Výskumná činnosť oddelenia
Dejiny slovenčiny
Oddelenie dejín slovenčiny (od r. 2010 oddelenie dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie) sa sformovalo na jar r. 1951 ešte v rámci Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Hlavným cieľom oddelenia bolo zostaviť koncepciu dokladového a výkladového slovníka slovenčiny z predspisovného obdobia (11. – 18. stor.), ktorý by poskytoval dobrý a spoľahlivý základ nielen pre správne chápanie a výklad slovenských historických textov, ale aj pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby, dejín slovenského jazyka, slovakistiky a slovenskej historicko-porovnávacej jazykovedy. Pracovníci oddelenia sa sústreďovali na intenzívny archívny výskum starších slovenských jazykových pamiatok zo slovenských a zahraničných archívov. Systematickejšie sa začalo pracovať až od r. 1961. Kolektív autorov v zložení J. Doruľa, V. Gregor, E. Jóna, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová a J. Skladaná, ktorý viedol V. Blanár, a členov internej redakcie K. Habovštiakovej a I. Kotuliča pripravil koncepciu historického slovníka tezaurovského typu, ktorú publikoval v r. 1973 v ukážkovom zväzku s názvom Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia. V r. 1979 sa prijala nová upravená koncepcia slovníka stredného typu, podľa ktorej sa začali koncipovať heslá. Autorský kolektív Historického slovníka slovenského jazyka (ďalej HSSJ) viedli Š. Peciar, I. Kotulič a od r. 1984 M. Majtán, ktorý je vedeckým redaktorom celého diela. Prvý zväzok HSSJ (A – J) vyšiel v r. 1991, druhý (K – N) r. 1992, tretí (O – P pochytka) r. 1994, štvrtý (P poihrať sa – pytlovať) r. 1995, piaty (R – Š) r. 2000, šiesty (T – V) r. 2005 a siedmy zväzok (Z – Ž, dodatky) r. 2008. Autorský kolektív slovníka tvorili V. Blanár, M. Gigerová (Sitárová), A. Hríbiková, E. Jóna, I. Kotulič, M. Kováčová, E. Krasnovská, R. Kuchar, T. Laliková, M. Majtán, M. Majtánová, R. Ondrejková, D. Ondrejkovičová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná, A. Szabová (Osadská), I. Valentová. V HSSJ sa spracúva v 47 330 heslových statiach viac ako 70 000 slov (lexikálnych jednotiek), vykladajú sa ich významy, gramatické charakteristiky, genetické, zemepisné a štylistické začlenenie do slovnej zásoby slovenčiny, lexikalizované slovné spojenia a frazémy doložené niekoľkými stovkami tisícov dokladov z rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatok spočiatku v minimálnych, neskôr aspoň v pomerne primeraných kontextoch. Členovia oddelenia dejín slovenčiny a zároveň autorského kolektívu HSSJ výskum slovnej zásoby staršej slovenčiny predspisovného obdobia konfrontovali s lexikografickou prácou na tomto slovníku a výsledky svojich bádaní publikovali v konferenčných zborníkoch, v edícii Jazykovedné štúdie a vo vedeckých, odborných i popularizačných časopisoch. Súbor väčšinou materiálových štúdií vyšiel aj v publikácii Z histórie staršej slovenčiny (2008). Monograficky vyšli práce V. Blanára Zo slovenskej historickej lexikológie (1961), Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (1984), J. Doruľu Z histórie slovenskej slovnej zásoby (1972), Slováci v dejinách jazykových kontaktov (1977), Tri kapitoly zo života slov (1993), R. Kuchara Právo a slovenčina v dejinách (1998), Žilinská právna kniha (zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov) (2001), Žilinská právna kniha. Preklad Magdeburského práva – Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov (2009) a J. Skladanej Frazeologický fond slovenčiny v predspisovnom období (1993), Slová z hlbín dávnych vekov (1999) a autoriek M. Kopeckej, T. Lalikovej, R. Ondrejkovej, J. Skladanej a I. Valentovej Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011). Členovia oddelenia priebežne sprístupňovali dovtedy nepublikované a neprístupné jazykové pamiatky z pramennej základne HSSJ zatiaľ v troch zväzkoch edície Pramene k dejinám slovenčiny 1 (1992), 2 (2002), 3 (2008). Druhý zväzok obsahuje aj slovenský preklad celého diela J. A. Komenského Janua linguae latinae reserata od Františka Buľovského z r. 1666. M. Majtán a M. Majtánová pripravili na vydanie aj Krupinské prísne právo (1979). M. Majtán, J. Nižnanský a M. Majtánová zostavili, textovo upravili a spracovali poznámky k práci Juraja Fándlyho Piľní domajší a poľní hospodár, ktorej prvý zväzok vyšiel pri príležitosti životného jubilea autora po dvesto rokoch (1990). S. Habijanec v rámci projektu SASPRO Fonologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy pripravil do tlače kandidátsku dizertačnú prácu I. Kotuliča z r. 1957 Historické hláskoslovie a tvaroslovie východoslovenských nárečí (2017) a publikoval monografiu Fonologické aspekty vývinu slovenčiny (2018).
Onomastika
- V rámci oddelenia pracuje aj Slovenská onomastická komisia pri JÚĽŠ (ďalej SOK), ktorá vznikla v r. 1964 a stala sa organizačným a koordinujúcim strediskom onomastického výskumu na Slovensku. Niektorí členovia oddelenia sú zároveň aj členmi SOK. Jej prvým predsedom bol V. Blanár (v r. 1964 – 1983), ktorý bol od r. 1969 aj členom Medzinárodnej komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov, predseda antroponomastickej subkomisie a členom Medzinárodného komitétu onomastických vied (International Comittee of Onomastic Sciences). M. Majtán pracoval v r. 1964 – 1983 ako tajomník SOK a v r. 1984 – 2001 bol jej predsedom. Okrem toho od r. 1984 bol členom predsedníctva Onomastickej komisie ČSAV. V rokoch 2002 – 2015 bol predsedom SOK P. Žigo. I. Valentová je od r. 2008 vedeckou tajomníčkou. SOK v spolupráci s jednotlivými fakultami zorganizovala už 20 slovenských onomastických konferencií zväčša s medzinárodnou účasťou, 2 česko-slovenské konferencie, 1 kolokvium o urbanonymii a množstvo seminárov a pracovných porád. Materiály z onomastických konferencií sú publikované v osobitných zborníkoch. Členovia oddelenia významnou mierou spolupracujú pri štandardizácii geografického názvoslovia. M. Majtán bol v rokoch 1994 – 2008 predseda Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a od r. 1970 aj členom Názvoslovnej komisie Ministerstva vnútra SSR, od r. 1993 je členom Názvoslovnej komisie Slovenského úradu geodézie a kartografie a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, predsedom subkomisie pre geografické názvy na území Slovenska a v rokoch 1992 – 2001 bol aj jej predsedom. Podieľal sa na zostavovaní publikácií so štandardizovanými podobami geografických názvov zo základných máp ČSSR v mierkach 1 : 10 000 a 1 : 50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. Od r. 2011 je členkou Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra aj I. Valentová, od r. 2015 je jej predsedníčkou. V súčasnosti sa štandardizujú názvy z katastrálnych a lesníckych máp podľa jednotlivých okresov. Ľ. Králik a I. Valentová sú od r. 2016 členovia Stálej názvoslovnej subkomisie Terminologickej komisie Ministerstva vnútra SR. I. Valentová je od r. 2013 členka Medzinárodného komitétu onomastických vied (International Council of Onomastic Sciences) a od r. 2015 aj členka terminologickej komisie Medzinárodného komitétu onomastických vied. Od r. 2016 pracuje ako predsedníčka Kalendárovej komisie Ministerstva kultúry SR.
Onomastický výskum má v JÚĽŠ dlhú tradíciu. Možno povedať, že toto oddelenie je kolískou onomastiky, tu sa zrodila slovenská onomastická škola, ktorej základ tvorí teória vlastného mena V. Blanára založená na obsahovom a funkčnom chápaní vlastného mena, jeho binárnej povahy a spätosti lingvistického a onomastického statusu vlastného mena. V. Blanár svoje teoretické východiská, z ktorých vychádzajú slovenskí i zahraniční onomastici, publikoval v mnohých štúdiách a zhrnul v monografii Teória vlastného mena. Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii (1996) (vyšla aj v nemčine v r. 2001) a v monografickej štúdii Vlastné meno vo svetle teoretickej onomastiky (2008, vyšla v dvoch vydaniach, matičné vydanie je s anglickým prekladom). S J. Matejčíkom aplikovali teóriu modelovania na antroponymický materiál a výsledky publikovali v dvoch častiach monografie Živé osobné mená na strednom Slovensku. 1. 1. Designácia osobného mena (1978), 1. 2. Distribúcia obsahových modelov (1983). Z teórie a metodológie V. Blanára vychádza aj I. Valentová v monografii Živé osobné mená v hornonitrianskej oblasti (2009). Rodné (krstné) mená spracovali M. Majtán a M. Považaj v populárnej príručke Meno pre naše dieťa (1983, 1985, 1993), Vyberte si meno pre svoje dieťa (1998), ktorá obsahuje slovenské úradné podoby rodných mien. Vývinom a pôvodom priezvisk sa zaoberá popularizačná monografia M. Majtána Naše priezviská (2014, 2018). M. Majtán vypracoval aj kapitoly o vývine a pôvode priezvisk do publikácie Turzovské priezviská (2011). V spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe vznikli kolektívne monografie Čabianske priezviská (2015, 2017) autorov A. Divičanovej, J. Chlebnického, T. Tuškovej, A. Uhrinovej a I. Valentovej a Komlóšske priezviská (2017) autorov A. Divičanovej, J. Chlebnického, T. Tuškovej a I. Valentovej. Praktická príručka M. Majtána Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov (1972), ktorej aktualizovaná verzia Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 – 1997) vyšla v r. 1998, zachytáva mimoriadne pestrý vývin názvov obcí na Slovensku počas predchádzajúcich dvoch storočí, ktorý bol spôsobený situáciou v mnohonárodnostnom Uhorsku a ďalšími osudmi Slovenska a inými okolnosťami. M. Majtán viedol od r. 1964 aj výskum slovenských geografických názvov. V oddelení sa nachádza vzácny materiál, obsahujúci toponymický materiál z celého slovenského jazykového územia. Približne 250 000 názvov sa pod vedením M. Majtána spracovali do dvoch tradičných lístkových kartoték (podľa abecedy a podľa okresov a obcí), heslára a pracovných máp. V niekoľkých štúdiách sa analyzovali jednotlivé slová, slovné základy, odvodené slová, slovné čeľade a významové skupiny, ktoré možno nájsť zhrnuté v monografii M. Majtána Z lexiky slovenskej toponymie (1996). V súčasnosti pracovníčky oddelenia spracúvajú lexiku slovenských terénnych názvov (anojkoným) v súlade s koncepciou Slovníka pomístních jmen na Moravě a ve Slezsku, ktorá vychádza zo súčasnej onomastickej teórie a je založená na vytvorení primárne digitálnej interaktívnej databázy a slovníka. Koncepcia slovníka a heslá, ktoré sú upravené po pripomienkach redaktorov, sa postupne zverejňujú na internetovej stránke JÚĽŠ v rámci online portálu Lexika slovenských terénnych názvov. Rozšírenú koncepciu lexikografického a areálového spracovania apelatívnej a propriálnej lexiky slovenských a do slovenského jazyka adaptovaných terénnych názov s analýzou problematických javov a zásad koncepcie zo širšieho teoreticko-metodologického pohľadu a heslá, ktoré začínajú na písmeno A, publikovala I. Valentová v monografii Lexika slovenských terénnych názvov. (Koncepcia lexikografického spracovania) (2018).
Výskum a spracovanie hydronymie podľa jednotlivých povodí veľkých tokov prebieha na Slovensku v rámci projektu Hydronymia Slovaciae, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného projektu Hydronymia Europaea. M. Majtán s K. Rymutom publikovali monografiu Hydronimia dorzecza Orawy (1985, v r. 2006 vyšlo nové vydanie už podľa zásad tohto projektu) a monografiu Gewässernamen im Flussgebiet des Dunajec (Nazwy wodne dorzecza Dunajca) (1998), v ktorej sa samostatne spracúva slovenská časť povodí Dunajca a Popradu. M. Majtán a P. Žigo vydali monografiu Hydronymia povodia Ipľa (1999).
Etymológia
V r. 1997 – 1998 vzniklo v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra samostatné etymologické pracovisko, ktoré bolo začlenené do oddelenia dejín slovenčiny. Činnosť tohto pracoviska sa realizuje v budovaní nevyhnutných infraštruktúrnych predpokladov pre etymologický výskum, vo vlastnom etymologickom výskume v oblasti slovenskej, resp. slovanskej lexiky a v zabezpečovaní etymologickej zložky pre iné projekty slovenskej jazykovedy (lexikografické diela, Slovanský jazykový atlas a i.). Nateraz najvýznamnejším publikačným výstupom etymologického pracoviska v JÚĽŠ SAV je Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľ. Králika (2015), obsahujúci cca 10-tisíc výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka a spôsobom svojho spracovania zohľadňujúci aj potreby širšej kultúrnej verejnosti. Po jeho vydaní sa prikročilo k budovaniu etymologickej databázy slovenskej lexiky (ETYMO), spracúvajúcej aj slovnú zásobu starších období vývinu slovenského jazyka a slovenských nárečí. Výsledky etymologického výskumu realizovaného v JÚĽŠ SAV sú priebežne publikované v odbornej literatúre a prezentované na vedeckých podujatiach na Slovensku i v zahraničí. V oddelení sa nachádzajú špecializované príručné knižnice zamerané na odbornú literatúru z oblasti dejín jazyka, onomastiky a etymológie a fotokópie historických textov, ktoré tvoria pramennú základňu HSSJ. Okrem kartotéky HSSJ, kartotéky slovenských terénnych názvov a historickej antroponymie a toponymie sa v oddelení nachádzajú kartotéky z bernolákovského a štúrovského obdobia. Členovia oddelenia priebežne spolupracujú aj s jazykovou poradňou JÚĽŠ SAV v oblastiach dejín jazyka, onomastiky a etymológie. Okrem dokončenia spomenutých rozpracovaných grantových úloh členov oddelenia čakajú v budúcnosti ešte ďalšie úlohy, napr. lexikografické spracovanie bernolákovskej a štúrovskej slovenčiny, akademické dejiny spisovnej slovenčiny, veľký etymologický slovník, spracovanie väčších individuálnych i kolektívnych syntetizujúcich a analytických monografických diel, sprístupňovanie významných jazykových pamiatok v ďalších zväzkoch Prameňov k dejinám slovenčiny, príp. spracovanie historickej lexiky v slovníku tezaurovského typu. K ďalším úlohám slovenskej onomastiky okrem rozvoja teórie, metodológie a terminológie onomastiky a slovníkového spracovania slovenskej anojkonymie možno zaradiť slovník slovenskej historickej antroponymie a slovenských priezvisk, historický výskum osídlenia a ojkonymie, etymologický slovník slovenských geografických názvov, pokračovanie vo výskume slovenských hydroným, zooným, pragmatoným, urbanoným, exoným a rozvoj bádania historických aj súčasných mestských názvov (urbanonymie), literárnej onymie a výskum v oblasti chrématonymie a logonomastiky.