Oddelenie dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie JÚĽŠ SAV

Minulosť, súčasnosť a perspektívy oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie

Oddelenie dejín slovenčiny (historické oddelenie) sa sformovalo na jar r. 1951 ešte v rámci Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Prvým vedúcim bol Eugen Jóna, ktorý sa venoval dejinám slovenského jazyka (vedúcim oddelenia bol v rokoch 1950 – 1953). Ďalšími vedúcimi oddelenia boli Ladislav Dvonč (1953 – 1956), Katarína Habovštiaková (1956 – 1962), Izidor Kotulič (1962 – 1969), Vincent Blanár (1969 – 1972), Štefan Peciar (1972 – 1981), Izidor Kotulič (1981 – 1983), Milan Majtán (1984 – 2008), Iveta Valentová (2008 – 2009) Ľubor Králik (2009 – 2010). Súčasnou vedúcou od r. 2011 je Iveta Valentová.

Hlavným cieľom oddelenia bolo zostaviť koncepciu dokladového a výkladového slovníka slovenčiny z predspisovného obdobia (11. – 18. stor.), ktorý by poskytoval dobrý a spoľahlivý základ nielen pre správne chápanie a výklad slovenských historických textov, ale aj pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby, dejín slovenského jazyka, slovakistiky a slovenskej historicko-porovnávacej jazykovedy. Predmetom lexikografického spracovania bola slovná zásoba utvárajúcej sa písomnej podoby kultúrnej slovenčiny, predstavujúcej vo vývine slovenského jazyka predspisovný, nekodifikovaný, ale kultivovaný jazykový útvar, ktorého variabilnosť ešte odrážala areálovú diferenciáciu jazyka a nerovnakú mieru využívania prevzatých neslovenských, najmä českých jazykových prvkov, vyplývajúcich z nerovnakého vzdelania autora textu, no i z jeho zámeru, ako aj z charakteru písomnosti.

Oddelenie dejín slovenčiny sa od svojho vzniku sústreďovalo na intenzívny archívny výskum starších slovenských jazykových pamiatok zo slovenských a zahraničných archívov, ale systematickejšie začalo pracovať až od r. 1961. Na základe skúseností z prípravy iných slovanských slovníkov, najmä Staročeského slovníka, a s prihliadnutím na špecifické domáce podmienky kolektív autorov v zložení Ján Doruľa, Vladimír Gregor, Eugen Jóna, Elena Krasnovská, Rudolf Kuchar, Milan Majtán, Marie Majtánová a Jana Skladaná, ktorý viedol Vincent Blanár, a členov internej redakcie Kataríny Habovštiakovej a Izidora Kotuliča, pripravil koncepciu historického slovníka tezaurovského typu, ktorú publikoval v r. 1973 v ukážkovom zväzku pod názvom Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia. Projektový zámer obsahoval teoretické východiská a lexikografické postupy, primerané poslaniu slovníka, materiálovým, personálnym a technickým možnostiam. Od roku 1973 do r. 1980 viedol autorský kolektív Historického slovníka slovenského jazyka (ďalej HSSJ) Š. Peciar, v r. 1981 – 1983 I. Kotulič a od r. 1984 M. Majtán. Prvý zväzok HSSJ (A – J) vyšiel v r. 1991, druhý (K – N) r. 1992, tretí (O – P pochytka) r. 1994, štvrtý (P poihrať sa – pytlovať) r. 1995, piaty (R – Š) r. 2000, šiesty (T – V) r. 2005 a posledný – siedmy zväzok (Z – Ž, dodatky) r. 2008. Všetky zväzky sú digitalizované a piaty zväzok je prístupný aj na internetovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Autorský kolektív slovníka tvorili V. Blanár (1 – 3 zv.), M. Gigerová (Sitárová 5 – 7), A. Hríbiková (6), E. Jóna (1), I. Kotulič (1 – 3), M. Kováčová (3 – 7), E. Krasnovská (1 – 7), R. Kuchar (1 – 3, 5, 7), T. Laliková (3 – 7), M. Majtán (1 – 7), M. Majtánová (1 – 4), R. Ondrejková (5 – 7), D. Ondrejkovičová (3 – 4), Š. Peciar (1), B. Ricziová (1 – 2, 4), J. Skladaná (1 – 2, 4 – 7), A. Szabová (Osadská, 6 – 7), I. Valentová (6 – 7). V internej redakcii slovníka boli v prvom a druhom zväzku M. Majtán, V. Blanár, I. Kotulič a Š Peciar, v treťom a štvrtom zväzku M. Majtán, V. Blanár, I. Kotulič a M. Majtánová, od piateho zväzku M. Majtán, R. Kuchar a J. Skladaná. Recenzentmi slovníka boli v prvých štyroch zväzkoch I. Němec a R. Krajčovič, v ďalších troch R. Krajčovič a P. Žigo. Vedeckým redaktorom celého diela bol M. Majtán.

Sedem zväzkov HSSJ má spolu 4 322 strán, spracúva sa v ňom v 47 330 heslových statiach viac ako 70 000 slov (lexikálnych jednotiek), vykladajú sa ich významy, gramatické charakteristiky, genetické, zemepisné a štylistické začlenenie do slovnej zásoby slovenčiny, lexikalizované slovné spojenia a frazémy doložené niekoľkými stovkami tisícov dokladov z rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatok spočiatku v minimálnych, neskôr aspoň v pomerne primeraných kontextoch. HSSJ po prvý raz v dejinách slovenčiny podáva pomerne podrobný obraz o rozsahu a členení slovnej zásoby jazyka slovenskej národnosti v predspisovnom období., t. j. od 11. po koniec 18. stor. Autorský kolektív verí, že sa stane významným a dôležitým príspevkom k poznaniu vývinu slovenčiny a jej slovnej zásoby a prispeje k ďalšiemu riešeniu zložitých otázok formovania a rozvoja slovenského národa a k osvetľovaniu jeho spoločenských a kultúrnych súvislostí. Pre súčasnú slovenskú spoločnosť i pre výchovu budúcich generácií bude mať preto istotne nielen čisto filologický, ale aj kultúrnohistorický a kultúrnopolitický význam. To, že HSSJ je naozaj jedným z najvýznamnejších diel slovenskej jazykovedy, svedčia aj ocenenia autorského kolektívu prémiou Literárneho fondu za dielo Historický slovník slovenského jazyka 4 (1996), Cenou Slovenskej akadémie vied za vedeckovýskumnú prácu na 7. zväzku Historického slovníka slovenského jazyka (2009) a celého diela Cenou poroty za slovník vydaný ve Slovenské republice (2010).

Lexikologická problematika lexikografického opisu slovnej zásoby staršej slovenčiny i samotná lexikografická problematika slovníka sa v období prípravy i v čase vychádzania prvých zväzkov slovníka publikovala najmä v monografických štúdiách Vincenta Blanára Lexikálno-sémantická problematika historického slovníka slovenského jazyka (1982), Vývin slovenskej slovnej zásoby v predkodifikačnom období (1983), Lexikológia lexikografie (1986), v jeho monografii Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (1984), ako aj v spoločnom referáte autorského kolektívu Historický slovník slovenského jazyka, ktorý Vincent Blanár predniesol na konferencii o výskume a opise slovnej zásoby slovenčiny v Smoleniciach v marci 1983 (niektorí ďalší spoluautori slovníka prispeli aj koreferátmi). Materiály z konferencie vyšli v zborníku s názvom Obsah a forma v slovnej zásobe (1984). Genézu prác na príprave HSSJ približuje aj Blanárov príspevok (prednáška na kurze Studia Academica Slovaca) Historický slovník slovenského jazyka (1984) a príspevky M. Majtána Ako vznikala súčasná podoba Historického slovníka slovenského jazyka (2008) a Genéza historického slovníka slovenského jazyka z pohľadu jeho tvorcov (2008).

Členovia oddelenia dejín slovenčiny a zároveň autorského kolektívu Historického slovníka slovenského jazyka výsledky svojich výskumov slovnej zásoby staršej slovenčiny predspisovného obdobia konfrontovali s lexikografickou prácou na tomto slovníku a výsledky svojich bádaní publikovali v konferenčných zborníkoch a v edícii Jazykovedné štúdie VI, XIV, XVII, XVIII a vedeckých, odborných i popularizačných časopisoch. Príspevky členov oddelenia z oblasti dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie možno nájsť aj v Jazykovedných štúdiách IX, X, XI, XII, XV, XVI, XXIX. Súbor väčšinou materiálových štúdií vyšiel aj v publikácii Z histórie staršej slovenčiny (2008). Monograficky vyšli práce Vincenta Blanára Zo slovenskej historickej lexikológie (1961), Jána Doruľu Z histórie slovenskej slovnej zásoby (1972), Slováci v dejinách jazykových kontaktov (1977), Tri kapitoly zo života slov (1993), Rudolfa Kuchara Právo a slovenčina v dejinách (1998), Žilinská právna kniha (zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov) (2001), Žilinská právna kniha. Preklad Magdeburského práva – Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov (2009), Jany Skladanej Slová z hlbín dávnych vekov (1999).

Autorský kolektív súbežne s koncipovaním a redigovaním hesiel sprístupňoval dovtedy nepublikované a neprístupné jazykové pamiatky z pramennej základne slovníka v zatiaľ troch zväzkoch edície Pramene k dejinám slovenčiny 1 (1992), 2 (2002), 3 (2008). Najväčšiu časť tvorí výber pamiatok administratívno-právneho charakteru a súkromnej korešpondencie, ukážky z liečiteľských návodov a receptov, zo zbierok praktických rád pre poľnohospodárov a domácnosť, kalendár, súbor spisov predstavujúcich začiatky chémie, ukážky z diel náboženského charakteru, slovníkov a časti prekladov diel svetovej literatúry z latinčiny do kultúrnej slovenčiny predspisovného obdobia. Druhý zväzok obsahuje aj slovenský preklad celého diela J. A. Komenského Janua linguae latinae reserata od Františka Buľovského z r. 1666. Spolu s doterajšími knižnými edíciami starších slovenských jazykových pamiatok a edíciami publikovanými v odborných časopisoch a tematických zborníkoch všetky zväzky Prameňov sú dobrým východiskom pri štúdiu vývinu a dejín slovenského jazyka, historickej gramatiky a historickej lexikológie pre domácich i zahraničných slovakistov a slavistov, ako aj pre širší okruh bádateľov z radov historikov, etnológov, pedagógov a záujemcov o staršiu slovenčinu.

Martina Kopecká, Tatiana Laliková, Renáta Ondrejková, Jana Skladaná a Iveta Valentová na základe komplexnej analýzy prevzatej lexiky v HSSJ vypracovali monografickú štúdiu Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011), ktorá obsahuje chronologizáciu vplyvov jednotlivých cudzích jazykov na slovenčinu v jej predspisovnom období, opis jednotlivých časových vrstiev a vĺn ich pôsobenia, podmienených určitými spoločenskými a historickými udalosťami, ako aj žánrovú a štýlovú diferenciáciu prevzatých lexém a ich adaptáciu. Osobitnú časť publikácie tvorí slovník prevzatých slov v predspisovnom období slovenčiny usporiadaný podľa východiskových jazykov a množstva prevzatí, ktoré sa nachádzali v pramennej základni HSSJ.

Niektorí členovia oddelenia boli a sú zároveň aj členmi Slovenskej onomastickej komisie (ďalej SOK), ktorá vznikla v r. 1964 a stala sa organizačným a koordinujúcim strediskom onomastického výskumu na Slovensku. Jej prvým predsedom bol Vincent Blanár (v r. 1964 – 1983), ktorý bol od r. 1969 aj členom Medzinárodnej komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov, predseda antroponomastickej subkomisie a člen Medzinárodného komitétu onomastických vied (International Comittee of Onomastic Sciences). Milan Majtán pracoval v r. 1964 – 1983 ako tajomník SOK a v r. 1984 – 2001 bol jej predsedom. Okrem toho od r. 1984 bol členom predsedníctva Onomastickej komisie ČSAV. Súčasným predsedom SOK je Pavol Žigo, tajomníčkou je od r. 2008 Iveta Valentová. Organizačným centrom SOK je Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, ale významné pracoviská sú aj na spoločenskovedných fakultách v Trnave, v Banskej Bystrici, v Prešove, v Nitre a v Bratislave. SOK v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV a jednotlivými fakultami zorganizovala už 18 slovenských onomastických konferencií s medzinárodnou účasťou. Materiály z onomastických konferencií boli publikované v osobitných zborníkoch. V r. 1996 sa uskutočnilo onomastické kolokvium (v Banskej Bystrici) so zahraničnou účasťou o urbanonymii. V r. 1973 SOK zorganizovala dva semináre o heuristickom výskume vlastných men (v Prešove a v Banskej Bystrici), v r. 1974 seminár o modelovaní živých osobných mien (v Bratislave), v r. 1977 seminár o heuristickom výskume vlastných mien spojený s terénnym výskumom súčasnej slovenskej hydronymie a živých osobných mien na Horehroní (v Banskej Bystrici), v r. 1978 seminár o heuristickom výskume súčasnej hydronymie a apelatívnej geografickej terminológie, v r. 2010 seminár o výskume osobných mien (v Bratislave), seminár o výskume západoslovenskej hydronymie (v Trnave) a medzinárodný seminár venovaný V. Blanárovi pri príležitosti jeho životného jubilea (v Bratislave). Počas existencie spoločnej Česko-Slovenskej republiky v osemdesiatych rokoch sa uskutočnili dve česko-slovenské konferencie (na Morave v Trojanoviciach v r. 1982 a v Smoleniciach v r. 1987). V osemdesiatych a devädesiatych rokoch sa uskutočnil rad spoločných česko-slovenských seminárov v sérii “Onomastika a škola”, z toho na Slovensku boli tri: v r. 1986 o urbanonymii (v Modre-Pieskoch), v r. 1990 o literárnej onymii (v Prešove) a v r. 1995 o prekladaní literárnej onymie a o zoonymii (v Prešove).

Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a SOK významnou mierou spolupracovali a spolupracujú pri štandardizácii georgrafického nazvoslovia. Predsedom Názvoslovnej komisie Slovenského úradu geodézie a kartografie a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR bol od jej založenia Ladislav Dvonč (v rokoch 1974 – 1994), Milan Majtán (v rokoch 1994 – 2008) a od r. 2008 je Matej Považaj. Milan Majtán bol od r. 1970 aj členom Názvoslovnej komisie Ministerstva vnútra SSR a od r. 1993 členom Názvoslovnej komisie Slovenského úradu geodézie a kartografie a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, predsedom subkomisie pre geografické názvy na území Slovenska a v rokoch 1992 – 2001 bol jej predsedom. V Názvoslovnej komisii Ministerstva vnútra SSR, ktorej predmetom činnosti bolo názvoslovie sídelných objektov (ojkoným), pracoval aj Ladislav Dvonč (v rokoch 1971 – 1992), ktorý bol v rokoch 1964 – 1970 aj členom Komisie pre stanovovanie názvov obcí a ich častí na Slovensku pri Kancelárii Slovenskej národnej rady. V rokoch 1965 – 1969 bol členom tejto komisie aj Anton Habovštiak. Od r. 2011 je členom Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra I. Valentová.

SOK zorganizovala výskum živých osobných mien na území stredného Slovenska pod vedením V. Blanára a J. Matejčíka. Teoretické podklady vypracoval V. Blanár, ktorý na prvé miesto kladie funkčný a systémový pohľad na vlastné mená a ich úlohu v spoločenskej komunikácii a systéme jazyka. Z tejto koncepcie vychádza aj celá súčasná slovenská onomastika, ktorá sa pokúša o komplexnú analýzu onymických javov, smerujúcu od pomenúvania reálií k odrazu okolností pomenúvania v designácii vlastného mena a k spôsobu jazykového stvárnenia onymického obsahu. Vlastné meno ako jazykový znak svojho druhu vyžaduje, aby sa jeho vyčerpávajúca charakteristika, komplexná onomastická analýza skladala okrem jazykovednej analýzy aj z analýzy zameranej na príslušnú onymickú sústavu a obsahovala aj analýzu designácie a modelovej hodnoty vlastného mena. Túto koncepciu V. Blanár predstavil najmä v štúdiách Špecifikum onomastiky (1970), Lingvistický a onomastický status vlastného mena (1976), Apelatívna a propriálna sémantika (1980) a monografii Teória vlastného mena. Status, organizácia a fungovania v spoločenskej komunikácii (1996; vyšla aj v nemčine v r. 2001) a monografickej štúdii Vlastné meno vo svetle teoretickej onomastiky (2008). Spolu s J. Matejčíkom aplikovali teóriu modelovania na antroponymický materiál a publikovali v dvoch častiach široko koncipovanej monografie Živé osobné mená na strednom Slovensku. 1. 1. Designácia osobného mena. (1978), 1. 2. Distribúcia obsahových modelov (1983). Z teórie vlastných mien Vincenta Blanára vychádza aj monografia I. Valentovej Živé osobné mená v hornonitrianskej oblasti (Jazykovedné štúdie XXVII, 2009). Krstné (rodné) mená spracovali M. Majtán a M. Považaj v popularizačnej a populárnej príručke Meno pre naše dieťa (1983, 1985, 1993), Vyberte si meno pre svoje dieťa (1998), ktorá je smerodajnou pomôckou pri zápise rodných mien do matrík.

Výskum slovenských geografických názvov viedol od roku 1964 Milan Majtán. V oddelení dejín slovenčiny Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV sa nachádza vzácny materiál, obsahujúci toponymický materiál z celého slovenského jazykového územia. Názvy boli získavané súpisnou akciou uskutočnenou v rokoch 1966 – 1975 podľa vzoru súpisnej akcie v Čechách a na Morave, z diplomových a seminárnych prác poslucháčov filozofických a pedagogických fakúlt (z rokov 1965 – 1975), z kolektívnych terénnych výskumov, ktoré boli súčasťou piatich seminárov o heuristickom výskume vlastných mien (v rokoch 1973 – 1977) zorganizovaných SOK, z publikácií a časopisov, štúdií a článkov onomastických, jazykovedných, etnografických a i. približne od 80. rokov 19. storočia do r. 1975, z ankety Slovenskej muzeálnej spoločnosti z 90. rokov 19. storočia (z viac ako 400 obcí), z katastrálnych máp, zo Základnej mapy ČSSR 1 : 10 000 a zo Základnej mapy ČSSR 1 : 50 000. Zozbieralo sa približne 250 000 názvov, ktoré sa pod vedením Milana Majtána predbežne spracovali do dvoch tradičných lístkových kartoték (podľa abecedy a podľa okresov a obcí), heslára a pracovných máp pre Atlas slovenských terénnych názvov, ktorý mal byť prirodzenou súčasťou národného Slovenského onomastického atlasu. Rukopisný heslár obsahuje 42803 hesiel, z toho osobitne je spracovaných 13218 apelatív a adjektív z vlastných mien. Koncepciu pripravovaného slovníka predbežne publikoval Milan Majtán v štúdii Slovníkovo-areálové spracovanie lexiky slovenských terénnych názvov (1983). Keďže tím, ktorý mal túto úlohu realizovať, bol poverený prípravou HSSJ, ďalšie spracovávanie od osemdesiatych rokov ustupovalo do pozadia. Napriek tomu sa urobilo množstvo sond do tohto materiálu. V niekoľkých štúdiách sa analyzovali jednotlivé slová, slovné základy, odvodené slová, slovné čeľade a významové skupiny, ktoré možno nájsť zhrnuté v monografii Milana Majtána Z lexiky slovenskej toponymie (1996). V súčasnosti sa pracovníčky oddelenia znovu vracajú k tomuto projektu a pripravujú spracovanie slovenských nesídelných názvov (anojkoným) podľa koncepcie Slovníka pomístních jmen na Moravě a ve Slezsku, ktorá je založená na vytvorení primárne digitálnej interaktívnej databázy, pričom vychádza zo súčasnej onomastickej teórie. Koncepciu a možnosti spracovania údajov digitálnej databázy slovenských a moravských anojkoným publikovala Iveta Valentová v príspevku Ku koncepcii pripravovaného Slovníka slovenských anojkoným (2009).

Pod vedením Milana Majtána od roku 1977 prebieha na Slovensku aj výskum a spracovanie hydronymie podľa jednotlivých povodí veľkých tokov v rámci projektu Hydronymie Slovaciae, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného projektu Hydronymia Europaea. Milan Majtán s Kazimierzom Rymutom publikovali v Poľsku monografiu Hydronimia dorzecza Orawy (1985) a podľa spomenutého projektu monografie Gewässernamen im Flussgebiet des Dunajec (Nazwy wodne dorzecza Dunajca) (1998), v ktorej sa samostatne spracúva slovenská časť povodí Dunajca a Popradu, Hydronymia povodia Oravy (2006), Milan Majtán v spoluautorstve s Pavlom Žigom monografiu Hydronymia povodia Ipľa (1999). Z ďalších monografii, ktoré spracúvajú hydronymiu jednotlivých povodí slovenských riek podľa projektu Hydronymie Slovaciae boli publikované práce Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej (Ľ. Sičáková, 1996), Hydronymia povodia Turca (J. Krško, 2003), Hydronymia povodia Nitry (J. Hladký, 2004), Hydronymia povodia Hrona (J. Krško, 2008), Hydronymia povodia Kysuce (J. Krško – D. Velička, 2011), Hydronymia povodia Dudváhu (J. Hladký, 2011), Hydronymia horného povodia Váhu (J. Krško, 2011). V súčasnosti výskum slovenskej hydronymie vedie Slovenská onomastická komisia (J. Krško).

V r. 1997 – 1998 vzniklo v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra samostatné etymologické pracovisko, ktoré bolo začlenené do oddelenia dejín slovenčiny. Činnosť etymologického pracoviska sa realizuje v budovaní nevyhnutných infraštruktúrnych predpokladov pre etymologický výskum, vo vlastnom etymologickom výskume v oblasti slovenskej, resp. slovanskej lexiky a v zabezpečovaní etymologickej zložky pre aktuálne (primárne neetymologické) projekty slovenskej jazykovedy. Ľubor Králik v súčasnosti završuje práce na Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny (ďalej SESS) ako diela, ktoré má za cieľ odstrániť príslušnú medzeru v slovenskej lexikológii, pričom by zároveň mohlo slúžiť ako východisko pre ďalší etymologický výskum slovenskej lexiky. Slovník, obsahujúci približne deväťtisíc heslových výrazov, spracúva slovnú zásobu súčasnej spisovnej slovenčiny, spôsob jeho spracovania zohľadňuje aj informačné potreby širšej kultúrnej verejnosti. Koncepciu a vedecké poznatky získané počas koncipovania Ľubor Králik publikoval štúdiách O príprave stručného etymologického slovníka (2001), Populárno-vedecký etymologický slovník ako žáner etymologickej lexikografie (na príklade slovenčiny) (2008). Okrem toho Ľ. Králik participuje na významných projektoch slovenskej lexikografie, ktorých realizácia si vyžiadala spoluúčasť etymológa a dlhodobo sa zúčastňuje na realizácii medzinárodného projektu Slovanský jazykový atlas (práca v podsekcii pre tzv. zovšeobecňujúcu transkripciu spracúvaného jazykového materiálu, fungujúcej v rámci lexikálno-slovotvornej sekcie Medzinárodnej komisie pre Slovanský jazykový atlas pri Medzinárodnom komitéte slavistov).

Keďže súčasťou oddelenia dejín slovenčiny je dlhodobo aj onomastický a etymologický výskum, od r. 2010 bolo toto oddelenie premenované na oddelenie dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. V oddelení sa nachádzajú špecializované príručné knižnice zamerané na literatúru z oblasti dejín jazyka, onomastiky a etymológie a fotokópie historických textov, ktoré tvoria pramennú základňu HSSJ. Okrem kartotéky HSSJ a kartotéky slovenskej anojkonymie sa v oddelení nachádzajú aj kartotéky z bernolákovského a štúrovského obdobia. Ľ. Králik buduje kartotéku SESS a od r. 2005 prikročil aj k budovaniu etymologickej kartotéky nárečovej lexiky obsiahnutej v Slovníku slovenských nárečí. Členovia oddelenia priebežne spolupracujú aj s jazykovou poradňou JÚĽŠ SAV v oblastiach dejín jazyka, onomastiky a etymológie. Okrem dokončenia spomenutých rozpracovaných grantových prác členov oddelenia čakajú v budúcnosti ešte ďalšie úlohy, ktoré už načrtol M. Majtán v článkoch Stav a perspektívy výskumu dejín slovenčiny (1995) a Perspektívy rozvoja slovenskej onomastiky (2007), ako napr. lexikografické spracovanie bernolákovskej a štúrovskej slovenčiny, akademické dejiny spisovnej slovenčiny, etymologický slovník, spracovanie väčších individuálnych i kolektívnych syntetizujúcich a analytických monografických diel, sprístupňovanie významných jazykových pamiatok v ďalších zväzkoch Prameňov k dejinám slovenčiny, príp. spracovanie historickej lexiky v slovníku tezaurovského typu. K ďalším úlohám slovenskej onomastiky okrem rozvoja teórie a metodológie onomastiky a slovníkového spracovania slovenskej anojkonymie možno zaradiť slovník slovenskej historickej antroponymie a slovenských priezvisk, historický výskum osídlenia a ojkonymie, etymologický slovník slovenských geografických názvov, pokračovanie vo výskume slovenských hydroným, zooným, pragmatoným, urbanoným, exoným a rozvoj bádania historických aj súčasných mestských názvov (urbanonymie), literárnej onymie i bádania v oblasti chrématonymie a logonomastiky.