.. contents:: `Obsah` **strana 321** Názvy slovenských časopisov z hľadiska jazykovej správnosti =========================================================== LADISLAV DVONČ Medzi vlastné mená, ktoré sa v spisovnej slovenčine rovnako ako iné vlastné mená píšu s veľkými začiatočnými písmenami, zaraďujú sa aj názvy časopisov, zborníkov, denníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov, mesačníkov a iných tlačových orgánov vychádzajúcich s istou periodicitou (periodická tlač). Takéto názvy mávajú zvyčajne spisovnú jazykovú podobu, napr. **Slovenské pohľady, Život, Slovenské národné noviny, Večerník, Literárny týždenník, Roľnícke noviny, Nitrianske noviny, Hlas Bratislavského kraja,** zriedkavejšie ide o názvy v cudzích jazykoch, napr. **Slavica Slovaca, Muscle and Fitness** atď. Konštatovali sme, že názvy časopisov mávajú zvyčajne spisovnú jazykovú podobu. Musíme však zároveň konštatovať, že niektoré názvy iba na prvý pohľad vyzerajú ako spisovné, v skutočnosti však nezodpovedajú platnej kodifikácii spisovnej slovenčiny. V tomto príspevku chceme upozorniť práve na prípady porušovania kodifikácie spisovnej slovenčiny v názvoch časopisov. Poznamenávame, že nemáme k dispozícii úplný zoznam časopisov, ktoré vychádzajú v súčasnosti na území Slovenskej republiky. Naše pozorovania sa síce týkajú časopisov, ktoré sa nám dostali do rúk pri rozličných príležitostiach (napr. kúpou v novinových stánkoch, na výstavách periodickej tlače a pod.), jednako pokladáme za potrebné aj pri tomto obmedzení materiálu upozorniť na jazykovo nesprávne názvy. ------- **strana 322** Na prvom mieste pokladáme za potrebné upozorniť na porušovanie platnej kodifikácie spisovnej slovenčiny v oblasti hláskoslovia (čo sa, pochopiteľne, prejavuje v pravopisnej podobe názvu). Sem patrí názov časopisu **Harmonia pre celú rodinu**, ktorý sa podľa podtitulu alebo pripojeného vysvetlenia venuje zdraviu a kráse. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1931 sme v spisovnej slovenčine používali pravopisnú podobu **harmonia**, od vydania Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1940 používame podobu **harmónia**. Slovo **harmónia** je gréckeho pôvodu. V početných slovách gréckeho, latinského alebo iného cudzieho pôvodu dnes používame dlhé samohlásky. Ešte podľa Pravidiel z r. 1940 sme používali napr. pravopisné podoby **hemofilia, gramofon, telefon, anatomia, dialog, filolog**, teraz používame podoby **hemofília, gramofón, telefón, anatómia, dialóg, filológ** atď. Niet nijakého dôvodu ignorovať súčasnú hláskovú a pravopisnú podobu **harmónia** s dlhým **ó**, ktoré sa v súčasnej spisovnej slovenčine používa stále viac (Dvonč, 1968, s. 102 — 115), a vracať sa k staršej podobe **harmonia** s krátkym **o**, ktorá bola odstránená takmer pred šesťdesiatimi rokmi. Podoba **harmónia** nepredstavuje nejaký izolovaný prípad s nástupom dlhej samohlásky namiesto krátkej, ide o súčasť všeobecne sa prejavujúcej tendencie po uplatňovaní sa kvantity pri preberaní slov cudzieho pôvodu do slovenčiny, resp. spisovnej slovenčiny, ktorá našla svoj výraz v kodifikácii dlhých samohlások namiesto krátkych v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1940 a aj v ďalších Pravidlách z roku 1953. Používanie v súčasnosti už nesprávnej pravopisnej podoby **harmonia** v názve časopisu **Harmonia pre celú rodinu** zneisťuje používateľa súčasnej spisovnej slovenčiny, vnucuje mu nesprávnu podobu. Čo sa týka slovnej zásoby, treba sa pristaviť pri používaní slova **spravodaj** v názvoch časopisov, najmä v názvoch rozličných reklamných a inzertných časopisov, napr. **Krompašský spravodaj, Nemšovský spravodaj — reklamný časopis, Šuriansky spravodaj, R spravodaj pre obchod a služby v Bardejove**. Niekedy je slovo spravodaj použité v pripojenom bližšom vysvetlení zamerania časopisu, napr. **Avízo** ako **bratislavský reklamný spravodaj** (okrem toho vychádza aj **Avízo** ako „denník pre bezplatné oznámenia občanov“). Podľa Slovníka slovenského jazyka (5. diel, 1965, s. 705) slovo **spravodaj** (vtedy sa ešte používala pravopisná podoba so začiatočným **z**, rovnako tak aj v odvodených slovách) je zastarané slovo, ------- **strana 323** ako ekvivalent alebo výklad sa tu používa slovo **spravodajca**. V osobitnom hesle sa uvádza slovo **spravodajca** s týmito dvoma významami: 1. kto podáva správy, 2. novinár podávajúci správy svojim novinám, reportér, dopisovateľ, korešpondent, pri slove **spravodaj** sú prihniezdované slová **spravodajkyňa, spravodajský, spravodajsky** a **spravodajstvo**. Krátky slovník slovenského jazyka (1987, s. 417) slovo **spravodaj** nezaznamenáva, je tu iba slovo **spravodajca** s výkladom: (vysunutý) redaktor, ktorý podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent, okrem toho sú prihniezdované slová **spravodajkyňa, spravodajský, spravodajstvo**. V najnovšom, treťom vydaní (doplnenom a prepracovanom) sa pri hesle **spravodajca** uvádza aj slovo, **spravodajca** s významom „časopis na oznamovanie (úradných) správ, nariadení, opatrení“ (1997, s. 685). Ako vidíme, za správnu sa pokladá nie podoba **spravodaj**, ale podoba **spravodajca**, a to aj v tom prípade, keď ide o označenie časopisu, prípadne aj iného periodického alebo neperiodického tlačového orgánu. V názvoch niektorých časopisov sa používa správna podoba **spravodajca**, napr. **Spravodajca** (vydávaný v Bardejove) **Spravodajca Podpolianskeho osvetového strediska** (vydávaný vo Zvolene), **Staroturanský spravodajca** (tu je však chybná podoba **staroturanský**, pozri o tom ďalej). Niekedy sa stretávame s používaním slova **informátor**, napr. **RTK informátor** (vydávaný v Zlatých Moravciach), **Stankovský informátor**. Podľa Slovníka slovenského jazyka (1. diel, 1959, s. 602) slovo **informátor** má tri významy: 1. kto informuje, dáva poučenie, 2. vrátnik v úradných budovách podávajúci orientačné a podobné informácie. 3. ako zastarané slovo má význam „domáci učiteľ“. Ako vidíme, slovo **informátor** sa môže sa používať a aj sa používa rovnako ako slovo **spravodajca**, teda na označenie časopisu. Krátky slovník slovenského jazyka (1987, s. 136) má pri slove **informátor** iba stručné vysvetlenie „kto informuje“, no v 3. vydaní (1997, s. 211) je aj slovo **informátor** ako neživotné podstatné meno s významom „prístroj, publikácia ap. podávajúca informácie“. Inak slovo **informátor** je z hľadiska jazykovej správnosti bez problémov, preto nie je potrebné sa ním ďalej zaoberať. Z tohto nášho výkladu jednoznačne vyplýva, že v názvoch časopisov alebo aj v podnázvoch a sprievodných vysvetleniach treba používať podobu **spravodajca**, nie **spravodaj**. Čo sa týka skloňovania slova **spravodajca** v prípade jeho používania ako názvu časopisu, treba uviesť, že toto slovo sa rovnako skloňuje ako slovo **spravodajca**, keď ozna- ------- **strana 324** čuje osobu, o čom sa v gramatických príručkách podáva príslušné vysvetlenie. V niektorých prípadoch ide v názvoch časopisov o použitie odvodených slov, derivátov, ktoré takisto nezodpovedajú platnej kodifikácii spisovnej slovenčiny. V názve časopisu **Gbelan** ide o použitie obyvateľského podstatného mena k názvu **Gbely**. K tomuto názvu používame v súčasnej spisovnej slovenčine mužské obyvateľské meno **Gbelčan** so slovotvornou príponou **-čan** (Pravidlá slovenského pravopisu, 1998, s. 519). Je zrejmé, že v prípade použitia podoby **Gbelan** ide o použitie nárečovej podoby. Mužské obyvateľské meno **Gbelčan** má do istej miery tú nevýhodu, že táto podoba sa používa ako pomenovanie obyvateľa obce aj v prípade názvu obce **Gbelce**. Pripusťme však v prípade tvorenia názvu obyvateľa obce **Gbely** istý ohľad na nárečovú podobu **Gbelan** v tom zmysle, že by sme namiesto nej použili spisovnú podobu so slovotvornou príponou **-an**, ktorá sa v spisovnej slovenčine bežne používa v istých prípadoch popri prípone **-čan**. Ak by sme však utvorili podobu s príponou **-an**, museli by sme uplatniť zmenu na konci odvodzovacieho základu, t. j. namiesto spoluhlásky **l** použiť spoluhlásku **ľ**, takže výsledná podoba by v takomto prípade bola **Gbeľan**. Pravda, ak sa prísne pridržiavame alebo sa chceme pridržiavať platnej kodifikácie, potom by mal byť jednoznačne iba názov **Gbelčan**. Podoba **Gbelčan** zodpovedá všeobecnej tendencii v súčasnej spisovnej slovenčine, ktorou je smerovanie k čo najširšiemu používaniu slovotvornej prípony **-čan** nevyžadujúcej striedanie spoluhlások (alternácie) v slovotvornom základe. Tolerovanie podoby **Gbelan** vedie k nesprávnej predstave, že táto podoba je spisovná, ako sú spisovné podoby obyvateľských mien **Rajčan, Michalovčan, Valaličan** atď., ktoré sa používajú aj ako názvy časopisov. V názvoch niektorých časopisov sa stretávame aj s nesprávne utvorenými prídavnými menami k názvom obcí. Takým je názov **Staroturanský spravodajca**, pri ktorom ide o vzťah k obci s názvom **Stará Turá**. K názvu **Stará Turá** nepoužívame prídavné meno **staroturanský**, ale **staroturiansky** (Pravidlá slovenského pravopisu, 1998, s. 558). Podoba **staroturiansky** je utvorená príponou **-iansky**, v ktorej je dvojhláska **ia** podobne ako v prechýlenom ženskom obyvateľskom mene **Staroturianka**. Podľa toho namiesto chybného názvu **Staroturanský spravodajca** treba používať názov **Starotu-** ------- **strana 325** **riansky spravodajca**. Inak sa v tomto názve správne používa podoba **spravodajca** namiesto zastaranej podoby **spravodaj**, o čom sme už hovorili. V rade reklamných časopisov sa stretávame s nesprávnymi názvami na **-sko** utvorenými od názvov obcí: **Bratislavsko, Trnavsko, Sereďsko, Nitriansko, Novomestsko, Pezinsko, Piešťansko** alebo s názvami na **-cko**, napr. **Hlohovecko, Senecko**. Takéto podoby sa v spisovnej slovenčine jednoducho nepoužívajú (Dvonč, 1977, s. 265 — 268). Tu by sa mohlo spomenúť, že napr. existuje názov **Nitriansko** spätý s názvom mesta **Nitra**. Názov **Nitriansko** nepoužívame však na pomenovanie Nitry a jeho okolia, ale na pomenovanie istého štátneho útvaru z minulosti, t. j. nitrianskeho kniežatstva, takže tento názov používame rovnako ako názvy krajín typu **Taliansko**. Čo sa týka názvu **Ostravsko**, tento názov predstavuje lexikálny citát, prevzatie z češtiny. Podobne je to napr. aj v prípade názvu **Tešínsko**. Ojedinele sa možno stretnúť aj s prevádzaním českých podôb na **-sko** do slovenčiny tak, že sa upravuje ich slovotvorný základ, napr. **Mostecko — Mostiansko, Kladensko — Kladniansko**, takéto podoby sa však v spisovnej slovenčine bežne nepoužívajú, sú to iba ojedinelé výtvory bez opory v našom jazyku (podrobnejšie Dvonč, tamže). U nás sa nikdy nehovorí o tom, že cestujeme do **Bratislavska**, nikto nejde si niečo vybaviť do **Prešovska**, ani sa nehovorí napr. o priemysle na území **Košicka** alebo v **Košicku** a pod. Názvy typu **Bratislavsko, Piešťansko, Senecko, Hlohovecko** sú umelé, neprirodzené a bez pevnejšej opory v konkrétnej jazykovej praxi používateľov slovenského spisovného jazyka, prípadne širšie používateľov slovenského jazyka (napr. aj používateľov nárečí). Preto takéto podoby nemajú mať miesto v názvoch našich časopisov a ani inde. Ešte sa dotkneme jedného osobitného prípadu, pri ktorom iba zdanlivo ide o narušenie platnej kodifikácie, v tomto prípade pravopisnej. Ide o názov humoristického časospisu **Woloviny**, v ktorom je na začiatku dvojité **W**. Niet pochýb, že v tomto prípade ide o použitie všeobecného podstatného mena **voloviny** na pomenovanie časopisu. Prečo je tu však dvojité **W**, nie **V**? Vysvetliť si to môžeme na základe údaja, ktorý je v tiráži. Tu sa uvádza, že časopis redakčne pripravuje Willy Weber. Ako vidíme, ide o pomenovanie osoby, ktorého rodné meno a či krstné meno a aj priezvisko sa píše so začiatočným **W**. Toto dvojité **W** sa potom zámerne použilo aj v názve časopisu ako humorný prvok. ------- **strana 326** Názvy niektorých našich časopisov teda nie sú v súlade s platnou kodifikáciou spisovnej slovenčiny. A pretože ide o časopisy vydávané v spisovnej slovenčine, mali by byť aj ich názvy spisovné. Podľa toho odporúčame, aby sa takéto a podobné názvy upravili v súlade so zásadami spisovnej slovenčiny a časopisy vychádzali so správnymi názvami. LITERATÚRA DVONČ, L.: K otázke dlhých samohlások v spisovnej slovenčine. Jazykovedný časopis, 19, 1968, s. 102 — 115. DVONČ, L.: K názvom typu Nitriansko a Nitriansko. Kultúra slova, 11, 1977, s. 265 — 270. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala — M. Pisárčiková. 1. vyd. Bratislava, Veda 1987, 592 s. — 3., dopl. a preprac. vyd. 1997. 944 s. Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Martin, Matica slovenská nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe 1931. 366 s. Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. Martin, Matica slovenská 1940. 484 s. Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným a gramatickým slovníkom. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1953. 408 s. Pravidlá slovenského pravopisu. 2., dopl. a preprac. vyd. Bratislava, Veda 1998. 576 s. Slovník slovenského jazyka. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1959 — 1968. Dva prostriedky formovania jazykového prejavu ============================================= JÁN HORECKÝ Od prvotnej predstavy, že text je jednoducho radenie jednotlivých viet (ako najmenších významových jednotiek komunikácie), sa vo výskume textu veľmi rýchlo dospelo k zisteniu, že ak sa má text pokladať za dôležitý prvok jazykovej komunikácie, treba prísnejšie vymedziť jeho konštitutívne vlastnosti i jeho vzťahy k iným textom. Tak sa napr. konštatovalo, že text je charakterizovaný takými vlastnosťami, ako situačnosť, intertextovosť, informačnosť, intenčnosť, kooperatív- ------- **strana 327** nosť a kohéznosť. Prirodzene, každá z týchto vlastností má svoj obsah a formu, ako aj rámec vzťahov, do ktorých vstupuje. Vo vzťahu textu k iným textom sa vymedzujú také vlastnosti, ako kontext, kotext a napokon aj zatext. Prvoradým predmetom výskumu textu by však mali byť nielen všestranné charakteristiky uvedených vlastností hotového textu, ale aj spôsob, ako text vzniká, resp. ako sa formuluje. Na to už čiastočne poukazujú súčasné teórie jazykového diskurzu, ktoré sa do značnej miery opierajú o starovekú teóriu rétoriky. V tejto teórii sa veľmi zreteľne vymedzovali také vlastnosti, resp. základné kroky, ako je invencia (zbieranie faktov), dispozícia (myšlienkové usporiadanie faktov) a elokúcia (jazykové spracovanie myšlienok o faktoch, zakódovanie pomocou jazyka). Z hľadiska tvorenia textu je kľúčovým miestom výpovedný akt. Tento akt vzniká identifikáciou (stotožnením) pozorovaného (skúmaného, zamýšľaného) objektu, jeho pomenovaním a vyslovením jeho charakteristických vlastnosti (predikáciou). Ďalším závažným krokom je radenie takto utvorených výpovedných aktov do väčších celkov — do výpovedí a až do jazykových prejavov. Tieto všeobecné úvodné konštatovania možno ilustrovať zisteniami získanými pri štúdiu konkrétnych textov, v našom prípade dvoch textov M. Nábělkovej **Slovotvorná potencialita a lexikálna norma** (Sociolinguistica Slovaca, 3, 1997) a **Paradigmatika prídavných mien — východisko aj výsledok ich syntagmatickej realizácie** (Jazykovedný časopis, 48, 1997). Napr. pri úvahách o potenciálnych adjektívnych derivátoch je východiskovým faktom sám adjektívny derivát, ale aj spôsob, ako sa prejavuje v textoch. Reálna existencia týchto derivátov sa dokladá v slovníkoch. Z ich existencie vznikajú také problémy, ako procesuálnosť a spájateľnosť. Pre lexikografa sú doložené v materiálovej báze, pre používateľov daného jazyka v slovníkoch a v jazykovom vedomí. Tieto fakty možno v uvedenom usporiadaní (dispozícii) dosť schematicky formulovať v súvislom jazykovom prejave napr. takto: Pri výskume potenciality adjektívnych derivátov vzniká predovšetkým problém ich doloženosti. Lexikografickým spracovaním sa potvrdzuje, že dané adjektívne deriváty skutočne existujú, ale práve ich existencia spôsobuje niekoľko problémov: ich procesné správanie, ako aj značná mobilita ich význa- ------- **strana 328** mov a spájateľnosti. Pri ich spracovaní lexikograf má oporu v materiálovej báze, kým používateľ sa pri ich používaní môže opierať o slovník, pri bežnej jazykovej komunikácii aj o svoje jazykové vedomie. V konkrétnom autorskom spracovaní však výsledný text má takúto podobu (M. Nábělková, Sociolingvistica Slovaca, 3, 1997, s. 255): Pri potencialite adjektívnych derivátov je z hľadiska používateľov jazyka, ako aj z hľadiska teoretickej reflexie zaujímavá práve otázka ich doloženosti, zachytenosti/nezachytenosti (predovšetkým v slovníkovom spracovaní). Lexikografické zachytenia (inštitucionalizácia, porov. Lipka, 1992; kodifikácia) slova je „odborným potvrdením“ jeho existencie, ktoré, hoci pri adjektívach často bez akýchkoľvek iných údajov (výkladu, exemplifikácie), používateľovi jazyka v prípade záujmu naznačuje, že slovo „reálne existuje“. V „klasickom“ výkladovom slovníku s limitovaným priestorom je spracovanie adjektív z hľadiska predstavenia ich fungovania značný problém vzhľadom na často výrazne „procesuálny charakter“ ich textovej existencie, ich významovú a spájateľnostnú mobilitu a s tým súvisiace ťažkosti so zachytením typického, typového, ako aj významovej a kombinatorickej potenciality (porov. napr. Kořenský, 1992; Čermák, 1992). Lexikograf, „evidovač“, kodifikátor sa pri svojej práci opiera o pripravenú materiálovú bázu istého typu (od „minulostných“ lístkových kartoték po — u nás zatiaľ ešte skôr „budúcnostné“ - bohaté elektronické korpusy), kde sa viac-menej objektívne — podľa rozsahu a štruktúry materiálovej bázy — predstavuje život (úzus, norma) konkrétneho slova. Používateľ jazyka takéto zdroje poznania bežne nemá, môže a má mu ich teda „v pohodlnejšom používateľskom mode“ zastupovať slovník... Stručne možno odkázať na známy fakt, že bežná, predovšetkým hovorená komunikácia s celkovo vyššou mierou uvoľnenosti predpokladá skôr výlučnú oporu v jazykovom vedomí hovoriaceho (zahŕňajúcom okrem iného individuálnu predstavu o lexikálnej norme, ako aj o slovotvorných možnostiach jazyka), oficiálna komunikácia, najmä v písanej podobe, okrem týchto osobných „jazykovozázemných“ zdrojov ponúka čas, a tým aj možnosť overenia/overovania v lexikografickom kompendiu. Už na prvý pohľad možno v tomto úryvku zistiť nadmerný výskyt dvoch akoby technických prostriedkov, úvodzoviek a zátvoriek. V úvodzovkách sú niektoré podstatné mená, napr. **„evidovač“** čím sa zdôrazňuje ich novoutvorenosť, nezvyčajnosť, ale najmä prídavné mená, ako **„klasický“** vo význame „doteraz zvyčajný“. Nápadnejšie sú prídavné mená **„minulostný“** a **„budúcnostný“**, ktorými sa skratkovito naznačuje vzťah k minulosti a budúcnosti. Ešte nápadnejšie je prídavné meno **„jazykovozázemný“** vo význame „týkajúci sa jazykového zázemia“. V zátvorkách sa tu uvádzajú napr. bibliografické údaje v podobe mena autora a roku publikovania, niekedy s úvodnou poznámkou: (**porov. napr. Kořenský, 1992; Čermák, 1992**). Výraznejšie je uvádzanie doplnkov a príkladov: **„od minulostných“ lístkových kartoték po — u nás zatiaľ stále ešte skôr „budúcnostné“ — bohaté elektronické korpusy, kde sa viac-menej objektívne — podľa rozsahu** ------- **strana 329** **a štruktúry materiálovej bázy — predstavuje život (úzus, norma) konkrétneho slova**. Iný príklad: Opačný prípad, zachytenie adjektívna v SSJ a jeho „chýbanie“ v KSSJ (napr. liekový, nálezový...) možno teoreticky posudzovať rozdielne — prichádza do úvahy jeho zastaranie, ústup z bežného používania... (napr. podlažný z dvojice podlahový/podlažný, porov. Nábělková, 1996). Treba upozorniť, že rovnakú funkciu ako zátvorky majú často aj pomlčky, najmä keď fungujú popri zátvorkách, ako vidieť aj v uvedenom príklade. Takéto technické prostriedky a postupy však nie sú len prejavom osobných záľub a sklonov, ale majú závažnú funkciu pri formovaní jazykových prejavov. Preto im treba venovať trocha viacej pozornosti. K tradičným funkciám úvodzoviek patrí vyznačovanie doslovného znenia, citovanie textu iného autora vo vlastnom výklade. Napr.: Pri odmietanom spojení mlecie povolenie sa konštatuje, že tvar prídavného mena mlecí je v slovenčine celkom umelý spolu s odporúčaním, „nech sa v slovenčine nerobia daromné fabrikáty, násilenstvá na jazyku, lebo do úzu sa ťažko dostanú, i keby boli utvorené podľa systému niektorých slovies, vlastne typov“. Niekedy sa takto v texte cituje inojazyčný text, napr. český“ ... **ako hovorí F. Štícha (1995, s. 226), „tato rozmanitosť se jeví spíše jako neužitečný systémový balast, věc je ovšem mnohem složitejší**...“ Zdá sa však, že takáto citačná funkcia sa v dnešných odborných textoch využíva pomerne zriedkavo; autori sa skôr usilujú cudzí text pochopiť a na znak toho interpretovať ho vlastnými slovami. Oveľa častejšie sa úvodzovky používajú už pri prvom výpovednom kroku, pri identifikácii objektu, keď sa súčasne s identifikáciou či predikáciou vyjadruje aj postoj, isté hodnotenie. Úvodzovkami sa daný výraz zdôrazňuje. Napr. v takomto prípade: Z nášho hľadiska je zaujímavý rozdiel v ponímaní vzťahu potenciálnosti ... a produktívnosti (t. j. „tvorivej sily“ istých slovotvorných typov, modelov produkovať nové a nové deriváty); nejde úplne o mechanické „kategoriálne“ tvorenie, niektoré sa ustaľujú v norme a „prenikajú“ aj do kodifikačných príručiek; toto adjektívum, zrejme pre spomínanú úzkosť, resp. „užšosť“ sféry využitia nezachytáva. Ešte účinnejšie sa úvodzovky využívajú pri zápornom hodnotení, pri spochybňovaní pomenovania. Napr. **„nové“ adjektívne deriváty** vlastne sa ani nepokladajú za nové; ak sa napíše, že sa **„prijala“ norma**, vyjadruje sa pochybnosť o samom prijatí. Vlastnou autorskou oblasťou používania úvodzoviek je skratkové, zhustené, komprimované vyjadrenie neistých, spochybňujúcich zistení. Úvo- ------- **strana 330** dzovkami sa vyjadruje, že to, čo by sa verbálne dalo vyjadriť výrazmi **akoby, takrečeno, mohli by sme povedať**, vyjadrí sa úvodzovkami. Niekoľko príkladov: **„zástupné“ využitie; slovotvorne „zadaný“; realizácia „vznikovej“ možnosti; väčšie či menšie „tenzie“; patria k „potenciálnym“ slovám; je bežný a „po ruke“; „odobrené“ v kodifikácii**. V takýchto funkciách sa z pôvodne technického prostriedku stáva prostriedok na vyjadrenie myslenia, resp. takého spôsobu myslenia, pri ktorom sa berú do úvahy rozličné situácie, ale vždy sa zároveň hodnotia z vlastných myšlienkových pozícií, pritom čo najúspornejšie. Miestami sa však takéto vyjadrovanie u M. Nábělkovej prejavuje až ako maniera. Napr. na s. 92 v Jazykovednom časopise sa na 40 riadkoch uvádza až 12 výrazov v úvodzovkách, na s. 100 to je sedem výrazov, takisto na s. 101. Ďalším nápadným, pôvodne takisto skôr technickým vyjadrovacím prostriedkom sú zátvorky. Využívajú sa napr. na uvádzanie či vlastne vyčleňovanie odkazov na literatúru z vlastného výkladu, napr. (**Martincová, 1993**) často aj širšie: (**porov. napr. Buzássyová, 1974; Horecký et al., 1989**). Niekedy býva odkaz ešte rozsiahlejší: Ktorýkoľvek z naznačených paradigmatických vzťahov môže v synchrónnom pláne podliehať zmenám a posunom, ktoré sa rodia a uskutočňujú v paradigmatike rečovej praxe (naznačeniu základných potencií a smerov týchto pohybov v adjektívnej paradigmatike a ich systémovej podmienenosti sme sa v stručnosti venovali v príslušnej kapitole monografie o dynamike slovnej zásoby, Horecký — Buzássyová — Bosák a kol., 1989, s. 169 — 194; o napätí medzi paradigmatickou a syntagmatickou osou porov. napr. Findra, 1986). Hľadisko úspornosti vidieť napr. v takýchto úpravách: **vystupujú ako informačné (a často konkurenčné) prostriedky; odrážajúcich (a umožňujúcich) posuny; špecializácia (potenciálne) viazaných podôb; s prípravou (dočasných) príznakov**. Niekedy sa takáto poznámka rozvíja do širšieho komentára: **Zachytenie paradigmatiky predpokladá spoľahlivú (v minulosti, ale stále ešte aj teraz neľahko dosiahnuteľnú) oporu o rozsiahly jazykový materiál**. Hlavným prostriedkom sú však zátvorky nie pri identifikácii a predikácii, pri tvorbe výpovedných aktov, ale pri radení týchto výpovedných aktov do výpovedí. Do zátvorky sa pritom kladú konštatovania súvisiace s identifikovaným objektom len v druhom rade, a tak sa vlastne vytvárajú dve výkladové pásma: základné a popri ňom, vlastne v ňom komentujúce. Takáto dvojpásmovosť (ba v tomto prípade až trojpásmovosť) vynikne pri ------- **strana 331** grafickom znázornení ( prvé a druhé pásmo je oddelené plnou čiarou, druhé a tretie pásmo prerušovanou čiarou): Lexikograf, „evidovač“, kodifikátor sa pri svojej práci opiera o pripravenú materiálovú bázu istého typu od „minulostných“ ----------------- lístkových kartoték po ----------------------------------------------- u nás zatiaľ stále ešte skôr „budúcnostné“ ----------------------------------------------- bohaté elektronické korpusy, kde sa viacmenej objektívne podľa rozsahu a štruktúry materiálovej bázy predstavuje život konkrétneho slova. Typické a dosť časté je uvádzanie ilustračných príkladov v zátvorke, teda v komentujúcom pásme: V treťom vydaní KSSJ sú doplnené viaceré adjektívne deriváty, ktoré prvé dve vydania ešte nezachytávali, pričom v niektorých prípadoch (výbehový, údajový, nálezcovský, znalostný, portfóliový) sa vo výkladovom slovníku zachytáva nielen adjektívum, ale aj základové substantívum. (napr. portfóliový, disketový). Príklady na uvádzanie mnohých výrazov v úvodzovkách a zátvorkách, prirodzene, nie sú charakteristické len pre štýl istého autora, v našom prípade M. Nábělkovej. Možno ich pokladať za všeobecné vlastnosti výkladových či úvahových textov, pravda popri mnohých ďalších prvkoch, ale v danom prípade slúžia na dokreslenie konkrétneho autorského textu. Z hľadiska individuálneho tvorenia textu by bolo treba podrobnejšie skúmať aj mnohé ďalšie štylistické postupy, ba niekedy až maniery, ako aj charakterizovať skúmané texty podľa toho, akému adresátovi sú určené, ale aj podľa toho, či sú myslené celkom individuálne a individualisticky, alebo či sú určené do kolektívnej monografie. V konkrétnom prípade M. Nábělkovej možno napr. konštatovať zriedkavejšie používanie úvodzoviek a zátvoriek ako textotvorných prostriedkov v jej príspevkoch v Dynamike slovnej zásoby súčasnej slovenčiny a ich rozhojňovanie v menších štúdiách v zborníku Sociolingvistica Slovaca a v Jazykovednom časopise, ktorým sme tu venovali najväčšiu pozornosť. ------- **strana 332** Súpis termínov z astronómie (2) =============================== EDUARD PITTICH **And** skratka názvu súhvezdia Andromedy z latinského **Andromeda** **Andromeda** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Andromeda**), skr. And **Ant** skratka názvu súhvezdia Výveva z latinského **Antlia** **Aps** skratka názvu súhvezdia Rajka z latinského **Apus** **Aql** skratka názvu súhvezdia Orol z latinského **Aquila** **Agr** skratka názvu súhvezdia Vodnár z latinského **Aquarius** **Ara** skratka názvu súhvezdia Oltár z latinského **Ara** **Ari** skratka názvu súhvezdia Baran z latinského **Aries** **Aur** skratka názvu súhvezdia Povozník z latinského **Auriga** **Baran** zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. **Aries**), skr. Ari **Blíženci** zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. **Gemini**), skr. Gem **Boo** skratka názvu súhvezdia Pastier z latinského **Bootes** ------- **strana 333** **Býk** zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. **Taurus**), skr. Tau **Cae** skratka názvu súhvezdia Rydlo z latinského **Caelum** **Cam** skratka názvu súhvezdia Žirafa z latinského **Cameloparadis** **Cap** skratka názvu súhvezdia Kýl z latinského **Carina** **Cas** skratka názvu súhvezdia Kasiopeja z latinského **Cassiopeia** **Cefeus** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Cepheus**), skr. Cep **Cen** skratka názvu súhvezdia Centaurus z latinského **Centaurus** **Centaurus** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Centaurus**), skr. Cen **Cep** skratka názvu súhvezdia Cefeus z latinského **Cepheus** **Cet** skratka názvu súhvezdia Veľryba z latinského **Cetus** **Cir** skratka názvu súhvezdia Kružidlo z latinského **Circinus** **cirkumpolárma hviezda = nezapadajúca hviezda** hviezda, ktorá je pre danú zemepisnú šírku stále nad obzorom **cirkumpolárne súhvezdie = nezapadajúce súhvezdie** súhvezdie, ktorého charakteristický obrazec sa skladá z nezapadajúcich hviezd v zemepisnej šírke pozorovateľa **CMa** skratka názvu súhvezdia Veľký pes z latinského **Canis Maior** ------- **strana 334** **CMi** skratka názvu súhvezdia Malý pes z latinského **Canis Minor** **Cnc** skratka názvu súhvezdia Rak z latinského **Cancer** **Col** skratka názvu súhvezdia Holubica z latinského **Columba** **Com** skratka názvu súhvezdia Vlasy Bereniky z latinského **Coma Berenices** **CrA** skratka názvu súhvezdia Južná koruna z latinského **Corona Australis** **CrB** skratka názvu súhvezdia Severná koruna z latinského **Corona Borealis** **Crt** skratka názvu súhvezdia Pohár z latinského **Crater** **Cru** skratka názvu súhvezdia Južný kríž z latinského **Crux** **Crv** skratka názvu súhvezdia Havran z latinského **Corvus** **CVn** skratka názvu súhvezdia Poľovné psy z latinského **Canes Venatici** **Cyg** skratka názvu súhvezdia Labuť z latinského **Cygnus** **definitívne označenie kométy** 1. označenie kométy číslom roka, v ktorom prešla perihéliom a rímskou číslicou vyjadrujúcou poradie prechodu kométy perihéliom v danom roku (používalo sa do 31. decembra 1994); 2. označenie kométy určené Ústredím pre astronomické telegramy IAU po určení jej definitívnej dráhy (používa sa od 1. januára 1995) **Del** skratka názvu súhvezdia Delfín z latinského **Delphinus** ------- **strana 335** **Delfín** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Delphinus**), skr. Del **Dor** skratka názvu súhvezdia Mečiar z latinského **Dorado** **Dra** skratka názvu súhvezdia Drak z latinského **Draco** **Drak** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Draco**), skr. Dra **Ďalekohľad** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Telescopium**), skr. Tel **Equ** skratka názvu súhvezdia Koník z latinského **Equuleus** **Eri** skratka názvu súhvezdia Eridanus z latinského **Eridanus** **Eridanus** súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. **Eridanus**), skr. Eri **Falošný kríž** obrazec utvorený spojnicou ε Car — κ Vel — δ Vel — ι Car **For** skratka názvu súhvezdia Pec z latinského **Fornax** **Fénix** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Phoenix**), skr. Phe **Gem** skratka názvu súhvezdia Blíženci z latinského **Gemini** **Gloriola** obrazec utvorený spojnicou hviezd ι — κ — λ — ψ v súhvezdí Andromeda **Gru** skratka názvu súhvezdia Žeriav z latinského **Grus** ------- **strana 336** **Had** súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Serpens**), skr. Ser **Hadonos** súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Ophiuchus**), skr. Oph **Havran** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Corvus**), skr. Crv **Her** skratka názvu súhvezdia Herkules z latinského **Hercules** **Herkules** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Hercules**), skr. Her **Hlava Draka** obrazec utvorený spojnicou hviezd β — γ — ξ — ν v súhvezdí Drak **Hlava Hada = Serpens Caput** západná časť súhvezdia Had **Hlava Hydry** obrazec utvorený spojnicou hviezd δ — ε — ζ — η — ρ — σ v súhvezdí Hydra **Hlava Veľryby** obrazec utvorený spojnicou hviezd λ — γ — ν — ζ² — μ — λ v súhvezdí Veľryba **Hodiny** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Horologium**), skr. Hor **Holubica** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Columba**), skr. Col **Hor** skratka názvu súhvezdia Hodiny z latinského **Horologium** **Hya** skratka názvu súhvezdia Hydra z latinského **Hydra** ------- **strana 337** **Hyády** otvorená hviezdokopa **Mel 25** v súhvezdí Býk **Hydra** súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. **Hydra**), skr. Hya **Hyi** skratka názvu súhvezdia Vodný had z latinského **Hydrus** **Cha** skratka názvu súhvezdia Chameleón z latinského **Chameleon** **Chameleón** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Chameleon**), skr. Cha **Chvost Hada = Serpens Cauda** východná časť súhvezdia Had **Ind** skratka názvu súhvezdia Indián z latinského **Indus** **Indián** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Indus**), skr. Ind **Jasličky** otvorená hviezdokopa **M 44** v súhvezdí Rak **Jašterica** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Lacerta**), skr. Lac **Jednorožec** súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Monoceros**), skr. Mon **Jóbová truhla** obrazec utvorený spojnicou hviezd α — β — γ — δ v súhvezdí Delfín **Južná koruna** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Corona Australis**), skr. CrA **Južná ryba** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Piscis Austrinus**), skr. PsA ------- **strana 338** **Južný kríž** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Crux**), skr. Cru **Južný trojuholník** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Triangulum Australe**), skr. TrA **Kasiopeja** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Cassiopeia**), skr. Cas **Katafalk** obrazec utvorený spojnicou hviezd α — β — γ — δ v súhvezdí Veľký voz **Kľúčový kameň** obrazec utvorený spojnicou hviezd ε — ζ — η — π v súhvezdí Herkules **Kompas** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Pyxis**), skr. Pyx **Koník** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Equuleus**), skr. Equ **Korma** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Puppis**), skr. Pup **Kosák** obrazec utvorený spojnicou hviezd α — η — γ — ζ — μ — ε v súhvezdí Lev **Kozliatka** hviezdy η, ζ a η v súhvezdí Povozník **Kozorožec** zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. **Capricornus**), skr. Cap **Kruhový ornament** obrazec utvorený spojnicou hviezd ι — ʋ — γ — κ — λ v súhvezdí Ryby **Kružidlo** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Circinus**) skr. Cir **Kuriatka** pozri **Plejády** ------- **strana 339** **Kýl** súhvezdie južnej oblohy (lat. Carina), skr. Car **Labuť** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Cygnus**), skr. Cyg **Lac** skratka názvu súhvezdia Jašterica z latinského **Lacerta** **Leo** skratka názvu súhvezdia Lev z latinského **Leo** **Lep** skratka názvu súhvezdia Zajac z latinského **Lepus** **Letný trojuholník** obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Deneb (α Cyg) — Altair (α Aql) — Vega (α Lyr) zo súhvezdí Labuť, Orol a Lýra **Lev** zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na severnej oblohe (lat. **Leo**), skr. Leo **Lib** skratka názvu súhvezdia Váhy z latinského **Libra** **Lietajúca ryba** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Volans Piscis**), skr. Vol **Líška** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Vulpecula**), skr. Vul **LMi** skratka názvu súhvezdia Malý lev z latinského **Leo Minor** **Lup** skratka názvu súhvezdia Vlk z latinského **Lupus** **Lyn** skratka názvu súhvezdia Rys z latinského **Lynx** ------- **strana 340** **Lyr** skratka názvu súhvezdia Lýra z latinského **Lyra** **Lýra** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Lyra**), skr. Lyr **Maliar** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Pictor**), skr. Pic **Malý lev** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Leo Minor**), skr. LMi **Malý pes** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Canis Minor**), skr. CMi **Malý voz** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Ursa Minor** — Malá medvedica), skr. UMi **Mečiar** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Dorado**), skr. Dor **Men** skratka názvu súhvezdia Stolový vrch z latinského **Mensa** **Mic** skratka názvu súhvezdia Mikroskop z latinského **Microscopium** **Mikroskop** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Microscopium**), skr. Mic **Mon** skratka názvu súhvezdia Jednorožec z latinského **Monoceros** **Mucha** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Musca**), skr. Mus **Mus** skratka názvu súhvezdia Mucha z latinského **Musca** **Naberačka mlieka** obrazec utvorený spojnicou hviezd ζ — τ — σ — φ — λ v súhvezdí Strelec ------- **strana 341** **Nebeská G** obrazec utvorený spojnicou deviatich jasných hviezd Aldebaran — Cappela — Kastor — Pollux — Prokyón — Sírius — Rigel — Bellatrix — Betelgeuze **nezapadajúca hviezda** pozri **cirkumpolárna hviezda** **nezapadajúce súhvezdie** pozri **cirkumpolárne súhvezdie** **Nor** skratka názvu súhvezdia Pravítko z latinského **Norma** **Oct** skratka názvu súhvezdia Oktant z latinského **Octans** **Oktant** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Octans**), skr. Oct **Oltár** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Ara**), skr. Ara **Oph** skratka názvu súhvezdia Hadonos z latinského **Ophiuchus** **Ori** skratka názvu súhvezdia Orión z latinského **Orion** **Orión** súhvezdie ležiace prevažne na severnej oblohe (lat. **Orion**), skr. Ori **Oriónov meč** spojnica hviezd ʋ — ι v súhvezdí Orión **Oriónov pás** spojnica hviezd δ — ε — ζ v súhvezdí Orión **Orol** súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Aquila**), skr. Aql **Panna** zvieratníkové súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Virgo**), skr. Vir ------- **strana 342** **Pastier** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Bootes**), skr. Boo **pásik** pozri **stria** **Pav** skratka názvu súhvezdia Páv z latinského **Pavo** **Páv** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Pavo**), skr. Pav **Pec** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Fornax**), skr. For **Peg** skratka názvu súhvezdia Pegas z latinského **Pegasus** **Pegas** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Pegasus**), skr. Peg **Pegasov štvorec** obrazec utvorený spojnicou hviezd α And — β Peg — α Peg — γ Peg **Per** skratka názvu súhvezdia Perzeus z latinského **Perseus** **Perzeov oblúk** obrazec utvorený spojnicou hviezd η — γ — α — δ — ε — ξ — ζ v súhvezdí Perzeus **Perzeus** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Perseus**), skr. Per **Phe** skratka názvu súhvezdia Fénix z latinského **Phoenix** **Pic** skratka názvu súhvezdia Maliar z latinského **Pictor** **Plachty** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Vela**), skr. Vel ------- **strana 343** **Plejády = Kuriatka** otvorená hviezdokopa **M 45** v súhvezdí Býk viditeľná voľným okom **Pohár** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Crater**), skr. Crt **Poľovné psy** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Canes Venatici**), skr. CVn **Poniatowského býk** obrazec v podobe **T** utvorený spojnicou hviezd 66 — 67 — 68 — 70 v súhvezdí Hadonos **Povozník** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Auriga**), skr. Aur **Pravítko** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Norma**), skr. Nor **predbežné označenie kométy** 1. označenie kométy číslom roka a znakom malej anglickej abecedy v poradí vyjadrujúcom poradie objavu alebo pozorovaného návratu v danom roku (používalo sa do 31. decembra 1994); 2. označenie kométy číslom roka a symbolom zloženým z veľkého písmena anglickej abecedy a číslice určenými Ústredím pre astronomické telegramy IAU (používa sa od 1. januára 1995) **PsA** skratka názvu súhvezdia Južná ryba z latinského **Piscis Austrinus** **Psc** skratka názvu súhvezdia Ryby z latinského **Pisces** **Prolemaiov trojuholník** obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Arkúr (α Boo) — Haris (β Boo) — Gemma (α CrB) zo súhvezdí Pastier a Severná koruna **Pup** skratka názvu súhvezdia Korma z latinského **Puppis** **Pyx** skratka názvu súhvezdia Kompas z latinského **Pyxis** ------- **strana 344** **Rajka** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Apus**), skr. Aps **Rak** zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. **Cancer**), skr. Cnc **Ret** skratka názvu súhvezdia Sieť z latinského **Reticulum** **Ryby** zvieratníkové súhvezdie ležiace z väčšej časti na severnej oblohe (lat. **Pisces**), skr. Psc **Rydlo** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Caelum**), skr. Cae **Rys** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Lynx**), skr. Lyn **Scl** skratka názvu súhvezdia Sochár z latinského **Sculptor** **Sco** skratka názvu súhvezdia Škorpión z latinského **Scorpius** **Sct** skratka názvu súhvezdia Štít z latinského **Scutum** **Ser** skratka názvu súhvezdia Had z latinského **Serpens** **Serpens Caput** pozri **Hlava Hada** **Serpens Cauda** pozri **Chvost Hada** **Severná koruna** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Corona Borealis**), skr. CrB **Severná mucha** obrazec v tvare malého trojuholníka utvorený spojnicou hviezd 35 — 39 — 41 v súhvezdí Baran ------- **strana 345** **Severný kríž** obrazec utvorený spojnicou hviezd α — γ — β a ε — δ v súhvezdí Labuť **Sex** skratka názvu súhvezdia Sextant z latinského **Sextans** **Sextant** súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. **Sextans**), skr. Sex **Sge** skratka názvu súhvezdia Šíp z latinského **Sagitta** **Sgr** skratka názvu súhvezdia Strelec z latinského nzávu **Sagittarius** **Sieť** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Reticulum**), skr. Ret **Sochár** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Sculptor**), skr. Scl **Stolový vrch** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Mensa**), skr. Men **Strážcovia pólu** jasné hviezdy β a γ v súhvezdí Malý voz **Strelec** zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. **Sagittarius**), skr. Sgr **stria = pásik** útvar mikroskopických prachových častíc v tvare svetlého pásika (prúžka) nachádzajúci sa v prachovom chvoste kométy **súhvezdie** presne ohraničená oblasť na oblohe, v ktorej sa spravidla nachádza výrazná skupina hviezd **Šíp** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Sagitta**), skr. Sge ------- **strana 346** **Škorpión** zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. **Scorpius**), skr. Sco **Štít** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Scutum**), skr. Sct **Tau** skratka názvu súhvezdia Býk z latinského **Taurus** **Tel** skratka názvu súhvezdia Ďalekohľad z latinského **Telescopium** **TrA** skratka názvu súhvezdia Južný Trojuholník z latinského **Triangulum Australe** **Tri** skratka názvu súhvezdia Trojuholník z latinského **Triangulum** **Trojuholník** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Triangulum**), skr. Tri **Tuc** skratka názvu súhvezdia Tukan z latinského **Tucana** **Tukan** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Tucana**), skr. Tuc **UMa** skratka názvu súhvezdia Veľký voz z latinského **Ursa Maior** — Veľká medvedica **UMi** skratka názvu súhvezdia Malý voz z latinského **Ursa Minor** — Malá medvedica **Váhy** zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. **Libra**), skr. Lib **Vel** skratka názvu súhvezdia Plachty z latinského **Vela** **Veľký pes** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Canis Maior**), skr. CMa ------- **strana 347** **Veľký voz** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Ursa Maior** — Veľká medvedica), skr. UMa **Veľryba** súhvezdie ležiace z väčšej časti na južnej oblohe (lat. **Cetus**), skr. Cet **Venušino zrkadlo** obrazec utvorený spojnicou hviezd ʋ — ι (rukoväť zrkadla) a ξ — ε — δ — η (zrkadlo tvaru diamantu) v súhvezdí Orión **Vir** skratka názvu súhvezdia Panna z latinského **Virgo** **Vlasy Bereniky** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Coma Berenices**), skr. Com **Vlk** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Lupus**), skr. Lup **Vodnár** zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. **Aquarius**), skr. Aqr **Vodný had** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Hydrus**), skr. Hyi **Vodný pohár** obrazec utvorený spojnicou hviezd π — ζ — γ — η v súhvezdí Vodnár **Vol** skratka názvu súhvezdia Lietajúca ryba z latinského **Volans piscis** **Vul** skratka názvu súhvezdia Líška z latinského **Vulpecula** **Výveva** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Antia**), skr. Ant **Zajac** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Lepus**), skr. Lep ------- **strana 348** **Zimný trojuholník** obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Betelgeuze (α Ori) — Prokyón (α CMi) — Sírius (α CMa) zo súhvezdí Orión, Malý pes a Veľký pes **znamenie zodiaka** pozri **znamenie zvieratníka** **znamenie zvieratníka** pozri **znamenie zodiaka** Hipparchovo označenie časti ekliptiky v dĺžke 30° pomenovanej ako zvieratníkové súhvezdie, v ktorom sa táto časť ekliptiky nachádzala v jeho dobe **zodiak** pozri **zvieratník** **zodiakálne súhvezdie** pozri **zvieratníkové súhvezdie** **zvieratník = zodiak** okolie ekliptiky utvorené všetkými zvieratníkovými súhvezdiami **zvieratníkové súhvezdie = zodiakálne súhvezdie** súhvezdie, do ktorého sa premieta ekliptika **Žeriav** súhvezdie južnej oblohy (lat. **Grus**), skr. Gru **Žirafa** súhvezdie severnej oblohy (lat. **Camelopardalis**), skr. Cam Súpis termínov z astronómie 1 — 2 (1. časť od autorky M. Hajdukovej bola uverejnená v Kultúre slova, 32, 1998, č. 5, s. 271 — 298) je výsledkom práce Terminologickej komisie Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. ------- **strana 349** ZO STUDNICE RODNEJ REČI ======================= Medziľudské vzťahy v nárečovej frazeológii hornozemplínskej =========================================================== dediny Vechec ============= Nárečie vo Vechci podobne ako v dedinách v okolí Vranova nad Topľou sa začleňuje k hornozemplínskemu dialektu zahŕňajúcemu ešte nárečie obcí Humenského a Stropkovského okresu. V tomto príspevku venujeme pozornosť nárečovej frazeológii obyvateľov Vechca týkajúcej sa medziľudských vzťahov. Niektoré z frazeologických jednotiek tohto druhu ako ustálené slovné spojenia s obrazným, preneseným významom sú zhodné so spisovnými frazémami, príp. sú im podobné, iné sa vyznačujú tým, že im chýbajú adekvátne spisovné frazeologické náprotivky. Za nárečové frazeologické jednotky pokladáme iba také, ku ktorým nenájdeme spisovný ekvivalent (Mlacek, 1988, s. 120). Pokiaľ ide o medziľudské vzťahy, zaujímajú nás najmä frazémy súvisiace s citovým životom ľudí, manželstvom a jeho peripetiami a okrajovo aj frazeologické jednotky zahŕňajúce kontakty medzi ľuďmi v širšom, všeobecnejšom význame na základe jazykového materiálu z obce Vechec, okres Vranov nad Topľou, pričom pri zápise nárečových frazém sa pridržiavame tzv. čitateľského úzu. Na začiatku manželstva je stretávanie sa, vzájomné poznávanie mladých ľudí. Nadmerná intenzita tohto vzťahu sa obrazne vyjadruje v nespisovnej reči Vechčanov pomocou frazém **chodzi za ňu jak ceľe za kravu; trime śe ho jak kliśč**. Frazeologizmy **čižma do čižmi, bočkor do bočkora** vystihujú nepísaný zákon, že aj v takej privátnej sfére citového života, ako je láska a manželstvo, sa vo filozofii dedinského človeka nesmie ignorovať sociálne hľadisko. Významu „oženiť sa“, „vydať sa“ zodpovedajú frazémy **už nebudze na šance ľihac a śpivac; už je pod čepcom; už ju začepiľi; už je naporiadku; už je sporiadana**. Prirodzenou túžbou mladého človeka je upozorniť na ------- **strana 350** seba, ale ak sa tu prekračuje únosná miera, najmä v prípade dievčat, v ľudovej frazeológii Vechca sa osoba s takouto negatívnou vlastnosťou klasifikuje s ironickým nádychom: **za obrazok bi ju maľi dac; ňeśe śe jak pava; chodzi (neśe śe) jak paradni kuň**. Pre ženu, ktorá sa vydala, príp. vydala dobre, sa hodia frazémy **už śe pristanovila; trafila do dobrej rodzini**. V opačnom prípade, keď sa dievča nevydá alebo mládenec neožení, v nárečovej komunikácii obyvateľov Vechca používajú tieto varianty ustálených spojení: **ostala stará dziu̯ka; ostala maceri na karku; pośiveje jej varkoč; teľo vibirala, až sebe prebrala; ostal stari parobok; ostal na fajtu; ostal jak stari kozar**. Ale aj tí, čo vstúpili do manželského zväzku, nemali to vždy jednoduché, ako nám potvrdzujú v nárečovej podobe viaceré frazeologizmy. V ustálených prirovnaniach často so zvieracím komponentom v prirovnávajúcej časti, napr. **žiju sebe (maju śe radzi) jak herlički; ľubia śe jak holubki; žiju, jak jim pari nit — žiju jak pes s mačku**, sa identifikujú raz harmonické, inokedy napäté vzťahy v manželskom spolužití. Obsahovo k tomuto typu sa priraďujú aj frazémy **cirňovu drahu idze za života, ma križ pri ňim, zbaľila sebe perini, odešla za huri**. **Žena nosí klobúk; na žene stoja tri uhly domu a na mužovi štvrtý** — proti týmto spisovným formám v hornozemplínskom dialekte vo Vechce stoja ustálené spojenia **žena nośi kalap; žena ma verch; žena trime tri rohi chiži a chlop štvarti**. Vzťahy medzi ľuďmi vo frazeológii sa neobmedzujú iba na vzťahy medzi mužom a ženou, ale majú aj širšiu, všeobecnejšiu dimenziu. Napríklad to, že niekto chce byť ohľaduplný k inému, nechce ho uraziť, v lexike Vechčanov sa vyjadruje frazémou **nechceľi mu počľivojsc vźac**. Na druhej strane nežičlivosť je evidentná vo frazeologizmoch **tak budzeš tancovac, jak ci budzem piskac; ucal mu žilu**. Výrečné frazémy typu **bodaj ci dvor travu zarosnul, naj ci kuň zdechne, naj ci dom vihori** signalizujú, že v komunikácii medzi hovoriacimi nastáva napätie a dobré slovo nahrádza výstraha. Podobný charakter majú ustálené spojenia **chodzi po nej jazikom; obraca dakoho na jaziku** s významom „ohovára niekoho“. Podľa vzťahu k spisovnému jazyku sa v dialekte obyvateľov Vechca vyskytujú frazémy tematicky zamerané na medziľudské vzťahy, ktoré sú lexikálnou, hláskovou, tvarovou alebo syntaktickou obmenou spisovných ------- **strana 351** frazeologizmov, ale s identickou výpovednou funkciou, ako napr. **už ju začepiľi; maju śe radzi jak herlički; žiju jak pes s mačku; tak budzeš tancovac, jak ci budzem piskac; ucal mu žilu — dostať sa pod čepiec; majú sa radi ako holúbkovia; žijú ako pes s mačkou; tak budeš tancovať; ako ti budem pískať, pustiť niekomu žilu**. Iným typom — a to prevažujúcim — sú svojské nárečové frazeologické jednotky, ktoré vo vyjadreniach týkajúcich sa medziľudských vzťahov nemajú paralely v spisovnom jazyku. Ide napr. o frazémy **ostal na fajtu; ostal jak stari kozar; zbaľila perini; bodaj ci dvor s travu zarosnul** a pod. Niektoré hornozemplínske frazémy z Vechca vykazujú zhodnosť, resp. podobnosť s frazeologizmami zo severošarišskej obce Dlhá Lúka, dnes časti Bardejova (Buffa, 1994, s. 203 — 204): **žena trime tri rohi chiži a chlop štvarti; dobre śe pristanovila; naj ci kuň zdechňe** (Vechec) — **žena trime tri uhli a chlop jeden; na dobrého koňa sebe śedla; ked mi ňeprebačiš, ta ci zahiňe** (Dlhá Lúka). Z konštrukčného hľadiska dominujú frazémy so slovesnou vetnou konštrukciou — **neśe śe jak pava, pośiveje jej varkoč, trime śe ho jak kľišč**, kým frazeologické jednotky s mennou stavbou sú v nárečí Vechca celkom výnimočné, napr. **čižma do čižmi, bočkor do bočkora**. Frazémy v nárečovej podobe, ako sme ich zachytili v reči obyvateľov Vechca, nepomenúvajú realitu priamo, ale obrazne, metaforicky a takto dokumentujú identitu, fantáziu, zmysel pre humor a životné skúsenosti obyvateľov tejto hornozemplínskej dediny v ich úsilí čo najvýstižnejšie zachytiť určité nuansy z oblasti medziľudských vzťahov, a to aj s istým expresívnym postojom. **Ján Kopina** LITERATÚRA: BUFFA, F.: Konfrontácia severošarišských a spisovných frazém týkajúcich sa medziľudských vzťahov. Slovenská reč, 59, 1994, s. 201 — 212. MLACEK, J.: Nárečová frazeológia a štandardizácia v slovenčine. In: Z problémów frazeologii polskiej i slowiańskiej. 4. Wroclaw — Warszawa — Kraków — Gdańsk — Łodź, Wydawnictwo PAN 1988, s. 113 — 124. ------- **strana 352** ROZLIČNOSTI =========== O skloňovaní podstatného mena rádius ==================================== Slovo **rádius**, ktoré je latinského pôvodu (z lat. **radius** "lúč"), sa v slovenčine používa ako synonymum domáceho slova **polomer** (porov. Krátky slovník slovenského jazyka, 1997, s. 582), ale v anatomickom názvosloví aj ako synonymum odborného termínu **vretenná kosť** (porov. Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, 1997, s. 1014). V jazykovej praxi je toto slovo známe najmä zo spojenia **akčný rádius**, ktorým sa označuje „dosah, hranica pôsobnosti“, pri lietadlách „maximálny dolet (bez doplnenia pohonných látok)“, pri plavidlách „maximálna vzdialenosť, ktorú plavidlo dosiahne bez doplnenia pohonných látok“. Slovo **rádius** sa svojím zakončením zaraďuje medzi všeobecné podstatné mená latinského pôvodu zakončené na **-ius**, napr. **nónius, sestercius**, resp. širšie do skupiny slov latinského, prípadne gréckeho pôvodu zakončených na **-us**, napr. **bulbus, cirkus, fikus, fókus, grádus, konsenzus, nimbus, opus, rítus, rytmus, sylabus, tonus, tubus, turnus, týfus** atď. Podľa Morfológie slovenského jazyka (1966, s. 123) vo všeobecných podstatných menách i osobných a miestnych vlastných menách latinského a gréckeho pôvodu zakončených na **-us** sa pri skloňovaní toto koncové **-us** odsúva, napr. **brontosaurus — brontosaura, realizmus — realizmu, rytmus — rytmu, rádius — rádia, nónius — nónia**. Medzi príkladmi je teda aj slovo **rádius** s genitívnym tvarom **rádia**. V Morfológii slovenského jazyka (s. 124) sa však ďalej uvádza, že v zdomácnených všeobecných podstatných menách, osobných menách a priezviskách sa koncové **-us** pri skloňovaní zachováva, napr. **fiškus — fiškusa, cirkus — cirkusu, vírus — vírusu, týfus — týfusu, Július — Júliusa, Lichardus — Lichardusa, Paulus — Paulusa**, a pri niektorých slovách je kolísanie medzi vynechaním a zachovaním koncového **-us**, napr. **adlátus — adláta** i **adlátusa, cerberus — cerbera** ------- **strana 353** i **cerberusa, Bakchus — Bakcha** i **Bakchusa, Herkules — Herkulesa** i **Herkula**. V našich základných kodifikačných príručkách sa pri hesle **rádius** tvar genitívu uvádza v podobe zhodnej s Morfológiou slovenského jazyka s vynechaním koncového **-us**, teda **rádia**. Tak je to v Pravidlách slovenského pravopisu (2. vyd. z r. 1998), v Krátkom slovníku slovenského jazyka (3. vyd. z r. 1997) i v staršom Slovníku slovenského jazyka (3. zv. z r. 1963). V nich sa okrem tvaru genitívu v podobe prípony rozšírenej o poslednú hlásku tvarotvorného základu, t. j. **-ia**, rovnakým spôsobom uvádzajú aj tvary datívu a lokálu **-iu** (v Slovníku slovenského jazyka iba tvar lokálu). V jazykovej praxi sme sa však pri skloňovaní slova **rádius** stretali aj s tvarmi so zachovaním koncového **-us**, napr. **... os rovnobežná s rádiusom...; ... rádiusy zadnej plochy optickej zóny...; ... rozdiel medzi rádiusmi dvoch hlavných poludníkov...** (STN EN ISO 8321-1 Optika a optické prístroje). — **Maximálna šírka zaoblenia alebo rádiusu na klznej ploche...** (STN ISO 6526 Lisované bimetalické delené axiálne klzné ložiská). — **Dĺžka skrutky s vypuklou hlavou je definovaná ako vzdialenosť od spodnej hrany hlavy po najvzdialenejší bod drieku vrátane zaoblení, rádiusov alebo kužeľa** (STN EN ISO 11 381). — **Zákaz používať v 32-kilometrovom rádiuse od lasvegaského medzinárodného letiska Mc Carran tento v posledných dvoch rokoch veľmi atraktívny druh reklamy...** (Sme, dec. 1995). V citovaných dokladoch sa teda vyskytli tvary jednotného čísla v genitíve **rádiusu**, v lokáli **rádiuse**, v inštrumentáli **rádiusom** a tvary množného čísla v nominatíve **rádiusy**, v genitíve **rádiusov** a v inštrumentáli **rádiusmi**. Treba však uviesť, že so skloňovaním so zachovaním koncového **-us** sme sa stretli nielen v jazykovej praxi, ale pripúšťa ho aj citovaný Veľký slovník cudzích slov z r. 1997, ba už aj starší Slovník cudzích slov A — Z od M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej z r. 1979, a to ako variantné popri skloňovaní s vynechaním koncového **-us** (v slovníkoch sa to pri hesle **rádius** naznačuje uvádzaním tvaru genitívu v podobe **-ia**/**-u**). Pri sociolingvistickom prieskume (porov. J. Bosák: Sociolingvistická interpretácia niektorých morfologických variantov. II. Slovenská reč, 58, 1993, s. 15 — 21) si z dvoch možností 53,4 % respondentov vybralo lokálový tvar **o veľkom akčnom rádiu**, teda s vynechaním koncového **-us**, kým 46,1 % si vybralo ------- **strana 354** lokálový tvar **o veľkom akčnom rádiuse** so zachovaním koncového **-us**, čo podporuje riešenie, ktoré sa uplatnilo v citovaných slovníkoch cudzích slov. Príčinu, prečo sa v jazykovej praxi začína uplatňovať skloňovanie slova **rádius** so zachovaním koncového **-us**, možno vidieť jednak v novšej tendencii podľa možnosti zachovávať tvarotvorný základ nezmenený, jednak v odstraňovaní neželateľnej tvarovej homonymie. V slovenčine totiž máme nielen prevzaté podstatné meno mužského rodu **rádius**, ale aj prevzaté podstatné mená stredného rodu **rádium** a **rádio** a všetky tri slová majú v genitíve jedn. č. tvar **rádia**, v datíve a lokáli jedn. č. tvar **rádiu** a v inštrumentáli jedn. č. tvar **rádiom**. Pri skloňovaní slova **rádius** so zachovaním koncového **-us** sa aspoň pri jednom zo spomínaných slov možno vyhnúť homonymii. Okrem toho pri skloňovaní slova **rádius** s vynechaním koncového **-us** je problém s náležitým utváraním tvarov množného čísla. Z nášho rozboru daného problému vychodí záver, že v nových vydaniach základných kodifikačných príručiek bude potrebné pri skloňovaní podstatného mena **rádius** pripustiť dvojtvary. Pravda, zastávame názor, že na prvom mieste sa má uvádzať variant so zachovaním koncového **-us**, lebo pri takomto skloňovaní nie sú problémy s utváraním tvarov množného čísla (**rádiusy, rádiusov, rádiusom, rádiusy, o rádiusoch, s rádiusmi**), a až na druhom mieste variant s vynechaním koncového **-us**, lebo paradigma tu nie je úplná (uplatňujú sa iba tvary jednotného čísla **rádia, rádiu, o rádiu, s rádiom**). **Matej Považaj** Kreatívny vedúci? ================= Spojenie **kreatívny vedúci** sa v súčasnosti začína používať čoraz častejšie, preto si všimneme, čo sa pod týmto trocha záhadným názvom skrýva, teda to, čo sa týmito slovami označuje. Pouvažujeme aj o tom, či by sa pomenovanie **kreatívny vedúci** nedalo nahradiť priliehavejším, zrozumiteľnejším názvom. ------- **strana 355** Prívlastok **kreatívny** v spojení **kreatívny vedúci** sa začal u nás používať pod vplyvom angličtiny. Pozrime sa preto na tento problém pozornejšie. V anglicko-slovenských prekladových slovníkoch možno zistiť, že anglické slovo **creative** [kriejtiv] znamená presne to, čo slovenské výrazy **tvorivý** a **plodný**. V našich výkladových slovníkoch zas nájdeme, že slovo **kreatívny** funguje aj v slovenčine a má ten istý význam ako prídavné meno **tvorivý**, teda „schopný tvoriť, zameraný na tvorbu, umožňujúci tvorbu“. Keby sme však slovo **kreatívny** v spojení **kreatívny vedúci** chceli nahradiť slovom **tvorivý**, veľmi by to nepomohlo. Nepomohlo by to jednak preto, lebo by sme jedno synonymum iba nahradili iným synonymným výrazom, ale predovšetkým preto, lebo by sa nám ani pomocou tejto zmeny nepodarilo presnejšie vymedziť, bližšie špecifikovať úlohu takto pomenovaného pracovníka. Prívlastkom **kreatívny**, resp. **tvorivý** v spojeniach **kreatívny vedúci** a **tvorivý vedúci** sa v slovenčine dosiaľ charakterizovala predovšetkým istá vlastnosť vedúceho, nie jeho funkčné zameranie či náplň činnosti, ako je to v spojení **kreatívny vedúci** používanom pod vplyvom angličtiny. Aké úlohy má teda **kreatívny vedúci**? Ak chceme rozšifrovať toto spojenie, musíme vedieť, čím sa takto pomenovaný pracovník zaoberá, čo je jeho úlohou. Nie je ani veľmi ťažké zistiť, že **kreatívny vedúci** (napríklad rôznych agentúr, skupín či súborov) má na starosti umeleckú stránku programu, vystúpenia a podobne, teda sa zaoberá tým, čo bolo v minulosti pracovnou náplňou umeleckého vedúceho. Prečo sa však pomenovanie **umelecký vedúci** začína nahrádzať významovo nepriezračným spojením **kreatívny vedúci**, nevedno. Vlastne — je to dosť jasné: táto zmena súvisí jednak so snahou niektorých používateľov jazyka o honosnejšie, nápadnejšie pomenovanie, ale najmä so silným vplyvom angličtiny na jazykové prejavy našich občanov a s nekritickým preberaním mnohých angických vyjadrovacích prostriedkov. **Kreatívny vedúci** je teda **umelecký vedúci**. S ustáleným a dobre fungujúcim spojením **umelecký vedúci** by sme mali vystačiť aj naďalej. **Katarína Hegerová** ------- **strana 356** SPRÁVY A POSUDKY ================== Druhé životné jubileum Kláry Buzássyovej ======================================== V návrhu na udelenie zlatej Čestnej plakety SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách PhDr. Kláre Buzássyovej, CSc., sa ako pôvodné povolanie uvádza **jazykovedkyňa**. Z formálneho hľadiska je to obyčajný **epiteton constans** (Jazykovednému ústavu Ľ. Štúra SAV je „verná“ už 37 rokov), z hľadiska slovenskej jazykovedy a lingvistickej komunity nielen na Slovensku, ale aj mimo jeho hraníc, je to skôr **epiteton ornans**. Doterajšie dielo jubilantky ako modernej „klasičky“ slovenskej lingvistiky výstižne zhodnotil J. Dolník (spolu s bibliografiou jej prác za roky 1988 — 1997 je uverejnené v Jazykovednom časopise, **49**, 1998, č. 1 — 2), preto na tomto mieste poukážeme na isté konštanty, ktoré ovplyvnili nielen „druhý“ život K. Buzássyovej (od jej prvého životného jubilea), ale sú v jej diele aj v živote permanentne prítomné od vstupu na slovenskú vedeckú scénu. Jubilantka na rozdiel od väčšiny slovenských lingvistov nepochádza z vidieckeho regiónu, ale sa narodila (15. decembra 1938) a celý čas žila v trojjazyčnom bratislavskom prostredí, čo zaiste vplývalo na jej realistickejšie postoje v posudzovaní istých neuralgických bodov v komunikácii. Zároveň so slovenčinou vyštudovala aj **mŕtve** klasické jazyky, čo jej však nezabránilo naplno rozvinúť svoju vedeckú činnosť práve v oblasti **dynamiky** súčasného slovenského jazyka. Vo vtedajšom Ústave slovenského jazyka SAV začala najlepšie, ako môže mladý adept lingvistiky začínať, a to koncipovaním **Slovníka slovenského jazyka** (3., 4., 5. zväzok). Permanentný „dotyk“ s materiálom a intenzívna práca nadšeného kolektívu lexikografov ju nasmerovali na tému kandidátskej dizertácie **Sémantická štruktúra slovenských deverbatív**, ktorá vyšla knižne v r. 1974 a stala sa priekopníckym metodologickým dielom nielen v slovenskej derivatológii, ale aj v medzinárodnom rámci. Inšpirujúce zostáva podnes zavedenie pojmu **slovotvorná paradigma**, ako aj originálne aplikovanie syntaktických štruktúr slovesa (intencie) na tvorenie slov. ------- **strana 357** **Porovnávací a kontrastívny výskum slovenčiny** a susedných jazykov, maďarčiny a češtiny, predstavuje ďalšiu doménu výskumu K. Buzássyovej. Získané skúsenosti spoluautorky a posudzovateľky viacerých učebníc slovenského jazyka pre stredné školy s maďarským vyučovacím jazykom rozpracovala aj teoreticky: jej porovnanie gramatických kategórií určenosti, posesívnosti, stupňovania a osoby v slovenčine a maďarčine prinieslo viaceré originálne poznatky o štruktúre a fungovaní týchto kategórií v typologicky odlišných jazykoch, akými sú slovenčina a maďarčina. Paralelne K. Buzássyová skúmala aj vzťahy slovenčiny a češtiny. Popri práci na **Česko-slovenskom slovníku** (1979, 2. vyd. 1981) publikovala viaceré štúdie venované porovnávacej analýze niektorých lexikálno-sémantických skupín. Vyvrcholením tohto jej sústavného výskumu je interpretácia slovensko-českých **kontaktových variantov a synoným** ako viacdimenzionálneho javu, ktorého axiologická hodnota závisí od konfigurácie takých činiteľov, ako sú jazyková štruktúra, komunikatívno-pragmatická funkcia, etnosignifikatívna funkcia, kultúrno-historický a etnopsychologický faktor. Zjednodušene povedané, K. Buzássyová tu ponúkla „recept“, ako hodnotiť a posudzovať častý výskyt niektorých slov českého pôvodu v súčasnej komunikácii a súčasne ako sa poučiť, prečo dlhoročný „boj“ proti tzv. návratným chybám nebol vždy úspešný, keď rozhodujúcim kritériom bol predovšetkým protiklad „domáce — cudzie“ a nebrali sa do úvahy ostatné rozhodujúce činitele. Spoločná monografia (s J. Bosákom) **Východiská morfémovej analýzy. Morfematika. Slovotvorba** (1985), v ktorej sa sústredila na objasnenie vzťahu motivácie, lexikálneho významu a štýlovej hodnoty slovotvorne štruktúrovaných slov, bola tak trochu odrazovým mostíkom k druhému najvýznamnejšiemu knižnému dielu K. Buzássyovej, ku kolektívnej monografii **Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny** (1989), na ktorom mala autorsky a koncepčne najvýznamnejší podiel. Popri slovotvornej, lexikálnej, porovnávacej a kontrastívnej výskumnej línii K. Buzássyovej, ktoré vždy nadstavbovo cielili tak do oblasti **teórie jazykovej kultúry**, ako aj jazykovej praxe, významnú časť jej práce predstavuje aj špecializovanejšia jazykovokultúrna orientácia. Jediná si napríklad všimla, čo jazykovedcom (nielen medzi riadkami, ale konkrétnou „jazykotvorbou“) odkazoval významný slovenský autor a prekladateľ Alfonz Bednár (najmä v románe **Ako sme sušili bielizeň**, 1985). Stály (aj ------- **strana 358** rodinný) kontakt so slovenskou literatúrou i literárnou vedou vycibril jej cit pre **okazionálnu slovotvorbu** (aj vlastnú, ktorou občas privádzala do rozpakov podaktorých priamočiarych gramatikárov). Okrem vymedzenia kontaktových synoným je rovnako dôležitým prínosom K. Buzássyovej požiadavka na diferencované posudzovanie **kultivovanosti vyjadrovania**, keď oprávnene žiada rešpektovať špecifiku vyjadrovania dnes v najproduktívnejších komunikačných sférach — v odbornej a publicistickej — a nemerať kultúru vyjadrovania len úrovňou jazyka umeleckej literatúry. Po r. 1989, v novej jazykovej situácii v Slovenskej republike, predmetom záujmu K. Buzássyovej sa stala aj **jazyková politika** (okrem iného aj otázky štátneho jazyka). Príspevky s touto tematikou publikovala vo viacerých zborníkoch (vrátane zahraničných, súhrnne v kolektívnej monografii **Slovenský jazyk** (1998), ktorú v rámci celoslovanskej série **Najnowsze dzieje języków słowiańskich** vydal k XII. medzinárodnému zjazdu slavistov Uniwersytet Opolski. Suché fakty hovoria, že K. Buzássyová je autorkou 2 monografií, spoluautorkou 3 syntetických kolektívnych monografií, 2 profilujúcich lexikografických diel, autorkou vyše 100 pôvodných štúdií, početných recenzií a vedecko-popularizačných článkov. Každý rok možno od nej nájsť zaujímavé a podnetné príspevky aj v Kultúre slova (v redakcii pracovala od r. 1982 do reorganizácie redakčnej rady r. 1993). Hoci vedecké dielo K. Buzássyovej je postavené na analýze bohatého jazykového materiálu, obyčajná deskripcia či suchá reč faktov boli vždy cudzie tak jej naturelu, ako aj vedeckému dielu. Naša jubilantka je nielen „hĺbková“ teoretička, ale aj systémová „dynamička“ a v komunikácii aktívna „okazionalistka“. Vedecké dielo K. Buzássyovej — aj napriek viacerým výskumným oblastiam a „záujmovým sféram“ (vrátane neformálneho funkcionárčenia, posudzovania, redigovania, konzultovania atď.) — je kontinuitné, ako je kontinuitný aj sám život. Škoda len, že kalendár neúprosne „parceluje“ túto kontinuitu na všelijaké tie dekády. Ale aj tak, Klárika, ešte máš toho dosť pred sebou (hoci teraz nemyslím iba na pripravovaný **Slovník súčasného slovenského jazyka**). Takže — pevné zdravie, viac času a neutíchajúcu dynamiku! **Ján Bosák** ------- **strana 359** Vyšiel Slovensko-nemecký slovník ================================ (JURÍKOVÁ, M. — KRENČEYOVÁ, A. — KUPKOVIČ, A. — LIŠKOVÁ, D. — MÚČKOVÁ, S. — ONDRČKOVÁ, E. — PÁLOVÁ, A.: Slovensko-nemecký slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. 863 s.) Po dlhom čase je konečne na svete nový rozsiahly Slovensko-nemecký slovník. Je pendantom Nemecko-slovenského slovníka, ktorý medzičasom vyšiel už v troch vydaniach (1981, 1986, 1991), rovnako v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Slovensko-nemecký slovník pripravil sedemčlenný kolektív v zložení Marta Juríková, Anna Krenčeyová, Alexander Kupkovič, Danuša Lišková, Sigrid Múčková, Eva Ondrčková a Alžbeta Pálová. Nemecko-slovenský slovník musel čakať na svoje dvojča — Slovensko-nemecký slovník — plných 17 rokov. Počas svojej dlhej prípravy tento slovník prežil historické udalosti — zjednotenie NDR a NSR do jednej spolkovej republiky a rozdelenie ČSFR na Slovenskú republiku a Českú republiku —, ktoré značne ovplyvnili jeho koncepciu, najmä výber lexiky. Slovník bol takmer pripravený do tlače už pred rokom 1989. V dôsledku politických, hospodárskych a spoločenských zmien u nás, ktoré sa nevyhnutne premietli aj do jazykovej sféry, bolo potrebné vykonať radikálnu revíziu rukopisu slovníka, aby zodpovedal novým kultúrno-spoločenským podmienkam, zohľadnil skúsenosti a pripomienky z predchádzajúcich podobných prác a akceptoval špecifické lexikálne zmeny nemeckého jazyka v takej podobe, aby zodpovedali jeho súčasnému stavu. Z hľadiska slovenského heslára bolo treba vziať do úvahy aj nové zmeny v slovenskom pravopise a v normatívnom a štylistickom hodnotení slovenskej lexiky. Nový Slovensko-nemecký slovník vyšiel v jednom zväzku a obsahuje približne 80 000 hesiel, čím je zatiaľ najväčší na našom knižnom trhu. Je určený všetkým používateľom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prichádzajú do styku s nemeckým jazykom, čiže pedagógom, študentom, prekladateľom, podnikateľom alebo percipientom najrozličnejších médií v nemeckom jazyku. Okrem prekladu heslového slova slovník uvádza bohato rozpracovaný dokladový materiál, spojenia a príklady správneho použitia slova v kontexte. Ak je potrebné (najmä pri slovách cudzieho pôvodu), uvádza sa aj výslovnosť a prízvuk slova (ak nie je na prvej slabike) označený bodkou pod písmenom; ak v slove prízvuk kolíše, vypisujú sa obidva tvary; ďalej ------- **strana 360** sa uvádzajú slová podobného i opačného významu. Okrem slov bežnej, bezpríznakovej, neutrálnej slovnej zásoby slovník obsahuje aj termíny z rozličných vedných odborov, hovorové a knižné výrazy a frazeológiu. Slovník, ako sa z jeho úvodu dozvedáme, je určený predovšetkým slovenským používateľom, preto gramatický aparát je rozpracovaný iba v nemeckej zložke. Pri slovenskom hesle sa uvádza iba skratka slovného druhu a pri podstatných menách iba skratka rodu, čím autori slovníka nevylučujú ani nemecky hovoriacich používateľov. Pri dvojjazyčných slovníkoch treba mať na zreteli používateľov východiskového i cieľového jazyka, záleží však na tom, komu je slovník určený v prvom rade. Slovenským používateľom je napríklad pri nepravidelných tvaroch nemeckých slovies osožné dať jednoznačné a zrozumiteľné informácie. Na druhej strane cez znalosť nemčiny, pretože je to svetový jazyk, môžu preniknúť do slovenčiny nielen po nemecky hovoriaci používatelia, ale aj príslušníci iných jazykových spoločenstiev. Nemecký jazyk tu teda môže zohrať aj úlohu sprostredkovateľa. Neoceniteľným praktickým prínosom slovníka najmä pre neslovenského používateľa je i to, že v heslári Slovensko-nemeckého slovníka nájdeme veľa odborných termínov, frekventovaných slovesných tvarov a pádových tvarov niektorých osobných zámen s určením príslušného pádu a s odkazom na tvar nominatívu. Cudzie slová a zemepisné názvy sa v slovníku uvádzajú v obmedzenom rozsahu. Nezvratné a im zodpovedajúce zvratné slovesá (napr. **chystať, chystať sa**) a dokonavé a nedokonavé slovesá (napr. **chytať, chytiť**) sa uvádzajú v osobitných heslách, čo značne uľahčuje a urýchľuje orientáciu v slovníku. Pri uvádzaní homoným v heslári slovníka sa autori nepridržiavali Krátkeho slovníka slovenského jazyka (ďalej KSSJ) a indexovým číslom v osobitných heslách uvádzajú i nepravé homonymá (čiže slovnodruhové alebo gramatické homonymá). V spôsobe lexikografického spracovania homoným však vidieť v slovníku určitú rozkolísanosť, nedôslednosť, napr. pri slovách **chvat, chytač, mixér, miesič, minimum, mikádo, rekomando, svorka, temno, tenor, tok, tma, tisíc, trasovať** atď. To sa však týka teoretického vymedzenia homoným, ale ak máme na mysli praktickú stránku, táto nejednotnosť prácu so slovníkom nijako nesťažuje. V heslári slovníka ako samostatné heslá chýbajú spodstatnené prídavné mená typu **tokajské** a **trvalá**. Veľkým prínosom Slovensko-nemeckého slovníka je jeho bohatý heslár (v porovnaní s KSSJ), ktorý sa vo veľkej miere skladá aj z výrazov ------- **strana 361** odbornej terminológie z najrozličnejších odborov ľudskej činnosti a z aktuálnych prvkov súčasnej lexiky, napr. **chápadlovitý, chápateľný, charakteristikum, charakterotvorný, chcenie, chemizmus, chemografia, chemotaxia, chemotropizmus, chiromantia, chlorácia, chloramín, chlorát, chlorit, chlórny, chlórovanie, chobotnáče, chobotovitý, chrčanie, chrípnuť, chrlič, chromieť, chromoplast, chromosféra, chromoskop, chronometria, chronometrický, chryzolit, kozmovízia, kozmológ, kovolist, kovoryt, kovospracujúci, kovotepec, kovovýroba, metlár, mikrocyt, mikropočítač, mikroprocesor, mliečnica, mliekomer, mnohohran, mnohostran, miocén, spóra** a mnohé ďalšie. V heslári sme však nenašli niektoré potrebné slová napr.: **kováčňa, metlica, metlina, metrovica, miagať, mohár, mikrovlnka, mizanscéna, mizerák, mliečnik** (bot.), **mnohosť, mobilný, sprej, sprejer** atď. Za zbytočné považujeme uvádzať zhodné slová typu **chalkografia (Chalkographie), chassis** (novšie sa už píše **šasi**) a niektoré ďalšie slová, ktoré sú zastarané, veľmi zriedkavé alebo nespisovné, napr. **Abesínia** i **Abesínsko** (zastar. a zemepisné názvy sa uvádzajú len v obmedzenom rozsahu), **merica** (zastar.), **milosťslečna** (zastar.), **mimoidúci** (skôr **okoloidúci**), **minulostný** (zried.), **mohúcny** (kniž.) atď. Zbytočné je uvádzanie farebných kombinácií typu **modrobiely** i **modro-biely**, pretože i v nemčine sa píšu spolu alebo so spojovníkom, teda z hľadiska prekladu nemôžu spôsobiť problémy. Prvoradým poslaním dvojjazyčného prekladového slovníka je správna a presná ekvivalencia lexikálneho materiálu, počnúc heslovým slovom a končiac exemplifikáciou a frazeológiou. Možno konštatovať, že z tohto hľadiska je slovník na dobrej úrovni a spolupráca s nemeckou lexikografkou nebola márna. No napriek nemalému úsiliu a vysokým ambíciám sa autorom nepodarilo domyslieť koncepciu slovníka do všetkých podrobností, niektoré čiastkové riešenia nedotiahli na spokojnosť používateľov, ktorí sú v nemčine menej zdatní a potrebujú viac informácií. V úvodnom zozname skratiek a značiek čítame, že lomená čiara (lomka) označuje variant. A práve nejednoznačné použitie lomky môže vyvolať neistotu a nedorozumenia. Niekedy sa používa na variantné podoby slova, inokedy ju nájdeme medzi časťami istého spojenia a mnohokrát sa používa namiesto čiarky medzi rovnocennými ekvivalentmi. Na ilustráciu uvedieme niekoľko typov rozmanitého použitia lomky: **regiment...**; (**celý**) ~ **hlúpostí** ein Haufen Dummheiten/dummes Zeug ------- **strana 362** **rátať...** 4. ...; **môže vždy** ~ **so svojimi spolupracovníkmi** sie kann stets auf ihre Mitarbeiter/mit ihren Mitarbeitern rechnen **sprotiviť sa**²**...**; ~**lo sa mi to** ich bin der Sache überdrüssig geworden/es ist mir zuwider/widerwärtig/zum Ekel geworden/ich habe es satt bekommen **tma**¹**...** • ~ **ako v rohu**/**ako v tuneli**...; **tápať v** ~**e** im Finstern/Dunkeln/dunkeln tappen **treba...**; ~ **tam ísť** es ist/nötig/notwendig/dorthin zu gehen/man muss dorthin gehen/er hat dorthin zu gehen **spustiť...**; ~ **motor** einen Motor anlassen/anwerfen/in Gang setzen; ~ **stroj** eine Maschine anlassen/in Gang/in Betrieb setzen V uvedených prípadoch nie je jasné, ktoré časti sa opakujú a ktoré nie, kedy treba použiť z predchádzajúcej časti sloveso alebo predložku. Pravda, tomu, kto nemčinu ovláda, toto ťažkosti nerobí. Mohlo sa to jednoduchšie vyriešiť tak, že lomka by sa bola použila len na oddelenie variantov slov, kým v ostatných prípadoch sa mohla využiť čiarka alebo bodkočiarka. Už sme sa kladne zmienili o slovníku z hľadiska ekvivalencie, nemožno však nespomenúť niekoľko prípadov, keď sa ekvivalent nezdá celkom priliehavý: buď je nepresný alebo pochádza z inej štylistickej roviny, resp. namiesto ekvivalentu nachádzame výklad, napríklad: sloveso **rehliť sa** je spracované takto: hovor. expr. Tränem lachen h; ~**ia sa ako kone** sie lachen wiehernd, čiže nahlas, neviazane. V Nemecko-slovenskom slovníku pri hesle **Träne** je v exemplifikácii: **unter Tränen lachen** smiať sa so slzami (v očiach), pri hesle **lachen** je **ich habe Tränen gelacht** preložené ako **smial som sa, až mi slzy vyhŕkli**. Podľa uvedených príkladov teda **rehliť sa** nemôže mať uvedený ekvivalent. V KSSJ **rehliť sa** znamená „rehotať sa“ (v príklade je: **rehotať sa ako kôň**) a **rehotať sa** znamená „nahlas, neviazane sa smiať“. V tomto prípade ekvivalent **Tränen lachen** tu nemá opodstatnenie. Pri hesle **riaditeľňa** (obyčajne v škole) by boli stačili tri presné ekvivalenty — **Direktionszimmer, Direktionsraum, Direktionskanzlei**; ekvivalent **Direktorat**, ktorý má aj rôzne iné významy, sa tu už vôbec nemusel uviesť. Pri hesle **rátať sa** v spojení **to sa mi neráta** ekvivalent **das gefällt mir nicht** sa nám nepozdáva ani z hľadiska presnosti, ani z hľadiska štylistickej rovnocennosti. Heslo **promovať** v slovenčine znamená (podľa KSSJ) „slávnostne udeľovať, udeliť vysokoškolský diplom, akademický titul, vedeckú hodnosť“, čomu zodpovedá ekvivalent **promovieren**, ale už nie celkom druhý uvedený ekvivalent **Doktorwürde verleihen**. Ten sa mohol uviesť v konkrétnom príklade. ------- **strana 363** Pri hesle **referovať** v 1. význame sú dva ekvivalenty: **referieren, einen (kürzeren) Vortrag halten**. I keď slovo **kürzeren** (**kratší**) je v zátvorke, zdá sa neopodstatnené jeho uvádzanie, o to skôr, že v KSSJ slovo **referát** je v tomto 1. význame vyložený ako „obšírna analytická správa, prednáška“. V ďalších poznámkach uvedieme niektoré nepresnosti a chyby, ktoré sa môžu ľahko odstrániť pri reedícii slovníka. Pri spracúvaní zámen v heslári slovníka je nedôslednosť, nejednotnosť. Stačí porovnať heslá **môj, moja, moje** a **tvoj** m, **tvoja** f, **tvoje** n, nehovoriac o všetkých osobných zámenách, z ktorých niektoré nie sú vôbec uvedené v heslári (napr. **ich** — privlast.). Pri hesle **vy** nenájdeme **Vy**, ale pri **váš**/**Váš** áno atď. Pri ďalšom vydaní tieto evidentné nedôslednosti treba zrevidovať a zredigovať. Treba usporiadať aj abecedné poradie (napr. pri slovách **chvályhodný, chytačka, chytadlo** atď.). Nejednotne sú spracované heslá ako **topánka** f obyč. pl. ~**y, trak** m pl. **traky** atď. Pri hesle **trenírky** f pl. hovor. **trenky** sa mala dať čiarka, aby sa vedelo, na čo sa vzťahuje označenie **hovor.** V hesle **tri** v príklade **je** ~**štvrte** je potrebná medzera, lebo keď sa slovo píše dovedna, nepatrí do hesla **tri**. V hesle **triviálny** v príklade ~**y spôsob** je zbytočné uvádzať zakončenie tvaru ypsilonom (znak ~ tu nahrádza celé heslové slovo). V hesle **tuleň** má byť **lov na** ~**e**, nie ~**ov**. Dvakrát je heslo **spovedať sa** (prvé má byť bez **sa**). V hesle **rastlina** na konci namiesto **svet** ~ má byť **svet rastlín**. Heslo **rokfór** má byť správne **rokfort**. **Rock and roll** sa už najnovšie píše aj **rokenrol**. Pred ďalším vydaním slovníka rozhodne treba urobiť i revíziu štylistických kvalifikátorov, ktoré mnohokrát už nezodpovedajú súčasnému stavu, a zohľadniť najnovšie pravopisné zmeny v slovenčine, aby slovník odrážal dnešný stav, a nie svoju dlhoročnú tvorbu. Aj napriek uvedeným i neuvedeným nedostatkom, nedôslednostiam, pripomienkam a chybám s potešením vítame na našom knižnom trhu nový Slovensko-nemecký slovník a jeho vyjdenie považujeme za lexikografickú udalosť na Slovensku. Tento slovník bude pre používateľov — podľa slov známeho talianskeho lexikografa G. Devota — dobrý inštrument, verný dokument a nehynúci monument. **Edita Chrenková** ------- **strana 364** Publikácia o Polichne ===================== (DRENKO, J.: Polichno (monografia). Polichno, Obecný úrad 1997. 78 s.) Uprostred vzrastania počtu mestských a obecných monografií, ktoré sa zintenzívnilo u nás najmä v poslednom desaťročí, sa svojej publikácie, aj keď zatiaľ len útlejšej, dočkalo aj rázovité Polichno. Pripravil ju známy popularizátor Novohradu Jozef Drenko pri príležitosti 530. výročia prvej zmienky o Polichne. Polichno, ako u nás vie každý školák, je rodiskom Boženy Slančíkovej-Timravy, autorky prvého slovenského románu Ťapákovci, ale je to aj rodisko viacerých ďalších významných postáv našich dejín z rodiny Petianovcov, Slančíkovcov a i. Ide teda o obec literárne významnú. Publikácia po úvodnom slove starostu obce Jána Turčana sa člení na tri kapitoly venované prírode Polichna a jeho okolia, starším i novším dejinám obce a kultúre, cirkvi, školstvu Polichna, ako aj jeho osobnostiam. V tejto časti sa autor zaoberá aj etnografickým opisom Polichna, predovšetkým jeho ľudovej architektúry, miestneho kroja, tamojších ľudových piesní, tanca a hudby, ľudového liečiteľstva, typických polichnianskych jedál a nápojov, ale nezabudlo sa ani na polichnianske nárečie. Pripomíname hneď, že pri názve obce sa domáci úzus v kvantite rozchádza s oficiálnym znením názvu. V miestnom úze, t. j. nielen v Polichne, ale aj v okolitých obciach i v blízkom okresnom meste — v Lučenci, je živá len forma **Políchno** (nie **Polichno**), teda forma s dlhým **í**. A naopak najbližšia obec pri Polichne **Ábelová** má v miestnom úze zasa podobu **Abelová** (od oficiálneho znenia sa teda odlišuje krátkou samohláskou v prvej slabike). Polichno leží 17 km západne od Lučenca, teda na juhu stredného Slovenska v bývalej novohradskej župe v oblasti Slovenského stredohoria. Medzi názvami honov, dielov (tzv. **taratov**) a vôbec akýchkoľvek miestnych názvov obce a jej chotára sa, ako zistil J. Drenko, ani v jednom prípade neprejavuje vplyv nejakého iného jazyka. Polichno je iste zaujímavé aj tým, že ako vrchárska obec nemá lazy. Predstavuje teda od začiatku až po súčasnosť kompaktné osídlenie. Autor J. Drenko systematicky a v dobrom prehľade podáva informácie o geomorfologickom členení polichnianskeho chotára, o jeho hydrogeografii, miestnom živočíšstve i rastlinstve. Prvá písomná zmienka o Polichne ------- **strana 365** pochádza z roku 1467 a, ako sa tu dozvedáme, objavuje sa v listine Mateja Korvína, kde je táto obec zapísaná v podobe **Polyhna**. Osada však určite vznikla skôr, zrejme už v 14. storočí. Autor venuje pozornosť aj etymologickému výkladu zaujímavého názvu **Polichno**. Treba však povedať, že všetky uvedené výklady patria skôr do oblasti tzv. ľudovej etymológie: či už je to odvodzovanie názvu od vlastného mena bájnej polichnianskej veštice, ktorú spomína vo vojom básnickom diele aj Bohuslav Tablic, alebo jeho odvodzovanie od spojenia **pole lichô**. Vcelku v tejto veci možno súhlasiť s autorom, ktorý danú otázku odkladá a stav riešenia sumarizuje takto: „O pôvode mena **Polichno** je isté, že súvisí so slovom **pole**“ a ostatné prenecháva na úvahy jazykovedcom. Je pravda, že pomenovanie **Polichno** zrejme naozaj súvisí so slovom **pole**, čo však nemusí znamenať, že sa ním označuje súčasný význam slova **pole**. Môže to byť otvorený priestor za osídleným miestom, ako to nájdeme napr. v Dobšinského ľudových rozprávkach, alebo sú možné aj iné výklady, ako ich spomína P. Smoczynski v článku **Nazwy miejscowe Polichna, Polikno oraz inne na tej samej leksykalno-semantycznej bazie oparte** (Onomastica, 23, 1975, s. 67 — 98). V ďalšej časti sa autor venuje kronike i cirkevným a školským dejinám obce s podrobným kalendáriom, ako i zoznamami farárov a učiteľov v obci a osobitne zostavuje súpis najvýznamnejších osobností v dejinách Polichna. Aj etnografické časti sú dobre premyslené a relatívne podrobné. Veľmi zaujímavý je napr. výber piesní (aj zo žánrového pohľadu), ktoré autor spája s Polichnom. Polichnianske nárečie sa spracúva nakoniec na pomerne malom priestore a skôr „rapsodicky“. Označuje sa (spolu s nárečím Ľuboreče, Prahy a Ábelovej) za novohradské vrchárske nárečie. Ako je známe aj z atlasovej dialektológie, v tomto nárečí namiesto **y** je **e** a namiesto **ý** je **ej**, napr. **moteka, rane sa zahojile, každej, pejtaťi se** (autorove príklady). V niektorých prípadoch sa odlišuje od okolitých južných stredoslovenských nárečí aj morfologicky (porov. **od ňeďeľe**), jeseň je **esem**, jeden je **edom**. Veľmi pozoruhodné sú ilustrácie tohto nárečia v uvedenom zápise reči od Eleny Vestegovej, samej Ile — kráľovnej od Ťapákovcov, ktorá si ako 75-ročná spomína na krčmu v Polichne, na Timravu, na Ťapákovcov a i. J. Drenko na tomto mieste uvádza aj zbierku najrozšírenejších priezvisk v Polichne i najrozšírenejších prímen (porov. z nich najmä **Palatín, Španiel, Beso, Tigris**), najčastejšie krstné mená a pod. ------- **strana 366** Je tu aj autorská poznámka o výslovnosti mena **Timrava**, s ktorou by zrejme všetci nesúhlasili. Je nepochybné, že studnička Timrava, od ktorej si odvodila svoj pseudonym Božena Slančíková, v reči polichnianskych obyvateľov má mäkkú výslovnosť. Tak to bolo aj v minulosti, o čom máme svedectvo dokonca od samej Timravy. J. Drenko k tomu poznamenáva: „Za spisovné sa však považuje nemäkčené vyslovovanie pseudonymu Timrava“ (s. 53). Fakt je, že v Lučenci, kde funguje známy ochotnícky divadelný súbor Timrava, kde má sídlo Gymnázium Boženy Slančíkovej-Timravy, je jednoznačne ustálená iba podoba s tvrdou výslovnosťou slabiky **ti-**. Mohli by sme možno tvrdú výslovnosť tohto mena označiť za „mestskú“ výslovnosť. Publikáciu o Polichne, ktorá vyšla starostlivosťou Obecného úradu v Polichne, vítame ako veľmi vydarené a užitočné kompendium o obci Polichno, o obci, ktorá je síce odľahlá (toto adjektívum sa azda v súvislosti s Polichnom vyskytuje najčastejšie), ale vo vedomí obyvateľov Slovenska nie je neznáma. Polichno patrí, žiaľ, medzi vyprázdňujúce sa obce Slovenska. Kým v časoch jej rozkvetu žilo tam aj vyše 600 obyvateľov, dnes je ich už iba 139 s absolútnou prevahou obyvateľov v poproduktívnom veku. Je to neveľmi povzbudivá situácia, ktorá však na druhej strane tak trochu hrá do karát výskumu. V obci ostalo pôvodné obyvateľstvo, a to v takom kompaktnom stave a v takom počte, že by ho bolo možné podrobiť nárečovému, resp. sociolingvistickému prieskumu relatívne pohodlne a takmer v úplnosti. Publikácia J. Drenka je výborným základom na prípravu rozsiahlejšej monografie (veď taká „zaslúžilá“ obec, ako je Polichno, by si to určite zaslúžila), najmä je však dobrým východiskom pre omnoho podrobnejší výskum miestneho nárečia v súčasnej sociolingvistickej situácii. **Slavomír Ondrejovič** ------- **strana 367** SPYTOVALI STE SA ================ **O skloňovaní názvu novej menovej jednotky euro.** — V súvislosti so zavádzaním jednotnej európskej meny v rámci Európskej únie sa viacerí používatelia jazyka spytovali, či sa názov meny **euro** môže skloňovať, alebo je to slovo, ktoré si vždy zachováva nesklonnú podobu. V rečovej praxi sa totiž možno stretnúť s obidvoma spôsobmi používania slova **euro** v hovorenom či písanom texte. Spisovná slovenčina je flektívny jazyk, v ktorom sa podstatné mená ako pomenovania osôb, vecí, javov, vlastností a pod. ohýbajú, t. j. skloňujú, a to nielen vtedy, ak ide o slová domáceho pôvodu, ale spravidla aj vtedy, ak ide o slová prevzaté z iných jazykov. Názov jednotnej európskej meny i menovej jednotky **euro** je zakončený na samohlásku **o**. Názvy vecí zakončené na túto samohlásku sa zaraďujú medzi podstatné mená stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru **mesto**. Názov **euro** skloňujeme rovnako ako napríklad pôvodom cudzie slová **bendžo, bolero, deko, depo, dueto, eso, gesto, geto, libreto, memento, percento** atď. a v jednotnom čísle má tvary **euro — eura — euru — euro — o eure — s eurom**. Osobitne treba upozorniť na tvary množného čísla, kde sa v rečovej praxi najčastejšie vyskytujú rozpaky pri používaní príslušných tvarov. V množnom čísle má slovo **euro** náležité tvary **eurá — eur — eurám — eurá — o eurách — s eurami** podobne ako **depá — dep — depám — o depách — depami, duetá — duet — duetám — o duetách — duetami, percentá — percent — percentám — o percentách — s percentami**. To značí, že v genitíve množného čísla nenastáva v koncovej, resp. predposlednej slabike kvantitatívna alternácia, t. j. striedanie krátkej samohlásky **e** s dvojhláskou **ie** alebo iná kvantitatívna alternácia, ako je to v domácich slovách a v mnohých prevzatých slovách (porov. **mestá — miest, libreto — libriet, autá — áut**). Na záver: Názov jednotnej európskej meny aj menovej jednotky **euro** je v slovenčine stredného rodu, skloňuje sa podľa vzoru **mesto** a v množnom čísle má tvary **dve eurá, päť eur, desiatim eurám, o päťdesiatich eurách, so sedemdesiatimi eurami**. **Matej Považaj** ------- **strana 368** Z NOVÝCH VÝRAZOV ================ Nové výrazy (16) ================ **archívny** príd. (gr. — lat.) nové v spojení **archívne víno** kvalitné ročníkové víno dozrievajúce vo fľaši: **Mimoriadna ponuka — archívne vína**. (TLAČOVINA) Základom prídavného mena **archívny** je podstatné meno **archív**, ktoré je odvodené od latinského slova **archivum** a to z gréckeho slova **archeion** (= vládny dom, radnica, kde boli uložené staré listiny). Pod archívom rozumieme zbierku dokumentov, ako aj inštitúciu na ich opatrovanie. Súvislosť slova **víno** s významom prídavného mena **archívny** sa stane zreteľnejšia, keď zistíme, čo sa spojením **archívne víno** označuje: ide o víno vyznačujúce sa mimoriadnou kvalitou ročníka, ktoré je svojou technológiou upravené na ďalšie zretie vo fľaši. Tak ako sú dôležité vzácne listiny uschované v archíve, aj archívne víno je vzácny nápoj, ktorý leží a dozrieva vo fľašiach. Tento druh vína má svoje významné miesto vo vinotéke (porov. heslo **vinotéka**). **sledovačka** gen. -y, žen. policaj. slang. i publ. 1. sledovanie: **V čase, keď robil policajné sledovačky, vydával pokyny na nelegitímne sledovanie bývalého riaditeľa**... (TLAČ); 2. útvar sledovania: **Dnes pod jeho vedením funguje sledovačka tajnej služby**. (TLAČ) Slovo **sledovačka** je v neoficiálnom ústnom prejave príslušníkov polície dávno známe a zaužívalo sa v dvoch významoch: ako pomenovanie činnosti (sledovanie) i na označenie útvaru sledovania (bývalej ŠtB, dnes polície a SIS). Slovo **sledovačka** je jedným z tzv. tabuových slov, ktoré sa objavili v našej publicistike po spoločensko-politických zmenách v ostatných rokoch, a to najmä v súvislosti s verejným pertraktovaním vážnych kriminálnych prípadov. Slovo **sledovačka** vo význame „útvar sledovania“ ------- **strana 369** sa chápe širšie; myslia sa ním jednak príslušníci, ktorých úlohou je sledovanie osôb a vecí v záujme ochrany spoločnosti (ochrany života, zdravia, majetku, ústavného zriadenia), napr. v boji proti organizovanému zločinu, pašovaniu drog, zbraní ap., ako aj technické prostriedky, ktoré sa na tieto účely používajú. Slovo **sledovačka** vo význame „sledovanie“ je štylisticky príznaková podoba pôvodného neutrálneho pomenovania. Z hľadiska tvorenia slov je to rovnaký typ ako neologizmus **čítačka** či **hosťovačka** (pozri Kultúra slova, 32, 1998, s. 121 — 122). Slovo **sledovačka** vo význame „útvar sledovania“ je jednoslovné pomenovanie utvorené z dvojslovného spojenia. Tento pre verejnosť nový výraz sa ako prostriedok profesionálneho slangu prostredníctvom médií preniesol do širších komunikačných sfér. Vyšší stupeň expresívnosti predstavuje jeho kratšia podoba **sledka**, ktorú používajú popri výraze **sledovačka** vo svojej reči príslušníci polície (v druhom rozoberanom význame), ale zachytili sme ju už aj v tlači: **Sledka začala znovu používať skriňový Mercedes**. **vinotéka** gen. -y žen. (lat. → nem. + gr.) zbierka vínnych produktov; predajňa vínnych produktov: **Je možné, že sa stane súčasťou nejakej vinotéky alebo súkromnej zbierky**. (TV) O zložených slovách, ktorých druhá časť má podobu **-téka**, sa v Kultúre slova už písalo (naposledy P. Odaloš, 1988, s. 237 — 241). Pripomenieme, že zložka **-téka** má pôvod v gréckom slove **théké** — schránka, sklad (na uloženie niečoho) a jej význam je „zbierka, súbor“. Zložka **-téka** sa stala základom slov ako **bibliotéka** — knižnica (t. j. zbierka kníh, ale aj miesto, kde sa zhromažďujú knižné zbierky), **pinakotéka** — zbierka obrazov aj obrazová galéria, **fonotéka** — zbierka, archív nahrávok i podujatie zamerané na počúvanie hudby, **diskotéka** — zbierka gramoplatní aj podujatie založené na reprodukovanej hudbe spojené s tancom a inými formami zábavy atď. K týmto zloženinám možno novšie priradiť slovo **vinotéka**, ktorým sa označuje zbierka, súbor vínnych produktov (vín, koňakov). Slovom **vinotéka** sa pomenúva aj zariadenie slúžiace na predaj rozličných druhov vína, príp. jeho ochutnávku, na popularizáciu vína a vínnej kultúry. Ako vidieť, tak ako pri väčšine zložených slov s časťou **-téka**, aj pri slove **vinotéka** sa uplatňujú dva významy: prvý vychádza z pôvodného významu zložky **-téka** „zbierka, súbor“, druhý súvisí s rozšírením tohto významu na ------- **strana 370** význam „miesto, kde je daná zbierka uložená alebo k dispozícii na verejné používanie“. Pokiaľ ide o prvú časť tohto zloženého slova, podobne ako slová **bibliotéka, pinakotéka, fonotéka, diskotéka**, ktorých prvá časť vytvára ďalšie zložené slová (napr. **bibliografia, bibliofília, bibliopedagogika; pinakocyt, pinakoid; fonológia, fonomorfológia, fonometer; diskohra, diskoklub, diskofón**), časť **vino-** jasne poukazujúca na súvis s vínom (z latinského slova **vinum** alebo z germánskeho slova **wein**) je takisto súčasťou iných zložených slov, napr. **vinohrad, vinohradník**, zastar. **vínokupec, vínorodý** atď. **Silvia Duchková** Súbor príspevkov publikovaných v časopise Kultúra slova pod názvom **Nové výrazy** bol vypracovaný v súvislosti s plnením grantovej úlohy č. 2/2061/98 Jazyková kultúra v teórii a praxi a odborná terminológia.