ŠTEFAN PECIAR

15. 10. 1912, Nedanovce, okr. Partizánske – 24. 1. 1989, Bratislava. Študoval v r. 1932 – 1937 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika – germanistika – fonetika). 1938 PhDr., 1964 CSc. V r. 1938 – 1939 pôsobil na gymnáziu v Prahe, v r. 1939 – 1940 na Obchodnej škole v Prahe (profesor), v r. 1941 – 1943 pracovník Slovenskej učenej spoločnosti v Bratislave (riaditeľ redakcie vedeckých časopisov), v r. 1943 – 1947 pracovník Slovenskej akadémie vied a umení (vedecký redaktor, vedúci prezídia), v r. 1947 – 1949 pôsobil na Kráľovskej univerzite v Lunde, Švédsko (lektor českého a slovenského jazyka), v r. 1949 – 1952 pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, v r. 1952 – 1953 Ústavu slovenského jazyka SAVU, v r. 1953 – 1966 Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied, v r. 1967 – 1981 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník), v r. 1950 – 1965 riaditeľ ústavu, od r. 1981 na dôchodku, v r. 1981 – 1985 vedecký pracovník konzultant JÚĽŠ SAV. Člen komisie pre vypracovanie nového vydania Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953 (hlavný redaktor), v r. 1954 – 1965 predseda pravopisnej komisie, v r. 1952 – 1983 člen ortoepickej komisie. V r. 1957 – 1972 člen výboru Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, od r. 1972 člen výboru a v r. 1976 – 1981 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV. V r. 1962 – 1974 člen a v r. 1962 – 1965 predseda vedeckého kolégia jazykovedy SAV, v r. 1975 – 1982 člen vedeckého kolégia SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení. Od r. 1971 predseda transliteračnej komisie Československého komitétu slavistov. Od r. 1973 člen a v r. 1973 – 1983 predseda medzinárodnej lexikologicko-lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Člen komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác vo vedných odboroch slovenský jazyk, jazykoveda konkrétnych jazykových skupín – slovanské jazyka a vo vednom odbore český jazyk. 1972 vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, 1977 Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, 1982 Strieborná čestná plaketa Josefa Dobrovského za zásluhy v spoločenských vedách.

Spočiatku sa venoval fonetike a fonológii, neskôr lexikológii a lexikografii, najmä práci na Slovníku slovenského jazyka, ktorý bol vypracovaný pod jeho vedením. Na práce z oblasti lexikológie a lexikografie nadväzujú jeho práce z oblasti štylistiky a kultúry jazyka. Početné sú aj jeho práce týkajúce sa slovenského pravopisu. Pod vedením Š. Peciara boli vypracované Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953 (a ďalších 10 vydaní z r. 1954 – 1971). Novšie venoval pozornosť štúdiu gramatickej stavby spisovnej slovenčiny a problematike jazykových vzťahov, najmä vzťahu češtiny a slovenčiny.

1997

1998

Literatúra