Obsah
strana 65
JÁN HORECKÝ
Začiatkom dvadsiatych rokov sa sloveso riadiť ako základný reprezentant skupiny slovies so základom riad‐ registruje v slovníkových prácach, resp. zoznamoch bez akéhokoľvek obmedzenia, resp. uvádza sa spolu so slovesom spravovať (čo možno chápať ako náznak budúcich obmedzení). Napr. v Slovensko‐latinskom slovníku P. Tvrdého (1926) je heslo riadiť s ekvivalentmi regere, administrare, gubernare, ale aj heslá riaditeľ — rector, director a riaditeľstvo — magistratus. V jeho Latinsko‐slovenskom slovníku (1923) sú heslá rego — riadiť, spravovať, riadiť kormidlom. V 3. vydaní Camblovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej z r. 1919 sa registruje sloveso riadiť bez akejkoľvek poznámky a podstatné meno riaditeľ. V Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1940 sa uvádzajú heslá riadiť, riadievať, riadenie, riaditeľ, riaditeľovať, riaditeľňa, riaditeľstvo. Pritom sa však výslovne upozorňuje, že riadič (auta) má byť vodič (auta), riadiaci učiteľ má byť správca‐učiteľ, (súdne) riadenie má byť (súdne) pokračovanie a riadiť sa niečím má byť spravovať sa niečím. Je to zrejme odraz skutočného stavu, ale aj tendencií uplatňovaných v poradenskej praxi Slovenskej reči. Zaznačené úpravy sa vžili iba čiastočne. Namiesto termínu súdne pokračovanie (ako kalk za lat. processus) je dnes vžitá podoba konanie, súdne konanie, konanie pred súdom. Zvratné sloveso riadiť sa niečím sa dnes používa bežne a funkcia správca‐učiteľ dnes nie je.
strana 66
V prvom dôkladnom opise slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny — v Slovníku slovenského jazyka (4. zv. z r. 1963; ďalej SSJ) sa už dôsledne rozlišujú homonymné podoby riadiť1 — „viesť“ a riadiť2 — „upratovať“. Kým pri slovese riadiť — „upratovať“ sa uvádza aj ďalší význam — „opatrovať“, ale s hodnotením, že je to zastarané slovo, pri riadiť — „viesť“ sa rozlišujú dva významy: 1. starať sa o správny chod a 2. viesť chod stroja s príkladmi riadiť auto, lietadlo, loď, riadiť žeriav.
V Krátkom slovníku slovenského jazyka (3. vyd. z r. 1997; KSSJ) sa pri slovese riadiť2 už neuvádza zastaraný význam „opatrovať“, v slovese riadiť — „viesť“ sa zachováva význam „starať sa o chod“ aj význam „viesť, usmerňovať“ (s príkladmi riadená strela, riadiť žeriav) a spojenia typu riadiť auto (teda to, čo premáva) sa vyčlenili do osobitného významu, ale s odkazom „správne viesť“.
V KSSJ sa registrujú odvodené slová riaditeľ, riaditeľka, riaditeľský, riaditeľňa, riaditeľný, riaditeľstvo a v SSJ okrem nich aj riaditeľovať a riaditeľnosť. Všetky slová priamo súvisia so slovesom riadiť — „starať sa o chod“ s výnimkou riaditeľný (riaditeľná strela) a riaditeľnosť.
Napriek zreteľnému a uznávanému rozdielu medzi homonymami riadiť — „upratovať“ a riadiť — „viesť“, ktorý sa odráža aj v sémantickej štruktúre a jej rozvíjaní, nemožno nebrať do úvahy, že pre obidva typy je základom koreň riad‐. Sloveso riadiť — „upratovať“ totiž možno interpretovať ako „robiť poriadok, usilovať sa, aby všetko bolo v poriadku, v riadnom stave“. Ale aj v slovese riadiť — „viesť“ možno vidieť základ riad‐, ak sa vysvetľuje ako „starať sa o riadny chod, usilovať sa o dodržiavanie istého poriadku, riadneho stavu“.
Pri takomto chápaní možno rozlíšiť tri významy či významové odtienky: 1. starať sa o poriadok z pozície najvyššieho činiteľa (riadiť podnik, ministerstvo, štát), 2. starať sa o riadny chod na základe nejakého poverenia (riadiť plavbu cez plavebný kanál, riadiť mestskú dopravu), 3. udržiavať v riadnom (správnom, želateľnom) pohybe určeným smerom (riadiť bicykel, auto, lietadlo). Kým prvý význam a tretí význam (v ktorom sa v KSSJ sloveso riadiť v spojeniach typu riadiť auto hodnotí ako nesprávne) možno charakterizovať činnosťami spravovať — viesť, v druhom význame sú tieto charakteristiky akoby zlúčené. Výrazný je tento rozdiel v slo-
strana 67
vesných podstatných menách typu organizácia riadenia mestskej dopravy, realizácia riadenia výroby.
Pozoruhodné sú slovotvorné vzťahy pri novších slovesách súvisiacich s koreňom riad‐. Priamo od slovesa riadiť — „viesť“ sú odvodené, ako sme už uviedli, slová riaditeľ, riaditeľňa, riaditeľstvo. Treba pripomenúť, že k slovesnému podstatnému menu riadenie v spojeniach typu riadenie dopravy sa nepripája slovo riaditeľ, ale vedúci, správca.
Aj od predponových slovies utvorených zo slovesa riadiť sú odvodené ďalšie slová, hoci v obmedzenom rozsahu. Od zriadiť, resp. zriaďovať je zriaďovateľ a zriaďovací (zriaďovacia listina), od nariadiť, resp. nariaďovať je nariaďovateľ, nariaďovací (nariaďovacia právomoc) a od zariadiť, resp. zariaďovať je zariaďovateľ, zariaďovací (zariaďovací plán). Od slovesa riadiť — „upratovať“ nejestvujú slová ako *riadič, *riaditeľ. Z predponových slovies sa k tomuto slovesu viaže len vyriadiť (izbu) a poriadiť (poriadiť všetky miestnosti). Bežné je aj oriadiť — obriadiť (obriadiť dobytok) a prenesené doriadiť niekoho, doriadiť sa.
Sloveso zriadiť, zriaďovať významovo nesúvisí so základom riad‐, lebo podľa KSSJ znamená jednak „postavením zhotoviť, vybudovať, utvoriť, urobiť“, jednak „založiť“ (zriadiť experimentálne pracovisko). Treba zrejme vysvetľovať, ako využiť isté „riady“, prostriedky a organizačné poriadky na konštruovanie istej inštitúcie alebo istého objektu.
Ani sloveso nariadiť, nariaďovať nesúvisí sémanticky so základom riad‐, lebo ho treba vysvetľovať ako „prikázať niekomu, aby sa staral o niečo, aby robil, vzal na seba isté povinnosti“.
V slovese zariadiť možno takouto interpretáciou založenou na vzťahu nie k slovesu riadiť, ale k objektu „riad“, poriadok, dospieť vlastne k istej homonymite. K prvému typu treba priradiť významy 1 a 2 z KSSJ, ktoré možno interpretovať ako „postarať sa, aby sa niečo stalo, vykonalo, uviesť do želateľného stavu, aby fungovali isté poriadky“. Významy 3 a 4 v KSSJ majú spoločné významové východisko reprezentované koreňom riad‐ (vec), teda „vybaviť zariadením, t. j. zaplniť riadmi alebo prispôsobiť ich istým funkciám“. S takouto interpretáciou súvisí aj význam spojenia zariadenie kancelárie, ale aj význam spojení ako technické zariadenie mesta (kanalizácie, odvoz smetí), sociálne zariadenie (kúpeľňa, záchody). Termín spoločenské zriadenie v tomto zmysle súvisí so slovesom zriadiť.
strana 68
Isté sémantické obmedzenia sa prejavujú aj v dotváraní zvratných slovies. Od slovesa riadiť — „upratovať“ sa vyskytuje len podoba oriadiť sa, obriadiť sa, ako aj doriadiť sa vo význame „dobiť sa, doráňať sa“. Od slovesa riadiť — „viesť“ je bežné zvratné sloveso riadiť sa niečím, podľa niečoho (teda poddávať sa prikázaným pravidlám, poriadkom).
Osobitne stoja slovesá podriadiť, nadriadiť k riadiť — „viesť“. Ich význam je zreteľný „dať, postaviť pod istý poriadok, resp. nad takýto poriadok“. V takomto zmysle fungujú aj zvratné podoby podriadiť, nadriadiť, aj podriadiť sa, nadriadiť sa. Bežné sú abstraktné podstatné mená podriadenosť a nadriadenosť. (Treba ich odlišovať od podstatných mien podradenosť, nadradenosť, ktorými sa označuje „postavenie pod istým stupňom alebo nad ním v nejakej stupnici hodnôt alebo útvarov“.
Z nášho rozboru vidieť, že najmä pri odvodzovaní predponami sa prejavuje osobitný charakter odvodzovania. Pri bežnom odvodzovaní predponami je onomaziologickou bázou (základom pomenovania) daná predpona v príslušnom svojom význame. Pri odvodzovaní od slovesa riadiť je však táto onomaziologická báza rozšírená o gramatické charakteristiky zahrnuté v zakončení ‐iť alebo ‐ať a ako onomaziologický príznak nefunguje celé sloveso, ale iba príslušný koreň, v našom prípade riad‐. Je to podobné tvorenie ako v slovesách typu zablatiť, nakriedovať vo význame „zaniesť blato, resp. naniesť kriedu“, pričom slovesá *blatiť, *kriedovať ani nemusia jestvovať. To znamená, že slovesá zriadiť, zariadiť, nariadiť nie sú odvodené od slovesa riadiť, ale od základu riad‐ (onomaziologický príznak) rozšíreného gramatickou charakteristikou ‐i atď. Ako onomaziologickú bázu treba teda predpokladať útvar z — iť, resp. z — ať, za — iť, na — iť.
JÁN KAČALA
Názvy stromov, prípadne drevín v slovnej zásobe súčasnej spisovnej slovenčiny tvoria zreteľne vymedzenú skupinu, odlíšenú od príbuzných alebo nepríbuzných skupín na základe referenčnej zložky vo význame
strana 69
pomenovania, ktorou sa rozlišujú pomenovania na základe súvzťažnosti ich významu s výsekom skutočnosti, ktorý sa prostredníctvom vedomia v pomenovaní odráža. Na tomto základe možno názvy stromov označiť za osobitné významové pole (teóriu sémantického poľa u nás rozpracúva V. Blanár; porovnaj jeho monografiu z r. 1984, s. 50 n.). Toto pole má vecne najbližšie k názvom krovín a spolu s názvami ostatných druhov rastlín k názvom rastlín všeobecne, ktoré sú takto k názvom drevín v hyperonymickom vzťahu (vo vzťahu nadradenosti). Názvy stromov tvoria veľmi bežnú a v reči často používanú časť slovnej zásoby a na tomto základe sa názvy stromov v pomerne veľkom počte spracúvajú vo výkladových a iných slovníkoch slovenčiny. Vo výkladových slovníkoch sa používateľom približuje aj významová štruktúra pomenovaní patriacich do tohto okruhu. Všeobecne možno povedať, že táto štruktúra pri názvoch stromov nie je veľmi zložitá. Na druhej strane významová štruktúra názvov tohto okruhu nie je uchránená od zmien. V ostatných desaťročiach sa významová štruktúra mnohých názvov stromov rozvinula tak, že sa obohatila o výrazný nový prvok, ktorý sa v našich výkladových slovníkoch ešte vôbec nespomína. Tento prvok súvisí s tým, že drevo pre svoje vlastnosti sa stalo aj predmetom napodobňovania a nahrádzania jeho vlastností inými látkami. So stromami a ich názvami sa totiž stretáme nielen v súvise s ich prirodzeným prostredím, t. j. v prírode, ale aj v súvise s čisto sociálnym, resp. ľudským prostredím, keďže stromy a ich produkt — drevo — odnepamäti človekovi slúžili na mnohé ciele, výrazným spôsobom napríklad na výrobu nábytku. A to je aj jeden z dôvodov, prečo sa s názvami stromov a ich drevného produktu v reči stretáme dosť často.
Drevo na reze okrem iného vyniká osobitnou štruktúrou, ktorú utvárajú bohato členené roky, a farbou a práve tieto vlastnosti sa stali východiskom spomínaného napodobňovania dreva pri jeho nahrádzaní plastmi ako synteticky vyrobenými látkami. Pri tomto nahrádzaní dreva na jeho využitie v domácnosti a podobne sa názov príslušnej dreviny zachoval, lebo práve novo vyrobená látka vonkajším vzhľadom mala a má pripomínať príslušný druh dreva. Tak sa stalo, že mnohé pomenovania stromov a ich dreva pribrali nový význam ako organickú súčasť svojej významovej štruktúry. Tento proces prebehol pri mnohých pomenovaniach úžitkových stromov; ako príklady uvedieme pomenovania: borovica, breza, buk, čerešňa, čer-
strana 70
vený smrek, dub, hruška, jabloň, jaseň, javor, jedľa, jelša, limba, lipa, mahagón, orech, osika, slivka, smrek, tík, tis. Tieto pomenovania ako označenia plastovej dyhy podobnej štruktúrou a farbou príslušnému drevu sme vyexcerpovali z rozmanitých reklamných a propagačných letákov a brožúr vydaných rozličnými firmami pôsobiacimi v Slovenskej republike. Tieto texty spolu s označeniami príslušného tovaru v obchodoch a s úzom personálu v týchto obchodoch a vo výrobných firmách tvorili materiálové východisko našej práce o naznačenom rozvoji významovej štruktúry názvov stromov, prípadne dreva v našom jazyku. (Touto našou prácou vecne aj metodicky nadväzujeme na text uverejnený v Kultúre slova r. 1995, v ktorom sme si všimli významovú zmenu pri prídavnom mene účelový; porovnaj Kačala, 1995.)
Dôležitou úlohou pri skúmanej skupine názvov bolo aj zistenie smeru sémantickej derivácie, t. j. postupu pri odvodzovaní významov zo základného, resp. východiskového významu pri názvoch stromov. Za prirodzenú pokladáme takúto významovú štruktúru: 1. význam príslušného stromu, 2. drevo pochádzajúce z tohto stromu a ako významový odtienok aj výrobok z tohto dreva, 3. zvyčajne plastová dyha svojou štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu. Táto významová štruktúra vzniká na základe princípu priľahlosti, ktorý pokladáme za veľmi nosný princíp sémantickej derivácie v oblasti slovnej zásoby (podrobnejší výklad pojmu a termínu priľahlosť, opretý o rozbor bohatého dokladového materiálu, podávame v práci Kačala, 1998).
Uvedená významová štruktúra zodpovedá veľkej väčšine spomínaných názvov stromov, a tak napríklad pomenovanie breza má takúto významovú štruktúru: 1. listnatý strom s typickou bielou kôrou, 2. brezové drevo; výrobok z neho, napríklad nábytok z brezy, 3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu, napríklad svetlá breza. Pravdaže, jestvujú aj také názvy stromov, ktorých významová štruktúra je bohatšia, a to o význam plodu príslušného stromu, prípadne ešte aj o význam odvodený z významu plodu. Toto zistenie sa vzťahuje najmä na názvy ovocných stromov, ako sú čerešňa, hruška, orech, slivka, ale aj na názov lipa, ktorým sa označuje aj sušený lipový kvet, lipina. Spomínaný princíp priľahlosti tu káže významový vzťah strom — drevo z neho posudzovať ako vzťah bližšej, bezprostrednej priľahlosti, kým významový vzťah strom — jeho plod
strana 71
ako vzťah vzdialenejšej, menej bezprostrednej priľahlosti, a tak odvodený význam „plod daného stromu“ uvádzame až za významom „drevo z príslušného stromu“, ako aj za významom „(plastová) dyha podobná štruktúrou a farbou príslušnému drevu“, keďže tento posledný význam bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci význam, t. j. „drevo z príslušného stromu“. A tak povedzme významová štruktúra slova orech by podľa toho, čo sme povedali, mala byť takáto: 1. ovocný strom s veľkými perovito zloženými listami, 2. drevo z tohto stromu; výrobok z neho, napríklad kaukazský orech; parkety, skrine z orecha, 3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu, napríklad podlahový orech, 4. škrupinovitý plod tohto stromu majúci guľovitý alebo vajcovitý tvar s jedlým jadrom, napríklad otĺkať orechy, rozbíjať orechy, primiešať do cesta pomleté orechy, 5. kokosový orech ako plod kokosovej palmy, 6. predmet svojím tvarom pripomínajúci orechový plod, napríklad čierny orech s významom „drobné triedené uhlie“. (Pri členení významovej štruktúry mnohovýznamových slov a pri uvádzaní ilustračných príkladov vychádzame z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, 3. vyd. z r. 1997.)
Opísaný stav vo významovej štruktúre pomenovaní ovocných stromov je pre slovenčinu špecifický aj v porovnaní s češtinou, v ktorej podľa svedectva Slovníka spisovnej češtiny pro školu a veřejnost z r. 1978 síce označenie ovocia a príslušného stromu v niektorých prípadoch rovnako tvoria súčasť významovej štruktúry toho istého pomenovania, ibaže prevláda situácia, že ovocie a zodpovedajúci ovocný strom sa svojimi základnými pomenovaniami diferencujú. To značí, že paralelné stromy a ich ovocie zväčša majú samostatné, hoci slovotvorne súvisiace pomenovania — asi tak, ako to je v slovenčine pri dvojici jabloň a jablko. Tak sa významová štruktúra zodpovedajúcich slov v slovenčine a v češtine dosť zásadne odlišuje. Keďže na označenie stromu v češtine prevažne jestvuje osobitné pomenovanie (napríklad ořešák je po slovensky orech, hrušeň je po slovensky hruška, slivoň je po slovensky sliva), označenie príslušného ovocia sa v tomto slovníku pokladá za základné a označenie zodpovedajúceho stromu platí v rámci tohto pomenovania len ako odvodený (druhý) význam. Taký stav sa zachytáva pri českých slovách ořech, pri ktorom sa ako druhý význam uvádza slovo ořešák, ďalej hruška, pri ktorom sa ako druhý význam zachytáva hrušeň, ako aj slíva, pri ktorom sa ako druhý
strana 72
význam zaznačuje slivoň. Iba slovo švestka má podľa citovaného slovníka významovú štruktúru podobnú významovej štruktúre rozoberaných slovenských slov: 1. ovocný strom s bílými květy, 2. jeho tmavě modrý vejčitý plod (ovoce).
V ďalšej časti príspevku dáme odpoveď na otázku, o čo sa vymedzenie spomínaného významu, vychádzajúceho z napodobňovania vonkajšieho vzhľadu dreva, v jazykovej rovine opiera. Môže sa totiž vynoriť teoretická otázka, či by sa rozoberaná významová jednotka (t. j. plastová dyha štruktúrou a farbou podobná príslušnému drevu) nemohla začleniť do odvodeného významu stojaceho vo významovej štruktúre názvov stromov na druhom mieste (t. j. drevo príslušného stromu a výrobok z neho). Novo vyčlenený význam sa od tohto v poradí druhého významu odlišuje predovšetkým vecne tým, že nejde o drevo, lež o jeho napodobneninu vyrobenú z plastickej látky. Na druhej strane sa nový výrobok svojmu východisku zasa približuje svojím vzhľadom, tým, že sa na označené drevo podobá svojou štruktúrou a farbou (to je spoločná vlastnosť obidvoch významových jednotiek). Spomínaná základná vecná podmienka nového významu (t. j. opieranie sa o inú vecnú podstatu, o nový produkt) sa premieta aj do ďalších vlastností novej látky: tá sa totiž na svojom povrchu môže upravovať farebne, a to v jednej farebnej tónine, alebo povrchová vrstva môže byť aj vo viacerých farbách s rozmanitými obrazcami. To dokazujú niektoré označenia nového výrobku, ktoré sa pri východiskovom dreve (t. j. pri prírodnej látke) nevyskytujú. Máme na mysli spojenia typu tmavý dub, sivý dub, modrý javor, zelený javor, sivý javor, čierny jaseň, sivý jaseň, zelený jaseň, olivový jaseň, modrá breza, smaragdová breza, ružová hruška, zelená hruška, sivá jelša, modrá jelša, zelená jelša, červená jelša, lososová jelša. Na rozdiel od označení prírodného dreva tu ide o celkom nové syntagmy, v ktorých vystupujú podradené prídavné mená s významom farby v spojení s nadradeným podstatným menom ako označením dreva, a tie sú jedným z najvýraznejších signálov konštituovania sa nového významu pri danom slove (porovnaj podrobnejší rozbor v Blanárovej monografii Lexikálno‐sémantická rekonštrukcia z r. 1984, s. 33 n.).
Okrem farebného znaku sa ako špecifikačné príznaky pri nových pomenovaniach využívajú iné významové prvky, napríklad funkcia alebo spôsob úpravy daného výrobku (ukazujú to spojenia podlahový dub, pod-
strana 73
lahový buk, podlahová čerešňa, rustikálny dub, vidiecky dub, vidiecky buk), ďalej pôvod či pôvodné životné prostredie stromu (horský dub, bahenný dub, škandinávsky javor, nordický buk) alebo iný charakteristický znak daného druhu dreva (hrčovitá borovica, vetvovitý smrek). Niektoré názvy stromov, resp. ich plastových napodobnenín sú exotickejšie a ich motivácia nie je vždy dosť priezračná (ardenský dub, buk mangfal, breza inari, čerešňa Kjoto, orech Venezia). Ako ukazuje ostatná skupina, spomínaná exotickosť názvov sa vo väčšine premieta aj do gramaticky iného typu dvojslovného pomenovania: na prvom mieste ako druhové meno stojí názov stromu a na druhom mieste ako jeho špecifikácia cudzojazyčný názov alebo vlastné meno v tvare pomenovacieho nominatívu.
Na záver nášho rozboru sa žiada povedať, že uvedený spôsob sémantického odvodzovania nie je v súčasnej slovnej zásobe slovenčiny výnimočný. Na viaceré iné prípady sme poukázali v citovanom príspevku o sémantickej derivácii na základe priľahlosti. Za analogický prípad z iných vecných či významových oblastí možno pokladať významovú súvzťažnosť typu: zviera — kožušina z neho. Ako príklady možno z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (3. vyd. z r. 1997) uviesť: líška 1. psovitá šelma s jemnou kožušinou, 2. kožušina z nej, napríklad polárna, strieborná líška; zajac 1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, 2. králik (najmä domáci), napríklad chovať zajace, 3. zajačia kožušina, napríklad čiapka zo zajaca.
Rozvoj významu v slovnej zásobe, tak ako sme ho ilustrovali na vecne a významovo zreteľne vymedzenej skupine názvov, potvrdzuje neprestajnosť vývinu jazykového významu v dôsledku nového poznania a nového civilizačného pokroku. V danom prípade ide o metonymickú zmenu vo význame pomenovaní založenú na princípe pars pro toto, t. j. časť za celok. Touto významovou zmenou sa rozširuje pôsobnosť mnohovýznamovosti lexikálnych jednotiek a tým sa zároveň aj posilňuje mnohorozmerná asymetria jazykového znaku, t. j. nesymetrický čiže nesúmerný vzťah medzi významovou a výrazovou stránkou jazykového znaku.
Náš príspevok o významovej štruktúre názvov stromov v slovenčine by mal nájsť praktické vyústenie v tom, že by uvedenú novú významovú štruktúru malo zachytiť nové, štvrté vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka.
strana 74
LITERATÚRA
BLANÁR, Vincent.: Lexikálno‐sémantická rekonštrukcia. Bratislava, Veda, 1984. 216 s.
KAČALA, Ján.: Rozvoj významu v slovnej zásobe. Prídavné meno účelový. Kultúra slova, roč. 29, 1995, č. 3, s. 129 — 134.
KAČALA, Ján.: Sémantická derivácia na základe priľahlosti. Slovenská reč, roč. 63, 1998, č. 2, s. 65 — 75.
Krátky slovník slovenského jazyka. 3., doplnené a prepracované vyd. Red. J. Kačala — M. Pisárčiková. Bratislava, Veda 1997. 944 s.
Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost. Red. J. Filipec — F. Daneš. Praha, Academia 1978. 800 s.
Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 399 z 3. júna 1997 o zriaďovaní terminologických komisií pri ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky vznikla Terminologická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako poradný orgán ministerstva vnútra na sledovanie, ustaľovanie a obohacovanie tej časti slovenskej terminologickej sústavy, ktorá podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Predsedom komisie je PhDr. Peter Kartous, CSc., členmi komisie sú zástupcovia jednotlivých sekcií ministerstva vnútra a zástupca Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV PaedDr. Matej Považaj, CSc., tajomníčkou komisie je PhDr. Mária Španková. V rámci činnosti terminologickej komisie sa vypracovalo viacero súpisov základných termínov a ich definícií podľa jednotlivých úsekov činnosti Ministerstva vnútra SR. Predložený súpis základných termínov z civilnej ochrany a ich definícií, ktorý pripravila členka komisie zastupujúca Úrad civilnej ochrany sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR Mgr. Viera Zupková, je jedným z výstupov činnosti terminologickej komisie.
strana 75
autonómny systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb
technický systém, ktorým sa zabezpečuje varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb pred hroziacim nebezpečenstvom
civilná ochrana obyvateľstva
systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku; spočíva najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia; určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí
dekontaminácia
odstránenie neželateľných látok z povrchu tela, z určitého predmetu, zariadenia alebo prostredia; delí sa na:
deratizácia
ničenie hlodavcov alebo zveri, ktoré predstavujú nebezpečenstvo ako prenášače choroboplodných zárodkov, ničenie článkonožcov alebo nebezpečných látok spôsobujúcich ochorenie ľudí a zvierat po vzniku mimoriadnej udalosti
dezaktivácia
odstránenie nebezpečných rádioaktívnych látok z povrchu terénu, budov a materiálu alebo ich zníženie na úroveň prípustných limitov
dezinfekcia
ničenie choroboplodných zárodkov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo po vzniku mimoriadnej udalosti s únikom biologickej nebezpečnej látky
dezinsekcia
ničenie článkonožcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo ako prenášače choroboplodných zárodkov po vzniku mimoriadnej udalosti s únikom biologickej nebezpečnej látky
elektromechanická siréna
technické zariadenie, ktorým sa elektromechanicky generujú výstražné zvukové signály s cieľom varovať obyvateľstvo pred hroziacim nebezpečenstvom
strana 76
elektronická siréna
technické zariadenie, ktorým sa elektronicky generujú výstražné zvukové signály s cieľom varovať obyvateľstvo pred hroziacim nebezpečenstvom
evakuácia
odsun ohrozených osôb, domácich zvierat, prípadne vecí z určitého územia
havária
mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho nastáva únik nebezpečných látok alebo pôsobenie iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo majetok
hladina výstražného zvukového signálu
úroveň zvuku v priestore, ktorý generuje siréna, vyjadrená v decibeloch (dB)
hlásna služba
súbor organizačných technických opatrení ako súčasť informačného systému civilnej ochrany, ktorými sa zabezpečuje varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, ako aj varovanie obcí pred ohrozením alebo vznikom mimoriadnej udalosti; zabezpečuje sa hlásnou a vyrozumievacou sieťou civilnej ochrany, ktorú tvoria varovacie a vyrozumievacie pracoviská civilnej ochrany a technické prostriedky na území, pre ktoré sú určené
informačná služba
zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií
informačný systém civilnej ochrany
systém, ktorý tvorí hlásna služba a informačná služba civilnej ochrany
integrovaný systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb
celoštátny technický systém, ktorého základ tvorí varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany, do ktorej sú začlenené autonómne systémy varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb na území štátu
jednotka civilnej ochrany
organizovaná skupina osôb, ktorá je odborne pripravená a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany
jódová profylaxia osôb
doplnkové opatrenie organizované po vzniku radiačnej havárie na ochranu štítnej žľazy osôb pred účinkami rádioizotopov jódu vo forme jodidu draselného
strana 77
katastrofa
mimoriadna udalosť, pri ktorej narastajú ničivé faktory a následne sa kumulujú v dôsledku živelnej pohromy a havárie
kategorizácia územia
začlenenie územných obvodov okresov do skupín charakterizovaných porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami; je určujúce pri diferencovaní rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany
kolísavý tón výstražného zvukového signálu
v definovaných časových intervaloch meniaca sa úroveň zvuku, ktorý generuje siréna
likvidačné práce
činnosť na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti
lokalizačné práce
činnosť na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti
materiál civilnej ochrany
hnuteľné veci určené na zabezpečovanie hlásnej služby a informačnej služby civilnej ochrany, úloh plnených jednotkami civilnej ochrany, ako aj prostriedky individuálnej ochrany obyvateľstva
medzinárodný rozoznávací znak civilnej ochrany
znak používaný na označenie účastníkov civilnej ochrany budov a materiálu a úkrytov pre obyvateľstvo; tvorí ho modrý rovnoramenný trojuholník na oranžovom pozadí, ktorého jeden uhol smeruje vertikálne hore a nijaký z uhlov trojuholníka sa nedotýka okraja oranžového pozadia
medzinárodný osobitný znak
znak určený na stavby a zariadenia obsahujúce nebezpečné sily; skladá sa zo skupiny troch jasných oranžových kruhov rovnakej veľkosti, ktoré sú položené na rovnakej osi, pričom vzdialenosť medzi každým kruhom je jeden polomer; na vlajke, ktorá je pravouhlá a má biele pozadie, je vzdialenosť medzi vonkajšími okrajmi znaku a priľahlými stranami vlajky jeden polomer kruhu
mimoriadna situácia
stav ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorý je vyhlásený podľa zákona a počas ktorého sa vykonávajú opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti
strana 78
mimoriadna udalosť
živelná pohroma, havária alebo katastrofa
miesto ubytovania evakuovaných
zariadenie určené na ubytovanie a dočasný pobyt evakuovaných; tvorí ho spravidla obec alebo konkrétne rekreačné, kultúrne, spoločenské, zdravotnícke, sociálne, školské alebo iné zariadenie vhodné na ubytovanie evakuovaných
monitorovanie územia
opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie danej situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti v období trvania následkov mimoriadnej udalosti a po odstránení jej následkov
nebezpečné látky
prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi alebo toxickými vlastnosťami buď samostatne, alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku
núdzové ubytovanie
dočasné bývanie osôb ohrozených alebo postihnutých následkami mimoriadnej udalosti
núdzové zásobovanie
zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä zabezpečenie dodávok elektrickej energie, tepla a základných zdravotníckych potrieb
objekt civilnej ochrany
komplex zariadení vo vlastníctve štátu, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorom sa vytvárajú jednotky civilnej ochrany
oblasť ohrozenia
ohrozené územie okolo zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok
strana 79
oblasť predpokladaného ohrozenia
územie okolo havarovaného dopravného prostriedku pri preprave nebezpečných látok po dopravných komunikáciách a pri ohrození nebezpečnými biologickými látkami zo stacionárneho zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok
ohrozenie
stav, pri ktorom sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti
ohrozené územie
územie vymedzené určenou hranicou oblasti ohrozenia; ak hranica oblasti ohrozenia prechádza hoci len časťou sídelného útvaru, za ohrozené územie sa považuje celý sídelný útvar
oprávnenia fyzických osôb
právo fyzických osôb na včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom, na zabezpečenie prostriedkami individuálnej ochrany vrátane špeciálnych prostriedkov, na evakuáciu a ukrytie a na informácie o spôsobe ochrany, na bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia alebo majetku, ako aj právo fyzických osôb na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu, ktorej cieľom je umožniť získanie nevyhnutných vedomostí a zručností v sebaochrane a pomoci iným v núdzi
plán ochrany obyvateľstva
súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické, protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti
príprava na civilnú ochranu
príprava jednotiek civilnej ochrany a príprava obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj príprava na poskytovanie prvej pomoci; túto prípravu na civilnú ochranu okrem okresných úradov a obcí vykonávajú aj združenia humanitného zamerania
príprava na poskytovanie prvej pomoci
cieľavedomý sústavný proces teoretického školenia a praktického nácviku štábov, odborných jednotiek a obyvateľstva zameraný na zvládnutie súboru jednodu-
strana 80
chých a účelných opatrení, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri ohrození života alebo zdravia v prípade mimoriadnej udalosti
príprava obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc
cieľavedomý sústavný proces preventívno‐výchovnej a propagačnej činnosti, teoretického školenia a praktického výcviku, ktoré majú umožniť fyzickým osobám získať nevyhnutne potrebné vedomosti, zručnosti a návyky na sebaochranu a pomoc iným v núdzi
príprava štábov a odborných jednotiek
cieľavedomý sústavný proces teoretického a diferencovaného špeciálneho školenia a praktického výcviku štábov a odborných jednotiek na plnenie úloh a opatrení civilnej ochrany
prostriedky civilnej ochrany
súhrn materiálu a techniky určený na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác
protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia
opatrenia na zníženie alebo vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok
regulačné stanovište
zariadenie určené na organizovanie a usmerňovanie odsunu evakuovaných na miesto evakuácie
sebaochrana
pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti
sily civilnej ochrany
súhrn orgánov velenia a riadenia, útvarov a jednotiek určených na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác; tvoria ich:
1. štáby a odborné jednotky civilnej ochrany vytvárané na základe rozhodnutia okresného úradu v obciach a objektoch pre vlastnú potrebu a potrebu územia,
2. vojenské záchranné útvary, ktoré majú v rámci civilnej ochrany osobitné postavenie
sily na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác
strana 81
f) verejnoprávne inštitúcie s humanitným poslaním, právnické osoby a fyzické osoby poskytujúce záchranárske práce
stály úkryt
odolná stavba na ochranu proti vonkajšiemu statickému a dynamickému zaťaženiu, na zabezpečenie dodávky filtrovaného vzduchu pre ukrývaných, na utvorenie podmienok na dlhodobý pobyt ukrývaných (najmenej na päť dní)
stanica nástupu evakuovaných
autobusová alebo železničná stanica, letisko, prístav alebo iné vhodné miesto určené na nastupovanie evakuovaných osôb a nakladanie materiálu alebo zvierat
stanica výstupu evakuovaných
autobusová alebo železničná stanica, letisko alebo iné vhodné miesto v blízkosti miest ubytovania evakuovaných určené na vystupovanie evakuovaných osôb, vykladanie materiálu alebo zvierat
stanica špeciálnej očisty; miesto špeciálnej očisty
miesto civilnej ochrany na vykonávanie hygienickej očisty, dezaktivácie a špeciálnej očisty, na ktorom sa zabezpečuje odstránenie alebo zníženie úrovne koncentrácie nebezpečných látok z povrchu tela osôb a zvierat, z povrchu materiálu a techniky tak, aby neboli prekročené limity ožiarenia
stav núdze
obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných životných potrieb v dôsledku ohrozenia alebo v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti
stavebno‐technické požiadavky
požiadavky na územno‐technické, urbanistické, stavebno‐technické a dispozičné riešenie a technologické vybavenie stavieb z hľadiska potrieb civilnej ochrany
špeciálna očista
očista terénu, budov a materiálu predstavujúca odstránenie chemických nebezpečných látok z ich povrchu
strana 82
špeciálne prostriedky individuálnej ochrany
pomôcky na ochranu dýchacích ciest a povrchu tela; zabezpečuje ich prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre svojich zamestnancov a pre osoby, ktoré svojou činnosťou ohrozuje
technické podmienky zariadení civilnej ochrany
podmienky, ktoré vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany ustanovujú zásady na zabezpečenie ochrany obyvateľstva ukrytím počas mimoriadnej situácie, ako aj za brannej pohotovosti štátu; uvádzajú sa v pláne ochrany formou plánu ukrytia
telemetrická rádiová sieť
rádiová sieť, ktorou sa formou dátového spojenia prenášajú informácie o hodnotách fyzikálnych veličín medzi jednotlivými stanicami siete
ukrytie
ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí
úkryty budované svojpomocne
vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb, ktoré po vykonaní špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu osôb pred účinkami mimoriadnej udalosti a za brannej pohotovosti štátu
varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany
technický systém na zabezpečenie varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb pred hroziacim nebezpečenstvom
varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany
pracovisko civilnej ochrany vybavené technickými prostriedkami, z ktorého sa zabezpečuje riadenie integrovaného systému varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb na danom území
varovné signály
signály vysielané kolísavým alebo stálym tónom sirén na varovanie obyvateľstva pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti
vyrozumenie orgánov a organizácií
odovzdanie informácií osobám a obciam, ktoré sú činné pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti
strana 83
a informácií, na základe ktorých tieto osoby a obce začnú vykonávať dohovorenú činnosť
výstražný zvukový signál prostriedku varovania
špecifický zvuk generovaný technickými prostriedkami s cieľom varovať obyvateľstvo pred hroziacim nebezpečenstvom
záchranná brigáda civilnej ochrany
výkonný vojenský orgán na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác pri vzniku mimoriadnych situácií
záchranné práce
činnosť na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov
základný stupeň prípravy štábov a odborných jednotiek
základné teoretické vedomosti a praktické skúsenosti, zručnosti a návyky potrebné na zabezpečenie plnenia úloh a opatrení civilnej ochrany vrátane sebaochrany a poskytovania prvej pomoci a pomoci iným v núdzi
zariadenia civilnej ochrany
ochranné stavby alebo ich časti a technologické súčasti určené na plnenie úloh civilnej ochrany
živelná pohroma
mimoriadna udalosť, pri ktorej sa neželateľne uvoľňuje kumulovaná energia alebo hmoty v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl a pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo ničivé faktory negatívne ovplyvňujúce život, zdravie alebo majetok
strana 84
JÁN HORECKÝ
V príspevku K úradnej podobe ženských krstných (rodných) mien typu Adriána, uverejnenom v Kultúre slova ( 2000, roč. 34, č. 5, s. 280 — 285) L. Bartko upozorňuje na nie celkom dôslednú kodifikáciu tohto typu ženských osobných mien, najmä na rozpor v dvojici Mariana — Adriána, ako aj na nedodržiavanie vyžadovanej kvantity v rozličných kalendároch i na odmietavý postoj mnohých nositeľov takýchto mien. (Treba dodať, že aj v zozname členov redakčnej rady Kultúry slova sa uvádza podoba Adriana Ferenčíková).
Pri svojej analýze súčasného stavu L. Bartko vychádza z predpokladu, že medzi menami mužského a ženského rodu je jednostranný vzťah odvodenosti, akoby osobitný druh prechyľovania od mužských osôb k ženským. Tento jednostranný vzťah však navidomoči neplatí v dvojici Marián — Mariana, najmä ak sa prijíma predpoklad, že podoba Mariana vznikla z pomenovania Mária Anna. To je napokon aj dôvod pre kodifikáciu podoby Mariana. Je však paradoxné, že práve pri takejto jednosmernej interpretácii sa nerešpektuje kvantitatívna alternácia dosvedčená najmä dvojicou Ján — Jana. Tento vzťah i túto alternáciu právom možno pokladať za vzorový, resp. prototypový. Realizuje sa veľmi dôsledne v dvojiciach ako okáň — okaňa, hlucháň — hluchaňa, Cigáň — Cigaňa (meno zvieraťa).
Pri riešení derivačných a kvantitatívnych vzťahov tu však podľa našej mienky možno dospieť k presvedčivejším výsledkom analýzou nie jednotlivostí, ale istého čiastkového systému, ktorého podstatnou vlastnosťou je paralelnosť medzi radom mužských mien a ženských mien, resp. mužských a ženských slovotvorných prípon.
strana 85
Ako je známe, pre ženské mená osôb sa využívajú prípony ‐a, ‐ina, ‐ia, ‐iana, proti ktorým stoja mužské prípony 0, resp. ‐us, ‐a, ‐ián. Schématicky:
Martin‐0 — Emil‐0 — Júl‐ius — Jul‐ián
Martin‐a — Emíl‐ia — Júl‐ia — Jul‐iána
Medzi typy Martin a Emil možno doplniť podtyp Valent(‐ín) — Valent‐ína, resp. Celest‐ín — Celest‐ína. K prípone ženského rodu ‐ia nerozlučne patrí aj kvantita v predchádzajúcej slabike zakončenej na znelú spoluhlásku. Príklady: Štefan — Štefánia, Kornel — Kornélia, Emil — Emília, Felix — Felícia, Eugen — Eugénia. Výnimku tvorí Lucia. Príklad na zatvorenú slabiku: Hortenzia, Alojzia.
Dĺžka je pevná aj v mužskej prípone ‐ián. Jej vznik možno odôvodniť všeobecnou tendenciou predlžovať zakončenia ‐án, ‐én, ‐ín, ‐ón v apelatívach typu metán, alergén, aspirín, ale aj faktom, že táto dĺžka sa uplatňuje na konci slov. P Príklady telefón, lexikón dosvedčujú živosť tejto tendencie.
Z príslušnosti skúmaných mien do skupiny proprií vyplýva, že v načrtnutom systéme sú niektoré medzery, nevyplnené miesta. Nejestvuje napr. podoba Adra (ale objavuje sa v melioratívnej podobe Adrika), ani Bibián, Emilián. Podoba ‐iana je však úplne pravidelná.
Z našich úvah jednoznačne vyplýva, že treba súhlasiť so záverom L. Bartka o potrebe kodifikačnej úpravy v smere zjednotenia koncovky ženských osobných mien typu Mariana, teda odstránenie podôb typu Adriána, Bibiána.
strana 86
„Wedle daneho počžtu melo zustawat brynze centérov 25, ffunt 9, ktera gestli se vplnie nachodj, nech (úradník) wywod da. Nebo niekdie na lukna a korcze, inekdie na centy a ffunty rata, odkud pocžtar vznatj nemuože, yak mnoho bj tej brynze zustawali.“ Tento zápis z bytčianskeho inventára z roku 1616 je dôkazom toho, aké problémy spôsoboval nejednotný systém mier a váh našim predkom pred uzákonením metrického systému.
V Uhorsku sa na meranie a zisťovanie množstva látok používal systém starobylých dutých, váhových a dĺžkových mier, ktorý bol pomerne komplikovaný a nejednotný. Nariadením uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1405 nadobudli v Uhorsku prevahu budínske miery, od 17. storočia bratislavské a od 18. storočia viedenské duté miery. Popri všeobecne platných kráľovských mierach existovali aj lokálne miery, lebo všetky významné mestá mali vlastné miery, ktoré boli istým prejavom ich suverenity. Radikálna zmena v tomto systéme nastala až v 19. storočí. Významným medzníkom pri zjednocovaní meracích jednotiek a sústav v celej Európe bola francúzska buržoázna revolúcia, ktorá umožnila unifikáciu mier a váh na základe desatinného systému. Po mnohých rokovaniach bola 20. 5. 1875 podpísaná Metrická konvencia, v ktorej sa signatári z osemnástich krajín (medzi nimi i z Uhorska) zaviazali, že budú vo svojich krajinách od 1. 1. 1876 používať výlučne metrickú sústavu.
V súčasnosti sa na určenie množstva tekutiny používajú jednotky objemu (hektolitre, litre, decilitre, kubické metre a pod.) a na určenie množstva tuhých látok sú určené jednotky hmotnosti (gram, kilogram, tona a pod.). V Uhorsku existovali duté miery, ktoré slúžili na meranie objemu tekutín, ale aj na určenie množstva sypanín a niekedy aj tuhých látok. Základnými dutými mierami na sypaniny a tuhé látky boli okov a merica.
strana 87
Lukno je staroslovanské slovo praslovanského pôvodu a predstavovalo najväčšiu dutú mieru s obsahom 156 — 159 l: od toho lanu panu plat pugde pol lukna owsa1 (Budatín 1478 SČL); meg sestre Anne poruczem dwe krawe a deset lukan geczmene (Parížovce 1564); (Trnavčania) času postniho obyčajne davaji konopneho semena lukna 3 (Likava 1625 U2); davaji z Nižniu za fl. 6 ovsa oravskych luken 32 (Orava 1625 U2); sedlak platj chmela lukno gedno (Rajec 1666); geden kazdy kazdoročžne za probendu dwe lukna žita bude podlužen panu fararowi (Liptovský Ján 1704). Názov dutej miery lukno je doložený aj v slovenských nárečiach.
Kabel predstavoval množstvo 159 l. Názov pochádza z latinského cupellus: swiedectwa zadaly susedzy na suseda Caspara, v ktereho sme byly sypaly zboze nasse 9 kabluw (Hlinné 1585); sem wzal od pana Benedyka w požycženy pet y dwaczet kablow yarczu (Spišský Hrhov 1595); nerozdelne wecy merijme laktem, suche kablem, korcem (OP 1685); wzaly sme pssenice ssesnaste kablow (Šariš 1691); kabel zita, geden korcik po 19 turaky (Hniezdne 1776). Názov dutej miery kabel sa zachoval najmä vo východoslovenských nárečiach.
Slovo gbel (s variantmi kbel, kbol, gbal, gbol) je známe aj v starej češtine (kbel) a pochádza z nemeckého slova Kübel, ktoré má latinský pôvod v slove cubullum. Obsah, ktorý predstavoval gbel, bol mimoriadne variabilný — od 13 do 156 l: Czurian Ssupala knesowi za 46 kbelow zyta za pana zaplatil; Jurig Wayda swaril 80 gbalow sladu (Boca 1590; 1596); predala szem swoy grund domowy panu Adamowy za zlatych uherskych tricecz y za dwa gboly zyta (Bardejov 1693); gsem gesste neposial žita wiceg len pedesat kboli (Markušovce 1740); pol druha gbala garczu; geden gbol pseniczi (Spiš 1751). Presne bol určený prešporský gbel na 60 l: pod dva gboly prešporske rola (Hranovnica 1776 LP) a košický gbel na 125 l: pol gbela kossiczkeho zbozia (Spišské Podhradie 1689).
Pomerne nejednoznačne bol určený aj obsah korca na 28 — 85 l. Slovo korec je staroslovanské a už v praslovančine označovalo mieru na obilie: od toho lanu panu plat pugde korecz žyta a korecz gačmena (Budatín 1478 SČL); kolik by se korcuw mohlo sladu za geden zlaty kupit (Považská
strana 88
Bystrica 1506); Apollonowi sem dluzen rezi korcze 3 (Žilina 1594); stareg czibuli kazdeg strane dostalo se po trech korczoch (Žilina 1617); kmjnu pol korcza, chrenu pol korcza (Kysucké Nové Mesto 1690); zwarelo se pol sladu meskeho, do ktereho pozičal Kolarik (chmelu) korcuw pet (Žilina 1718); tomuto fatensowi (Baran) wzal a ukradnul pol korcza muki psseničneg (Veličná 1724). Pomenovanie korec vo význame dutej miery je doložené aj v slovenských nárečiach.
Miera saput je synonymná s mierou korec a toto slovo pochádza z latinského sapo: hrušiek sušených 2 saputy (Hont 1656); richtarovi zanechali sa s kupeneho yačzmena saputi 18 (Pukanec 1724); Uhnak prida pol saputy žita y gednu vieku ovsa (Čajkov 1754). V slovenských nárečiach je známa podoba sapuť.
Slovo vieka je slovansko‐maďarského pôvodu (maďarské véka) a označovalo mieru 25 — 85 l: Gida Imro dal Holečka Adamowy gednu vieku ovsa a gednu vieku tenkela (Čajkov 1753). Slovo vieka ako názov dutej miery na sypaniny je známe aj v slovenských nárečiach.
Merica bola jedna z najstarších základných dutých mier s obsahom 30 — 60 l. Slovo merica je staroslovanské, praslovanského pôvodu: prosjm V. M., aby ste této dve dine a mericu hrozon odeslali Pančokom (Žarnovica 1599); muka, ktera pozustala po odchodu Wassy Welkomoznosti, newim, kde se podela, tak sotwa ze pozustawa gedna merica (Holíč 1607); mlyn dawa k zamku na hagtmana zyta senickych mericz 60 (Senica 1611); od merice orechow den 2 (Trenčín 1646); kussnierowy dworeckemu za poldruheg merice barančich nožiček pre panskych psov dano (Trenčín 1729); owsa odmeral sem na kazdi woz mericu (Nováky 1752); na dwa koňe 60 presspurskích meríc owsa (BPr 1787).
Synonymom merice bola miera: do orany se wysegu dwe pressporske mgery (ovsa) (Petrovec 1770) 54 — 67 l; bolo toho jačmenya ukradeneho pol treteg mgeri (Veličná 1724); když žita aneb jačmena jednu mieru zasejeme a z takoveho potem vymlateneho dve miery mame (Liesek 1776 LP); buobu pol mgery (Pukanec 1791). Obidve pomenovania s významom „dutá miera“ sú doložené aj v slovenských nárečiach.
Okov (s variantom okova) bol mierou s obsahom približne 55 l. Názov je odvodený od pomenovania drevenej okovanej nádoby s rovnakým obsahom: kupil sem od Andreasa kapusty okow geden fl. 1 (Žilina 1693); wezmi
strana 89
k gedneg okowy geden zagdlík bíleg muky (VK 1764); geden sudek dubowy, pol druha okowa, na muku (Prievidza 18. st.). V slovenských nárečiach sa názov okov používal hlavne na označenie miery na meranie množstva vína.
Obsah vedra bol 68 — 85 l. Slovo vedro s významom „nádoba na vodu“ je taroslovanské, praslovanského pôvodu: (Katrena) dala brinze wedra dwe (Trenčín 1653); wedro muki geg (vdove) neubiwalo (MS 1758); púl wedra kiseliho zelj s kminem dobriho mam (SNS 1786). Slovo vedro sa v slovenských nárečiach používa ako názov objemovej jednotky.
Kila bola mierou s obsahom 50 l. Pôvodná srbochorvátska dutá miera na obilniny kíla sa do slovenčiny dostala cez turecké kile a maďarské kila: dostalo se mlacom ssestorim kily dwe žita (Slatinka 1676); w kterem mline kolik kil tenkela zomlely (Krupina 1687); velebni stavove stanovili, aby nynejša mira strany žita a jineho obilia se na prešpursku aneb budinsku kilu redukovala (Banská Štiavnica 17. st. CM); sliwky som sy wzal na conventiu gednu kilu (Rovňany 1755); Gyuro 2 kili obilia zasial (Ľuboreč 1755); zgednal se za draba Hoszecz, kteremu bude ročny plat r. 12, od chowanga wagčgaka fl. 1 a gedna kila gačmena aneb dwe kily owsa (Poniky 1794). Slovo kila sa v tomto význame používa aj v slovenských nárečiach.
Výrazy mýtovnica a mýtovník predstavovali mieru s obsahom 15 l. Slovenský názov je odvodený od pomenovania nádoby, ktorou sa pôvodne meralo mýto za mletie: geczmene pet mytownicz (Zvolen 1596); ze mlyna wasseho wzal (poddaný) režy pol tretty mitownika (Žitná 1597); mel Matias uplatek od neho (Pajera) dva mitovnikj žita (Ilija 1662 E); dal rychtar saffarom sossowycy mytownycu a hrachu mytownicy (Krupina 1684); kaszy pohanczeneg za try mitowniky (Krupina 1689); kupili sme hrachu mitownik (Krupina 1734); kradol som hrozno w Trajtleroweg winniczj za geden mitounik (Krupina 1744); sem predal kusstek lazu za zlatich dewet y za mitownicu brindza (Očová 1745); se Iano k swe kradežy dobrowolne priznal, že orechy bral, kterych bylo pol druheg mjtownice, co skapaly (Poniky 1794). Slovo mýtovnica ako názov dutej miery je známy aj v slovenských nárečiach.
Pomenovanie fertáľ pochádza z nemeckého slova Viertal, ktoré sa do slovenčiny prebralo cez maďarské fertály. Fertáľ predstavoval približne štvrtinu okovu — 10 litrov: pre potrebu kupeno kapusty wisse paty fferta-
strana 90
low (Žilina 1700); 16 holby gest fertál (LU 1775). Slovo fertáľ je známe aj v súčasných nárečiach a označuje sa ním drevená nádoba s obsahom asi 12 litrov.
Slovenské pomenovania štvrtník, štvrtačka a štvrtňa sú synomymné so slovom fertáľ a predstavovali štvrť merice, teda 10 l: slib vzcinili gsme wssyckny wespolek, zie za tiech r. 50 mame datj 100 cztwrtny žita (Bátovce 1580); prosim W. M., zebi ste mj poslalj za dwa sstwrtnjkj sliwek (Trenčín 1607); za geden cztwrtnik zita (Bánovce nad Bebravou 1610); Jano za gednu čtwrtacku tankelu zasial (Ľuboreč 1755); stwrtacka sesowicze (Nováky 1756); any gedneg sstwrtačky zbozya nedaly (Modrý Kameň 1774). V slovenských nárečiach sú s rovnakým významom zaznamenané názvy štvrtáčka, štvrtanka, štvrtka, štvrtňa a štvrtník.
Obsah holby bol určený na 0,708 l. Názov pochádza z nemeckého slova Halbe: semena czybulneho holbu, to poruczym, aby w sspitaly se zasialo pro chudych (Žilina 1601); kminu davaji sedlaci holby 5 1/2 (Likava 1628 U); solnia bečka no 1, w gedneg soli holby no 56 (Beckov 1643); zacsina se rok bacsovy, ktery bude mat platu hotovich peneyzy f. 8, soly holby 12 (Topoľčianky 1730); každa polžagdlíkowa mirka semena má sa ze čtyrma holby sucheg zeme spolu zmissati (SN 1772); užitečne jest leniwému baranowi pol holby konopného semena dáti (VOv 1779). Miera holba je v slovenských nárečiach známa podnes.
Žajdeľ, žajdlík (s variantmi žeitel, žejdlík) boli najmenšou dutou mierou s obsahom 0,416 l. Názov pochádza z nemeckého slova Seidel, a to z latinského situla: za pokutu vloženo gest gemu (Sýkorovi), aby pro potrebu sweg wrchnosti pet žeitlow plžow gym dal (Slovenská Ľupča 1603); dal sem magercze soly try zaydlyky (s. l. 1652); limitacia za rybi ma se platiti za hlače za zajdel den. 4 (Liptovský Ján 1704); wezmi geden žagdlík bileg horčičneg muky (VK 1764); Hilarion običeg mel polowic žeydljka ssossowice w studené wode namáčané užjwati (VP 1764); do gedneg hradky potrebno gest pol žegdlíka semena zasáti (SN 1772); slavnemu panstvu od každeho konopnyho devatku pol treta žajdla konopnyho semena jsme davali (Detva 1793 LP). Názov mier žajdeľ a žajdlík sa používajú aj v slovenských nárečiach.
K jednotkám používaným na zisťovanie množstva by sme mohli priradiť aj mieru fúra, fúr (z nemeckého Führe), ktorá zodpovedala priestorovej
strana 91
siahe, teda približne 60 kg: chmela gednu ffuru, w teg ffure bylo mysskow 17 a geden welyky wantuch (Trenčín 1586); Jura Slowak od gedney fury zita zadal dwa grossa (Kremnica 1569 KL); od Andreasa Zaka kupeny fur drw do sskoly za f 33 (Zvolen 1615); wapna sem kupjl furj dwa (Krupina 1654); od kterich penezi rocžite mogmu creditorowi budem dawat sedem fur sena, dokud ga gemu wssetki penize nezaplatim (Nováky 1711); za furu ovsa, ktery do Moravy odvažany jest, fl. 23 dolu složiti jsme museli (Ostrá Lúka 1779 LP); pod geden gbol semena dwa furi hnogu rachuice z robotu y wiwezenim (Hranovnica 1788). Pomenovania fúra, fúr vo význame jednotka na meranie množstva látky sa dnes v nárečiach nepoužíva.
Uvedený dokladový materiál dokazuje, že staré duté miery sa používali na určenie množstva obilnín (ovos, jačmeň, žito, pšenica), sypkých látok (múka, soľ, zemina), ovocia a zeleniny (cibuľa, hrach, hrozno, hrušky, chmeľ, kapusta, orechy, slivky, šošovica), zvierat (hláče, plže, baranie nožičky) a tuhých látok (bryndza). Rozmanitosť materiálu, ktorého množstvo sa určovalo dutými mierami, spolu s nejednotnosťou obsahu mier spôsobovali obyčajným ľuďom len problémy.
Zložitosť mier a váh, z ktorých viaceré označovali súčasne duté aj váhové miery, ich rozdielny obsah a hmotnosť, bola podmienená feudálnou roztrieštenosťou Uhorska. Ich rôznorodosť umožňovala svetským feudálom vyberať od poddaných dávky v nerovnakej výške, čo v praxi znamenalo zvyšovanie feudálneho vykorisťovania.
Názvy dutých mier boli alebo staroslovanské slová praslovanského pôvodu (lukno, korec, merica, miera, okov, vedro, mýtovnica, štvrtník), alebo slová prevzaté z cudzích jazykov (z latinčiny — kabel, saput; z nemčiny — gbel, holba, fúra, žajdeľ, fertáľ; z maďarčiny — vieka a kila), pričom slovotvorné prispôsobovanie sa týchto cudzích názvov je svedectvom ich udomácňovania sa v slovenskom prostredí.
Duté miery, ktoré používali naši predkovia v Uhorsku na meranie množstva najmä sypanín, aj po zavedení metrického systému sa zachovali v slovnej zásobe slovenských nárečí, čo pravdepodobne spôsobilo používanie reálií rovnakého názvu. (Napríklad gbel označuje aj drevenú nádobu, holba nádobu alebo pohár, okov je aj drevená okovaná nádoba.).
Tatiana Laliková
strana 92
LITERATÚRA
Krátky slovník slovenského jazyka. 3., doplnené a prepracované vydanie. Red. J. Kačala — M. Pisarčíková. Bratislava, Veda 1997. 944 s.
MACHEK, Václav: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, Academia 1968. 866 s.
HUŠČAVA, Alexander: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1972. 264 s.
SKRATKY POUŽITÝCH PÍSOMNOSTÍ
BPr — BAJZA, J. I.: Práwo o žiwenj faráruw. b. m. t. 1787, 6, 120 s.
CM — Cesty za poznaním minulosti. Red. J. Alberty, J. Gindl, J. Kočišová. B. Bystrica, Stredoslovenské vydavateľstvo 1790. 372 s.
KL — DUBAY, D. A.: Kremnické listy z rokov 1564—69. Bratislava, Slovenská učená spoločnosť 1940. 48 s.
KS — (Kamaldulský slovník.) Syllabus dictionarij Latino‐Slavonicus ... cum brevi quoque methodo parvulorum, rite videlicet: scribendi, formandi et pronunciandi nonnullas voces in Ortographo Slavonico Idiomate, quod exemplis deducitur. 1763. 948 s. Rkp. v OSzK v Budapešti, sign. Ouart. Slav. 37.
LP — Listy poddaných z rokov 1538 — 1848. Red. P. Horváth. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1955. 375 s.
MS — MOKOŠ, D.: Sermones pro festo B. Virginis Mariae Immaculatae. 1749. 142 s. Rkp. v OSzK v Budapešti, sign. Quart. Slav. 66. — Sermones panegyrico‐morales. 1758. 566 s. Rkp. v súkr. vlastníctve.
OP — KOMENSKÝ, J. A.: Orbis sensualium pictus quadrilinguis. Hoc est omnium fundamentalium in mundo rerum et in vita actionum, pictura et nomenclatura Latina, Germanica, Hungarica et Bohemica. Levoča, S. Brewer 1685. 27, 313, 132 s. — Orbis sensualium scriptus. Svet widitedlni psany Jorius darula, bonus homo Comitatis Turociensis. Levoča 1739. 152 s. Rkp. v LAMS v Martine, sign. MI 691.
SN — SOLENGHI, K.: Nowy spusob hedbawného rucha Vherskeho, to gest Rozlične vžitky a duchody na Vhersku kraginu a k neg prinaležice zemi z hedbawnych czerwičkow pochazegjce. Bratislava, F. A. Patzko 1772. 47 s.
SNS — Slovenské národnje zpjevanky od r. 1786. 56 s. Rkp. v LAMS v Martine, sign. B 334.
U2 — Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku. Zv. 2. Red. R. Marsina a M. Kušík. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1959.
VK — (Vinárska knižka.) Nekteré prostrédky, skrze které wjna pry gegich sile a wlade zdržowati se magi. 1764. 51 s. Rkp. v súkr. vlastníctve.
Vov — Od wlastného skusenj pricházagjce wynaučenj, gakým spusobem owce skrz pilné opatrowánj k dobrému stawu priwedené a w tem zachowané býti mužu. Bratislava, F. A. Patzko 1779. 44 s.
strana 93
Pri príprave návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane, podpore a rozvoji mediálneho prostredia sa vynoril problém, či sa má hovoriť o tlačených médiách, alebo o tlačových médiách. V článku 2 odseku 1 návrhu deklarácie sa hovorí o mediálnom prostredí v oblasti tlačených médií. Pozrime sa bližšie na tento pomenúvací problém.
V citovanom návrhu deklarácie sa prostriedky masovej komunikácie, teda média, definujú ako „technické komunikačné prostriedky na šírenie, sprostredkovanie a výmenu informácií a na vytváranie a zverejňovanie ich obsahu“. Z verejnej komunikácie poznáme spojenie elektronické médiá, medzi ktoré sa zaraďujú rozhlas a televízia. V spojení elektronické médiá ide teda o súhrnné označenie spomínaných dvoch prostriedkov masovej komunikácie, čo sa potvrdzuje aj v článku 2 odseku 2 návrhu deklarácie, kde sa hovorí o mediálnom prostredí v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
V korpuse textov slovenského jazyka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sú aj takéto doklady na spojenie tlačené médiá: Počas uplynulej jesene uskutočňovali sa aj pokusy obmedziť tlačené médiá. (Práca, 10. 7. 1998) — V tlačených i elektronických médiách pretrváva značná miera plurality... (Práca, 10. 7. 1998) — Doterajšie výsledky projektu Phare — demokracia (zahŕňa semináre novinárov a monitoring tlačených a elektronických médií) priblížili včera predstavitelia SSN. (Práca, 18. 9. 1998) — Už viacero rokov servíruje niekoľko protagonistov [...] z obrazoviek komerčných televízií a tej jednej verejnoprávnej, rozhlasu a tlačených médií svoje videnie reality. (Práca, 3. 11. 1998) — Podľa MEMO 98 z oficiálnych kandidátov na post prezidenta patril priestor v elektronických i tlačených médiách vo februári Magde Vášáryovej. (Práca, 27. 3. 1999) — Opačný verdikt by znamenal totiž postupný zánik tlačených médií. (Práca, 5. 5. 1999) — Po dlhej recesii v oblasti tlače a tlačených médií sa na základe najnovšieho vývoja dá tvrdiť, že noviny opäť plnia úlohu „rázneho a silné-
strana 94
ho média“ (Práca, 23. 6. 1999) — Našli si u nás veľmi dobre pripravené prostredie, prirodzených a bezodplatných spojencov v elektronických a tlačených médiách, ktoré chcú na seba strhnúť pozornosť publika (Pravda, január 1995). Na spojenie tlačové médiá sú v korpuse tieto doklady: Stalo sa tak vo štvrtok večer, hoci v ten istý deň ráno sa vo všetkých nemeckých tlačových i elektronických médiách objavili správy o možnej rezignácii spolkového kancelára Gerharda Schrödera. (Práca, 15. 3. 1999) — SP je majoritným akcionárom aj v Istrobanke (72 percent), má účasti v 5 hoteloch, v tlačových médiách, rozhlase a káblovej televízii. (Práca, 3. 8. 1998) — K tomuto takmer pol miliónu obyčajných smrteľníkov zrejme vôbec nepatria profesionáli z iných tlačových médií, ktoré spokojne, suverénne a bohorovne poúčajú verejnosť o tých istých témach. (Literárny týždenník, č. 50/1997) — ... ak sa nestane predmetom cieľavedome opakovanej kampane vo vybranom reťazci elektronických a tlačových médií (Literárny týždenník, č. 50/1997). Pomer dokladov na spojenia tlačené médiá — tlačové médiá v korpuse textov je 11 : 8, z čoho možno usudzovať, že v jazykovej praxi sa častejšie používa podoba tlačené médiá.
V spojení tlačené médium (v tvare množného čísla tlačené médiá) sa uplatňuje prídavné meno tlačený, ktoré má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (1998) základný význam „vydaný tlačou, vytlačený“, napr. tlačená publikácia, tlačené slovo. Prídavné meno tlačený je utvorené zo slovesa tlačiť (pôvodne je to trpné príčastie, teda slovesný tvar, ktorý sa adjektivizoval, t. j. nastal pri ňom slovnodruhový prechod od príčastí k prídavným menám). Vo 4. zväzku Slovníka slovenského jazyka (1964) sa pri takmer zhodnom výklade významu prídavného mena tlačený („zhotovený tlačou, vytlačený“) uvádzajú spojenia tlačená kniha, tlačená listina, tlačený obežník. V korpuse textov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra sme našli aj tieto ďalšie spojenia s prídavným menom tlačený: tlačený text, tlačené obrázky, tlačené periodiká, tlačené kalendáre, tlačené práce, v tlačenej podobe, v tlačenej forme.
V spojení tlačové médium (v tvare množného čísla tlačové médiá) je vzťahové prídavné meno tlačový utvorené od podstatného mena tlač, ktoré má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka význam 1. reprodukčná technika, ktorou sa prenáša písmo alebo iné znaky na papier, 2. súhrn činností potrebných na vytlačenie diela, 3. tlačené knihy, noviny, časopisy
strana 95
a pod. V citovaných slovníkoch sa uvádzajú tieto typické spojenia na prídavné meno tlačový vzťahujúce sa na jednotlivé významy slova tlač: tlačové písmo, tlačová platňa; tlačová agentúra, tlačová kancelária, tlačové oddelenie, tlačová cenzúra, tlačový dozor, tlačová beseda, tlačová porada, tlačová konferencia, tlačové podujatia, tlačový tajomník, tlačové právo, tlačový zákon. V korpuse textov sú aj tieto ďalšie spojenia: tlačová predloha, tlačový obrazec, tlačová technika, tlačová zostava, tlačová chyba, tlačová oprava, tlačový korektor, tlačový výstup; tlačová služba, tlačový odbor, tlačové správy, tlačové materiály, tlačové produkty, tlačový prehľad, tlačová činnosť, tlačový šéf, tlačový magnát, tlačový kódex, tlačový klub, tlačový zástupca, tlačový hovorca, tlačový brífing, tlačová kampaň.
Z naznačených výkladov významov prídavných mien tlačený a tlačový nám vychodí jemný významový rozdiel medzi spojeniami tlačené médium (tlačené médiá) a tlačové médium (tlačové médiá) prejavujúci sa v menšej či väčšej miere konkrétnosti, resp. abstraktnosti. Spojenie tlačené médium (tlačené médiá) je konkrétnejšie a rozumieme pod ním médium zhotovené tlačou ako reprodukčnou technikou, ktorou sa prenáša písmo alebo iné znaky obyčajne na papier. Spojenie tlačové médium (tlačové médiá) má abstraktnejší význam a rozumieme ním jeden z prostriedkov masovej komunikácie. V konkrétnom texte si z uvedenej dvojice spojení vyberáme príslušné spojenie podľa toho, ktorú okolnosť chceme zdôrazniť. Ak chceme zdôrazniť okolnosť, že nám ide o konkrétne médium zhotovené tlačou, použijeme spojenie tlačené médium, ak chceme zdôrazniť okolnosť, že nám ide o médium ako prostriedok masovej komunikácie, použijeme spojenie tlačové médium.
Matej Považaj
Zdá sa, že romanticko‐sladkasté nekonečné seriály latinskoamerickej produkcie, v televíznych programoch a časopisoch uvádzané pod označením telenovela, dobyli srdcia nemalej časti televízneho diváctva. Z obrazoviek viacerých televíznych staníc súbežne útočia na city divákov pohnuté životné príbehy krások zväčša cudzokrajne znejúcich mien s podmanivými
strana 96
názvami Labyrinty vášne, Farby lásky, Cesta za šťastím, Divoký anjel ap. V našom príspevku sa nebudeme zaoberať ich obsahovo‐myšlienkovou úrovňou ani kvalitou spracovania, ale bližšie si všimneme slovo telenovela. Ako sme spomenuli, všetky tzv. telenovely vznikli na latinskoamerickej pôde, konkrétne mexickej, brazílskej, argentínskej a venezuelskej. Okrem Brazílie, kde je hlavným jazykom portugalčina, vo všetkých ostatných krajinách sa hovorí po španielsky. Nielen španielčinárovi, ale aj nejednému divákovi však už pri pohľade na číslo označujúce počet častí toho‐ktorého seriálu (aj niekoľko sto) slovo telenovela zaškrípe. Je názov telenovela priliehavý?
Slovo telenovela je zložené podstatné meno, v ktorom po odčlenení časti tele‐ (naznačujúcej súvislosť s televíziou) dostaneme slovo novela. Novela je popri románe a poviedke jeden z hlavných epických prozaických útvarov. Je to kratší prozaický útvar so zhusteným dejom, ktorý stojí na rozhraní medzi románom a poviedkou. Podľa Štylistiky (Mistrík, 1985, s. 530) „keďže novela je kratší žáner ako román, nieto v nej priestoru na rozvinutie širšieho problému v celej jeho životnej zložitosti. Novela sa týka iba menšieho výseku akcie, života postavy alebo priestoru... Je v nej relatívne menej dialógov..., menej významných peripetií ako v románe, jej dej je menej vzrušujúci a menej strhujúci“. Keď sa však pozrieme na spomínané telenovely, vidíme, že citovaná definícia nezodpovedá charakteru tohto druhu seriálov, veď napospol všetky zachytávajú siahodlhé výseky zo života hlavných predstaviteliek, ktoré sú spleťou zápletiek a najrozmanitejších intríg, ktorých úlohou je držať diváka v dramatickom napätí inak rozvláčneho deja. A k jeho stupňovaniu prispievajú práve dialógy postáv. Ako vidieť, tzv. telenovely svojou povahou skôr zodpovedajú charakteristike literárneho románu, a nie novely. Prečo sa však tento druh seriálov pomenoval práve takto? Vysvetlenie je jednoduché. V španielskej literatúre novelu v tom chápaní a význame, v akom sa používa u nás (ale i v talianskej, francúzskej či nemeckej literatúre), nepoznajú a slovom novella sa tu označuje román (podobne je to v anglickej literatúre, kde sa román nazýva novel). A tak je jasné, že spolu so seriálmi latinskoamerickej proveniencie sme prevzali aj ich španielsky názov, hoci slovo novela v našom prostredí nezodpovedá tomu významu, aký má v domovských krajinách seriálov. Treba uviesť, že v dabovanej verzii sa v úvodných titulkoch slovo telenovela síce prekladá ako seriál a takto ho niekedy ohlasujú aj hlásateľky, ale
strana 97
vo všetkých televíznych programoch, v tlači i medzi divákmi sa tieto seriály už zaužívali pod názvom telenovela.
Slovo telenovela je príkladom nevhodného mechanického prevzatia výrazu z jazyka originálu v prípade, keď sa malo pristúpiť k hľadaniu zodpovedajúceho ekvivalentného výrazu v domácom jazyku. Ak ponecháme bokom dávno zaužívaný a rozšírený názov seriál, takýmto výrazom mohol byť názov teleromán. Zložka tele‐ v slove teleromán funguje ako skrátená podoba prídavného mena televízny (televízny román), podobne ako v slovách telemagazín, teleservis, telešport, teležurnál, teletext.
Silvia Duchková
V sále, z ktorej sa vysielal silvestrovský televízny program roku 2000, tesne pred polnocou publikum začalo skandovať: My chceme Kirschner, my chceme Kirschner!!! Slovenský televízny divák nezorientovaný v slovenskej populárnej hudbe netušil, čoho sa vlastne skandujúce publikum dožaduje. Dozvedel sa to, až keď konferencier programu uviedol na pódium speváčku a vyslovil jej meno: Jana Kirschner.
Spätná väzba medzi televíziou ako expedientom a mnohými televíznymi divákmi ako prijímateľmi konkrétneho jazykového prejavu tu zlyhala pre ignorovanie kategórie gramatického rodu, ktorá sa v slovenčine pri ženských priezviskách realizuje príponou ‐ová ako ich integrálnou súčasťou. Podobných komunikačných porúch je nadostač najmä v televíznom a rozhlasovom športovom spravodajstve.
Úvod k tejto noticke signalizuje opätovný návrat k pretrvávajúcemu problematizovaniu používania prípony ‐ová. Z nedostatku invencie totiž takto do nej zadierajú kabaretní umelci, teda zabávači, ktorí sa nazdávajú, že mimoriadne rozosmievajú publikum, keď cudzie ženské priezviská vyslovujú s nápadnou nefunkčnou pauzou pred príponou ‐ová a potichu alebo naopak jej neprirodzeným zvýrazňovaním, alebo napokon provokatívnym vynechávaním. Do prípony ‐ová sa zastarávajú aj svetobežníci prejavujúci starostlivosť o dobré meno Slovenskej republiky tým, že píšu
strana 98
o problematike cudzích ženských priezvisk problematické články plné urážok kodifikátorov spisovnej slovenčiny a znevažovania tohto jazyka, pričom sa tvária ako ochrancovia Slovenska a Slovákov pred výsmechom tzv. vyspelého zahraničia. Na jeden takýto článok publikovaný v Literárnom týždenníku reagoval F. Kočiš v Kultúre slova (1994, roč. 28, č. 1, s. 29 — 33), keďže redakcia Literárneho týždenníka mu ho ani po dlhšom čase neuverejnila. Hoci ide o polemicky ladený článok, v ktorom sa na invektívy a vecné chyby prispievateľa do Literárneho týždenníka reaguje aj s nezastretou iróniou, odborná argumentácia je správna, zrozumiteľná a podpora súčasnej kodifikácie ženských priezvisk jednoznačná. Ak dakto chce o problematike ženských priezvisk písať a polemizovať, mal by sa s touto argumentáciou vyrovnať a mal by si pozorne preštudovať aj poučky v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1953 i z roku 2000. Vyžaduje to logika aj etika odbornej diskusie, bez ktorých sa produkujú iba zbytočné písačky a podaromnici míňa papier a tlačiarska farba.
Najnovšie sa do používania cudzích ženských priezvisk zastaral P. Suchánka v dvoch článkoch publikovaných pod názvom S olympijským výborom komunikujeme v slovenčine? (Kultúra, 2000, roč. 34, č. 3, s. 10 a č. 26, s. 12.). Popri ošúchaných konštatáciách, ako sa Slováci používaním prípony ‐ová v ženských priezviskách diskreditujú pred celým svetom, možno v článku čítať aj ďalšie duchaplnosti: Ženská koncovka nevyplýva z potreby jazyka. Jazyk ako taký by to bez tej koncovky vedel ‘prežiť’. Vyplýva to zo spoločenskej potreby a jazyk vynašiel (tak!) práve tento spôsob na jej plnenie (č. 24). A na inom mieste zasa toto: Počuli sme samu Martinu Moravcovú po pretekoch: „... obzrela som sa, Torres tam ešte nebola...“. Je to veľmi ľahko pochopiteľné. Vyzbrojená medzinárodnou skúsenosťou nevie už mať tú ‘hrošiu kožu’, ku ktorej ju zaväzuje jazykovedec (č. 26).
Čo k tomu dodať? Jazyk sám naozaj nijaké potreby nemá, má ich však jeho nositeľ (čo pripúšťa aj autor citátov) a on je oprávnený používať aj požadovať všetky jeho prostriedky v záujme jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a hladkého priebehu komunikácie. Ak sa v ženskom priezvisku nepoužije prípona ‐ová, môže dôjsť a často naozaj dochádza k takému skratu, o akom je reč na začiatku noticky. Pokiaľ ide o odvolávanie sa na výpoveď M. Moravcovej, nemožno jej pripísať váhu argumentu. Veď Moravcovej výpovedný akt sa realizoval v slovenskom jazyku a bol adresovaný
strana 99
slovenskému televíznemu divákovi. Ten so zreteľom na prevládajúci živý úzus v používaní ženských priezvisk, ako aj na platnú kodifikáciu podobné výpovede vníma ako neprimerané jednoducho preto, lebo v nich právom očakáva signalizáciu prirodzeného ženského rodu, uplatnenie gramatickej zhody a ohýbanie priezviska, čo sa môže vyjadriť iba prechýlením ženských priezvisk.
Pristavme sa ešte pri požiadavke pozorne si pred vstupom do diskusie prečítať poučky o tvorení ženských priezvisk v Pravidlách slovenského pravopisu: Cudzie mená, ktorých hlásková podoba je pre nás veľmi nezvyčajná, ostávajú niekedy bez prípony ‐ová a neskloňujú sa, napr. madame Curie, Henrieta Marouzeau (PSP 1953). Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lolobrigida... (PSP 2000). Obidve konštatácie sú dôležité v súvislosti so spochybňovaním adekvátnosti kodifikácie. Vyplýva z nich, že jazykovedec nikoho „nezaväzuje mať hrošiu kožu“ (zámerne sme si vypomohli týmto štylistickým nepodarkom), ale že pripúšťa výnimku z pravidla a umožňuje uplatniť ju, keď je to nevyhnutné.
Vráťme sa teraz ku skandovaniu My chceme Kirschner! Na pozadí nevyhnutnosti gramatickej zhody a ohýbania v slovenských výpovedných aktoch možno pokojne vyhlásiť: My Kirschner nechceme! My chceme (Janu) Kirschnerovú! Nie je príliš povzbudivé konštatovať, že populárny herec, člen činohry Slovenského národného divadla, teda človek profesionálne pracujúci s jazykom a žijúci z jazyka, nevedel (?) — skôr azda nechcel — uviesť speváčku prirodzeným, jazykovo bezchybným a neprovokujúcim oznámením: Jana Kirschnerová.
Z používania ženských priezvisk „čulé líštičky civilizácie“ (M. Rúfus) urobili problém politický, národnostný, otázku ľudských práv atď. Podarilo sa tak zneistiť bežného používateľa jazyka v elementárnej veci, v ktorej sa dosiaľ nevyskytovali takmer nijaké ťažkosti. Stalo sa to preto, že sa spochybňuje správnosť a adekvátnosť kodifikácie, obchádzajú jazykové a jazykovedné argumenty a používanie priezvisk sa neprestajne spolitizúva okrem iného aj zveličovaním medzinárodnej dimenzie tohto javu.
Ivan Masár
strana 100
Seminár s týmto názvom zorganizovala Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry (ďalej SSPOL) 3. — 4. novembra 2000 v Budmericiach. Výber témy nebol náhodný. Podmienila ho akútna potreba prekladateľov odbornej literatúry zladiť právne termíny, spojenia aj celé frázy, ktoré používajú pri preklade dokumentov Európskej únie. Ide zväčša o preklady z angličtiny, z francúzštiny, prípadne z iných jazykov do slovenčiny.
Seminár otvorila predsedníčka SSPOL Anna Šebestová. Ako prvá vystúpila so svojím príspevkom Aproximácia práva a potreba prekladov práva Európskej únie generálna riaditeľka Inštitútu pre aproximáciu práva pri Úrade vlády Slovenskej republiky (ďalej IAP) Mária Krošláková. Uviedla, že v rámci Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou obidve zmluvné strany deklarovali nevyhnutnosť aproximácie súčasných aj budúcich právnych predpisov SR s predpismi EÚ, ktorá vyplynula z potreby postupnej kompatibility legislatívnych predpisov SR s predpismi EÚ. Európska únia sa zaviazala, že Slovenskej republike poskytne technickú pomoc pri zabezpečovaní procesu harmonizácie práva. Jednou z jej zložiek je podpora pri prekladaní legislatívnych predpisov Európskej únie. V súvislosti s tým predložila Slovenskej republike projekt technickej pomoci pri prekladovom procese „acquis communautaire“, t. j. pri preklade súboru právnych predpisov vydaných v rámci Európskej únie. Tak ako všetky asociované krajiny aj SR vytvorila centrálnu inštitúciu zodpovednú za zabezpečovanie týchto prekladov na národnej úrovni. V r. 1997 bola vytvorená Centrálna prekladateľská jednotka (ďalej CPJ). Organizačne sa začlenila do štruktúry Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR. V spolupráci s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej
strana 101
správy inštitút dokončil základnú evidenciu už existujúcich prekladov práva EÚ s cieľom zabrániť duplicitným prekladom a sprístupniť tieto preklady aj ostatným používateľom (centrálna databáza prekladov). EÚ poskytla SR len dočasnú a čiastočnú technickú pomoc pri zabezpečovaní prekladov právnych predpisov EÚ v rámci programu PHARE za predpokladu, že slovenská strana zabezpečí ďalšie vhodné podmienky fungovania prekladateľského centra. Realizácia prekladov právnych predpisov EÚ (ide približne o 80 000 strán právneho textu) je súčasťou celkovej prípravy SR na členstvo v EÚ, ako aj základnou podmienkou ďalšieho pokroku v oblasti harmonizácie práva SR s európskym právom. Zhruba rok pred predpokladaným vstupom sa vytvorí prekladateľský tím pre konkrétnu asociovanú krajinu v Bruseli, ktorý bude zabezpečovať preklady európskych právnych predpisov do štátneho jazyka príslušnej krajiny. Preklady budú publikované v časopise Official Journal (ďalej OJ), t. j. v úradnom vestníku Európskej únie, ako to poznáme dnes z praxe v rámci jednotlivých členských štátov EÚ. K existujúcim 80 000 stranám právnych textov uverejnených v OJ pribúda každoročne asi 5 000 strán nových textov, ktoré sú v ďalšom procese predmetom prekladu a harmonizácie slovenských právnych predpisov. To znamená, že zabezpečovanie prekladov je a bude kontinuálnym procesom.
Centrálna prekladateľská jednotka IAP plní viacero funkcií. Vykonáva koordinačnú činnosť, centrálnu evidenciu prekladov (vytváranie elektronických databáz prekladov, príp. ich poskytovanie zainteresovaným inštitúciám), zabezpečuje proces prekladov (príprava výberových konaní, zadávanie prekladov prekladateľom), vyvíja aktivity na zvyšovanie kvality prekladov (vytvorenie a realizáciu systému kvality prekladov na troch úrovniach, zjednocovanie terminológie, napĺňanie elektronickej databázy prekladov Multiterm) a napokon poskytuje informačné a dokumentačné služby (preklady právnych predpisov EÚ/SR v písomnej aj v elektronickej podobe). CPJ eviduje nielen tie preklady, ktoré vznikli na jej pôde, ale aj preklady ústredných orgánov štátnej správy SR.
Na úvodnú prednášku M. Krošlákovej tematicky nadväzovali príspevky Sone Ťavodovej a Ladislava Csányiho. L. Csányi sa zameral na systém kontroly kvality prekladov v rámci Centrálnej prekladateľskej jednotky. V revíznom oddelení CPJ sa revidujú vzniknuté preklady a čiastočne sa
strana 102
vykonáva aj terminologická revízia. Opravy sa potom prenášajú do preloženého textu a celé revidované znenie sa pridáva do databázy. L. Csányi poukázal na to, že revízori zamestnaní v CPJ nie sú tými najpovolanejšími znalcami jazyka. Na tomto úseku CPJ vyvíja úsilie o spoluprácu s profesionálnymi jazykovedcami najmä z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Táto spolupráca sa v budúcnosti plánuje rozšíriť, pretože vzniká akútna požiadavka prizvať k tímovej práci nielen terminológov, ale aj lexikografov, ktorí by kľúčové slová a spojenia spracovali vo forme glosárov a slovníkov, a to na primeranej profesionálnej úrovni. Takéto terminologicky zjednotené glosáre a slovníky by boli záväzné pre súčasných a aj budúcich prekladateľov textov EÚ. V ďalšej časti prednášky L. Csányi poukázal na niektoré konkrétne gramatické, syntaktické, štylistické a technické problémy, s ktorými sa revízori v CPJ stretávajú najčastejšie.
S. Ťavodová sa s účastníkmi seminára podelila o svoje skúsenosti, ktoré získala ako stážistka v Prekladateľskej službe Európskej komisie. Prekladateľská služba oficiálne prekladá len z úradných jazykov členských štátov EÚ a do týchto jazykov. Všetky úradné jazyky EÚ sú rovnocenné. Legislatíva EÚ musí byť publikovaná vo všetkých jazykoch EÚ, pretože sa zároveň stáva aj národnou legislatívou; každý občan má právo používať platnú legislatívu vo svojom jazyku. Neznamená to však, že všetky texty EÚ sa prekladajú do všetkých úradných jazykov. Rôzne interné materiály, listy jednotlivcom a pod. sa zvyčajne prekladajú iba do jedného alebo niekoľkých jazykov podľa potreby; rôzne výbory pri práci zvyčajne používajú len niektoré jazyky. Úradnými a pracovnými jazykmi EÚ sú angličtina, dánčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, nemčina, portugalčina, španielčina, švédčina a taliančina.
Z hľadiska štruktúry je prekladateľská služba rozdelená do šiestich hlavných sekcií: A/B — právo, hospodárstvo, financie; C — poľnohospodárstvo, rybárstvo, regionálna politika a kohézne fondy; D — vonkajšie vzťahy, colná únia, rozvoj a rozšírenie EÚ, humanitárna pomoc; E — výskum, telekomunikácie, energetika, priemysel, doprava, životné prostredie; F — sociálna oblasť, ľudské zdroje, spotrebiteľská politika; G — štatistika, vnútorný trh, podnikanie, informácie, inovácie.
V prekladateľskej službe sa ročne preloží asi milión strán rozličných textov. Všetci zamestnanci sú prijímaní na základe výsledkov verejnej
strana 103
súťaže. Pre každý jazyk sa vypisuje verejná súťaž osobitne podľa potrieb a kapacity. Oznámenie o verejnej súťaži sa publikuje v časopise OJ a v tlači EÚ. Verejná súťaž sa skladá z písomnej a z ústnej časti. Šancu získať zamestnanie majú iba tí prekladatelia, ktorí ovládajú minimálne dva úradné jazyky EÚ. Platí pravidlo, že prekladateľ zásadne prekladá len do materinského jazyka. Prekladatelia majú k dispozícii knižnice a dokumentačné strediská; pre každý jazyk existuje knižnica s primeranou literatúrou. Sú v nej publikácie a dokumenty EÚ, všeobecné a špecializované slovníky, glosáre, encyklopédie, rôzne periodiká. Ich prostredníctvom je možné vyhľadávanie v interných aj v externých databázach; je možné získať rozličné dokumenty, citácie. Knižnice sú schopné poskytnúť cielenú analýzu terminológie textov z vedeckých a z iných časopisov. V rámci prekladateľskej služby existuje aj terminologické oddelenie, na ktoré sa prekladatelia môžu obrátiť, ak sa im v texte vyskytujú problémy terminologickej povahy. V tomto oddelení sú takisto zastúpené všetky úradné jazyky EÚ. Okrem okamžitej pomoci prekladateľom interní terminológovia vypracúvajú špecializované glosáre podľa aktuálnych potrieb. Odborníci pôsobiaci v prekladateľskej službe veľmi dobre odhadli vývinové trendy v budúcnosti, a tak sa už niekoľko rokov investujú značné finančné prostriedky do informačných technológií. Noví prekladatelia sú povinní absolvovať školenie, ktoré ich uvedie do používaných informačných technologií, naučia sa pracovať s databázami EÚ. Štandardným vybavením každého prekladateľa je elektronická pošta, internet, adekvátne databázy (napr. Eurodicautom, CELEX, Multiterm), prekladateľské programové vybavenie (Systran, Translator’s Workbench).
Nemenej zaujímavý bol aj príspevok Ľubomíra Hanusa, riaditeľa odboru zahraničných vzťahov a európskej integrácie Ministerstva vnútra SR. Sústredil sa na otázky súvisiace s negociačnou kapitolou 24, ktorá sa zameriava na spravodlivosť a vnútorné veci.
Európska únia 4. 10. 1998 podpísala so Slovenskou republikou asociačnú dohodu, v ktorej sa SR v článkoch 69, 70, 71 zaväzuje približovať svoje právo k právu EÚ; článkom 86 sa zaväzuje spolupracovať v boji proti praniu špinavých peňazí a v článku 96 garantuje spoluprácu v boji proti narkotikám. Európska komisia vydala v roku 1995 Bielu knihu, ktorá odporúča postupnosť legislatívnych krokov a určuje úlohy, ktoré musia asocio-
strana 104
vané krajiny pri svojej integrácii do vnútorného trhu EÚ zvládnuť. SR následne prijala Národný program prispôsobovania právneho poriadku SR právu EÚ. V rámci tohto programu je Ministerstvo vnútra gestorom kapitoly 24 nazvanej Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a participuje na kapitole 21, ktorá sa zaoberá voľným pohybom osôb. Časový harmonogram plnenia úloh je rozdelený na krátkodobé a strednodobé priority do roku 2002. V marci minulého roka vláda SR schválila druhú, revidovanú verziu národného programu na prijatie právnych predpisov EÚ. Tento program sa zameriava na posilnenie inštitúcií na boj s organizovaným zločinom, na posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti nelegálnej migrácie a pod. Implementačné opatrenia sú navrhnuté vo forme prijatia, resp. novelizácie príslušnej legislatívy, v podobe výcviku príslušníkov polície v zahraničí, v zriaďovaní špecializovaných pracovísk atď.
Za „acquis communautaire“ nasleduje ďalšia fáza tzv. „acquis screening“, t. j. porovnávanie legislatívy SR s legislatívou a právom EÚ. Vzhľadom na rozsah a citlivosť problémov obsiahnutých v kapitole Spravodlivosť a vnútorné veci je snahou slovenskej strany otvoriť rokovania v tejto oblasti v roku 2001. EÚ pripisuje mimoriadny význam hladkému fungovaniu politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, a tak cieľom SR zostáva vytvorenie zodpovedajúcej administratívnej a inštitucionálnej kapacity a zladenie legislatívy SR s legislatívou Európskej únie do konca roka 2002.
Jana Buchelová, riaditeľka odboru sociálnej legislatívy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, vystúpila s príspevkom Sociálne zabezpečenie z pohľadu potrieb prekladateľa. Prednášajúca sa sústredila na niekoľko hlavných okruhov: dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, sociálna pomoc, doplnkové dôchodkové poistenie. Všetky typy poistenia a zabezpečenia sú dôležité pre každého občana SR vrátane prekladateľa. Pri dôchodkovom zabezpečení sa rozlišuje viac typov dôchodkov: starobný dôchodok, invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok, úplný invalidný dôchodok), vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov.
Ak vezmeme do úvahy, že právne vedomie a všeobecná znalosť zákonov nášho priemerného občana (aj prekladateľa) je pomerne nízka, tak táto prednáška Jany Buchelovej bola mimoriadne užitočná nielen svojou informačnou nasýtenosťou, ale aj tým, že odborní prekladatelia sa dozvedeli
strana 105
presné názvy pomerne veľkého počtu termínov a terminologických spojení používaných v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.
Za prekladateľské a tlmočnícke agentúry vystúpil s príspevkom konateľ spoločnosti SIMULTA František Michalička. Zameral sa na potreby adekvátnej pracovnej terminológie simultánneho a konzekutívneho tlmočníka — prekladateľa v situáciách, v ktorých si takýto prekladateľ z pochopiteľných časových dôvodov nemôže zaobstarať adekvátnu informáciu o prekladovom ekvivalente v oficiálnych zdrojoch, a tak je nútený používať svoje riešenie ad hoc. V súvislosti s takýmito situáciami by si F. Michalička predstavoval ako vhodné súčasné aj budúce riešenie prístup do oficiálne overenej terminologickej databázy Centrálnej prekladateľskej jednotky, ktorá by mohla byť zverejnená na internete. Za prekladateľov a prekladateľské agentúry takisto žiadal, aby boli zverejnené mená tých prekladateľov a agentúr, ktoré boli úspešné, vyhrali konkurz a teraz majú právo prekladať dokumenty EÚ.
Na úskalia prekladu právnych dokumentov sa vo svojom príspevku zamerala Sibyla Mislovičová, pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Poukázala na skutočnosť, že právne texty sú odborné texty, a tak je povinnosťou prekladateľa mať naštudovanú terminológiu tohto odboru. Napr. rozdiel medzi adjektívami právny a právnický musí prekladateľ odborného textu presne poznať. Právny jazyk je súčasťou spisovného jazyka, je to odborný jazyk, ktorý zachytáva a sprostredkúva právne texty. Právnický jazyk je skôr nespisovný; ide o neoficiálny, hovorený sudcovský jazyk (jazyk súdnych siení) a o právnický slang. Adjektívum právny je odvodené od substatntíva právo a adjektívum právnický od substantíva právnik. Adjektívum právny je v rámci spájateľnosti dynamickejšie ako adjektívum právnický.
Kvôli názornejšej predstave o fungovaní obidvoch slov sme analyzovali pozíciu adjektív právny a právnický vo viac ako dvadsaťmiliónovej korpusovej databáze textov v Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Slovo právny sa vyskytlo 506 ráz, z toho viac ako 20 ráz v spojeniach právny zástupca, právny expert, právny poriadok (v najbližšom „typickom“ okolí sa vyskytovali slovesá zaviesť, nastoliť, stabilizovať, sprehľadniť, znehodnotiť, upevniť), právny nárok, právny systém (typické okolie — globálny, transformujúci sa, dobudovať, stabilizovať, zlepšiť, zefektívniť), právny
strana 106
štát, právny predpis (dôležitý, všeobecne záväzný, oprávňuje, neoprávňuje, prikazuje, prijať nový, upraviť osobitný), právny subjekt, právny rozbor, právny dokument, právny rámec (vytvoriť, vymedziť, pripraviť, stanoviť), právny stav. O niečo nižšiu frekvenciu mali spojenia právny spor, právny mechanizmus, právny dokument, právny precedens, právny dôvod, právny záväzok, právny podklad, právny úkon. Slovo právnický sa v korpuse textov vyskytlo iba 13 ráz, najčastejšie v spojeniach právnický diplom, právnický problém, právnický lapsus, právnický zmätok, právnický rébus, právnický laik, právnický inštitút, právnický tím.
Ďalej S. Mislovičová upozornila na to, že s cudzími slovami by prekladatelia mali zaobchádzať opatrne. Treba si uvedomiť, či je výpožička z cudzieho jazyka funkčná, či skutočne nemá slovenský ekvivalent a či sa neuplatňuje na úkor fungujúceho domáceho termínu či výrazu, napr. neodporúča sa použiť slovo imprinter namiesto slovenského ekvivalentu tlačiareň, devepoler namiesto riešiteľ, art director namiesto umelecký riaditeľ a pod. Veľmi nevhodným riešením zo strany prekladateľa je použitie cudzieho slova bez pokusu o preklad. Poukázala takisto na niektoré syntaktické chyby vyskytujúce sa najmä pri používaní spájacích výrazov, predložiek a väzieb, na chyby v slovoslede, na nesprávne uplatňovanie interpunkcie.
Ďalším problémovým okruhom sú morfologické chyby (napr. zlé skloňovanie) a pravopisné chyby. Pri pravopisných chybách prekladatelia najviac „zápasia“ so zásadmi písania veľkých písmen pri názvoch inštitúcií a dokumentov. Pri rozhodovaní o písaní či nepísaní veľkého písmena musí prekladateľ často poznať adekvátne reálie, pretože v mnohých prípadoch nestačí nájsť si analogický príklad v Pravidlách slovenského pravopisu. Pri používaní skráteného oficiálneho názvu v kontexte S. Mislovičová odporučila smerovať k jednoduchému pravidlu: oficiálny, plný názov písať s veľkým začiatočným písmenom a skrátenú podobu vždy s malým začiatočným písmenom ako apelatívum (napr. Európska únia, únia).
V rámci štýlu prekladu právnych textov odporučila prekladateľom obmedzovať tzv. nekonečné súvetia. Pridlhé vetné konštrukcie môžu komplikovať zrozumiteľnosť textu napriek tomu, že sa prijíma najmä v písanej podobe. Pričastá frekvencia spájacieho výrazu ktorý sa môže hodnotiť ako štylistická neobratnosť.
strana 107
O tom, že prekladateľské problémy, do ktorých sa Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry pustila, sú naozaj mimoriadne aktuálne, svedčila aj vysoká účasť členov SSPOL (58) a živá, tvorivá diskusia, do ktorej sa zapojili M. Orlíková, E. Brejová, F. Tomášik, F. Michalička, M. Pauleová, S. Semáková, A. Rády (predseda Jednoty tlmočníkov a prekladateľov), A. Šebestová, J. Hasonová, J. Záhorcová a veľa ďalších účastníkov.
Azda najprecíznejšie a najvýstižnejšie sformulovala svoj diskusný vstup významná slovenská lingvistka a lexikografka A. Jarošová z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktorá je aj členkou SSPOL. Upozornila na nevyhnutnosť toho, aby oficiálne preklady právnych predpisov Európskej únie spĺňali kritériá terminologickej správnosti a terminologickej jednotnosti. V tomto zmysle by mala na kvalitu prekladu vplývať Centrálna prekladateľská jednotka Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR. Terminologická správnosť a jednotnosť by sa dala pomerne efektívne zabezpečiť tak, že by tím interných prekladateľov pracoval na sieti pomocou systému automatickej podpory prekladu. Konkrétne terminologické nejasnosti by sa priebežne riešili za pomoci kompetentných subjektov (jazykovedci‐terminológovia, špecialisti v danom odbore poverení gesciou terminológie). Výsledok riešenia by bol prekladateľom hneď k dispozícii. V prípade spolupráce s externými prekladateľmi by bolo potrebné cez internet zabezpečiť prístupnosť databázy zrevidovaných prekladov a databázy záväzných termínov. Táto databáza by bola prístupná nielen ministerstvám, ale aj širokej verejnosti, aby do nej mohli v prípade potreby nazrieť prekladatelia, právnici, terminológovia, lexikografi a iní. Všetky tieto materiály by boli primerane zabezpečené proti nedovolenému šíreniu a inému využívaniu, než na aké boli pôvodne určené. Takto postupujú analogické koordinačné a revízne centrá iných asociovaných krajín, napr. v Česku, Estónsku, Litve a inde.
Veľká väčšina účastníkov dvojdňového seminára podporila návrh A. Jarošovej na zabezpečenie terminologickej správnosti a jednotnosti prekladaných textov. Účastníci seminára — členovia SSPOL — navrhli, aby sa táto stále aktuálna problematika naďalej teoreticky a prakticky riešila na budúcoročnom seminári.
Za úspešné zorganizovanie seminára patrí vďaka celej výkonnej rade SSPOL, ďalej finančnej podpore Ministerstva kultúry SR a Literárnemu
strana 108
fondu SR, ktorý prekladateľom poskytol priestory v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Výkonná rada SSPOL považuje za svoju samozrejmú povinnosť zorganizovať druhú časť seminára v roku 2001.
Anna Šebestová
[Stoffa, Ján: Terminológia v technickej výchove. Druhé, opravené a doplnené vydanie. Olomouc, Univerzita Palackého 2000. 161 s.]
Názov recenzovanej práce J. Stoffu ponúka dvojakú interpretáciu. Ak totiž znie Terminológia v technickej výchove, mohlo by ísť o charakteristiku špeciálnej terminológie používanej v technickej výchove alebo o celkový postoj k terminológiám jednotlivých technických odborov, ktoré si študenti majú osvojiť už pri štúdiu daných odborov. Z celkového obsahu a rozvrhnutia látky však vyplýva ako opodstatnená práve táto druhá alternatíva. Podstatnú zložku práce totiž tvorí tretia časť Terminologické problémy v technickej výchove a ich riešenie. V nej autor na základe neobyčajnej rozhľadenosti upozorňuje na konkrétne nedostatky, ba miestami až vyslovené chyby v konkrétnych termínoch v jednotlivých technických odboroch, opierajúc sa pritom o publikované analýzy viacerých autorov, ale veľmi výdatne využívajúc vlastné analýzy. Dotýka sa pritom predovšetkým záporných riešení (ako sú problémy nepriezračnosti, nesystémovosti). Ale veľmi často upozorňuje na problémy (slovo problém je azda najčastejšie vo všetkých výkladoch) homonymie a synonymie termínov, na internacionalizáciu terminológie. Poukazuje sa na problémy dodržiavania, resp. častejšie nedodržiavania noriem, resp. systémového prístupu. Slovom: vidieť tu autorovu snahu poukázať na veľmi širokú problematiku a na potrebu vypestovať u študentov, resp. aj ostatných používateľov terminológie pocit potreby zaujímať vlastný postoj k používaným termínom. Ide tu zrejme o to, čo aj mnohí jazykovedci označujú termínom terminologická kultúra.
strana 109
V tomto zmysle je práca J. Stoffu vynikajúcim a nadmieru aktuálnym príspevkom aj k celkovej jazykovej kultúre a viac ako vítaným pomocníkom pri práci profesionálnych terminológov z radov jazykovedcov.
Prirodzene, pri akýchkoľvek úvahách o terminológii je nevyhnutné vychádzať zo základných pojmov a termínov v samej teórii terminológie. Autor venuje týmto otázkam úvodnú kapitolu Základy všeobecnej terminológie. Uvádza v nej jednak základné termíny a ich zložky, jednak teóriou vypracované vlastnosti termínov, ako je systémovosť, významová priezračnosť, spisovnosť, internacionálnosť atď.
Do týchto všeobecných úvah sa však dostali niektoré nepresné, resp. nie dosť zreteľné formulácie. Napr. kalk nie je úplné napodobnenie, ale výstižnejšie ho možno charakterizovať ako „doslovný“ prevod morfematickej štruktúry z jazyka originálu do cieľového jazyka.
Pri výklade o predponách sa uvádzajú slová ako poistka, pohon, ponor. Treba však poznamenať, že v nich možno vyčleniť predponu len čisto formálne. Z hľadiska odvodzovania je jasné, že slovo poistka nebolo utvorené od základu ‐istka, podobne pohon, ponor nie sú odvodené od základov ‐hon, ‐nor. Správnejší je predpoklad, že predpona po‐ je už v slovesách poistiť, poháňať, ponárať.
Nemožno tvrdiť, že slová typu briefing — brífing, cargo — kargo sa rozlišujú svojou gramatickou formou, keď zreteľný rozdiel je len v ich grafickej podobe. Takisto nemožno súhlasiť s predstavou, že popri dvojtvaroch jestvujú aj trojtvary, ba dokonca až šesťtvar. Tu ide skôr o konkurenciu viacerých podôb pomenovaní pre ten istý pojem.
Zložitú problematiku vzťahu pojmu a termínu vysvetľuje J. Stoffa ako dialektický vzťah obsahu a formy, pričom obsah je reprezentantom pojmu a termín reprezentantom formy. V skutočnosti by si tento vzťah vyžadoval bližšie rozvedenie a azda by sa našlo zreteľnejšie riešenie, keby sa do výkladu zaviedol pojem a termín jazykový znak, ktorého zložkami sú obsah a forma (čiže termín, jeho konkrétna podoba). Z tohto chápania by logicky vyplynul aj základný poznatok, že termín je síce pomenovanie pojmu, stojí za pojem v poznávacej i komunikačnej činnosti človeka, ale zároveň sa používa na označovanie objektov, čiže má intenziu a extenziu.
Nepokladáme za osobitné pojmy — termíny v teórii terminológie také výrazy, ako terminologické adjektívum, terminologická prípona a termino-
strana 110
logická predpona. Tieto útvary nemajú v teórii osobitnú funkciu, fungujú tak ako v bežnom jazyku. Skôr by sa malo uvažovať o tom, či termín môže mať podobu slovesa alebo adjektíva.
Osobitnú pozornosť venuje J. Stoffa otázkam normovanosti a normalizácie v terminológii, a to jednak upozorňovaním na jednotlivé (najmä problematické) riešenia v názvoslovných normách, ale najmä rozsiahlym súpisom názvoslovných noriem a iných prác (lexikografických i analytických). Ich znalosť, resp. dobrá orientácia v nich je nevyhnutným predpokladom zvyšovania terminologickej kultúry. Z tohto hľadiska má druhá časť knižky (terminologické systémy) vlastne len informačnú hodnotu. Platí to aj o náčrte medziodborových vzťahov.
Naznačené úsilie o zvyšovanie terminologickej kultúry nachádza v knižke aj praktickú oporu v jej formulačnom či štylistickom stvárnení. Autorove výklady plynú vecne, jednoducho, ale pritom presne a výstižne. Je pozoruhodné, že hoci knižka vyšla v Olomouci, v českom univerzitnom vydavateľstve, je v nej takmer nezistiteľný počet tlačových chýb. Preto dosť prekvapujú formulácie typu bolo poukázané, bol kodifikovaný ako nesprávny (namiesto bol označený pri kodifikácii ako nesprávny).
Z hľadiska čitateľa by azda bolo treba zvážiť, či spôsob uvádzania bibliografických záznamov len číslom v hranatých zátvorkách, akokoľvek presný, trocha nenarúša plynulosť vnímania, keď si čitateľ musí názov diela i jeho autora hľadať v osobitnom zozname pod udaným číslom. Ako kuriozitu treba v tejto súvislosti uviesť, že niektoré údaje o stránkach v autorskom registri sú nesprávne, resp. posunuté v číslovaní. Napr. F. Devínsky nie je na s. 54, ale na s. 55, Durozoi nie je na s. 106, ale na s. 107. Nie je jasné, prečo sa vo vecnom registri uvádzajú niektoré heslá v zápornej podobe, napr. nekonvenčný, nesystémovosť, zavádzajúce je heslo hlavný princíp terminológie (má ním byť zásada jeden pojem — jeden termín).
Škoda, že takéto drobnosti unikli autorovi i redakcii pri konečnom vydavateľskom spracovaní. Aj napriek tomu však platí, čo sme už viackrát naznačili: ide o prácu, ktorá je závažným a v našej situácii zriedkavým príspevkom k terminologickej kultúre.
Ján Horecký
strana 111
[Grigorjanová, Tatiana — Kollár, Dezider: Slovensko‐ruský právnicko‐ekonomický slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2000. 256 s.]
Nový Slovensko‐ruský právnicko‐ekonomický slovník vznikol na pôde Slovenskej akadémie vied — v Slavistickom kabinete SAV. Jeho autormi sú Tatiana Grigorjanová a Dezider Kollár. Právnickú lexiku z excerpcií zabezpečovali Milada Jankovičová (trestné právo), Zdenka Sokirová (pracovné právo), Ella Sekaninová (občianske a obchodné právo), Róza Tuguševová (internacionálna lexika) a Rudolf Blazsek (medzinárodné právo). Vedeckými redaktormi boli D. Kollár (hlavný redaktor slovníka), E. Sekaninová a N. B. Trojepoľská (Moskva). Ani z tiráže, ani z úvodu sa však nedozvedáme, kto excerpoval aktuálnu ekonomickú terminológiu.
Nový prekladový slovník slovensko‐ruskej právnicko‐ekonomickej terminológie je určený predovšetkým slovenskému používateľovi a isto ho s radosťou privítajú aj naši prekladatelia právnických a ekonomických textov do ruštiny.
Základným prameňom pri tvorbe slovníka okrem odborných slovníkov — výkladových i prekladových — a iných odborných publikácií bola excerpcia termínov z odborných časopisov a z dennej tlače, čím by mala byť zabezpečená aktuálnosť a relatívna kompletnosť heslára z lexiky daných oblastí. Šírka zachyteného materiálu, jazyková správnosť príslušnej terminológie v obidvoch jazykoch a jej kontextové uplatnenie determinovali aj spôsob spracovania slovníka, významovú štrukturáciu heslového slova a rozsah uvádzania exemplifikácií a ostatného ilustračného kontextu.
Tento odborný prekladový slovník svojou koncepciou, svojím spracovaním spája princípy všeobecného dvojjazyčného slovníka (založeného na konfrontácii dvoch jazykových systémov, na členení významovej štruktúry heslového slova a jeho jednotlivých prekladových ekvivalentov) s princípmi terminologického slovníka prezentujúceho nomenklatúru spracúvaného vedného odboru bez definícií. Takže tento slovník je aktuálny nielen z hľadiska súčasného slovenského i ruského jazyka, ale aj z hľadiska súčasného práva a dnešnej ekonomiky.
strana 112
Na rozdiel od všeobecného prekladového slovníka v tomto odbornom dvojjazyčnom slovníku sa prekladajú len také heslové slová, ktoré majú vyhranene terminologický charakter alebo tvoria súčasť terminologického slovného spojenia. Slovo, ktoré nie je termínom, uvádza sa v heslári bez prekladu, teda bez vlastného ekvivalentu, a po dvojbodke sa uvádza terminologické spojenie a za ním prekladový ekvivalent, napr.: ustanovovací: ~ dekrét; úrovňový: ~‐á križovatka; priebeh: bezškodový ~ (poistenia).
Do heslára slovníka sa zahrnuli aj historické termíny (léno, sedria, segregácia, senior) a niektoré ustálené a v právnickej i ekonomickej praxi zaužívané cudzie, najmä anglické a latinské výrazy, ako napr.: company, courtier, corpus delicti, credit card, bona fide, a conto, a dato, ipso facto, ius canonicum, lex causae, summa summarum.
Heslové slová sú usporiadané abecedne, viacslovné cudzie výrazy sa chápu ako jeden celok a sú zaradené do abecedného poradia podľa svojho prvého člena. Vzťahuje sa to aj na skratky a skratkové slová, ktoré sú aj dešifrované. Pravopisné, hláskoslovné a slovotvorné varianty heslového slova sa uvádzajú v jednom hesle, ak nie sú od seba abecedne vzdialené. V opačnom prípade sa uvádzajú ako odkazové heslá (slová). Pri slovesách sa spravidla uvádzajú v jednom hesle obidve vidové dvojice, teda dokonavý aj nedokonavý tvar (vyznačené skratkami: dok., nedok.). V príkladoch sa v zásade rozpracúva viac frekventovaná jednotka (menej frekventovaná sa ilustruje buď v redukovanom rozsahu, alebo sa uvádza bez príkladu). Homonymá sa označujú malou arabskou číslicou. V tomto slovníku sa nehniezduje, t. j. každé heslové slovo alebo výraz sa uvádza v osobitnom hesle.
Pretože tento slovník je v prvom rade určený slovenskému používateľovi, gramatické informácie sa pri heslovom slove (slovenskom) uvádzajú iba v obmedzenej miere. Ako sme už spomenuli, pri slovesách je len skratka vidu, pri ďalších slovách sa v prípade potreby uvádza iba slovný druh pri podstatných a prídavných menách (skratkami podst. a príd.) a pri príslovkách (skratkou prísl.). V prípade odlišnosti medzi slovenskou a ruskou slovesnou väzbou sa uvádza aj väzba (rekcia), ktorú používateľ slovníka nájde aj v takom prípade, ak má významotvornú funkciu; napr.: preniesť čo na koho (právomoc a pod.), prepísať čo na koho, prepadnúť1 koho (lúpežne a pod.) — na rozdiel od prepadnúť2 (stratiť platnosť, majetok). Uvádzanie
strana 113
väzby je však nejednotné. V niektorých prípadoch sa uvádza aj vtedy, keď ju používateľ slovníka neočakáva, napr. pri slovesách prenajať si čo, prenajímať si čo, prenasledovať koho, prerokovať čo, preskúmať čo, prešetriť čo atď., inokedy zasa chýba, ako je to pri slovese previniť sa (proti čomu, voči komu), lebo v ruštine je slovesná väzba odlišná.
Rod podstatného mena sa uvádza len na strane ekvivalentov v prípade, ak by u používateľa mohla nastať neistota v jeho určení. Takým prípadom je bezpochyby heslo arbitráž (v slovenčine ženského rodu, v ruštine mužského rodu), ale v tomto prípade pri ruskom ekvivalente rod nie je uvedený.
Ostatné údaje a informácie sa riešia typograficky ako v iných, u nás vydávaných slovníkoch (tilda, interpunkcia, arabské číslice na významy atď.).
V rámci exemplifikácie sa uvádzajú iba terminologické spojenia.
V slovníku sa používajú odborné skratky (napr. fin., účt., cirk., ekon.), gramatické skratky (napr. dok., nedok., neskl.) a štylistické skratky (napr. expr., hovor., slang., zastar., pren.). Zoznam skratiek na začiatku slovníka však nie je úplný, chýbajú v ňom niektoré skratky, ktoré sa v slovníku používajú, napr. dopr. (použitá pri hesle uzavretý), hromad. (pri hesle inteligencia), polit. (pri heslách absolutizmus, anšlus), pošt. (pri heslách priečinok, priehradka), škol. (v heslách ašpirant, ašpirantúra), voj. (v hesle intervencia). Pri hesle a dato je skratka skr., hoci inde je skrat. V zozname skratiek je chybne uvedená skratka adm. ako odm., a teda je aj zle abecedne zaradená. Mimochodom, skratka a. c. nie je skrátením spojenia ante Christum, lebo na tento letopočet sa v Európe používa skratka a. Chr., pritom v slovníku chýba analogická skratka p. Chr., čo značí post Christum (po Kristovi; pozri z češtiny preložený Slovník cudzích slov. Bratislava, SPN 1997).
Výslovnosť autori uvádzajú v prípade potreby hneď za heslovým slovom v hranatej zátvorke. Jej uvádzanie však nie je jednotné a dôsledné. Je diskutabilné uvádzať výslovnosť pri cudzích slovách, pri ktorých z hľadiska výslovnosti nevznikajú problémy, napr. ad hoc [ad hok], ad acta [ad akta], actus Dei [aktus dei], actus reus [aktus reus], actio ad rem [akció ad rem], actio in personam [akció in persónam], circa [cirka] atď. Stačilo by uvádzať výslovnosť tých častí viacslovných výrazov, kde je rozdiel medzi
strana 114
pravopisom a výslovnosťou z hľadiska nášho pravopisu. Mnohé spojenia sú totiž dosť dlhé, napr. conditio sine qua non [kondício sine quá non], praesumptio iuris ac de iure [prezumpció júris ak de júre], ad maus proprias [ad manús propriás]. Na druhej strane výslovnosť chýba pri výrazoch a conto, ą jour, ad locum, alias dictus a pri ďalších. Pri niektorých zložených termínoch sa výslovnosť vyznačuje len v problematickej časti slova, napr. antitrustový [‐trastový], antidumping [‐damping] (ale pri slove antidumpingový už nie je uvedená). Inokedy sa uvádza výslovnosť len problematického slova spojenia, napr. consensus ad idem [consenzus], contra bonos mores [kontra].
Za zbytočné považujeme uvádzať otáznik za heslami typu cui bono?, cui prodest?, lebo sa môžu vyskytovať aj v inej vetnej pozícii.
V názvoch inštitúcií (našich, európskych i svetových), pri ktorých sú uvedené aj ich skratky, mali by byť uvedené skratky vo východiskovom aj v cieľovom jazyku. Tu však badať nejednotnosť a nedôslednosť. Napríklad v heslovej stati fond sa ako príklad uvádza názov Medzinárodný menový fond (bez skratky!); v heslovej stati medzinárodný názov Medzinárodný menový fond — so skratkami MMF, IMF aj s ruským ekvivalentom so skratkou. Mnohé skratky medzinárodných inštitúcií chýbajú pri ruských ekvivalentoch (napr. Medzinárodný menový systém — IMS), pritom je nemysliteľné, aby sa v súčasnej ruštine nepoužívali. Pri reedícii slovníka nedostatky tohto druhu treba odstrániť.
Je otázke, či do slovníka tohto typu treba uviesť neoficiálny názov Európska rada (i keď s vyznačením hovorovosti) popri korektnom názve Rada Európy.
Niektoré slová mohli alebo mali byť zaradené do heslára, napr. adjudikovať, clausula (s odkazom na klauzula, ako to je pri slovách clearing, clearingový), cum clausula (pritom je tu heslo clausula rebus sic stantibus), etnikum, etnický, etnicita atď.
Zdá sa, že v niektorých prípadoch nie je úplne presná ekvivalencia. Napr. pri hesle abnormalita je ekvivalent anomalija, pri hesle abnormálny je ekvivalent nenormaľnyj, anomaľnyj; pri hesle anomália sú ekvivalenty 1. anomalija 2. otklonenije, nenormaľnosť; preto si myslíme, že pri hesle abnormalita mal byť na prvom mieste ekvivalent abnormaľnosť. Podobne pri hesle asimilácia je príklad národnostná asimilácia preložený ako etni-
strana 115
českaja asimilacija, čo asi takisto nie je presne to isté. V heslovej stati obchodovanie je príklad nezákonné obchodovanie s ľudskými orgánmi a je preložený ako spekuľacija čelovečeskimi organami. Zdá sa, že ruská spekuľacija nevystihuje presne tento protizákonný skutok.
Nie je jasné, prečo sa uvádza heslo avoáry v tejto forme, bez vyznačenia, že je to tvar množného čísla, keď v slovníku cudzích slov je avoir [avoár] v jednotnom čísle. Možno je to tu vplyv ruštiny?
Ešte chceme upozorniť na drobné chybičky, ktoré by naozaj nemali byť. V heslovej stati generálny v príklade generálna dohoda by pri spresňovaní významu: medzi Odbormi a vládou malo byť slovo odbory s malým začiatočným písmenom. V hesle lehota je príklad lehota končí — tu sa isto len zabudlo na zvratné zámeno sa, teda malo byť lehota sa končí. V heslách podpísať a podpisovať v 3. význame by bolo bývalo vhodnejšie namiesto napodobniť, napodobňovať podpis niekoho uviesť sfalšovať, falšovať. V hesle nenastúpiť je príklad nenastúpiť služby, tu chýba predložka do. V hesle schopný je príklad byť uznášania schopný, ale slovo uznášaniaschopný sa píše dovedna, ako sa uvádza aj v heslári tohto slovníka na svojom mieste v abecede. V slovníku sa uvádza skratka s. r. o., hoci primeranejšia je skratka spol. s r. o. alebo s. s r. o. (pri hesle obmedzený, ručenie a spoločnosť). V slovníku ostalo aj dosť chybných rozdelení slov, ktoré sa ľahko odstránia pri reedícii.
Napriek uvedeným (a ďalším neuvedeným) drobnostiam a nedôslednostiam je tento nový slovník prínosom do dvojjazyčnej odbornej lexikografickej literatúry. Pri hodnotení kvality slovníkového diela bežný používateľ s ľahkým srdcom vynáša súd nad prácou, nad často niekoľkoročnou námahou autorského kolektívu bez toho, aby čo len tušil, aká náročná je práca na slovníku. Každé heslo, každé jedno slovíčko môže byť potenciálnym zdrojom chyby, i keď malej, ale predsa len chyby. Niekedy je príčinou časová tieseň, inokedy ľudský faktor, ako pri každej inej práci. Preto, keď berieme do rúk slovník, myslime na ťažkú, obetavú a nikdy (ani v minulosti, ani dnes) nie náležite ocenenú prácu lexikografov. Buďme k nim aspoň zhovievaví, lebo to je minimum, čo si zaslúžia.
Edita Chrenková
strana 116
[SEHNALOVÁ, Zlata.: Taliansko‐slovenský frazeologický slovník, Bratislava, Kniha spoločník 1999]
Brať do ruky knihu zameranú na taliančinu poteší každého, kto má pozitívny vzťah k tomuto jazyku, veď jeho nositelia — ako sami hovoria — sú nám blízki, a tak každá práca o taliančine iba posilňuje toto puto. Nie je to inak ani s týmto slovníkom, ktorého autorka Zlata Sehnalová s veľkým nadšením dala slovenskej verejnosti veľmi potrebné dielo. Pri stretnutiach prekladateľov v minulosti nejeden diskutujúci pripomínal absenciu takéhoto diela a účastníci stretnutí vyjadrovali želanie, aby sa takýto slovník spracoval. A tak sa zásluhou Zlaty Sehnalovej toto želanie splnilo. Autorka v úvode slovníka vyslovuje svoju vďaku všetkým, ktorí jej pri tejto práci boli nápomocní.
Už dlhší čas sa u nás zdôrazňuje potreba väčšieho a požiadavkám súčasnosti lepšie vyhovujúceho taliansko‐slovenského slovníka. Taliansko‐slovenský frazeologický slovník sprístupňuje používateľovi aspoň dôkladnejšie spracovanie frazeológie, veď prináša a vysvetľuje takmer 3000 frazeologizmov, čo bežný všeobecný prekladový slovník ani nemôže registrovať.
Taliansko‐slovenský frazeologický slovník je dôsledne abecedný a v zásade prekladový. Význam frazeologizmu sa uvádza pri základnom slove, pri sprievodných slovách sa odkazuje na základné slovo, napr. pri hesle offerta so slovenskými ekvivalentmi obeta, ponuka je frazeologizmus essere un’ o. di Caino a pri ňom odkaz na heslo Caino, kde však v danom prípade nájdeme iba frazeologizmus fare l’offerta di Caino, pri ňom jeho preklad do slovenčiny a i príslušné vysvetlenie.
Takéto spracovanie je potrebné pri vyučovaní v školách, ale aj pre dospelých, ktorým nie sú známe príslušné reálie tvoriace základ frazeologizmu.
Autorka uvádza aj použitú literatúru a slovníky, ktoré jej poslúžili ako materiál pri tvorbe slovníka. Otázka výberu príslušných hesiel býva vždy tvrdým orieškom, lebo z obrovského množstva talianskych frazeologizmov vybrať tie najfrekventovanejšie nie je ľahká vec. Tu treba povedať, že výber
strana 117
bol šťastný. Autorka v slovníku uvádza aj ustálené latinské zvraty, ktoré sa používajú v súčasnej taliančine, ako napr. ab ovo; Deprofundis; Dies irae, ako aj biblické zvraty: dare a Cesare quel che Ź di Cesare; fare il Cireneo atď.
Základné slovo je tlačené veľkými písmenami, čo umožňuje dobrú orientáciu v texte. Potom sa dáva všeobecná sémantizácia a za tým príslušný frazeologizmus s jeho slovenským ekvivalentom a s potrebným vysvetlením. Aby autorka ukázala životnosť a používateľnosť frazeologizmu, uvádza exemplifikácie z literatúry alebo z dennej tlače. Tým akoby napĺňa zásadu Non multa, sed multum (Nie mnoho vecí, ale dôkladne). Citácie zaberajú dosť miesta, ktoré by mohol zaujať nový frazeologizmus. Aj v iných jazykoch sú frazeologické slovníky tohto druhu, no sú aj bez citácií. Prekladatelia sa väčšinou vyslovujú za uvádzanie väčšieho počtu frazeologizmov. V slovníku sú len talianske citácie; väčší úžitok by mal používateľ slovníka z uvedenia slovenského prekladu, lebo by mohol porovnať svoj preklad. Je dobré, že autorka uvádza ekvivalenty pri základnom slove, a tak má používateľ možnosť vidieť jeho posun vo frazeologizme. Sú autori, ktorí tvrdia, že frazeologizmy sú nepreložiteľné, no život ukazuje nevyhnutnosť ich pochopenia. Autorka venovala veľkú pozornosť tomuto vzťahu a len celkom zriedkavo nevystihla celý rozsah frazeologizmu, ako napr. a mė e tė — na obrátku; fare a mė e tė — urobiť jedným švihom, na obrátku, raz‐dva, ale neuviedla jeho význam „zaplatiť v hotovosti“.
Aj v tomto slovníku by sa z didaktických dôvodov žiadalo označiť prízvuk v tých slovách, keď nie je na druhej slabike od konca — parole piane.
Pri hesle canossa vo vysvetlení by bolo namiesto pasíva ktorým bol exkomunikovaný z cirkvi lepšie aktívum ktorý ho exkomunikoval z cirkvi.
Autorku slovníka môže tešiť vedomie, že svojou prácou zaplnila prázdne miesto v taliansko‐slovenskej lexikografii a že jej slovník veľmi pomôže pri štúdiu taliančiny. Iste jej patrí vďačnosť taliančinárov a jej slovníku aj návrh na ocenenie slovník roka.
Anton Košťál
strana 118
Pod Čebraťou či pod Čebraťom? — Pán Bašnák z Ružomberka sa na jazykovú poradňu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV obrátil s otázkou, akého rodu je názov blízkeho vrchu Čebrať. Tu je naša odpoveď:
Z publikácie Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky (Bratislava 1987, s. 55) sa možno dozvedieť, že vrch Čebrať je v pohorí Šípska Fatra a jeho výška je 1 054 m. Mäkké zakončenie v názve Čebrať pripomína niektoré miestne názvy ženského rodu so zakončením na mäkkú spoluhlásku, ako napríklad Debraď, Mokraď či Hrochoť, ktoré sú ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dlaň. Iný pohľad do našich úvah vnáša publikácia Geografické názvoslovie základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky (Bratislava 1977). Na s. 23 nájdeme pod názvom Čebrať v zátvorke aj podobu Čebrad. Pri úprave názvoslovia základnej mapy do podoby, ako ho uvádza táto publikácia, vychádzalo sa z názvoslovia základnej mapy z rokov 1970 — 1972. V minulosti sa teda používal aj názov Čebrad, ktorý sa svojím zakončením zaraďuje medzi podstatné mená mužského rodu. V starších publikáciách nájdeme aj varianty Čabrat (učebnica vlastivedy zo šesťdesiatych rokov) a Čebrát (Krásy Slovenska, roč. 29, s. 178).
So zemepisným názvom podobného znenia sa stretávame aj v prípade iného vrchu na území Slovenska — v blízkosti obce Čabradský Vrbovok, na juhovýchod od Krupiny, nachádza sa vrch Čabraď a na ňom zrúcanina rovnomenného hradu (pôvodne Litava, Litva či Lietava, ale aj Čabrad). Vedľa neho nájdeme menší vrch s odvodeným názvom Čabrádok. Názov Čabraď sa skloňuje ako neživotné podstatné meno mužského rodu.
Pri určovaní rodu zemepisného názvu Čebrať môžeme teda analogicky podľa názvu krupinského vrchu Čabraď aj názov Čebrať zaradiť medzi podstatné mená mužského rodu a skloňovať ho podľa vzoru stroj. Za prav-
strana 119
du nám dávajú aj Krásy Slovenska (roč. 45, s. 176), ktoré uvádzajú názvy Predný Čebrať a Zadný Čebrať. V mužskom rode uvádza názov Čebrať aj Turistický sprievodca ČSSR, zväzok 45, Západné Tatry a Chočské pohorie (Bratislava, Vydavateľstvo SV ČSTv 1964). Na s. 206 čítame: „Čebrať, kužeľovitý, zalesnený vrch v Chočskom pohorí, priamo nad mestom Ružomberok. Z nižšieho (vých.) vrcholu (Predný Čebrať) rozsiahly výhľad...“ a na s. 159 nás autori pozývajú na túru s návratom „neznačkovanou vozovkou východnou stranou Čebraťa do Likavky a Ružomberka“.
Z novších prameňov možno spomenúť obrazovú publikáciu Františka Šľachtu Ružomberok (Martin, Osveta 1992) s básňami a textom Jaroslava Rezníka. V textoch k obrázkom čítame: Z Čebraťa je najkrajší pohľad na panorámu mesta (s. 1) alebo: Kto si netrúfa až na vrchol Čebraťa, nech postojí na jeho úbočí (s. 6).
S kužeľovitým vrchom týčiacim sa nad Ružomberkom sa rozlúčime slovami básnika z publikácie Ružomberok : Belasé ráno nad mesto vyšlo / a znova našlo všetko v poriadku: / nitôčku Váhu, / trasľavou rukou prudkej vody / vyšitú do plachty / láskavého údolia / i junácky klobúk Čebraťa, / podperený rozmajrínom štíhlych smrekov... (s. 3).
Krátko na záver: Názov vrchu Čebrať je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru stroj, teda z Čebraťa, Čebraťu, o Čebrati, pod Čebraťom.
Katarína Kálmánová
Ako sa volá znamienko, ktorým sa podčiarkuje text? — Zo Slovenského rozhlasu sme dostali otázku, ako sa volá znamienko, ktorým sa podčiarkuje napísaný text a ktoré býva osobitne vyznačené na klávesnici písacieho stroja, ale aj na klávesnici počítača. V jazykových príručkách sa im totiž odpoveď na položenú otázku nepodarilo nájsť.
Odpoveď na otázku, ako sa volá uvedené znamienko, hľadali sme aj v slovenskej technickej norme STN 01 6910 Pravidlá písania a úpravy
strana 120
písomností. V článku 17.1 Podčiarkovanie sa okrem iného konštatuje, že text sa podčiarkuje súvislou čiarou alebo prerušovanou čiarou a že na podčiarkovanie sa používa podčiarkovacie znamienko. V citovanej norme sa teda na označenie príslušného znamienka používa dvojslovné spojenie so zhodným prívlastkom podčiarkovací (v tvare stredného rodu podčiarkovacie), v ktorom je prívlastok vyjadrený prídavným meno utvoreným príponou ‐ací od slovesa podčiarkovať. Dvojslovné spojenie podčiarkovacie znamienko možno priradiť k ďalším názvom znamienok, ktoré využívame pri písaní akéhokoľvek textu, ako sú rozdeľovacie znamienko, spájacie, resp. spojovacie znamienko. Pri týchto dvoch názvoch máme však aj jednoslovné pomenovania utvorené príponou ‐ník zo slovesného kmeňa rozdeľov(ať), spojov(ať), ktoré sú vlastne prevedením dvojslovného spojenia rozdeľovacie znamienko, resp. spojovacie znamienko do jednoslovného názvu. Ide o názvy rozdeľovník (toto slovo Slovník slovenského jazyka, zv. 3, z r. 1963, hodnotí ako zriedkavé) a spojovník. Je tu teda takýto model tvorenia: rozdeľov‐ať — rozdeľov‐ací — rozdeľovacie znamienko — rozdeľov‐ník, resp. spojov‐ať — spojov‐ací — spojovacie znamienko — spojov‐ník. Podľa tohto modelu môžeme utvoriť aj jednoslovný názov na označenie podčiarkovacieho znamienka, a to názov podčiarkovník (podčiarkov‐ať — podčiarkov‐ací — podčiarkovacie znamienko — podčiarkovník).
Na záver: Znamienko, ktorým sa podčiarkuje napísaný text a ktoré býva osobitne vyznačené na klávesnici písacieho stroja, ale aj na klávesnici počítača, volá sa podčiarkovacie znamienko alebo podčiarkovník.
Matej Považaj
strana 121
klub gen. ‐u, muž., nové v spoj. školský klub detí ped., školský klub hovor. výchovno‐vzdelávacie zariadenie s oddychovou a záujmovou činnosťou pre školopovinných žiakov v čase mimo vyučovania: Autorka je metodičkou školských klubov detí v okrese Medzilaborce. (TLAČ) — Najskôr som pracovala v školskom klube, potom som začala pracovať s mentálne postihnutými deťmi. (TV)
Názov školský klub detí sa do pedagogickej praxe zaviedol pomerne nedávno. Čiastočne tak nadviazal na starší názov školský klub, ktorým sa pomenúvalo školské zariadenie, v ktorom trávili čas mimo vlastného vyučovania deti od 5. do 9. ročníka základných škôl. Deti 1. až 4. ročníka navštevovali školskú družinu. Treba povedať, že v praktickom živote sa medzi týmito dvoma pojmami nerozlišovalo a jednotne sa používal výraz školská družina. Obidve zariadenia boli zamerané jednak na prípravu žiakov na vyučovanie, ale popritom rozvíjali aj ich oddychovú a záujmovú činnosť. V tomto zmysle sa školský klub detí svojou náplňou či zameraním od nich výrazne neodlišuje. Na rozdiel od nich však školský klub detí je určený pre žiakov základných škôl bez vekového rozlíšenia, ako aj pre žiakov osemročných gymnázií. No jeho najpodstatnejšia zmena je tá, že ho môže zriadiť nielen štátna správa, ale aj cirkev, náboženská spoločnosť, obec či iná právnická alebo fyzická osoba. Nové pomenovanie má zaiste zdôrazniť rozdiel súčasnej školskej štruktúry oproti bývalej (socialistickej). O tom však, že významová náplň pomenovania sa neveľmi zmenila, svedčí prax. Hoci v pedagogickej tlači (napr. v časopise Vychovávateľ) i literatúre sa uplatňuje už tento nový termín, v bežnom živote, napr. v reči rodičov detí, v komunikácii rodičov s vychovávateľmi, ale aj v reči samotných vychovávateliek (najmä starších či stredného veku), sa naďalej zväčša používa predchádzajúce pomenovanie školská družina, resp. skrátene družina. Aj nové pomenovanie školský klub detí — potvrdzuje to i naša druhá ukáž-
strana 122
ka — sa v praxi najčastejšie používa v skrátenej dvojslovnej podobe školský klub, prípadne ako skratka ŠK.
mozzarella [mocarela] gen. ‐y, ‐rell, žen. (tal.) okrúhly biely syr vyrobený z byvolieho alebo kravského mlieka na použitie začerstva
Hoci názov mozzarella nie je konzumentom syrov neznámy a na našom trhu sa tento druh talianskeho syra vyskytuje už vyše desiatky rokov, naše slovníky, a to predovšetkým slovníky cudzích slov (menovite Slovník cudzích slov, 1997, ako aj Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej‐Šalingovej a Z. Maníkovej, 2000 ), slovo mozzarella zatiaľ nezachytili. Mozzarella je pôvodom neapolský syr, ktorý sa pôvodne vyrábal z byvolieho mlieka. Dnes sa vyrába aj priemyselne i z kravského mlieka. Je určený na použitie začerstva, a to na priamu konzumáciu, ale i na tepelnú úpravu (napr. na pizzu). Názov mozzarella je odvodený od talianskeho slova mozza, čo znamená „mechúr“. Tento syr sa totiž plnil do úzkeho mechúra, ktorý sa stiahol uväzovadlom, čím sa časť syra vytlačila. Tak vznikol tvar dvoch spojených okrúhlych bochníkov menšej a väčšej veľkosti charakteristický pre mozzarellu. Prevzaté slovo mozzarella sa v slovenčine (zatiaľ) píše talianskym pravopisom a vyslovuje sa [mocarela].
nažiť si dok. získať, zhromaždiť (zážitky, poznatky, skúsenosti) žitím, prežiť: Chcel som sa pokúsiť reprodukovať to, čo som si dosiaľ nažil, čomu som uveril a čo mi aj zaznelo cez moju reflexiu pri hľadaní cesty. (TLAČ)
Sloveso nažiť si je v našej slovnej zásobe novotvarom. Patrí medzi skupinu predponových slovies so základovým slovesom žiť, kam patria slovesá zažiť, prežiť, dožiť, odžiť, vyžiť. Slovníky slovenského jazyka zaznamenávajú nedokonavé sloveso nažívať s významom „tráviť, prežívať život, žiť“, napr. nažívali si na predmestí, bratsky spolu nažívajú. V literárnych, literárnovedných či iných textoch reflexívnejšieho zamerania, ale aj v hovorených prejavoch sa pomerne často stretáme so slovesom nažiť si vo význame „získať (zážitky, skúsenosti, poznatky) v živote“. Rovnako frekventovaný je tvar trpného príčastia nažitý, uplatňujúci sa jednak v prívlastkovom postavení (nažité poznanie, nažitý svet), ale aj samostatne ako spodstatnené trpné príčastie v tvare stredného rodu nažité: Má schopnosti zúročiť svoje skúsenosti, poľudštiť a prevteliť nažité; transfer nažitého do
strana 123
textovej podoby. Z uvedeného vysvitá, že sloveso nažiť si nie je dokonavá podoba nedokonavého slovesa nažívať (si), ale nové, samostatné sloveso majúce iba dokonavú podobu a vlastný význam, ktorý je blízky významu slovesa prežiť (si).
nektár gen. ‐u, muž. (gr.) zriedená ochutená ovocná šťava: Cappy. Pomarančový nektár (NÁPIS NA VÝROBKU)
Slovom nektár nazvali v gréckej mytológii opojný nápoj, ktorý spolu s ambróziou — lahodným pokrmom — požívali bohovia na hore Olymp. Podľa lahodnej chuti sa slovom nektár prenesene nazýva chuťovo lahodiaci nápoj, resp. niečo veľmi príjemné, opojné (porov. spojenie nektár bozkov). Nektárom sa v botanike označuje sladká šťava v kvetoch niektorých rastlín. Najnovšie si pomenovanie nektár zvolili v potravinárstve, a to na označenie druhu nápoja, ktorého základom je ovocná šťava. Na rozdiel od iných ovocných štiav alebo džúsov, ktoré sa vyznačujú hustejšou konzistenciou, najmä ak obsahujú 100‐percentnú ovocnú šťavu, a z ktorých mnohé sa neprisládzajú, ovocné nektáre sa vyrábajú z ovocného koncentrátu, pričom sa riedia vodou a prisládzajú, prípadne obohacujú vitamínmi. Slovo nektár pochádza z gréckeho slova nektar (po latinsky nectar) a znamená „božský nápoj“. Možno spomenúť i to, že výslovnosť slabiky ne‐ v slove nektár v slovenčine, tak ako pri slovách cudzieho pôvodu, je tvrdá, t. j. [nektár].
šialený príd., nové v spoj. choroba šialených kráv, šialená krava publ. choroba hovädzieho dobytka postihujúca jeho mozgovo‐nervový systém (odb. názov bovinná spongiformná encefalopatia, skr. BSE), krava postihnutá BSE: Platí zákaz dovozu hovädzieho dobytka, mäsových výrobkov a krmiva pre psy a mačky z krajín, kde sa vyskytla tzv. choroba šialených kráv. (TLAČ) — Prízrak šialených kráv kráča Európou. (ROZHLAS)
Choroba šialených kráv je choroba doteraz celkom neobjasneného pôvodu, ktorá sa prvýkrát vyskytla pred niekoľkými rokmi vo Veľkej Británii a odborne sa označuje ako BSE (z angl. Bovine spongiform encephalopathy — bovinná spongiformná encefalopatia, t. j. pórovitá encefalopatia hovädzieho dobytka — podľa pórovitého tvaru, ktorý má na reze napadnuté mozgové tkanivo). Nová choroba postihuje hovädzí dobytok,
strana 124
konkrétne jeho mozgový a následne nervový systém (na rozdiel od encefalitídy — zápalu mozgu — pri encefalopatii ide o poškodenie mozgu), čo sa prejavuje napr. motorickými poruchami — nekoordinovanými pohybmi, nekoordinovanou chôdzou, trasením tela, príp. aj útočnosťou a inými neobyčajnými reakciami nakazených zvierat. Podľa týchto príznakov sa ochorenie v angličtine začalo citovo podfarbene nazývať mad cows disease a do slovenčiny sa tento názov preložil ako choroba šialených kráv a takto postihnuté zvieratá sa začali označovať ako šialené kravy. Kľúčovým slovom oboch pomenovaní je prídavné meno šialený, ktoré expresívnym spôsobom vyjadruje charakteristické príznaky správania chorých zvierat. Pomenovania choroba šialených kráv, šialená krava (obyčajne sa vyskytuje v množnom čísle šialené kravy) sú publicistické výrazy. Publicistický charakter sa zdôrazňuje použitím vysvetľujúceho výrazu tzv. — tzv. choroba šialených kráv a stupňuje sa pri použití spojenia šialené kravy. Keďže v pomenovaní choroba šialených kráv sa uplatnil syntakticky nevhodný model (rozvitý nezhodný prívlastok šialených kráv k slovu choroba, čím vzniká dojem, akoby šialené kravy mali ďalšiu chorobu), v jazykovej praxi sa novšie začalo používať pomenovanie šialenstvo kráv. Dodávame, že pri cudzej skratke BSE sa uplatňuje domáce hláskovanie, t. j. béesé, a nie anglické bíesí.
Silvia Duchková
gala‐ (zo špan. ¨ z arab.) prvá časť zložených slov s významom „slávnostný, sviatočný“, napr. galakoncert, galaoblečenie, galavečer
gala1 neskl. s., zastar. i gála1 ‐y ž. (zo špan. ¨ z arab.) slávnostné, sviatočné oblečenie: obliecť sa do gala, do gály; byť, prísť v gala; Tak teda večer dovi... A v gála, — rozlúčila sa s ním veselo. Podhradský; žart. Vitajte, návšteva! — privítal ich Piršel a vyskočil z postele, — hneď som v gala, — a natiahol si tepláky. Hudec ∑ expr. dať sa/hodiť sa do gala slávnostne sa obliecť, vyparádiť sa
strana 125
gala2, zastar. gála2 neskl. i gálový príd. (zo špan. ¨ z arab.) slávnostný, (o oblečení, zovňajšku) sviatočný: gala večer; gala program; prísť v gala oblečení; Gala predstavenie artistov usporiadajú každoročne v Paríži... Vč 1964
galakoncert ‐u pl. N ‐y m. (zo špan. ¨ z arab. + z nem. ¨ z fr.) slávnostný koncert: operný, vianočný, záverečný galakoncert; záznam galakoncertu; vystúpiť na galakoncerte; V PKO na galakoncerte sa predstavila aj skupina Elán. Vč 1984; úvodný galakoncert festivalu Pc 1998; Galakoncert Viedenských filharmonikov pod holým nebom. LT 1998
galaoblečenie ‐ia s. (prvá časť zo špan.) slávnostné oblečenie, slávnostné šaty: na večierok prišiel v galaoblečení; žart. primerané oblečenie vôbec: turistické galaoblečenie Vč 1982; pren. mramorové galaoblečenie (budovy) Vč 1985 nová fasáda
galaoblek ‐u pl. N ‐y m. (prvá časť zo špan.) mužské slávnostné oblečenie: mládenci sa vytiahli do galaoblekov; mať vo svojom šatníku odevný rozptyl od texasiek po galaoblek Vč 1980
galapredstavenie ‐ia s. (prvá časť zo špan.) slávnostné predstavenie: veľké galapredstavenie operných hviezd; galapredstavenie slovenskej poézie LT 1998; Na záver usporiadalo veľvyslanectvo galapredstavenie, na ktoré organizátori pozvali vzácnych hostí. Pc 1998
galaprehliadka ‐y ‐dok ž. (prvá časť zo špan.) slávnostná prehliadka: vydarená galaprehliadka interpretov tanečnej hudby; Súťaž o najlepšieho strelca I. futbalovej ligy tradične býva milou slávnosťou s galaprehliadkou skvelých futbalových osobností. Pc 1998
galaprogram ‐u pl. N ‐y m. (prvá časť zo špan.) slávnostný program (obyč. s vystúpeniami umelcov pre širšie publikum): zábavný, športový galaprogram; pripraviť veľkolepý galaprogram; účinkovať v záverečnom galaprograme; Okrem koncertných turné vystupujem v rozličných galaprogramoch a show. Pc 1995; Karel Gott má vo zvyku pravidelne, každý
strana 126
rok usporiadať svoj koncoročný galaprogram. NP 1995; S náročnými cieľmi koncipovaný galaprogram ukážok baletných škôl. LT 1998; 90‐minútový galaprogram detského folklórneho súboru Pc 1998; Vo večernom galaprograme sa predstavili súbory Vranovčan, Železiar a Zemplín. Pc 1998
galavečer ‐a L ‐e pl. N ‐y m. (prvá časť zo špan.) slávnostný večer s umeleckým programom usporiadaný pre širšie publikum: športový galavečer; príjemná atmosféra galavečera; galavečer odovzdávania cien NP 1995; vzácni hostia galavečera Pc 1998; Chceme pripraviť spoločný galavečer tenorov Slovenska a Čiech. NP 1995; Pre verejnosť je pripravený bohatý sprievodný program, ktorého vyvrcholením bude galavečer s módou. Pc 1998; Bol to milý galavečer, na ktorom sa predstavili skutočné športové hviezdy. Pc 1998
V poslednom období sme sa v tlači stretli aj s ďalšími lexikálnymi jednotkami s prvou časťou gala‐, napr. galarepete Ivana Krajíčka Pd 1995; Rozhodla som sa žiadať vrátenie peňazí po odpočítaní galavečere, ktorú nám prichystali. Pc 1998; galasúťaž s miskami Pc 1999; galaexhibícia krasokorčuliarov na MS v Kanade Telemagazín 2001
Magdaléna Petrufová
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK (TLAČ): LT — Literárny týždenník, NP — Nedeľná Pravda, Pc — Práca, Vč — Večerník.
strana 127
JANA KLINCKOVÁ
Na odstránenie ťažkostí v našej ekonomike prijala vláda rad opatrení označovaných ako ekonomický a sociálny balíček. Keďže sa týkajú nás všetkých, pýta sa verejnosť i masovokomunikačné prostriedky, ako sa tieto opatrenia prejavia a aké budú mať dôsledky. Zvyčajne sa hovorí, aký budú mať dopad na našu životnú úroveň. Aj keď slovo dopad v tomto význame je priezračné, nie je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka jeho použitie v uvedenom kontexte správne. Základný význam slova dopad je totiž „dopadnutie, dopadanie“, napr. rozbiť sa pri dopade, dopad na nohy, uhol dopadu lúča. V našom prípade však chceme vyjadriť, aké účinky, dôsledky budú mať tieto opatrenia na našu ekonomiku a životnú úroveň. Krátky slovník slovenského jazyka na to uvádza slová dosah, účinok a vplyv a slovo dopad v tomto význame hodnotí ako subštandardný, t. j. nespisovný výraz. Autori slovníka zrejme vychádzali z toho, že tu nejde o dopad vo fyzikálnom zmysle. Ako vidieť, slovo dopad je najvhodnejšie použité len v prípade, ak ide o fyzikálny jav, o padanie s istou intenzitou. Slovo dopad vo význame „sféra pôsobenia, vplyvu, účinnosť, pôsobnosť, výsledok pôsobenia“ je primerané využívať iba v neoficiálnej, súkromnej komunikácii alebo ako profesionalizmus v neoficiálnej komunikácii odborníkov. V oficiálnych prejavoch odporúčame používať významovo jednoznačné slová: účinok, vplyv, dôsledok, dosah. V súvislosti s prijatými ekonomickými opatreniami je teda v oficiálnych prejavoch politikov a pracovníkov štátneho aparátu primerané hovoriť o ich dôsledkoch na životnú úroveň.
(Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu, 2. 8. 1999)
strana 128
JÁN KAČALA
Frazeologické spojenia v jazyku vznikajú rozmanitými cestami a vznikajú neprestajne. Príčinou vzniku frazeologizmu môže byť aj úsilie vyjadriť sa netradične, novo, neošúchane. Pravdepodobne takéto motívy stoja aj za frazeologizmom to je o inom, prípadne to je o niečom inom. V tlači sme si ho prečítali v takejto súvislosti: Je vôbec náš život ešte o inom ako len o peniazoch? Význam tohto ustáleného spojenia môžeme vystihnúť jednoducho opisom „to je iné“. Keby sme tento opis upotrebili v citovanej vete, dostaneme výsledok: Je v našom živote ešte aj niečo iné ako peniaze? Odhliadnuc od tohto zarmucujúceho zistenia, môžeme povedať, že uvedené vety sú obsahovo totožné, náš opis významu je teda výstižný. Ako vidno, frazeologizmus je síce na počet slov nákladnejší, ale v porovnaní s uvedeným nefrazeologickým vyjadrením je netradičný, nový a tým oživujúci našu reč. Zjavne preto si čoraz viac získava pôdu a rozširuje sa. Spomínanú živosť jazykovedne môžeme označiť ako hovorovosť a to značí, že sa s takýmto vyjadrením najskôr môžeme stretnúť v bežnej konverzačnej reči. No ako sme ukázali aj citovaným časopiseckým príkladom, autori sa mu nevyhýbajú ani v písanej reči. To len upevňuje postavenie tohto frazeologizmu v súčasnej spisovnej slovenčine. Frazeologické spojenie to je o inom, to je o niečom inom teda hodnotíme ako osviežujúci prvok v našom každodennom vyjadrovaní.
(Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu, 6. 8. 1999)