Obsah

strana 193

Národný korpus slovenského jazyka: lingvistické a počítačové aspekty

ALEXANDRA JAROŠOVÁ

Spojenie Národný korpus slovenského jazyka sa objavilo v Koncepcii starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 14. februára 2001 a o ktorej informovala aj denná tlač. Vo schválenej koncepcii sa okrem iného píše aj toto: „prvoradou úlohou v oblasti jazykovedy a jazykového výskumu je v najbližších rokoch vybudovať Národný korpus slovenského jazyka.“ Pretože jazykové korpusy sú dnes vo svete prirodzenou súčasťou nielen jazykovedného výskumu a vývoja niektorých informačných systémov, ale aj kultúrnym fenoménom prístupným širokej verejnosti cez internet, v nasledujúcich riadkoch sa pokúsime oboznámiť čitateľov s týmto zaujímavým projektom trocha bližšie.

Korpus ako reprezentatívny súbor textov a komunikátov daného jazyka je známy v lingvistike už dávno, ale úplne novú kvalitu a možnosti nadobudol až po príchode počítačov, pretože súbor textov sa mohol uložiť na pamäťové médiá a spracúvať pomocou programových nástrojov. Prvý takýto korpus elektronických textov (obsahujúci v súhrne milión textových slov, tzv. tokens) vytvorili začiatkom šesťdesiatych rokov na Brownovej univerzite v USA. Posledných 15 rokov pozorujeme výrazný rast počtu korpusov národných jazykov so súčasným zväčšovaním ich objemu (dosa-


strana 194

hujúceho stovky miliónov textových slov). Tento trend spôsobuje nielen relatívna dostupnosť výkonnej výpočtovej techniky a elektronicky uložených textov, ale najmä presadenie názoru, že opisy jazyka v podobe slovníkov a gramatík musia vychádzať z čo najväčšieho množstva objektívnym spôsobom zhromaždeného materiálu. Kartotéky obsahujúce stovky miliónov lístkov nie je možné vytvárať ručnou excerpciou zdrojových textov.

Po tomto úvode sa pokúsime o definíciu materiálnej podstaty moderných korpusov. Korpus je rozsiahla textová databáza, t. j. veľký súbor elektronických textov uložených, spracovaných a používaných v jednotnom formáte. To znamená, že získané texty sa konvertujú do podoby čistého textu: odstraňujú sa obrázky a iné grafické prvky, riadiace kódy použitých textových editorov a kódovanie písmen sa transformuje do jednotnej kódovej tabuľky. Po vyčistení sa texty prevedú do jednotného formátu SGML (Standard Generakized Markup Language). SGML ako normalizovaný (standard) a typizovaný, resp. zovšeobecnený (generalized) značkovací jazyk (markup language) je prostriedok na opis formálnej štruktúry textovej informácie. Ide o to, že „klasický“ spôsob uloženia informácie má podobu tlačeného (typograficky stvárneného) textu, či už je to kniha, noviny alebo reklamný leták. Tento tlačený text (v informačných systémoch nazývaný dokument) je spravidla bohato štruktúrovaný. To znamená, že je členený na záhlavie obsahujúce názov dokumentu, meno autora, názov vydavateľstva a pod., ďalej na „telo“ dokumentu, t. j. samotný text, a na prípadnú záverečnú časť. „Telo“ dokumentu môže byť členené na kapitoly, časti, paragrafy, odseky atď. Časť textovej informácie môže mať podobu poznámok pod čiarou, niektoré pomenovania sú vytlačené odlišným typom písma, napr. kurzívou alebo polotučne. Uvedené informácie o štruktúre dokumentu je potrebné uchovať aj v jeho elektronickej podobe, čo okrem iného zabezpečí aj prenosnosť dokumentu medzi jednotlivými počítačovými systémami. Preto bolo potrebné vytvoriť jednotný prostriedok umožňujúci jednoznačne opísať jednotlivé prvky v štruktúre textu (záhlavie, odsek a pod.).

Korpus sa často charakterizuje ako akási vzorka jazyka. Aby ňou korpus mohol byť, musí sa skladať z textov od čo najväčšieho počtu autorov, z textov z rozličných komunikačných, tematických a žánrových oblastí (napr. historický román, humoristická poviedka, divadelná hra, odborný


strana 195

článok, text zákona, technická norma, záznam diskusie, novinový článok, návod na používanie výrobku atď.). Získané texty musia pochádzať z rozličných médií: z kníh, periodík, reklamných a informačných letákov, zo záznamov hovorených prejavov, z internetu a pod. Vzájomný pomer týchto textov je vopred určený na základe výskumov a mal by predstavovať reprezentatívnu vzorku určitého jazyka. Veľkosť korpusu sa meria počtom textových slov (reťazcom znakov medzi dvoma medzerami alebo interpunkčnými znamienkami) a kvalita korpusu sa meria spomínanou reprezentatívnosťou (vyváženosťou) a takisto detailnosťou pripojenej anotácie (uvádza sa v nej kategória zdrojového textu, autor textu, vydavateľstvo, rok vydania, žáner) a lingvistickej informácie o gramatických kategóriách každého textového slova uložených pomocou značiek SGML.

Zahraničné skúsenosti ukazujú, že jednozväzkový výkladový slovník obsahujúci 50‐isíc hesiel sa dá urobiť na základe 25 miliónov textových slov. Slovník stredného typu obsahujúci od 120 do 180‐tisíc slov potrebuje minimálne stomiliónový korpus. Takto možno dosiahnuť primerané množstvo výskytu (a teda dokladov použitia) na zriedkavé slová. Pri ručných kartotékach niekedy stačili na zaradenie do slovníka 2 — 3 doklady aj od toho istého autora. Moderný výkladový a prekladový slovník je teda výsledkom jazykovednej analýzy korpusu ako špecifickej databázy plniacej úlohu elektronickej kartotéky. Elektronicky uložený text slovníka takisto predstavuje databázu svojho druhu a zdroj informácií na ďalší výskum. Elektronický slovník nemusí byť len pendantom papierovej verzie. Môže to byť aj samostatný lexikografický produkt. Ďalším zaujímavým výstupom elektronizácie jazykovedy sú lexikálne, prípadne terminologické databázy. Lexikálne databázy majú vysoko štruktúrovanú podobu, údaje sú spoľahlivo uložené, klasifikované, dá sa nimi manipulovať a dá sa v nich ľahko vyhľadávať. Heslo databázy obsahuje oveľa viac parametrov ako obyčajný slovník.

Tvorba a využívanie textových korpusov, počítačových slovníkov, lexikálnych a terminologických databáz tvorí oblasť počítačovej lingvistiky nazývanej jazykové zdroje. Jazykové zdroje sa využívajú ako jazykové a jazykovedné dáta prístupné v rozličných formátoch (napr. v podobe slovníkového hesla, frekvenčného zoznamu rozličných slovných tvarov vyskytujúcich sa v korpuse, veľmi často v podobe konkordancie hľadaného slova,


strana 196

čo je vlastne súhrn jeho výskytov v kontexte, ktorého povahu aj rozsah možno voliť, a pod.). Z toho vyplýva, že na prácu s jazykovými zdrojmi je nevyhnutný softvér na rýchle vyhľadávanie jednotlivých slov a slovných spojení, ako aj na ich automatické vyhodnocovanie a spracovanie, napr. pomocou ich rozčlenenia do skupín s rovnakým kontextom. Iným nástrojom sú programy na automatizovanú morfologickú, prípadne syntaktickú analýzu, ktoré v spolupráci s vyhľadávacím programom umožňujú lokalizovať aj výskyt hľadaných slov, ktoré v texte nie sú uvedené v základnom tvare. V procese vývoja tohto jazykového softvéru sú nevyhnutné testovacie a trénovacie dáta, ktoré takisto môže poskytnúť iba korpus. Pod trénovacími dátami sa chápu súbory ručne označkovaných textov, ktoré sa používajú pri automatickom značkovaní nových textov. Automatické značkovanie textu je jednoznačné priraďovanie morfologických značiek jednotlivým slovám pomocou automatizovaného programu bez ručného zásahu anotátora, napr. identifikovanie slova perie ako podstatného mena stredného rodu v nominatíve a nie ako tvaru slovesa prať. Takýto automatizovaný proces je založený na metóde opierajúcej sa o určité množstvo ručne označkovaného textu. Program čerpá z tohto textu informácie („trénuje“), a preto sa takéto texty volajú trénovacie dáta.

Spomínané nástroje jazykovej analýzy tvoria nielen počítačovú podporu základného jazykovedného výskumu, ale často sú komponentom komplexnejších programových produktov, ktoré nazývame jazykové technológie, a využívajú sa tak v aplikovanej jazykovede (v lexikografii, pri prekladaní a pri výučbe jazykov), ako aj v iných odvetviach spoločenskej praxe. Ide o také produkty, ako používateľské rozhrania, systémy vyhľadávania metódou úplného textu, programy na syntézu a analýzu rečového signálu, na generovanie administratívnych dokumentov, na automatické indexovanie a rešeršovanie, systémy počítačovej podpory prekladu, korektory pravopisu a štýlu, interaktívne jazykové učebnice a slovníky a pod.

Treba otvorene povedať, že väčšina základných programových nástrojov gramatickej a sémantickej analýzy (lematizátor — program priraďujúci všetkým výskytom slov v texte ich základný gramatický tvar, napr. stôp ģ stopa, píše ģ písať, derivátor — program vytvárajúci súbor gramatických tvarov pre slová zadané v základnom tvare, parser — program na syntaktickú analýzy viet, extraktor ustálených spojení) nie je pre slovenčinu


strana 197

vytvorená. Otvára sa tu široký priestor na prácu študentov a doktorandov z odboru matematiky, informatiky, prípadne umelej inteligencie a aj priestor na spoluprácu jazykovedných pracovísk a pracovísk z oblasti matematicko‐fyzikálnych vied a informatiky. Perspektívne treba uvažovať aj o vybudovaní odboru počítačová lingvistika, ktorý by vyškolil odborníkov v oblasti jazykových technológií, bez ktorých si informačnú spoločnosť 21. storočia nevieme predstaviť.

Neradostná situácia je aj v oblasti budovania jazykových zdrojov, konkrétne korpusu slovenského jazyka a terminologických databáz. Budovaniu textového korpusu slovenčiny sa systematicky venuje len jediná inštitúcia — Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV (ďalej JÚĽŠ SAV). Dosiaľ vybudovaný interný korpus JÚĽŠ SAV však nevyhovuje objemom ani zložením a dokonca ani potrebám koncipovania jednozväzkových slovníkov, nieto veľkého akademického slovníka, ktorý sa v JÚĽŠ SAV pripravuje. Ide zatiaľ o pomerne nevyvážený súbor textov (bez anotácií) rozdelených na niekoľko fragmentov (podľa toho, kedy a od koho sa texty získali a dodatočne pospájali). Doteraz nie sú spojené do jedného celku najmä preto, že používaný vyhľadávací program (WordCruncher) nedokáže naraz spracovať väčší objem textu. Na uloženie korpusových dát slúži server, kde sú uložené aj dáta iných výskumných úloh, a pracovisko sa sústavne borí s nedostatkom pamäťovej kapacity.

Slovenský korpus v JÚĽŠ SAV sa buduje (pri personálnom zabezpečení tromi pracovníkmi, z čoho dvaja pracujú na polovičný úväzok, až v tomto roku pribudol ďalší pracovník na celý úväzok) asi desať rokov v rámci grantových projektov agentúry VEGA, pričom pridelené prostriedky tvorili približne 8 % zo žiadanej sumy. Prostriedky na mzdy a investície sa neprideľovali vôbec, čo znemožňovalo rozšíriť riešiteľský kolektív a vybaviť pracovisko potrebnou technikou. V krajinách, v ktorých napreduje rozvoj jazykových zdrojov primerane, budovaním korpusu sa zaoberá buď špecializovaná inštitúcia, alebo aspoň početný pracovný kolektív. V prevažnej väčšine prípadov táto inštitúcia funguje na akademickej pôde.

Vzhľadom na financovanie vedy na Slovensku sa Národný korpus slovenského jazyka nedá vybudovať ako bežný výskumný projekt JÚĽŠ SAV financovaný prostredníctvom agentúry VEGA. Budovanie korpusu musí zabezpečovať samostatné pracovisko, najskôr by to malo byť oddelenie


strana 198

JÚĽŠ SAV, ktoré by na túto úlohu dostalo účelové finančné prostriedky. Jedným z hlavných poslaní Národného korpusu slovenského jazyka je slúžiť prostredníctvom internetu celej kultúrnej verejnosti Slovenskej republiky ako rozsiahla jazykovo‐informačná báza.

Ústav Českého národného korpusu, ktorý začínal s budovaním svojho súboru elektronických textov o dva roky neskoršie ako JÚĽŠ SAV, má už úplne funkčný 100‐miliónový korpus (25. októbra minulého roka mal slávnostnú vernisáž). Prof. F. Čermák, ktorý so svojím tímom dokázal za šesť rokov vybudovať špičkové korpusové pracovisko, pri tejto príležitosti spomínal súbeh dvoch priaznivých okolností. Prvou je fakt, že s budovaním korpusu začali zavčasu, a preto nezaostávajú za vyspelými európskymi krajinami. Druhou priaznivou okolnosťou bola stála podpora zo strany štátnych orgánov a niektorých neštátnych subjektov a spolupracujúcich inštitúcií. Český korpus je rozsiahly súbor celých textov (úplný názov je Korpus písaného jazyka SYN 2000) a pri každom slove (to znamená pri každom výskyte, exemplári slova v texte) je uvedená informácia o jeho pôvode (zdrojový text), o jeho gramatických kategóriách a takisto základný tvar (napr. pri tvare ruce je základný tvar ruka). SYN 2000 je najväčším a najreprezentatívnejším komponentom veľkého projektu Český národný korpus, v rámci ktorého sa postupne budujú aj ďalšie zdroje, napr. Pražský hovorený korpus alebo korpus Diakorp (pokrývajúci češtinu od najstarších čias až po súčasnosť). SYN 2000 je prístupný cez internet a po dohode s Ústavom Českého národného korpusu môže túto modernú jazykovú databázu využívať celý rad záujemcov z rozličných odborov (okrem jazykovedcov napríklad aj sociológovia, informatici a iní). V týchto dňoch bol sprístupnený aj korpus pražskej hovorenej češtiny (Pražský mluvený korpus — PMK) obsahujúci 700‐tisíc textových slov. Českí jazykovedci majú vďaka korpusu k dispozícii rozsiahlu materiálovú základňu na tvorbu kvalitných lexikografických a gramatických diel.

Po týchto informáciách sa tematicky vrátime na začiatok nášho článku, k spomínanej koncepcii starostlivosti o štátny jazyk. Koncepcia sa zaoberá aj otázkami podpory štátu pri budovaní materiálno‐technického vybavenia JÚĽŠ SAV (ako vedeckého pracoviska s kodifikačnou pôsobnosťou v oblasti spisovného jazyka) a pri financovaní výskumu slovenčiny (tak v JÚĽŠ SAV, ako aj na vysokých školách). V týchto súvislostiach môžeme


strana 199

konštatovať, že cieľom vybudovania nášho textového korpusu je zachytenie slovenského jazyka v celej jeho šírke a vytvorenie objektívneho a autentického zdroja jazykovej informácie na tvorbu základných akademických diel (viaczväzkového výkladového slovníka, akademickej gramatiky a pod.) a aktualizácia jestvujúcich jazykových príručiek (Krátkeho slovníka slovenského jazyka, pravopisného slovníka v Pravidlách slovenského pravopisu, Synonymického slovníka slovenčiny). Bez primeraného materiálno‐technického vybavenia (najmä počítačov) vytvorenie korpusu nie je možné. Takže niet inej alternatívy ako elektronizácia jazykovedy, pod ktorou rozumieme používanie počítačov v rozličných fázach jazykovedného výskumu. Vybudovanie korpusov obsahujúcich desiatky a stovky miliónov textových slov dnes nie je technickým problémom. Limitujúcim faktorom sú finančné prostriedky.

Na záver by sme chceli zdôrazniť už raz spomínaný fakt, že korpus súvisí nielen s elektronizáciou základného jazykovedného výskumu, s kodifikačnými príručkami a koncepciou starostlivosti o štátny jazyk, ale veľmi výrazne súvisí s technológiami, ktorých cieľom je umožniť ľuďom, aby pri komunikácii s počítačom mohli použiť prirodzené komunikačné návyky a zručnosti. Práve pokrok v oblasti jazykových technológií ponúka prakticky univerzálny prístup k službám a informáciám poskytovaným prostredníctvom počítačových systémov. Nazdávame sa, že po predchádzajúcom výklade nikoho neprekvapia dve zdanlivo protirečivé funkcie korpusu, ktorý sa cez svoje spojenie s jazykovými technológiami môže stať dôležitým komponentom informatizácie našej spoločnosti a súčasne, vďaka svojej prepojenosti s jazykovedným výskumom, je dôležitým predpokladom prežitia „malého“ jazyka v budúcej informačnej spoločnosti.


strana 200

Spomínanie čitateľa na Veľkého rozprávača

(Vincent Šikula 19. 10. 1936 — 16. 6. 2001)

IVAN MASÁR

Prozaik Vincent Šikula hneď pri vstupe do slovenskej umeleckej literatúry zaujal v nej popredné miesto a zaujímal ho až do konca svojho plodného života. Dôkazom sú ocenenia udeľované už za literárne prvotiny, no najmä zástupy vďačných čitateľov — malých aj veľkých —, čo sa nevedeli dosť nasýtiť jeho skutočnými aj vymyslenými príbehmi z detstva, jeho životnou filozofiou, svojráznym umeleckým stvárňovaním života tzv. obyčajných ľudí, výrazne svojskou estetikou. Keďže náš časopis sa už od vzniku programovo venuje prameňom na poznávanie spisovnej slovenčiny — podľa staršej teórie spisovného jazyka sa za základný prameň pokladá písaný aj hovorený prejav dobrých autorov (pozri tézy o slovenčine, 1967) —, z jeho výskumného zorného poľa nijako nemohlo vypadnúť ani prozaické dielo Vincenta Šikulu, par excellence dobrého autora. Znamenitú prózu Prázdniny so strýcom Rafaelom privítal J. Ružička v článku Milá knižka o muzike (Kultúra slova, 1967) a zhodnotil ju ako „podarené dielo dobrej umeleckej a štýlovej úrovne“. Románovou trilógiou sa podrobne zaoberal G. Horák (Majstri, 1977; Muškát, Vilma, 1980, tamže), ktorý Šikulov prínos do slovenskej umeleckej literatúry a autorskú svojskosť prvého dielu trilógie charakterizoval takto: „Román Majstri treba a hodno prečítať i viac ráz. Až potom sa ukáže, čo našej literatúre v ňom autor doniesol, ale i to, ako ťažko obsiahnuť jeho charakteristiku v jedinom článku“ (pozri záver jazykovo‐štylistického rozboru románu). Toto konštatovanie sa nedá chápať inak ako poklona pozoruhodným tvorivým potenciám autora a poukázanie na výnimočnosť jeho románového diela vo vývine slovenského románu.

Prirodzene, že o tvorbu Vincenta Šikulu a jej hĺbkovú analýzu sa zaujímala aj literárna veda — okrem iného aj preto, že Šikula rozvíja tie najlepšie tradície slovenskej umeleckej spisby. Cieľ tohto príspevku je však skromný. Nechce sa vyrovnávať so zisteniami jazykovedcov ani literárnych vedcov, korigovať, spresňovať a dopĺňať ich. Chce iba sprostredkovať isté pozorovania autora článku ako bežného čitateľa, ktorý sa začítal do Šiku-


strana 201

lových próz, a chce dať najavo potešenie z toho, čo a ako mu predkladá Veľký rozprávač v autorskej reči, v dialógoch, vo vnútorných monológoch účastníkov dialógu, v návratoch do detstva ap.

Pri čítaní Šikulových textov aj bežnému čitateľovi udrie do očí košatá slovná zásoba, t. j. jej rôzne funkčne použité vrstvy vrátane odbornej terminológie (dotkol sa jej aj G. Horák). Sám spisovateľ priznáva, že „našou úlohou je zoznámiť sa troška s tesárčinou, prípadne s inými remeslami“ (Majstri, 1976, s. 99), a to sa bez odborných pomenúvacích prostriedkov jednoducho nedá. Šikula to robí napr. takto:

Potom sa sústredí [majster], pozorne študuje plány a napokon vytiahne ceruzu, zohne sa, niekedy si aj kľakne a začne na dosku kresliť profil budúcej strechy s vyznačením profilu trámov, krokvíc, stĺpikov, vzpier a rozpier, klieštin a pásikov. Očísluje všetky spoje a väzby. Tu i tam pridá ešte čiaročku, háčik, niekde iba výraznejšiu bodku, aby mamľasi tovariši nezabudli dôležitejšie spoje poriadne zaistiť skobami, strmeňmi, ťahadielkami, oceľovými opaskami alebo tŕňmi, prípadne drevenými príložkami s oceľovými svorníkmi.

Uvedomuje si však, že nepíše odbornú príručku o zhotovovaní krovov, preto úzku odbornosť a terminologickú nasýtenosť vzápätí tlmí:

Krov je teda na doske, ešte iba načarbaný, no tovariši už okolo neho mudrujú, behajú očami po jednotlivých spojoch a usilujú sa všetko si zapamätať, aby sa potom nemuseli podchvíľou chodiť na kresbu dívať.

Celá pasáž o zhotovovaní krovu nečakane vyúsťuje do otázky, ako treba jednotlivé časti krovu spájať, čiže (odborne) viazať. Jeden z tesárov odpovedá: Somári sprostí, veď drevo sa viaže samo! Strom sa viaže už od klíčka. Pri tejto replike sa hodno pristaviť pre dve veci. V Šikulových textoch častý dvojslovný výraz s inverzným slovosledom nebýva vždy nadávkou, býva len troška dôraznejším okríknutím, dokonca aj prejavom priateľskej náklonnosti či iných väzieb. Kontext, v ktorom sa prvoplánovo nadávkové spojenie somár sprostý vyskytuje, spoľahlivo navádza čitateľa na rozlišovanie odtienkov jeho potenciálnej významovej škály. Druhá vec. Šikulove texty sú popretkávané nielen všeobecne známymi frazeologizmami, ale najmä naučeniami, sentenciami a paradoxmi z jeho vlastnej tvorivej dielne. Pripomenieme aspoň jednu nanajvýš aktuálnu a presnú sentenciu: Človek už natoľko zmúdrel, že väčšinu času venuje na to, aby mohol znova osprostieť (s. 130).


strana 202

Čitateľsky príťažlivá a z estetickej stránky plnohodnotná je autorská reč Šikulovej prózy, dialógy aj vnútorné monológy konajúcich postáv. Daktoré vnútorné monológy sú v podstate pokračovaním autorskej reči alebo jej zastieraným suplovaním. V románe Majstri sa nájde dlhý rad majstrovských ukážok autorskej reči, v ktorých sa v plnosti skvie nenapodobiteľná Šikulova fabulácia vovádzajúca čitateľa do sveta fantázie alebo vyvádzajúca ho z virtuálnej reality do hmatateľného sveta. V jednom aj druhom prípade čitateľ rád prepáči autorovi zablokovanie hlavnej dejovej línie, lebo aj tieto pasáže — autorská reč, dialógy, vnútorné monológy — sú nabité dynamikou a najmä prekvapivým pointovaním často ladeným humorne alebo vyúsťujúcim do šikulovského huncútstva. Mal by o tom presvedčiť úryvok dialógu matky s dcérou Vilmou, v ktorom sa jedna Vilmina replika preleje do rozsiahleho vnútorného monológu (autorskej reči?) a zrazu sa dostane k slovu opis prechádzky dvoch iných zhovárajúcich sa románových postáv, prechádzky končiacej sa až na kraji sveta:

Čo robiť? Kam ísť? Ako ísť ďalej? Nemal im kto poradiť. Museli sa len sami radiť, konca‐‐kraja to nemalo; keď sa chlapi radia, nikdy to nemá konca‐kraja, niekedy si musia dať po papuli, aby zas mohli začať od začiatku, aby zas mohli o tom istom špekulovať. Ale oni sa nechceli biť. Povedali si: „Teraz sa máme biť, keď sme už na kraji sveta? Teraz sa budeme šklbať a zauškovať? To by vyzeralo!!“ Vyzuli sa, sadli si na kraj sveta, nohy si spustili do ničoho, do ničoty, nič tam nebolo a oni v tom ničom, v ničote, hompáľali a combáľali nohami a rozmýšľali, čo by sa dalo vymyslieť.

Isteže čitateľa prilákajú a zaujmú aj ďalšie dialógy, kde jeden z replikujúcich náhle opustí pôdu dialógu a uchýli sa k vnútornému monológu alebo odovzdá slovo autorovi. Nedá sa v tejto súvislosti neupozorniť na monológ kostolníka, v ktorom si ťažká, že nemá kostolnícku čiapočku, že organista má za službu v kostole väčší plat ako kostolník, no najmä farbisto vyzdvihuje zásluhovosť a kostolnú službu svojich detí:

V zime nevynechali ani jedny roráty. Miništráciu vedeli odrapkať lepšie ako násobilku a pri organe, ak organistovi nezahučí v kotrbe a nežiada sa mu vygajdovať pánu bohu všetko naraz, ťahajú s citom, nie ako nejaký bohatý gazda, čo chce v nedeľu alebo vo sviatok, keď je v kostole najviac ľudí, ukázať všetkým, že on má viac pary než štvoro nevydrichmaných malých fafrnkov...

V kostolníkovej úvahe je na relatívne malom priestore výstižne, plasticky — neváhame povedať komplexne — zachytený náboženský život a zmýšľanie niekdajšieho dedinského spoločenstva. Je to jedno z najkraj-


strana 203

ších miest majstrov, ku ktorému sa čitateľ vždy vďačne vráti, aby si znova pripamätal nefalšované hlboké sociálne cítenie autora a sviežim zemitým humorom nasýtené kostolníkovo (vlastne Šikulovo) mudrovanie.

Ani roztržitému a náhlivému čitateľovi nemôže uniknúť prítomnosť detstva v Šikulovom literárnom diele. Detstvo má významnú úlohu nielen v textoch adresovaných deťom (isteže aj dospelým, čo sa nevládali rozlúčiť s vlastným detstvom a ktorí to ani nechcú urobiť), ako je spomenutá próza Prázdniny so strýcom Rafaelom alebo Rozprávky a rozprávania (1996). Šikula nepochybne vrúcne miluje vlastné detstvo, preto sú návraty doň integrálnou súčasťou aj jeho tvorby pre dospelých a zároveň nevyčerpateľným zdrojom podnetov na literárnu tvorbu. Napríklad v próze S Rozarkou sa nachodí táto bravúrna spomienka na detské poľovačky s gumipuškou:

Mal som takú svorku chlapcov, ak som išiel na vrabce, vždy sa vliekla za mnou. Pravdaže, hockoho som nevzal, iba samých smelcov. Ako to však zistiť, ktorý chlapec za voľačo stojí? Staval som ich vedľa seba, potom som odišiel o pár krokov ďalej. Ty môžeš ísť, ty nemôžeš, ty môžeš ísť, ty nemôžeš, ty môžeš, aj ty môžeš... Každému som strelil do nohavíc kamienok. Ak niektorý z chlapcov uhol zadkom, nuž, to bol dajaký slaboch, babrák, a takého som radšej preč odohnal. Tí však, ktorí za voľačo stáli, vždy sa vliekli kúsok za mnou, zbierali mi kamienky. — Podajte mi longrift, — povedal som, ak som zbadal na agáte vrabca. Tí len na mňa kukli a už všetci podávali longrift. To bol taký hranatý kamienok, ktorým sa strieľavalo na drozda, na vrabčiaka, no aj jarabicu si ním mohol ohlušiť. — Podajte mi udibar, — povedal som, ak som zbadal nejakého fajnovejšieho operenca.

U dospelého čitateľa naisto vyvolá záujem aj úsmev špecifický test pri „odvodovom“ konaní, ako aj „odborná“ klasifikácia streliva, u súčasného detského čitateľa možno bánosť, že sám z gumipušky nikdy nestrieľal a ak strieľal, naisto nie strelivom triedeným podľa šikulovskej klasifikačnej škály. Dodávame, že na text ukážky nadväzuje dialóg majiteľov gumipušiek s hájnikom, v ktorom holé opytovacie vety hájnika a jednoslovné odpovede chlapcov stupňujú expresívnosť dialógu a dokresľujú potmehúdsku vážnosť celej scény.

Bohatá slovná zásoba, svojská autorská reč, dialógy a všetko ostatné, čo sa tu o Šikulovej próze povedalo aj nepovedalo (napr. hudba, muzikanti...), je dômyselne, neraz dokonca výmyselne zapracované do štruktúry


strana 204

príťažlivých textov famózneho rozprávača, ktorého životný aj literárny príbeh sa predčasne a nečakane uzavrel tesne pred začiatkom oficiálneho kalendárneho leta roku 2001. Jeho čitateľom a obdivovateľom sa tak navždy stratila možnosť spýtať sa ho, ako sa na svojej životnej púti vyrovnal s problémom, že Nebýva na každom vŕšku hostinec (1966), prečo im zatajil, na akú vtáčiu háveď sa používa gumipuškové strelivo udibar parimono beta, a klásť mu na besedách ďalšie vážne aj nie vážne otázky. Malá je šanca dostať odpovede na ne po zakotvení na druhom brehu rieky, na ktorý sa raz doplaví každý smrteľník, ako sa už doplavil aj Šikula. Veľký rozprávač bude totiž naisto obkolesený zástupmi strýcov, muzikantov, Cigánov, horárov, vinohradníkov, vodníkov... Isteže aj nepreniknuteľným chórom anjelikov nezbedníkov, čo sa opovážlivo ulejú z povinnej chvály Stvoriteľa, len aby si mohli popočúvať rozprávanie o živote na planéte Zem, na ktorú zvedavo hľadia z diaľav nebeskej báne a ktorú im láskavý strýc z Dubovej pri Modre (rozumej: z najkrajšieho kúta zemegule) tak neodolateľne približuje veľkým rozprávačským umením v rozprávkovo krásnom jazyku — v slovenčine.

Šikulov človek a jeho svet má bytostne dialogickú, čiže dialektickú štruktúru. Rozprávaním Šikulov človek stimuluje svoju vlastnú ľudskú identitu, ktorú môže zrušiť iba smrť. je to ten základný moment, ktorý Ján Števček nazval „vnútorným porozumením postáv“ u Šikulu.

Šikula tento princíp povyšuje priam na mýtus. Mýtus rozprávania je v jeho prózach prítomný až magicky intenzívne. Aj z formálneho hľadiska tvorí základný princíp jeho poetiky. Azda by sme ho mohli nazvať ako „rozprávanie v rozprávaní“.

Vincent Šabík


strana 205

Pravopis príslovkových výrazov typu na hrubšie, na najhrubšie

JÁN KAČALA

V Krátkom slovníku slovenského jazyka (1. vyd. z r. 1987) sa po viacročných odborných diskusiách prijal a ustálil jednotný variantný spôsob písania príslovkových výrazov s predložkami na, do, o, od + príslušný tvar prídavného mena alebo podstatného mena v podobe jedného slova, ako aj v podobe dvoch slov, t. j. písanie predložky oddelene od mena, ktoré je s ňou gramaticky a sémanticky spojené. Odstránil sa tak pravopisný problém, ktorý sa v minulosti nepodarilo definitívnejšie vyriešiť najmä preto, že sa v ňom zisťoval a stále zisťuje istý vývin, ktorý sa okrem iného prirodzene prejavuje aj neustálenosťou daného stavu. Keďže isté prípady príslovkových výrazov boli kodifikované iba v podobe jedného slova (napríklad odoka, dohola), kým pri iných sa zasa vyžadovalo iba písanie v podobe dvoch slov (napríklad do ružova, na ružovo), skutočný stav jazykovej praxe nebolo možné v predchádzajúcej pravopisnej kodifikácii zachytiť presne a v úplnosti a tak, aby to zodpovedalo aj prevažujúcej tendencii písať tieto výrazy dovedna. Prijatý variantný spôsob písania nielenže v pravopise umožňuje zachytávať daný vyvíjajúci sa a dosiaľ neustálený stav, lež je aj tolerantný vo vzťahu k pravopisným návykom používateľov spisovnej slovenčiny. Opisovaný problém je svojou podstatou taký, že v danej etape vývinu spisovného jazyka nie je možné jednoznačne a v úplnosti rozriešiť otázku, ktoré výrazy sa majú písať ako jedno slovo a ktoré ako dve slová. Osvojovanie si jedných aj druhých prípadov podľa predchádzajúcej kodifikácie ako pravopisne a vecne navzájom odlišných nebolo racionálne, zbytočne zaťažovalo pamäť a značné ťažkosti vnášalo aj do školského vyučovania slovenského jazyka a do hodnotenia písomných prejavov žiakov. Uvedený variantný spôsob písania príslovkových výrazov zavedený v Krátkom slovníku slovenského jazyka neskôr kodifikovali aj Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1991 a zatiaľ sme naň nezaznamenali vážnejší záporný ohlas.

V uvedených kodifikačných príručkách sa pri spojeniach predložiek na, do s tvarmi prídavných mien typu čierny, biely, holý, nahý, hrubý, tenký, zlatý a pod. celkom prirodzene uvádzajú príklady, v ktorých prídav-


strana 206

né meno má tvar 1. stupňa, pozitívu, pričom, pravdaže, pri ilustrácii výkladu v kodifikačnej alebo aj inej príručke nie je možné vyčerpať všetky relevantné prípady. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že popri pozitíve sa v takých prípadoch môžeme stretnúť aj s 2. stupňom (komparatívom) alebo s 3. stupňom (superlatívom) prídavného mena. Ukazujú to príklady typu mrkva postrúhaná na hrubšie, prípadne na najhrubšie, rezance pokrájané na tenšie, prípadne na najtenšie a podobné. Týchto príkladov nie je síce veľa, ale preto ich ešte nemožno obchádzať, a to tým viac, že svojou povahou majú závažný dosah aj na uvedený variantný spôsob písania rozoberaných príslovkových výrazov. Tento dosah spočíva v tom, že v rozoberaných výrazoch zisťujeme prvok, ktorým reagujú na dané vyjadrovacie potreby a v dôsledku svojho morfologického ustrojenia môžu meniť tvar na základe stupňovania. Aj z toho sa ukazuje, že proces zmeravenia predložky a tvaru prídavného mena v príslovkovom výraze nie je ešte celkom dokončený, a zároveň to potvrdzuje oprávnenosť kodifikovania variantného spôsobu písania týchto výrazov tak, ako sa to urobilo v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v najnovších Pravidlách slovenského pravopisu. Terajší spôsob kodifikácie príslovkových výrazov typu dobiela/do biela, načierno/na čierno, nahrubo/na hrubo, natenko/na tenko teda potvrdzuje súčasný neustálený jazykový stav príslovkových výrazov tohto typu a je priamym prejavom tohto stavu. Z tohto hľadiska sa terajšia kodifikácia ukazuje ako výstižná a perspektívna.

Príkladov, v ktorých sa v príslovkových výrazoch vyskytuje druhý alebo tretí stupeň prídavného mena, nie je veľa, aj preto by na ich základe sotva bolo možno robiť závažné kodifikačné závery. Zo spomínaného uvedomovania si osobitnosti samostatného tvaru 2. alebo 3. stupňa prídavného mena v danom predložkovom spojení však možno usudzovať, že v pravopise príslovkových výrazov typu nahrubšie/na hrubšie, nanajhrubšie/na najhrubšie, natenšie/ na tenšie, nanajtenšie/na najtenšie bude prevažovať skôr písanie tvaru prídavného mena v 2. alebo 3. stupni ako samostatného slova, t. j. oddelene od predložky. Pravdaže, nie je vylúčené ani písanie týchto výrazov dovedna, ako jedného slova, tak ako to zodpovedá prevažujúcej tendencii pri písaní takýchto príslovkových výrazov.

Na záver nášho príspevku môžeme odporúčať, aby sa pri výklade písania (pôvodných) príslovkových výrazov v kodifikačných príručkách dopl-


strana 207

nili aj príklady toho typu, na ktoré sme v príspevku upozornili, a to v rovnakom poradí ako pri spojení predložky s tvarom 1. stupňa prídavného mena, t. j. na prvom mieste podoba písaná dovedna a na druhom mieste podoba písaná ako dve slová.

Predložka pre v návrhoch technických noriem

(Zo zápisníka apretora)

IVAN MASÁR

Súčasťou aktivít, ktoré majú Slovenskej republike pomôcť vstúpiť do Európskej únie, nie je len zladenie právnych predpisov s právom štátov únie, ale aj vydanie a zladenie technických a iných noriem, ktoré v oblasti výroby, výskumu, ochrany prírody a ďalších činností zabezpečujú rovnaký postup alebo štandard vo všetkých štátoch. Tieto normy sa ajčastejšie prekladajú z angličtiny, niekedy aj z francúzštiny alebo z nemčiny. Garantom ich vecnej správnosti je Slovenský ústav technickej normalizácie, hoci ich sám nespracúva, ale ich prípravou poveruje rozličných spracovateľov (pracovníkov vysokých škôl, výskumných ústavov, laboratórií, ako aj špecialistov z rozličných odborov, ktorí ako jednotlivci podnikajú v oblasti normalizačnej činnosti). Jazykovú stránku noriem má pod patronátom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. Poverení pracovníci (interní aj externí) robia jazykovú úpravu návrhov noriem, t. j. posudzujú ich jazykovú správnosť, štylistickú úroveň a zo slovotvorného hľadiska vhodnosť použitých termínov. Výsledky tejto práce sa usilujú aj publikovať ako zovšeobecnené skúsenosti zo sledovania odborných textov, v tomto prípade návrhov technických noriem (porov. napr. články Hegerová 1997, 1999; Masár, 1997, 1999).

V tomto článku sústredíme pozornosť na používanie predložky pre. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o (zanedbateľnú) jednotlivosť, v skutočnosti však už sama vysoká frekvencia predložky púta pozornosť a zároveň


strana 208

vyvoláva pochybnosť, či sa jedinou predložkou môžu adekvátne vyjadriť všetky vzťahy, ktoré je potrebné vyjadriť v konkrétnych vecných a textových súvislostiach. Teória síce tvrdí, že „čím je predložka frekventovanejšia a čím viacej vzťahov môže vyjadrovať, tým je v texte nenápadnejšia“ (Mistrík, 1985, s. 66), no vysoká frekvencia predložky pre v návrhoch noriem túto teóriu nepotvrdzuje akiste preto, lebo niektoré vzťahy, ktoré navrhovatelia noriem chcú vyjadriť, nemožno vyjadriť pomocou predložky pre. Analýza konkrétnych prípadov môže potvrdiť, že iná predložka vyjadruje potrebné vzťahy presvedčivejšie, jednoznačnejšie a zároveň v zhode s platnou kodifikáciou.

Predložka pre konkuruje viacerým predložkám a bezpredložkovým spojeniam (genitívnej väzbe, vedľajšej vete). Pravdepodobne najčastejšie konkuruje predložke na. Vychodí to z nasledujúceho jazykového materiálu získaného apretovaním návrhov noriem: Protokol o mechanickom zaťažení pre určenie stability a pevnosti. Spomedzi základných významov predložky pre (príčinný, zreteľový, prospechový, v istom rozsahu aj účelový) sa pod vplyvom starších jazykových poučiek aj príručiek v jazykovej praxi — redakčnej a apretorskej práci — najviac spochybňuje účelový význam (pozri Horecký, 1978, s. 44). Hoci predložka pre má aj účelový význam (tamže), často nie je použiteľná ako synonymum predložky na. Účelový význam je vo východiskovom príklade dostatočne zreteľný, keďže sa v ňom vyskytuje slovesné podstatné meno určenie. Význam vety sa dá opísať formulou alebo vedľajšou vetou so spojkou aby (..., aby sa určila stabilita a pevnosť — treba dodať: skúšaného výrobku, prístroja, matérie), preto je tu namieste predložka na (na určenie stability). Do tejto skupiny patria aj príklady látky určené pre odmorovanie, merací mikroskop s vhodným rozlíšením pre vykonanie meracieho postupu, pásmo potrebné pre prenos rádiového signálu. Aj tu slovesné podstatné mená odmorovanie, vykonanie, ako aj dejové podstatné meno prenos vyžadujú predložku na ako základný, najvýraznejší aj najfrekventovanejší prostriedok na vyjadrovanie účelu. Výskyt podobných prípadov je v normách vysoký (pripraviť pre experiment zhodnosti, základ pre ohodnotenie stavov, rozsah výberu zvoleného pre kalibráciu, pre štatistické skúšanie musí byť položka homogénna), takže apretorský zásah do textu v prospech predložky na je nevyhnutný.


strana 209

Ďalšiu skupinu reprezentujú doklady so slovom požiadavky: Táto norma určuje požiadavky pre statický výpočet potrubí pre zásobovanie vodou; osobitné požiadavky pre teplomery s pevnou stopkou; požiadavky pre vývoj prístrojov. Kodifikácia vyžaduje pri slove požiadavky predložku na. V spojení potrubie pre zásobovanie vodou sa opäť vyskytuje slovesné podstatné meno aj pomenovanie prostriedku (potrubie). V obidvoch prípadoch prichádza do úvahy predložka na, nie pre.

Vzhľadom na to, že technické normy sa týkajú mnohých oblastí výroby, spracovania materiálu, skúšania vlastností materiálov atď., majú v nich značnú frekvenciu pomenovania prostriedkov, prístrojov, nástrojov a rozličných pomôcok: prístroj skonštruovaný pre priamu analýzu, hadica pre odber plynu, tabuľka pre porovnanie vhodnosti preloženia, štítok pre poznámky (na vojenskom telefóne), prístroj pre statickú skúšku. V týchto prípadoch sa takisto predložka pre má nahradiť predložkou na, pretože pri uvedenej kategórii pomenovaní (prístroj, hadica...) sa používa predložka na takmer výhradne.

V dokladoch typu Terminológia pre náradie a vybavenie pre práce pod vodou a pod napätím (nadpis) treba rešpektovať ustálenú spájateľnosť termínov terminológia, názvoslovie, nomenklatúra s genitívom, ako ukazujú prípady terminológia obrábacích strojov, terminológia zaniknutých remesiel, názvoslovie chrobákov, nomenklatúra nahosemenných rastlín. V spojení vybavenie pre práce pod napätím slovo vybavenie patrí medzi spomínané názvy prostriedkov (vybavenie = výbava, výstroj). Nadpis možno upraviť napr. takto: Terminológia náradia a vybavenia (alebo výstroja) na práce pod vodou a pod napätím.

Ako problémová sa predložka pre javí vo formuláciách používaných takmer v každej norme ako štandard pri odkazovaní: Pre navrhované druhy skúšania pozri prílohu A; Pre označovanie súčiastok pozri prílohu B; pozri EN ISO 10993‐1 pre výber vhodných skúšobných metód. Zrejme tu ide o vyjadrenie predmetu a na to má spisovná slovenčina predložku o viazanú s lokálom, ktorá „sa stala základným výrazom na vyjadrovanie predmetu v tomto páde“ (Oravec, 1968, s. 73). Tieto štandardné odkazové formuly sa môžu štylizovať ako významovo rovnoznačné aj bez použitia predložky: O navrhovaných druhoch skúšania pozri prílohu A alebo Navrhované druhy skúšania pozri v prílohe A. Platí to aj pre neslovesné vety,


strana 210

nadpisy alebo medzititulky noriem typu Články pre požiadavky a spôsob skúšania (namiesto nich sú primerané formulácie typu Články o požiadavkách a spôsobe skúšania, resp. Články týkajúce sa požiadaviek a spôsobov skúšania).

V ďalšom súbore príkladov predložka pre konkuruje predložke pri alebo bezpredložkovým vyjadreniam: postup skúšky pre prístroje s kuklou, postup statickej skúšky pre záchranné slučky triedy A, priehyb sa preskúša podobne ako pre pružné rúry. Ide tu o jazykové stvárnenie faktu, že skúške podliehajú prístroje s kuklou, resp. záchranné slučky triedy A. Presnejšie a významovo zreteľnejšie sa to dá vyjadriť takto: postup pri skúške prístrojov s kuklou, postup pri statickej skúške záchranných slučiek. Ako vidieť, v návrhu na úpravu sa predložka pre nahradila predložkou pri a tá sa premiestnila k substantívu skúška. V treťom príklade predložka zostáva na pôvodnom mieste, ale takisto ju treba nahradiť predložkou pri (... ako pri pružných rúrach). Okrem predložky pri možno nevhodne použitú predložku pre nahradiť iným konektorom. Vo vete Pre záchytné zariadenie triedy B sa taktiež pozoruje, či je zariadenie stabilné je okrem predložky pri (Pri záchytných zariadeniach...) vhodný výraz pokiaľ ide o: Pokiaľ ide o záchytné zariadenia triedy B, pri nich sa takisto pozoruje, či je zariadenie stabilné.

Zriedkavejšie sa predložka pre vyskytla namiesto predložky podľa, ojedinele namiesto predložky v: Navrhované spôsoby skúšania pre požiadavky tejto normy; ..., aby sa splnili statické podmienky aj pre čas medzi uložením a spustením prevádzky a pre čas údržby. Okrem predložky podľa (podľa požiadavky tejto normy) možno v prvom príklade použiť druhotnú zreteľovú predložku vzhľadom na (vzhľadom na požiadavku tejto normy); v druhom príklade sa ukazuje potreba vyjadriť čas priebehu deja a to sa dá predložkou v: ... podmienky v čase medzi uložením... a rovnako v čase údržby.

V záujme presnosti a lepšej zrozumiteľnosti je niekedy vhodné nahradiť výrazy s predložkou pre genitívom (preberací plán pre kontrolu izolovaných dávok). Slovo plán sa spája buď s bezpredložkovým genitívom, buď s predložkou na (porov. plán výstavby bytov — plán na výstavbu bytov; použitím predložky na sa berie zreteľ aj na dejové meno výstavba). Pri nahrádzaní predložky pre genitívom treba postupovať uvážene. Ukazujú to takéto doklady: Faktor pre alifatické a aromatické uhľovodíky sa musí merať na základe určenia reakčných zložiek faktorov jednotlivých zložiek


strana 211

a ich priemeru; Opravný súčiniteľ uloženia pre kameninové rúry, drény a stoky. Nahradenie genitívom je síce možné (porov. faktor alifatických a aromatických uhľovodíkov, súčiniteľ uloženia kameninových rúr), ak sa má vyjadriť predmet. Treba však počítať aj s určením pôsobenia faktora, súčiniteľa v istom vecnom okruhu, o čom má rozhodnúť spracovateľ normy ako odborník v príslušnom odbore, a vtedy je predložka pre náležitá. Použila sa v tzv. vymedzovacom význame (tento termín zavádza J. Horecký, pozri c. d.).

V návrhoch noriem nie sú osihotené prípady, kde predložka pre neumožňuje pochopenie podstaty výpovede: odolnosť proti rozbitiu pre teplomery s priloženou stupnicou; pre informácie a spôsob zaobchádzania s ortuťou pozri BC. V takýchto prípadoch je opodstatnená radikálna intervencia apretora do textu spravidla založená na vynechaní predložky pre: odolnosť teplomerov s priloženou stupnicou proti rozbitiu. Prípadná námietka, že vzniká falošná syntagma stupnica proti rozbitiu, nie je opodstatnená, lebo predložkový výraz s priloženou stupnicou je nezhodný prívlastok s posesívnou funkciou. Ako sa už naznačilo, druhý prípad treba riešiť vynechaním predložky pre aj doplnením predložky v (informácie a spôsob zaobchádzania pozri v BC).

Nápadná frekvencia predložky pre v návrhoch technických noriem ani neprekvapuje, pretože jej expanziu aj do iných textov možno pozorovať už dlhší čas. Aj z noriem, aj z iných textov vytláča predovšetkým predložku na z takých pozícií, kde mala pevné a takmer výhradné miesto. Týka sa to slovesných podstatných mien a dejových mien (látky pre odmorovanie ģ ... na odmorovanie), všeobecne pomenovaní prostriedkov — strojov, prístrojov, nástrojov (tabuľka pre porovnanie vhodnosti ģ tabuľka na..., prístroj pre statickú skúšku ģ prístroj na...), vzťahuje sa to aj na slová požiadavka, súčiniteľ, faktor, pri ktorých je ustálená predložka na, resp. genitívna väzba, a napokon na ustálené a kodifikované slovesné väzby (pripraviť pre experiment ģ ... na experiment, potrebovať pre niečo ģ ... na niečo, slúžiť pre niečo — na niečo).

Odsúvanie iných predložiek predložkou pre je ujma na presnosti odborného normového textu. Sťažuje jeho vnímanie, pretože jedna predložka jednoducho nemôže adekvátne vyjadriť všetky vzťahy (okolnostné, predmetové, príslovkové). Expanzia predložky pre do návrhov noriem


strana 212

pravdepodobne má korene v mechanickom prekladaní. Spracovateľ normy prekladá každú anglickú predložku for, francúzsku predložku pour, resp. nemeckú predložku für iba predložkou pre. O tom, že je to neprijateľný postup, možno nájsť dôkazy v každom dvojjazyčnom slovníku. Napr. anglická predložka for sa môže podľa významu prekladať predložkami pre, na, po, za, o (Šimko, 1989), ako aj inými jazykovými prostriedkami cieľového jazyka. Náležité používanie predložiek vyjadruje schopnosť zreteľne rozlišovať jednotlivé významy, čo je dosť náročné. Nemožno sa však preto uchyľovať k nivelizácii systému predložiek preferovaním jedinej predložky.

LITERATÚRA

HEGEROVÁ, Katarína: Terminologické otázky technických noriem. In: Kultúra slova, 1997, roč. 31, č. 6, s. 330 — 336.

HEGEROVÁ, Katarína: Úskalia revízie slovenských technických noriem. In: Kultúra slova, 1997, roč. 31, č. 1, s. 8 — 15.

HEGEROVÁ, Katarína: Anglicizmy a internacionalizmy v technických normách. In: Kultúra slova, 1999, roč. 33, č. 1, s. 13 — 18.

HORECKÝ, Ján: Vymedzovací význam predložky pre v slovenčine. In: Kultúra slova, 1978, roč. 12, č. 2, s. 44 — 47.

MASÁR, Ivan: Interpunkcia v normách. In: Kultúra slova, 1998, roč. 32, č. 3, s. 176 — 177.

MASÁR, Ivan: O potrebe kritického prístupu k cudzojazyčným normám. In: Kultúra slova, 1999, roč. 33, č. 1, s. 32 — 34.

MASÁR, Ivan: Poznámka k definícii termínu v normách. In: Kultúra slova, 1999, roč. 33, č. 2, s. 100 — 101.

MISTRÍK, Jozef: Štylistika. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1985. 284 s.

ORAVEC, Ján: Slovenské predložky v praxi. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1968. 232 s.

ŠIMKO, Ján: Anglicko‐slovenský slovník. Senica: RESS, s. r. o., 1989. 1443 s.


strana 213

Základné termíny z požiarnej ochrany

Predložený súpis základných termínov a ich definícií z oblasti požiarnej ochrany je jedným z výstupov činnosti Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, poradného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na sledovanie, ustaľovanie a obohacovanie tej časti slovenskej terminologickej sústavy, ktorá patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra (informáciu o vzniku komisie pozri v Kultúre slova, 2001, roč. 35, č. 2, s. 74). Súpis pripravila členka komisie zastupujúca Úrad požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR Mgr. Marta Barinová.

analýza požiarneho nebezpečenstva

rozbor reálne existujúcich nebezpečných faktorov a podmienok, ktorých hodnotenie na základe kritérií požiarneho nebezpečenstva vykonáva okresný úrad za účelom zhodnotenia požiarneho rizika

asistenčná požiarna hliadka

hliadka dozerajúca na dodržiavanie opatrení určených na zamedzenie vzniku požiaru a vykonávajúca nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, opatrenia na zamedzenie jeho šírenia; zriaďuje sa v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb

cisternová automobilová striekačka

základný zásahový požiarny automobil určený na prepravu členov požiarneho družstva, prepravu hasiacich látok a vecných prostriedkov požiarnej ochrany na vykonanie hasiaceho zásahu

čas zvýšeného požiarneho nebezpečenstva

obdobie so zvýšenou možnosťou vzniku požiarov; patrí k nemu najmä jarné obdobie alebo obdobie dlhotrvajúceho suchého počasia

činnosť so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom

činnosť spätá so zvýšenou možnosťou vzniku požiarov; patrí sem zváranie a rezanie elektrickým oblúkom, odporom alebo plameňom, lepenie horľavých materiálov, manipulácia s otvoreným ohňom, spaľovanie horľavých látok


strana 214

dobrovoľná jednotka požiarnej ochrany

jednotka požiarnej ochrany zložená z členov, ktorí protipožiarnu činnosť vykonávajú dobrovoľne popri svojom zamestnaní

dokumentácia jednotky požiarnej ochrany

súhrn dokumentov určených na vykonávanie záznamov o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa činnosti jednotky požiarnej ochrany, najmä záznamy o výkone služby, o vykonávaní odbornej prípravy a správy o zásahu

požiarna dokumentácia

súhrn dokumentov poskytujúcich jednotke požiarnej ochrany informácie o charaktere a mieste predpokladaného vzniku udalosti pre potreby zásahovej činnosti jednotky požiarnej ochrany; tvoria ho operatívne plány a operatívne karty

dokumentácia požiarnej ochrany obcí

súhrn dokumentov tvoriacich organizačné zabezpečenie požiarnej ochrany obcí

dokumentácia požiarnej ochrany právnických osôb

súhrn dokumentov tvoriacich organizačné zabezpečenie požiarnej ochrany právnických osôb

dopravný automobil

základný zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva, prenosnej motorovej striekačky a vecných prostriedkov nasávacieho, tlakového, penotvorného a pomocného príslušenstva požiarnej ochrany; používa sa na dopravu vody v miestach so zdrojom hasiacej látky

dosúšanie uvädnutého krmu

pracovný postup, pri ktorom sa z uvädnutého krmu odstraňuje časť vody núteným prefukovaním vonkajším alebo upraveným vzduchom

elektrotepelný spotrebič

elektrický spotrebič na výrobu tepla

hadica

rúrkovitá tkanina na dopravu tlakovej vody od výtlačného hrdla čerpadla po prúdnicu


strana 215

hadicová spojka

zariadenie umožňujúce spojenie dvoch hadíc alebo pripojenie hadice k inému technickému zariadeniu

hadicový automobil

špeciálny zásahový požiarny automobil uspôsobený najmä na prepravu veľkého množstva požiarnych hadíc, na ich rýchle rozvíjanie pri zabezpečovaní diaľkovej dopravy vody; automobil môže byť vybavený vlastným odstredivým radiálnym čerpadlom a plynovou vývevou

hadicový rozdeľovač

armatúra na rozdeľovanie toku a regulovanie množstva hasiacej látky dopravovanej požiarnymi hadicami

halón

hasiaca látka vyrobená z halogénového uhľovodíka

halový sklad

sklad, ktorého horizontálne rozmery sú väčšie ako vertikálne rozmery

hasiaca látka

kvapalná, pevná alebo plynná látka určená na prerušenie horenia

hasiaca pena

hasiaca látka vznikajúca prevzdušnením penotvorného roztoku

hasiaci prášok

hasiaca látka vyrobená z jemnej tuhej chemickej látky

hasiaci prístroj

zariadenie skladajúce sa z tlakovej nádoby obsahujúcej hasiacu látku, ktorá je po ručnom otvorení ovládacej armatúry pôsobením akumulovanej tlakovej energie vytláčaná na miesto požiaru s cieľom uhasiť ho

hlavný štátny požiarny dozor

činnosť nadriadeného štátneho orgánu, ktorou sa zisťuje, ako podriadené štátne orgány plnia úlohy pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru; hlavný štátny požiarny dozor v Slovenskej republike vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky


strana 216

horľavosť

schopnosť látky horieť

hromada tuhého paliva

množstvo uskladneného tuhého paliva na voľnom otvorenom priestore

hydrantový nadstavec

armatúra na odber vody z podzemného hydrantu cez ventil podzemného vodovodného potrubia

jednotka požiarnej ochrany

organizovaná zložka s vycvičeným personálom vybavená požiarnou technikou a inými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany na zdolávanie požiarov, vykonávanie záchranných prác pri živelných pohromách a pri iných mimoriadnych udalostiach

kombinovaný hasiaci automobil

základný zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva na miesto zásahu, keď je potrebné použiť viac druhov hasiacich látok

kontrolná skupina obce

pracovný a pomocný orgán obce pre úsek požiarnej ochrany na vykonávanie preventívnych požiarnych kontrol v obci

lakovňa

priestor v stavebnom objekte alebo samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené zariadenie na výrobu laku alebo v ktorom sa lak nanáša na výrobky

likvidácia požiaru

úplné a celkové zdolanie požiaru, keď sa horenie prerušilo a rozvoj požiaru sa skončil, pričom prostredie zasiahnuté požiarom neposkytuje opätovnú možnosť iniciácie požiaru a vznietenia horľavých látok

lokalizácia požiaru

obmedzenie a zastavenie ďalšieho postupu šírenia požiaru na iné miesta

materiálno‐technické vybavenie jednotiek požiarnej ochrany

vybavenie jednotiek požiarnej ochrany zahŕňajúce požiarnu techniku, vecné prostriedky požiarnej ochrany na výkon odborných služieb a špecializovaných čin-


strana 217

ností, hasiace látky, ako aj ochranné prostriedky na účinné vykonávanie zásahu a činnosti na požiarnej stanici

miesto zásahu

miesto požiaru, živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti, na ktorom jednotky požiarnej ochrany vykonávajú požiarny zásah, záchranné práce alebo poskytujú inú pomoc

motorová striekačka

požiarna technika s pohonnou jednotkou a požiarnym čerpadlom

národné informačné stredisko požiarnej ochrany

organizačná súčasť Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku zabezpečujúca, spracúvajúca, poskytujúca a archivujúca informácie na úseku požiarnej ochrany

nástupná príprava príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany

príprava príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany určená pre novoprijatých príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany

nebezpečné látky

látky, prípravky alebo zmesi látok, ktoré na základe svojich chemických, fyzikálnych, toxických a ďalších vlastností môžu ohroziť život, poškodiť zdravie, životné prostredie alebo majetok

odborná príprava v jednotkách požiarnej ochrany

teoretické a praktické činnosti zamerané na dosiahnutie odborných vedomostí, zručností a návykov potrebných na plnenie úloh príslušníka, pracovníka a člena jednotky požiarnej ochrany

odborná spôsobilosť

súhrn teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré sú nevyhnutné na riadny výkon funkcie

ohlasovňa požiarov

miesto, ktoré nepretržite prijíma podnety a hlásenia o požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a z ktorého sa vyhlasuje požiarny poplach


strana 218

operačné pracovisko

odborné pracovisko jednotky Zboru požiarnej ochrany okresného úradu, ktoré zabezpečuje úlohy ohlasovne požiarov a vysiela jednotky požiarnej ochrany

operačné stredisko

odborné pracovisko odboru požiarnej ochrany krajského úradu, ktoré koordinuje nasadzovanie jednotiek požiarnej ochrany, záchranárskych zložiek a špeciálnych služieb vo svojom územnom obvode pri požiaroch, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach

operatívna karta zdolávania požiaru

zjednodušená forma požiarnej dokumentácie; vypracúva sa na miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, na ktoré sa nevyžaduje spracovať operatívny plán zdolávania požiaru

operatívny plán zdolávania požiaru

základná požiarna dokumentácia pre potreby zásahovej činnosti jednotky požiarnej ochrany; vypracúva sa na základe analýzy požiarneho nebezpečenstva na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom v objektoch s dôležitým významom

orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor

Ministerstvo vnútra SR, krajské a okresné úrady vykonávajúce činnosť, ktorá je zameraná na kontrolu dodržiavania predpisov o požiarnej ochrane u právnických osôb

penidlo

látka, ktorá pri zmiešaní s vodou v určenom pomere vytvára penotvorný roztok

penový hasiaci automobil

základný zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva, na hasenie požiarov triedy B v prípade potreby veľkého množstva ťažkej vzduchovej peny

plynový hasiaci automobil; snehový hasiaci automobil

základný zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva, hasiacej látky, ktorou je spravidla oxid uhličitý


strana 219

povodňová záchranná služba

odborná činnosť jednotky požiarnej ochrany zabezpečujúca plnenie úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác počas povodní a mimoriadnych udalostí, ako aj pri poskytovaní pomoci pri nehodách a haváriách na vodných plochách

povodňový plán

dokument zahŕňajúci prípravu na ochranu pred povodňami; zostavuje sa na všetkých stupňoch povodňových orgánov a obsahuje potrebné určenie úloh a povinností povodňových orgánov, právnických osôb a občanov pri opatreniach na ochranu pred povodňami

požiar

každé neželateľné horenie, pri ktorom vznikajú materiálne škody alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená osoba alebo uhynie zviera; za požiar sa považuje aj neželateľné horenie, pri ktorom síce nevznikla škoda, ale sú ohrozené životy alebo zdravie osôb a zvierat, alebo je ohrozený majetok

požiarisko

miesto požiaru alebo miesto po požiari, kde prebiehalo nekontrolované horenie; v tomto priestore sa spravidla uskutočňuje alebo uskutočnil požiarny zásah

požiarna hliadka pracoviska

hliadka, ktorá sa zriaďuje na pracoviskách so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, dozerajúca na dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane na pracovisku a vykonávajúca nevyhnutné opatrenia v prípade vzniku požiaru, najmä záchranu ohrozených osôb, privolanie pomoci, zdolávanie požiaru a opatrenia na zamedzenie jeho šírenia

požiarna hliadka právnickej osoby

hliadka právnickej osoby dozerajúca na dodržiavanie opatrení na zamedzenie vzniku a šírenia požiarov na pracoviskách, kontrolujúca vybavenosť pracovísk hasiacimi prístrojmi, funkčnosť požiarnych vodovodov a prístup k nim a k hlavným uzáverom rozvodných zariadení a priechodnosť núdzových, únikových a zásahových východov a vykonávajúca nevyhnutné opatrenia na evakuáciu osôb a zdolanie požiarov; zriaďuje sa u právnických osôb, u ktorých nie je zriadená jednotka požiarnej ochrany


strana 220

požiarna kniha

kniha určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa požiarnej ochrany u právnickej osoby, najmä o vykonaných preventívnych požiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, o uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie požiarnej ochrany

požiarna kontrola

činnosť, ktorou sa preveruje celkový stav organizačného a technického zabezpečenia požiarnej ochrany u právnických osôb

požiarna ochrana

súhrn organizačných, personálnych, technických, preventívno‐výchovných a ďalších opatrení zameraných na predchádzanie vzniku požiaru a v prípade vzniku na jeho účinné a rýchle zdolávanie

požiarna odolnosť požiarneho uzáveru

čas, v ktorom požiarny uzáver odoláva teplote vznikajúcej pri požiari a v ktorom sa neporušila jeho funkcia

požiarna odolnosť stavebnej konštrukcie

schopnosť stavebnej konštrukcie odolávať účinkom požiaru určitý čas tak, aby sa neporušili jej funkcie; charakterizujú ju dovolené stavy požiarnej odolnosti v predpísaných skúškach

požiarna plošina

špeciálny zásahový požiarny automobil na záchranu osôb z výšok a na hasiaci zásah vo výške pomocou suchého vodovodného potrubia a otočnej lafetovej prúdnice

požiarna stanica

budova pre jednotku požiarnej ochrany na jej technické zariadenia, požiarnu techniku a ostatné vecné prostriedky požiarnej ochrany

požiarna taktika

súbor metód, postupov a činností jednotiek požiarnej ochrany pri lokalizácii a likvidácii požiaru, pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy a inej mimoriadnej udalosti


strana 221

požiarna technika

súbor technických prostriedkov požiarnej ochrany určených na zdolávanie požiaru, následkov živelnej pohromy a inej mimoriadnej udalosti

požiarna záchranná služba

odborná činnosť jednotky požiarnej ochrany zabezpečujúca plnenie úloh súvisiacich s poskytovaním pomoci v prípadoch, keď je ohrozený život, zdravie osôb a majetok a keď je na záchranu potrebná osobitná odborná pripravenosť a vybavenosť

požiarna zbrojnica

požiarna stanica, ktorá je zvyčajne bez personálu a slúži na uskladnenie technických zariadení, požiarnej techniky a ostatných vecných prostriedkov požiarnej ochrany

požiarne družstvo

základná organizačná zložka jednotky požiarnej ochrany skladajúca sa z veliteľa a z ďalších troch až ôsmich osôb

požiarne poplachové smernice

smernice, ktoré vymedzujú povinnosti pracovníkov v prípade vzniku požiaru

požiarnická prilba

ochranná pokrývka hlavy so zátylníkom vyrobená z pevného a nevodivého materiálu, chrániaca hlavu, zátylok a krk požiarnika

požiarnický opasok

ochranný pás slúžiaci ako osobný ochranný prostriedok pri lezení, istení, záchrane osôb a sebazáchrane, ako aj na zavesovanie potrebnej výzbroje

požiarnický šport

súčasťou odbornej prípravy príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, ktorej cieľom je plnenie disciplín zameraných na praktickú činnosť jednotiek požiarnej ochrany

Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR

zariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určené na plnenie úloh v oblasti výskumu, vývoja, skúšobníctva a na expertíznu činnosť


strana 222

požiarny automobil

automobil na prepravu členov požiarneho družstva, vecných prostriedkov požiarnej ochrany a spravidla aj hasiacej látky

požiarny automobilový rebrík

špeciálny zásahový požiarny automobil určený na záchranu osôb z výšok a na hasiaci zásah vo výškach

požiarny evakuačný plán

plán upravujúci organizáciu evakuácie osôb a zvierat z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom

požiarny hydrant

armatúra na vodovodnom potrubí umožňujúca pripojenie požiarnotechnických zariadení s cieľom odoberať vodu

požiarny poplach

upozornenie na požiar vyvolané osobou alebo automatickým technickým zariadením s cieľom vyrozumieť jednotku požiarnej ochrany a zabezpečiť jej výjazd

požiarny poplachový plán

dokumentácia upravujúca zaradenie jednotiek požiarnej ochrany, vodární, plynární, elektrární, zdravotníckych zariadení a spojov do jednotlivých stupňov požiarneho poplachu a ich povolávanie na zásah

požiarny príves

príves na prepravovanie prenosných požiarnych agregátov, požiarnej technickej výzbroje alebo hasiacej látky pozemnými dopravnými prostriedkami

požiarny zásah

činnosť jednotky požiarnej ochrany zameraná na zdolávanie požiaru a na záchranu osôb a majetku pred požiarom

práškový hasiaci automobil

základný zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva, zdolávanie rozličných druhov požiarov, kde je účinné a vhodné použiť ako hasiacu látku prášok


strana 223

prednostné velenie pri zásahu

velenie pri zásahu, pri ktorom je za veliteľa zásahu určený jeden z veliteľov jednotiek požiarnej ochrany zúčastnených na likvidácii udalosti podľa zásad stanovených všeobecne záväzným predpisom

prenosná motorová striekačka

požiarny agregát s pohonnou jednotkou a čerpadlom prispôsobený na prenášanie a určený na dopravu vody hadicami na požiarisko alebo na diaľkovú dopravu vody

preventívna požiarna kontrola

kontrola dodržiavania povinností ustanovených predpismi o požiarnej ochrane

preventívna požiarna prehliadka

kontrola dodržiavania predpisov o požiarnej ochrane najmä v oblasti organizačného zabezpečenia požiarnej ochrany na pracoviskách, porovnanie skutočného stavu s dokumentáciou požiarnej ochrany, stavebného riešenia objektov, skladovania horľavých látok, funkčnosti požiarnotechnických zariadení, požiarnych vodovodov, technických a technologických zariadení a označovanie pracovísk príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi

prieskum

súbor činností zložiek zúčastnených na zásahu, ktorými sa podrobne preskúmava miesto udalosti s cieľom získať bezprostredné poznatky a informácie tvoriace podklad na rozhodovanie veliteľa zásahu

priestor na občasné nanášanie náterových látok

priestor, v ktorom sa náterové látky nanášajú štetcom alebo striekacou pištoľou na rozmerné výrobky, ak čas nanášania alebo striekania neprevyšuje 4 hodiny v týždni alebo ak striekanie neprevyšuje 5 minút v priebehu pol hodiny

príslušník zboru požiarnej ochrany

bezúhonný, morálne a zdravotne spôsobilý občan spĺňajúci kvalifikačné a vekové predpoklady na dohodnutý druh práce v zbore požiarnej ochrany (príslušník zboru požiarnej ochrany musí mať viac ako 18 rokov)

protiplynová služba

odborná činnosť jednotky požiarnej ochrany zabezpečujúca plnenie úloh súvisiacich s ochranou príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany pri zásahu v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí, ako aj pri analýze ovzdušia


strana 224

protiplynové výcvikové stredisko

špeciálne upravený výcvikový priestor na nácvik činností s prostriedkami protiplynovej služby na ochranu dýchacích ciest a povrchu tela, ktorý vytvára možnosti získať praktické návyky pri rozličných druhoch prác a fyzickej náročnosti

prúdnica

technické zariadenie zakončujúce tlakové hadicové vedenie, ktoré zmenšuje jeho priemer a umožňuje tvorbu rozličných hasiacich prúdov v závislosti od druhu použitej hasiacej látky a reguláciu jej prietoku

samostatne stojaci sklad

stavba postavená mimo poľnohospodárskeho závodu alebo strediska, ktorá je umiestnená na mieste, kde je sťažený prístup alebo kde sa predpokladá zásah jednotky požiarnej ochrany neskôr ako o 30 minút od ohlásenia požiaru

sklad sena

stavba alebo jej časť určená na skladovanie sena alebo dosúšanie uvädnutého krmu; za sklad sena sa považuje aj stoh

sklad tuhého paliva

stavba alebo priestor na uskladnenie tuhého paliva

spojovacia služba

odborná činnosť jednotky požiarnej ochrany zabezpečujúca plnenie úloh súvisiacich s prijímaním správ o vzniku udalostí a vyhlasovaním požiarneho poplachu, ako aj pri spojení medzi jednotkami požiarnej ochrany

Stredná škola požiarnej ochrany MV SR

zariadenie Ministerstva vnútra SR poskytujúce žiakom úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odboré vzdelanie a pripravujúce ich na výkon povolania a činností v odbore požiarna ochrana

strojová služba

odborná činnosť jednotky požiarnej ochrany zabezpečujúca plnenie úloh súvisiacich s akcieschopnosťou požiarnej techniky

špecializovaná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany

činnosť zameraná na získanie odborných vedomostí, nevyhnutných zručností a návykov potrebných na vykonávanie činnosti požiarnej záchrannej služby


strana 225

a povodňovej záchrannej služby a ostatných činnosti, na ktorých vykonávanie je potrebné osobitné osvedčenie

špeciálna telesná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany

súčasť výkonu služby príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany zameraná na upevňovanie a rozvíjanie špeciálnych pohybových, silových a vytrvalostných schopností

špeciálny zásahový požiarny automobil

zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva a vykonávanie špeciálnych činností

štáb zdolávania požiaru

poradný a výkonný orgán veliteľa zásahu na riadenie jednotiek požiarnej ochrany pri riadení a koordinovaní síl a prostriedkov požiarnej ochrany a ďalších zložiek nasadených pri zdolávaní požiaru

štátny požiarny dozor

činnosť štátnych orgánov zameraná na kontrolu dodržiavania povinností orgánov a právnických osôb, na posudzovanie typizačných prác, dokumentácie stavieb a výrobkov z hľadiska požiarnej bezpečnosti, na kontrolu pripravenosti jednotiek požiarnej ochrany a ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov v požiarnej ochrane

taktické cvičenie

cvičenie zamerané na prehlbovanie schopností veliteľov jednotiek požiarnej ochrany pri riadení síl a prostriedkov pri zásahoch, ako aj na preverovanie pripravenosti a akcieschopnosti jednotiek požiarnej ochrany na vykonanie zásahu

technický automobil

špeciálny zásahový požiarny automobil na prepravu členov požiarneho družstva a svojím vybavením uspôsobený na technické práce pri zásahoch

triedy nebezpečnosti horľavých kvapalín

triedy horľavých kvapalín podľa bodu vzplanutia

uskladňovanie

pracovný postup, pri ktorom sa uvädnutý krm, seno, slama a iné steblovité alebo suché stonkové rastliny ukladajú do skladovacieho priestoru


strana 226

vecný prostriedok požiarnej ochrany

zariadenie na odber vody z vodného zdroja, na dopravu, na usmerňovanie, tvarovanie a riadenie prietoku hasiacej látky na miesto určenia, pomocné zariadenie na práce vo výškach a nad voľnými hĺbkami, ako aj zariadenie na uvoľňovanie a rozoberanie konštrukcií pri zásahu

velenie pri zásahu

súbor riadiacich činností realizovaných veliteľom zásahu a ostatnými veliteľmi jednotiek požiarnej ochrany na mieste udalosti s cieľom dosiahnuť koordinovanú a efektívnu činnosť nasadených síl a prostriedkov požiarnej ochrany

veliteľ zásahu

veliteľ, ktorý riadi nasadené sily a prostriedky požiarnej ochrany pri zdolávaní požiaru, záchrane osôb a majetku, ako aj výkon záchranných prác pri živelnej pohrome a inej mimoriadnych udalosti na mieste zásahu

veliteľské stanovište

špeciálne označené miesto určené na riadenie síl a prostriedkov pri zásahu

všeobecná telesná príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany

činnosť zameraná na upevňovanie a zvyšovanie sily, rýchlosti, vytrvalosti, pohyblivosti, ako aj základu fyzickej zdatnosti

základný zásahový požiarny automobil

zásahový požiarny automobil určený na prepravu členov požiarneho družstva a na zdolávanie požiarov; umožňuje prepravu vecných prostriedkov požiarnej ochrany a spravidla aj hasiacej látky na vykonanie zásahu

zásah

súbor činností príslušníkov, pracovníkov a členov jednotiek požiarnej ochrany, spolupracujúcich služieb, požiarnych hliadok, ako aj občanov nasadených na mieste udalosti pri požiari, živelnej pohrome alebo inej mimoriadnej udalosti s cieľom zachrániť osoby, zvieratá a majetok, lokalizovať a likvidovať požiar, vykonávať záchranné práce pri živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti

zásahový obvod

určené územie, na ktorom určená jednotka požiarnej ochrany v prípade vzniku požiaru, živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vykonáva zásahovú činnosť


strana 227

závodný požiarny útvar

jednotka požiarnej ochrany zriadená právnickou osobou na základe rozhodnutia okresného úradu, ktorej výkon služby vykonávajú pracovníci ako svoje povolanie

Zbor požiarnej ochrany

jednotne organizovaný zbor pôsobiaci pri ochrane životov a zdravia fyzických osôb a majetku pred požiarmi, živelnými pohromami a inými udalosťami; tvoria ho odbory požiarnej ochrany okresných úradov a krajských úradov, jednotky zboru požiarnej ochrany, úrad požiarnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zariadenia, ktoré zriaďuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na plnenie úloh na úseku požiarnej ochrany

zdokonaľovacia príprava príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany

príprava novoprijatých príslušníkov a pracovníkov jednotiek požiarnej ochrany, ktorí už absolvovali nástupnú prípravu; praktická časť sa vykonáva vo vlastnej jednotke požiarnej ochrany, teoretickú časť vykonáva Ministerstvo vnútra SR alebo právnická osoba, ktorá má na túto činnosť oprávnenie; rozsah a obsah určujú osobitné predpisy

zriaďovateľ dobrovoľnej jednotky požiarnej ochrany

obec, právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, ktorá zriaďuje dobrovoľnú jednotku požiarnej ochrany

Jazykové zrná z rozprávok Antona Habovštiaka

Poprosil som priateľa Antona Habovštiaka, aby mi na prahu nášho bývalého spoločného pracoviska Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV — teda krátkou dôvernou poštou — zveril do vďačnej pozornosti to dielko zo svojho doterajšieho rozprávkového súboru, ktoré ho sprievodne charakterizuje ako jazykovedca. Stalo sa. Mám doma na stole jeho knižku nadpísanú podľa prvej rozprávky Snehobiela košeľa s podtitulom Plátennícke rozprávky (Bratislava, Mladé letá 1981).


strana 228

Z pätnástich rozprávok na svoj zámer vyberám v poradí druhú Vrť sa, kolovrátok, vrť, teda takú, ktorá dobre naznačuje vecný okruh, do ktorého autor začrel (pozri jeho Doslov). Jazykové prostriedky, ktorým som v nadpise dal obrazné pomenovanie zrná, podoprie krátky obsah vybranej rozprávky.

Syn chudobnej vdovy Janko sa vyberie do sveta, že si nájde službu. Na svojom putovaní vylieči poraneného velikánskeho vtáka a ten ho z vďačnosti odnáša do veľkej rodiny svojich bratov na sklený vrch, aby sa mu odmenili. Darujú mu zázračný kolovrátok. Vracia sa s ním domov a ustarostenej matke nevídaný dar s radosťou ukazuje.

Kolovrátok na rozkaz pradie prekrásne nite, usilovná mať z nich tká utešené plátenko, krajčír z neho postupne ušije troje šiat a Janko si nimi otvorí cestu nielen do kráľovského zámku, ale i do srdca márnomyseľnej a zlej princeznej, lebo je v tajomnom spolku s pekelníkmi. Janko ju obetavo vytrhne z diabolského zajatia a kráľovský otec mu ju vďačne dá za ženu. (Pozri zakončenie článku.)

Rozprávka sa otvára ustáleným vstupom Jedna matka vdova mala syna Janka (...) a vravela si: „Keby chlapec prv podrástol, odišiel by do služby“.

Keď sa Janko pobral hľadať si službu, bol už z neho urastený mládenec. Ktokoľvek ho raz videl, nezabudol na jeho belasé oči, čo sa ako dve veľké nezábudky pozerali na svet. — Aký bol príťažlivý pohľad naňho, stupňuje sa účinkovým súvetím Neraz ľudia o ňom vravievali: „Kráľ by si ho mohol vziať za syna, taký je pekný.“

Janko na púti za službou začuje na kraji hory boľavú prosbu: Pomôž mi, ak máš kúsok dobrého srdca. Zistil, že ho to prosí stenajúci vták, väčší ako orol, a nedal sa prosiť, zaniesol ho lesným chodníkom do domčeka, v ktorom nebolo ani živej duše. Vyliečený velikánsky vták odlieta so záchrancom ponad hustý tmavý les, ktorému konca‐kraja nebolo, ponad červené more a za ním Janko zazrel vysokánske vrchy, čo sa jagali, akoby to ani neboli skaly, ale číre diamanty. — Keď dolietavajú, vták obor Jankovi vraví: „Teraz doletíme na sklený vrch, tam som vyrástol ja i moji bratia. Deväťdesiatosem ich tam musí byť (...), keď porozprávam, ako si mi pomohol, budú ťa chcieť odmeniť. Kadečo od výmyslu sveta ti budú núkať, ale ty nič neber, len sa spýtaj, či nemajú dajaký kolovrátok. Iba ten si žiadaj, z neho budeš mať najväčší úžitok, lebo ty len zatlieskaš rukami a rozkážeš Vrť sa, kolovrátok! Zaraz ti


strana 229

napradie nite, aké len budeš chcieť. Môže sa z nich natkať najkrajšie plátno!“

Obdarovaný Janko sa naradovane vracia domov, lebo dobre vedel, že mať by sa umárala v žiali, keby dlhší čas nedal o sebe vedieť. Vďačný vták ho zložil blízo dediny aj s kolovrátkom.

Keď mládenec rozpráva, že zázračnému daru sa nijaký nevyrovná, a vidí, že materi sedí na očiach zvedavosť, postaví kolovrátok a tu prvý raz (akoby na skúšku) rozkáže: „Vrť sa, kolovrátok, napraď nite na plátno bielunké ako sneh!“. A naozaj: Mať s Jankom iba zhíkli, keď sa na rozkaz koleso samo od seba rozkrútilo. Veselý bzukot o chvíľu prestal, lebo cievka už bola plná priadze. Mať od prekvapenia zalomila rukami: A aká je to priadza! Jej radostné počudovanie Janko podľa sľubu zachráneného vtáka zväčšuje: Taká môže byť, akú si len zažiadame.

Tu zdôrazníme a v skrátenej súvislosti doplníme názvy z domáckej výroby plátna: cievka už bola plná priadze. Janko zvíjal z kolovrátka nite na cievku i na motovidlo. Mať snovala, pradená navíjala na krosná a tkala. Nite sa netrhali, člnok sa len tak šmýkal a plátna pribúdalo.

Zakaždým natkala také, že sa mu nijaké nemohlo vyrovnať a každý zaň zaplatil, koľko Jankova mať zapýtala. Odvtedy im v dome nič nechýbalo. Janko už bol rúči mládenec: šiel o ňom dobrý chýr v celej dedine. A tu roznieslo sa po mestách a dedinách, že princezná chce mať také šaty, aké nemá nikto v krajine. Jankovi sa nadarila príležitosť prevýšiť všetkých, čo sa pretekali, a ulahodiť kráľovskej dcére. — Pomocou poslušného kolovrátka až tri razy splnil jej tvrdohlavé želanie.

Pozorujme tri stupňované obmeny Jankovho rozkazu, aby sa kolovrátok pustil do pradenia: a) „Vrť sa, kolovrátok, vrť! Napraď nite na plátno, čistejšie ako voda z prameňa, belšie ako čerstvý sneh.“ b) „Vrť sa, kolovrátok, vrť, napraď mi nite na plátno krajšie ako obloha, ľahulinké ako ranná hmla.“ c) „Vrť sa, kolovrátok, vrť a napraď priadzu na plátno tenšiu ako pavučina, jasnejšiu ako slnko!“

Keď princezná zočila šaty z tretej priadze, už ich nemohla vypustiť z rúk. „Tieto sú najkrajšie zo všetkých, istotne vzácnejšie nemá nikto na svete“, rozhodla (...) a pritískala si ich ako novonarodené dieťa.

Ale keď sa ich potom priberala vyskúšať, zlostnica tvrdí [vari len predstieravo, očistom], že sa jej nedajú obliecť; prikazuje: „Zaraz mi priveďte človeka,


strana 230

čo doniesol tie šaty!“ — Keď Janko na rozkaz prišiel, zvidel sa jej, lebo také oči ešte jakživ nevidela, ale aj ona sa mu čím ďalej, tým väčšmi začala pozdávať. Vravel si: „Veď je rúča, vyrastená. Iba vtedy je mrzká, keď sa hnevá.“

A tu sa začína druhá časť rozprávky. — Princezná význá Jankovi, že ho pokladá za rúčeho čeľadníka a bol by jej aj za muža, ak by vraj vystriehol, kade nocou o tri dni pôjde. „Ak zvieš, kadiaľ chodím, ochrániš ma pred najhorším (...). Potom by som mohla byť aj tvojou ženou, ak by si ma chcel.“

Janko zaraz odbehne domov a prikazuje: „Vrť sa, kolovrátok, vrť, napraď mi nite na plátno, čo ma pod ním nikto neuvidí, keď sa ním prikryjem.“

Na tretí deň sa zaodel neviditeľným plátnom a hybaj do zámku vysliediť, po akých chodníkoch sa princezná túla... Prilepí sa vzadu na koč, ktorým strašný človek ako dajaký pekelník odváža princeznú. Uháňajú krajinou, kde istotne nevkročila ľudská noha...

A znova sa tu čitateľovi (od deviatich rokov) prihlasuje rozprávková trojka. — Koč trieli troma horami, železnou, medenou a olovenou. V železnej sa Jankovi podarí odlomiť halúzku, v medenej halúzočku a v olovenej konárik. Pritom každá z tých hôr ho po svojom hrozivo okríkne: Kto mi tu horu láme? /Kto sa opovažuje lámať mi horu?/Kto sa nebojí lámať mi horu?

Aj z koča sa ohlasuje trojaká zvolacia odmietavá odpoveď, že veď ktožeby horu drúzgal/že sa jej nikto nedotkol/že jej nikto nerobí škodu.

Janko sa dostane cez tri hory bez toho, žeby ho dakto bol zbadal, a koč uháňal, kolesá frčali, dobre sa nerozsypali.

Keď koč zastal, Janko zazrel svetlo, ako keď blčí vatra. Princezná vybehla z koča ako vrana z klietky a hybaj so svojím čertovským sprievodcom... Janko sa začudoval „Hí, aká strašná krčma, hádam samo peklo!“ A tam v nej sa čochvíľa začal diabolský tanec. Veď princezná v ňom troje topánok — železné, medené, olovené — zodrala a poodhadzovala! Janko si ich pridal k troje halúzkam: mali mu spolu poslúžiť ako svedectvo toho, kde, kedy a čo vystrájala.

Na svitaní sa princezná tou istou cestou na koči vrátila do zámku. Len čo sa zobudila, Janko zaklopal na jej dvere a smelo ju usvedčoval, kade sa v noci viezla a čo stvárala, keď sa potĺkala v osídlach diablov.

„Šla si cez železnú, medenú a olovenú horu na koči. Pozri, tu sú halúzky. Celú noc si tancovala, zodrala tri páry obuvi. Tu sú topánky.“


strana 231

Princezná netajila, ba kajúcne pridala „I to si videl, s kým sa kamarátim“ a začala usedavo plakať. „Ale teraz je už všetkému koniec.“ Aby ju nemal už ďalej nikto v moci, prikázala tie tri halúzky a tri páry obuvi čo najďalej zahodiť a Janko aj tak urobil: vhodil ich do najhlbšej priepasti.

Odvtedy bývalá princezná — zlostnica všetko robievala ako ostatní ľudia a zaobchodila s každým človekom, ako sa patrí. Janko si ju šiel vypýtať za ženu rovno ku kráľovi a (pravdaže) na svadbu a do zámku priviedol aj svoju mať, že veď kolovrátok môže a bude priasť i na zámku.

Uspokojivé zakončenie vybranej rozprávky uvediem v doslovnom znení. — A mať potom tkala všakové plátno do samej smrti, lebo nemohla byť ani deň bez roboty. Veľa ľudí sa do neho zaodelo, mnohým sa zavďačila takým plátenkom.

Pridám jednu zhŕňajúcu poznámku a dve čisto osobné.

1. Vybraná rozprávka postupuje svojsky v stopách našich starších rozprávok známych zásluhou Pavla Dobšinského. — Pekný mládenec si skutkom dobrého srdca (milosrdenstva) vyslúži zázračný výrobný prístroj (kolovrátok) a pomocou neho vyslobodí zlú princeznú z osídel diablov; ožení sa s ňou a po svadbe jeho šťastná mať sa stáva doživotnou priadkou v kráľovskom zámku. — Heslovito: dobrý skutok vyslúži nevýslovné šťastie.

2. Keď sme si v učňovských rokoch v niekdajšom Ústave slovenského jazyka SAV s Tonkom Habovštiakom vymieňali skúsenosti z našich nárečových výskumov a vari aj čítali súvislé rozprávania, vraveli sme si, že by sa z nich aj „dačo dalo spraviť“. Môj starodávny, ale rokmi a duchom svieži!) priateľ (a v istých letných prázdninách aj sused v jeho oravskej rodnej Krivej) postupom času splna uskutočnil uvedený zámer. Jeho umelecká žatva v tomto okruhu prevyšuje priam rozprávkové číslo darov pre naše deti a ich vychovávateľov.

3. To spomenuté rozprávkové číslo bratsky zlaďujem s jeho narodeninami — Jazykovedec a náš rozprávkár Dr. Anton Haboštiak si 22. septembra tohto roku v zdraví prezerá svojich sedemdesiatsedem rokov. Blahoželám a pridávam, aby vo svojom umeleckom diele ešte smelšie dával čitateľovi umelecky vyladené zrná svojho základného povolania.

Gejza Horák


strana 232

ZO STUDNICE RODNEJ REČI

Nad Kestúcom slniečko vychodí a bolesť zachodí

„Aby tak neškodilo tomuto človeku jako prahu, cez který sa moc vláčievajú, a zemi, po kterej moc chodievajú.“ 1 (EH, s. 1032)

V Ostrihomskej župe, čo by od Štúrova cez diecézny Ostrihom kameňom dohodil, v Kestúci (aj v blízkych osadách) sa od začiatku 18. storočia postupne usadila početná komunita Slovákov. Ešte aj dnes, keď má Kestúc (maď. Kesztölcz) 2550 obyvateľov, k slovenskej menšine sa (podľa sčítania ľudu v r. 2001) hlási 50 % obyvateľov. Číslo je to nemalé, vedomie etnickej príslušnosti aj vplyvom spolkového a záujmového združenia je silné, ale pri dnešných výskumoch jazyka, opakovaných po vyše päťdesiatich rokoch (od r. 1946), môžeme konštatovať, že veková hranica aktívnej komunikovateľnosti po slovensky, vo forme miestneho nárečia, pohybuje sa okolo 50 — 55 rokov. (A to ide v porovnaní s inými slovenskými osadami, napr. v maďarskom Novohrade, o desaťročný posun k mladšiemu vekovému priemeru!) Rozprávať po slovensky vie ešte tá časť generácie päťdesiatpäročných, ktorá sa takto dorozumievala v rámci rodinnej komunikácie a slovenčina južného západoslovenského nárečového typu bola pre ňu ako materčina prirodzeným komunikačným nástrojom. Vplyvom rozličných faktorov, napr. zmien v rodinnom trojgeneračnom spolužití, spoločenských aj historických udalostí sa postupne v etnicky zmiešanom prostredí blízko veľkých mestských centier dostáva kestúcka slovenčina na okraj. Isté obdobie sa vedľa seba používajú maďarčina aj slovenčina, dnes však kestúcke nárečie v strednej až najmladšej generácii vytlačila maďarčina. Stav je teda podľa samotných Kestúčanov taký, že mladý „rozumí, ale Boch Krista nechce povídati.“


strana 233

Napriek týmto súvislostiam, ktoré čiastočne, ba až skratkovito charakterizujú jazykovú situáciu v malebnej vinohradníckej a vinárskej osade pod Pilišskými vrchmi, počas júnového výskumu sa nám podarilo zaznamenať lexikálne bohatstvo v nárečí, ktoré nesie znaky prevažne pramenných trnavských a dolnonitrianskych nárečí, ale obsahuje aj jazykové znaky z nárečí Záhoria, menej od Piešťan a spod Javoriny (porov. K. Palkovič, 1984). Kestúcky dialekt ako zmes jazykových prvkov zo spomínaných západoslovenských nárečí ostáva zakonzervovaný, ak sa ešte vôbec na komunikáciu využíva. Dnes sa už neobohacuje, ba vplyvom maďarčiny sa ochudobňuje najmä slovná zásoba a narúša sa aj slovenská výslovnosť.

V našom príspevku však s radosťou poodhalíme tú studnicu reči našich rodákov, aká sa vyhĺbila, ústnou tradíciou uchovala (najmä vo forme obrazných vyjadrení) na konkrétnom území v podmienkach ťažkého baníckeho života, ale aj pri veselších chvíľach so zlatistým a karmínovým mokom, čo neraz ovlažuje zdravý sedliacky rozum.

Na tomto mieste sme sa rozhodli bližšie nerozoberať jednotlivé typy obrazných vyjadrení. Čitateľ iste postrehne množstvo homonymných, t. j. zvukovo alebo formálne zhodných slov so slovami v spisovnom jazyku, ale s odlišným významom. Vo frazeologizmoch len upozorňujeme na syntaktické zvraty, mnohé predložkové spojenia alebo bohatstvo ich lexikálnych komponentov.

Človek, jeho vlastnosti, povaha, charakter, zdravotný stav, vzťahy k okoliu ponúkali dostatok možností pre chýrečné jazyky najmä kestúckych ženičiek, i dnes ostré, uštipačné, moralizujúce, láskavé, medové a vždy výstižné. Ťažký banícky život pilišských banárov, okolitá pahorkatina, neposkytujúca široké ani dlhokánske lány, krutá vojna, kraj priehrštím rozdávajúci chudobu a nešťastie nijako sa nepodpísali na všeobecne veselej letore kestúckych Slovákov: títo chudobní boli, zato veselí. V piesňach ešte aj dnes poznať, že spevavá kultúra s tancom sa snúbila. Každá druhá žienka povedala: Já velice lúbím spívat, já zato nemóžem, pretože mala rada spev. Iná tancuvala ani čert tam, nevedela s tancom prestať, a tak si jej kamarátky rozkázali: Tu nám rob vóľu!, aby ich dobrá spevárka rozveseľovala, aby im robila náladu. Ani muži sa nedali zahanbiť ženami, dokonca mali medzi sebou prvého spevníka, váženého a najlepšieho speváka. Pri každej dobrej zábave s pohárka sa nigdo neopije, len nech vác nepije, ak sa pri pití kontroluje. Ale boli aj takí, čo jeden lúbí si vipit, druhý prehaj-


strana 234

dárev si ženu, keď ju prehral v kartách, iný lakomý a chamtivý, takí, čo sa nažrav, nasrebav a niž do kupérti (do obálky) nedáv, keď ho napr. pozvali na krštenie. Ani pes sa na nich neobezrev, veru, nikto si takýchto naničhodníkov nevšímal. Zato však charakterové cnosti, pracovitosť, šikovnosť, striedmosť, bystrý rozum vedeli ľudia zodpovedajúco oceniť aj dôvtipnými vyjadreniami, napr. Nemóže ho predat, zato rozumí, keď niekto poznal aj inú reč, (paradoxne sa dnes vyjadrenie používa na označenie človeka schopného rozumieť po slovensky); bola pogumek (poskok), robila jako kón, keď bola žena na všetko súca, aj na ťažkú prácu na roli; Takého oca nemáv nigdo, jak sem mala já, povedala jedna Kestúčanka o svojom dobrom otcovi, vlastne otčimovi; o istej veľmi dobrej, vďačnej ženičke viaceré rozprávali, že bola velice taká dobrá duša, nebola taká utisknutá, nebola teho žádná, a to ani nežila v biede, ani nepachtila chamtivo po odmene a peniazoch.

Mladá dievka na vydaj, ak aj je chudobná, netrčí jéj ojo ze dvora, ak teda bola veľmi chudobná bez majetku a vena, mala svoju najväčšiu devízu v panenskej čistote.

Zanehaj, zanehaj, aľe obanuješ, vác takéj frajjerečki nigdaj mat nebudeš.

Jak sem aj já bola (f) tej našéj dedine, nerás si mna ti poboškal na tém našém dvore.

O tých druhých, žiadostivých, hoc aj majetnejších, keré boli také tuhé, lítali za chlapi, a skončilo sa to nebodaj s následkami, povedalo sa, že boli skurvené. Nemá sa zradit, teda nemá sa odhaliť aj vinník v nohaviciach? Lež beda tej prespanke, ktorá muža priznať alebo dokonca uviesť nechcela, — ale ofajčení (oklamaní) len vedá —, jednoducho, kerá nevedela sa presvečit! Ostala jej hanba a posmech celej dediny, lebo inak kerá bola vidatá, tá sa nemusela stahuvat, pretože nemusela skrývať tehotenstvo. Téj nebude nigdo kričati, nikto jej nebude nič vyčítať. Beda‐prebeda, nešťastnica hriech nevyzradila, zrazu len taká žena nemala svátki, prestala pravidelne krvácať (ako len poeticky sviatkami nazývali v Kestúci pomerne zaťažkávajúce obdobie pre ženu). Kamarátky radili, matka sa často nedozve dela a ešte väčší hriech sa pripravoval. Každá dedina mala takú „šikovnú“ šarlatánku, ktorá poznala prostriedky „zachraňujúce“ pred nešťastím, ot kerích že žena stratí díta. Potratové praktiky boli rôzne a, samozrejme, tajili sa.


strana 235

Ošetrenie pri zákroku bolo nedostačujúce, nasledujúce dni už vôbec nijaké, často sa nedodržiavala hygiena. Zrazu len samá meravá (zrazená) kréf, začalo kvasit sa v néj, začalo hnojit sa v néj, prepukla infekcia, od nej vznikol zápal v tele, hriešnica začala žlknút, chunnút, vannút, taká ostala nezdravá — ani živá, ani mŕtvá. Ej, zháňal sa veru rýchlo doktor. Oj, zisťovalo sa, pátralo sa: Gdo ti bóv pán, gdo ta hojil? Koho si poslúchala a kto ti pomáhal? Neraz sa tieto prípady skončili veľmi tragicky.

Veselšie chvíle nastali, ak sa žena radostne tešila na budúceho potomka. Predpokladom bezproblémového otehotnenia bolo, že mala zdravú matku, teda jej maternica bola v poriadku (o rodičoch tu reč skutočne nie je). Stalo sa, že aj vydatá, zrelá žena sa posťažovala: Matka mi je taká ako dvanázročé dífki, jej maternica nebola dostatočne vyvinutá. Lekár už len vedel poradiť, čo a ako, aj ľudová liečba prišla k slovu, aj ľudová obraznosť sa uplatnila v slovách lekára ako výčitka, vraj cicíčki leda len rásli a uš chce bit matka! A ani nebola. Aj takáto by bola osobná história podajednej vrásky na Kestúci.

Ale keď už prichádzalo na svet dieťatko! Keď už díta f ceste! (Ani teraz nikoho do cesta nezakrútili.) Radosť, obavy, rozruch, ratovanie. Už jedna upozorňuje, že voda tékla z néj, t. j. odtiekla plodová voda, že má už rodička oči viduté, iná na ňu: No, len stískajte!, aby ešte vydržala. Všetko ťažko bolo, pretože práve zlehínala/už na viležaní bola/bóľe hu tam chitili/bóľe sa tu/bóľe idú na nu, už teda zlehla, začala rodiť. Po pôrode sa rodina postarala o pomoc pre novopečenú mamičku, vipomohli hu, nosili jej do kúta, pretože v čase bezprostredne po pôrode sa rodička nazývala kútnica a zoslabnutej bolo treba poriadnu posilu. Priam rozprávkovú! Dostala velice zázračné víno, silné, koncentrované, neriedené; ušli sa jej koláče kapusníki, čo bi ráda venku utékli, tak prekysli od cajchu (droždia), krstná mať doniesla aj pagáčiky ceckáma mísené, dobre vymiesené a vykysnuté, akoby sa s nimi maznala, a ešte mnoho všakovakého, podľa možností od pokrvných a spríbuznených duší.

Kým kedysi žena nepodstúpila v kostole vácku či úvod po pôrode, hovorilo sa, že za ten čas musí ve psute bit, t. j. obradne nezaopatrená. O jej dieťati, keďže zatiaľ ostávalo nepokrstené, nelichotivé jazyky sa vyjadrili, že sráli jéj ho čerti/záli jéj ho čerti. Časté boli prípady, keď sa zdalo, že narodené dieťatko nebude žiť. Aj o takéto sa postarali. Jedna z prítomných žien umierajúce novonarodené dieťatko rýchlo pokrstila prežehnaním, len


strana 236

tak kríž hodela nan. Za optimálnych okolností niesla dieťa na krst krsná mat. Nezriedka sa stalo, že dieťaťu krstnou mamou, priateľke kmotrou bolo aj slobodné dievča, o takej sa vravelo, že za dívki nosila napríklad syna. Po návrate z krstu sa aj v kestúckych domoch zvolalo: Zebrali zme pogána, donésli zme krestana alebo Pogánča som zala, krestánka som vám donésla naspak.

Potešením bolo vidieť dojčiacu matku, hoci to bol okamih intímnych chvíľ. A nebolo veru na škodu, ak pridájala, plegala aj odrastenejšie dieťa, odrastenejšieho chlapca, takého, čo uš šamľik nosil za níma a chcel cicat.

Bola na Kestúci aj taká, čo ostala dívka, keďže sa nevydala. Boli aj také, čo sa z Kestúca do inej obce vydali, vtedy vraj do druhéj dedini hnoj dovézli. Neľahko sa kedysi žilo, istá matka velice psotno vichovala díte, čo aj jedno, druhej sa narodilo hneď niekoľko, a požehnane. Z nich jedna, dnes už stará ženička, spomínala, že ich bolo sedem dífčenec a každá mala jenného brata. Uhádli ste, koľkože ich bolo? (Osem.) Ženy baníkov prežívali svojich mužov. Aj vojna si vyžiadala svoje. Dnes je v Kestúci dovicí tolko, že s timi bi Dunaj mohév prepravit. Všetky stavy možno spoznať — ako v každej dedine. Ani Kestúc nie je iný. Len pesničky si zachovávajú stále krásne. Aj také, o ktorých dnes nechyrujú ani na Slovensku.

Zdaleka hu videt, kerá je panenka, Zdaleka hu videt, kerá je dovica, tak si pokračuje jako lastovenka. tak si pokračuje jako jalovica.

Zdaleka hu videt, kerá je vidatá, Zdaleka ho videt, kerí je dofčisko, Odzatku je rovná, otpretku hrbatá. tak si vikračuje jako bujačisko.

Zdaleka ho videt, kerí je ženatí, kolená dokopi a chrbet hrbatí.

No počkajte, ešte mi tolko došlo na misel, keď sa mi dala jenna žaluvat, spomenula si nakoniec inak veselá ženička na choroby a pliagy, ktoré kvárili tunajších ľudkov. Jednej húrki išli šecki tu ven, vychádzali jej črevá pri prietrži, ďalšia mala húrki poskrúcané, trpela na mizerere, dieťa že malo z očí alebo ktorási vedela dieťaťu aj porobiti, také bolo urieknuté. Ktosi po úraze mal chorú chrbetnú kost, pretože si narazil chrbticu, a tak musel používať paličku krívanku. Od tých čias sa potácá ani opilé húsá. Dobreže neobišla podobne vynikajúca rozprávačka, ktorá na schodisku, keď Gagarin letel hóre, ona padala dóle. Ďalšia, výborná speváčka, sťažovala sa, že


strana 237

má hlas chraplaví jag drotál/(r), pretože jej prerezali hankzále (hlasivky). Navyše mala práve nezdraví grgál, šak né grgál, leš tí díchačenki, čo hu nechcú poslúchat — opravila sa, že ju nebolí hrdlo, ale priedušky. Sused mal pre zmenu na dva boki plúcá zapálené, čiže obojstranný zápal pľúc. A to už nepripomíname choroby, ktoré človeka ošpatnievali aj zvonka. Však je to všade len jako na staros: staroba — choroba, povzdychli si mnohí. A dokonca aj vyspievali, žartovne, no trpká skúsenosť sa skryla za veršami:

Oženil sem sa po vóli, Z uší jej švi lezú, zal sem si ženičku z nosa blehi skáčú, peknú cifruvanú, z hubi muchi. a už neni. Ešte ma to tak nemrzí, Prvá bola (f) prvém tanci jako ked jej sopel visí a čil sedí na kraj peci pri misi, pri jídli, škaredá, rapavá de sa ludé trefá, (f) černém čepci. to ma mrzí.

Takéto perly veru ukrýva kestúcka studnica. Horké, trpké, smutné, žartovné i vtipné; verejné i intímnejšie, zdalo by sa až chúlostivé — zo života. Taký je život. Takto sme to počuli, takto zaznamenali, takto spracované odovzdávame v duchu tradície ďalej. Veď aj Slováci v Kestúci reálne tušia, že keď mi zgegneme, mi si to už len hórek vezneme, nech to idé dál.

Katarína Balleková

LITERATÚRA A PRAMENE:

Atlas slovenských nárečí v Maďarsku. Red. P. Király. Vydal Slovenský výskumný ústav Zväzu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe 1993, Budapešť, 224 s. + mapová príloha.

Archív dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

HORVÁTHOVÁ, E.: Liečenie a pranostiky. In: Slovensko 3. Ľud — II. časť. Ľudová kultúra. Bratislava: Obzor 1975, s. 1031 — 1041. (EH)

PALKOVIČ, K.: Slovenské ostrihomské nárečia v Maďarsku. Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 1, s. 43 — 55.

Výskumný materiál autorky z nárečového výskumu v obci Kestúc (Kesztölcz) v júni 2001.

Článok vznikol v súvislosti s riešením grantovej úlohy Slovník slovenských nárečí č. 2/6079/21.


strana 238

ROZLIČNOSTI

Ako sa skratka USA spája s inými časťami vety?

USA je ustálená skratka anglického názvu United States of Amerika, v slovenskom preklade Spojené štáty americké. Ako skratka je v slovenčine nesklonná, v akýchkoľvek spojeniach sa teda v našom jazyku používa iba v tejto podobe a neohýba sa, napríklad: cestovať do USA, približovať sa k USA, precestovať (celé) USA, veľa počuť o USA. Výslovnostná podoba tejto skratky je [u‐es‐a], prípadne [u‐ez‐a]. Podobne sa v našom jazyku upotrebúvajú aj iné príbuzné skratky, a to bez ohľadu na to, či vznikli skrátením pôvodného, cudzojazyčného alebo domáceho slovenského názvu, pričom ide o skratky názvov medzinárodných, ako aj domácich inštitúcií, napríklad: prijať nový štát do OSN, zastávať sa OSN, vedúci činitelia UNESCO, členstvo v UNESCO, stanovisko WTA, z WTA oznámili, že..., zástupcovia UNICEF, bombardovanie Juhoslávie silami NATO, vstúpiť do NATO, privatizácia VÚB, vklady občanov vo VÚB, vstúpiť do SNS, členstvo v SNS, kritika zo strany SDĽ, nezmieniť sa o SDĽ a pod.

Iná stránka veci je to, ako sa vstup takejto skratky do vety prejavuje na tvaroch vetných členov, ktoré sú so skratkou syntakticky zviazané. Máme na mysli zhodu príslušných vetných členov v gramatických kategóriách gramatického rodu a čísla. Táto zhoda alebo nezhoda závisí od toho, ako sa daná skratka vo vedomí používateľov posudzuje z hľadiska gramatickej kategórie rodu a čísla, t. j. či skratka platí ako podstatné meno stredného rodu a jednotného čísla alebo sa v skratke premieta gramatický rod a číslo gramaticky nosného podstatného mena v skratke. Konkrétne ide o to, či adjektívny prívlastok povedzme pri skratke OSN bude mať tvar stredného rodu a jednotného čísla, tak ako by to vyplývalo zo zaradenia tejto skratky medzi nesklonné podstatné mená stredného rodu a jednotného čísla, t. j. napríklad celé OSN, celosvetové OSN, alebo, naopak, prídavné meno bude reagovať na gramatický rod a číslo základného podstatného mena organi-


strana 239

zácia, takže spojenie bude znieť celá OSN, prípadne celosvetová OSN. Rovnako sa to týka aj zhody alebo nezhody prísudkového slovesa v tých prípadoch, keď v pozícii podmetu stojí skratka OSN, t. j. konkrétne: OSN prijalo rezolúciu alebo OSN prijala rezolúciu.

Ako vidno aj z uvedených príkladov so skratkou OSN, stav nie je taký jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a pri viacerých skratkách v takýchto prípadoch bude treba rátať s obidvoma naznačenými riešeniami, t. j. s tým, že sa skratka uvedomuje ako podstatné meno stredného rodu a jednotného čísla, ako aj s tým, že v spôsobe syntaktického spájania sa skratky s inými vetnými členmi sa premieta rod základného podstatného mena plného názvu, resp. názvu vyjadreného slovami. Tak je to, ako sa nazdávame, aj v spomínaných príkladoch so skratkou OSN. V tomto riešení treba vidieť hodnotenie povahy príslušnej skratky z hľadiska už spomínaných gramatických kategórií rodu a čísla. Vo všeobecnosti možno povedať, že zaradenie skratky do stredného rodu je pevne spojené zároveň s jej zaradením do jednotného čísla, kým v opačnom prípade, t. j. keď sa do fungovania skratky premieta gramatický rod a číslo základového podstatného mena, nie je toto viazanie sa rodu a čísla záväzné a závisí od reálneho rodu a čísla základového podstatného mena v danej skratke.

Na druhej strane treba rátať so skratkami, ktoré fungujú iba na základe toho, že sa do ich chápania premieta rod a číslo ich základového podstatného mena. Medzi také skratky podľa nášho názoru patrí aj skratka USA, ktorou sme príspevok začali. Túto odpoveď na otázku v názve príspevku formulujeme ešte predtým, ako uvedieme príklady z jazykovej praxe, ktoré nie sú v zhode s naším názorom o povahe skratky USA a ktoré nás zároveň na napísanie tohto príspevku inšpirovali. Príklady sme našli v knihe A. Seleckého Diaľnica do pekla, ktorú vydalo občianske združenie pod názvom Magnificat r. 2000. Uvedieme ich: Materiál bol vydaný 14 dní pred vypuknutím krízy a pol roka pred operáciou Púštna búrka, v ktorej USA letecky napadlo Irak. (s. 248) — Začiatkom roka 1991 vypukla kríza v Perzskom zálive, keď USA odpovedalo na anexiu Kuvajtu Irakom leteckou operáciou Púštna búrka (s. 249).

To, že v obidvoch uvedených dokladoch sa skratka USA v pozícii syntaktického podmetu syntakticky spája s prísudkovým slovesom v tvare stredného rodu (t. j. USA napadlo, USA odpovedalo), ukazuje, že nejde


strana 240

o náhodu, lež o vedomý výber daných gramatických prostriedkov a o vedomý spôsob formulácie veci. Zároveň uvedené príklady z praxe potvrdzujú, že takýto spôsob chápania skratky USA v slovenčine nie je vylúčený, naopak, je opretý o mnoho iných prípadov, v ktorých sa skratky posudzujú ako nesklonné mená stredného rodu a jednotného čísla, ako sme na to poukázali. Na druhej strane pri skratke USA pre jej dávnu zaužívanosť v slovenčine nepokladáme tento spôsob gramatického zaradenia skratky za jediný možný a ustálený, ba ani za prevažujúci v spisovnej jazykovej praxi. Naopak, sme presvedčení, že skratka USA v našom spisovnom jazyku patrí medzi tie, pri ktorých sa ich spájanie v rámci syntagmy a vety spravuje inou zásadou, t. j. tým, že táto skratka sa chápe na pozadí svojej plnohodnotnej čítanej alebo vyslovovanej podoby Spojené štáty americké, v ktorej základovým slovom je plurálová forma štáty a táto forma si gramaticky vynucuje aj zodpovedajúci spôsob spájania sa syntakticky podradeného vetného člena, a to či už zhodného adjektívneho prívlastku, alebo slovesného prísudku, napríklad: Celé USA žialili nad zavraždením svojho obľúbeného prezidenta. — USA zjednotené so svojimi spojencami v NATO sú zárukou európskej bezpečnosti. (Pravdaže, v danom prípade forma zhodného prívlastku skratky USA nie je preukazná ako forma jednotného čísla stredného rodu, lebo táto forma je homonymná, t. j. rovnozvučná, s formou množného čísla mužských neživotných, ako aj ženských a stredných podstatných mien. Na chápanie skratky USA ako plurálovej formy v tomto prípade však jednoznačne ukazuje slovesný tvar žialili, prípadne sú, ktorý ako spona je súčasťou menného prísudku sú zárukou).

Naša odpoveď na otázku nastolenú v nadpise príspevku teda smeruje k uprednostneniu chápania skratky USA nie ako skratky fungujúcej pri spájaní sa s inými prvkami vo vete alebo v syntagme v strednom rode a jednotnom čísle, lež ako skratky, v ktorej sa premieta plurálová forma základového podstatného mena mužského rodu štáty ako súčasti oficiálneho názvu Spojené štáty americké. Tento spôsob syntaktického spájania sa skratky USA s inými slovami vo vete alebo v syntagme zároveň pokladáme za primeranejší prevažujúcemu flektívnemu usporiadaniu nášho jazyka.

Ján Kačala


strana 241

SPRÁVY A POSUDKY

Ďalšia kniha s náboženskou tematikou

[Lancaster, B.: Judaizmus. Vydavateľstvo Ikar, a. s., pre Media klub 2000. 208 s.]

V sympatickom rade prehľadných výkladov o rozličných typoch náboženstiev, ktoré vydáva anglické vydavateľstvo Element Books a v slovenskom preklade Ikar, vyšla knižka B. Lancastera Judaizmus. Preložila ju J. Drozdíková.

Sám pôvodný výklad je značne podfarbený psychologicky orientovanými exkurziami (autor je docent psychológie), ale vcelku plynie jednoducho, sústavne a zrozumiteľne. Tieto vlastnosti zrejme ovplyvnili aj prekladateľku: preklad je jednoduchý, súvislý a verný, dobre odzrkadľuje celkový štýl originálu.

Nazretie do problematiky judaizmu však jednako prináša niektoré problémy, predovšetkým problémy ekvivalentnosti, ale aj prepisovania hebrejských výrazov. Prekladateľka sa správne pridržiava anglického prepisu, ktorý je zjednodušeným obrazom pôvodných hebrejských slov. Napr. zjednodušuje dvojhlásky: proti jóm kippur, ktoré uvádza J. Heriban vo svojom Príručnom lexikóne biblických vied, v predlohe čítame Jom kipur a rovnako aj v preklade. Proti hebr. chanukka je tu chanuka, proti sabbat je sabat, proti sukkót je sukot, ale napr. proti hebr. beraka je tu beracha.

Prekladať pôvodné hebrejské termíny do moderných jazykov nie je vždy jednoduché. Sám autor síce pravidelne podáva anglický (v preklade slovenský) ekvivalent, ale veľmi často v úvodzovkách, akoby chcel naznačiť nezaručenosť správnosti či výstižnosti. Napr. v strome sefirot sa dôsledne uvádzajú hebrejské podoby i slovenské ekvivalenty: keter — koruna, bina — chápanie, chochma — múdrosť, da’at — poznanie, gevura — sila, kon — trakcia, chesed — láska, tiferet — krása, chod — nádhera, necach


strana 242

— večnosť, jesod — základ, malchut — kráľovstvo. Neuvádza sa však napr. preklad sústavy 18 dobrorečení šemone esre. Hebrejské beracha či beraka sa prekladá ako požehnanie, ale aj zo slovenského kontextu vyplýva, že ide skôr o dobrorečenie. (Poukazuje na to aj latinské benedictio, ktoré možno interpretovať ako požehnanie, napr. na rozlúčku po skončení omše, ale aj doslovne ako dobro‐hovorenie, želanie dobra a pohody.)

Pozoruhodné riešenie je pri slovách micva a sefira. V slovníku na konci knihy sa uvádzajú v tejto singulárovej podobe, ale v obidvoch prípadoch sa uvádza aj plurálová podoba micvot a sefirot. Táto podoba sa v texte dokonca používa častejšie, ale tým vzniká istá dvojkoľajnosť: v singulári sa tieto slová skloňujú, v pluráli ostávajú nesklonné. Tak nachádzame v preklade výrazy ako pri výkone micvy (s. 86), pozerá sa na micvu ako na zákon (s. 93), nesmie zanedbať určitú micvu (s. 97), ale oveľa častejšie sa vyskytuje nesklonný plurálový tvar micvot, a to v rozličných pádových súvislostiach: v nominatíve — micvot predstavujú vonkajšiu tvár Tóry (s. 81), v akuzatíve — pre rôzne micvot (s. 90), v genitíve — vysvetlenie micvot (s. 93), dodržiavanie micvot (s. 96). Podobne je to aj so slovom sefira: desiata sefira je šechina (s. 98), s ohľadom na sefiru chesed (s. 100), ale v pluráli sa dodržiava nesklonný tvar sefirot: vzťahy medzi sefirot (s. 98), z vyšších sefirot (s. 98), na potenciu horných sefirot (s. 100), prúdi cez sefirot do šechiny (s. 99). Pritom by zrejme nemalo byť problémom popri singulárových tvaroch slova sefira používať aj príslušné plurálové tvary, napr. desať sefír, medzi sefirami, prúdiť cez sefiry. Podobne aj micvy predstavujú vonkajšiu tvár, pre rôzne micvy. Azda len genitív plurálu by vyznieval trocha neprirodzene, napr. vo výraze vysvetlenie miciev.

Plurálová podoba sefirot sa dokonca berie ako základ na odvodzovanie, a tak vzniká prídavné meno sefirotický a príslovka sefiroticky: v sefirotickej ríši (s. 100). Nenašli sme však príklady na tvary micvotický, micvoticky.

V tejto súvislosti možno upozorniť na prevahu prídavných mien s príponou ‐ický namiesto bežnej vzťahovej prípony ‐ový: halacha — halachický (halachický stav mysle, halachické rozhodnutie, halachický imperatív) a podobne aj midraš — midrašický, midrašické pramene (s. 53).

Z orientácie autora na psychologické problémy a na výkladové postupy hebrejských exegétov je pochopiteľný častý výskyt prídavného mena kryptický a príslovky krypticky. V angličtine sa prídavné meno cryptic


strana 243

uvádza vo významoch „tajný, záhadný, tajomný, mystický, skrytý, zašifrovaný“. V recenzovanom preklade by sme podľa toho namiesto podoby kryptický mohli použiť napr. šifrovací kód, zašifrovaná, tajomná veta, zdôrazňuje sa zašifrovane, mystici dešifrovali a pod.

V celkovo hladkom priebehu prekladu však sotva možno vysvetliť používanie takých slov ako úkol namiesto úloha a odstavec namiesto odsek. Slovo úkol sa síce registruje v Krátkom slovníku slovenského jazyka (1997), ale iba v špecifikovanom význame ako „pracovná úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce“, a pri hesle odstavec sa priamo odkazuje na správne odsek. Úplne bezdôvodne sa v preklade používa sloveso pojednávať a prejednácať v súčasnej spisovnej slovenčine bežné len v právnickej terminológii. V preklade sa však vyskytuje napr. v takýchto kontextoch: ale o tom pojednávame inde (s. 21, 40), pojednáva o sefire (s. 71), pojednať o tom, aké miesto zaujíma (s. 121), dokonca aj po prejednaní tejto veci (s. 71). Tu môžeme ponúknuť jednoduché náhrady: ako o tom hovoríme, po rozbore, po úvahe a pod.

Napokon možno upozorniť na vhodnosť či výstižnosť pomenovania písaná Tóra (proti ústna Tóra), lebo napr. J. Heriban uvádza podobu napísaná Tóra. Táto podoba lepšie zodpovedá povahe veci. Príčastie písaný sa kladie do protikladu k hovorený, napr. písaný jazyk — hovorený jazyk, alebo do protikladu k písomný, napr. písomný styk, písomné poverenie.

A ešte poznámka o technickej úprave slovníčka. Ničím nie je odôvodnené (a je proti zaužívanej praxi) začínať výklad hesla s veľkým začiatočným písmenom aj vzhľadom na to, že v týchto výkladoch často ani nie je určité sloveso, teda nejde o vetu. Takisto možno spochybniť písanie hesiel s veľkým začiatočným písmenom, prirodzene, ak nejde o vlastné mená.

Aj napriek týmto drobným poznámkam, ktoré často odrážajú osobný postoj recenzenta, treba preklad Judaizmu hodnotiť ako vynikajúci a ako ďalší prínos k rozvíjajúcej sa religionistickej aktivite.

Ján Horecký


strana 244

Zaujímavá kniha pre akvaristov

[FRANK, Stanislav: Sladkovodná akvaristika. Praha: Nakladatelství Cesty 2000. 248 s. Preklad z češtiny do slovenčiny: Alfréd Trnka a Bronislava Trnková.]

Publikácia Sladkovodná akvaristika je rozsiahle, komplexne spracované dielo populárno‐vedeckého charakteru o sladkovodnej akvaristike. Akvaristika je v súčasnosti obľúbeným koníčkom a knihy o tejto problematike sú ustavične vyhľadávané na pultoch kníhkupectiev. Najmä akvaristi začiatočníci sa potrebujú podrobne oboznámiť s problematikou, aby sa čo najlepšie postarali o kúsok prírody vo svojich domácnostiach.

Publikácia Sladkovodná akvaristika je zatiaľ azda najúplnejšou prácou o sladkovodnej akvaristike na slovenskom knižnom trhu. Popri množstve rozsahovo menších publikácií o akvaristike je toto dielo rozhodne veľkým prínosom a určite ho ocenia nielen laici, ale aj odborníci.

Akvaristická problematika je rozdelená do štyroch rozsiahlych kapitol: Sladkovodné akvárium, Ryby, Rastliny a Choroby, škodcovia a otravy rýb. Čitateľ isto ocení zoznam použitej literatúry, registre slovenských a vedeckých názvov, ako aj slovníček základných odborných výrazov a informáciu o autorovi. Text je ilustrovaný skutočne reprezentatívnym výberom farebných fotografií, ktoré zvýrazňujú hodnotu diela.

Preklad z českého originálu sa plynule číta a má primeraný štýl. treba oceniť dôslednosť, s akou prekladatelia pristupovali k prekladaniu tohto diela náročného na preklad. Vcelku úspešne sa „popasovali“ s množstvom odborných výrazov v teoretickej časti o sladkovodných akváriách, v častiach s prehľadom rýb chovaných a rastlín pestovaných v sladkovodných akváriách, ako aj s terminológiou súvisiacou s chorobami a otravami rýb.

Bez úmyslu znižovať hodnotu prekladu a napriek jeho zreteľným kvalitám však treba upozorniť na niektoré „chybičky krásy“, ktoré unikli pozornosti prekladateľov či redaktorov pri korektúre. Niektoré chyby pri výbere slov, morfologické, syntaktické, ako aj štylistické nedostatky sú pravdepodobne zapríčinené interferenciou východiskového jazyka — v slovenskom texte však pôsobia rušivo. Niektoré chyby sa objavujú častejšie, niektoré sú zrejme dielom náhody. Odporúčame ich pri prípadnom ďalšom vydaní opraviť.


strana 245

Pod vplyvom českého originálu sa v slovenskom texte vyskytujú na viacerých miestach nespisovné alebo nevhodné výrazy, napr. naviac (správne navyše), ovšem (spr. však), obtiažny, obtiažnosť (spr. ťažký, komplikovaný, problematický, ťažkosť, komplikovanosť, problematickosť ap.), akonáhle (spr. len čo, sotva, hneď ako), púhy (spr. voľný, resp. číry, jednoduchý; iba, len), doposiaľ (spr. dosiaľ), vo vnútri (spr. vnútri), nasledovný (spr. tento, nasledujúci), neokusovať (spr. neobhrýzať), drobotina (spr. drobizg), vypadať (spr. vyzerať), nástavec (spr. nadstavec), iontomenič (spr. iónomenič; lebo správne je ión, nie iont) atď. Nevhodne sa používa aj výraz doba, napr. Penové hniezdo stavia samec po dobu niekoľkých hodín, prípadne dní (spr. niekoľko hodín), len krátku dobu odstátou vodou (spr. vodou odstátou len krátky čas), dlhá skladovacia doba (spr. lehota, čas, resp. dlhé skladovanie), doba vývoja zárodkov (spr. obdobie vývoja). V texte sa dôsledne používa slovo snáď, bolo by lepšie nahradiť ho synonymami azda, vari.

V oblasti terminológie možno spochybniť názov piraja, keďže názov tejto ryby je v slovenčine ustálený ako piraňa, ďalej (a to je skôr otázka prekladateľom) sa nám vidí neodôvodnená zmena názvu rozšíreného druhu ryby Xiphophorus helleri z ustáleného názvu mečúň mexický (ide nám najmä o rodový názov mečúň) na názov mečovka zelená, zjavne prevzatý z češtiny. Podobne sa pýtame, prečo prekladatelia odmietli názov pancierniček, ktorý je v zoologickom názvosloví ustálený, a nahradili ho názvom obrnenec. Z nepozorností v odborných výrazoch spomenieme napr. prídavné meno parazitálny (s. 202) nam. parazitárny; močopohlavná bradavka (s. 30) nam. močovopohlavná (v slovníčku odborných výrazov je však správny tvar); skratka dGH — deutsche Gesamthärte (s. 10) je preložená ako stupeň celkovej nemeckej tvrdosti, čo pokladáme za nezmysel, lepšie je nemecký stupeň celkovej tvrdosti (táto — podľa nás — chyba je aj v českom origináli).

Pod vplyvom češtiny sa do prekladu dostali aj niektoré neústrojné tvary slov, napr. exkrementami (s. 8), produktami (s. 61) namiesto exkrementmi, produktmi; plávu (často) nam. plávajú; súboje samcov nekončia poranením (s. 34) nam. zvratného nekončia sa (aj inde sa zabudlo na zvratnosť slovesa končiť sa); žubrienkám (s. 117) nam. žubrienkam; v rámci jednej podkapitoly sa používajú dva tvary, z toho jeden nesprávny (s. 152, 153): do


strana 246

zvislých rúriek (nesprávny tvar), šesť bambusových rúrok (správny tvar) atď.

Zaznamenali sme aj isté nedostatky pri používaní predložiek, napr. používanie predložky pre v účelovom význame namiesto predložky na: je pre akvaristické účely celkom bezcenná (s. 11); ďalej nesprávne predložkové väzby: dosahujú aj počet cez sto nam. vyše sto (s. 38); chuť k neresu (s. 45) nam. na neres (alebo chuť neresiť). Medzi častejšie chyby pod vplyvom českého originálu patrí používanie predložky u v spojení s neživotnými podstatnými menami, napr. u akvárií bez krycích skiel (s. 202; spr. pri akváriách), u importov cichlíd (s. 209; spr. pri importoch), u väčšiny druhov (s. 23; spr. pri väčšine). Vyhnúť sa predložke u odporúča sa aj v súvislosti so zvieratami, napr. u rýb, vhodnejšie pri rybách.

Vo vetnej skladbe sme zachytili niekoľko spochybniteľných vetných konštrukcií, napr. ktorý sa v tomto veku a veľkosti najradšej plazí (s. 24), vhodnejšia formulácia je v tomto veku a v tejto veľkosti; a predný okraj chrbtovej, análnej a brušných plutiev (s. 24) nam. chrbtovej a análnej plutvy a brušných plutiev. V texte sme pomerne často zaregistrovali slovosled netypický v slovenčine, napr. s vodou morskou nam. s morskou vodou; dravce s rybami nedravými nam. s nedravými rybami; sú viazané na tvrdosť tvoriace katióny nam. sú viazané na katióny tvoriace tvrdosť; odlučovania iónov nielen tvrdosť tvoriacich solí nam. iónov nielen solí tvoriacich tvrdosť a pod.

V celom preloženom texte sa často používajú úvodzovky na signalizovanie toho, že príslušné slovo nie je terminologicky vhodné alebo že je použité obrazne. Vidí sa nám, že v mnohých prípadoch sú úvodzovky zbytočné, lebo nie je úplne jasné, čo nimi chce autor signalizovať, napr. Plávu (spr. plávajú) a „postávajú“ vo vode vždy mierne šikmo hlavou dolu (s. 26), často „poskakujú“ po dne (s. 39), živá „prachová“ potrava, resp. živá „prachová potrava“ (často), pri rybách „nepožierajúcich“ ikry (s. 46), po výmene vody ihly „ožijú“ (s. 93), kde počas „obdobia sucha“ denne prší (s. 95), samec obhospodaruje akýsi „hárem“ atď. Pri ďalšom vydaní by bolo vhodné zvážiť, či sa pri uvádzaní úvodzoviek držať striktne originálu.

Len sporadicky sa v texte vyskytli preklepy, napr. uvolňuje (s. 15), tetry neónovaj (s. 171), nanásytná (s. 62).


strana 247

Veríme, že naznačené pripomienky prispejú ku skvalitneniu tejto zaujímavej publikácie v jej druhom vydaní, ktoré predpokladáme vzhľadom na to, že sa kniha určite dobre a rýchlo predáva.

Na záver konštatujeme, že publikácia Sladkovodná akvaristika je hodnotnou a veľmi kvalitnou populárno‐vedeckou príručkou o sladkovodnej akvaristike, a to z obsahovej, ako aj formálnej stránky. Vysoko hodnotíme aj jej grafickú úpravu. Slovenský preklad (v tomto roku bol odmenený prémiou Literárneho fondu) pokladáme — napriek výpočtu niektorých chýb a nepresností — za dobrý a vysoko si ceníme množstvo vykonanej prekladateľskej práce. Slovenský čitateľ, ktorému sa táto kniha dostane do rúk, bude určite spokojný.

Sibyla Mislovičová


strana 248

SPYTOVALI STE SA

Koróziovzdorný či koróziivzdorný? — Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sme dostali otázku, ktorá z dvojice podôb prídavného mena koróziovzdorný, resp. koróziivzdorný je správna. Tu je naša odpoveď:

Prídavné meno koróziovzdorný, resp. koróziivzdorný je zložené prídavné meno, ktoré vzniklo prevedením dvojslovného spojenia vzdorujúci korózii skladajúceho sa z prítomného činného príčastia a podstatného mena do podoby prídavného mena. Zložené prídavné meno koróziovzdorný, resp. koróziivzdorný sa vlastne skladá z podstatného mena korózia a z prídavného mena vzdorný s významom „odolný“, ktoré sa používa najmä ako súčasť zložených prídavných mien so všeobecným významom „schopný odolávať tomu, čo sa pomenúva v prvej časti zloženiny“. Rozdiel medzi obidvoma podobami zloženého prídavného mena je v tom, že podoba koróziovzdorný je utvorená pomocou spájacej morfémy o, teda korózi(a) + o + vzdorný, kým v podobe koróziivzdorný sa zachováva príslušný pád podstatného mena korózia zo spojenia vzdorujúci korózii.

V slovnej zásobe slovenčiny máme viacero zložených prídavných mien s druhou časťou ‐vzdorný. V najnovšom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu z r. 2000 sa uvádzajú prídavné mená ohňovzdorný, vodovzdorný so spájacou morfémou o a prídavné mená mrazuvzdorný, žiaruvzdorný, v ktorých sa zachováva väzba východiskového spojenia (vzdorujúci mrazu, vzdorujúci žiaru). V Slovníku slovenského jazyka (1959 — 1968) sme našli aj ďalšie zložené prídavné mená s druhou časťou ‐vzdorný, a to kyselinovzdorný, suchovzdorný, teplovzdorný, tlakovzdorný (so spájacou morfémou o) a vetruvzdorný. Z deviatich zložených prídavných mien s druhou časťou ‐vzdorný, ktoré sme našli v jazykových príručkách, v šiestich prípadoch sú zložené prídavné mená utvorené pomocou spájacej morfémy o a v troch prípadoch so zachovaním väzby východiskového spojenia s prítomným činným príčastím. V jazykovej praxi sa používajú aj zložené prí-


strana 249

davné mená nárazuvzdorný a oteruvzdorný, ktoré vo svojom príspevku Význam a spájateľnosť zloženého prídavného mena vodovzdorný uvádza S. Mislovičová (Kultúra slova, 1999, roč. 33, č. 1, s. 34 — 35). Ukazuje sa, že v súčasnosti je možný aj jeden, aj druhý spôsob tvorenia zložených prídavných mien z druhou časťou ‐vzdorný, ktoré sú prevedením dvojslovného spojenia s prítomným činným príčastím typu vzdorujúci niečomu do podoby prídavného mena. Napriek tomu za progresívnejší spôsob tvorenia zložených prídavných mien tohto typu pokladáme tvorenie pomocou spájacej morfémy o. Potvrdzujú to aj také zloženiny, ako raketonosný, rudonosný, skazonosný, spásonosný, uhľonosný, vodonosný; ústavodarný; cenotvorný, farbotvorný, melasotvorný, penotvorný, perlotvorný, zásadotvorný atď., ktoré vznikli zo spojení nosiaci raketu, tvoriaci cenu a pod. Spôsob tvorenia zložených prídavných mien so zachovaním väzby východiskového spojenia bol príznačný najmä pre staršie obdobie nášho jazyka.

Z naznačeného rozboru tvorenia zložených prídavných mien s druhou časťou vzdorný, ale aj iných zložených prídavných mien rovnakého typu možno urobiť záver, že z dvojice zložených prídavných mien koróziovzdorný, resp. koróziivzdorný je primerané používať podobu koróziovzdorný, ktorá je utvorená progresívnym slovotvorným postupom so spájacou morfémou o. Táto podoba zloženého prídavného mena sa zachytí aj v ďalšom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu a Krátkeho slovníka slovenského jazyka.

Matej Považaj


strana 250

Z NOVÝCH VÝRAZOV

Nové výrazy (32)

ados (zo skr. ADOS — agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) gen. ‐u, muž. i adoska gen. ‐y, žen. hovor. zdravotná služba poskytujúca odborné ošetrovanie v domácom prostredí: Nemocnice by bez zbytočného čerpania lôžkodní mohli zverovať pacientov do odborných rúk ošetrovateliek z adosov. — Bolo by nezodpovedné podpísať zmluvu so súkromnou „adoskou“, neplatiť jej za výkony a neskôr sa prizerať jej krachu. (TLAČ)

Skratkové slovo ados je vyslovovaná a ľahko vysloviteľná realizácia skratky ADOS, pod ktorou sa skrýva združené pomenovanie agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ide o organizáciu, ktorá poskytuje odborné zdravotné služby (napr. podávanie injekcií, ošetrovanie pacientov po hospitalizácii, ošetrovanie nemobilných pacientov, rehabilitačné cvičenia atď.) priamo u klienta (pacienta) doma. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti začali rozvíjať svoju činnosť v polovici 90. rokov 20. storočia zo začiatku pri štátnych zdravotníckych zariadeniach, v súčasnosti pôsobia ako neštátne organizácie. Kým iniciálová skratka ADOS sa spravidla neskloňuje, skratkové slovo ados sa skloňuje ako neživotné podstatné meno mužského rodu podľa vzoru dub. Predovšetkým v ústnych prejavoch je známa aj hovorová podoba adoska.

dodaniť dok. vyrubiť nezaplatenú časť dane do požadovanej výšky, vyrovnať daň do určenej výšky, dorubiť: Ak sa IRB nedodaní, napomôže to jej ozdravenie. (TLAČ)

Sloveso dodaniť zachytené z tlače môžeme zaradiť medzi slovesá s predponou do‐, ktorou sa vyjadruje doplnenie, pridanie smerujúce k zvýšeniu, resp. k dosiahnutiu potrebnej miery deja vyjadreného slovesom. Približuje sa tak k slovesám typu doobjednať — doplniť objednávku, dodatočne objednať, dofinancovať — poskytnúť chýbajúce finančné prostriedky na zabezpečenie nejakej činnosti, na finančné vyrovnanie alebo na dokončenie niečoho. Na rozdiel od nich však sloveso dodaniť nevzniklo zo zákla-


strana 251

dového slovesa pridaním predpony do‐ (porov. objednať — doobjednať, financovať — dofinancovať), ale alternáciou z(daniť) — do(daniť) k viazanému základu *daniť. Sloveso dodaniť sa používa v oblasti daňovníctva a súvisí s daňovým priznaním. Ak výška dane, ktorú daňovník zaplatil za príslušné zdaňovacie obdobie, je menšia ako daň, ktorú je povinný zaplatiť, daňový úrad ho dodaní, to znamená, že mu určí doplatiť chýbajúcu časť dane do potrebnej výšky. V zákone o dani i v daňovníctve sa v rovnakom význame používa aj sloveso dorubiť.

dodanenie gen. ‐ia, stred. vyrubenie doplatku dane: Daňové úrady pristupujú k dodaneniu v roku 1997 so sankciami. (TLAČ)

Slovo dodanenie je dejové podstatné meno odvodené od slovesa dodaniť.

plávajúci príč. nové v spojení plávajúce parkety, plávajúca podlaha profes. veľkoplošná podlahová krytina, ktorá sa nepripevňuje na podklad: LA — PARKET — predaj plávajúcich parkiet. (TLAČ)

Niektoré propagačné materiály ponúkajú zákazníkom plávajúce parkety či plávajúcu podlahu. Takto sa nazýva veľkoplošná podlahová krytina, ktorá sa nepripevňuje na podklad (lepením, klincami), ale sa ukladá voľne na pevný podklad, pričom sa po obvode ponechá voľný okraj od steny. Tým sa umožní, aby dlážka pracovala, t. j. aby sa prispôsobila fyzikálnym alebo chemickým zmenám zmenou svojho objemu — pri nasiaknutí vlhkosti, keď zväčší svoj objem, zostáva jej miesto na rozťažnosť, pri vysušení má vôľu, aby sa mohla zmŕštiť. Takéto rozťahovanie alebo sťahovanie spôsobuje, že dlážka je v ustavičnom pohybe, čo možno obrazne vyjadriť ako plávanie.

trvalka gen. ‐y, žen. pren. hovor. čo má trvalú platnosť, trvalú hodnotu, čo je stále aktuálne: Tondach. Trvalka medzi škridlami. (NÁPIS NA reklamnom paneli) — Máme na mysli tie šťastlivé trvalky, tých lahodných tanečníkov, ktorí prekĺzavali vo valčíkovom rytme z režimu do režimu. (TLAČ)

Podstatné meno trvalka je pôvodne pomenovanie z botaniky, kde označuje trvácu rastlinu, t. j. rastlinu, ktorá žije viacero rokov. Tým sa odlišuje od jednoročných alebo dvojročných rastlín žijúcich iba jedno či dve vegetačné obdobia. Charakteristická vlastnosť trvaliek — stálosť, trvácnosť — sa stala kľúčovou pri prenesení významu slova trvalka na pomenovanie niečoho, čo


strana 252

sa vyznačuje trvalou platnosťou, čo je stále aktuálne, čo pretrváva. Zvyčajne sa týka pomenovania vecí, javov. Druhá citácia je naším zatiaľ jediným dokladom použitia slova trvalka na označenie osoby (v danom kontexte človeka, ktorý prežil hladko, bez ujmy každý politicko‐spoločenský systém). Slovo trvalka v pôvodnom význame možno hodnotiť ako univerbizovanú podobu z dvojslovného pomenovania trvalá rastlina. Treba dodať, že na nový, prenesený význam slova trvalka máme písané doklady z 90. rokov, ale v hovorenej reči sa tento neosémantizmus používal už predtým.

Silvia Duchková

Z rukopisu pripravovaného slovníka (4)

celistvo prísl.

1. ako jeden neporušený, nerozdelený celok; syn. kompaktne: bralo pôsobí celistvo; Pozorovať ľadovce vyskytujúce sa celistvo. Pd 1995

2. so zameraním na celok; syn. ucelene, kompletne: hodnotiť situáciu celistvo; interpretovať text celistvo; riešiť problémy celistvo; Treba umelecké dielo chápať a prijímať celistvo. Mihálik

celistvosť ‐ti ž.

1. stav, vlastnosť toho, čo tvorí jeden neporušený, nerozdelený celok; syn. celosť, kompaktnosť: štátna, územná, národná celistvosť; celistvosť hmoty; celistvosť bunky; celistvosť šiat; celistvosť lesa; celistvosť snehovej pokrývky; zachovať produkčnú celistvosť podniku; predať niečo v celistvosti

2. zameranie na celok; komplexné nazeranie na vec, jav, situáciu; syn. ucelenosť, úplnosť, kompletnosť: chronologická, kultúrna celistvosť; celistvosť tela spájať s celistvosťou duše; dotvárať celistvosť scény; celistvosť spisovateľovho diela; zbierka inštalovaná prvý raz vo svojej celistvosti; Pretože výučba nebola zameraná na poznanie celistvosti, zostala pri regionalistike a nepričinila sa o vytvorenie jednoty. Kovačevičová

celistvý príd.

1. tvoriaci jeden neporušený, nerozdelený celok; vyskytujúci sa v celku, v jednom kuse; syn. celý, ucelený, kompaktný: celistvý materiál; celistvý


strana 253

povlak; celistvý ľadovec; celistvá hmota; celistvé polia; celistvé dvere bez skla; udržať územie celistvé; Bratislava sa menila. Prestala vytvárať celistvý organizmus. Salner a kol.; ban.: celistvá ruda tuhá, súdržná; celistvé ložisko nálezisko úžitkového nerastu bez tektonických porúch; bot. celistvý list s čepeľou nedelenou, na okraji s drobnými zárezmi al. zúbkami

2. zameraný na celok (nie na jednotlivosti); komplexne nazerajúci na vec, jav, situáciu; syn. ucelený, kompletný, úplný: celistvý obraz; celistvý zážitok; celistvá štruktúra textu; celistvá tvorivá osobnosť; urobiť, utvoriť si celistvý dojem; dospieť k celistvému poznaniu

cereálie ‐ií D ‐iám L ‐iách ž. pomn. (podľa vlastného mena )potrav.

  1. mytol. slávnosti siatia obilia na počesť starorímskej bohyne Cerery

2. súhrnný názov pre niektoré poľnohospodárske plodiny (napr. pšenicu, raž, jačmeň, kukuricu, ryžu); syn. obilniny: výkup cereálií; zvážať cereálie do mlyna; kúpiť si rozličné cereálie

cereálny príd. (podľa vlastného mena) potrav.

1. vyrobený z cereálií; (význ. 2) syn. obilninový: cereálny chlieb; cereálne pečivo; cereálna výživa; cereálna tyčinka cukrovinka; predávať cereálne výrobky

2. súvisiaci s cereáliami (význ. 2); zaoberajúci sa pestovaním cereálií (význ. 2); syn. obilninársky: cereálny výskum; svetové stretnutie cereálnych odborníkov NP 1982; cereálna chémia aplikovaná chémia a biochémia zameraná na obilniny

cielene prísl. so zreteľom na dosiahnutie určeného cieľa, zámeru: postupovať cielene; cielene na niečom pracovať; cielene zavedená dovozná prirážka; cielene rozširovať trh; využiť peniaze presne a cielene; cielene likvidovať rôzne sekty; Štátne dotácie sa budú musieť prideľovať nie plošne, ale cielene na určitý výkon a produkciu. Pc 1998; Prišiel som sem cielene. Mal som stretnutie s niektorými francúzskymi podnikateľmi, ktorí sa zaujímali o osud firmy. Pd 1991

cielenosť ‐ti ž. sústredenosť na dosiahnutie určeného cieľa, zámeru: cielenosť pohybov; cielenosť podniknutých krokov; cielenosť opatrení; uvedomiť si cielenosť intríg


strana 254

cielený príd. sústredený na dosiahnutie určeného cieľa, zámeru: cielený výskum; cielená podpora projektu; cielená deštrukcia; cielené bombardovanie; cielené cvičenia pri ochoreniach chrbtice; cielené vyšetrenie pacienta; cielená mediálna kampaň; cielené vyvolávanie konfliktov; cielené dotácie do poľnohospodárstva; dosiahnuť cielený výsledok; prijať cielené sociálne opatrenia; Prejsť od všeobecných deklarácií k jasne cieleným krokom. Pd 1999; V súčasnosti sa presadzuje tzv. usmernená cielená ochrana tvoriaca predstupeň integrovanej ochrany rastlín. NP 1982; šport. cielená lopta presne namierená na ohraničený priestor, ktorý je cieľom útoku

civilka ‐y ‐liek ž. (z nem. < z lat.) hovor.

civilná služba brancov namiesto vojenskej prezenčnej služby, obyč. v štátnych organizáciách: požiadať o civilku; Na absolvovanie civilky čaká množstvo záujemcov, čo je na možnosti nášho štátu hrozivý počet. Pc 1996; Radšej do armády ako na civilku? Pd 1995

civilkár ‐a pl. N ‐i (z nem. < z lat.) hovor.

branec vykonávajúci náhradnú civilnú službu namiesto vojenskej prezenčnej služby, obyč. v štátnych organizáciách: prijať civilkára; umiestňovať civilkárov postupne

cisterna ‐y ‐rien ž. (z lat.)

1. uzatvárateľná nádrž na kvapaliny al. na sypké látky; syn. tank: benzínová, ropná cisterna; železná, plastová cisterna; cisterna na olej; cisterna na mlieko; cisterna s cementom; naplniť, vyprázdniť cisternu; uskladňovať melasu v cisternách; upevniť v zemi cisternu na fekálie; predávať skvapalnený chlór v cisternách; V tempe, v akom nahradzuje uhlie mazut, pribúdajú pri domoch a obytných štvrtiach aj podzemné cisterny na tekuté palivo. Králik; žel. vagónová cisterna vozeň s jednou nádobou valcovitého tvaru určený na prepravu tovaru

2. nádrž na uchovávanie dažďovej, často i pitnej vody: vybudovať obecnú cisternu; odvádzať prebytočnú vodu z cisterny; Z vahadlovej studne vyťahovala mladá žena okované vedro vody a vylievala ho do drevenej cisterny. Ballek

3. vozidlo s cisternou, cisternový voz: kropiaca cisterna; objednať cisternu s pivom; dopravovať naftu v cisternách; Medzitým mieri cisterna


strana 255

s pitnou vodou do Petržalky. Vč 1983 Chodec zahynul pod kolesami cisterny. Pd 1995

cisternový príd. (z lat.)

1. majúci pevne pripojenú al. umiestnenú cisternu (význ. 1); syn. tankový: protipožiarne cisternové vozidlo; voziť pitnú vodu v cisternových autách; Na bočnej koľaji stál cisternový vlak. Ballek; žel. cisternový vozeň; námor. cisternová loď plavidlo na prepravu tekutého tovaru v komorách lodného priestoru; syn. tanker

2. nachádzajúci sa v cisterne; tvoriaci obsah cisterny; prepravovaný v cisterne: cisternová ropa, nafta; používať cisternový cement; V roku 1972 však obyvateľstvo Štrkovca žilo na cisternovej vode. NP 1982

cit ‐u pl. N ‐y m.

1. psychický stav, pri ktorom človek prežíva kladný al. záporný vzťah ku skutočnosti; syn. emócia: materinský cit; sesterský, bratský cit; jemný, čistý, úprimný cit; horúci, vrúcny, ľúbostný cit; vlastenecký cit; cit lásky, radosti, obdivu; cit hnevu, srdnatosti; výbuch citov; vzbudiť, prebudiť, vyvolať v niekom cit; ľahko podliehať návalom citov; mať otupený cit; stratiť cit; prechovávať k niekomu nežné city; opätovať city; predstierať city; zastierať, skrývať, tajiť svoje city; urážať niekoho city; poet. niesť bremeno citov citovú záťaž; poet. byť zmietaný búrkami citov podliehať citovým zmenám; Meral by som ho [život] podľa množstva zážitkov a sily citu. Urban; Dni plynú, telo starne, city bujnejú. Jaroš

2. schopnosť niečo pochopiť, niečomu porozumieť; zmysel pre niečo: umelecký cit; výtvarný, hudobný, jazykový cit; nestratiť spoločenský, sociálny cit; mať cit pre spravodlivosť, pre zodpovednosť, pre detaily; mať v prstoch, v rukách cit pre jemnú prácu; cibriť si literárny cit; uplatňovať cit spolupatričnosti; Aj pre atmosféru mal zvláštny cit. Jarunková; U dirigenta sa spája skvelý rytmický cit s jasnou hudobnou predstavivosťou. Vč 1971; šach. pozičný cit schopnosť hráča správne hodnotiť postavenie v partii

3. schopnosť tela vnímať podnety zmyslami: mať, nemať cit v prstoch, v ruke; mať nohy bez citu

fraz. byť bez citu al. nemať cit al. nemať [kúska] citu byť neoblomný, nemilosrdný; ideš mi na city rozčuľuješ ma; pôsobiť/hrať/útočiť/ apelovať na niečie city vyvolať v niekom istý citový vzťah s cieľom využiť ho vo svoj prospech;


strana 256

šliapať niekomu po citoch byť surový, bezcitný; vylievať svoje city prejavovať svoje cítenie verejne; vyznať niekomu city prejaviť náklonnosť, lásku;

citík ‐a pl. N ‐y m. zdrob. iron.: sentimentálne citíky; samoúčelné pitvanie citíkov KŽ 1959; Nepotreboval som sa zdôverovať s každým citíkom hocikomu. Jaroš

citácia1 ‐ie pl. G ‐ií D ‐iám L ‐iách ž. (z lat.)

1. doslovné uvedenie istého textu, výroku (v písaných textoch často typograficky odlíšené); syn. citát: biblické citácie; citácie antických diel v prácach súčasníkov; Ohromil ju citáciou prvých šiestich veršov básne K moru. Izakovič; Už dožívajúcim zlozvykom sú aj nepreložené cudzojazyčné citácie v domácich textoch. Dvořák

2. krátky záznam o publikovanom diele iného autora; syn. ohlas: citácie v domácich, v zahraničných periodikách; Rosetiho mapa sa nezachovala a boli o nej správy len v citáciách katalógu Orteliovho atlasu. Tibenský; Ohlas, ktorý dielo vyvolalo, dá sa objektívne zistiť i podľa počtu citácií. NP 1983; knih. bibliografická citácia súhrn predpísaných bibliografických údajov o citovaných publikáciách al. ich častiach

citácia2 ‐ie pl. G ‐ií D ‐iám L ‐iách ž. (z lat.) práv. zastar. písomné predvolanie pred úradné orgány al. pred súd: doručiť niekomu citáciu; S citáciou idem, Tomáš. Nehnevaj sa, že v takúto chvíľu. Viem, čo vás postihlo. Hagara

citačný príd. (z lat.) týkajúci sa citácie1 (význ. 2): citačný ohlas; citačná analýza; citačná technika ktorou sa cituje; knih. citačný index register obsahujúci mená autorov a názvy ich prác citovaných inými autormi

Anna Šebestová

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK (TLAČ): KŽ — Kultúrny život, NP — Nedeľná Pravda, Pc — Práca, Pd — Pravda, Vč — Večerník.