasnosti zapojení vo viacerých medzinárodných európskych a slavistických projektoch. Je to napr. projekt Európskej komisie Euromosaic III venovaný regionálnym a menšinovým jazykom tzv. nových členských štátov EÚ, medzinárodné interdisciplinárne projekty o jazyku a identite, ktoré sa riešili spolu s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, ako aj projekt Aktuálne etnojazyčné a etnokultúrne problémy súčasnosti, ktorý koordinuje Ústav slavistiky Ruskej akadémie vied v Moskve.

V oddelení súčasného jazyka sa okrem spomenutého – vydáva od r. 1995 edícia Sociolinguistica Slovaca (posledný 8. zv. vyšiel pod názvom Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch v r. 2015). V nadväznosti na činnosť Ladislava Dvonča sa pripravujú bibliografické zväzky Slovenskí jazykovedci (súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov), najnovšie vychádza zväzok zachytávajúci produkciu slovenských slovakistov a slavistov za roky 2011 – 2015 v spracovaní Júlie Behýlovej, – pripravujú jazykovedné heslá do všeobecného lexikónu Encyclopedia Beliana (posledný 7. zväzok vyšiel v r. 2013; členovia oddelenia sú autormi väčšiny jazykovedných hesiel), – pripravujú aj publikácie z dejín jazykovedy: novšie vyšli jubilejné zborníky Ľudovít Štúr a reč Slovenská (2007) a Ľudovít Novák – tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAVU (2011) a úspešné bolo najmä dvojdielne komentované vydanie Štúrovej Nauky reči Slovenskej od E. Jónu, Ľ. Ďuroviča, a S. Ondrejoviča z r. 2006. Do tlače sa pripravujú trojdielne Vybrané spisy Ľudovíta Nováka. S. Ondrejovič je hlavným redaktorom časopisu Slovenská reč, J. Behýlová je jednou z výkonných redaktoriek.

V oddelení sídli slovenské zastúpenie Európskej federácie národných inštitúcií pre jazyk (European Federation of National Institutions for Language, EFNIL), spoločenstva akademických a ústredných jazykovedných inštitúcií jednotlivých krajín EÚ so zameraním na výskum, dokumentáciu a kultivovanie oficiálnych jazykov EÚ (zástupcami pre Slovensko sú S. Ondrejovič a J. Vrábľová). Keďže ide o oddelenie, v ktorom majú významný podiel interné ašpirantky, na programe oddelenia sú aj metodologické semináre pre doktorandky a pri oddelení funguje aj „vlastný“ doktorandský KEL (Krúžok empirických – ekologických, emancipačných, energických, ekumenických – lingvistiek), ktorý sa schádza na pôde oddelenia na tzv. diskusie bez autorít.