Nauka reči Slovenskej
Vistavená od
Ludevíta Štúra
V Prešporku 1846
Tu si muožeťe prezreť elektronickuo vidaňja kňihi Nauka reči Slovenskej.
Táto stránka ňje je určená na informovaňja verejnosťi.
Pozri aj
Vibranje citáti z kňihi:
- V našej reči ňjet žjadneho „y.“
- ...tu i tam v daktorích kútach Slovenska užívanuo ä, v ktorom „i“ a „a“ t. j. „ia“ do jedneho hlasu eekavjeho sa sťeká na pr. mässo, ríbä, husä atď, toto ale ako pokútno a krem toho hinúce do reči, našej spisovnej ňenáleží
- Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.
- ... hoc aj daktorí Slováci tu i tam „l“ mekko vislovujú, čo sa ale len dakďe stáva a jako na pospol platnuo v Slovenskom narečí sa povedať ňemuože.
- Ostatňje chibi, kďe čjarka chibí alebo je zbitočná, si každí sám lahko napraví.
- Človek si pevňe na sveťe zastaňe a keď zvjera na predmeti tak rečeno len oči vivaluje, človek slobodňe po ňích pozerá a ňedá sa od ňích sem i tam strkať...
- Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.
- Najčisťejsje a najpekňejšje po Slovenskí hovorí sa vnútri v samích Tatrách, v strjedku ích najzavreňejšom...
- ...a ňeveríme že bi dakdo z našich krajanou inšou cestou ako touto kráčať a v spisovnej reči si všeljako pomáhať chceu.
- Ešťe aj od toho všeobecnjeho pravidla že osobi mužskje sú mužskjeho a osobi ženskje ženskjeho pohlavja v reči sú úchilki, a jakobi od inších biť ňemali?
- Človek žije na sveťe a kďekolvek sa pohňe všaďe je ňím otočení.
- ...nažrau sa mesa a naslopau sa toho bezbožnjeho nápoja pálenki...