Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny. A – Ž (používateľská verzia Slovníka súčasného slovenského jazyka). Red. M. Sokolová – A. Jarošová. (Kolektív autorov: D. Guričanová, M. Chochol, M. Kopecká, T. Laliková, S. Mislovičová, R. Ondrejková, I. Vančová).

Elektronický Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny. A – Ž (OGSS) je používateľskou verziou Slovníka súčasného slovenského jazyka (SSSJ). Obsahuje približne 135 000 hesiel so slovnodruhovou a s gramatickou informáciou vypracovanou v súlade s koncepciou SSSJ. Gramatická charakteristika prináša rozšírenú informáciu v porovnaní s existujúcimi výkladovými a pravopisnými slovníkmi, ako sú Slovník slovenského jazyka (1959 – 1968), Krátky slovník slovenského jazyka (2004) a Pravidlá slovenského pravopisu (2013).

Cieľom tohto slovníka je zachytiť široké spektrum slovnej zásoby a poskytnúť používateľom relevantné pravopisné, výslovnostné a gramatické údaje o jednotlivých slovách aj s hodnotením lexikálnych jednotiek z hľadiska spisovnej normy (pozri nižšie). Slovník je tak určený čo najširšiemu okruhu používateľov slovenského jazyka, čiže nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny zachytáva frekventované aj menej frekventované slová zvyčajne používané v príslušnej komunikačnej sfére, rodné (krstné) mená, cudzie zemepisné názvy (názvy štátov a ich hlavných miest) s príslušnými obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami, čiastočne aj citátové slová a citátové výrazy. V slovníku teda možno nájsť nielen najbežnejšie neutrálne slová z jadra slovnej zásoby, terminologické heslá, ale aj z rozličných hľadísk príznakové lexikálne jednotky, v obmedzenom rozsahu zastarané a zastarávajúce slová a regionalizmy. Uvádzajú sa tu aj nespisovné lexikálne jednotky, a to slangové a subštandardné slová, ako aj nesprávne výrazy s odkazom na ich správne náprotivky. Nespisovné lexikálne jednotky sú od spisovných odlíšené inou farbou písma. Pri niektorých štylisticky príznakových slovách sa odporúča adekvátnejšie pomenovanie, a to pomocou výrazu vhodnejšie.

Lexikálna databáza OGSS zahŕňa: a) heslár (s gramatickou informáciou) získaný z jestvujúcich lexikografických zdrojov – zo slovníkov, ktoré má Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV k dispozícii v elektronickej podobe, a to zo Slovníka súčasného slovenského jazyka A – G (2006), H – L (2011) a M – N (2015), z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003), z Pravidiel slovenského pravopisu (2013), zo Slovníka slovenského jazyka, 1. – 6. zv., ktorý vychádzal v rokoch 1959 – 1968, a z Veľkého slovensko-ruského slovníka, 1. – 6. zv., z rokov 1979 – 1995;

b) heslár neologizmov získaný extrakciou lematizovaného heslára Slovenského národného korpusu (SNK) a webových korpusov. Táto nová technológia, ktorá z kapacitných dôvodov nebola dosiaľ realizovateľná, umožnila tvorcom heslára aktualizovať a tým skvalitniť výsledný produkt.

Heslár OGSS pozostáva jednak z validovaných heslárov vyexcerpovaných z jestvujúcich lexikografických diel, jednak z heslára neologizmov, ktorý sa ručne lematizoval (programom rozpoznané aj nerozpoznané tvary sa priraďovali k základnému, „slovníkovému“ tvaru – k leme), leme sa priraďovala informácia o slovnom druhu. Základom databázy nových slov bol lexikálny materiál získaný z vyváženého korpusu SNK (prim-6.1-public-vyv). Samostatne spracované, nehniezdované heslá (vrátane prechýlených podôb mužských podstatných mien, zdrobnenín či variantov) obsahujú slovnodruhovú charakteristiku, gramatickú informáciu o skloňovaní, stupňovaní či časovaní, a pri slovách cudzieho pôvodu a v odôvodnených prípadoch aj v domácich heslách sa uvádza údaj o výslovnosti. Jednotlivé slovné druhy sa označujú takto: podstatné mená skratkou rodu m., ž., s., prídavné mená príd., zámená zám., číslovky čísl., skratkou dok. dokonavé slovesá, nedok. nedokonavé slovesá a skratkou nedok. i dok. obojvidové slovesá, príslovky skratkou prísl., predložky predl., spojky spoj., častice čast. a citoslovcia cit.

Pri podstatných menách mužského rodu sa uvádza tvar genitívu singuláru a tvar nominatívu plurálu, v opodstatnených prípadoch sa uvádzajú aj tvary iných pádov (napr. tvar lokálu singuláru či inštrumentálu plurálu). Podstatné mená ženského a stredného rodu majú základnú morfologickú informáciu v podobe tvaroslovných prípon genitívu singuláru a genitívu plurálu; takisto pri slovách, kde dochádza k váhaniu, uvádzajú sa aj ďalšie pádové prípony (napr. lokál singuláru alebo nominatív plurálu).

Prídavné mená majú tvar mužského rodu, takže sa pri nich uvádza tvar ženského a stredného rodu (napr. pekný -ná -né), v prípade kvalifikačných prídavných mien aj údaj o stupňovateľnosti (napr. ochotný -ná -né 2. st. -nejší). Pri privlastňovacích zvieracích druhových prídavných menách sa pridáva aj tvar lokálu singuláru, ak pri skloňovaní dochádza k striedaniu d/ď, l/ľ, n/ň, t/ť (napr. motýlí L -ľom -lia -lie). Výberovo sa do slovníka zaradili aj privlastňovacie individuálne prídavné mená utvorené z vlastných mien (napr. Jóbov) a od príbuzenských názvov (napr. bratov, dcérin) a privlastňovacie zvieracie individuálne prídavné mená (napr. levov, mačkin). Pri týchto prídavných menách sa uvádza tvar genitívu singuláru, tvar ženského a stredného rodu a tvary nominatívu plurálu (napr. bratov G -vho -va -vo pl. N -vi -ve; dcérin G -nho -na -no pl. N -ni -ne; levov G -vho -va -vo pl. N -vi -ve; mačkin G -nho -na -no pl. N -ni -ne).

Pri slovesách sa uvádzajú tvary 3. osoby singuláru a 3. osoby plurálu prítomného času, tvar 2. osoby rozkazovacieho spôsobu v singulári, 3. osoby mužského rodu minulého času (resp. aj 3. osoby ženského rodu, ak sa prípona -l pripája pomocou vkladného -o, napr. padol - padla), prechodníka, činného príčastia, trpného príčastia a slovesného podstatného mena.

Príslovky majú len slovnodruhovú charakteristiku, pri vlastnostných akostných príslovkách sa navyše uvádza tvar 2. stupňa. Pri zámenách sa okrem označenia slovného druhu uvádza aj ich bližšie druhové určenie (zámeno osobné, privlastňovacie, zvratné, opytovacie, neurčité, vymedzovacie), formálne určenie (substantívne, adjektívne, príslovkové) a tvaroslovné údaje.

Číslovky majú takisto okrem slovnodruhového údaja aj subkategoriálnu charakteristiku (číslovka základná, skupinová, radová, zlomková, násobná, druhová), vzhľadom na typ číslovky sa uvádzajú aj tvary podľa rodu a životnosti a tvar genitívu.

Pri spojkách sa za označením slovného druhu uvádza aj údaj, či ide o spojku priraďovaciu alebo podraďovaciu. Predložky majú za označením slovného druhu aj informáciu o ich spájateľnosti s určitou pádovou formou. Pri časticiach a citoslovciach sa uvádza len skratka slovného druhu.

Ďalšie údaje, ako je významové členenie hesla, výklad, synonymia a antonymia, funkčné kvalifikátory, exemplifikácia, ustálené spojenia a údaj o terminologickej platnosti hesla sa budú postupne dopĺňať v rámci koncipovania pokračujúcich zväzkov akademickej verzie Slovníka súčasného slovenského jazyka.