.. contents:: `Obsah` **strana 321** Horeckého rozprava o kultivovaní slovenčiny =========================================== **JÁN KAČALA** Ako 4. zväzok Spisov Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV, ktorú rediguje S. Ondrejovič, r. 2001 vyšla štúdia Jána Horeckého s názvom Kultivovanie slovenčiny a s podtitulom Princípy a kritériá. Publikácia okrem vlastného autorovho textu vrátane súpisu literatúry obsahuje predslov editora. Výklad tematiky je rozdelený do kapitol venovaných teoretickým východiskám, rozboru základných pojmov, spisovnosti a kultivovaniu jazykového prejavu, piatu časť tvorí krátky záver. Autor ako široko rozhľadený jazykovedec v prvej kapitole vychádza z rozboru elementárnych poznatkov o podstate jazyka, charakterizuje deskriptívnu, t. j. opisnú, a preskriptívnu, „predpisovaciu“ jazykovedu, ktoré vychádzajú z protikladu je — má byť. Osobitnú pozornosť venuje rozboru najzávažnejších princípov; z nich princíp stavby pokladá za základný pre deskriptívnu jazykovedu, princíp fungovania zasa pre preskriptívnu jazykovedu, kým princíp vývinu je spoločný obidvom druhom jazykovedy. Pre fungovanie jazyka vyzdvihuje princíp diskurzívnosti, ktorý je postavený na tom, že „základným prejavom účasti hovoriaceho a fungovania jazyka je jeho kognitívna a formulačná činnosť“, pričom podľa autora „diskurz nie je čisto jazykový útvar v zmysle langue, ale aj útvar zameraný na pre- ------- **strana 322** nášanie informácie o objektoch, vlastnostiach, vzťahoch medzi objektmi a o zámeroch“ (s. 13). V rámci teoretických východísk sa samostatne zaoberá hodnotovou zložkou jazykového vedomia, pričom závažnosť a uplatňovanie jednotlivých hodnotiacich kategórií (napríklad kategórie funkčnosti, kategórie správnosti, kategórie systémovosti) je rozdielne podľa typov jazykového vedomia. Teoreticky by sa podľa J. Horeckého kategória správnosti mala kryť s kategóriou systémovosti. „Na popredné miesto sa dostáva kategória správnosti, resp. aj systémovosti v takých prípadoch, kde sa spontánne jazykové vedomie formovalo na základe nárečia alebo v prostredí bez vyššej jazykovej úrovne“ (s. 17). Časť o teoretických východiskách uzatvára výklad o výpovedných aktoch a ich sústave. Výpovedné akty autor pokladá za „ustálené spôsoby verbalizácie diskurzívnych činností“ (s. 17) a člení ich na dialogické a monologické výpovedné akty. V kapitole o základných pojmoch vymedzuje dvojice systém a systémovosť, norma a normovanosť a úzus a uzuálnosť. Opiera sa o rozpracovanie týchto pojmov v domácej i zahraničnej odbornej literatúre a nadväzuje na bohaté teoretické poznatky slovenskej jazykovedy v oblasti kultivovania spisovného jazyka, ako aj na vlastné poznatky získané mnohoročným zovšeobecňovaním faktov a skúseností najmä z okruhu lexikológie a tvorenia slov, zo štylistiky, z kodifikačnej práce a zo štandardizovania odborných termínov. Systém chápe ako celostný objekt skladajúci sa z elementov, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch. V súvise s jazykom ide o zložitý systém a jeho štruktúru tvorí množina podsystémov, ktoré sa členia na čiastkové systémy a tie ďalej na mikrosystémy. Naproti tomu systémovosť, ktorá je súčasťou preskriptívnej jazykovedy, chápe sa ako zhoda so systémovými vlastnosťami daného prvku a prejavuje sa v systémovom prístupe. Pritom každý systémový prístup popri poznatkoch o jazyku ovplyvňuje aj osobné jazykové vedomie kodifikátora. „Jazykové normy určujú, čo sa v jazyku danej spoločnosti a daného útvaru pokladá za správne a čo za nesprávne“ (s. 24). Keďže v jednotlivých plánoch jazyka môžu platiť odlišné normy, autor uprednostňuje formu množného čísla normy. Jazykové normy pritom nemajú povahu právnych noriem, nemenia sa samy od seba, bez ohľadu na potreby spoločnosti, majú ------- **strana 323** historickú povahu a ich poznanie je relatívne. No dnes sa poznanie a používanie spisovného jazyka zjavne rozširuje, a preto jestvujúce jazykové normy sú pod čoraz väčším vplyvom zo strany príslušníkov rozmanitých nárečí a sociálnych vrstiev. Na s. 25 sa uvádzajú tieto druhy noriem: „ortoepická, ortografická, morfologická, syntaktická, novšie aj štylistická či štýlová a komunikačná (situačná)“. V tomto súpise chýba lexikálna norma (alebo ju autor nepokladá za normu?) a z druhej strany sporné je uvedenie osobitnej ortografickej normy, keďže ortografia nepredstavuje čiastkový jazykový systém s vlastným súborom jazykových prvkov. Preto by sme pri ortografii mali zostať iba na úrovni kodifikácie znakov a pravidiel na písomné zachytávanie primárne zvukového (hláskového) jazykového prejavu. Predmetom kodifikácie v ortografii teda na rozdiel od iných objektov nie je norma. Časť o úze a uzuálnosti je najkratšia a nenachádzame v nej charakteristiku druhého z dvojice pojmov, jeho význam môžeme nájsť až na konci výkladu o spisovnom jazyku a spisovnom úze na s. 35. V kapitole o spisovnosti najväčšiu pozornosť venuje princípom a kritériám hodnotenia jazyka, pričom kritériá chápe ako realizáciu princípov. Aj tu vychádza z rozlíšenia deskriptívnej jazykovedy, ktorá skúma a vysvetľuje celostné útvary jazyka, a preskriptívnej jazykovedy, ktorá skúma a hodnotí jednotlivé jazykové prostriedky, pravdaže, ako súčasti zodpovedajúcich celostných útvarov a z hľadiska fungovania týchto prostriedkov. Keďže ide o prvky a ich vlastnosti, pokladá za vhodnejšie hovoriť o ich systémovosti, nie o systéme, o štruktúrovanosti, nie o štruktúre, a napokon o normovanosti, nie o norme. Doterajším hierarchizáciám týchto kritérií podľa autora chýba jednotné teoretické východisko: „kritériá by mali nadväzovať na istý princíp fungovania (nie v prvom rade výstavby) jazyka“ (s. 28). Najvšeobecnejším princípom fungovania jazyka podľa J. Horeckého je spomínaný „princíp diskurzívnosti, lebo diskurz je základom všetkých činností človeka definovaného ako homo loquens zoon dialogikon, a tak najvýraznejšie odlíšeného od iných živých bytostí“ (s. 29). Z tohto princípu sú odvodené kritériá na posudzovanie jazykových prostriedkov: komunikačná adekvátnosť ako „najvyššie kritérium pri rozhodovaní o kvalite jazykových prostriedkov“ (s. 29), ďalej skupina pragmatických kritérií, ako je časová platnosť, pôvod, citové zafarbenie, štýlová ------- **strana 324** a štylistická platnosť prostriedkov, etnokultúrna a etnoštruktúrna adekvátnosť a napokon etnosystémová adekvátnosť. Je to „päťčlenný systém, ktorého jadro tvoria kritériá vzťahujúce sa na štruktúrnosť, systémovosť a kultúrnosť, teda kritériá týkajúce sa tzv. národnoreprezentatívnej funkcie, kým okrajové kritériá sa vzťahujú na všeobecnejšie, nie prísne etnicky vymedzené útvary“ (s. 32). Svoj systém adekvátností autor znázorňuje v podobe trojuholníka takto: štruktúra systém kultúra mikrosystém komunikácia Týmto systémom adekvátností sa v Horeckého chápaní jednoznačne a presne vymedzuje spisovný jazyk, ktorý je predmetom autorovej pozornosti v ďalšej časti výkladu: „základným vnútorným prvkom je štruktúrovanosť, t. j. tie vlastnosti jazykových prostriedkov, ktoré sú typické pre dané jazykové spoločenstvo v danom čase“ (s. 32), pričom „krajnými členmi tohto systému adekvátností sa daný jazyk zapája do štruktúry jazykového spoločenstva... Spisovný jazyk je celostný útvar v systéme verbálneho správania, fungujúci na princípe diskurzívnosti a charakterizovaný systémom adekvátností“ (s. 33). V časti o spisovnom jazyku a spisovnom úze autor uvádza rozmanité chápania pojmu úzus. Pozoruhodné je, že spomína aj „vybraný, explicitný, prestížny úzus ako súhrn jazykových prostriedkov, ktoré síce nie sú kodifikované (zaregistrované), ale sú v zhode so znakmi normovanosti či spisovnosti alebo ich ďalej v daných tendenciách rozširujú, rozvíjajú“ (s. 35). Postupné formovanie takéhoto prestížneho úzu v istých inštitúciách, napríklad v redakciách vydavateľstiev, médií, vysvetľuje tak, že kodifikovaná podoba spisovného jazyka zachytená v príručkách nemôže zahŕňať všetky výrazové prostriedky, keďže tie neprestajne vznikajú. Témou ostatnej, krátkej časti III. kapitoly je kodifikácia a kodifikovanosť. Opisuje sa v nej význam slovesa kodifikovať a podstatného mena kodifikácia, ale v texte chýba zmienka o pojme kodifikovanosť. Autor zhŕňa svoje názory v tom zmysle, že „vedúcou zásadou pri kodifikovaní má byť princíp diskurzívnosti a sústava jeho realizačných vlastností, systém ------- **strana 325** adekvátností. Tento systém má byť filtrom, cez ktorý treba preháňať každé hodnotenie, každý prvok pred jeho kodifikáciou“ (s. 36). Náplňou IV. kapitoly je kultivovanie jazykového prejavu. V rámci nej sa autor osobitne venuje architektonike jazykového prejavu, obsahu, forme a funkcii komunikátu, systému adekvátností komunikátu, rytmicko‐sémantickej adekvátnosti komunikátu a napokon ortoepii v jazykovej komunikácii. Tu ide napospol o témy, ktorým sa v teórii jazykovej kultúry venuje menšia, prípadne malá pozornosť. Je to oblasť kultúry používania jazyka, ktorá sa niekedy z jazykovej kultúry vydeľuje pod názvom kultúra reči (porovnaj koncepciu Á. Kráľa v práci Základy jazykovej kultúry, 1990, s. 52 n.). Aj v tomto výklade autor v duchu svojej koncepcie vychádza z pojmu diskurzívna činnosť človeka. Architektonikou jazykového prejavu rozumie usporiadanie prvkov podľa zámeru, schopností i záľub hovoriaceho, prípadne ucelený výsledok získaný pôsobením architekta, projektanta i staviteľa jazykového prejavu. Každý jazykový prejav, vymedzený vlastnou architektonikou, vyznačuje sa troma základnými vlastnosťami: obsahom, formou a funkciou. Systém komunikačných adekvátností je prirodzeným náprotivkom adekvátnosti jazykových prostriedkov a autor v ňom rozlišuje lokučnú, prípadne výpovednú adekvátnosť, žánrovú adekvátnosť, obsahovú alebo architektonickú adekvátnosť a interpretačnú adekvátnosť. V rámci rytmicko‐sémantickej adekvátnosti jazykového prejavu spomína slabiku, prízvuk, takt, vetný úsek, jednoslabičné slová ako rytmotvorné prvky a kumulovanie viacerých suprasegmentálnych javov (prízvuku, dôrazu a kadencie) na jednej slabike. V tejto súvislosti sa na spresnenie žiada pripomenúť, že v zisťovacej opytovacej vete typu Bol to naozaj náš dom? máme pred sebou na konci nie kadenciu, t. j. melodický spád reči, lež antikadenciu, t. j. melodický vzostup reči. Ostatná časť IV. kapitoly, Ortoepia v jazykovej komunikácii, skôr iba naznačuje niektoré javy pri zvukovom stvárňovaní jazykového prejavu. Autorov dôraz na závažnosť foném (nie ich variantov) pri ústnej jazykovej komunikácii je odôvodnený, no jeho uplatnenie pri fonéme ľ v spisovnej slovenčine je menej presvedčivé. Autor vraví, že používatelia si bežne neuvedomujú rozdiel vo výslovnosti mäkkého ľ daný opretím končeka jazyka o dolné ďasno alebo o horné ďasno, a preto tento rozdiel nemôže mať dištinktívnu (rozlišovaciu) platnosť, takže by u všetkých používateľov „nebo- ------- **strana 326** lo účelné vyžadovať rovnaký variant“ (s. 47). Pripomíname, že používatelia si neuvedomujú povedzme ani rozdiel medzi predoďasnovým záverovým n ako v slove seno a ďasnovým úžinovým n ako v slove senský, a predsa v obidvoch prípadoch identifikujú jednu fonému n, rozdielnu napríklad od ň alebo od m. Rovnako pri spoluhláske ľ je dôležité, aby ju používatelia (síce na základe neuvedomovaných artikulačných vlastností) identifikovali ako fonému so zreteľnou vlastnosťou mäkkosti na rozdiel od fonémy l s vlastnosťou tvrdosti, prípadne nie mäkkosti. Na konto tvrdenia, že dištinktívna funkcia fonémy ľ je „obmedzená na istý počet protikladov“ (s. 48), treba povedať, že také tvrdenie možno uplatniť aj v iných prípadoch, v ktorých sa však fonematická platnosť istej hlásky takto nespochybňuje. Pri niektorých iných dvojiciach foném spojených protikladom mäkká — nemäkká sa dokonca príklady hľadajú ťažko, a jednako sa o ich fonematickej platnosti nepochybuje. Ako sa ukazuje, pri identifikovaní foném nie je preukazným argumentom absolútny (väčší) počet minimálnych párov usúvzťažnených na základe istej fonematickej vlastnosti, podľa ktorých sa zisťujú fonémy; rozhodujúci môže byť iba minimálny a pritom dostačujúci počet fonologických protikladov. Celkove sa nám vidí, že fonéma ľ dnes už nie je „osobitný problém pre spisovnú slovenčinu“ (s. 48), lebo ten, čo chce hovoriť prestížnou celospoločenskou a vedome kultivovanou formou národného jazyka, si vyslovovanie mäkkého ľ (aspoň v pozíciách, kde sa vyznačuje osobitným znakom) osvojí. Možno to pozorovať povedzme na viacerých v súčasnosti často verejne vystupujúcich používateľoch spisovnej slovenčiny. Krátka záverečná kapitolka potvrdzuje, ako J. Horecký svojím textom, ale aj svojou jazykovednou prácou vo všeobecnosti tiež prispieva k tomu, aby „sa uzatváral veľký oblúk od starovekej rétoriky po novovekú teóriu diskurzu“ (s. 49), a ako sa na jeho prístupe prejavuje klasické vzdelanie a celkový obrodzujúci prúd antiky z jednej strany a neprestajný ohľad na širšie kultúrne súvislosti daného jazyka a na jeho ustavičný vývin z druhej strany. Tým výrazne prispieva aj ku kontinuite vedeckého myslenia a k jeho neustávajúcemu tvorivému rozvíjaniu. Na záver: Horeckého rozprava svojimi vedeckými parametrami predstavuje prínosnú, modernú a nepochybne prijateľnú teóriu. No oprávnene sa možno nazdávať, že ani ňou sa neodstraňuje stav, že pri každej teórii spi- ------- **strana 327** sovného jazyka a jeho kultivovania je najväčším problémom spôsob jej konkrétneho uplatňovania, to, ako sa na jej základe budú hodnotiť jednotlivé kodifikačné javy a problémy. Ani touto najnovšou koncepciou sa teda nemôžu odstrániť rozdiely medzi vedeckými pracovníkmi, ktorí ju používajú v rozličných oblastiach jazykovej stavby a jej fungovania, a tak najdôležitejším činiteľom sa stále ukazuje osobnosť kodifikátora, jeho celkový prístup, odborná zdatnosť, detailné poznanie normy spisovnej slovenčiny, jej dejín, ale aj celého slovenského národného jazyka, jeho kodifikačné skúsenosti a kultúrny postoj k slovenskému národnému jazyku a osobitne k spisovnej slovenčine. LITERATÚRA HORECKÝ, Ján: Kultivovanie slovenčiny. Princípy a kritériá. Bratislava: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV 2001. 52 s. KRÁĽ, Ábel — RÝZKOVÁ, Anna: Základy jazykovej kultúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990. 128 s. Niekoľko poznámok o základnej jazykovednej terminológii ======================================================= **MATEJ POVAŽAJ** 1. V súčasnosti sa vynára aktuálna potreba vypracovať príručku základnej jazykovednej terminológie, ktorá by bola všeobecne akceptovateľná a zároveň záväzná pri tvorbe základných kodifikačných príručiek, učebníc slovenského jazyka určených najmä žiakom a študentom základných a stredných škôl, pri tvorbe rozličných jazykových príručiek, prehľadov učiva slovenského jazyka a pod. Stav, keď každý autor učebnice, jazykovej príručky alebo prehľadu učiva slovenského jazyka pri používaní základnej jazykovednej terminológie postupuje individuálne podľa vlastného uváženia, nepokladáme za dobrý. Toto stanovisko budeme dokumentovať na jednom konkrétnom príklade zo základnej jazykovednej terminológie. ------- **strana 328** 2. Možno mnohí, najmä mladší čitatelia Kultúry slova ani nevedia, že ešte v roku 1952 ako prvý zväzok edície Odborná terminológia, ktorá v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vychádzala v Nakladateľstve Slovenskej akadémie vied a umení (dnes Veda, vydavateľstvo SAV) pričinením Ústavu slovenského jazyka, predchodcu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, vyšla príručka Základná jazykovedná terminológia. Príručku pripravila Komisia pre jazykovednú terminológiu pri vtedajšom Ústave slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied a umení pod vedením Štefana Peciara (odborným redaktorom publikácie bol Ján Horecký). Cieľom príručky, ako sa to uvádza na druhej strane obálky, bolo zhrnúť a ustáliť základné gramatické termíny potrebné pri vedeckej jazykovednej práci aj pri vyučovaní slovenského jazyka a cudzích jazykov. V tejto príručke sa uvádzali iba termíny a na ilustráciu dokladali konkrétnymi príkladmi, nenájdeme v nej definície jednotlivých termínov. Odvtedy výskum slovenského jazyka a poznatky o ňom výrazne postúpili dopredu. Vyšlo pomerne veľa individuálnych a kolektívnych monografií aj zhrnujúcich prác. Ba vyšli aj práce zhŕňajúce jazykovednú terminológiu, ako sú dvojzväzkový viacjazyčný Slovník slovanské lingvistické terminologie (1977, 1979) zaznamenávajúci základnú jazykovednú terminológiu vo všetkých slovanských jazykoch a obsahujúci vyše 2 200 termínov a Slovník jazykovedných termínov od J. Horeckého a A. Rácovej (1979). Niektorí autori vo svojich vedeckých a odborných prácach uplatňovali terminológiu odporúčanú v Základnej jazykovednej terminológii, iní zavádzali nové termíny na základe podrobnejšieho skúmania danej problematiky. Je to prirodzený vývin. To by však nemalo viesť k tomu, aby vznikal terminologický chaos v používaní základných jazykovedných termínov pri tvorbe základných príručiek, učebníc a prehľadov učiva základných a stredných škôl, ako je to v súčasnosti, keď sa jeden autor učebnice opiera o Základnú jazykovednú terminológiu, druhý autor o iné pramene. Takýto rozdielny prístup v učebniciach a prehľadoch učiva slovenského jazyka základnej, resp. strednej školy môže negatívne ovplyvniť aj výsledok, ktorý uchádzač o ďalšie štúdium dosiahol pri prijímaní na štúdium na vyšší stupeň školy. Máme na mysli také prípady, keď sa v prijímacích testoch vyžaduje konkrétny termín alebo konkrétne triedenie, ale uchádzač sa v škole stretal s iným termínom alebo s iným triedením. Ako sme už spomenuli, ------- **strana 329** terminologickú nejednostnosť ukážeme na jednom konkrétnom príklade, a to na prídavných menách typu páví, človečí, resp. husací. 3. V spomínanej Základnej jazykovednej terminológii (s. 16) sa prídavné mená typu páví, človečí, resp. husací nazývajú privlastňovacie prídavné mená druhové (zvieracie) a ako to už sám termín naznačuje, zaraďujú sa medzi privlastňovacie prídavné mená. Okrem termínu privlastňovacie prídavné meno druhové (zvieracie) a privlastňovacie prídavné meno príručka uvádza ešte termíny akostné prídavné meno, vzťahové prídavné meno, akostnovzťahové prídavné meno. V Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1953 (s. 82) nazývajú sa zvieracie privlastňovacie prídavné mená. V Slovenskej gramatike E. Paulinyho, J. Ružičku a J. Štolca (4. vyd. z r. 1963, s. 202) nazývajú sa privlastňovacie prídavné mená druhové, zaraďujú sa teda medzi privlastňovacie prídavné mená a tie medzi vzťahové prídavné mená. A. Zauner v Praktickej príručke slovenského pravopisu (3. vyd. z r. 1966, s. 147; gramatickú časť upravil V. Blanár) ich nazýva zvieracie privlastňovacie prídavné mená. V kolektívnej Morfológii slovenského jazyka (ďalej MSJ) z r. 1966 (autorom uvedenej časti je G. Horák) nazývajú sa živočíšne prídavné mená (s. 203) a zaraďujú sa medzi sekundárne čiže vzťahové prídavné mená, ktoré spolu s primárnymi čiže akostnými prídavnými menami patria medzi vlastnostné prídavné mená. Tento názov a toto zaradenie sa uplatňuje aj v najnovších vydaniach Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1998 (s. 119) a 2000 (s. 126). J. Horecký v Slovenskej lexikológii. I. Tvorenie slov (1971, s. 171) prídavné mená typu páví, človečí, resp. husací pomenúva privlastňovacie prídavné mená a zaraďuje ich medzi vzťahové prídavné mená. V Praktickej príručke slovenského pravopisu pre školy od. J. Oravca a V. Lacu (1. vyd. z r. 1973, s. 102), ktorá nadlho ovplyvnila uplatňovanie termínu v školskej praxi, prídavné mená typu páví, človečí, resp. husací sa nazývajú druhové privlastňovacie prídavné mená, v Slovníku jazykovedných termínov od J. Horeckého a A. Rácovej z r. 1979 (s. 36) rovnako sa nazývajú druhové privlastňovacie prídavné mená. V Slovníku slovanské lingvistické terminologie (1977, s. 242) nájdeme termín druhové posesívne (privlastňovacie) adjektívum, ale ako príklad sa uvádza spojenie otcovská péče. V Paulinyho Slovenskej gramatike z r. 1981 sa nazývajú privlastňovacie prídavné mená zvieracie (s. 122) a zaraďujú sa medzi vzťahové prídavné mená (E. Pauliny ------- **strana 330** vzťahové prídavné mená člení na čisto vzťahové a na vlastnostné, teda termín vlastnostné prídavné meno pokladá za podradený termínu vzťahové prídavné meno, kým v MSJ je to naopak). E. Pauliny v Krátkej gramatike slovenskej, ktorá vyšla v roku 1997 ako 5. vyd. (redigoval a upravil I. Ripka), uvedené prídavné mená nazýva zvieracie privlastňovacie prídavné mená (s. 86). V práci Slovenský jazyk a sloh pre poslucháčov učitestva 1. stupňa základnej školy od J. Findru a kol. (1. vyd. z r. 1983, s. 92 — 93) prídavné mená typu páví, človečí, resp. husací sa v súlade z MSJ nazývajú živočíšne prídavné mená a zaraďujú sa medzi vzťahové prídavné mená a tie ako celok medzi sekundárne vlastnostné prídavné mená. Vo vysokoškolskej učebnici Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia od J. Oravca, E. Bajzíkovej a J. Furdíka (1. vyd. z r .1984, s. 81) uvedené prídavné mená sa nazývajú druhové privlastňovacie prídavné mená, zaraďujú sa teda medzi privlastňovacie prídavné mená ako samostatná skupina na rozdiel od vlastnostných prídavných mien, ktoré tvoria druhú samostatnú skupinu ďalej sa členiacu na vzťahové a akostné prídavné mená. V kolektívnom diele Encyklopédia jazykovedy z r. 1993 (s. 345 —346) nazývajú sa živočíšne prídavné mená a zaraďujú sa medzi vlastnostné prídavné mená ako osobitná skupina sekundárnych, čiže vzťahových prídavných mien. L. Navrátil v publikácii Prídavné mená, zámená, číslovky (1998, s. 18) ich označuje ako druhové prídavné mená a zaraďuje ich medzi vzťahové prídavné mená a tie medzi vlastnostné prídavné mená. Z praktických jazykových príručiek určených najširšej verejnosti, ktoré vyšli v ostatných rokoch, spomenieme iba tri. V prvom vydaní príručky Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka s diktátmi a pravopisnými cvičeniami od M. Caltíkovej a J. Tarábka (1995, s. 70) sa prídavné mená typu páví, človečí, resp. husací pomenúvajú ako privlastňovacie prídavné mená, v druhom vydaní (1998, s. 95) už v súlade s MSJ živočíšne prídavné mená. Praktická príručka slovenčiny od J. Mistríka, O. Škvareninovej a K. Hegerovej z r. 1997 (s. 58) prídavné mená uvedeného typu nazýva zvieracie privlastňovacie prídavné mená, zaraďuje ich teda k privlastňovacím prídavným menám ako jednej z dvoch základných skupín (druhou sú vlastnostné prídavné mená, ku ktorým patria aj vzťahové prídavné mená) a rovnako ich pomenúvajú a hodnotia aj M. Ivanová‐Šalingová, S. Šaling a Z. Maníková v príručke Slovenčina bez chýb z r. 1998. ------- **strana 331** Z učebníc slovenského jazyka uvedieme takisto niekoľko príkladov. Slovenský jazyk pre 5. ročník základnej školy (Bartóková — Gašinec, 1991, s. 54) uvádza termín vzťahové prídavné mená utvorené od živočíšnych podstatných mien, Slovenský jazyk pre 5. ročník základných škôl. Učebnica. I. diel (Tibenská — Patráš — Sedláková — Sabol, 1999, s. 61) uvádza termín privlastňovacie prídavné mená, Slovenský jazyk — dočasná učebnica pre 9. ročník základných škôl (Sabol — Tibenská — Brodencová — Špačková — Marczellová, 1999, s. 27) uvádza termín vzťahové živočíšne prídavné mená a Slovenský jazyk pre gymnázia s osemročným štúdiom (Krajčovičová — Balážiková, 2001) na s. 77 na pomenovanie prídavných mien typu páví používa termín privlastňovacie prídavné mená a na s. 79 živočíšne prídavné mená, ktoré zaraďuje k privlastňovacím prídavným menám. V tomto prehľade sme nevymenovali všetky odborné práce a jazykové príručky, v ktorých sa venuje pozornosť prídavným menám, ale aj tento prehľad stačí na dokumentovanie toho, aká nejednotnosť vládne pri označovaní a zaraďovaní prídavných mien typu páví, človečí, resp. husací. Zhrňme si všetky názvy vyskytujúce sa v citovaných prácach: privlastňovacie prídavné mená druhové (zvieracie), privlastňovacie prídavné mená zvieracie, zvieracie privlastňovacie prídavné mená, privlastňovacie prídavné mená druhové, druhové privlastňovacie prídavné mená, druhové posesívne (privlastňovacie) adjektíva, živočíšne prídavné mená, druhové prídavné mená. Na označenie uvedeného typu adjektív sa teda používa osem rozličných termínov, niekedy odlišujúcich sa iba poradím jednotlivých prívlastkov, teda slovosledom. Pritom sa tieto prídavné mená raz zaraďujú medzi privlastňovacie prídavné mená ako osobitná skupina popri osobných privlastňovacích prídavných menách, inokedy sa zaraďujú medzi vzťahové prídavné mená a vzťahové prídavné mená ako celok medzi vlastnostné prídavné mená. Z termínov vyskytujúcich sa v jazykových príručkách a v učebniciach na pomenovanie prídavných mien typu páví, človečí, resp. husací, ktoré sme citovali, možno mať kritické výhrady k viacerým z nich. Z obsahového hľadiska nevyhovujú termíny, v ktorých sa vyskytujú prívlastky zvierací a privlastňovací, teda zvieracie privlastňovacie prídavné mená (resp. privlastňovacie prídavné mená zvieracie), druhové privlastňovacie prídavné mená (resp. privlastňovacie prídavné mená druhové). Prívlastok zviera- ------- **strana 332** cí nevyhovuje, lebo v tejto skupine nie sú iba prídavné mená utvorené od názvov zvierat, ale aj od názvov osôb alebo iných bytostí, ako sú podstatné mená baba (babí), človek (človečí), obor (obrí), striga (stridží), trpaslík (trpasličí), žobrák (žobračí) atď. Prívlastok privlastňovací nevyhovuje, lebo prídavným menom privlastňovací sa vyjadruje príznak veci (ale aj osoby) na základe jej príslušnosti konkrétnej osobe (otcova kniha, otcov brat, matkin kabát, matkin otec) alebo konkrétnemu zvieraťu (baranov roh, líškin brloh). Z uvedených termínov na pomenovanie prídavných mien typu páví, človečí, resp. husací sú z obsahovej stránky vyhovujúce termíny druhové prídavné mená a živočíšne prídavné mená. Sami zatiaľ uprednostňujeme termín uplatňujúci sa v MSJ, teda živočíšne prídavné mená. 4. Pred slovenskou jazykovedou stojí jedna z mnohých aktuálnych úloh, a to vypracovať novú príručku základnej jazykovednej terminológie. Podľa našej mienky je nevyhnutné čo najskôr utvoriť osobitnú komisiu, ktorej cieľom by bolo zhromaždiť a posúdiť doteraz používané základné jazykovedné termíny, zostaviť a vydať súpis týchto termínov spolu s definíciami, ktorý by sa stal všeobecne záväzný pri tvorbe učebníc, prehľadov učiva základnej a strednej školy, testov na prijímacie pohovory a jazykových príručiek určených najširšej verejnosti. Tým sa isto nevylúči tvorba nových termínov, ak sa na základe výskumu ukáže objektívna potreba menej vyhovujúci termín nahradiť výstižnejším, presnejším. Pravda, zavádzanie nových termínov do učebníc a jazykovch príručiek určených širokej verejnosti by sa malo uskutočňovať až po kolektívnom posúdení vhodnosti nového termínu. ITERATÚRA BARTÓKOVÁ, Mária — GAŠINEC, Eduard: Slovenský jazyk pre 5. ročník základnej školy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1991. CALTÍKOVÁ, Milada — TARÁBEK, Ján: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka s diktátmi a pravopisnými cvičeniami. 1. vyd. Bratislava: Didaktis 1995. 96 s.; 2., doplnené a prepracované vyd. 1998. 168 s. Encyklopédia jazykovedy. Zostavovateľ J. Mistrík. Bratislava: Obzor 1993. 520 s. FINDRA, Ján — GOTTHARDOVÁ, Gabriela — JACKO, Jozef — TVRDOŇ, Emil: Slovenský jazyk a sloh pre poslucháčov učiteľstva 1. stupňa základnej školy. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1983. 436 s. ------- **strana 333** HORECKÝ, Ján.: Slovenská lexikológia. I. Tvorenie slov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladteľstvo 1971. 252 s. HORECKÝ, Ján — RÁCOVÁ, Anna: Slovník jazykovedných termínov. Bratislav: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1979. 208 s. IVANOVÁ‐ŠALINGOVÁ, Mária — ŠALING, Samo — MANÍKOVÁ, Zuzana: Slovenčina bez chýb. Bratislava — Veľký Šariš: SAMO — AAMM 1998. 400 s. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila — BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk pre 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: OG — vydavateľstvo Poľana 2001. MISTRÍK, Jozef — ŠKVARENINOVÁ, Oľga, — HEGEROVÁ, Katarína: Praktická príručka slovenčiny. 1. vyd. Bratislava: MEDIA TRADE — Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. 208 s. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1966. 896 s. NAVRÁTIL, Ladislav: Prídavné mená, zámená, číslovky. Nitra: Enigma 1998. 84 s. ORAVEC, Ján — LACA, Vincent: Praktická príručka slovenského pravopisu pre školy. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1973. 608 s. ORAVEC, Ján — BAJZÍKOVÁ, Eugénia — FURDÍK, Juraj: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984. 232 s. PAULINY, Eugen: Slovenská gramatika. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981. 324 s. PAULINY, Eugen: Krátka gramatika slovenská. 5., prepracované a doplnené vyd. Bratislava: Národné literárne centrum — Dom slovenskej literatúry 1997. 216 s. PAULINY, Eugen — RUŽIČKA, Jozef — ŠTOLC, Jozef: Slovenská gramatika. 4. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1963. 590 s. Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným a gramatickým slovníkom. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1953. 408 s. Pravidlá slovenského pravopisu. 2., doplnené a prepracované vyd. Bratislava: Veda 1998. 574 s.; 3., upravené a doplnené vyd. 2000. 592 s. SABOL, Ján — TIBENSKÁ, Eva — ŠPAČKOVÁ, Marta — MARCZELLOVÁ, Helena: Slovenský jazyk — dočasná učebnica pre 9. ročník základných škôl. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana 1999. 80 s. Slovník slovanské lingvistické terminologie. Red. J. Jedlička. Praha: Academia 1977 — 1979. 2 zv. TIBENSKÁ, Eva — PATRÁŠ, Vladimír — SEDLÁKOVÁ, Marianna — SABOL, Ján: Slovenský jazyk pre 5. ročník základných škôl. Učebnica. I. diel. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana 1999. Základná jazykovedná terminológia. Red. J. Horecký. Bratislava: Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení 1952. 62 s. ZAUNER, Alfonz: Praktická príručka slovenského pravopisu. 3. vyd. Bratislava: Obzor 1966. 540 s. ------- **strana 334** Názvy mostov ============ **JÁN HORECKÝ** Názvy mostov sa pri výklade o písaní veľkých písmen v Pravidlách slovenského pravopisu zaraďujú do kapitoly 1.3.2 Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu, a to do oddelenia 7 Názvy významných stavieb a ich častí, názvy mostov. Už z tohto zaradenia vyplýva, že názov mosta sa stáva vlastným menom (a teda píše sa s veľkým začiatočným písmenom) vtedy, keď sa stáva významnou stavbou pre svoju historickú alebo umeleckú závažnosť. Často sa tu však uplatňuje aj iné kritérium, a to kritérium identifikácie v rade iných mostov. V obidvoch prípadoch je základom pomenovania podstatné meno most a spomedzi ostatných sa identifikuje vhodným prívlastkom. Pri významných stavbách, a teda aj pri názvoch mostov, najčastejšie býva týmto prívlastkom tzv. dedikačný prívlastok, ktorým sa vyjadruje pripomienka na autora, na významného verejného činiteľa alebo na závažnú historickú udalosť. Patria sem názvy, ako je názov známeho pražského mosta Karlov most, svojho času názov bratislavského mosta Most Slovenského národného povstania (dnes Nový most), ďalej názvy Most barikádnikov, Mánesov most a pod. Niekedy sa ako identifikačný prívlastok používa označenie nejakej charakteristickej vlastnosti. Napr. Kolonádový most v Piešťanoch (lebo funguje aj ako promenádna kolonáda), známy Reťazový most (Lánchíd) v Budapešti. Pre každodenný život, najmä pre dopravu sú však dôležitejšie takpovediac civilné mosty (nie významné stavby), ktoré sa využívajú ako súčasť dopravných ciest. V ich identifikačných prívlastkoch strácajú význam dedikačné prívlastky aj charakterizačné prívlastky, začínajú sa používať také prívlastky, ktoré vystihujú orientáciu v priestore mesta. Napr. známy Nuselský most v Prahe alebo aj Prístavný most v Bratislave. Takéto prívlastky majú okrem iného aj tú výhodu, že tvoria otvorené rady, možno ich takmer ľubovoľne rozširovať. To je rozdiel oproti takým charakterizačným prívlastkom, ako sú Starý most a Nový most v Bratislave, ku ktorým možno ťažko utvoriť názov nejakým ďalším prívlastkom s časovým určením. ------- **strana 335** Orientačné prívlastky sa už teraz úspešne uplatňujú v pomenovaniach bratislavských mostov, ako sú Prístavný most a Most Lafranconi (podľa názvu časti Bratislavy pomenovanej podľa talianskeho podnikateľa a stavebného inžiniera E. G. Lanfranconiho žijúceho v Bratislave; názvy by teda mali mať podobu Lanfranconi a Most Lanfranconi, ale zaužívané sú podoby Lafranconi a Most Lafranconi). To sú zároveň dva z troch základných typov pomenovaní, prvý so zhodným prívlastkom (prístavný), druhý so substantívnym prívlastkom (Lafranconi), tretí s nezhodným genitívnym prívlastkom (porov. Most Barikádnikov). Treba však povedať, že orientačná hodnota prívlastku Lafranconi je pomerne malá, lebo ho poznajú len obyvatelia Bratislavy, pre cudzincov je vcelku irelevantný. V nezvyčajnej, ba až prekvapujúcej podobe sa objavuje v súčasnosti orientačný príznak v úvahách o novom bratislavskom moste, ktorý má nadväzovať na Košickú ulicu. Nový názov dostáva (dúfame, že predbežnú) podobu most Košická. O predbežnosti svedčí aj fakt, že sa píše s malým začiatočným písmenom. Tento predbežný, resp. pracovný charakter sa potvrdzuje aj prívlastkom Košická, ktorý sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Je to vlastne citát názvu ulice, ktorá sa volá Košická ulica. Takýto typ pomenovania nie je vlastne nový. Hojne sa používa napr. v označovaní zastávok hromadnej dopravy, keď sa ako orientačný bod berie istá ulica, za ktorou (v smere jazdy) nasleduje príslušná zastávka. Napr. v Bratislave zastávka nasledujúca po vyústení Miletičovej ulice do Prievozskej ulice sa označuje v cestovných poriadkoch, ale najmä na príslušných orientačných tabuliach ako Miletičova. Podobne napr. Ružinovská, Mostová, Furdekova. Pravda, sú tu aj ucelené názvy napr. Rusovská cesta, Cesta na Senec, Račianske mýto, Hodžovo námestie, Hlavná stanica, ŽST Nové mesto, AS Mlynské nivy, ba aj názvy mostov: Starý most, Nový most, Prístavný most. Dôležité však je, že vo všetkých takýchto prípadoch sa základné, oporné slovo zastávka neuvádza, len sa mlčky predpokladá. Preto nemožno povedať, či sa prívlastok Košická v navrhovanom názve mosta vzťahuje na Košickú ulicu alebo na zastávku Košická. Tým sa, prirodzene, zmenšuje aj orientačná funkcia tohto názvu. V praxi staviteľov mostov možno stačí na presnú identifikáciu aj takéto citačné spojenie, ako je most Košická, ale vždy to má charakter profe- ------- **strana 336** sionálneho, stavbárskeho či mostárskeho slangu. Ako oficiálny názov budúceho mosta sa môže zvoliť názov s výraznejším a jazykovo správnym orientačným prívlastkom, ktorý poukazuje na istý priestor na území mesta. Vzhľadom na polohu sa tu ponúka napr. podoba Most Nivy (Nivy sú časť mestskej časti Ružinov druhého bratislavského okresu), prípadne Nivský most, alebo prívlastok vzťahujúci sa na nejakú územnú charakteristiku na petržalskej strane Dunaja. Spomienka na úpravu nášho pravopisu roku 1953 ============================================== **GEJZA HORÁK** Od Hodžovej a Hattalovej reformy slovenského pravopisu (1851 — 1852) prešlo sto rokov, kým sme sa ju opovážili upraviť alebo — povedzme to presnejšie — máličko opraviť. Po odbornej príprave a ročnej verejnej diskusii na konci štyridsiatych a na začiatku päťdesiatych rokov nedávno závŕšeného dvadsiateho storočia sa náš pravopis pod vedením úradne schválenej šesťčlennej komisie jazykovedcov zmenil (upravil) v troch bodoch: 1. Zjednotilo sa písanie základného tvaru minulého času v množnom čísle, napr. podľa otcovia pracovali aj ženy varili, deti sa hrali, mládenci a dievky spievali, ovce a barany sa pásli, stromy kvitli. 2. Podľa funkcie predložiek z a s sa ustálilo, že predložku z/zo budeme písať v genitíve, napr. z dvora, z povaly, zo stola, zo skrine a predložku s/so s inštrumentálom, napr. s bratom, so synom, so mnou, so zvyškom. 3. Predponu z/zo, s/so sa ustálilo písať podľa správnej výslovnosti, napr. zostava, zoznam, zozbierať, zhromaždenie; spomaliť, strhnúť, späť, spamäti (naspamäť), spod, sponad, spopod. Prvá úprava sa opierala o gramatické pravidlo a jednotnú výslovnosť základného tvaru minulého času v množnom čísle bez prihliadania na gramatický rod, podmetu deja (činnosti). Druhá mala na zreteli rozlíšenie ------- **strana 337** funkcie predložiek z/zo — s/so. Napokon tretia mala predponu s‐/z‐/zo zladiť so správnou výslovnosťou. No táto úprava nemala dôslednú platnosť. Na základe jalových a nedomyslených dôvodov sa museli prijať výnimky sbor, sjazd (zhromaždenie), smena (pracovná), správa (zvesť), sväz. Poznámka. — Prečo dnes platnú pravopisnú úpravu (po r. 1953) treba s krátkym vysvetlením uvádzať? — Preto, lebo všetci čítame isté literárne diela aj v starších vydaniach (spred úpravy) i po nej. — Starší čitatelia, ktorí sa zúčastňovali na diskusii o úprave nášho pravopisu, poznajú stav pred úpravou a po nej a porovnávajú ho, kým mladších, ktorí neboli jej svedkami a sledujú len dnešný stav nášho pravopisu, týmto vysvetlením na starší stav upozorňujeme. To isté, čo sme poznámkou pripomenuli, možno s náznakom slovnej hry povedať takto: Starší si povedia „Tak sa to kedysi písalo“ a mladí „Už sa takto teraz nepíše“. S týmto zacielením porovnáme vetné doklady Kukučínových krátkych próz, dvojičiek: Máje a Po deviatich rokoch vo vydaní z r. 1927 (pred pravopisnou úpravou) a z rokov po pravopisnej úprave. Ibaže v týchto novších po vetnom príklade po značke = uvedieme iba výraz poukazujúci na pravopisnú zmenu. 1. Tvar minulého času (Máje r. 1927) Ráno pretvarujú sa dievčence, ako by sa divily, odkiaľ ten máj prišiel, ako by na prvý máj celkom boly zabudly = dievčence... sa divili, zabudli. — Matka už dávno vstala i s dvoma dievčaty, aby ako v nedeľu patrí, jedno‐druhé usporiadaly = usporiadali. Mladšia dcéra Katra zatľapkala radostne rukami a smiala sa, až jej slzy do očú nabehly = nabehli. — Zuzka pozrela do záhradky, ako by nevedela, že kedysi i máje bývaly na svete = máje bývali. — Svetlejšie myšlienky rojily sa Svoreňovi v hlave = myšlienky sa rojili. — Len nedávno tie hrdopýšky ešte v kabankách chodily = chodili. — Líca sa jej šly plameňom chytiť = Líca sa jej šli plameňom chytiť. — Jej roky bez stopy nad hlavou preletely = preleteli. — Lepšia je ako ostatné, preto ste sa všetky oborily na ňu = všetky ste sa oborili. — Kúty izby so stenami slialy sa už v šerú hmotu = kúty izby zliali sa. — Dvere sa otvorily a dnu vtancovali klepárski mládenci = dvere sa otvorili. — Rozpaky mládencov ihneď sa pominuly, ako vstúpili do izby = rozpaky sa pominuli. — Tam v komore našiel Janko Žofku i mater, ktoré s pár mládenci sa dotazovaly = ktoré sa dotazovali. — Po včerajšom chutnom tanci so Zuzkou Plevovie nebol by div, keby ho trochu nohy bolely = boleli. — Čepiec sa jej zakrivil a ústa nad tým divom sa otvorily a zabudly zaprieť = ústa sa otvorili a zabudli zaprieť. ------- **strana 338** Po deviatich rokoch (1927) Vôbec všetky ste zabudly na mňa, všetky, čo som vás vydal = všetky ste zabudli. — Možno i druhé, čo som ich povydával sa hnevaly a hnevajú na mňa = i druhé sa hnevali. — Sklonila hlavu, utiera slzy. Moje výčitky neodznely nadarmo = výčitky neodzneli. — Noviny by už ani o inšom nepísaly. I musely by byť toľké šíre sťa chotár klepársky = noviny nepísali; museli. 2. Predložky s/ so, z/ zo (Máje r. 1927) Svoreň dal by so seba i tú košeľu, keď by ste ho zaobišli = zo seba. — A Svoreň ten kvitol na tvári a za muzikou išiel s nohy na nohu do krčmy = z nohy. — Janko Svoreň viedol svoju Zuzku zas domov. Na tanci nespúšťal s nej očú; čím viac hľadel na ňu, tým väčšmi sa mu páčila = z nej. — Kočiš zle pochodil, zabil sa, keď s koča spadol = z koča. Po deviatich rokoch (1927) I môj Jano tak... Aký bol čeľadník — a teraz so dňa na deň horší = zo dňa. 3. Predpony s‐, z‐, zo‐ (Máje r. 1927) Hana Svoreňová plieska dvermi, že bys’ ju ani na štyri vozy nesobral = nezobral. Jej obyčaj je každú nedeľu ráno urobiť s niekým svadu = zvadu. — On ztratil pri žene všetku chlapskú odvahu = stratil. — Príroda ľudská je už tak sriadená, že i jej najjemnejšie osnovy najdú svoje vysvetlenie vo vonkajšom svete = zriadená. — Zprvu vadám ženiným nezdal sa rozumieť = sprvu. — Žena mala viac smyslu pre hospodárstvo, než muž = viac zmyslu. — Keď sa sobrali, mali len to na sebe a málo čo okrem toho = zobrali. — Potom sa až budem s tebou shovárať = zhovárať. — To nesrovnávalo sa s plánmi Jankovými, keď otec takto obrátil vec = nezrovnávalo sa. — Nemohli vidieť do dvora, ako jej jediné dieťa svádzajú = zvádzajú. Na tvári kostolníkovej (Svoreň) vystriehol pohľady ich obapolného usrozumenia = uzrozumenia. — Ja tú smluvu do litery podpíšem = zmluvu. Po deviatich rokoch (1927) Zpoza šatky, previazanej okolo drieku, vytiahla akýsi sošit a hodila ho predo mňa = spoza; zošit. — Koľko rokov, čo moje Máje ochota redaktorova a shovievavosť postavila do Pohľadov! = zhovievavosť. — Kôra (májov i Májov) sa súverila, odškriačila, opukala. Zpod nej vyzerá drevo holé, slncom opálené = zúverila; spod. — Čo som sa natrápil, kým som ------- **strana 339** Zuzu snôtil s Janom = znôtil. — Rozvadení rodičia: a ja nad ich hlavami snôtim ich deti, utíšim vadu! = znôtim. — Hviezdoslav síce tiež urobil to, čo ja, pomeril Bútorovcov a Čútorovcov a potom ich sošvagril: ale tomu bolo ľahšie. Na mne videl, že sa to dá = zošvagril. — Tri noci som nezažmúril oka, tri noci som sa premetával na posteli: len vám pomôcť, len vás snôtiť = znôtiť. — To je už stará obyčaj: sosnovať svadbu, a ísť ďalej = zosnovať. Uviedol som, že v r. 1953 tretia úprava (písať predponu z‐ a s‐ podľa správnej výslovnosti) sa v slovách sbor, sjazd (zhromaždenie), smena (pracovná), sväz, zpráva (zvesť) z nedomyslených (a tak trocha i smiešnych) dôvodov neuskutočnila. — No našťastie — hoci až takmer po štyridsiatich rokoch — jalové dôvody za uvedené výnimky stíchli a zhasli. — na jar r. 1968 pri politickom uvoľnení sa odstránili výniky v písaní slov zbor, zjazd, zväz, správa a v r. 1991 aj v slove zmena. V Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1991 teda už vidíme a čítame uvedené slová, ktoré boli výnimkami, v upravenej podobe: zbor, zjazd, zväz, zmena (pracovná); zmena programu), správa (zvesť; vedenie). Ale nazrime „spomienkovo“ do Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953 — do ich slovníkovej časti: sbor, ‐u m.; Sbor povereníkov, sborový, sborove/‐o, sbormajster, sborník; sjazd [vysl. zj‐ i sj‐], ‐u, m. (napr. sjazd strany), sjazdový; ale zjazd na lyžiach, smena, smien [vysl. zm‐ i sm‐], ž. (pracovať na dve smeny); sväz [vysl. zv‐ i sv‐], ‐u, m.; sväzový, Sovietsky sväz; sväzák, mn. č. ‐ci, m. sväzáčka, ‐čok, ž.; sväzácky. Príklady podistým priezračne ukazujú „dôvody“ na uvedených výnimkách v písaní predpôn. Pravopisná úprava v písaní tvarov slovies v minulom čase bežne sa má za najočividnejšiu a najzávažnejšiu. Jednotné písanie základného tvaru minulého času s koncovkou ‐li nalomilo hrdú funkciu písmena y (ypsilonu) v našom hattalovskom pravopise. Obrazne by sme povedali zhodila písmenu y korunu z hlavy. V nadväznosti na toto odobrujúce zistenie a na základe toho istého gramatického princípu mali by sme písať jednotne s literou i (takzvaného mäkkého i) aj slová oni, sami, radi, hodni, jedni — teda bez prizerania na rod podstatného mena, na ktoré sa vzťahujú. (Pri zámene oni a príslovke rád by v slovníku bola poznámka [vysl. oňi, raďi]. Je to už vlastne menej smelý návrh do diskusie spred r. 1953 a odvtedy sa celkom oprávnene, ale vždy ------- **strana 340** ešte bojazlivo, pripomína i v našom časopise (pozri Horák, 1999, Zamborová, 2000). Dúfam, že bude mať taký kladný výsledok ako v prípade tých prechodných výnimiek s predponami s‐, z‐, ktorý meškal pätnásť, resp. takmer štyridsať rokov (!). Pri všetkých troch uvedených zmenách nášho pravopisu hovoríme o jeho úprave, nie o reforme. K tomuto, akoby výstražnému a ospravedlníckemu vyhlasovaniu teraz uvediem nedávne stanovisko Jána Kačalu. V priehľadnom a prehľadnom článku o zákrutovej ceste nášho pravopisu skúsený vysokoškolský pedagóg s náznakom pochybnosti píše (Kačala, 2000, s. 335): „Na radikálnu pravopisnú reformu bolo treba využiť zmenu spoločenských pomerov po roku 1945. Vtedy sa podľa môjho presvedčenia prepásla posledná príležitosť na radikálnu reformu slovenského pravopisu.“ Ibaže vtedy sa podľa mojich skúseností aj tá neveľká jeho úprava pokladala za neslýchaný zásah do jeho akoby nezmeniteľnosti. — Hattalova a Hodžova reforma slovenského pravopisu totiž zmietla Štúrovu, ale najmä Bernolákovu koncepciu a pokladala reformu za posvätnú, lebo aj odborne fundovanú... Veď nikto menší ako univerzitný profesor a náš známy historik Daniel Rapant, rodák z Holíča, mi po tej úspešnej skromnej úprave pravopisu pri bežnom celkom krátkom stretnutí vo výťahu v budove Slovenskej akadémie vied na Klemensovej ulici (ako členovi pravopisnej komisie) vyčítavo vyhlásil, že nič si ešte od života neželá, len aby sme sa k nášmu pôvodnému pravopisu vrátili. — Vtedy som akoby podkúšavo nadhodil: „Pán profesor, ja som presvedčený, že o päťdesiat rokov ypsilon písať v slovenčine nebudeme. — Nahnevaný zvrchovane odvrkol „Aj o päťsto!“ — Prerátal som sa: termíny úprav nášho pravopisu sú časovo náročnejšie a tobôž ďalší časový výhľad je hádam ešte oveľa náročnejší... No verím, že návrat k Štúrovi, ba ešte a najmä k Bernolákovi (rodákovi z oravskej Slanice) by bol vlastne krokom dopredu. Tu sa mi ohlasuje v pamäti (a bude mi na dobrej pomoci) poučka, ktorú mi kedysi ako pripomienku k pohŕdavému zisteniu Edvarda Beneša, že Slováci sú aspoň dvadsať rokov pozadu za Čechmi, nebohý vtipný cirkevný spisovateľ a redaktor Katolíckych novín Koza Matejov (práve si opravoval kľučku na dverách) s úsmevom povedal: „Viete, človek nikdy nevie, ------- **strana 341** koľko krokov má ísť dopredu a potom koľko sa vrátiť, aby sa dostal ta, kde má byť.“ Osmeľujem sa povedať, že ten krok návratu bol by aj v slovenskom pravopise ta, kde máme byť, hoci tých historicky „štedro“ nameraných rokov sa mi naň vidí priveľa. Nielen úprava pravopisu — akoby ústupčivé drapkanie doň, ale aj jeho (návratná) reforma neprestala mať budúcnosť: hoci len po krokoch... LITERATÚRA HORÁK, G.: Reforma, a či úprava? — In: Slovenská reč, 1965, roč. 30, č. 3, s. 129 — 137. HORÁK, G.: On — ona — ono; oni — ony. — In: Slovo o slove. Martin: Matica slovenská 1999. KAČALA, J.: Fonematický a historicko‐etymologický princíp vo vývine slovenského pravopisu. In: Kultúra slova, 2000, roč. 34, č. 6, s. 329 — 336. ZAMBOROVÁ, M.: Sú s tým „samy“ patálie. In: Kultúra slova, 2000, roč. 34, č. 1, s. 11 — 16. Sobrané spisy Martina Kukučína sväzok XI. Turčiansky Sv. Martin 1927, s. 7 — 18; 157 — 186. ------- **strana 342** DISKUSIE ======== O používaní termínu edukácia a termínov odvodených od základu eduk‐ ==================================================================== v terminologickom systéme pedagogických vied ============================================ **JÁN STOFFA** 1. Úvod. — Cieľom tejto štúdie je zhodnotiť súčasný stav používania termínu edukácia a odvodených termínov so základom eduk‐ v súčasnej odbornej pedagogickej literatúre a navrhnúť širšej verejnosti prijateľné systémové riešenie. Treba zdôrazniť, že ide o riešenie v jazykovom prostredí slovenského jazyka, aj keď sa v prospech tohto riešenia uvádzajú i príklady z príbuzných jazykov, z češtiny a poľštiny. 2. Slovo edukácia ako súčasť všeobecnej slovnej zásoby jazyka. — Slovo edukácia je latinského pôvodu. Zatiaľ nepatrí do bežnej slovnej zásoby slovenčiny. V Slovníku slovenského jazyka (1964) sa síce toto slovo nachádza vo význame „výchova, vzdelávanie“, ale charakterizuje sa ako zastarané. V najnovšom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka (1997) sa to neuvádza. Podobný stav je aj v češtine. V staršom výkladovom slovníku českého jazyka (Příruční slovník jazyka českého 1. zv., 1935 — 1937, s. 630) uvádza sa slovo edukace vo význame „výchova“ a charakterizuje sa ako málo používané. Novší Slovník spisovného jazyka českého (1. zv., 1989, s. 446) uvádza slovo edukace vo význame „výchova, vzdelávanie“, charakterizuje ho ako knižné a aj upozorňuje na jeho latinský pôvod. Najnovší výkladový slovník českého jazyka (Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost, 1994) slovo edukace neuvádza. Výkladový slovník poľského jazyka (Mały słownik języka polskiego, 1996, s. 178) uvádza slovo edukacja vo význame „výchova, najmä z rozumového hľadiska; vzdelanie, veda“. ------- **strana 343** Skutočnosť, že slovo edukácia sa buď vo výkladových slovníkoch spisovného jazyka neuvádza, alebo sa charakterizuje ako zastarané, resp. knižné, vytvára priaznivú situáciu na redefiníciu obsahu termínu edukácia z toho dôvodu, že nebude potrebné „odúčanie sa“ od starého, nejednoznačného významu. Slovo edukácia ako cudzie slovo je zaradené do heslára slovníkov cudzích slov v slovenčine, napr. vo Veľkom slovníku cudzích slov (Šaling, Ivanová‐Šalingová, Maníková, 1997) sa charakterizuje ako zastarané a jeho význam sa uvádza ako „výchova, vzdelávanie“. Tu sa uvádza aj latinský pôvod slova. Zatiaľ najrozsiahlejší český slovník cudzích slov (Akademický slovník cizích slov, 1998, s. 184) uvádza slovo edukace vo význame „výchova, vzdelanie“ a charakterizuje ho ako knižné. Jeden z poľských slovníkov cudzích slov (Słownik wyrazów obcych, 1999, s. 268) uvádza slovo edukacja vo význame „výchova, vzdelanie“ čo zodpovedá nášmu výkladu „výchova, vzdelanie“ (vo význame výsledok vzdelávania). Uvádza aj to, že pochádza z latinského slova educatio. Slovo edukácia má medzinárodný charakter. Súvisí to zrejme s tým, že z latinčiny sa rozšírilo asi do všetkých románskych jazykov — a ako vyplýva z už uvedeného — aj do niektorých nerománskych jazykov. Z románskych jazykov možno jeho výskyt preukázať napr. v španielčine v tvare educación (Diccionario espasa..., 1996, s. 351), vo francúzštine v tvare éducation (Velký francouzsko‐český slovník, 1992, s. 526), v taliančine v tvare educazione (Košťál, 1992, s. 192) a v portugalčine v tvare edućacčo Portugaľsko russkij slovar’, 1950, s. 260). Z nerománskych jazykov môžeme jeho výskyt preukázať aj v angličtine v tvare education (The Concise Oxford Dictionary of Current English, s. 318). 3. Termín edukácia. — V cudzích jazykoch sa slovo edukácia používa aj ako termín, čo môžeme preukázať v angličtine (Webster’s New Encyclopedic Dictionary, 1994, s. 318; The World Book Encyclopedia, 1995, s. 86; Gavora, Mareš, s. 63 a i.), v poľštine (Encyklopedia pedagogiczna, 1997, s. 169; Budzeń, 2000, s. 5, 23; Śałata, 1999, s. 7 a i.) a v češtine (Průcha, Walterová, Mareš, 1995, s. 97; Všeobecná encyklopedie, 1999, s. 334 a Vokurka, Hugo, 1998, s. 97). Medzinárodnosť termínu edu- ------- **strana 344** kácia je ďalším argumentom v prospech znovuzavedenia tohto termínu do terminologického systému pedagogických vied. Na rozdiel od stavu v bežnej slovnej zásobe v slovenčine, kde sa slovo edukácia takmer vytratilo, slovo edukácia ako odborný termín, ktorý v starších odborných prácach zatiaľ nemôžeme preukázať (chýba napr. v predvojnovom pedagogickom lexikóne), prežíva v súčasnosti renesanciu. Termín edukácia môžeme preukázať vo viacerých prameňoch (Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1984, s. 216; Malá slovenská encyklopédia, 1993, s. 176; Švec, 1995, s. 7, 10, 11 a i.; Pavelka, 1999, s. 8, 9, 10 a i; Darák, Tabaková, 1998, s. 22 a i.). 4. Odvodené termíny so základom eduk‐. — Základ eduk‐ možno považovať za vysoko derivatívny, pretože z neho možno zaužívanými spôsobmi odvodzovania, resp. tvorby nových slov tvoriť ďalšie termíny. Prvú skupinu týchto termínov predstavujú viacslovné termíny, kde sa k základnému termínu edukácia predradí vhodné prídavné meno. Takéto termíny zatiaľ v slovenčine nemôžeme doložiť, ich vznik je však vysoko pravdepodobný. Napr. sa dá očakávať, že ako ekvivalent českého termínu speciální edukace (Defektologický slovník, 1978, s. 99) sa v budúcnosti vytvorí aj jeho slovenský náprotivok špeciálna edukácia. Ako príklady ďalších možných termínov tohto typu možno uviesť termíny školská edukácia, mimoškolská edukácia, predškolská edukácia a pod. Podobne možno očakávať aj ďalšiu veľkú skupinu termínov vytvorených pomocou genitívnej väzby. Ide o termíny, kde sa nedá vytvoriť viacslovný termín pomocou prídavného mena, alebo v prípadoch, kde tento spôsob nie je možné uplatniť, alebo kde by vytvorenie viacslovného termínu pomocou prídavného mena mohlo viesť k nedodržaniu princípu jednoznačnosti. Tento spôsob tvorby možno očakávať napr. v anticipovaných termínoch typu edukácia dospelých, edukácia detí, edukácia hendikepovaných osôb, edukácia rodičov, edukácia talentovaných jednotlivcov a pod. Druhú skupinu termínov, ktorá bude pravdepodobne najpočetnejšia, predstavujú viacslovné termíny, v ktorých sa vyskytuje prídavné meno edukačný, príp. edukatívny. Najviac ich môžeme preukázať v diele Š. Šveca (1999). Len v tomto jedinom prameni je niekoľko desiatok termínov s prídavným menom edukačný, napr. na s. 33, kde sa prídavné meno edukačný ------- **strana 345** uplatňuje ako prostriedok systémového prístupu. Sú to termíny edukačné plánovanie, edukačné financie, edukačný manažment, edukačná personalistika, edukačné právo, edukačná logika, edukačná štatistika, edukačná kybernetika, edukačná synergetika, edukačná informatika, edukačná systemológia, edukačná filozofia, edukačná etika, edukačná estetika, edukačná semiotika, edukačná geografia, edukačná historiografia, edukačná futuristika, edukačná demografia, edukačná etnografia, edukačná humanistická psychológia, edukačná biológia, edukačná kineziológia, edukačná psychológia, edukačná sociológia, edukačná kultúrna antropológia, edukačná politická ekonómia, edukačná sociálna ekológia, edukačné techn. inžinierstvo (skratka neumožňuje rozlíšiť či ide o technické inžinierstvo alebo technologické inžinierstvo), edukačná architektúra a [edukačné — doplnil J. S.] staviteľstvo, edukačná hygiena, edukačné pracovné lekárstvo, edukačná ekonomika a edukačná politika. Treba poznamenať, že značná časť týchto termínov je v tomto prameni uvedená v nie príliš vhodnej skrátenej forme. V tomže prameni možno preukázať aj ďalšie termíny tohto typu, napr. edukačný proces (s. 27), edukačný výskum (s. 59, 62, 125 a i.), edukačné filozofovanie (s. 252) a i. V práci M. Daráka a K. Tabakovej (1998, s. 22) sú aj termíny edukačná realita, edukačné konštrukty, edukačné prostredie, edukačný proces. Zatiaľ môžeme dokumentovať iba dva prípady použitia termínu s prídavným menom edukatívny. Ide o termíny edukatívna aktivita (Vašek, 1995, s. 39) a edukatívna sociálna práca (tamže, s. 40). Do úvahy prichádzajú aj termíny vytvorené pomocou prídavného mena edukačný, pred ktoré sa umiestni niektorá zo systémových predpôn, resp. pseudopredpôn. Ako príklad možno uviesť termín reedukačný postup (tamže, s. 95). Tretiu veľkú skupinu termínov možno vytvoriť pomocou národných alebo medzinárodných systémových, príp. iných predpôn (prefixov) alebo pseudopredpôn. Pseudopredponou tu rozumieme časť zložených slov, ktorá sa k základu pridáva rovnakým spôsobom ako predpona. Niektoré termíny využívajúce tento spôsob možno preukázať už v súčasnoti, napr. termíny koedukácia (Čečetka, 1943 a, s. 334; Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1, 1984, s. 417), reedukácia (Vašek, 1995, s. 95; Čečetka, 1943 b, s. 168; Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2, 1985, s. 163). Pri použití ------- **strana 346** tohto spôsobu tvorby nových termínov možno vytvoriť aj ďalšie termíny tohto typu, napr. antiedukácia, samoedukácia, autoedukácia, sebaedukácia, cykloedukácia, ekoedukácia, euroedukácia, infoedukácia, socioedukácia, superedukácia, teleedukácia, technoedukácia a pod. Štvrtú veľkú skupinu termínov so základom eduk‐ budú predstavovať termíny vytvorené pomocou systémových prípon, resp. pseudoprípon. Už v súčasnosti sa niektoré takéto termíny používajú, napr. termíny edukológia (Švec, 1999, s. 32, 33, 34), v nomenklatúre odborov doktorandského štúdia existuje v rámci vied o športe vedný odbor 74—03—9 športová edukológia, edukant (Pavelka, 1999, s. 7, 8, 9 a i.; Darák, Tabaková, 1998, s. 22), edukátor (Pavelka, 1999, s. 9, 13, 14 a i.; Darák, Tabaková, 1998, s. 22). Ďalšie podobne utvorené termíny možno očakávať, napr. termíny typu edukológ, edukologický a pod. Možno očakávať aj termíny tohto typu, pred ktoré sa predradí niektorá z predpôn, resp. pseudopredpôn, napr. ekoedukológ, euroedukológ, infoedukológ a pod. Iné možnosti využitia základu eduk‐ pri tvorbe nových termínov možno považovať v porovnaní s uvedenými spôsobmi za oveľa menej frekventované. Ako príklad možno uviesť termín edukačnovedná škola (tamže, s. 41) a celú skupinu od neho odvodených termínov (Švec, 1995, s. 42). Vytvoriť možno aj slovesné tvary so základom eduk‐, napr. edukovať, reedukovať, koedukovať a po zdomácnení slova edukácia možno očakávať aj tvary s predponami alebo pesudopredponami (napr. prededukovať, súedukovať a vysokoedukovaný) alebo príponami, resp. pseudopríponami (napr. edukovadlo, edukodróm, edukofil, edukofób, edukogram, edukometria, edukopat, edukopéd), ktoré v súčasnoti znejú dosť exoticky. Pred desiatkami rokov sa však mohli podobne javiť dnes už zdomácnené, analogicky utvorené termíny minisukňa, maxikabát, mikrotužka a i. 5. Dôvody v prospech znovuzavedenia a redefinície termínu edukácia v systéme pedagogických vied. — Existuje mnoho dôvodov na zaradenie termínu edukácia a termínov odvodených od základu eduk‐ do terminologického systému pedagogických vied. V stati obmedzeného rozsahu ich nemožno charakterizovať všetky, preto sa obmedzíme len na tie, ktoré pokladáme za najvýznamnejšie. Poradie týchto dôvodov však nezodpovedá ich dôležitosti. ------- **strana 347** Prvým dôvodom je internacionálnosť termínu edukácia. Pri súčasnom a v budúcnosti predpokladanom vývoji medzinárodnej spolupráce v oblasti pedagogických vied tento termín vstupuje a bude trvale vstupovať do terminologického systému pedagogických vied najmä preto, že ho používa v súčasnosti najrozšírenejší medzinárodný jazyk angličtina. Javí sa preto potrebné riešiť postavenie termínu edukácia v systémoch termínov pedagogických vied a vyjasniť jeho vzťah k už ustáleným termínom tohto systému, napr. k termínom nácvik, výchova, vzdelávanie, výcvik, školenie, tréning a pod. Ak sa má dodržať princíp jednoznačnosti, nemôže edukácia znamenať aj výchovu aj vzdelávanie, aj vzdelanie ako výsledok procesu vzdelávania. Druhým dôvodom je, že v súčasnom terminologickom systéme pedagogických vied sa nie vždy jasne vymedzuje vzťah kategoriálnych pojmov výchova a vzdelávanie a nie vždy sa rešpektuje skutočnosť, že výchova, ktorá je najčastejšie ekvivalentom anglického termínu education, je vo vzťahu k pojmu vzdelávanie nadradeným pojmom. Tretím dôvodom je, že pri kontakte so zahraničnou literatúrou často vznikajú rozpaky, ako prekladať niektoré termíny. V prípade angličtiny ide napr. o termíny typu education, instruction, training a pod. Ak sa nebude tento problém riešiť v predstihu, môže nastať situácia, aká nastala v prípade termínu curriculum, ktorý sa zatiaľ nepodarilo v poslovenčenej podobe kurikulum jednoznačne zaradiť do terminologického systému pedagogických vied. Štvrtým dôvodom je racionálnosť. Zavedením termínu edukácia a odvodených termínov so základom eduk‐ možno mnoho dlhších, príp. aj ťažkopádnych termínov skrátiť. Napr. namiesto dlhšieho zloženého prídavného mena výchovno‐vzdelávací, pri ktorom majú niektorí používatelia pochybnosti o správnom pravopise (t. j. či ho písať vo forme výchovno‐vzdelávací, výchovno vzdelávací alebo výchovnovzdelávací, možno použiť kratší tvar edukačný (edukačný proces, edukačná sústava, edukačný systém atď.). Posledným, ale zo systémového hľadiska azda najvýznamnejším dôvodom je skutočnosť, že v slovenskom terminologickom systéme pedagogických vied preukázateľne dlhodobo existujú podradené termíny k termínu edukácia (napr. termíny koedukácia, reedukácia). Systémový prístup vyžaduje, aby v systéme bol aj nadradený termín edukácia. ------- **strana 348** 6. Návrh riešenia zaradenia termínu edukácia do terminologického systému pedagogických vied v slovenskom jazykovom prostredí. — Z nášho rozboru vyplýva, že zaradenie termínu edukácia do terminologického systému pedagogických vied v slovenskom jazykovom prostredí existuje spoločenská objednávka a že ak sa neprijme nejaké riešenie, nemožno vylúčiť neželateľný živelný vývoj vedúci k narušeniu základných terminologických princípov — princípu systémovosti a princípu jednoznačnosti termínov. Z týchto a ďalších dôvodov navrhujeme tento termín do systému zaradiť ako jeden z ústredných kategoriálnych termínov s týmto významom, resp. s touto rozlišovacou definíciou: Edukácia je množina zámerných aktivít smerujúcich k formovaniu osobnosti ľudského jedinca spoločensky želateľným spôsobom a smerom. Spoločensky želateľný spôsob a smer formuluje filozofia, resp. jej disciplína filozofia výchovy. Zámernými aktivitami edukácie sú riadená výchova, riadené vzdelávanie a učenie sa, riadená prevýchova, nácvik, výcvik, inštruovanie, školenie, tréning a pod. K takto definovanému termínu edukácia možno priradiť celý rad najbližšie podradených termínov podľa toho, ktoré kritérium, resp. ktorý aspekt edukácie sa vyberie ako základ triedenia. Ak sa ako kritérium vyberie čas, resp. vek subjektov edukácie, možno vymedziť podmnožiny termínov typu predškolská edukácia, školská edukácia, postškolská edukácia a pod. Ak sa ako kritérium vyberie zameranie edukácie, možno vymedziť podmnožiny termínov typu rodičovská edukácia, sexuálna edukácia, jazyková edukácia, ekologická edukácia (skrátene ekoedukácia), environmentálna edukácia a pod. Ak sa ako kritérium vyberie subjekt edukácie, možno vymedziť termíny typu autoedukácia, resp. sebaedukácia, samoedukácia. Ak sa za kritérium vyberie spôsob realizácie edukácie, možno utvoriť termíny typu technológia edukácie, metóda edukácie, teleedukácia a pod. Uvedený výpočet nepovažujeme ani zďaleka za úplný. 7. Závery a odporúčania. — Na začlenenie termínu edukácia do terminologického systému pedagogických vied existuje spoločenská objednávka. Navrhuje sa preto zaradiť ho do systému ako pomenovanie ústredného kategoriálneho pojmu, ktorý je nadradený pojmom typu výchova, vzdelávanie, inštruovanie, výcvik, nácvik a pod. Navrhuje sa využiť vysokú derivatívnosť termínu edukácia a podporovať zavedenie množiny termínov so základom eduk‐. ------- **strana 349** Proces zavedenia termínu edukácia by mal byť riadený, t. j. nemal by sa ponechať priestor na jeho živelný priebeh. Preto odporúčame vydať pomocný terminologický slovníček termínov obsahujúcich základný termín edukácia a termíny odvodené od základu eduk‐ s príslušnými slovenskými ekvivalentmi a odporúčaniami preferencie a komentárom. V tomto slovníku odporúčame uviesť aj ekvivalenty vo vybraných rozšírených cudzích jazykoch. LITERATÚRA Akademický slovník cizích slov. 1 zv. 1. vyd. Praha: Academia 1995. 448 s. BUDZEŃ, H.: Skuteczność nauczania — uczenia się w aspekcie czynności zawodowych nauczyciela. 1. vyd. Radom: Politechnika Radomska 2000. 174 s. ČEČETKA, J.: Príručný pedagogický lexikón: I. Turčiansky Svätý Martin: Kompas, 1943. 448 s. ČEČETKA, J.: Príručný pedagogický lexikón. II. Turčiansky Svätý Martin, Kompas 1943. 422 s. DARÁK, M. — TABAKOVÁ, K.: Základy pedagogiky. Terminologické minimum. l. vyd. Prešov: ManaCon 1998. 123 s. Defektologický slovník. 1. vyd. Praha: SPN 1978. 480 s. Diccionario espasa escolar de la lengua espaĖola. Madrid: Espasa 1996. 1021 s. Encyklopedia pedagogiczna. Red. Wojciech Pomykalo. 1. vyd. Warszawa: Fundacja Innowacja 1997. 1015 s. GAVORA, P. — MAREŠ, J.: Anglicko‐slovenský pedagogický slovník. 2. vyd. Bratislava: Iris (rok vydania neuvedený). 240 s. KOŠŤÁL, A.: Taliansko‐slovenský a slovensko‐talianský slovník. 2. vyd. Bratislava: SPN 1992. 880 s. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala. 3., dopl. a preprac. vyd. Bratislava: Veda 1997. 944 s. Mały slownik języka polskiego. Red. E. Sobol. 12. opr. vyd. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN 1996. 1182 s. Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers 1993. 822 s. PAVELKA, J.: Vyučovacie prostriedky v technickej výchove. 1. vyd. Prešov: Prešovská univerzita — Fakulta humanitných a prírodných vied 1999. 120 s. Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. A — O. 1. vyd. Bratislava: Veda 1984. 744 s. Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2. P — Ž. l. vyd. Bratislava: Veda 1985. 704 s. Portugaľsko‐russkij slovar’. Moskva: Gosudarstvennoje izdateľstvo inostrannych i nacionaľnych slovarej 1950. 928 s. ------- **strana 350** PRŮCHA, J. — WALTEROVÁ, E. — MAREŠ, J.: Pedagogický slovník 1. vyd. Praha: Portál 1995, 293 s. Příruční slovník jazyka českého. Díl I. A — J. Praha: Státní nakladatelství 1935 — 1937. 1252 s. Slovník slovenského jazyka. I diel. A — K. Red. Š. Peciar. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959. 816 s. Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost. 2., opr. a dopl. vyd. Praha: Academia 1994. 648 s. Slovník spisovného jazyka českého. Díl I. A — G. 2. nezm. vyd. Praha: Academia 1989, 608 s. Słownik wyrazóv obcych. Red. E. Sobol. l. vyd. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN 1999. 1186 s. ŚAŁATA, E.: Funkcje założone na rzeczywiście młodych nauczycieli akademickich. 1. vyd. Radom: Politechnika Radomsk, 1999. 154 s. ŠALING, S. — IVANOVÁ‐ŠALINGOVÁ, M. — MANÍKOVÁ, Z.: Veľký slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava — Veľký Šariš: SAMO — AAMM 1997. ŠVEC, Š. et. al.: Metodológia vied o výchove... Bratislava: Iris 1999. 304 s. ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike... Bratislava: Iris 1995. 280 s. The Concise Oxford Dictionary of Current English. Editori H. W. Fowler a F. G. Fowler. 4. vyd. Warszawa: Państwowe Wydawnictwo Naukowe, (rok vydania neuvedený). 1536 s. The World Book Encyclopedia. E. Volume 6. Chicago — London — Sydney — Toronto: World Book 1995. 478 s. VAŠEK, Š. et. al.: Špeciálna pedagogika. Terminologický a výkladový slovník. 2. vyd. Bratislava: SPN 1995. 247 s. Veľký francouzsko‐český slovník. I. díl. A — K. Spracovali J. Neumann et al. 2. revid., opr. a dopl. vyd. Praha: Academia 1992. 836 s. VOKURKA, M. — HUGO, J. et. al.: Praktický slovník medicíny. Praha: Maxdorf 1998. 490 s. Všeobecná encyklopedie( v osmi svazcích). 2. C — F. 1. vyd. Praha: Diderot 1999. 536 s. Webster’s New Encyclopedic Dictionary. 3. vyd. Cologne: Köneman 1994. 1787 s. ------- **strana 351** ZO STUDNICE RODNEJ REČI ======================= Zvonár, zvoník ============== Zvonár bol v minulosti najčastejšie zamestnanec cirkvi alebo obce, ktorý mal na starosti zvonenie. Zvonením zvolával kresťanov na omšu, ako to ukazujú historické doklady: kdiž ty w den swatečny zwonienj do chramu božiho na mssu swatu slississ, a predce newstaness, zboka na bok se prewalugess, až se odzwonj, twug sen zly gest (KT 1753), na modlidbu: mohu se tež pekne modlitbi modliti gak pri gitrnjm zwonej, pri polednjm zwonenj, pri wečernjm zwonenj (BZ 1749), zvonilo sa aj na spoveď: wczas ranu k spowedi zwonili (ILAVA 1710), na počesť niektorého svätého: žaden mistr ani tovariš remesla masarskeho rano pred zvonenim na pozdraveni Panny Marie a večer takže po zvoneni na Ave Maria o to se považit nesmel, žeby budto vola, anebo jakekoli inše dobytče zabijel (CA 1615), alebo zvonením sa ohlasovala časová hranica: od starodavna obiceg bila wecerniho casu znamenj dat zwonením (Káz 18. st.). Zvonár zvonieval aj pri rozličných príležitostiach, ako bola napríklad svadba, úmrtie alebo jarmok: kdy hospodar aneb hospodarinya zemre, tim žeby se z welikim zwonom zwonilo (LIPTOVSKÝ JÁN 1704), od wyzwaneni Turičznyho jarmarku zakom a zwonikowy dano 8 žegtluw wjna (ZVOLEN 1632), prípadne na zahnanie búrky: Ioamu Maghtan pred žatvu, kdy proty burce zwonyly v nocy, den 70 (ŽILINA 1693). V nárečovej kartotéke sú najfrekventovanejšie doklady na večerné zvonenie typ to bolo pred večerňím zvoňeňím (Breza), od Lucie sa plískavalo z biči o večerném zvonení (Horné Vašardice), došel domov o večerném zvoňení (Bošáca) a na spojenie zvonenie na pokoj, posledné večerné zvonenie, ktorým sa oznamoval koniec dňa a denných prác: zvoňia na pokoj (Papradno). Pestrosť rozličných slovných spojení so slovesom zvoniť ukázala už aj A. Ferenčíková (1996). V historických textoch pomenovanie človeka, ktorý sa staral o zvonenie, malo podobu zvonár, ojedinele aj zvoňar: zwonarowi na roskaz panou dal sem ctwrtnu 1 (ZVOLEN 1635); Janko Mumla že slissal od zwonara, ------- **strana 352** že nocnou hodinou, kdi mel dasst biti, že (Salomela Vajdová) wrata triasla a že wlasi bila rostrepala w ten čas (BZENICA 1639); kim sa zwon lamal na kostole, na zwonara sa natrowilo na gedlo d 57 (KRUPINA 1734); Joannes Lecherer, ženaty messtian a zwonyar (PREŠOV 1784). V nárečiach sa okrem podoby zvonár: v našej dzedzine máme dvoch zvonárov (Veľké Rovné), vyskytujú podobne ako v poľštine aj tvary so zmenou z > dz: dzvonár, dzvoňar, prípadne dzvona̋r: dzvoňar hodzi dzvoňic tri razi prez dzeň (Spišský Štvrtok), dzvonár (Bobrovec), aj dzvona̋rovi uš treba is povedať, abi zadzvonil na sobáš (Roštár), dzvoňar (Pohorelá). Prípona ‐ár má v niektorých nárečiach niekoľko fonetických obmien, napr. popri oravskom zvonár (Nižná) jestvuje aj podoba s dlhou samohláskou a̋ — zvoňa̋r (Beňadov), ktorá sa môže vyskytnúť po mäkkej alebo pôvodne mäkkej spoluhláske (A. Habovštiak, 1965). V gemerskom nárečí sa vyskytujú tvary zvonar (Revúcka Lehota, Chyžné), zvoňár (Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka), v prímení z Revúcej aj Zvona̋r (J. Orlovský, 1982). V iných nárečiach sa vyskytuje skôr tvar zvonár: zvonár sťeu tajťi do väži zvoňiti, žebe oblake rozohňalo (Čelovce), chtože buďe zvonárovi zozváňať, až umre? (Kšinná). Menej sa už pre zamestnanie zvonára používalo pomenovanie s príponou ‐ík: zvoník. V nárečovej kartotéke existuje len jeden doklad zo Zemplína: dzvoňik (Malé Zalužice), ale v historických textoch sa ich zachovalo viac: od zvonenya dano zwonykowj f 1 (ZVOLEN 1632), pan richtar zwonika zgednal (ŠTÍTNIK 1653), 27. juny zwonikom na mesicz, čuo dwakrat za deň zwonia, f 1 (ŽILINA 1717), (Belarvinus) kostel wimetagicjch zwoňykuw prinutyl na to, aby mená swá do laistra psali ku concordie (PP 1734). Slovo zwoňík ako synonymné k slovu zwonár uvádza aj A. Bernolák (1827). Podľa Kamaldulského slovníka význam slova zvonár sa dá vysvetliť aj všeobecnejšie. Nejde teda len o zamestnanie, ale toto slovo označuje niekoho, kto zvoní alebo udiera na kov, čomu nasvedčujú aj uvedené synonymá k latinskému ekvivalentu: tintinnaculus: brinkáč, zwonár; pulsator: zwonár, trjskač, bigáč, uderec, brinkač. Ďalší význam slova zvonár je „výrobca zvonov, zvonolejár“, prípadne „opravár zvonov“: zvonarom z Bistrici, kdi straniva rostrhnuteho zvona chodili, sex. 4 (PUKANEC 1724), fusor: zléwač, zwonár (KS 1763). ------- **strana 353** K tomuto vyznamu sa zachovalo len málo dokladov, pretože výrobcov zvonov nebolo mnoho. V nárečovej kartotéke sa nachádza iba jeden doklad z prešovskej oblasti: bul kedis’ka v Prešove jeden dzvoňar, čo lál dzvoni pre calu okoľicu, aľe už umar (Sabinov) a jeden zo Zázrivej v podobe zvonča̋r: takí zvonča̋r urobiu aj šeďesa̋t kusuof tíh zvoncuof. Dzvoňar zvonce lial, ale zvonča̋r vyrábal zvonce nielen liatím, ale aj tepaním. V Kálalovom Slovenskom slovníku z literatúry aj nárečí sa na pomenovanie človeka, podľa českého vysvetlenia „jenž dělá zvonce“, uvádzajú slovenské ekvivalenty zvončiar, zvonkár. Naopak človeka, čo sa staral o zvonenie, malo každé mesto i dedina. Prácu zvonára často vykonávali aj ľudia, ktorí mali iné zamestnanie, napr. učiteľ: kďiž gistý rechtor na pokog šél zwniťi a po prwe na ozkláťený zwon uďeril, welký tresk w kostele uslíchnúl (BU 1795), ale aj iní: sladownikom, kteri zwonili po trikrat proti burce, zaplatil som p. Ffogtoweg pol achtela piwa, f. 2 (ŽILINA 1710). Najčastejšie prácu dedinského zvonára zastával kostolník, ktorý sa staral o poriadok v kostole: kostelnjk zwonenjm zhromaždenj k službam božjm zwolawa a zhromažduge (KoB 1666). Tieto dve činnosti sa obyčajne stotožňovali: zvonár: zvoník, kostelník (Kálal, 1923). Bernolák (1827) okrem synonyma zwoňík uvádza ako ďalšie synonymum k slovu zwonár aj kostelňík. Niekedy zvonár vykonával aj iné činnosti: našej ďeďiňe je zvonár aj hrobárom (Návojovce). Zamestnanie zvonára sa dnes označuje ako zvonárstvo, ale v historických dokladoch sa zachoval výraz zvoníctvo: ochtinskému sskolnikowy za zwonicztwo stary dluh dalo se d 4 f 68 (ŠTÍTNIK 1647). Bernolák (1827) uvádza aj zwonárstwí a zwonáreňí. Dnes je ľudí, ktorí vyrábajú zvony, ako šafránu a prácu zvonára v kostole vykonáva zväčšia kostolník. Aj keď z aktívnej slovnej zásoby sa slovo zvonár vytráca, naďalej funguje v živom pomenúvaní, zachováva sa hlavne v dedičných živých osobných menách, ako napr. v obci Bziny: Záhora — Zvonár, Hana Zvonárka, do/u Joža Zvonára. Iné expresívnejšie pomenovanie pre zvonára, ktorý zvonieval v kostole, sa zachovalo v živom osobnom mene v Diviackej Novej Vsi: Cingáč a ako dedičné živé rodinné meno Cingáčeje, ktoré — či už samostatne alebo ako funkčný člen živého osobného mena — sa stále používa. Ešte dlhý čas nám uvedené zamestna- ------- **strana 354** nia budú pripomínať úradné priezviská Zvonár, Zvonárová, Zvončár, Dzvoník a i. LITERATÚRA A PRAMENE BERNOLÁK, A.: Slowár Slowenskí, Česko‐Laťinsko‐Ňemecko‐Uherskí. Budae, 1825 — 1827. FERENČÍKOVÁ, A: Pekná reč zvoní ako zvon. In: Kultúra slova, 1996, roč. 30, č. 5, s. 288 — 291 HABOVŠTIAK, A.: Oravské nárečia. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1965. 544 s. KÁLAL K. — KÁLAL M.: Slovník z literatúry aj nárečí (Slovensko — český diverenciálny). Banská Bystica: Slovenská ortografia 1923. 1012 + 104 s. ORLOVSKÝ, J.: Gemerský nárečový slovník. Martin: Vydavateľstvo Osveta 1982. 424 s. PAULINY, E.: Fonologický vývin slovenčiny. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1963. 360 s. ZOZNAM SKRATIEK BU — BAJZA, J. I.: Weselé účinky a rečeňj...Trnava: W. Gelinek 1795. 364 s. BZ — BALASOVICZ, G.: Začátek naprawowanj a obnowowánj sskol ďedinských... (Voľný a upravený preklad diela M. Luthera Principium meliorandi et renovandi scholas pagenses), Sudice, 1749. 115 s. Rkp. v OSzK v Budapešti, sign. Quart. Slav 11. CA — Cechové artikuly (rukopisné a tlačené). Káz — (Rukopisná zbierka kázní.) 18. st. 404 s. Rkp. v SNM v Bratislave, sign. 32751. KoB — KOMENSKÝ, J. A.: Ianua lingvae latinae reserata aurea sive seminarium linguae latinae et scientiarum omnium. Levoča: L. Brewer 1649. (Slovenský preklad F. Bulovský z r. 1666). 503 s. Rkp. v LAMS v Martine, sing. B 529. KS — (Kamadulský slovník.) Syllabus dictionarij latino‐slavonicus, 1763. 948 s. Rkp. v Univ. Knižnici v Budapešti, sign. H 64. KT — KABARECZ, J. Z.: Tres et triginta sermones. 1753. 911 + 8 s. Rkp. v UK v Prahe, sign. 2 D 165. PP — PÁZMÁNY, P.: Kv prawde wodyci predchvdce, kterého zepsal a w uherskem gazyku dwakrát witlačyti dal, nagprw leta Páně 1613, po druhe 1623 Peter Pazmáňy. Na obecnu slowenčinu obraceni od gedneho kneza z Towarizstwa Gežjssoweho. 1734. 1111 s. Rkp. v UK v Budapešti, sign. A 79. ------- **strana 355** ROZLIČNOSTI =========== Raz toľko rovná sa dva razy toľko ================================== Mnohých ľudí prekvapuje, že hoci sú vo výrazoch raz toľko a dva razy toľko (dvakrát toľko) rozdielne číselné, resp. číslovkové hodnoty, predsa sa nimi označuje rovnaké množstvo. Tento paradox však možno veľmi jednoducho vysvetliť aritmeticky ako označenie dvoch rozdielnych úkonov. Ak si za výraz toľko vezmeme hodnotu x, za raz (zrejme jeden raz) hodnotu 1, za dva hodnotu 2, môžeme tieto vzťahy vyjadriť v prvom prípade ako súčet, v druhom ako súčin: x + x = 2x. Skúška dosadením konkrétnych hodnôt: 1 + 1 = 2 . l = 2, 2 + 2 = 2 . 2 = 4, 3 + 3 = 2 . 3 = 6 atď. Je tu však namieste otázka, či možno za výrazy toľko, raz toľko, dva razy toľko/dvakrát toľko dosadzovať konkrétne číselné hodnoty, resp. kvantitatívne údaje. V slovníkových prácach sa hodnotia nejednotne. Výraz raz toľko sa v Slovníku slovenského jazyka vykladá pri prvom význame slova raz a hodnotí ako násobná číslovka so základným významom „odkazuje, ukazuje na počet, množstvo [tu treba dodať, že má ísť o neurčité množstvo; J. H.], ktoré je konkretizované situáciou alebo kontextom“. Je to teda akoby veličina x. Približne rovnako sa vysvetľuje význam výrazu toľko (hoci ako iné gramatické hodnotenie, zámenná príslovka), keď sa používa výklad „odkazuje, ukazuje na kvantitu“. Neistota je aj v hodnotení výrazu raz. V Slovníku slovenského jazyka sa charakterizuje ako násobná číslovka (s poznámkou, že niekedy má charakter podstatného mena a skloňuje sa), ktorá vyjadruje „toľkoraké opakovanie, toľkoraký výskyt niečoho, koľko udáva číselný výraz“. Napr. povedať raz, dva, tri razy, päť ráz. V treťom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa vychádza z gramatického charakteru výrazu raz, keď sa hodnotí ako pomocné podstatné meno, ktoré je súčasťou násobných a radových čísloviek a ich zámenných prísloviek, napr. toľko ráz, toľký raz, raz toľko = dvojnásobne. ------- **strana 356** Výraz ‐krát sa v Slovníku slovenského jazyka uvádza (netradične) ako druhá časť násobnej číslovky (myslí sa napr. výraz dvakrát), ale v podobe krát aj ako pomenovanie pre násobilku. V treťom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa neuvádza podoba ‐krát vo funkcii prípony, ale iba slovo krát prekvapujúco ako spojka vyjadrujúca násobenie (napr. v spojení zlomok krát celé číslo), ale aj ako nesklonné podstatné meno vo význame „znak násobenia“ (t. j. x alebo .). Vo význame „násobilka“ sa rovnako ako v Slovníku slovenského jazyka správne charakterizuje ako zastarané. Z nášho “aritmetického“ hľadiska možno výrazy raz a ‐krát pokladať za rovnoznačné. Napr. v spojení dva razy = dvakrát, päť ráz = päťkrát. V písaní oddelene a spolu sa zreteľne odráža pôvodný slovotvorný charakter: raz (razy, ráz) ako podstatné meno, ‐krát ako slovotvorná prípona. Nejasné môže byť aj štylistické hodnotenie analyzovaných výrazov. Aj keď sú významovo rovnoznačné, môžu sa odlišovať štylistickou hodnotou. V doterajších slovníkoch sa výraz raz toľko hodnotí ako hovorový. To by malo znamenať, že sa používa v hovorovom štýle jazyka, ktorý je charakteristický pre spontánne, živé hovorené prejavy, pre nenútenú konverzačnú reč. Zdá sa, že pri výraze raz toľko by sa mohlo pri hodnotení postupovať takto: raz toľko, dva razy toľko hodnotiť ako bežné, neutrálne a dvakrát toľko ako odborné či knižné. Pravda, výraz toľko sa pre svoju neurčitosť nehodí do úradných výkazov a správ, preto bude bližšie k pravde konštatovať, že obidva výrazy sú rovnocenné, resp. že pri obidvoch je mierny posun k hovorovosti. **Ján Horecký** ------- **strana 357** SPRÁVY A POSUDKY ================ Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku ========================================================= Keď človek slávi významné životné jubileum, býva dobrým zvykom obzrieť sa dozadu, „vyúčtovať strany má dať a dal“ a vytýčiť si nové ciele. V podobnej situácii sa ocitla akademická Morfológia slovenského jazyka (Bratislava, 1966), ktorá si v tomto roku pripomína 35. výročie svojho vydania. Hoci ide o oslávenkyňu v prenesenom zmysle slova, aj za ňou „sa skrýva“ človek, v tomto prípade autorský kolektív. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV usporiadali v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR v dňoch 7. — 9. októbra 2001 na Smolenickom zámku vedeckú gramatickú konferenciu s medzinárodnou účasťou. Podujatie pod názvom Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku bolo venované pamiatke nedožitých 80 rokov prof. PhDr. Jozefa Mistríka, DrSc., a 35. výročiu vydania akademickej Morfológie slovenského jazyka. Pozvanie prijalo 41 jazykovedcov z Nemecka (2), Juhoslávie (1), Poľska (1), Česka (5) a Slovenska (32). Príspevky, ktoré na rokovaní odzneli, dotýkali sa týchto tematických okruhov: 1. metodologické otázky gramatického opisu jazyka, 2. princípy morfologického opisu jazyka, 3. princípy syntaktického opisu jazyka, 4. čiastkové tvaroslovné témy, 5. čiastkové syntaktické témy. Slávnostné otvorenie konferencie a privítanie všetkých účastníkov prináležalo riaditeľovi Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a súčasne predsedovi Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV Slavomírovi Ondrejovičovi, ktorý po úvodnom príhovore pokračoval vlastným príspevkom Akademická gramatika slovenského jazyka a súčasné podmienky. Vyzdvihol v ňom potrebu vypracovať na začiatku nového tisícročia, i napriek práve nie najlepším pracovným podmienkam, projekt novej akademickej gramatiky. Zamyslel sa nad jej možnými koncepciami, nad inšpiratívnymi ------- **strana 358** zdrojmi a položil si otázku, kde viesť pomyslenú hranicu medzi morfológiou a syntaxou. O budúcich gramatikách prirodzených jazykov uvažoval aj J. Kořenský (ÚJČ AV ČR, Praha), pričom do opozície postavil racionálne myslenie tradičných gramatík a intuitívne, „neracionálne“ koncipovanie potenciálnych gramatík prirodzených jazykov. Metodologickými otázkami výskumu slovanských jazykov sa zaoberal O. Uličný (FF UK, Praha). Dotkol sa koncepcie centra a periférie, spomenul valenčnú či transformačnú teóriu a zdôraznil syntetizujúci prístup. J. Dolník (FF UK, Bratislava) ponúkol explanačno‐deskriptívnu koncepciu slovenskej morfológie (popri revitalizácii deskriptívnej akademickej morfológie s jej adaptovaním na súčasný stav; a popri projekte novej deskriptívnej morfológie). Základným znakom explanácie by mala byť zásada prirodzenosti a podobnosti, východiskom empirický základ. Jej úloha by spočívala v explikácii vzťahu medzi formou a významom, v charakterizovaní relácie medzi morfologickými jednotkami a v opísaní dynamiky morfologického systému. S témou Kategoriálna vybavenosť slovenskej morfológie vystúpil J. Horecký. Predstavil gramatické kategórie, ktoré „pomáhajú pri diskurzívnej činnosti verbalizovať objektívnu realitu a uspôsobujú jazykové prostriedky fungovať pri jazykovej komunikácii“. Vymedzil ich obsah a formu, rozčlenil ich na klasifikačné (rod, trieda), determinačné (číslo, pád, čas, osoba, určenosť) a transgresívne (vid, diatéza, intencia). Kongruenciu a negáciu ponímal ako pravidlá na vyjadrenie istých vzťahov, nie ako gramatické kategórie. Krátky exkurz do „histórie gramatík“ s objektívnym hodnotením priniesol J. Furdík (FF PU, Prešov) v referáte O existujúcich a možných morfológiách. Prvé gramatiky s morfologickou a syntaktickou sémantikou takmer nepočítali. Zamerali sa predovšetkým na morfológiu, centrom morfológie sa stala formálna morfológia, jej jadrom paradigmatika. Deskriptívnosť a celistvosť akademickej morfológie vyvolala až prílišnú autoritatívnosť, v dôsledku čoho ďalšie práce, ktoré vznikli po nej, boli v istom zmysle jej čiastočným obmieňaním. V nových morfológiách sa počíta s princípom prirodzenosti, komunikatívnosti, synergickosti a s prioritou sémantiky. ------- **strana 359** Na morfematickú problematiku ako na súčasť gramatiky sa sústredil J. Bosák (JÚĽŠ SAV, Bratislava). Ocenil prvý Morfematický slovník slovenčiny (M. Sokolová a kol., 1999) z dielne prešovskej katedry SJaL a poukázal prostredníctvom alternácií na prepojenie morfematiky s morfonológiou, čo sa odráža aj v derivatológii. O prekážkach pri opise zvukovej roviny českého jazyka hovorila M. Krčmová (ÚČJ FF MU, Brno). Fonetické jednotky sa pre svoju nekonečnosť analyzujú relatívne ťažko. Ideálne by bolo zvoliť si ako východisko inventár morfém, ktoré vyjadrujú jednotky vyššej roviny. Problémom je však existencia alomorfém pri flexii a derivácii, nedoriešený je spôsob opisu nulovej morfémy a podobne. Autorská dvojica J. Hašanová — E. Kostolanský (PdF UK, Bratislava) v zastúpení E. Kostolanského prezentovala počítačové spracovanie jednotlivých slovných tvarov vo virtuálnom slovníku. V popoludňajšom bloku prvého rokovacieho dňa „sa skloňovala“ substantívna problematika. Referát P. Žiga (FF UK, Bratislava) sa dotýkal skloňovacích typov substantív, ktoré sú výsledkom princípu vývinu, princípu analógie a princípu relatívnosti. V súčasnej kodifikácii sa odzrkadľuje „vzťah pôvodného začlenenia deklinácie podľa kmeňov, ale aj princíp optimálnej motivácie po náhrade formálnych kritérií významovými“. Pri problémových pádoch skloňovania substantív mužského rodu sa zastavil M. Považaj (JÚĽŠ SAV, Bratislava). Najväčšie problémy spôsobujú používateľom jazyka typy napríklad lokál singuláru substantív zakončených na ‐ál, ‐el, ‐er (pedál, ‐e/‐i), genitív pomnožných miestnych názvov typu Donovaly (z Donovál/Donovalov) a Vráble (z Vrábeľ/Vrábľov). M. Považaj ako riešenie navrhol pripustiť dvojtvary. Na kolísanie tvarov niektorých mužských podstatných mien podľa kategórie životnosti upozornila A. Rollerová (PdF UK, Bratislava). Príspevok Reálne a nereálne tvary genitívu plurálu feminín predniesla S. Mislovičová (JÚĽŠ SAV, Bratislava). Okrem problémov pri tvorení genitívu množného čísla pri niektorých typoch ženských postatných mien typu fakľa — fakieľ/faklí, pri ktorých používateľ nevie zistiť dôvod uprednostnenia jedného z variantov pri kodifikácii, všimla si aj tvary typu zápcha — zápch, nádcha — nádch, ktoré sú síce zriedkavé a často aj exkluzívne, ale v poslednom čase vzniká potreba využívať ich v komunikácii. ------- **strana 360** Kde má korene pádový synkretizmus mäkkých ženských substantív, skúmal I. Ripka (JÚĽŠ SAV, Bratislava), pričom pod vývinom rozumel procesy smerujúce k vyššej kvalite. Neistotu pri skloňovaní logoným prameniacu v nepoznaní ich motivácie, v netypickosti formy, v nepriezračnom tvare potvrdila výsledkami dotazníkového výskumu M. Imrichová (FHPV PU, Prešov). O niekoľkých číselných ukazovateľoch slovenských substantív z morfologickej databázy slovenského jazyka v jeho elektronickej podobe informoval V. Benko (PdF UK, Bratislava). J. Kesselová (FHPV PU, Prešov) sa v príspevku Systémový a komunikačný prístup v morfologickom výskume pozrela na predložkový a spojkový subsystém v hovorenej komunikácii detí. Na klasifikáciu sekundárnych predložiek pri konfrontácii slovenčiny a poľštiny sa zamerala E. Orwińska — Ruziczka (Inštitút slovanskej filológie UJ, Krakov), M. Týr (FF, Nový Sad) porovnával slovenčinu so srbčinou z hľadiska kombinatórnych zmien hlások na morfematickom švíku. Predmetom vystúpenia Z. Hladkej (ÚČJ FF MU, Brno) bola správa o tvorbe subkorpusu súkromnej korešpondencie, ktorý slúži ako zdroj poznania jazykového úzu. Tento subkorpus sa buduje v rámci Českého národného korpusu. Začiatkom druhého rokovacieho dňa sa riešili syntaktické otázky. J. Kačala (PdF UK, Bratislava) sledoval povahu syntaktickej formy a syntaktického významu, uvažoval o vzťahu gramatickej, sémantickej a obsahovej štruktúry vety a zdôraznil bilaterálny charakter syntaktických jednotiek. Princípom skúmania slovosledu a funkciám kontextu sa venoval W. Gladrow (Slavistický inštitút HU, Berlín) v referáte Informačná štruktúra výpovede a slovosled. Do opozície voči vetnočlenskému prístupu v školskej praxi postavila valenčný prístup J. Nižníková (FF PU, Prešov). Podotkla, že valencia „ako štruktúrotvorný komponent vetnej stavby“ berie do úvahy aj sémantickú stránku slovesa, na ktorú sa pri tradičnom vetnočlenskom rozbore vety zabúda. Vo vystúpení E. Kostolanského (PdF UK, Bratislava) sa o slovo opäť prihlásila počítačová lingvistika. Autor v ňom charakterizoval syntakticko- ------- **strana 361** centrické a komunikačno‐kognitívne hľadisko pri počítačovom modelovaní syntaxe prirodzeného jazyka. Po ňom nasledovali tri príspevky parciálnej syntaktickej povahy: M. Hirschová (FF UP, Olomouc) sa zamyslela nad niektorými funkciami adverbiálií v českej vete. O reflexívach typu umývať sa, pozorovať sa prednášala A. Jarošová (JÚĽŠ SAV, Bratislava). Dospela k záveru, že ide o odvodené zvratné slovesá, nie o varianty nezvratných prechodných slovies. Prívlastok nulového funktora a textového konektora prisúdil eliptickým syntaktickým konštrukciám J. Glovňa (UKF, Nitra). Popoludnie druhého rokovacieho dňa znova nadviazalo na morfológiu. J. Mlacek (FF UK, Bratislava) sa vyjadril k otázke explicitnosti v didaktickom a vedeckom type gramatiky. Hoci sú didaktické texty explicitnejšie, získavajú túto vlastnosť paradoxne prostriedkami vedeckých gramatík. Miera explicitnosti určuje teda druh a kvalitu gramatiky. Spôsob uvádzania gramatických informácií v heslovej stati a mimo nej v pripravovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka tematizoval autorský tandem Ľ. Balážová — M. Zamborová (JÚĽŠ SAV, Bratislava). M. Nábělkovú (JÚĽŠ SAV, Bratislava) zaujali Adjektívne kategórie v gramatike a v slovníku. Vzhľadom na relatívne vysokú pravidelnosť pri ohýbaní adjektív uvádzajú slovníky ich gramatické údaje zriedkavo a nepravidelne. Podobne aj schopnosť valencie niektorých prídavných mien býva rozpracovaná pomerne skromne. Rozporuplná otázka, akým slovným druhom sú vlastne zámená, vyplynula z referátu E. Bajzíkovej (FF UK, Bratislava) Zámená v gramatickom systéme slovenčiny. Tzv. gramatické slová (predložky, spojky a častice) „obhajovala“ M. Šimková (JÚĽŠ SAV, Bratislava). So zreteľom na gramatický opis a morfémovú povahu týchto slov sa ukazuje pragmaticko‐komunikačná potreba ich nového slovnodruhového prehodnotenia. Nielen o polysémickom charaktere pojmu gramatika rozprával M. Dudok (FF UK, Bratislava) v príspevku nazvanom Jazykové domény, gramatika diskurzu a diskurz gramatiky. Krátke záverečné zhrnutie morfologického bloku tejto konferencie patrilo J. Furdíkovi, J. Kačala sumarizoval syntaktický blok. Obaja sa zhodli na tom, že väčšie kvantitatívne zastúpenie mala morfológia. Ako podotkol ------- **strana 362** J. Furdík, je potrebné opatrne zaobchádzať s termínom jazyková rovina kvôli synergickosti konkrétnych jazykových prvkov. Koncepcia novej akademickej morfológie si bude žiadať zostavenie autorského tímu. Na možnú spoluprácu s počítačovou lingvistikou upozornil J. Kačala. Prednesené príspevky budú publikované v pripravovanom zborníku. Keďže smolenická gramatická konferencia sa niesla aj v znamení 35. výročia vydania Morfológie slovenského jazyka, návrh J. Mlacka, aby bola zároveň venovaná aj nedožitým 85. narodeninám jej „duchovného otca“ prof. PhDr. Jozefa Ružičku, DrSc., stretol sa so všeobecným súhlasom. **Nicol Janočková** Konferencia o prekladaní do málo rozšírených jazykov ===================================================== a z týchto jazykov ================== V príjemnom prostredí Kongresového centra SAV v Smoleniciach sa 3. až 7. 11. 2001 pod záštitou Medzinárodnej federácie prekladateľov (FIT) konala konferencia o preklada do málo rozšírených jazykov a z týchto jazykov, ktorú priamo organizoval Výbor FIT‐u pre málo rozšírené jazyky v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou prekladateľov umeleckej literatúry (SSPUL), Slovenskou spoločnosťou prekladateľov odbornej literatúry (SSPOL) a Jednotou tlmočníkov a prekladateľov (JTP). Účasť prijalo 85 prekladateľov zo 14 krajín sveta. Rokovanie bolo rozdelené do dvoch sekcií: sekcia umeleckého prekladu a sekcia odborného prekladu a tlmočenia. Hneď v úvode, ktorý bol spoločný pre obe sekcie so svojím príspevkom vystúpila generálna riaditeľka Inštitútu pre aproximáciu práva pri Úrade vlády Slovenskej republiky Mária Krošláková. Pozdravila medzinárodné zhromaždenie prekladateľov a poukázala na fakt, že v rámci Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou obidve zmluvné ------- **strana 363** strany deklarovali nevyhnutnosť aproximácie súčasných aj budúcich právnych predpisov SR s predpismi EÚ. Táto nevyhnutnosť vyplynula z potreby postupnej kompatibility legislatívnych predpisov SR s predpismi EÚ. Prednášateľka vyzdvihla potrebu odborného prekladu a takého vzdelávania mladých prekladateľov, ktoré by zabezpečilo ich primeranú profesionálnu úroveň a zvládnutie unifikovanej odbornej terminológie. V tejto súvislosti vzniká akútna potreba tvorby terminologických slovníkov a glosárov. Hoci referáty, s ktorými vystúpili Peter Petro z Kanady, Slavomír Ondrejovič, Jana Rakšányiová, Ján Zambor a britský prekladateľ James Southerland‐Smith, boli tematicky rôznorodé, predsa sa niesli v spoločnom tóne: krajiny s málo rozšíreným jazykom si chcú aj do budúcnosti zachovať svoju jedinečnosť a kultúrne dedičstvo. To je možné iba vtedy, ak sa ich jazyky budú naďalej dynamicky rozvíjať aj prostredníctvom prekladov všetkých dôležitých inojazyčných textov. Počas druhého a tretieho dňa konferencie mali obidve sekcie samostatný program. V tejto informácii venujeme pozornosť sekcii odborného prekladu a tlmočenia. Pondelkový úvodný referát Štefana Švagrovského sa týkal jazykovej situácie na slovanskom Balkáne. V dôsledku politických otrasov na Balkáne za ostatných 10 rokov došlo k zmenám vo vývine slovanských jazykov. Nastal rozpad dovtedy jednotného spisovného jazyka Srbov a Chorvátov (srbochorvátčiny) a návrat k dvom samostatným jazykom (srbskému a chorvátskemu). Po vzniku Macedónskej republiky v r. 1991 sa macedónsky jazyk, popieraný súčasnou bulharskou jazykovedou, stal oficiálnym a štátnym jazykom tejto republiky. V Bosne a Hercegovine sa stal oficiálnym jazykom bosniansky jazyk. Emília Nemcová predniesla príspevok, ktorý sa týkal globalizácie a prípadného možného ohrozenia jednotlivých jazykov. Uviedla, že synergický aspekt umožňuje vnímať jazyk ako dynamický otvorený systém kooperujúci s inými systémami a podsystémami. Princípy samoregulácie a samoorganizácie zabezpečujú harmóniu jazyka a rovnovážny stav. Preto vybočenia spôsobené sociálnymi, politickými a inými udalosťami smerujú po čase k rovnováhe a zmenšujú ohrozenie jazyka. Slovníky v kontexte informačnej spoločnosti — tak znel názov príspevku Alexandry Jarošovej. Odbornému prekladateľskému publiku predstavila najnovšie trendy v oblasti lexikografie. V tejto súvislosti sa zamý- ------- **strana 364** šľala aj nad možnosťami a smerovaním súčasnej slovenskej lexikografie (jednojazyčnej aj viacjazyčnej), ktorá je vybudovaná na dobrých teoretických aj praktických z základoch. Legislatívny blok tvorili príspevky Sone Ťavodovej a Ladislava Csányiho. Týkali sa prekladov legislatívy z hľadiska prístupového procesu do EÚ a využitia počítačových aplikácií určených na skvalitnenie prekladov. Proces prekladov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú prekladatelia, revízori prekladov a Centrálna prekladateľská jednotka (CPJ) pri Úrade vlády SR, treba vnímať ako prípravu na prechod k prekladateľskému servisu SR, ktorý prevezme túto úlohu po prijatí SR do EÚ. V tejto súvislosti si treba uvedomiť fakt, že od kvality prekladov závisí aj kvalita nadväzujúcich právnych noriem SR, keďže tie budú preberať ustanovenia z legislatívy EÚ, prípadne ich budú priamo alebo nepriamo uplatňovať. Za jednu z najdôležitejších úloh v tejto oblasti sa v súčasnosti považuje zjednocovanie terminológie pomocou prekladových glosárov a príručiek. Na zjednotenie technickej stránky prekladov je určený softvérový komplet TRADOS, ktorý obsahuje prekladateľský softvér Translator’s Workbench (TWB) a terminologickú databázu Multiterm. Softvér umožňuje zjednotenie terminológie a formátu prekladov a elektronickú výmenu vytvorených databáz. Július Csuka referoval o niektorých slovníkoch vydaných za ostatných päťdesiat rokov, ktorých úlohou bolo uľahčiť prekladanie odborných textov zo slovenčiny do maďarčiny a opačne. Analyzoval terminologickú úroveň národnostných učebníc a ich hlavné nedostatky. Upozornil na neexistenciu veľkého slovensko‐maďarského a maďarsko‐slovenského slovníka, čo je podľa neho hlavnou príčinou nižšej úrovne prekladov v tejto oblasti. Milada Pauleová sa vo svojom prakticky zameranom príspevku zaoberala vplyvom angličtiny na slovenčinu (v oblasti hudby, odievania, stravovania, športu, informatiky, internetu). Poukázala na výhody aj nevýhody globalizácie z jazykového hľadiska, a to na ukážkach a príkladoch z praxe. Ladislav Šoltýs sa zameral na rozdiely existujúce v oblasti právnej terminológie v jednotlivých španielsky hovoriacich krajinách. Natália Kyseľová sa v optimisticky ladenom príspevku pod názvom Potreby a problémy prekladu do bieloruštiny venovala súčasnej jazykovej situácii v Bielorusku a otázkam odborného prekladu a tlmočenia z bieloruštiny a do bieloruštiny. Základným problémom ostáva vplyv ruštiny, ------- **strana 365** ktorá si udržiava prvenstvo v úradnom styku, keďže v Bielorusku je popri bieloruštine štátnym jazykom. Pozície odborného prekladu a tlmočenia v bieloruštine sa v súčasnom období do značnej miery upevňujú aj vďaka ustaľovaniu bieloruskej terminologickej sústavy a vďaka stúpaniu národného sebavedomia Bielorusov. Utorkové rokovacie predpoludnie sa nieslo v znamení lexikografie. Anna Šebestová analyzovala lexikografický projekt Terminologický slovník a glosár z oblasti sociálnej ochrany. Zdôraznila, že hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť a štandardizovať terminológiu sociálnej ochrany v jednotlivých zainteresovaných krajinách a stanoviť také anglické ekvivalenty, ktoré zodpovedajú termínom používaným v EÚ. Ráta sa s tým, že v blízkej budúcnosti bude vzorom pre všetky krajiny zúčastnené v programe PHARE. Do práce na slovníkovom projekte sa zapojilo Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko a Slovenská republika. Výstupom projektu bolo vydanie štyroch terminologických slovníkov z oblasti sociálnej ochrany (slovensko‐anglického, bulharsko‐anglického, macedónsko‐anglického a rumunsko‐anglického) a jedného päťjazyčného glosára. Bola zostavená terminologická databáza a na jej základe vydaný céderom. Maroš Finka predstavil edíciu Planungsbegriffe in Europa nemeckej Akadémie pre priestorový výskum a krajinské plánovanie. Uviedol základné princípy spracovania, analyzoval štruktúru a postup pri tvorbe terminologických príručiek tejto edície, a to na príkladoch slovensko‐česko‐nemeckej a slovensko‐česko‐rakúskej príručky územnoplánovacej terminológie. Tatiana Grigorjanová sa zamerala na funkciu a význam exemplifikácie v rozličných typoch slovníkov. Osobitnú pozornosť venovala problémom exemplifikácie v odbornom prekladovom slovníku. Autorka vychádzala zo svojich lexikografických skúseností pri koncipovaní Slovensko‐ruského právnicko‐ekonomického slovníka. Svoje tvrdenia doložila výberovým ilustračným materiálom. Takýto detailný pohľad do „slovníkovej kuchyne“ troch realizovaných projektov jednoznačne naznačil, že ide o najmodernejšie lexikografické postupy uznávané a používané v podmienkach EÚ a že príprava budúcich odborných a terminologických slovníkov sa má o čo oprieť. Michal Semotam, autor vietnamsko‐slovenských a vietnamsko‐českých slovníkov, sa vo svojom vstupe venoval niektorým špecifickým pro- ------- **strana 366** blémom pri príprave českej mutácie knihy Vietnamsko‐slovenská konverzácia. Edita Gromová hovorila o vzdelávaní prekladateľov odbornej literatúry na Slovensku. Predstavila nové formy vzdelávania prekladateľov odborných textov v rámci ich celoživotného vzdelávania. Ide o také formy vzdelávania prekladateľov, ktoré zapĺňajú medzeru na trhu práce a reagujú na spoločenské potreby. V diskusii k predneseným príspevkom vystúpilo veľa domácich, ale aj zahraničných účastníkov. Z domácich treba vyzdvihnúť fundované vstupy renomovanej lexikografky Edity Chrenkovej, ďalej podnetné návrhy Milady Pauleovej a Eleny Mončekovej. Zo zahraničných účastníkov živo diskutovala Renáta Koprdová, tlmočníčka z Veľkej Británie, ďalej Peter Petro z Kanady, Giga Gračanová z Chorvátska, Andrej Rády z Česka, Natália Kyseľová z Bieloruska, Thomas Öhrn zo Švédska. Fínsky prekladateľ Topi Junkarri ukázal prítomným prekladateľom, ako sa pracuje s prekladateľským softvérom TRADOS. Rokovacími jazykmi konferencie bola slovenčina a angličtina. Všetky vstupy účastníkov sa simultánne tlmočili. Tu treba vyzdvihnúť skutočne ťažkú a dobre zvládnutú tlmočnícku prácu Ivety Karpišovej, Zory Ličkovej, Lucie Mikulovej a Ferdinada Pála, bez ktorých by konferencia sotva mohla mať taký plynulý priebeh. Napokon, bola to aj ich konferencia. Na záverečnom plenárnom zasadnutí v utorok popoludní predseda organizačného výboru Milan Richter aj podpredsedníčka Anna Šebestová mohli s uspokojením konštatovať, že táto prvá konferencia organizovaná výborom FIT pre málo rozšírené jazyky, ktorý má v súčasnom období sídlo v Bratislave, dosiahla cieľ, ktorý si vytýčila. Významní slovenskí a zahraniční prekladatelia, tlmočníci a lexikografi nadviazali užitočné kontakty a vymenili si skúsenosti. S radosťou môžeme konštatovať, že v tomto odbore ľudskej činnosti má Slovensko svetu čo ponúknuť. **Anna Šebestová** ------- **strana 367** SPYTOVALI STE SA ================= Skloňovanie osobného mena Mária (Maria, María) v mužských menách. — Viacerí čitatelia sa nás pýtajú, ako je to vlastne so skloňovaním osobného mena Mária (Maria, María) v menách ako Ján Mária Dobrodinský, Rainer Maria Rilke, Chosé María Aznar. Na takúto otázku odpovedal už r. 1960 v Slovenskej reči Ladislav Dvonč. Naznačil tri možnosti: 1. skloňovať toto meno ako ulica, 2. ponechávať meno nesklonné, 3. skloňovať ho podľa vzoru hrdina (teda Mária, Máriovi). Sám pokladá za najsprávnejšie toto tretie riešenie. Súhlasíme s týmto riešením a pripájame niektoré ďalšie podporné argumenty. Meno Mária nie je v takýchto súvislostiach izolované. Bežné je napr. aj španielske meno García [garsía], napr. v menách svetoznámych spisovateľov Federico Garíia Lorca, Gabriel García Márquez. Pri týchto menách azda nikto nepochybuje o genitíve v podobe Garcíu, teda od Federica Garcíu Lorcu, Gabriela Garcíu Márqueza. Skloňovanie Mária, od Máriu pomôže odlíšiť toto meno od mena Mário, od Mária (ako dedo — deda podľa vzoru chlap). Pravda, meno treba vždy používať v pôvodnej podobe, napr. Maria, María, nie v adaptovanej podobe Mária, ktorá je bežná ako už poslovenčené osobné meno, ale ponechať neadaptovanú podobu bez vyznačenia dĺžky. Môžeme teda odporúčať podoby od Ericha Mariu Remarqua, od Rainera Mariu Rilkeho, Federica Garcíu Lorcu, ale aj od Jána Máriu Dobrodinského (známeho českého hudobného skladateľa a dirigenta). **Ján Horecký** ------- **strana 368** Z NOVÝCH VÝRAZOV ================ Nové výrazy (34) ================ bulvár gen. ‐a/‐u, muž. (fr.) 1. bulvárna tlač: Faul na etike sa zavše objaví aj inde, nielen v týždenníkoch, ktoré majú blízko k bulváru. (TLAČ) 2. čo sa vyznačuje nízkou (obyč. umeleckou) úrovňou, hodnotou, čo má charakter bulvárnosti: Záplava braku na knižných pultoch, v kinách a na TV obrazovkách, násilie, erotika a bulvár vytlačili hodnotné umelecké diela. (TLAČ) Pôvodom francúzske slovo bulvár (fr. boulevard) vošlo do povedomia ako pomenovanie širokej, architektonicky pôsobivej ulice príznačnej pre veľkomestá. Príslušné prídavné meno má podobu bulvárny. V publicistike sa udomácnil pojem bulvárna tlač — označuje sa ním tlač (články, ako aj noviny a časopisy), ktorá je zameraná na vyhľadávanie a prinášanie senzačných správ, klebiet, afér so škandalóznym zafarbením. Prívlastok bulvárna naznačuje spojitosť so slovom bulvár ako miestom a dejiskom verejného života poskytujúcim možnosť pertraktovať rozličné udalosti či historky senzačného charakteru. A o to ide bulvárnej tlači — pritiahnuť pozornosť verejnosti a dosiahnuť širokú publicitu. (Domácim ekvivalentom adjektíva bulvárny by mohlo byť prídavné meno pouličný.) Prívlastkom bulvárny sa charakterizujú i veci z oblasti umeleckej produkcie vyznačujúce sa nižšou kvalitou alebo hodnotou. Tento význam dokladajú spojenia bulvárna literatúra, bulvárne divadlo (pôvodne zábavné divadlo, ktoré sa hralo na parížskych bulvároch), bulvárne umenie. Slovo bulvár v uvádzaných citáciách je novotvar — univerbizmus, t. j. jednoslovný výraz vzniknutý z dvojslovného spojenia, ktorého základom je prídavné meno bulvárny (bulvárna tlač); slovo bulvár v druhej citácii by sme mohli priblížiť výkladom „čo má charakter bulvárnosti“ a mohlo by ho vystihnúť spojenie bulvárny žáner, bulvárna produkcia, bulvárny charakter, prípadne slovo bulvárnosť. Neologizmus bulvár je zaujímavý tým, že ------- **strana 369** predstavuje homonymum (slovo rovnakého tvaru, ale iného významu) slova bulvár v pôvodnom význame „široká veľkomestská ulica“. nažehliť dok. aplikovať obrázok na textil pôsobením tlaku a vysokej teploty: Nažehlenie fólie (obrázka) na donesené biele tričko 170 Sk. — Biele tričko s nažehlenou fóliou (obrázkom) A4 185 Sk. (NÁPIS) Podstatné meno nažehlenie i slovesný tvar nažehlený sú deriváty (odvodeniny) slovesa nažehliť. Takto sa pomenúva technika, pri ktorej sa pomocou lisu alebo žehličky pri vysokej teplote odtláča obrázok (napr. fotografia) prenesený na fóliu, a to na textil (bavlnené tričko). Sloveso nažehliť tak rozširuje rad predponových slovies so základovým slovesom žehliť, kam patria slovesá vyžehliť, zažehliť, prežehliť. pevný príd. nové v spojení pevná linka 1. telefónna linka fungujúca na princípe káblového spojenia; telefónne káblové pripojenie: Telefonovať môžete na číslo X, to je pevná linka, alebo na mobil... (ROZHLAS) — 2. stále pripojenie na internet; tech. pevný okruh Nástup prenosných či mobilných telefónov priniesol potrebu odlíšiť dovtedajší typ telefónu od nového. Tak sa v našom jazyku objavilo slovné spojenie pevná linka. Pod pevnou linkou sa chápe tradičné telefónne spojenie, to znamená telefónne spojenie pomocou vodiča — kábla. Na rozdiel od neho mobilný telefón funguje bez káblového pripojenia na princípe prenosu zvuku vzduchom, čo umožňuje jeho premiestňovanie. Prídavné meno pevný v tomto prípade má význam „trvalo upevnený, nepohyblivý, stabilný“. Výraz pevná linka sa však používa v bežnej reči aj ako označenie stáleho pripojenia na internet. Toto stále spojenie vzniká medzi dvoma bodmi, a to medzi tým, kto sa napája, a tým, kto poskytuje pripojenie do internetovej siete. Odborne sa takéto spojenie nazýva pevný okruh. Prídavné meno pevný v tomto kontexte má význam „trvalý, stály“. predvstupový i predvstupný príd. súvisiaci s prípravným procesom na vstup do nejakej organizácie (napr. EÚ, NATO): Parlament má málo právomocí pri kontrole predvstupových krokov pred prijatím do Európskej únie. (ROZHLAS) — Dôležitá bude predvstupná stratégia kandidátskych krajín na členstvo v EÚ. (TLAČ) ------- **strana 370** Prídavné meno predvstupový či predvstupný patrí medzi zložené prídavné mená s predponou pred‐ vyjadrujúcou časový význam „ktorý bol, ktorý sa stal, ktorý predchádza pred tým, čo vyjadruje základ“. Napr. predrenesančný (týkajúci sa obdobia pred renesanciou), predbúrkový (ktorý predchádza pred búrkou), predškolský (vzťahujúci sa na obdobie pred povinnou školskou dochádzkou) či z novších adjektív prednovembrový (vzťahujúci sa na obdobie pred novembrom 1989). Podobne ako sa prídavné meno prednovembrový viaže na konkrétne historické obdobie, ktorého medzníkom sú spoločensko‐politické zmeny v novembri r. 1989 (pričom, samozrejme, nemožno vylúčiť ani všeobecný význam tohto slova, t. j. „predchádzajúci mesiacu novembru, týkajúci sa obdobia/času pred novembrom“), aj prídavné mená predvstupový a predvstupný súvisia s konkrétnou skutočnosťou, a to s terajším uchádzaním sa krajín o členstvo v Európskej únii alebo NATO, teda so vstupom do týchto zoskupení. Potvrdzujú to všetky vyexcerpované ukážky, resp. spojenia ako predvstupové/predvstupné rozhovory, predvstupová/predvstupná stratégia, predvstupová/predvstupná (finančná) pomoc, predvstupové šance, predvstupový proces, predvstupné obdobie, predvstupná fáza atď. Z nich je zrejmé aj to, že nové prídavné meno odrážajúce našu súčasnú realitu sa vyskytuje v dvoch podobách, a to v podobe predvstupový s príponou ‐ový i v podobe predvstupný s príponou ‐ný. Prídavné mená predvstupový/predvstupný vznikli zo spojenia pred vstupom, ich základom je podstatné meno vstup vo význame „vstúpenie, začlenenie sa do nejakého spoločenstva“. Obe prídavné mená hodnotíme ako variantné podoby s rovnakým významom. **Silvia Duchková** Z rukopisu pripravovaného slovníka (6) ======================================= bezazbestový príd. (druhá časť gr.) neobsahujúci azbest; ktorý je bez azbestu: bezazbestová výroba; Tento produkt sa nedá vyrobiť bezazbestovou technológiou. Pc 1999 ------- **strana 371** bezbakteriálny príd. (druhá časť gr.) neobsahujúci baktérie; ktorý je bez baktérií: bezbakteriálne vakcíny; prášky na pranie s bezbakteriálnymi enzýmami bezdejový príd. ktorý nie je založený na deji; nemajúci dej: bezdejový román, film; Neviem si predstaviť, čím taká bezdejová hra môže zaujať malého adresáta. Pd 1995; pren. jednotvárne a bezdejové aprílové dopoludnie Andruška v ktorom sa nič nedeje bezdotykový príd. uskutočňovaný bez priameho dotyku, bez kontaktu: bezdotykové systémy; bezdotyková technika vznášadiel; bezdotykové balenie potravinárskych výrobkov NP 1982 bezfreónový príd. (druhá časť gr.) neobsahujúci freóny; ktorý je bez freónov: bezfreónový kompresor; bezfreónová technológia bezgólový príd. (druhá časť z angl.) ktorý sa odohral bez strelenia gólu; svedčiaci o tom: bezgólový prvý polčas; bezgólový výsledok zápasu; bezgólová remíza; Jedenástka za bezgólového stavu bola pre nás veľmi nepríjemná. Pc 1999 bezinfekčnosť ‐ti ž. (druhá časť lat.) lek. vlastnosť al. stav toho, čo je bez infekcie, čo neobsahuje nákazlivé choroboplodné zárodky: bezinfekčnosť prostredia; čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti okolia dieťaťa bezkoncepčnosť ‐ti ž. (druhá časť lat.) nedostatok koncepcie, myšlienkovej osnovy, zreteľného zámeru u niekoho, v niečom: bezkoncepčnosť práce; strategická bezkoncepčnosť súčasnej oficiálnej slovenskej politiky LT 1991 bezkoncepčný príd. (druhá časť lat.) ktorý nemá koncepciu, myšlienkovú osnovu, zreteľný zámer: bezkoncepčná politika; nestabilná, chaotická, a teda bezkoncepčná legislatíva LT 1998 bezpečie ‐ia s. 1. miesto poskytujúce ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom: dostať sa do bezpečia; Dúfam, že vyslobodení chlapi sú v bezpečí. Hykisch; Chyti- ------- **strana 372** la sa s ňou popod pazuchy a pokojne ju odviedla cez susednú záhradu do bezpečia. Beňo 2. stav bez reálnej hrozby nebezpečenstva, bez ohrozenia; syn. istota, bezpečnosť; op. ohrozenie: mať pocit bezpečia; túžiť po bezpečí; Dnu, pod hradami začadenými od dymu petrolejky, vládlo vždy bezpečie. Dzvoník; Treba sa postarať o vlastné bezpečie, o to, aby človek všetko dajako prežil. Farkašová bezpečne1 2. st. ‐nejšie prísl. 1. spôsobom vylučujúcim nebezpečenstvo, možné ohrozenie, stratu, neúspech; syn. spoľahlivo, dobre; op. riskantne, nebezpečne: bezpečne pristáť; bezpečne viesť motorové vozidlo; bezpečne investované peniaze; dom je bezpečne chránený; V rozhovore dostali sme sa k problémom budúcnosti a o tej je zatiaľ bezpečnejšie hovoriť tuná. A. Kostolný; Po siedmich kolách je náš súper bezpečne v čele tabuľky. Pc 1998 2. bez pocitu ohrozenia, nebezpečenstva; syn. isto: cítiť sa bezpečne; Matka t vorila akúsi stenu, o ktorú sa mohol bezpečne opierať. M. Urban bezpečne2 čast. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, istotu o poznaní danej skutočnosti, deja, udalosti; syn. bezpochyby, zaručene, isto, iste, určite: zajtra bezpečne vyhráme; Tak som nachytala trojku a neviem za čo. Bezpečne som všetko mala dobre. Jarunková bezpečný 2. st. ‐nejší príd. 1. poskytujúci ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom; syn. istý: bezpečný úkryt; Opustený, ale bezpečný brloh, do akých si chodí lesná zver vylizovať rany. Lazarová; Toto miesto som i ja poznal ako bezpečný útulok. Figuli; pren. Križan, to bol bezpečný prístav, kam sa možno uchýliť pred búrkou. Zúbek 2. spĺňajúci požiadavky na zaistenie bezpečnosti; syn. spoľahlivý: dodržať bezpečnú vzdialenosť; byť na bezpečnom mieste; bezpečná krajina; Úchytkom som si obzeral temné dvory a potom zákutia v parku, no nezdali sa mi dosť bezpečné. Dzvoník; Upozorňujeme chodcov, že bezpečný priechod je im konečne k dipozícii. Vč 1983 3. ktorý neohrozuje, nepredstavuje reálne nebezpečenstvo; op. rizikový: bezpečná jazda; bezpečná manipulácia; zdravotne bezpečná potravina; bezpečná jadrová elektráreň; prekročiť bezpečnú dávku ------- **strana 373** ∑ bezpečný sex sexuálne správanie, pri ktorom sa obmedzuje riziko nákazy vírusom HIV 4. o ktorom nemožno pochybovať, v ktorom sa nemožno mýliť; na ktorý sa možno spoľahnúť: syn. zaručený, istý: bezpečný dôkaz, tip; bezpečný víťaz; bezpečný inštinkt ho vrátil do minulosti Papp; Máme bezpečný obraz hustoty slovenského osídlenia v stredoveku. J. Stanislav 5. iba v doplnku: cítiť sa bezpečný taký, ktorého nik neohrozuje, istý pred nebezpečenstvom bezlepkár ‐a pl. N ‐i m. človek trpiaci črevnou poruchou prijímania a spracovania pšeničnej bielkoviny, lepku: diéta pre bezlepkárov bezletový príd. týkajúci sa vymedzeného priestoru, v ktorom je z rôznych, obyč. bezpečnostných al. vojenských dôvodov zakázaná letecká premávka: bezletové pásmo; bezletová zóna bezmenný príd. 1. ktorý nie je pomenovaný; nemajúci meno: bezmenný potôčik; Odstúpil ku kraju cesty, nevdojak uprel pohľad na predhorie, tam bola bezmenná dolina. A. Baláž 2. ktorého meno nie je známe; ktorý ostáva nepoznaný; syn. neznámy, anonymný; op. známy: bezmenný hrdina; bezmenný hrob; bezmenný dav; konšpirovaný bezmenný muž, označovaný iba ako Kaktus Pd 1999; Bol som len bezmenným číslom, zanedbateľným medzi inými. Habaj; Svoje celoživotné krédo prebral od dákeho bezmenného revolucionára na Sibíri. Pc 1994 **Emília Porubská** ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK (TLAČ): LT — Literárny týždenník, NP — Nedeľná Pravda, Pc — Práca, Pd — Pravda, Vč — Večerník ------- **strana 374** Obsah 35. ročníka ================= DEMČIŠÁKOVÁ, E.: Jazyk účastníkov internetových dialógov HORÁK, G.: Jazykové zrná z rozprávok A. Habovštiaka HORÁK, G.: Spomienka na úpravu nášho pravopisu roku 1953 HORECKÝ, J.: Dve charakteristiky textov o mobilnej komunikácii HORECKÝ, J.: Internet a internetový HORECKÝ, J.: Názvy mostov HORECKÝ, J.: Slovesá so základom riad‐ JAROŠOVÁ, A.: Národný korpus slovenského jazyka: lingvistické a počítačové aspekty KAČALA, J.: Paulinyho rozprava o spisovnom jazyku a jazykovej kultúre KAČALA, J.: Rozvoj významu v slovnej zásobe. Názvy stromov KAČALA, J.: Pravopis príslovkových výrazov typu na hrubšie, na najhrubšie KRÁĽ, Á.: Východiská jazykovej kultúry MASÁR, I.: Predložka pre v návrhoch technických noriem (Zo zápisníka apretora) MASÁR, I.: Spomínanie čitateľa na Veľkého rozprávača (Vincent Šikula 19. 10. 1936 — 16. 6. 2001) POVAŽAJ, M.: Jazyková kultúra a Kultúra slova na začiatku tretieho tisícročia POVAŽAJ, M.: Niekoľko poznámok o základnej jazykovednej terminológii Základné termíny z civilnej ochrany Základné termíny z oblasti migračnej politiky Základné termíny z požiarnej ochrany DISKUSIE ======== HORECKÝ, J.: Ani obrana, ani ochrana, ale starostlivosť HORECKÝ, J.: Kvantita v osobných menách typu Adriana KAČALA, J.: Jazyk potrebuje aj ochranu KAČALA, J.: Starostlivosť o jazyk je aj ochrana jazyka STOFFA, J.: O používaní termínu edukácia a termínov odvodených od základu eduk‐ v terminologickom systéme pedagogických vied ZO STUDNICE RODNEJ REČI ======================= Karty — čertove obrázky. M. S m a t a n a Lukno a iné starobylé duté miery. T. L a l i k o v á Nad Kestúcom slniečko vychodí a bolesť zachodí. K. B a l l e k o v á Omelinky z reči starých Nedanovčanov. I. M a s á r Ozdravný a očistný kúpeľ v minulosti. R. K u c h a r Zacielenie prísloví. G. H o r á k Zvon, zvonec, zvonček. I. V a l e n t o v á ------- **strana 375** Zvonár, zvoník. I. V a l e n t o v á ROZLIČNOSTI =========== Ako sa skratka USA spája s inými časťami vety. J. K a č a l a My chceme Kirschner! I. M a s á r Najlacnejšie ceny? J. P a v l o v i č Nominatív množného čísla podstatného mena synovec. M. P o v a ž a j Nové neosobné slovesá v publicistike. J. J a c k o Raz toľko rovná sa dvakrát toľko. J. H o r e c k ý Suchovod? M. P o v a ž a j Telenovela? S. D u c h k o v á Tlačené alebo tlačové médiá? M. P o v a ž a j SPRÁVY A POSUDKY ================ Aktuálne o nárečiach a národnom jazyku. L. B a r t k o Aproximácia právnych dokumentov v jazykovej a prekladateľskej praxi. A. Š e b e s t o v á Ďalšia kniha s náboženskou tematikou. J. H o r e c k ý Ďalšia monografia o novohradskej obci. S. O n d r e j o v i č Ekonomické termíny dvojjazyčne. E. C h r e n k o v á Jazyková kreativita a okazionalizmy. K. D z i a k o v á Konferencia o prekladaní do málo rozšírených jazykov a z týchto jazykov. A. Š e b e s t o v á Konfrontácia talianskej a slovenskej frazeológie. A. K o š ť á l Ladislav Dvonč má sedemdesiatpäť rokov. J. H o r e c k ý Michal Franko — šíriteľ kultúry slova. Š. L i p t á k Posledná rozlúčka s PhDr. Katarínou Hegerovou. M. P o v a ž a j Precízny portrét významnej slovenskej osobnosti. I. M a s á r Reprezentatívna monografia o mladom slovenskom meste. I. M a s á r Rozvoj slovenskej kartografickej terminológie. J. H o r e c k ý Slovenčina v slovenskom rozhlase. J. H o r e c k ý Spomienka na Štefana Michalusa. S. O n d r e j o v i č Starnúť a mať z toho radosť. G. H o r á k Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku. N. J a n o č k o v á Vyšiel nový Slovensko‐ruský právnicko‐ekonomický slovník. E. C h r e n k o v á Zaujímavá kniha pre akvaristov. S. M i s l o v i č o v á Závažný príspevok k terminologickej kultúre. J. H o r e c k ý SPYTOVALI STE SA ================ Ako písať značku slova percento? M. P o v a ž a j Ako sa volá znamienko, ktorým sa podčiarkuje text? M. P o v a ž a j Koróziovzdorný či koróziivzdorný? M. P o v a ž a j ------- **strana 376** Pod Čebraťou či pod Čebraťom? K. K a l m á n o v á Skloňovanie miestnych názvov na ‐ie (Letničie — v Letničí alebo v Letničom?) M. P o v a ž a j Skloňovanie osobného mena Mária (Maria, María) v mužských menách. J. H o r e c k ý V Sotine či v Sotinej? M. M a j t á n Vratná alebo návratná fľaša? S. D u c h k o v á Z NOVÝCH VÝRAZOV ================ Nové výrazy (29 — 34). S. D u c h k o v á Z rukopisu pripravovaného slovníka (1). Ľ. B a l á ž o v á Z rukopisu pripravovaného slovníka (2). M. P e t r u f o v á Z rukopisu pripravovaného slovníka (3). A. O r a v c o v á Z rukopisu pripravovaného slovníka (4). A. Š e b e s t o v á Z rukopisu pripravovaného slovníka (5). M. Č i e r n a Z rukopisu pripravovaného slovníka (6). E. P o r u b s k á Z JAZYKOVÝCH RUBRÍK ===================== Dopad ekonomického balíčka? J. K l i n c k o v á Druhým dňom? M. P o v a ž a j Etický rozmer slova. I. M a s á r Keď čas dozrie? J. K a č a l a Kladenie parkiet. J. K a č a l a Krútňava a vír. K. H a b o v š t i a k o v á O frazeologizme veselá kopa a slovese seknúť sa. J. K l i n c k o v á O pôvode niektorých názvov vecí. K. H a b o v š t i a k o v á Obsluhovňa. M. P o v a ž a j Priekazný doklad? M. P o v a ž a j Stretnúť niekoho a stretnúť sa s niekým. J. K a č a l a To je o (niečom) inom. J. K a č a l a Veľkoobchod stoličiek — so stoličkami. J. H o r e c k ý Viete, čo je pobyt au pair? I. M a s á r Zbavme sa dojemnej naivnosti! I. M a s á r Žiar — Žiarčan. J. J a c k o NAPÍSALI STE NÁM ================== Ako píšu ekonómovia. A. Š k o l k a y O výslovnosti v rozhlase a televízii. E. D e m e t e r o v á Obsah 35. ročníka Index 35 ročníka. S. M i s l o v i č o v á ------- **strana 377** Index 35. ročníka ================= Kurzívou sú vytlačené tie slová, spojenia slov, väzby a pod., ktoré sa podrobnejšie rozoberajú z pravopisnej, výslovnostnej, gramatickej, štylistickej a významovej stránky. adopcia, význam a používanie 179 adoptovať, význam a používanie 179 ados, význam a používanie 250 Adriana/Adriána, pravopis 84 — 85 agroprodukt, význam a používanie 58 analýza požiarneho nebezpečenstva, význam termínu 213 Aproximácia právnych dokumentov v jazykovej a prekladateľskej praxi, správa zo seminára (Budmerice 3. — 4. 11. 2000) 100 — 108 asistenčná požiarna hliadka, význam termínu 213 autonómny systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, význam termínu 75 azylové centrum, význam termínu 144 azylové konanie, význam termínu 144 bankovníctvo, internetové b., e‐mailové b., faxové b., online b., význam a používanie 18 — 21 bezazbestový, b‐á technológia, b‐á výroba, význam a používanie 370 bezbakteriálny, význam a používanie 371 bezdejový, význam a používanie 371 bezdotykový, význam a používanie 371 bezfreónový, význam a používanie 371 bezgólový, b. stav, význam a používanie 371 bezinfekčnosť, význam a používanie 371 bezkoncepčnosť, význam a používanie 371 bezkoncepčný, b‐á politika, význam a používanie 371 bezlepkár, význam a používanie 373 bezletový, b‐á zóna, význam a používanie 373 bezmenný, b. hrdina, význam a používanie 373 bezpečie, význam a používanie 371 — 372 bezpečná krajina pôvodu, význam termínu 144 bezpečná tretia krajina, význam termínu 144 bezpečný, význam a používanie 372 — 373 Bibiana/Bibiána, pravopis 84 — 85 borovica, hrčovitá b., význam a používanie 69 breza, modrá b., smaragdová b., svetlá b., nábytok z b‐y, význam a používanie 69 — 74 bulvár, význam a používanie 368 — 369 celistvosť, význam a používanie 252 — 253 cereálie, význam a používanie 253 cereálny, význam a používanie 253 cielenosť, význam a používanie 253 cielený, význam a používanie 254 cisterna, význam a používanie 254 — 255 cisternová automobilová striekačka, význam termínu 213 cisternový, význam a používanie 255 cit, význam a používanie 255 — 256 citácia, význam a používanie 256 citačný, význam a používanie 256 civilka, význam a používanie 254 civilkár, význam a používanie 254 civilná ochrana obyvateľstvam, význam termínu 75 cudzinec, význam termínu 144 čas zvýšeného požiarneho nebezpečenstva, význam termínu 213 Čebrať, skloňovanie 118 — 119 činnosť spojená so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, význam termínu 213 ďalejslúžiaci, význam a používanie 311 ďalekovýchodný, význam a používanie 311 damask, damašek, pôvod a význam 314 darcovský, význam a používanie 311 darvinovka, význam a používanie 311 dejiny jazyka: kúpeľ v historickom kontexte 282 — 284; lukno a iné starobylé duté miery 86 — 91; zvonár v historickom kontexte 351 — 354; zvon, zvonec, zvonček v historickom kontexte 276 — 282 dekontaminácia, význam a používanie termínu 75 deratizácia, význam a používanie termínu 75 dezaktivácia, význam a používanie termínu 75 dezinfekcia a dezinsekcia, význam a používanie termínov 75 dialektológia: názvy súvisiace s kartami v slovenských nárečiach 30 — 42; omelinky z reči starých Nedanovčanov 153 — 161; slovná zásoba týkajúca sa bolesti v slovenských nárečiach 232 — 237 ------- **strana 378** diaľkovod 43 dobrovoľná jednotka požiarnej ochrany, význam termínu 214 dočasné útočisko, význam termínu 145 dodaniť, význam a používanie 250 — 251 dokumentácia jednotky požiarnej ochrany, význam termínu 214 dokumentácia požiarnej ochrany obcí, význam termínu 214 dokumentácia požiarnej ochrany právnických osôb, význam termínu 214 dopad, význam a používanie 127 dopravný automobil, význam termínu 214 dosah, význam a používanie 127 dôsledok, význam a používanie 127 dosúšanie uvädnutého krmu, význam termínu 214 dôvody na priznanie postavenia utečenca, význam termínu 144 — 145 DRENKO, J.: Lupoč. Monografia obce, recenzia 293 — 296 dub, ardenský d., bahenný d., horský d., podlahový d., rustikálny d., sivý d., tmavý d., vidiecky d., význam a používanie 69 — 74 DVONČ, L., medailón pri príležitosti 75. narodenín 288 — 289 editor1, e. diela, vedúci e. vydavateľstva, e. vedeckého diela, význam a používanie 60 — 61 editor2, grafický e., textový e., aplikačná schopnosť e‐a, význam a používanie 61 editorka, význam a používanie 61 edukácia, mimoškolská e., predškolská e., špeciálna e., e. hendikepovaných osôb, e. rodičov, význam a používanie 342 — 350 edukačný, e‐á informatika, e‐á logika, e‐é plánovanie, e‐é právo, e‐á sociológia, e. systém, význam a používanie 344 — 345 edukant, význam a používanie 346 edukatívny, e‐a aktivita, e‐a sociálna práca, význam a používanie 344 — 345 edukátor, význam a používanie 346 edukológia, význam a používanie 346 ekipa, víťazná e., kapitán e‐y, e. Slovenska, význam a používanie 61 elektromechanická siréna, význam termínu 75 elektronická siréna, význam termínu 76 elektronický, e‐á hudba, e‐é noviny, e‐á publicistika, e‐á žurnalistika, význam a používanie 18 — 19 elektronika, význam a používanie 18 elektrotepelný spotrebič, význam termínu 214 ementál, pôvod a význam 314 emisár, osobitný e. OSN, prezidentov e. pre juhoslovanskú krízu, maďarónski e‐i, význam a používanie 61 — 62 emocionalizovať, význam a používanie 62 empajer, skloňovanie, význam a používanie 62 empajrový, e. rozhodca, význam a používanie 62 enter, význam a používanie 62 enterovať, význam a používanie 62 esemeska, význam a používanie 269 ešpézetka, význam a používanie 63 evakuácia, význam termínu 76 exkluzivita, význam a používanie 63 extázový, význam a používanie 63 farebnosť, význam a používanie 181 — 182 farebný, význam a používanie 182 figliar, dobrý f., podarený f. veselý f., význam a používanie 185 fľaša, návratná f., nevratná f., vratná f., význam a používanie 306 — 307 FRANK, S.: Sladkovodná akvaristika, recenzia prekladu 244 — 247 FRANKO, M., medailón 48 — 49 frazeológia: zacielenie prísloví 161 — 164 furták, význam a používanie 185 GÁFRIK, M.: Martin Rázus. II. Osobnosť a dielo (1923 — 1937), recenzia 49 — 52 gala/gála, význam a používanie 124 galaexhibícia 126 galakoncert, význam a používanie 125 galaoblečenie, význam a používanie 125 galaoblek, význam a používanie 125 galapredstavenie, význam a používanie 125 galaprehliadka, význam a používanie 125 galaprogram, význam a používanie 125 — 126 galasúťaž 126 galavečer, význam a používanie 126 GRIGORJANOVÁ, T. — KOLLÁR. D.: Slovensko‐ruský právnicko‐ekonomický slovník, recenzia 111 — 115 hadica, význam a používanie termínu 214 hadicová spojka, význam termínu 215 hadicový automobil, význam termínu 215 hadicový rozdeľovač, význam termínu 215 halón, význam a používanie termínu 215 halový sklad, význam termínu 215 ------- **strana 379** hasiaca látka, význam termínu 215 hasiaca pena, význam termínu 215 hasiaci prášok, význam termínu 215 hasiaci prístroj, význam termínu 215 havária, význam termínu 76 HEGEROVÁ, K., nekrológ 45 —47 hendikep, handicap, význam a používanie 182 — 183 hendikepovaný, handicapovaný, význam a používanie 183 hendikepovať, handicapovať, význam a používanie 183 hendikepový, handicapový, význam a používanie 183 hladina výstražného zvukového signálu, význam termínu 76 hlásna služba, význam termínu 76 hlavný štátny požiarny dozor, význam termínu 215 homebanking 19 HORECKÝ, J.: Kultivovanie slovenčiny. Princípy a kritériá, recenzia 321 — 327 horľavosť, význam a používanie termínu 216 hromada tuhého paliva, význam termínu 216 hruška, ružová h., zelená h., význam a používanie 69 — 74 hryzovisko, význam a používanie 311 humanitné centrum, význam termínu 145 humanitné dôvody, význam termínu 145 humanoid, význam a používanie 312 humoriáda, význam a používanie 312 hurma, hurmi‐kaki, význam a používanie 312 hydrantový nadstavec, význam termínu 216 hypoúver, význam a používanie 312 informačná služba, význam termínu 76 informačný systém civilnej ochrany, význam termínu 76 integrácia, význam a používanie termínu 145 integračné stredisko, význam termínu 145 integrovaný systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, význam termínu 76 internet, pravopis, význam a používanie 19 internetbanking, význam a používanie 19 internetista, význam a používanie 20 internetový, i‐á adresa, i‐á gramotnosť, i‐á infraštruktúra, i‐á stránka, i‐é kníhkupectvo, i‐é služby, i. fanatik, i. používateľ, i. prehliadač 19 — 21 intranet, význam a používanie 19 IOM — Medzinárodná organizácia pre migráciu, význam termínu 145 jaseň, čierny j., olivový j., sivý j., zelený j., význam a používanie 69 — 74 javor, modrý j., sivý j., škandinávsky j., zelený j., význam a používanie 69 — 74 jazyková kultúra: jazyk a štýl účastníkov internetových dialógov 129 — 143; jazyk potrebuje aj ochranu 22 — 29; Kultúra slova na začiatku tretieho tisícročia 3 — 5; používanie prípony ‐ová v ženských priezviskách 97 — 99; starostlivosť o jazyk 150 — 152; starostlivosť o jazyk a ochrana jazyka 270 — 275; východiská jazykovej kultúry 6 — 18 jedľa, význam a používanie 69 — 74 jednotka civilnej ochrany, význam termínu 76 jednotka požiarnej ochrany, význam termínu 216 jelša, červená j., lososová j., modrá j., sivá j., zelená j.,význam a používanie 69 — 74 jódová profylaxia osôb, význam termínu 76 karanténne opatrenie, význam termínu 145 — 146 Kartografická terminológia vo vede, riadení, výučbe a praxi, recenzia 291 — 293 katastrofa, význam termínu 77 kategorizácia územia, význam termínu 77 kladenie, k. laminátových parkiet, význam a používanie 316 — 317 klub, školský k., školský k. detí, význam a používanie spojení 121 kolísavý tón výstražného zvukového signálu, význam termínu 77 kombinovaný hasiaci automobil, význam termínu 216 koňak, pôvod a význam 314 konanie o priznaní postavenia utečenca, význam termínu 146 Konferencia o prekladaní do málo rozšírených jazykov a z týchto jazykov, správa 362 — 366 kontrolná skupina obce, význam termínu 216 Kornélia, pravopis 84 — 85 koróziovzdorný, význam a používanie 248 — 249 krepdešín, pôvod a význam 314 krútňava, význam a používanie 317 — 318 kyselinovzdorný 248 lacný, význam a používanie 286 — 287 lakovňa, význam a používanie termínu 216 LANCASTER, B.: Judaizmus, recenzia 241 — 243 ------- **strana 380** Letničie, skloňovanie 305 — 306 lexikológia, lexikografia: nové výrazy (29 — 34) 58 — 59, 121 — 124, 179 — 181, 250 — 252, 308 — 310, 368 — 370; z rukopisu pripravovaného slovníka (1 — 6) 60 — 63, 124 — 126, 181 — 184, 252 — 256, 311 — 312, 370 —373 likvidácia požiaru, význam termínu 216 likvidačné práce, význam termínu 77 LIPTÁKOVÁ, Ľ.: Okazionalizmy v hovorenej slovenčine, recenzia 173 — 176 líška, polárna l., strieborná l., význam a používanie 73 lokalizácia požiaru, význam termínu 216 lokalizačné práce, význam termínu 77 mandátny utečenec, význam termínu 146 materiál civilnej ochrany, význam termínu 77 materiálno‐technické vybavenie jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 216 — 217 médium, elektronické m‐iá, tlačené m‐iá, tlačové m‐iá, význam a používanie spojenia 93 — 95 medzinárodný osobitný znak, význam termínu 77 medzinárodný rozoznávací znak civilnej ochrany, význam termínu 77 menčester, pôvod a význam 314 miesto ubytovania evakuovaných, význam termínu 78 miesto zásahu, význam termínu 217 migrácia, význam termínu 146 migračný úrad, význam termínu 146 MICHALUS, Š., spomienka pri príležitosti nedožitých 70. narodenín 289 — 291 mimoriadna situácia, význam termínu 77 — 78 mimoriadna udalosť, význam termínu 78 mobilný, m‐á komunikácia, m‐á linka, m‐é vojenské jednotky, m‐é vyzváňanie, m‐ý telefón, význam a používanie 267 — 269 mobilový, m‐á mánia, m‐á mládež, význam a používanie 268 monitorovanie územia, význam termínu 78 morfológia: časovanie slovesa zrieť 319; skloňovanie miestnych názvov zakončených na ‐ie 305 — 306; skloňovanie osobného mena Mária (Maria, María) v mužských menách 367; skloňovanie podstatného mena synovec 165 — 166; skloňovanie zemepisného názvu Čebrať 118 — 119; skloňovanie zemepisného názvu Sotina 177 — 178 most Košická, význam a používanie 334 — 336 Most Lafranconi, význam a používanie 335 motorová striekačka, význam termínu 217 mozarella, význam a používanie 122 na hrubšie, na najhrubšie, pravopis 205 — 207 namaškrtený, význam a používanie 184 nárazuvzdorný 249 Nárečia a národný jazyk. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie (Budmerice 24. — 25. 9. 1997), recenzia 296 — 301 národné informačné stredisko požiarnej ochrany, význam termínu 217 nástupná príprava príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 217 návratný, n. obal, n. príspevok, význam a používanie 306 — 307 nažehliť, význam a používanie 369 nebezpečné látky, význam termínu 217 nebezpečné látky, význam termínu 78 nebezpečnostný, význam a používanie 308 nektár, význam a používanie 123 nenávratný, n‐á pôžička, význam a používanie 307 nepriznanie postavenia utečenca, význam termínu 146 nevratný, n‐á fľaša, význam a používanie 306 — 307 Newyorský protokol, význam termínu 146 Nový most 334 núdzové ubytovanie, význam termínu 78 núdzové zásobovanie, význam termínu 78 objekt civilnej ochrany, význam termínu 78 oblasť ohrozenia, význam termínu 78 oblasť predpokladaného ohrozenia, význam termínu 79 obsluhovňa, význam a používanie 320 odborná príprava v jednotkách požiarnej ochrany, význam termínu 217 odborná spôsobilosť, význam termínu 217 odídenec, význama používanie termínu 146 — 147 odňatie postavenia utečenca, význam termínu 147 ohlasovňa 320 ohlasovňa požiarov, význam termínu 217 ohrozené územie, význam termínu 79 ohrozenie, význam termínu 79 ochrana, o. štátneho jazyka, význam a používanie 22 — 29 ------- **strana 381** ochrana, význam a používanie 150 — 152, 270 — 275 ONDRČKOVÁ, E. — LIŠKOVÁ, D. — POSPÍŠILOVÁ, J.: Nemecko‐slovenský ekonomický slovník, recenzia 52 — 56 online, o. banka, o. bankovníctvo, o. služby, o. stávková kancelária, význam a používanie 20 onomastika: názvy mostov 334 — 336 opatrovateľstvo, význam a používanie 188 — 189 operačné pracovisko, význam termínu 218 operačné stredisko, význam termínu 218 operatívna karta zdolávania požiaru, význam termínu 218 operatívny plán zdolávania požiaru, význam termínu 218 oprávnenia fyzických osôb, význam termínu 79 orech, čierny o., kaukazský o., parkety z o‐a, podlahový o., význam a používanie 69 — 74 orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, význam termínu 218 Partizánske. Staré a nové epochy, recenzia 170 — 173 PAULINY, E.: Norma spisovnej slovenčiny a zásady jej kodifikovania, recenzia 257 — 266 penidlo, význam a používanie termínu 218 penový hasiaci automobil, význam termínu 218 percento, pravopis značky, význam a používanie 57 pevný, p‐á linka, význam a používanie spojenia 369 plán ochrany obyvateľstva, význam termínu 79 plávajúci, p‐e parkety, p‐a podlaha, význam a používanie 251 plynový hasiaci automobil, snehový hasiaci automobil, význam a používanie terminologických spojení 218 pobytový utečenecký tábor, význam termínu 147 počítačová lingvistika: lingvistické a počítačové aspekty korpusu národného jazyka 193 — 199 podčiarkovací, p‐ie znamienko, význam a používanie 119 — 120 podčiarkovník, význam a používanie 119 — 120 podlahový, p. buk, p. dub, p‐á čerešňa, význam a používanie 69 — 74 poraziteľný, p. súper, význam a používanie 184 PORUBČAN, J.: Starnúť a mať z toho radosť, recenzia 302 — 304 postavenie utečenca, význam termínu 147 potrubie, stúpacie p., nezavodnené stúpacie p., zavodnené stúpacie p., význam a používanie terminologických spojení 43 — 44 povodňová záchranná služba, význam termínu 219 povodňový plán, význam termínu 219 požiar, význam a používanie termínu 219 požiarisko, význam a používanie termínu 219 požiarna dokumentácia, význam termínu 214 požiarna hliadka pracoviska, význam termínu 219 požiarna hliadka právnickej osoby, význam termínu 219 požiarna kniha, význam termínu 220 požiarna kontrola, význam termínu 220 požiarna odolnosť požiarneho uzáveru, význam termínu 220 požiarna odolnosť stavebnej konštrukcie, význam termínu 220 požiarna ochrana, význam termínu 220 požiarna plošina, význam termínu 220 požiarna stanica, význam termínu 220 požiarna taktika, význam termínu 220 požiarna technika, význam termínu 221 požiarna záchranná služba, význam termínu 221 požiarna zbrojnica, význam termínu 221 požiarne družstvo, význam termínu 221 požiarne poplachové smernice, význam termínu 221 požiarnická prilba, význam termínu 221 požiarnický opasok, význam termínu 221 požiarnický šport, význam termínu 221 Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR, význam termínu 221 požiarny automobil, význam termínu 222 požiarny automobilový rebrík, význam termínu 222 požiarny evakuačný plán, význam termínu 222 požiarny hydrant, význam termínu 222 požiarny poplach, význam termínu 222 požiarny poplachový plán, význam termínu 222 požiarny príves, význam termínu 222 požiarny zásah, význam termínu 222 ------- **strana 382** práškový hasiaci automobil, význam termínu 222 práva a povinnosti utečenca, význam termínu 147 pravopis: ako písať značku slova percento 57; kvantita v osobných menách typu Adriana 84 — 85; príslovkové výrazy typu na hrubšie, na najhrubšie 205 — 207; spomienka na úpravu pravopisu v r. 1953 336 — 341 pre, význam a používanie 207 — 212 prednostné velenie pri zásahu, význam termínu 223 predvstupový, predvstupný, význam a používanie 369 — 370 prenosná motorová striekačka, význam termínu 223 preobsadiť, preobsadzovať, význam a používanie 179 — 180 prerušenie konania, význam termínu 147 presídlenec, význama používanie termínu 148 preukazný, p. doklad, p. dokument, p. dôvod, p. prostriedok, význam a používanie 187 — 188 preventívna požiarna kontrola, význam termínu 223 preventívna požiarna prehliadka, význam termínu 223 prídavné meno, akostné p. m., akostnovzťahové p. m., druhové privlastňovacie p. m., privlastňovacie p. m., vlastnostné p. m., vzťahové p. m., vzťahové živočíšne p. m., zvieracie privlastňovacie p. m., živočíšne p. m., používanie terminologických spojení 327 — 333 prieskum, význam a používanie 223 priestor na občasné nanášanie náterových látok, význam termínu 223 príprava na civilnú ochranu, význam termínu 79 príprava na poskytovanie prvej pomoci, význam termínu 79 — 80 príprava obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, význam termínu 80 príprava štábov a odborných jednotiek, význam termínu 80 príslušník Zboru požiarnej ochrany, význam termínu 223 Prístavný most, význam a používanie 334 — 335 priznanie postavenia utečenca, význam termínu 148 protiplynová služba, význam termínu 223 protiplynové výcvikové stredisko, význam termínu 224 protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia, význam termínu 80 prúdnica, význam termínu 224 Rainer Maria Rilke, skloňovanie 367 raz, r. toľko, význam a používanie 355 — 356 recenzie: DRENKO, J.: Lupoč. Monografia obce 293 — 296; FRANK, S.: Sladkovodná akvaristika 244 — 247; GÁFRIK, M.: Martin Rázus. II. Osobnosť a dielo (1923 — 1937) 49 — 52; GRIGORJANOVÁ, T. — KOLLÁR, D.: Slovensko‐ruský právnicko‐ekonomický slovník 111 — 115; HORECKÝ, J.: Kultivovanie slovenčiny. Princípy a kritériá 321 — 327; Kartografická terminológia vo vede, riadení, výučbe a praxi 291 — 293; LANCASTER, B.: Judaizmus 241 — 243; LIPTÁKOVÁ, Ľ.: Okazionalizmy v hovorenej slovenčine 173 — 176; Nárečia a národný jazyk. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie (Budmerice 24. — 25. 9. 1997) 296 — 301; ONDRČKOVÁ, E. — LIŠKOVÁ, D. — POSPÍŠILOVÁ, J.: Nemecko‐slovenský ekonomický slovník 52 — 56; Partizánske. Staré a nové epochy 170 — 173; PAULINY, E.: Norma spisovnej slovenčiny a zásady jej kodifikovania 257 — 266; PORUBČAN, J.: Starnúť a mať z toho radosť 302 — 304; SEHNALOVÁ, Z.: Taliansko‐slovenský frazeologický slovník 116 — 117; Slovenčina v slovenskom rozhlase v súvislosti s kultúrou a spôsobom myslenia, zborník z konferencie (21. 6. 2000 Bratislava) 167 — 169; STOFFA, J.: Terminológia v technickej výchove 108 — 110 regulačné stanovište, význam termínu 80 reštrukturalizácia 313 riadiť, význam a používanie 65 riaditeľ 66, 67 riaditeľňa 66, 67 riaditeľstvo 66, 67 rosnička, význam a používanie 308 — 309 rozbor literárneho diela: jazykové zrná z rozprávok A. Habovštiaka 227 — 231 rozdeľovník, význam a používanie 120 rúrovod 43 samostatne stojaci sklad, význam termínu 224 ------- **strana 383** samovyšetrovanie 58 sebadarovanie, význam a používanie 58 — 59 sebaochrana, význam a používanie termínu 80 sebareflexia 59 SEHNALOVÁ, Z.: Taliansko‐slovenský frazeologický slovník, recenzia 116 — 117 sendvičovač, význam a používanie 309 sily a prostriedky na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, význam termínu 80 — 81 sily civilnej ochrany, význam termínu 80 SIM‐karta, význam a používanie 269 sklad sena, význam termínu 224 sklad tuhého paliva, význam termínu 224 skoaličnievať sa 286 skrátené konanie, význam termínu 148 Slovenčina v slovenskom rozhlase v súvislosti s kultúrou a spôsobom myslenia, recenzia zborníka z konferencie (21. 6. 2000 Bratislava) 167 — 169 smrek, červený, s., význam a používanie 69 — 74 SMS, význam a používanie 269 Sotina, skloňovanie 177 — 178 spojovacia služba, význam termínu 224 spojovník, význam a používanie 120 správa, krátka textová s., význam a používanie 269 spravovať, význam a používanie 65 stály úkryt, význam termínu 81 stanica (miesto) špeciálnej očisty, význam termínu 81 stanica nástupu evakuovaných, význam termínu 81 stanica výstupu evakuovaných, význam termínu 81 starostlivosť, význam a používanie 150 — 152, 270 — 275 Starý most 334 stav núdze, význam termínu 81 stavebno‐technické požiadavky, význam termínu 81 STOFFA, J.: Terminológia v technickej výchove, recenzia 108 — 110 Stredná škola požiarnej ochrany MV SR, význam termínu 224 stretnúť (niekoho), význam a používanie 187 stretnúť sa (s niekým), význam a používanie 187 strojová služba, význam termínu 224 súdny, s‐e konanie, s‐e pokračovanie, význam a používanie 65 surfer, význam a používanie 20 synovec, skloňovanie 165 — 166 syntax: spájanie skratky USA s inými časťami vety 238 — 240 šampanské, pôvod a význam 314 šialený, š‐á krava, choroba š‐ch kráv, význam a používanie 123 — 124 šibal, význam a používanie 185 ŠIKULA, V., nekrológ 200 — 204 špecializovaná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 224 — 225 špeciálna očista, význam termínu 81 špeciálna telesná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 225 špeciálne prostriedky individuálnej ochrany, význam termínu 82 špeciálny zásahový požiarny automobil, význam termínu 225 štáb zdolávania požiaru, význam termínu 225 štátny požiarny dozor, význam termínu 225 taktické cvičenie, význam termínu 225 technické podmienky zariadení civilnej ochrany, význam termínu 82 technický automobil, význam termínu 225 telemetrická rádiová sieť, význam termínu 82 telenovela, význam a používanie 95 — 97 teleromán, význam a používanie 95 — 97 teplovzdorný 248 terminológia: niekoľko poznámok o základnej jazykovednej terminológii 327 — 333; používanie termínu edukácia a termínov odvodených od základu eduk‐ v terminologickom systéme pedagogických vied 342 — 350; predložka pre v návrhoch technických noriem 207 — 212; termín nezavodnené stúpacie potrubie 43 — 44; základné termíny z civilnej ochrany 74 — 83; základné termíny z oblasti migračnej politiky 144 — 149; základné termíny z požiarnej ochrany 213 — 227 tlačený, t‐é médiá, t‐á publikácia, t‐é slovo, význam a používanie spojenia 93 — 95 tlačový, t‐á kampaň, t‐á kancelária, t‐é médiá, t. korektor, t. tajomník, t. výstup, t. zástupca, význam a používanie spojenia 93 — 95 to je o inom, to je o niečom inom, význam a používanie frazeologického spojenia 128 ------- **strana 384** Tradícia a perspektívy gramatického výskumu na Slovensku, správa z konferencie 357 — 362 triedy nebezpečnosti horľavých kvapalín, význam termínu 225 trvalka, význam a používanie 251 — 252 trvalý pobyt utečenca, význam termínu 147 tvorenie slov: internet a internetový 18 — 21; nové neosobné slovesá v publicistike 285 — 287; obyvateľské názvy typu Žiarčan 315 — 316; rozvoj významu pri názvoch stromov 68 — 74; slovesá so základom riad‐ 65 — 68 účinok, význam a používanie 127 ukončovacie klauzuly, význam termínu 148 ukrytie, význam a používanie termínu 82 úkryty budované svojpomocne, význam termínu 82 UNHCR — Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov, význam termínu 148 USA, význam a používanie 238 — 240 uskladňovanie, význam a používanie termínu 225 utečenec, význam a používanie termínu 148 varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany, význam termínu 82 varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany, význam termínu 82 varovné signály, význam termínu 82 vecný prostriedok požiarnej ochrany, význam termínu 226 velenie pri zásahu, význam termínu 226 veliteľ zásahu, význam termínu 226 veliteľské stanovište, význam termínu 226 veľkoobchod, v. so stoličkami, význam a používanie 318 — 319 vidiecky, v. buk, v. dub., význam a používanie 69 — 74 vír, význam a používanie 317 — 318 virtuálny, v‐e kníhkupectvo, význam a používanie 21 vodovod, nezavodnený v., suchý v., význam a používanie terminologických spojení 43 — 44 vratný, v‐á fľaša, v. motor, v‐é súkolesie, význam a používanie 306 — 307 všeobecná telesná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 226 výberovka, význam a používanie 180 — 181 vylučovacie klauzuly, význam termínu 148 vyrozumenie orgánov a organizácií, význam termínu 82 — 83 výstražný zvukový signál prostriedku varovania, význam termínu 83 záchranná brigáda civilnej ochrany, význam termínu 83 záchranné práce, význam termínu 83 záchytný utečenecký tábor, význam termínu 149 základný stupeň prípravy štábov a odborných jednotiek, význam termínu 83 základný zásahový požiarny automobil, význam termínu 226 zánik postavenia utečenca, význam termínu 149 zapracovať, význam a používanie 309 — 310 zariadenia civilnej ochrany, význam termínu 83 zariadenie, sociálne z., technické z., z. kancelárie, význam a používanie 67 zariadiť, význam a používanie 67 zásah, význam a používanie termínu 226 zásahový obvod, význam termínu 226 zastavenie konania, význam termínu 149 závažné dôvody, význam termínu 149 závodný požiarny útvar, význam termínu 227 Zbor požiarnej ochrany, význam termínu 227 zdokonaľovacia príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, význam termínu 227 zemocionalizovať, význam a používanie 62 zjarievať sa 286 zjavne neopodstatnená žiadosť o priznanie postavenia utečenca, význam termínu 149 znamienko, podčiarkovacie z., význam a používanie 119 — 120 zriaďovací, z‐ia listina, význam a používanie 67 zriaďovateľ, význam a používanie 67 zriaďovateľ dobrovoľnej jednotky požiarnej ochrany, význam termínu 227 zrieť, časovanie 319 zvianočnievať sa, význam a používanie 59 Ženevský dohovor, význam termínu 149 žiadateľ o priznanie postavenia utečenca, význam termínu 149 živelná pohroma, význam termínu 83 žlčovod 44 **Sibyla Mislovičová**