Obsah
strana 321
LADISLAV DVONČ
Medzi vlastné mená, ktoré sa v spisovnej slovenčine rovnako ako iné vlastné mená píšu s veľkými začiatočnými písmenami, zaraďujú sa aj názvy časopisov, zborníkov, denníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov, mesačníkov a iných tlačových orgánov vychádzajúcich s istou periodicitou (periodická tlač). Takéto názvy mávajú zvyčajne spisovnú jazykovú podobu, napr. Slovenské pohľady, Život, Slovenské národné noviny, Večerník, Literárny týždenník, Roľnícke noviny, Nitrianske noviny, Hlas Bratislavského kraja, zriedkavejšie ide o názvy v cudzích jazykoch, napr. Slavica Slovaca, Muscle and Fitness atď.
Konštatovali sme, že názvy časopisov mávajú zvyčajne spisovnú jazykovú podobu. Musíme však zároveň konštatovať, že niektoré názvy iba na prvý pohľad vyzerajú ako spisovné, v skutočnosti však nezodpovedajú platnej kodifikácii spisovnej slovenčiny. V tomto príspevku chceme upozorniť práve na prípady porušovania kodifikácie spisovnej slovenčiny v názvoch časopisov. Poznamenávame, že nemáme k dispozícii úplný zoznam časopisov, ktoré vychádzajú v súčasnosti na území Slovenskej republiky. Naše pozorovania sa síce týkajú časopisov, ktoré sa nám dostali do rúk pri rozličných príležitostiach (napr. kúpou v novinových stánkoch, na výstavách periodickej tlače a pod.), jednako pokladáme za potrebné aj pri tomto obmedzení materiálu upozorniť na jazykovo nesprávne názvy.
strana 322
Na prvom mieste pokladáme za potrebné upozorniť na porušovanie platnej kodifikácie spisovnej slovenčiny v oblasti hláskoslovia (čo sa, pochopiteľne, prejavuje v pravopisnej podobe názvu). Sem patrí názov časopisu Harmonia pre celú rodinu, ktorý sa podľa podtitulu alebo pripojeného vysvetlenia venuje zdraviu a kráse. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1931 sme v spisovnej slovenčine používali pravopisnú podobu harmonia, od vydania Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1940 používame podobu harmónia. Slovo harmónia je gréckeho pôvodu. V početných slovách gréckeho, latinského alebo iného cudzieho pôvodu dnes používame dlhé samohlásky. Ešte podľa Pravidiel z r. 1940 sme používali napr. pravopisné podoby hemofilia, gramofon, telefon, anatomia, dialog, filolog, teraz používame podoby hemofília, gramofón, telefón, anatómia, dialóg, filológ atď. Niet nijakého dôvodu ignorovať súčasnú hláskovú a pravopisnú podobu harmónia s dlhým ó, ktoré sa v súčasnej spisovnej slovenčine používa stále viac (Dvonč, 1968, s. 102 — 115), a vracať sa k staršej podobe harmonia s krátkym o, ktorá bola odstránená takmer pred šesťdesiatimi rokmi. Podoba harmónia nepredstavuje nejaký izolovaný prípad s nástupom dlhej samohlásky namiesto krátkej, ide o súčasť všeobecne sa prejavujúcej tendencie po uplatňovaní sa kvantity pri preberaní slov cudzieho pôvodu do slovenčiny, resp. spisovnej slovenčiny, ktorá našla svoj výraz v kodifikácii dlhých samohlások namiesto krátkych v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1940 a aj v ďalších Pravidlách z roku 1953. Používanie v súčasnosti už nesprávnej pravopisnej podoby harmonia v názve časopisu Harmonia pre celú rodinu zneisťuje používateľa súčasnej spisovnej slovenčiny, vnucuje mu nesprávnu podobu.
Čo sa týka slovnej zásoby, treba sa pristaviť pri používaní slova spravodaj v názvoch časopisov, najmä v názvoch rozličných reklamných a inzertných časopisov, napr. Krompašský spravodaj, Nemšovský spravodaj — reklamný časopis, Šuriansky spravodaj, R spravodaj pre obchod a služby v Bardejove. Niekedy je slovo spravodaj použité v pripojenom bližšom vysvetlení zamerania časopisu, napr. Avízo ako bratislavský reklamný spravodaj (okrem toho vychádza aj Avízo ako „denník pre bezplatné oznámenia občanov“). Podľa Slovníka slovenského jazyka (5. diel, 1965, s. 705) slovo spravodaj (vtedy sa ešte používala pravopisná podoba so začiatočným z, rovnako tak aj v odvodených slovách) je zastarané slovo,
strana 323
ako ekvivalent alebo výklad sa tu používa slovo spravodajca. V osobitnom hesle sa uvádza slovo spravodajca s týmito dvoma významami: 1. kto podáva správy, 2. novinár podávajúci správy svojim novinám, reportér, dopisovateľ, korešpondent, pri slove spravodaj sú prihniezdované slová spravodajkyňa, spravodajský, spravodajsky a spravodajstvo. Krátky slovník slovenského jazyka (1987, s. 417) slovo spravodaj nezaznamenáva, je tu iba slovo spravodajca s výkladom: (vysunutý) redaktor, ktorý podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent, okrem toho sú prihniezdované slová spravodajkyňa, spravodajský, spravodajstvo. V najnovšom, treťom vydaní (doplnenom a prepracovanom) sa pri hesle spravodajca uvádza aj slovo, spravodajca s významom „časopis na oznamovanie (úradných) správ, nariadení, opatrení“ (1997, s. 685). Ako vidíme, za správnu sa pokladá nie podoba spravodaj, ale podoba spravodajca, a to aj v tom prípade, keď ide o označenie časopisu, prípadne aj iného periodického alebo neperiodického tlačového orgánu. V názvoch niektorých časopisov sa používa správna podoba spravodajca, napr. Spravodajca (vydávaný v Bardejove) Spravodajca Podpolianskeho osvetového strediska (vydávaný vo Zvolene), Staroturanský spravodajca (tu je však chybná podoba staroturanský, pozri o tom ďalej). Niekedy sa stretávame s používaním slova informátor, napr. RTK informátor (vydávaný v Zlatých Moravciach), Stankovský informátor. Podľa Slovníka slovenského jazyka (1. diel, 1959, s. 602) slovo informátor má tri významy: 1. kto informuje, dáva poučenie, 2. vrátnik v úradných budovách podávajúci orientačné a podobné informácie. 3. ako zastarané slovo má význam „domáci učiteľ“. Ako vidíme, slovo informátor sa môže sa používať a aj sa používa rovnako ako slovo spravodajca, teda na označenie časopisu. Krátky slovník slovenského jazyka (1987, s. 136) má pri slove informátor iba stručné vysvetlenie „kto informuje“, no v 3. vydaní (1997, s. 211) je aj slovo informátor ako neživotné podstatné meno s významom „prístroj, publikácia ap. podávajúca informácie“. Inak slovo informátor je z hľadiska jazykovej správnosti bez problémov, preto nie je potrebné sa ním ďalej zaoberať. Z tohto nášho výkladu jednoznačne vyplýva, že v názvoch časopisov alebo aj v podnázvoch a sprievodných vysvetleniach treba používať podobu spravodajca, nie spravodaj. Čo sa týka skloňovania slova spravodajca v prípade jeho používania ako názvu časopisu, treba uviesť, že toto slovo sa rovnako skloňuje ako slovo spravodajca, keď ozna-
strana 324
čuje osobu, o čom sa v gramatických príručkách podáva príslušné vysvetlenie.
V niektorých prípadoch ide v názvoch časopisov o použitie odvodených slov, derivátov, ktoré takisto nezodpovedajú platnej kodifikácii spisovnej slovenčiny. V názve časopisu Gbelan ide o použitie obyvateľského podstatného mena k názvu Gbely. K tomuto názvu používame v súčasnej spisovnej slovenčine mužské obyvateľské meno Gbelčan so slovotvornou príponou -čan (Pravidlá slovenského pravopisu, 1998, s. 519). Je zrejmé, že v prípade použitia podoby Gbelan ide o použitie nárečovej podoby. Mužské obyvateľské meno Gbelčan má do istej miery tú nevýhodu, že táto podoba sa používa ako pomenovanie obyvateľa obce aj v prípade názvu obce Gbelce. Pripusťme však v prípade tvorenia názvu obyvateľa obce Gbely istý ohľad na nárečovú podobu Gbelan v tom zmysle, že by sme namiesto nej použili spisovnú podobu so slovotvornou príponou -an, ktorá sa v spisovnej slovenčine bežne používa v istých prípadoch popri prípone -čan. Ak by sme však utvorili podobu s príponou -an, museli by sme uplatniť zmenu na konci odvodzovacieho základu, t. j. namiesto spoluhlásky l použiť spoluhlásku ľ, takže výsledná podoba by v takomto prípade bola Gbeľan. Pravda, ak sa prísne pridržiavame alebo sa chceme pridržiavať platnej kodifikácie, potom by mal byť jednoznačne iba názov Gbelčan. Podoba Gbelčan zodpovedá všeobecnej tendencii v súčasnej spisovnej slovenčine, ktorou je smerovanie k čo najširšiemu používaniu slovotvornej prípony -čan nevyžadujúcej striedanie spoluhlások (alternácie) v slovotvornom základe. Tolerovanie podoby Gbelan vedie k nesprávnej predstave, že táto podoba je spisovná, ako sú spisovné podoby obyvateľských mien Rajčan, Michalovčan, Valaličan atď., ktoré sa používajú aj ako názvy časopisov.
V názvoch niektorých časopisov sa stretávame aj s nesprávne utvorenými prídavnými menami k názvom obcí. Takým je názov Staroturanský spravodajca, pri ktorom ide o vzťah k obci s názvom Stará Turá. K názvu Stará Turá nepoužívame prídavné meno staroturanský, ale staroturiansky (Pravidlá slovenského pravopisu, 1998, s. 558). Podoba staroturiansky je utvorená príponou -iansky, v ktorej je dvojhláska ia podobne ako v prechýlenom ženskom obyvateľskom mene Staroturianka. Podľa toho namiesto chybného názvu Staroturanský spravodajca treba používať názov Starotu-
strana 325
riansky spravodajca. Inak sa v tomto názve správne používa podoba spravodajca namiesto zastaranej podoby spravodaj, o čom sme už hovorili.
V rade reklamných časopisov sa stretávame s nesprávnymi názvami na -sko utvorenými od názvov obcí: Bratislavsko, Trnavsko, Sereďsko, Nitriansko, Novomestsko, Pezinsko, Piešťansko alebo s názvami na -cko, napr. Hlohovecko, Senecko. Takéto podoby sa v spisovnej slovenčine jednoducho nepoužívajú (Dvonč, 1977, s. 265 — 268). Tu by sa mohlo spomenúť, že napr. existuje názov Nitriansko spätý s názvom mesta Nitra. Názov Nitriansko nepoužívame však na pomenovanie Nitry a jeho okolia, ale na pomenovanie istého štátneho útvaru z minulosti, t. j. nitrianskeho kniežatstva, takže tento názov používame rovnako ako názvy krajín typu Taliansko. Čo sa týka názvu Ostravsko, tento názov predstavuje lexikálny citát, prevzatie z češtiny. Podobne je to napr. aj v prípade názvu Tešínsko. Ojedinele sa možno stretnúť aj s prevádzaním českých podôb na -sko do slovenčiny tak, že sa upravuje ich slovotvorný základ, napr. Mostecko — Mostiansko, Kladensko — Kladniansko, takéto podoby sa však v spisovnej slovenčine bežne nepoužívajú, sú to iba ojedinelé výtvory bez opory v našom jazyku (podrobnejšie Dvonč, tamže). U nás sa nikdy nehovorí o tom, že cestujeme do Bratislavska, nikto nejde si niečo vybaviť do Prešovska, ani sa nehovorí napr. o priemysle na území Košicka alebo v Košicku a pod. Názvy typu Bratislavsko, Piešťansko, Senecko, Hlohovecko sú umelé, neprirodzené a bez pevnejšej opory v konkrétnej jazykovej praxi používateľov slovenského spisovného jazyka, prípadne širšie používateľov slovenského jazyka (napr. aj používateľov nárečí). Preto takéto podoby nemajú mať miesto v názvoch našich časopisov a ani inde.
Ešte sa dotkneme jedného osobitného prípadu, pri ktorom iba zdanlivo ide o narušenie platnej kodifikácie, v tomto prípade pravopisnej. Ide o názov humoristického časospisu Woloviny, v ktorom je na začiatku dvojité W. Niet pochýb, že v tomto prípade ide o použitie všeobecného podstatného mena voloviny na pomenovanie časopisu. Prečo je tu však dvojité W, nie V? Vysvetliť si to môžeme na základe údaja, ktorý je v tiráži. Tu sa uvádza, že časopis redakčne pripravuje Willy Weber. Ako vidíme, ide o pomenovanie osoby, ktorého rodné meno a či krstné meno a aj priezvisko sa píše so začiatočným W. Toto dvojité W sa potom zámerne použilo aj v názve časopisu ako humorný prvok.
strana 326
Názvy niektorých našich časopisov teda nie sú v súlade s platnou kodifikáciou spisovnej slovenčiny. A pretože ide o časopisy vydávané v spisovnej slovenčine, mali by byť aj ich názvy spisovné. Podľa toho odporúčame, aby sa takéto a podobné názvy upravili v súlade so zásadami spisovnej slovenčiny a časopisy vychádzali so správnymi názvami.
LITERATÚRA
DVONČ, L.: K otázke dlhých samohlások v spisovnej slovenčine. Jazykovedný časopis, 19, 1968, s. 102 — 115.
DVONČ, L.: K názvom typu Nitriansko a Nitriansko. Kultúra slova, 11, 1977, s. 265 — 270.
Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala — M. Pisárčiková. 1. vyd. Bratislava, Veda 1987, 592 s. — 3., dopl. a preprac. vyd. 1997. 944 s.
Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Martin, Matica slovenská nákladom Štátneho nakladateľstva v Prahe 1931. 366 s.
Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. Martin, Matica slovenská 1940. 484 s.
Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným a gramatickým slovníkom. Bratislava, Slovenská akadémia vied 1953. 408 s.
Pravidlá slovenského pravopisu. 2., dopl. a preprac. vyd. Bratislava, Veda 1998. 576 s.
Slovník slovenského jazyka. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1959 — 1968.
JÁN HORECKÝ
Od prvotnej predstavy, že text je jednoducho radenie jednotlivých viet (ako najmenších významových jednotiek komunikácie), sa vo výskume textu veľmi rýchlo dospelo k zisteniu, že ak sa má text pokladať za dôležitý prvok jazykovej komunikácie, treba prísnejšie vymedziť jeho konštitutívne vlastnosti i jeho vzťahy k iným textom.
Tak sa napr. konštatovalo, že text je charakterizovaný takými vlastnosťami, ako situačnosť, intertextovosť, informačnosť, intenčnosť, kooperatív-
strana 327
nosť a kohéznosť. Prirodzene, každá z týchto vlastností má svoj obsah a formu, ako aj rámec vzťahov, do ktorých vstupuje. Vo vzťahu textu k iným textom sa vymedzujú také vlastnosti, ako kontext, kotext a napokon aj zatext.
Prvoradým predmetom výskumu textu by však mali byť nielen všestranné charakteristiky uvedených vlastností hotového textu, ale aj spôsob, ako text vzniká, resp. ako sa formuluje. Na to už čiastočne poukazujú súčasné teórie jazykového diskurzu, ktoré sa do značnej miery opierajú o starovekú teóriu rétoriky. V tejto teórii sa veľmi zreteľne vymedzovali také vlastnosti, resp. základné kroky, ako je invencia (zbieranie faktov), dispozícia (myšlienkové usporiadanie faktov) a elokúcia (jazykové spracovanie myšlienok o faktoch, zakódovanie pomocou jazyka).
Z hľadiska tvorenia textu je kľúčovým miestom výpovedný akt. Tento akt vzniká identifikáciou (stotožnením) pozorovaného (skúmaného, zamýšľaného) objektu, jeho pomenovaním a vyslovením jeho charakteristických vlastnosti (predikáciou). Ďalším závažným krokom je radenie takto utvorených výpovedných aktov do väčších celkov — do výpovedí a až do jazykových prejavov.
Tieto všeobecné úvodné konštatovania možno ilustrovať zisteniami získanými pri štúdiu konkrétnych textov, v našom prípade dvoch textov M. Nábělkovej Slovotvorná potencialita a lexikálna norma (Sociolinguistica Slovaca, 3, 1997) a Paradigmatika prídavných mien — východisko aj výsledok ich syntagmatickej realizácie (Jazykovedný časopis, 48, 1997).
Napr. pri úvahách o potenciálnych adjektívnych derivátoch je východiskovým faktom sám adjektívny derivát, ale aj spôsob, ako sa prejavuje v textoch. Reálna existencia týchto derivátov sa dokladá v slovníkoch. Z ich existencie vznikajú také problémy, ako procesuálnosť a spájateľnosť. Pre lexikografa sú doložené v materiálovej báze, pre používateľov daného jazyka v slovníkoch a v jazykovom vedomí.
Tieto fakty možno v uvedenom usporiadaní (dispozícii) dosť schematicky formulovať v súvislom jazykovom prejave napr. takto: Pri výskume potenciality adjektívnych derivátov vzniká predovšetkým problém ich doloženosti. Lexikografickým spracovaním sa potvrdzuje, že dané adjektívne deriváty skutočne existujú, ale práve ich existencia spôsobuje niekoľko problémov: ich procesné správanie, ako aj značná mobilita ich význa-
strana 328
mov a spájateľnosti. Pri ich spracovaní lexikograf má oporu v materiálovej báze, kým používateľ sa pri ich používaní môže opierať o slovník, pri bežnej jazykovej komunikácii aj o svoje jazykové vedomie.
V konkrétnom autorskom spracovaní však výsledný text má takúto podobu (M. Nábělková, Sociolingvistica Slovaca, 3, 1997, s. 255):
Pri potencialite adjektívnych derivátov je z hľadiska používateľov jazyka, ako aj z hľadiska teoretickej reflexie zaujímavá práve otázka ich doloženosti, zachytenosti/nezachytenosti (predovšetkým v slovníkovom spracovaní). Lexikografické zachytenia (inštitucionalizácia, porov. Lipka, 1992; kodifikácia) slova je „odborným potvrdením“ jeho existencie, ktoré, hoci pri adjektívach často bez akýchkoľvek iných údajov (výkladu, exemplifikácie), používateľovi jazyka v prípade záujmu naznačuje, že slovo „reálne existuje“. V „klasickom“ výkladovom slovníku s limitovaným priestorom je spracovanie adjektív z hľadiska predstavenia ich fungovania značný problém vzhľadom na často výrazne „procesuálny charakter“ ich textovej existencie, ich významovú a spájateľnostnú mobilitu a s tým súvisiace ťažkosti so zachytením typického, typového, ako aj významovej a kombinatorickej potenciality (porov. napr. Kořenský, 1992; Čermák, 1992). Lexikograf, „evidovač“, kodifikátor sa pri svojej práci opiera o pripravenú materiálovú bázu istého typu (od „minulostných“ lístkových kartoték po — u nás zatiaľ ešte skôr „budúcnostné“ - bohaté elektronické korpusy), kde sa viac-menej objektívne — podľa rozsahu a štruktúry materiálovej bázy — predstavuje život (úzus, norma) konkrétneho slova. Používateľ jazyka takéto zdroje poznania bežne nemá, môže a má mu ich teda „v pohodlnejšom používateľskom mode“ zastupovať slovník... Stručne možno odkázať na známy fakt, že bežná, predovšetkým hovorená komunikácia s celkovo vyššou mierou uvoľnenosti predpokladá skôr výlučnú oporu v jazykovom vedomí hovoriaceho (zahŕňajúcom okrem iného individuálnu predstavu o lexikálnej norme, ako aj o slovotvorných možnostiach jazyka), oficiálna komunikácia, najmä v písanej podobe, okrem týchto osobných „jazykovozázemných“ zdrojov ponúka čas, a tým aj možnosť overenia/overovania v lexikografickom kompendiu.
Už na prvý pohľad možno v tomto úryvku zistiť nadmerný výskyt dvoch akoby technických prostriedkov, úvodzoviek a zátvoriek.
V úvodzovkách sú niektoré podstatné mená, napr. „evidovač“ čím sa zdôrazňuje ich novoutvorenosť, nezvyčajnosť, ale najmä prídavné mená, ako „klasický“ vo význame „doteraz zvyčajný“. Nápadnejšie sú prídavné mená „minulostný“ a „budúcnostný“, ktorými sa skratkovito naznačuje vzťah k minulosti a budúcnosti. Ešte nápadnejšie je prídavné meno „jazykovozázemný“ vo význame „týkajúci sa jazykového zázemia“.
V zátvorkách sa tu uvádzajú napr. bibliografické údaje v podobe mena autora a roku publikovania, niekedy s úvodnou poznámkou: (porov. napr. Kořenský, 1992; Čermák, 1992). Výraznejšie je uvádzanie doplnkov a príkladov: „od minulostných“ lístkových kartoték po — u nás zatiaľ stále ešte skôr „budúcnostné“ — bohaté elektronické korpusy, kde sa viac-menej objektívne — podľa rozsahu
strana 329
a štruktúry materiálovej bázy — predstavuje život (úzus, norma) konkrétneho slova. Iný príklad:
Opačný prípad, zachytenie adjektívna v SSJ a jeho „chýbanie“ v KSSJ (napr. liekový, nálezový...) možno teoreticky posudzovať rozdielne — prichádza do úvahy jeho zastaranie, ústup z bežného používania... (napr. podlažný z dvojice podlahový/podlažný, porov. Nábělková, 1996).
Treba upozorniť, že rovnakú funkciu ako zátvorky majú často aj pomlčky, najmä keď fungujú popri zátvorkách, ako vidieť aj v uvedenom príklade.
Takéto technické prostriedky a postupy však nie sú len prejavom osobných záľub a sklonov, ale majú závažnú funkciu pri formovaní jazykových prejavov. Preto im treba venovať trocha viacej pozornosti.
K tradičným funkciám úvodzoviek patrí vyznačovanie doslovného znenia, citovanie textu iného autora vo vlastnom výklade. Napr.:
Pri odmietanom spojení mlecie povolenie sa konštatuje, že tvar prídavného mena mlecí je v slovenčine celkom umelý spolu s odporúčaním, „nech sa v slovenčine nerobia daromné fabrikáty, násilenstvá na jazyku, lebo do úzu sa ťažko dostanú, i keby boli utvorené podľa systému niektorých slovies, vlastne typov“.
Niekedy sa takto v texte cituje inojazyčný text, napr. český“ ... ako hovorí F. Štícha (1995, s. 226), „tato rozmanitosť se jeví spíše jako neužitečný systémový balast, věc je ovšem mnohem složitejší...“
Zdá sa však, že takáto citačná funkcia sa v dnešných odborných textoch využíva pomerne zriedkavo; autori sa skôr usilujú cudzí text pochopiť a na znak toho interpretovať ho vlastnými slovami.
Oveľa častejšie sa úvodzovky používajú už pri prvom výpovednom kroku, pri identifikácii objektu, keď sa súčasne s identifikáciou či predikáciou vyjadruje aj postoj, isté hodnotenie. Úvodzovkami sa daný výraz zdôrazňuje. Napr. v takomto prípade:
Z nášho hľadiska je zaujímavý rozdiel v ponímaní vzťahu potenciálnosti ... a produktívnosti (t. j. „tvorivej sily“ istých slovotvorných typov, modelov produkovať nové a nové deriváty); nejde úplne o mechanické „kategoriálne“ tvorenie, niektoré sa ustaľujú v norme a „prenikajú“ aj do kodifikačných príručiek; toto adjektívum, zrejme pre spomínanú úzkosť, resp. „užšosť“ sféry využitia nezachytáva.
Ešte účinnejšie sa úvodzovky využívajú pri zápornom hodnotení, pri spochybňovaní pomenovania. Napr. „nové“ adjektívne deriváty vlastne sa ani nepokladajú za nové; ak sa napíše, že sa „prijala“ norma, vyjadruje sa pochybnosť o samom prijatí.
Vlastnou autorskou oblasťou používania úvodzoviek je skratkové, zhustené, komprimované vyjadrenie neistých, spochybňujúcich zistení. Úvo-
strana 330
dzovkami sa vyjadruje, že to, čo by sa verbálne dalo vyjadriť výrazmi akoby, takrečeno, mohli by sme povedať, vyjadrí sa úvodzovkami. Niekoľko príkladov: „zástupné“ využitie; slovotvorne „zadaný“; realizácia „vznikovej“ možnosti; väčšie či menšie „tenzie“; patria k „potenciálnym“ slovám; je bežný a „po ruke“; „odobrené“ v kodifikácii.
V takýchto funkciách sa z pôvodne technického prostriedku stáva prostriedok na vyjadrenie myslenia, resp. takého spôsobu myslenia, pri ktorom sa berú do úvahy rozličné situácie, ale vždy sa zároveň hodnotia z vlastných myšlienkových pozícií, pritom čo najúspornejšie. Miestami sa však takéto vyjadrovanie u M. Nábělkovej prejavuje až ako maniera. Napr. na s. 92 v Jazykovednom časopise sa na 40 riadkoch uvádza až 12 výrazov v úvodzovkách, na s. 100 to je sedem výrazov, takisto na s. 101.
Ďalším nápadným, pôvodne takisto skôr technickým vyjadrovacím prostriedkom sú zátvorky. Využívajú sa napr. na uvádzanie či vlastne vyčleňovanie odkazov na literatúru z vlastného výkladu, napr. (Martincová, 1993) často aj širšie: (porov. napr. Buzássyová, 1974; Horecký et al., 1989). Niekedy býva odkaz ešte rozsiahlejší:
Ktorýkoľvek z naznačených paradigmatických vzťahov môže v synchrónnom pláne podliehať zmenám a posunom, ktoré sa rodia a uskutočňujú v paradigmatike rečovej praxe (naznačeniu základných potencií a smerov týchto pohybov v adjektívnej paradigmatike a ich systémovej podmienenosti sme sa v stručnosti venovali v príslušnej kapitole monografie o dynamike slovnej zásoby, Horecký — Buzássyová — Bosák a kol., 1989, s. 169 — 194; o napätí medzi paradigmatickou a syntagmatickou osou porov. napr. Findra, 1986).
Hľadisko úspornosti vidieť napr. v takýchto úpravách: vystupujú ako informačné (a často konkurenčné) prostriedky; odrážajúcich (a umožňujúcich) posuny; špecializácia (potenciálne) viazaných podôb; s prípravou (dočasných) príznakov. Niekedy sa takáto poznámka rozvíja do širšieho komentára: Zachytenie paradigmatiky predpokladá spoľahlivú (v minulosti, ale stále ešte aj teraz neľahko dosiahnuteľnú) oporu o rozsiahly jazykový materiál.
Hlavným prostriedkom sú však zátvorky nie pri identifikácii a predikácii, pri tvorbe výpovedných aktov, ale pri radení týchto výpovedných aktov do výpovedí. Do zátvorky sa pritom kladú konštatovania súvisiace s identifikovaným objektom len v druhom rade, a tak sa vlastne vytvárajú dve výkladové pásma: základné a popri ňom, vlastne v ňom komentujúce. Takáto dvojpásmovosť (ba v tomto prípade až trojpásmovosť) vynikne pri
strana 331
grafickom znázornení ( prvé a druhé pásmo je oddelené plnou čiarou, druhé a tretie pásmo prerušovanou čiarou):
Lexikograf, „evidovač“, kodifikátor sa pri svojej práci
opiera o pripravenú materiálovú bázu istého typu
u nás zatiaľ stále ešte skôr „budúcnostné“ ----------------------------------------------- bohaté elektronické korpusy,
kde sa viacmenej objektívne
podľa rozsahu a štruktúry materiálovej bázy
predstavuje život konkrétneho slova.
Typické a dosť časté je uvádzanie ilustračných príkladov v zátvorke, teda v komentujúcom pásme:
V treťom vydaní KSSJ sú doplnené viaceré adjektívne deriváty,
ktoré prvé dve vydania ešte nezachytávali, pričom v niektorých prípadoch
(výbehový, údajový, nálezcovský, znalostný, portfóliový)
sa vo výkladovom slovníku zachytáva nielen adjektívum, ale aj základové substantívum.
(napr. portfóliový, disketový).
Príklady na uvádzanie mnohých výrazov v úvodzovkách a zátvorkách, prirodzene, nie sú charakteristické len pre štýl istého autora, v našom prípade M. Nábělkovej. Možno ich pokladať za všeobecné vlastnosti výkladových či úvahových textov, pravda popri mnohých ďalších prvkoch, ale v danom prípade slúžia na dokreslenie konkrétneho autorského textu.
Z hľadiska individuálneho tvorenia textu by bolo treba podrobnejšie skúmať aj mnohé ďalšie štylistické postupy, ba niekedy až maniery, ako aj charakterizovať skúmané texty podľa toho, akému adresátovi sú určené, ale aj podľa toho, či sú myslené celkom individuálne a individualisticky, alebo či sú určené do kolektívnej monografie. V konkrétnom prípade M. Nábělkovej možno napr. konštatovať zriedkavejšie používanie úvodzoviek a zátvoriek ako textotvorných prostriedkov v jej príspevkoch v Dynamike slovnej zásoby súčasnej slovenčiny a ich rozhojňovanie v menších štúdiách v zborníku Sociolingvistica Slovaca a v Jazykovednom časopise, ktorým sme tu venovali najväčšiu pozornosť.
strana 332
EDUARD PITTICH
And
skratka názvu súhvezdia Andromedy z latinského Andromeda
Andromeda
súhvezdie severnej oblohy (lat. Andromeda), skr. And
Ant
skratka názvu súhvezdia Výveva z latinského Antlia
Aps
skratka názvu súhvezdia Rajka z latinského Apus
Aql
skratka názvu súhvezdia Orol z latinského Aquila
Agr
skratka názvu súhvezdia Vodnár z latinského Aquarius
Ara
skratka názvu súhvezdia Oltár z latinského Ara
Ari
skratka názvu súhvezdia Baran z latinského Aries
Aur
skratka názvu súhvezdia Povozník z latinského Auriga
Baran
zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. Aries), skr. Ari
Blíženci
zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. Gemini), skr. Gem
Boo
skratka názvu súhvezdia Pastier z latinského Bootes
strana 333
Býk
zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. Taurus), skr. Tau
Cae
skratka názvu súhvezdia Rydlo z latinského Caelum
Cam
skratka názvu súhvezdia Žirafa z latinského Cameloparadis
Cap
skratka názvu súhvezdia Kýl z latinského Carina
Cas
skratka názvu súhvezdia Kasiopeja z latinského Cassiopeia
Cefeus
súhvezdie severnej oblohy (lat. Cepheus), skr. Cep
Cen
skratka názvu súhvezdia Centaurus z latinského Centaurus
Centaurus
súhvezdie južnej oblohy (lat. Centaurus), skr. Cen
Cep
skratka názvu súhvezdia Cefeus z latinského Cepheus
Cet
skratka názvu súhvezdia Veľryba z latinského Cetus
Cir
skratka názvu súhvezdia Kružidlo z latinského Circinus
cirkumpolárma hviezda = nezapadajúca hviezda
hviezda, ktorá je pre danú zemepisnú šírku stále nad obzorom
cirkumpolárne súhvezdie = nezapadajúce súhvezdie
súhvezdie, ktorého charakteristický obrazec sa skladá z nezapadajúcich hviezd v zemepisnej šírke pozorovateľa
CMa
skratka názvu súhvezdia Veľký pes z latinského Canis Maior
strana 334
CMi
skratka názvu súhvezdia Malý pes z latinského Canis Minor
Cnc
skratka názvu súhvezdia Rak z latinského Cancer
Col
skratka názvu súhvezdia Holubica z latinského Columba
Com
skratka názvu súhvezdia Vlasy Bereniky z latinského Coma Berenices
CrA
skratka názvu súhvezdia Južná koruna z latinského Corona Australis
CrB
skratka názvu súhvezdia Severná koruna z latinského Corona Borealis
Crt
skratka názvu súhvezdia Pohár z latinského Crater
Cru
skratka názvu súhvezdia Južný kríž z latinského Crux
Crv
skratka názvu súhvezdia Havran z latinského Corvus
CVn
skratka názvu súhvezdia Poľovné psy z latinského Canes Venatici
Cyg
skratka názvu súhvezdia Labuť z latinského Cygnus
definitívne označenie kométy
1. označenie kométy číslom roka, v ktorom prešla perihéliom a rímskou číslicou vyjadrujúcou poradie prechodu kométy perihéliom v danom roku (používalo sa do 31. decembra 1994);
2. označenie kométy určené Ústredím pre astronomické telegramy IAU po určení jej definitívnej dráhy (používa sa od 1. januára 1995)
Del
skratka názvu súhvezdia Delfín z latinského Delphinus
strana 335
Delfín
súhvezdie severnej oblohy (lat. Delphinus), skr. Del
Dor
skratka názvu súhvezdia Mečiar z latinského Dorado
Dra
skratka názvu súhvezdia Drak z latinského Draco
Drak
súhvezdie severnej oblohy (lat. Draco), skr. Dra
Ďalekohľad
súhvezdie južnej oblohy (lat. Telescopium), skr. Tel
Equ
skratka názvu súhvezdia Koník z latinského Equuleus
Eri
skratka názvu súhvezdia Eridanus z latinského Eridanus
Eridanus
súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. Eridanus), skr. Eri
Falošný kríž
obrazec utvorený spojnicou ε Car — κ Vel — δ Vel — ι Car
For
skratka názvu súhvezdia Pec z latinského Fornax
Fénix
súhvezdie južnej oblohy (lat. Phoenix), skr. Phe
Gem
skratka názvu súhvezdia Blíženci z latinského Gemini
Gloriola
obrazec utvorený spojnicou hviezd ι — κ — λ — ψ v súhvezdí Andromeda
Gru
skratka názvu súhvezdia Žeriav z latinského Grus
strana 336
Had
súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Serpens), skr. Ser
Hadonos
súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Ophiuchus), skr. Oph
Havran
súhvezdie južnej oblohy (lat. Corvus), skr. Crv
Her
skratka názvu súhvezdia Herkules z latinského Hercules
Herkules
súhvezdie severnej oblohy (lat. Hercules), skr. Her
Hlava Draka
obrazec utvorený spojnicou hviezd β — γ — ξ — ν v súhvezdí Drak
Hlava Hada = Serpens Caput
západná časť súhvezdia Had
Hlava Hydry
obrazec utvorený spojnicou hviezd δ — ε — ζ — η — ρ — σ v súhvezdí Hydra
Hlava Veľryby
obrazec utvorený spojnicou hviezd λ — γ — ν — ζ² — μ — λ v súhvezdí Veľryba
Hodiny
súhvezdie južnej oblohy (lat. Horologium), skr. Hor
Holubica
súhvezdie južnej oblohy (lat. Columba), skr. Col
Hor
skratka názvu súhvezdia Hodiny z latinského Horologium
Hya
skratka názvu súhvezdia Hydra z latinského Hydra
strana 337
Hyády
otvorená hviezdokopa Mel 25 v súhvezdí Býk
Hydra
súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. Hydra), skr. Hya
Hyi
skratka názvu súhvezdia Vodný had z latinského Hydrus
Cha
skratka názvu súhvezdia Chameleón z latinského Chameleon
Chameleón
súhvezdie južnej oblohy (lat. Chameleon), skr. Cha
Chvost Hada = Serpens Cauda
východná časť súhvezdia Had
Ind
skratka názvu súhvezdia Indián z latinského Indus
Indián
súhvezdie južnej oblohy (lat. Indus), skr. Ind
Jasličky
otvorená hviezdokopa M 44 v súhvezdí Rak
Jašterica
súhvezdie severnej oblohy (lat. Lacerta), skr. Lac
Jednorožec
súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Monoceros), skr. Mon
Jóbová truhla
obrazec utvorený spojnicou hviezd α — β — γ — δ v súhvezdí Delfín
Južná koruna
súhvezdie južnej oblohy (lat. Corona Australis), skr. CrA
Južná ryba
súhvezdie južnej oblohy (lat. Piscis Austrinus), skr. PsA
strana 338
Južný kríž
súhvezdie južnej oblohy (lat. Crux), skr. Cru
Južný trojuholník
súhvezdie južnej oblohy (lat. Triangulum Australe), skr. TrA
Kasiopeja
súhvezdie severnej oblohy (lat. Cassiopeia), skr. Cas
Katafalk
obrazec utvorený spojnicou hviezd α — β — γ — δ v súhvezdí Veľký voz
Kľúčový kameň
obrazec utvorený spojnicou hviezd ε — ζ — η — π v súhvezdí Herkules
Kompas
súhvezdie južnej oblohy (lat. Pyxis), skr. Pyx
Koník
súhvezdie severnej oblohy (lat. Equuleus), skr. Equ
Korma
súhvezdie južnej oblohy (lat. Puppis), skr. Pup
Kosák
obrazec utvorený spojnicou hviezd α — η — γ — ζ — μ — ε v súhvezdí Lev
Kozliatka
hviezdy η, ζ a η v súhvezdí Povozník
Kozorožec
zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. Capricornus), skr. Cap
Kruhový ornament
obrazec utvorený spojnicou hviezd ι — ʋ — γ — κ — λ v súhvezdí Ryby
Kružidlo
súhvezdie južnej oblohy (lat. Circinus) skr. Cir
Kuriatka pozri Plejády
strana 339
Kýl
súhvezdie južnej oblohy (lat. Carina), skr. Car
Labuť
súhvezdie severnej oblohy (lat. Cygnus), skr. Cyg
Lac
skratka názvu súhvezdia Jašterica z latinského Lacerta
Leo
skratka názvu súhvezdia Lev z latinského Leo
Lep
skratka názvu súhvezdia Zajac z latinského Lepus
Letný trojuholník
obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Deneb (α Cyg) — Altair (α Aql) — Vega (α Lyr) zo súhvezdí Labuť, Orol a Lýra
Lev
zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na severnej oblohe (lat. Leo), skr. Leo
Lib
skratka názvu súhvezdia Váhy z latinského Libra
Lietajúca ryba
súhvezdie južnej oblohy (lat. Volans Piscis), skr. Vol
Líška
súhvezdie severnej oblohy (lat. Vulpecula), skr. Vul
LMi
skratka názvu súhvezdia Malý lev z latinského Leo Minor
Lup
skratka názvu súhvezdia Vlk z latinského Lupus
Lyn
skratka názvu súhvezdia Rys z latinského Lynx
strana 340
Lyr
skratka názvu súhvezdia Lýra z latinského Lyra
Lýra
súhvezdie severnej oblohy (lat. Lyra), skr. Lyr
Maliar
súhvezdie južnej oblohy (lat. Pictor), skr. Pic
Malý lev
súhvezdie severnej oblohy (lat. Leo Minor), skr. LMi
Malý pes
súhvezdie severnej oblohy (lat. Canis Minor), skr. CMi
Malý voz
súhvezdie severnej oblohy (lat. Ursa Minor — Malá medvedica), skr. UMi
Mečiar
súhvezdie južnej oblohy (lat. Dorado), skr. Dor
Men
skratka názvu súhvezdia Stolový vrch z latinského Mensa
Mic
skratka názvu súhvezdia Mikroskop z latinského Microscopium
Mikroskop
súhvezdie južnej oblohy (lat. Microscopium), skr. Mic
Mon
skratka názvu súhvezdia Jednorožec z latinského Monoceros
Mucha
súhvezdie južnej oblohy (lat. Musca), skr. Mus
Mus
skratka názvu súhvezdia Mucha z latinského Musca
Naberačka mlieka
obrazec utvorený spojnicou hviezd ζ — τ — σ — φ — λ v súhvezdí Strelec
strana 341
Nebeská G
obrazec utvorený spojnicou deviatich jasných hviezd Aldebaran — Cappela — Kastor — Pollux — Prokyón — Sírius — Rigel — Bellatrix — Betelgeuze
nezapadajúca hviezda pozri cirkumpolárna hviezda
nezapadajúce súhvezdie pozri cirkumpolárne súhvezdie
Nor
skratka názvu súhvezdia Pravítko z latinského Norma
Oct
skratka názvu súhvezdia Oktant z latinského Octans
Oktant
súhvezdie južnej oblohy (lat. Octans), skr. Oct
Oltár
súhvezdie južnej oblohy (lat. Ara), skr. Ara
Oph
skratka názvu súhvezdia Hadonos z latinského Ophiuchus
Ori
skratka názvu súhvezdia Orión z latinského Orion
Orión
súhvezdie ležiace prevažne na severnej oblohe (lat. Orion), skr. Ori
Oriónov meč
spojnica hviezd ʋ — ι v súhvezdí Orión
Oriónov pás
spojnica hviezd δ — ε — ζ v súhvezdí Orión
Orol
súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Aquila), skr. Aql
Panna
zvieratníkové súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Virgo), skr. Vir
strana 342
Pastier
súhvezdie severnej oblohy (lat. Bootes), skr. Boo
pásik pozri stria
Pav
skratka názvu súhvezdia Páv z latinského Pavo
Páv
súhvezdie južnej oblohy (lat. Pavo), skr. Pav
Pec
súhvezdie južnej oblohy (lat. Fornax), skr. For
Peg
skratka názvu súhvezdia Pegas z latinského Pegasus
Pegas
súhvezdie severnej oblohy (lat. Pegasus), skr. Peg
Pegasov štvorec
obrazec utvorený spojnicou hviezd α And — β Peg — α Peg — γ Peg
Per
skratka názvu súhvezdia Perzeus z latinského Perseus
Perzeov oblúk
obrazec utvorený spojnicou hviezd η — γ — α — δ — ε — ξ — ζ v súhvezdí Perzeus
Perzeus
súhvezdie severnej oblohy (lat. Perseus), skr. Per
Phe
skratka názvu súhvezdia Fénix z latinského Phoenix
Pic
skratka názvu súhvezdia Maliar z latinského Pictor
Plachty
súhvezdie južnej oblohy (lat. Vela), skr. Vel
strana 343
Plejády = Kuriatka
otvorená hviezdokopa M 45 v súhvezdí Býk viditeľná voľným okom
Pohár
súhvezdie južnej oblohy (lat. Crater), skr. Crt
Poľovné psy
súhvezdie severnej oblohy (lat. Canes Venatici), skr. CVn
Poniatowského býk
obrazec v podobe T utvorený spojnicou hviezd 66 — 67 — 68 — 70 v súhvezdí Hadonos
Povozník
súhvezdie severnej oblohy (lat. Auriga), skr. Aur
Pravítko
súhvezdie južnej oblohy (lat. Norma), skr. Nor
predbežné označenie kométy
1. označenie kométy číslom roka a znakom malej anglickej abecedy v poradí vyjadrujúcom poradie objavu alebo pozorovaného návratu v danom roku (používalo sa do 31. decembra 1994);
2. označenie kométy číslom roka a symbolom zloženým z veľkého písmena anglickej abecedy a číslice určenými Ústredím pre astronomické telegramy IAU (používa sa od 1. januára 1995)
PsA
skratka názvu súhvezdia Južná ryba z latinského Piscis Austrinus
Psc
skratka názvu súhvezdia Ryby z latinského Pisces
Prolemaiov trojuholník
obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Arkúr (α Boo) — Haris (β Boo) — Gemma (α CrB) zo súhvezdí Pastier a Severná koruna
Pup
skratka názvu súhvezdia Korma z latinského Puppis
Pyx
skratka názvu súhvezdia Kompas z latinského Pyxis
strana 344
Rajka
súhvezdie južnej oblohy (lat. Apus), skr. Aps
Rak
zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (lat. Cancer), skr. Cnc
Ret
skratka názvu súhvezdia Sieť z latinského Reticulum
Ryby
zvieratníkové súhvezdie ležiace z väčšej časti na severnej oblohe (lat. Pisces), skr. Psc
Rydlo
súhvezdie južnej oblohy (lat. Caelum), skr. Cae
Rys
súhvezdie severnej oblohy (lat. Lynx), skr. Lyn
Scl
skratka názvu súhvezdia Sochár z latinského Sculptor
Sco
skratka názvu súhvezdia Škorpión z latinského Scorpius
Sct
skratka názvu súhvezdia Štít z latinského Scutum
Ser
skratka názvu súhvezdia Had z latinského Serpens
Serpens Caput pozri Hlava Hada
Serpens Cauda pozri Chvost Hada
Severná koruna
súhvezdie severnej oblohy (lat. Corona Borealis), skr. CrB
Severná mucha
obrazec v tvare malého trojuholníka utvorený spojnicou hviezd 35 — 39 — 41 v súhvezdí Baran
strana 345
Severný kríž
obrazec utvorený spojnicou hviezd α — γ — β a ε — δ v súhvezdí Labuť
Sex
skratka názvu súhvezdia Sextant z latinského Sextans
Sextant
súhvezdie južnej a severnej oblohy (lat. Sextans), skr. Sex
Sge
skratka názvu súhvezdia Šíp z latinského Sagitta
Sgr
skratka názvu súhvezdia Strelec z latinského nzávu Sagittarius
Sieť
súhvezdie južnej oblohy (lat. Reticulum), skr. Ret
Sochár
súhvezdie južnej oblohy (lat. Sculptor), skr. Scl
Stolový vrch
súhvezdie južnej oblohy (lat. Mensa), skr. Men
Strážcovia pólu
jasné hviezdy β a γ v súhvezdí Malý voz
Strelec
zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. Sagittarius), skr. Sgr
stria = pásik
útvar mikroskopických prachových častíc v tvare svetlého pásika (prúžka) nachádzajúci sa v prachovom chvoste kométy
súhvezdie
presne ohraničená oblasť na oblohe, v ktorej sa spravidla nachádza výrazná skupina hviezd
Šíp
súhvezdie severnej oblohy (lat. Sagitta), skr. Sge
strana 346
Škorpión
zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy (lat. Scorpius), skr. Sco
Štít
súhvezdie južnej oblohy (lat. Scutum), skr. Sct
Tau
skratka názvu súhvezdia Býk z latinského Taurus
Tel
skratka názvu súhvezdia Ďalekohľad z latinského Telescopium
TrA
skratka názvu súhvezdia Južný Trojuholník z latinského Triangulum Australe
Tri
skratka názvu súhvezdia Trojuholník z latinského Triangulum
Trojuholník
súhvezdie severnej oblohy (lat. Triangulum), skr. Tri
Tuc
skratka názvu súhvezdia Tukan z latinského Tucana
Tukan
súhvezdie južnej oblohy (lat. Tucana), skr. Tuc
UMa
skratka názvu súhvezdia Veľký voz z latinského Ursa Maior — Veľká medvedica
UMi
skratka názvu súhvezdia Malý voz z latinského Ursa Minor — Malá medvedica
Váhy
zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. Libra), skr. Lib
Vel
skratka názvu súhvezdia Plachty z latinského Vela
Veľký pes
súhvezdie južnej oblohy (lat. Canis Maior), skr. CMa
strana 347
Veľký voz
súhvezdie severnej oblohy (lat. Ursa Maior — Veľká medvedica), skr. UMa
Veľryba
súhvezdie ležiace z väčšej časti na južnej oblohe (lat. Cetus), skr. Cet
Venušino zrkadlo
obrazec utvorený spojnicou hviezd ʋ — ι (rukoväť zrkadla) a ξ — ε — δ — η (zrkadlo tvaru diamantu) v súhvezdí Orión
Vir
skratka názvu súhvezdia Panna z latinského Virgo
Vlasy Bereniky
súhvezdie severnej oblohy (lat. Coma Berenices), skr. Com
Vlk
súhvezdie južnej oblohy (lat. Lupus), skr. Lup
Vodnár
zvieratníkové súhvezdie ležiace prevažne na južnej oblohe (lat. Aquarius), skr. Aqr
Vodný had
súhvezdie južnej oblohy (lat. Hydrus), skr. Hyi
Vodný pohár
obrazec utvorený spojnicou hviezd π — ζ — γ — η v súhvezdí Vodnár
Vol
skratka názvu súhvezdia Lietajúca ryba z latinského Volans piscis
Vul
skratka názvu súhvezdia Líška z latinského Vulpecula
Výveva
súhvezdie južnej oblohy (lat. Antia), skr. Ant
Zajac
súhvezdie južnej oblohy (lat. Lepus), skr. Lep
strana 348
Zimný trojuholník
obrazec v tvare trojuholníka utvorený spojnicou hviezd Betelgeuze (α Ori) — Prokyón (α CMi) — Sírius (α CMa) zo súhvezdí Orión, Malý pes a Veľký pes
znamenie zodiaka pozri znamenie zvieratníka
znamenie zvieratníka pozri znamenie zodiaka
Hipparchovo označenie časti ekliptiky v dĺžke 30° pomenovanej ako zvieratníkové súhvezdie, v ktorom sa táto časť ekliptiky nachádzala v jeho dobe
zodiak pozri zvieratník
zodiakálne súhvezdie pozri zvieratníkové súhvezdie
zvieratník = zodiak
okolie ekliptiky utvorené všetkými zvieratníkovými súhvezdiami
zvieratníkové súhvezdie = zodiakálne súhvezdie
súhvezdie, do ktorého sa premieta ekliptika
Žeriav
súhvezdie južnej oblohy (lat. Grus), skr. Gru
Žirafa
súhvezdie severnej oblohy (lat. Camelopardalis), skr. Cam
Súpis termínov z astronómie 1 — 2 (1. časť od autorky M. Hajdukovej bola uverejnená v Kultúre slova, 32, 1998, č. 5, s. 271 — 298) je výsledkom práce Terminologickej komisie Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
strana 349
Nárečie vo Vechci podobne ako v dedinách v okolí Vranova nad Topľou sa začleňuje k hornozemplínskemu dialektu zahŕňajúcemu ešte nárečie obcí Humenského a Stropkovského okresu.
V tomto príspevku venujeme pozornosť nárečovej frazeológii obyvateľov Vechca týkajúcej sa medziľudských vzťahov. Niektoré z frazeologických jednotiek tohto druhu ako ustálené slovné spojenia s obrazným, preneseným významom sú zhodné so spisovnými frazémami, príp. sú im podobné, iné sa vyznačujú tým, že im chýbajú adekvátne spisovné frazeologické náprotivky. Za nárečové frazeologické jednotky pokladáme iba také, ku ktorým nenájdeme spisovný ekvivalent (Mlacek, 1988, s. 120).
Pokiaľ ide o medziľudské vzťahy, zaujímajú nás najmä frazémy súvisiace s citovým životom ľudí, manželstvom a jeho peripetiami a okrajovo aj frazeologické jednotky zahŕňajúce kontakty medzi ľuďmi v širšom, všeobecnejšom význame na základe jazykového materiálu z obce Vechec, okres Vranov nad Topľou, pričom pri zápise nárečových frazém sa pridržiavame tzv. čitateľského úzu.
Na začiatku manželstva je stretávanie sa, vzájomné poznávanie mladých ľudí. Nadmerná intenzita tohto vzťahu sa obrazne vyjadruje v nespisovnej reči Vechčanov pomocou frazém chodzi za ňu jak ceľe za kravu; trime śe ho jak kliśč. Frazeologizmy čižma do čižmi, bočkor do bočkora vystihujú nepísaný zákon, že aj v takej privátnej sfére citového života, ako je láska a manželstvo, sa vo filozofii dedinského človeka nesmie ignorovať sociálne hľadisko.
Významu „oženiť sa“, „vydať sa“ zodpovedajú frazémy už nebudze na šance ľihac a śpivac; už je pod čepcom; už ju začepiľi; už je naporiadku; už je sporiadana. Prirodzenou túžbou mladého človeka je upozorniť na
strana 350
seba, ale ak sa tu prekračuje únosná miera, najmä v prípade dievčat, v ľudovej frazeológii Vechca sa osoba s takouto negatívnou vlastnosťou klasifikuje s ironickým nádychom: za obrazok bi ju maľi dac; ňeśe śe jak pava; chodzi (neśe śe) jak paradni kuň. Pre ženu, ktorá sa vydala, príp. vydala dobre, sa hodia frazémy už śe pristanovila; trafila do dobrej rodzini. V opačnom prípade, keď sa dievča nevydá alebo mládenec neožení, v nárečovej komunikácii obyvateľov Vechca používajú tieto varianty ustálených spojení: ostala stará dziu̯ka; ostala maceri na karku; pośiveje jej varkoč; teľo vibirala, až sebe prebrala; ostal stari parobok; ostal na fajtu; ostal jak stari kozar.
Ale aj tí, čo vstúpili do manželského zväzku, nemali to vždy jednoduché, ako nám potvrdzujú v nárečovej podobe viaceré frazeologizmy. V ustálených prirovnaniach často so zvieracím komponentom v prirovnávajúcej časti, napr. žiju sebe (maju śe radzi) jak herlički; ľubia śe jak holubki; žiju, jak jim pari nit — žiju jak pes s mačku, sa identifikujú raz harmonické, inokedy napäté vzťahy v manželskom spolužití. Obsahovo k tomuto typu sa priraďujú aj frazémy cirňovu drahu idze za života, ma križ pri ňim, zbaľila sebe perini, odešla za huri.
Žena nosí klobúk; na žene stoja tri uhly domu a na mužovi štvrtý — proti týmto spisovným formám v hornozemplínskom dialekte vo Vechce stoja ustálené spojenia žena nośi kalap; žena ma verch; žena trime tri rohi chiži a chlop štvarti.
Vzťahy medzi ľuďmi vo frazeológii sa neobmedzujú iba na vzťahy medzi mužom a ženou, ale majú aj širšiu, všeobecnejšiu dimenziu. Napríklad to, že niekto chce byť ohľaduplný k inému, nechce ho uraziť, v lexike Vechčanov sa vyjadruje frazémou nechceľi mu počľivojsc vźac. Na druhej strane nežičlivosť je evidentná vo frazeologizmoch tak budzeš tancovac, jak ci budzem piskac; ucal mu žilu. Výrečné frazémy typu bodaj ci dvor travu zarosnul, naj ci kuň zdechne, naj ci dom vihori signalizujú, že v komunikácii medzi hovoriacimi nastáva napätie a dobré slovo nahrádza výstraha. Podobný charakter majú ustálené spojenia chodzi po nej jazikom; obraca dakoho na jaziku s významom „ohovára niekoho“.
Podľa vzťahu k spisovnému jazyku sa v dialekte obyvateľov Vechca vyskytujú frazémy tematicky zamerané na medziľudské vzťahy, ktoré sú lexikálnou, hláskovou, tvarovou alebo syntaktickou obmenou spisovných
strana 351
frazeologizmov, ale s identickou výpovednou funkciou, ako napr. už ju začepiľi; maju śe radzi jak herlički; žiju jak pes s mačku; tak budzeš tancovac, jak ci budzem piskac; ucal mu žilu — dostať sa pod čepiec; majú sa radi ako holúbkovia; žijú ako pes s mačkou; tak budeš tancovať; ako ti budem pískať, pustiť niekomu žilu. Iným typom — a to prevažujúcim — sú svojské nárečové frazeologické jednotky, ktoré vo vyjadreniach týkajúcich sa medziľudských vzťahov nemajú paralely v spisovnom jazyku. Ide napr. o frazémy ostal na fajtu; ostal jak stari kozar; zbaľila perini; bodaj ci dvor s travu zarosnul a pod.
Niektoré hornozemplínske frazémy z Vechca vykazujú zhodnosť, resp. podobnosť s frazeologizmami zo severošarišskej obce Dlhá Lúka, dnes časti Bardejova (Buffa, 1994, s. 203 — 204): žena trime tri rohi chiži a chlop štvarti; dobre śe pristanovila; naj ci kuň zdechňe (Vechec) — žena trime tri uhli a chlop jeden; na dobrého koňa sebe śedla; ked mi ňeprebačiš, ta ci zahiňe (Dlhá Lúka).
Z konštrukčného hľadiska dominujú frazémy so slovesnou vetnou konštrukciou — neśe śe jak pava, pośiveje jej varkoč, trime śe ho jak kľišč, kým frazeologické jednotky s mennou stavbou sú v nárečí Vechca celkom výnimočné, napr. čižma do čižmi, bočkor do bočkora.
Frazémy v nárečovej podobe, ako sme ich zachytili v reči obyvateľov Vechca, nepomenúvajú realitu priamo, ale obrazne, metaforicky a takto dokumentujú identitu, fantáziu, zmysel pre humor a životné skúsenosti obyvateľov tejto hornozemplínskej dediny v ich úsilí čo najvýstižnejšie zachytiť určité nuansy z oblasti medziľudských vzťahov, a to aj s istým expresívnym postojom.
Ján Kopina
LITERATÚRA:
BUFFA, F.: Konfrontácia severošarišských a spisovných frazém týkajúcich sa medziľudských vzťahov. Slovenská reč, 59, 1994, s. 201 — 212.
MLACEK, J.: Nárečová frazeológia a štandardizácia v slovenčine. In: Z problémów frazeologii polskiej i slowiańskiej. 4. Wroclaw — Warszawa — Kraków — Gdańsk — Łodź, Wydawnictwo PAN 1988, s. 113 — 124.
strana 352
Slovo rádius, ktoré je latinského pôvodu (z lat. radius "lúč"), sa v slovenčine používa ako synonymum domáceho slova polomer (porov. Krátky slovník slovenského jazyka, 1997, s. 582), ale v anatomickom názvosloví aj ako synonymum odborného termínu vretenná kosť (porov. Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, 1997, s. 1014). V jazykovej praxi je toto slovo známe najmä zo spojenia akčný rádius, ktorým sa označuje „dosah, hranica pôsobnosti“, pri lietadlách „maximálny dolet (bez doplnenia pohonných látok)“, pri plavidlách „maximálna vzdialenosť, ktorú plavidlo dosiahne bez doplnenia pohonných látok“. Slovo rádius sa svojím zakončením zaraďuje medzi všeobecné podstatné mená latinského pôvodu zakončené na -ius, napr. nónius, sestercius, resp. širšie do skupiny slov latinského, prípadne gréckeho pôvodu zakončených na -us, napr. bulbus, cirkus, fikus, fókus, grádus, konsenzus, nimbus, opus, rítus, rytmus, sylabus, tonus, tubus, turnus, týfus atď.
Podľa Morfológie slovenského jazyka (1966, s. 123) vo všeobecných podstatných menách i osobných a miestnych vlastných menách latinského a gréckeho pôvodu zakončených na -us sa pri skloňovaní toto koncové -us odsúva, napr. brontosaurus — brontosaura, realizmus — realizmu, rytmus — rytmu, rádius — rádia, nónius — nónia. Medzi príkladmi je teda aj slovo rádius s genitívnym tvarom rádia. V Morfológii slovenského jazyka (s. 124) sa však ďalej uvádza, že v zdomácnených všeobecných podstatných menách, osobných menách a priezviskách sa koncové -us pri skloňovaní zachováva, napr. fiškus — fiškusa, cirkus — cirkusu, vírus — vírusu, týfus — týfusu, Július — Júliusa, Lichardus — Lichardusa, Paulus — Paulusa, a pri niektorých slovách je kolísanie medzi vynechaním a zachovaním koncového -us, napr. adlátus — adláta i adlátusa, cerberus — cerbera
strana 353
i cerberusa, Bakchus — Bakcha i Bakchusa, Herkules — Herkulesa i Herkula.
V našich základných kodifikačných príručkách sa pri hesle rádius tvar genitívu uvádza v podobe zhodnej s Morfológiou slovenského jazyka s vynechaním koncového -us, teda rádia. Tak je to v Pravidlách slovenského pravopisu (2. vyd. z r. 1998), v Krátkom slovníku slovenského jazyka (3. vyd. z r. 1997) i v staršom Slovníku slovenského jazyka (3. zv. z r. 1963). V nich sa okrem tvaru genitívu v podobe prípony rozšírenej o poslednú hlásku tvarotvorného základu, t. j. -ia, rovnakým spôsobom uvádzajú aj tvary datívu a lokálu -iu (v Slovníku slovenského jazyka iba tvar lokálu). V jazykovej praxi sme sa však pri skloňovaní slova rádius stretali aj s tvarmi so zachovaním koncového -us, napr. ... os rovnobežná s rádiusom...; ... rádiusy zadnej plochy optickej zóny...; ... rozdiel medzi rádiusmi dvoch hlavných poludníkov... (STN EN ISO 8321-1 Optika a optické prístroje). — Maximálna šírka zaoblenia alebo rádiusu na klznej ploche... (STN ISO 6526 Lisované bimetalické delené axiálne klzné ložiská). — Dĺžka skrutky s vypuklou hlavou je definovaná ako vzdialenosť od spodnej hrany hlavy po najvzdialenejší bod drieku vrátane zaoblení, rádiusov alebo kužeľa (STN EN ISO 11 381). — Zákaz používať v 32-kilometrovom rádiuse od lasvegaského medzinárodného letiska Mc Carran tento v posledných dvoch rokoch veľmi atraktívny druh reklamy... (Sme, dec. 1995).
V citovaných dokladoch sa teda vyskytli tvary jednotného čísla v genitíve rádiusu, v lokáli rádiuse, v inštrumentáli rádiusom a tvary množného čísla v nominatíve rádiusy, v genitíve rádiusov a v inštrumentáli rádiusmi. Treba však uviesť, že so skloňovaním so zachovaním koncového -us sme sa stretli nielen v jazykovej praxi, ale pripúšťa ho aj citovaný Veľký slovník cudzích slov z r. 1997, ba už aj starší Slovník cudzích slov A — Z od M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej z r. 1979, a to ako variantné popri skloňovaní s vynechaním koncového -us (v slovníkoch sa to pri hesle rádius naznačuje uvádzaním tvaru genitívu v podobe -ia/-u). Pri sociolingvistickom prieskume (porov. J. Bosák: Sociolingvistická interpretácia niektorých morfologických variantov. II. Slovenská reč, 58, 1993, s. 15 — 21) si z dvoch možností 53,4 % respondentov vybralo lokálový tvar o veľkom akčnom rádiu, teda s vynechaním koncového -us, kým 46,1 % si vybralo
strana 354
lokálový tvar o veľkom akčnom rádiuse so zachovaním koncového -us, čo podporuje riešenie, ktoré sa uplatnilo v citovaných slovníkoch cudzích slov.
Príčinu, prečo sa v jazykovej praxi začína uplatňovať skloňovanie slova rádius so zachovaním koncového -us, možno vidieť jednak v novšej tendencii podľa možnosti zachovávať tvarotvorný základ nezmenený, jednak v odstraňovaní neželateľnej tvarovej homonymie. V slovenčine totiž máme nielen prevzaté podstatné meno mužského rodu rádius, ale aj prevzaté podstatné mená stredného rodu rádium a rádio a všetky tri slová majú v genitíve jedn. č. tvar rádia, v datíve a lokáli jedn. č. tvar rádiu a v inštrumentáli jedn. č. tvar rádiom. Pri skloňovaní slova rádius so zachovaním koncového -us sa aspoň pri jednom zo spomínaných slov možno vyhnúť homonymii. Okrem toho pri skloňovaní slova rádius s vynechaním koncového -us je problém s náležitým utváraním tvarov množného čísla.
Z nášho rozboru daného problému vychodí záver, že v nových vydaniach základných kodifikačných príručiek bude potrebné pri skloňovaní podstatného mena rádius pripustiť dvojtvary. Pravda, zastávame názor, že na prvom mieste sa má uvádzať variant so zachovaním koncového -us, lebo pri takomto skloňovaní nie sú problémy s utváraním tvarov množného čísla (rádiusy, rádiusov, rádiusom, rádiusy, o rádiusoch, s rádiusmi), a až na druhom mieste variant s vynechaním koncového -us, lebo paradigma tu nie je úplná (uplatňujú sa iba tvary jednotného čísla rádia, rádiu, o rádiu, s rádiom).
Matej Považaj
Spojenie kreatívny vedúci sa v súčasnosti začína používať čoraz častejšie, preto si všimneme, čo sa pod týmto trocha záhadným názvom skrýva, teda to, čo sa týmito slovami označuje. Pouvažujeme aj o tom, či by sa pomenovanie kreatívny vedúci nedalo nahradiť priliehavejším, zrozumiteľnejším názvom.
strana 355
Prívlastok kreatívny v spojení kreatívny vedúci sa začal u nás používať pod vplyvom angličtiny. Pozrime sa preto na tento problém pozornejšie.
V anglicko-slovenských prekladových slovníkoch možno zistiť, že anglické slovo creative [kriejtiv] znamená presne to, čo slovenské výrazy tvorivý a plodný. V našich výkladových slovníkoch zas nájdeme, že slovo kreatívny funguje aj v slovenčine a má ten istý význam ako prídavné meno tvorivý, teda „schopný tvoriť, zameraný na tvorbu, umožňujúci tvorbu“. Keby sme však slovo kreatívny v spojení kreatívny vedúci chceli nahradiť slovom tvorivý, veľmi by to nepomohlo. Nepomohlo by to jednak preto, lebo by sme jedno synonymum iba nahradili iným synonymným výrazom, ale predovšetkým preto, lebo by sa nám ani pomocou tejto zmeny nepodarilo presnejšie vymedziť, bližšie špecifikovať úlohu takto pomenovaného pracovníka. Prívlastkom kreatívny, resp. tvorivý v spojeniach kreatívny vedúci a tvorivý vedúci sa v slovenčine dosiaľ charakterizovala predovšetkým istá vlastnosť vedúceho, nie jeho funkčné zameranie či náplň činnosti, ako je to v spojení kreatívny vedúci používanom pod vplyvom angličtiny.
Aké úlohy má teda kreatívny vedúci?
Ak chceme rozšifrovať toto spojenie, musíme vedieť, čím sa takto pomenovaný pracovník zaoberá, čo je jeho úlohou. Nie je ani veľmi ťažké zistiť, že kreatívny vedúci (napríklad rôznych agentúr, skupín či súborov) má na starosti umeleckú stránku programu, vystúpenia a podobne, teda sa zaoberá tým, čo bolo v minulosti pracovnou náplňou umeleckého vedúceho. Prečo sa však pomenovanie umelecký vedúci začína nahrádzať významovo nepriezračným spojením kreatívny vedúci, nevedno. Vlastne — je to dosť jasné: táto zmena súvisí jednak so snahou niektorých používateľov jazyka o honosnejšie, nápadnejšie pomenovanie, ale najmä so silným vplyvom angličtiny na jazykové prejavy našich občanov a s nekritickým preberaním mnohých angických vyjadrovacích prostriedkov.
Kreatívny vedúci je teda umelecký vedúci. S ustáleným a dobre fungujúcim spojením umelecký vedúci by sme mali vystačiť aj naďalej.
Katarína Hegerová
strana 356
V návrhu na udelenie zlatej Čestnej plakety SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách PhDr. Kláre Buzássyovej, CSc., sa ako pôvodné povolanie uvádza jazykovedkyňa. Z formálneho hľadiska je to obyčajný epiteton constans (Jazykovednému ústavu Ľ. Štúra SAV je „verná“ už 37 rokov), z hľadiska slovenskej jazykovedy a lingvistickej komunity nielen na Slovensku, ale aj mimo jeho hraníc, je to skôr epiteton ornans. Doterajšie dielo jubilantky ako modernej „klasičky“ slovenskej lingvistiky výstižne zhodnotil J. Dolník (spolu s bibliografiou jej prác za roky 1988 — 1997 je uverejnené v Jazykovednom časopise, 49, 1998, č. 1 — 2), preto na tomto mieste poukážeme na isté konštanty, ktoré ovplyvnili nielen „druhý“ život K. Buzássyovej (od jej prvého životného jubilea), ale sú v jej diele aj v živote permanentne prítomné od vstupu na slovenskú vedeckú scénu.
Jubilantka na rozdiel od väčšiny slovenských lingvistov nepochádza z vidieckeho regiónu, ale sa narodila (15. decembra 1938) a celý čas žila v trojjazyčnom bratislavskom prostredí, čo zaiste vplývalo na jej realistickejšie postoje v posudzovaní istých neuralgických bodov v komunikácii. Zároveň so slovenčinou vyštudovala aj mŕtve klasické jazyky, čo jej však nezabránilo naplno rozvinúť svoju vedeckú činnosť práve v oblasti dynamiky súčasného slovenského jazyka.
Vo vtedajšom Ústave slovenského jazyka SAV začala najlepšie, ako môže mladý adept lingvistiky začínať, a to koncipovaním Slovníka slovenského jazyka (3., 4., 5. zväzok). Permanentný „dotyk“ s materiálom a intenzívna práca nadšeného kolektívu lexikografov ju nasmerovali na tému kandidátskej dizertácie Sémantická štruktúra slovenských deverbatív, ktorá vyšla knižne v r. 1974 a stala sa priekopníckym metodologickým dielom nielen v slovenskej derivatológii, ale aj v medzinárodnom rámci. Inšpirujúce zostáva podnes zavedenie pojmu slovotvorná paradigma, ako aj originálne aplikovanie syntaktických štruktúr slovesa (intencie) na tvorenie slov.
strana 357
Porovnávací a kontrastívny výskum slovenčiny a susedných jazykov, maďarčiny a češtiny, predstavuje ďalšiu doménu výskumu K. Buzássyovej. Získané skúsenosti spoluautorky a posudzovateľky viacerých učebníc slovenského jazyka pre stredné školy s maďarským vyučovacím jazykom rozpracovala aj teoreticky: jej porovnanie gramatických kategórií určenosti, posesívnosti, stupňovania a osoby v slovenčine a maďarčine prinieslo viaceré originálne poznatky o štruktúre a fungovaní týchto kategórií v typologicky odlišných jazykoch, akými sú slovenčina a maďarčina.
Paralelne K. Buzássyová skúmala aj vzťahy slovenčiny a češtiny. Popri práci na Česko-slovenskom slovníku (1979, 2. vyd. 1981) publikovala viaceré štúdie venované porovnávacej analýze niektorých lexikálno-sémantických skupín. Vyvrcholením tohto jej sústavného výskumu je interpretácia slovensko-českých kontaktových variantov a synoným ako viacdimenzionálneho javu, ktorého axiologická hodnota závisí od konfigurácie takých činiteľov, ako sú jazyková štruktúra, komunikatívno-pragmatická funkcia, etnosignifikatívna funkcia, kultúrno-historický a etnopsychologický faktor. Zjednodušene povedané, K. Buzássyová tu ponúkla „recept“, ako hodnotiť a posudzovať častý výskyt niektorých slov českého pôvodu v súčasnej komunikácii a súčasne ako sa poučiť, prečo dlhoročný „boj“ proti tzv. návratným chybám nebol vždy úspešný, keď rozhodujúcim kritériom bol predovšetkým protiklad „domáce — cudzie“ a nebrali sa do úvahy ostatné rozhodujúce činitele.
Spoločná monografia (s J. Bosákom) Východiská morfémovej analýzy. Morfematika. Slovotvorba (1985), v ktorej sa sústredila na objasnenie vzťahu motivácie, lexikálneho významu a štýlovej hodnoty slovotvorne štruktúrovaných slov, bola tak trochu odrazovým mostíkom k druhému najvýznamnejšiemu knižnému dielu K. Buzássyovej, ku kolektívnej monografii Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), na ktorom mala autorsky a koncepčne najvýznamnejší podiel.
Popri slovotvornej, lexikálnej, porovnávacej a kontrastívnej výskumnej línii K. Buzássyovej, ktoré vždy nadstavbovo cielili tak do oblasti teórie jazykovej kultúry, ako aj jazykovej praxe, významnú časť jej práce predstavuje aj špecializovanejšia jazykovokultúrna orientácia. Jediná si napríklad všimla, čo jazykovedcom (nielen medzi riadkami, ale konkrétnou „jazykotvorbou“) odkazoval významný slovenský autor a prekladateľ Alfonz Bednár (najmä v románe Ako sme sušili bielizeň, 1985). Stály (aj
strana 358
rodinný) kontakt so slovenskou literatúrou i literárnou vedou vycibril jej cit pre okazionálnu slovotvorbu (aj vlastnú, ktorou občas privádzala do rozpakov podaktorých priamočiarych gramatikárov).
Okrem vymedzenia kontaktových synoným je rovnako dôležitým prínosom K. Buzássyovej požiadavka na diferencované posudzovanie kultivovanosti vyjadrovania, keď oprávnene žiada rešpektovať špecifiku vyjadrovania dnes v najproduktívnejších komunikačných sférach — v odbornej a publicistickej — a nemerať kultúru vyjadrovania len úrovňou jazyka umeleckej literatúry.
Po r. 1989, v novej jazykovej situácii v Slovenskej republike, predmetom záujmu K. Buzássyovej sa stala aj jazyková politika (okrem iného aj otázky štátneho jazyka). Príspevky s touto tematikou publikovala vo viacerých zborníkoch (vrátane zahraničných, súhrnne v kolektívnej monografii Slovenský jazyk (1998), ktorú v rámci celoslovanskej série Najnowsze dzieje języków słowiańskich vydal k XII. medzinárodnému zjazdu slavistov Uniwersytet Opolski.
Suché fakty hovoria, že K. Buzássyová je autorkou 2 monografií, spoluautorkou 3 syntetických kolektívnych monografií, 2 profilujúcich lexikografických diel, autorkou vyše 100 pôvodných štúdií, početných recenzií a vedecko-popularizačných článkov. Každý rok možno od nej nájsť zaujímavé a podnetné príspevky aj v Kultúre slova (v redakcii pracovala od r. 1982 do reorganizácie redakčnej rady r. 1993).
Hoci vedecké dielo K. Buzássyovej je postavené na analýze bohatého jazykového materiálu, obyčajná deskripcia či suchá reč faktov boli vždy cudzie tak jej naturelu, ako aj vedeckému dielu. Naša jubilantka je nielen „hĺbková“ teoretička, ale aj systémová „dynamička“ a v komunikácii aktívna „okazionalistka“. Vedecké dielo K. Buzássyovej — aj napriek viacerým výskumným oblastiam a „záujmovým sféram“ (vrátane neformálneho funkcionárčenia, posudzovania, redigovania, konzultovania atď.) — je kontinuitné, ako je kontinuitný aj sám život. Škoda len, že kalendár neúprosne „parceluje“ túto kontinuitu na všelijaké tie dekády. Ale aj tak, Klárika, ešte máš toho dosť pred sebou (hoci teraz nemyslím iba na pripravovaný Slovník súčasného slovenského jazyka). Takže — pevné zdravie, viac času a neutíchajúcu dynamiku!
Ján Bosák
strana 359
(JURÍKOVÁ, M. — KRENČEYOVÁ, A. — KUPKOVIČ, A. — LIŠKOVÁ, D. — MÚČKOVÁ, S. — ONDRČKOVÁ, E. — PÁLOVÁ, A.: Slovensko-nemecký slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. 863 s.)
Po dlhom čase je konečne na svete nový rozsiahly Slovensko-nemecký slovník. Je pendantom Nemecko-slovenského slovníka, ktorý medzičasom vyšiel už v troch vydaniach (1981, 1986, 1991), rovnako v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve. Slovensko-nemecký slovník pripravil sedemčlenný kolektív v zložení Marta Juríková, Anna Krenčeyová, Alexander Kupkovič, Danuša Lišková, Sigrid Múčková, Eva Ondrčková a Alžbeta Pálová. Nemecko-slovenský slovník musel čakať na svoje dvojča — Slovensko-nemecký slovník — plných 17 rokov. Počas svojej dlhej prípravy tento slovník prežil historické udalosti — zjednotenie NDR a NSR do jednej spolkovej republiky a rozdelenie ČSFR na Slovenskú republiku a Českú republiku —, ktoré značne ovplyvnili jeho koncepciu, najmä výber lexiky. Slovník bol takmer pripravený do tlače už pred rokom 1989. V dôsledku politických, hospodárskych a spoločenských zmien u nás, ktoré sa nevyhnutne premietli aj do jazykovej sféry, bolo potrebné vykonať radikálnu revíziu rukopisu slovníka, aby zodpovedal novým kultúrno-spoločenským podmienkam, zohľadnil skúsenosti a pripomienky z predchádzajúcich podobných prác a akceptoval špecifické lexikálne zmeny nemeckého jazyka v takej podobe, aby zodpovedali jeho súčasnému stavu. Z hľadiska slovenského heslára bolo treba vziať do úvahy aj nové zmeny v slovenskom pravopise a v normatívnom a štylistickom hodnotení slovenskej lexiky.
Nový Slovensko-nemecký slovník vyšiel v jednom zväzku a obsahuje približne 80 000 hesiel, čím je zatiaľ najväčší na našom knižnom trhu. Je určený všetkým používateľom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prichádzajú do styku s nemeckým jazykom, čiže pedagógom, študentom, prekladateľom, podnikateľom alebo percipientom najrozličnejších médií v nemeckom jazyku.
Okrem prekladu heslového slova slovník uvádza bohato rozpracovaný dokladový materiál, spojenia a príklady správneho použitia slova v kontexte. Ak je potrebné (najmä pri slovách cudzieho pôvodu), uvádza sa aj výslovnosť a prízvuk slova (ak nie je na prvej slabike) označený bodkou pod písmenom; ak v slove prízvuk kolíše, vypisujú sa obidva tvary; ďalej
strana 360
sa uvádzajú slová podobného i opačného významu. Okrem slov bežnej, bezpríznakovej, neutrálnej slovnej zásoby slovník obsahuje aj termíny z rozličných vedných odborov, hovorové a knižné výrazy a frazeológiu. Slovník, ako sa z jeho úvodu dozvedáme, je určený predovšetkým slovenským používateľom, preto gramatický aparát je rozpracovaný iba v nemeckej zložke. Pri slovenskom hesle sa uvádza iba skratka slovného druhu a pri podstatných menách iba skratka rodu, čím autori slovníka nevylučujú ani nemecky hovoriacich používateľov. Pri dvojjazyčných slovníkoch treba mať na zreteli používateľov východiskového i cieľového jazyka, záleží však na tom, komu je slovník určený v prvom rade. Slovenským používateľom je napríklad pri nepravidelných tvaroch nemeckých slovies osožné dať jednoznačné a zrozumiteľné informácie. Na druhej strane cez znalosť nemčiny, pretože je to svetový jazyk, môžu preniknúť do slovenčiny nielen po nemecky hovoriaci používatelia, ale aj príslušníci iných jazykových spoločenstiev. Nemecký jazyk tu teda môže zohrať aj úlohu sprostredkovateľa. Neoceniteľným praktickým prínosom slovníka najmä pre neslovenského používateľa je i to, že v heslári Slovensko-nemeckého slovníka nájdeme veľa odborných termínov, frekventovaných slovesných tvarov a pádových tvarov niektorých osobných zámen s určením príslušného pádu a s odkazom na tvar nominatívu. Cudzie slová a zemepisné názvy sa v slovníku uvádzajú v obmedzenom rozsahu. Nezvratné a im zodpovedajúce zvratné slovesá (napr. chystať, chystať sa) a dokonavé a nedokonavé slovesá (napr. chytať, chytiť) sa uvádzajú v osobitných heslách, čo značne uľahčuje a urýchľuje orientáciu v slovníku. Pri uvádzaní homoným v heslári slovníka sa autori nepridržiavali Krátkeho slovníka slovenského jazyka (ďalej KSSJ) a indexovým číslom v osobitných heslách uvádzajú i nepravé homonymá (čiže slovnodruhové alebo gramatické homonymá). V spôsobe lexikografického spracovania homoným však vidieť v slovníku určitú rozkolísanosť, nedôslednosť, napr. pri slovách chvat, chytač, mixér, miesič, minimum, mikádo, rekomando, svorka, temno, tenor, tok, tma, tisíc, trasovať atď. To sa však týka teoretického vymedzenia homoným, ale ak máme na mysli praktickú stránku, táto nejednotnosť prácu so slovníkom nijako nesťažuje. V heslári slovníka ako samostatné heslá chýbajú spodstatnené prídavné mená typu tokajské a trvalá.
Veľkým prínosom Slovensko-nemeckého slovníka je jeho bohatý heslár (v porovnaní s KSSJ), ktorý sa vo veľkej miere skladá aj z výrazov
strana 361
odbornej terminológie z najrozličnejších odborov ľudskej činnosti a z aktuálnych prvkov súčasnej lexiky, napr. chápadlovitý, chápateľný, charakteristikum, charakterotvorný, chcenie, chemizmus, chemografia, chemotaxia, chemotropizmus, chiromantia, chlorácia, chloramín, chlorát, chlorit, chlórny, chlórovanie, chobotnáče, chobotovitý, chrčanie, chrípnuť, chrlič, chromieť, chromoplast, chromosféra, chromoskop, chronometria, chronometrický, chryzolit, kozmovízia, kozmológ, kovolist, kovoryt, kovospracujúci, kovotepec, kovovýroba, metlár, mikrocyt, mikropočítač, mikroprocesor, mliečnica, mliekomer, mnohohran, mnohostran, miocén, spóra a mnohé ďalšie. V heslári sme však nenašli niektoré potrebné slová napr.: kováčňa, metlica, metlina, metrovica, miagať, mohár, mikrovlnka, mizanscéna, mizerák, mliečnik (bot.), mnohosť, mobilný, sprej, sprejer atď.
Za zbytočné považujeme uvádzať zhodné slová typu chalkografia (Chalkographie), chassis (novšie sa už píše šasi) a niektoré ďalšie slová, ktoré sú zastarané, veľmi zriedkavé alebo nespisovné, napr. Abesínia i Abesínsko (zastar. a zemepisné názvy sa uvádzajú len v obmedzenom rozsahu), merica (zastar.), milosťslečna (zastar.), mimoidúci (skôr okoloidúci), minulostný (zried.), mohúcny (kniž.) atď. Zbytočné je uvádzanie farebných kombinácií typu modrobiely i modro-biely, pretože i v nemčine sa píšu spolu alebo so spojovníkom, teda z hľadiska prekladu nemôžu spôsobiť problémy.
Prvoradým poslaním dvojjazyčného prekladového slovníka je správna a presná ekvivalencia lexikálneho materiálu, počnúc heslovým slovom a končiac exemplifikáciou a frazeológiou. Možno konštatovať, že z tohto hľadiska je slovník na dobrej úrovni a spolupráca s nemeckou lexikografkou nebola márna. No napriek nemalému úsiliu a vysokým ambíciám sa autorom nepodarilo domyslieť koncepciu slovníka do všetkých podrobností, niektoré čiastkové riešenia nedotiahli na spokojnosť používateľov, ktorí sú v nemčine menej zdatní a potrebujú viac informácií. V úvodnom zozname skratiek a značiek čítame, že lomená čiara (lomka) označuje variant. A práve nejednoznačné použitie lomky môže vyvolať neistotu a nedorozumenia. Niekedy sa používa na variantné podoby slova, inokedy ju nájdeme medzi časťami istého spojenia a mnohokrát sa používa namiesto čiarky medzi rovnocennými ekvivalentmi. Na ilustráciu uvedieme niekoľko typov rozmanitého použitia lomky:
regiment...; (celý) ~ hlúpostí ein Haufen Dummheiten/dummes Zeug
strana 362
rátať... 4. ...; môže vždy ~ so svojimi spolupracovníkmi sie kann stets auf ihre Mitarbeiter/mit ihren Mitarbeitern rechnen
sprotiviť sa**²...**; ~**lo sa mi to** ich bin der Sache überdrüssig geworden/es ist mir zuwider/widerwärtig/zum Ekel geworden/ich habe es satt bekommen
tma**¹...** • ~ ako v rohu/ako v tuneli...; tápať v ~**e** im Finstern/Dunkeln/dunkeln tappen
treba...; ~ tam ísť es ist/nötig/notwendig/dorthin zu gehen/man muss dorthin gehen/er hat dorthin zu gehen
spustiť...; ~ motor einen Motor anlassen/anwerfen/in Gang setzen; ~ stroj eine Maschine anlassen/in Gang/in Betrieb setzen
V uvedených prípadoch nie je jasné, ktoré časti sa opakujú a ktoré nie, kedy treba použiť z predchádzajúcej časti sloveso alebo predložku. Pravda, tomu, kto nemčinu ovláda, toto ťažkosti nerobí. Mohlo sa to jednoduchšie vyriešiť tak, že lomka by sa bola použila len na oddelenie variantov slov, kým v ostatných prípadoch sa mohla využiť čiarka alebo bodkočiarka.
Už sme sa kladne zmienili o slovníku z hľadiska ekvivalencie, nemožno však nespomenúť niekoľko prípadov, keď sa ekvivalent nezdá celkom priliehavý: buď je nepresný alebo pochádza z inej štylistickej roviny, resp. namiesto ekvivalentu nachádzame výklad, napríklad: sloveso rehliť sa je spracované takto: hovor. expr. Tränem lachen h; ~**ia sa ako kone** sie lachen wiehernd, čiže nahlas, neviazane. V Nemecko-slovenskom slovníku pri hesle Träne je v exemplifikácii: unter Tränen lachen smiať sa so slzami (v očiach), pri hesle lachen je ich habe Tränen gelacht preložené ako smial som sa, až mi slzy vyhŕkli. Podľa uvedených príkladov teda rehliť sa nemôže mať uvedený ekvivalent. V KSSJ rehliť sa znamená „rehotať sa“ (v príklade je: rehotať sa ako kôň) a rehotať sa znamená „nahlas, neviazane sa smiať“. V tomto prípade ekvivalent Tränen lachen tu nemá opodstatnenie.
Pri hesle riaditeľňa (obyčajne v škole) by boli stačili tri presné ekvivalenty — Direktionszimmer, Direktionsraum, Direktionskanzlei; ekvivalent Direktorat, ktorý má aj rôzne iné významy, sa tu už vôbec nemusel uviesť.
Pri hesle rátať sa v spojení to sa mi neráta ekvivalent das gefällt mir nicht sa nám nepozdáva ani z hľadiska presnosti, ani z hľadiska štylistickej rovnocennosti.
Heslo promovať v slovenčine znamená (podľa KSSJ) „slávnostne udeľovať, udeliť vysokoškolský diplom, akademický titul, vedeckú hodnosť“, čomu zodpovedá ekvivalent promovieren, ale už nie celkom druhý uvedený ekvivalent Doktorwürde verleihen. Ten sa mohol uviesť v konkrétnom príklade.
strana 363
Pri hesle referovať v 1. význame sú dva ekvivalenty: referieren, einen (kürzeren) Vortrag halten. I keď slovo kürzeren (kratší) je v zátvorke, zdá sa neopodstatnené jeho uvádzanie, o to skôr, že v KSSJ slovo referát je v tomto 1. význame vyložený ako „obšírna analytická správa, prednáška“.
V ďalších poznámkach uvedieme niektoré nepresnosti a chyby, ktoré sa môžu ľahko odstrániť pri reedícii slovníka.
Pri spracúvaní zámen v heslári slovníka je nedôslednosť, nejednotnosť. Stačí porovnať heslá môj, moja, moje a tvoj m, tvoja f, tvoje n, nehovoriac o všetkých osobných zámenách, z ktorých niektoré nie sú vôbec uvedené v heslári (napr. ich — privlast.). Pri hesle vy nenájdeme Vy, ale pri váš/Váš áno atď. Pri ďalšom vydaní tieto evidentné nedôslednosti treba zrevidovať a zredigovať. Treba usporiadať aj abecedné poradie (napr. pri slovách chvályhodný, chytačka, chytadlo atď.).
Nejednotne sú spracované heslá ako topánka f obyč. pl. ~**y, trak** m pl. traky atď. Pri hesle trenírky f pl. hovor. trenky sa mala dať čiarka, aby sa vedelo, na čo sa vzťahuje označenie hovor. V hesle tri v príklade je ~**štvrte** je potrebná medzera, lebo keď sa slovo píše dovedna, nepatrí do hesla tri. V hesle triviálny v príklade ~**y spôsob** je zbytočné uvádzať zakončenie tvaru ypsilonom (znak ~ tu nahrádza celé heslové slovo). V hesle tuleň má byť lov na ~**e**, nie ~**ov**. Dvakrát je heslo spovedať sa (prvé má byť bez sa). V hesle rastlina na konci namiesto svet ~ má byť svet rastlín. Heslo rokfór má byť správne rokfort. Rock and roll sa už najnovšie píše aj rokenrol.
Pred ďalším vydaním slovníka rozhodne treba urobiť i revíziu štylistických kvalifikátorov, ktoré mnohokrát už nezodpovedajú súčasnému stavu, a zohľadniť najnovšie pravopisné zmeny v slovenčine, aby slovník odrážal dnešný stav, a nie svoju dlhoročnú tvorbu.
Aj napriek uvedeným i neuvedeným nedostatkom, nedôslednostiam, pripomienkam a chybám s potešením vítame na našom knižnom trhu nový Slovensko-nemecký slovník a jeho vyjdenie považujeme za lexikografickú udalosť na Slovensku. Tento slovník bude pre používateľov — podľa slov známeho talianskeho lexikografa G. Devota — dobrý inštrument, verný dokument a nehynúci monument.
Edita Chrenková
strana 364
(DRENKO, J.: Polichno (monografia). Polichno, Obecný úrad 1997. 78 s.)
Uprostred vzrastania počtu mestských a obecných monografií, ktoré sa zintenzívnilo u nás najmä v poslednom desaťročí, sa svojej publikácie, aj keď zatiaľ len útlejšej, dočkalo aj rázovité Polichno. Pripravil ju známy popularizátor Novohradu Jozef Drenko pri príležitosti 530. výročia prvej zmienky o Polichne.
Polichno, ako u nás vie každý školák, je rodiskom Boženy Slančíkovej-Timravy, autorky prvého slovenského románu Ťapákovci, ale je to aj rodisko viacerých ďalších významných postáv našich dejín z rodiny Petianovcov, Slančíkovcov a i. Ide teda o obec literárne významnú.
Publikácia po úvodnom slove starostu obce Jána Turčana sa člení na tri kapitoly venované prírode Polichna a jeho okolia, starším i novším dejinám obce a kultúre, cirkvi, školstvu Polichna, ako aj jeho osobnostiam. V tejto časti sa autor zaoberá aj etnografickým opisom Polichna, predovšetkým jeho ľudovej architektúry, miestneho kroja, tamojších ľudových piesní, tanca a hudby, ľudového liečiteľstva, typických polichnianskych jedál a nápojov, ale nezabudlo sa ani na polichnianske nárečie.
Pripomíname hneď, že pri názve obce sa domáci úzus v kvantite rozchádza s oficiálnym znením názvu. V miestnom úze, t. j. nielen v Polichne, ale aj v okolitých obciach i v blízkom okresnom meste — v Lučenci, je živá len forma Políchno (nie Polichno), teda forma s dlhým í. A naopak najbližšia obec pri Polichne Ábelová má v miestnom úze zasa podobu Abelová (od oficiálneho znenia sa teda odlišuje krátkou samohláskou v prvej slabike).
Polichno leží 17 km západne od Lučenca, teda na juhu stredného Slovenska v bývalej novohradskej župe v oblasti Slovenského stredohoria. Medzi názvami honov, dielov (tzv. taratov) a vôbec akýchkoľvek miestnych názvov obce a jej chotára sa, ako zistil J. Drenko, ani v jednom prípade neprejavuje vplyv nejakého iného jazyka. Polichno je iste zaujímavé aj tým, že ako vrchárska obec nemá lazy. Predstavuje teda od začiatku až po súčasnosť kompaktné osídlenie.
Autor J. Drenko systematicky a v dobrom prehľade podáva informácie o geomorfologickom členení polichnianskeho chotára, o jeho hydrogeografii, miestnom živočíšstve i rastlinstve. Prvá písomná zmienka o Polichne
strana 365
pochádza z roku 1467 a, ako sa tu dozvedáme, objavuje sa v listine Mateja Korvína, kde je táto obec zapísaná v podobe Polyhna. Osada však určite vznikla skôr, zrejme už v 14. storočí. Autor venuje pozornosť aj etymologickému výkladu zaujímavého názvu Polichno. Treba však povedať, že všetky uvedené výklady patria skôr do oblasti tzv. ľudovej etymológie: či už je to odvodzovanie názvu od vlastného mena bájnej polichnianskej veštice, ktorú spomína vo vojom básnickom diele aj Bohuslav Tablic, alebo jeho odvodzovanie od spojenia pole lichô. Vcelku v tejto veci možno súhlasiť s autorom, ktorý danú otázku odkladá a stav riešenia sumarizuje takto: „O pôvode mena Polichno je isté, že súvisí so slovom pole**“ a ostatné prenecháva na úvahy jazykovedcom. Je pravda, že pomenovanie **Polichno zrejme naozaj súvisí so slovom pole, čo však nemusí znamenať, že sa ním označuje súčasný význam slova pole. Môže to byť otvorený priestor za osídleným miestom, ako to nájdeme napr. v Dobšinského ľudových rozprávkach, alebo sú možné aj iné výklady, ako ich spomína P. Smoczynski v článku Nazwy miejscowe Polichna, Polikno oraz inne na tej samej leksykalno-semantycznej bazie oparte (Onomastica, 23, 1975, s. 67 — 98).
V ďalšej časti sa autor venuje kronike i cirkevným a školským dejinám obce s podrobným kalendáriom, ako i zoznamami farárov a učiteľov v obci a osobitne zostavuje súpis najvýznamnejších osobností v dejinách Polichna. Aj etnografické časti sú dobre premyslené a relatívne podrobné. Veľmi zaujímavý je napr. výber piesní (aj zo žánrového pohľadu), ktoré autor spája s Polichnom.
Polichnianske nárečie sa spracúva nakoniec na pomerne malom priestore a skôr „rapsodicky“. Označuje sa (spolu s nárečím Ľuboreče, Prahy a Ábelovej) za novohradské vrchárske nárečie. Ako je známe aj z atlasovej dialektológie, v tomto nárečí namiesto y je e a namiesto ý je ej, napr. moteka, rane sa zahojile, každej, pejtaťi se (autorove príklady). V niektorých prípadoch sa odlišuje od okolitých južných stredoslovenských nárečí aj morfologicky (porov. od ňeďeľe), jeseň je esem, jeden je edom. Veľmi pozoruhodné sú ilustrácie tohto nárečia v uvedenom zápise reči od Eleny Vestegovej, samej Ile — kráľovnej od Ťapákovcov, ktorá si ako 75-ročná spomína na krčmu v Polichne, na Timravu, na Ťapákovcov a i. J. Drenko na tomto mieste uvádza aj zbierku najrozšírenejších priezvisk v Polichne i najrozšírenejších prímen (porov. z nich najmä Palatín, Španiel, Beso, Tigris), najčastejšie krstné mená a pod.
strana 366
Je tu aj autorská poznámka o výslovnosti mena Timrava, s ktorou by zrejme všetci nesúhlasili. Je nepochybné, že studnička Timrava, od ktorej si odvodila svoj pseudonym Božena Slančíková, v reči polichnianskych obyvateľov má mäkkú výslovnosť. Tak to bolo aj v minulosti, o čom máme svedectvo dokonca od samej Timravy. J. Drenko k tomu poznamenáva: „Za spisovné sa však považuje nemäkčené vyslovovanie pseudonymu Timrava“ (s. 53). Fakt je, že v Lučenci, kde funguje známy ochotnícky divadelný súbor Timrava, kde má sídlo Gymnázium Boženy Slančíkovej-Timravy, je jednoznačne ustálená iba podoba s tvrdou výslovnosťou slabiky ti-. Mohli by sme možno tvrdú výslovnosť tohto mena označiť za „mestskú“ výslovnosť.
Publikáciu o Polichne, ktorá vyšla starostlivosťou Obecného úradu v Polichne, vítame ako veľmi vydarené a užitočné kompendium o obci Polichno, o obci, ktorá je síce odľahlá (toto adjektívum sa azda v súvislosti s Polichnom vyskytuje najčastejšie), ale vo vedomí obyvateľov Slovenska nie je neznáma. Polichno patrí, žiaľ, medzi vyprázdňujúce sa obce Slovenska. Kým v časoch jej rozkvetu žilo tam aj vyše 600 obyvateľov, dnes je ich už iba 139 s absolútnou prevahou obyvateľov v poproduktívnom veku. Je to neveľmi povzbudivá situácia, ktorá však na druhej strane tak trochu hrá do karát výskumu. V obci ostalo pôvodné obyvateľstvo, a to v takom kompaktnom stave a v takom počte, že by ho bolo možné podrobiť nárečovému, resp. sociolingvistickému prieskumu relatívne pohodlne a takmer v úplnosti. Publikácia J. Drenka je výborným základom na prípravu rozsiahlejšej monografie (veď taká „zaslúžilá“ obec, ako je Polichno, by si to určite zaslúžila), najmä je však dobrým východiskom pre omnoho podrobnejší výskum miestneho nárečia v súčasnej sociolingvistickej situácii.
Slavomír Ondrejovič
strana 367
O skloňovaní názvu novej menovej jednotky euro. — V súvislosti so zavádzaním jednotnej európskej meny v rámci Európskej únie sa viacerí používatelia jazyka spytovali, či sa názov meny euro môže skloňovať, alebo je to slovo, ktoré si vždy zachováva nesklonnú podobu. V rečovej praxi sa totiž možno stretnúť s obidvoma spôsobmi používania slova euro v hovorenom či písanom texte.
Spisovná slovenčina je flektívny jazyk, v ktorom sa podstatné mená ako pomenovania osôb, vecí, javov, vlastností a pod. ohýbajú, t. j. skloňujú, a to nielen vtedy, ak ide o slová domáceho pôvodu, ale spravidla aj vtedy, ak ide o slová prevzaté z iných jazykov. Názov jednotnej európskej meny i menovej jednotky euro je zakončený na samohlásku o. Názvy vecí zakončené na túto samohlásku sa zaraďujú medzi podstatné mená stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru mesto. Názov euro skloňujeme rovnako ako napríklad pôvodom cudzie slová bendžo, bolero, deko, depo, dueto, eso, gesto, geto, libreto, memento, percento atď. a v jednotnom čísle má tvary euro — eura — euru — euro — o eure — s eurom. Osobitne treba upozorniť na tvary množného čísla, kde sa v rečovej praxi najčastejšie vyskytujú rozpaky pri používaní príslušných tvarov. V množnom čísle má slovo euro náležité tvary eurá — eur — eurám — eurá — o eurách — s eurami podobne ako depá — dep — depám — o depách — depami, duetá — duet — duetám — o duetách — duetami, percentá — percent — percentám — o percentách — s percentami. To značí, že v genitíve množného čísla nenastáva v koncovej, resp. predposlednej slabike kvantitatívna alternácia, t. j. striedanie krátkej samohlásky e s dvojhláskou ie alebo iná kvantitatívna alternácia, ako je to v domácich slovách a v mnohých prevzatých slovách (porov. mestá — miest, libreto — libriet, autá — áut).
Na záver: Názov jednotnej európskej meny aj menovej jednotky euro je v slovenčine stredného rodu, skloňuje sa podľa vzoru mesto a v množnom čísle má tvary dve eurá, päť eur, desiatim eurám, o päťdesiatich eurách, so sedemdesiatimi eurami.
Matej Považaj
strana 368
archívny príd. (gr. — lat.) nové v spojení archívne víno kvalitné ročníkové víno dozrievajúce vo fľaši: Mimoriadna ponuka — archívne vína. (TLAČOVINA)
Základom prídavného mena archívny je podstatné meno archív, ktoré je odvodené od latinského slova archivum a to z gréckeho slova archeion (= vládny dom, radnica, kde boli uložené staré listiny). Pod archívom rozumieme zbierku dokumentov, ako aj inštitúciu na ich opatrovanie. Súvislosť slova víno s významom prídavného mena archívny sa stane zreteľnejšia, keď zistíme, čo sa spojením archívne víno označuje: ide o víno vyznačujúce sa mimoriadnou kvalitou ročníka, ktoré je svojou technológiou upravené na ďalšie zretie vo fľaši. Tak ako sú dôležité vzácne listiny uschované v archíve, aj archívne víno je vzácny nápoj, ktorý leží a dozrieva vo fľašiach. Tento druh vína má svoje významné miesto vo vinotéke (porov. heslo vinotéka).
sledovačka gen. -y, žen. policaj. slang. i publ. 1. sledovanie: V čase, keď robil policajné sledovačky, vydával pokyny na nelegitímne sledovanie bývalého riaditeľa... (TLAČ); 2. útvar sledovania: Dnes pod jeho vedením funguje sledovačka tajnej služby. (TLAČ)
Slovo sledovačka je v neoficiálnom ústnom prejave príslušníkov polície dávno známe a zaužívalo sa v dvoch významoch: ako pomenovanie činnosti (sledovanie) i na označenie útvaru sledovania (bývalej ŠtB, dnes polície a SIS). Slovo sledovačka je jedným z tzv. tabuových slov, ktoré sa objavili v našej publicistike po spoločensko-politických zmenách v ostatných rokoch, a to najmä v súvislosti s verejným pertraktovaním vážnych kriminálnych prípadov. Slovo sledovačka vo význame „útvar sledovania“
strana 369
sa chápe širšie; myslia sa ním jednak príslušníci, ktorých úlohou je sledovanie osôb a vecí v záujme ochrany spoločnosti (ochrany života, zdravia, majetku, ústavného zriadenia), napr. v boji proti organizovanému zločinu, pašovaniu drog, zbraní ap., ako aj technické prostriedky, ktoré sa na tieto účely používajú. Slovo sledovačka vo význame „sledovanie“ je štylisticky príznaková podoba pôvodného neutrálneho pomenovania. Z hľadiska tvorenia slov je to rovnaký typ ako neologizmus čítačka či hosťovačka (pozri Kultúra slova, 32, 1998, s. 121 — 122). Slovo sledovačka vo význame „útvar sledovania“ je jednoslovné pomenovanie utvorené z dvojslovného spojenia. Tento pre verejnosť nový výraz sa ako prostriedok profesionálneho slangu prostredníctvom médií preniesol do širších komunikačných sfér. Vyšší stupeň expresívnosti predstavuje jeho kratšia podoba sledka, ktorú používajú popri výraze sledovačka vo svojej reči príslušníci polície (v druhom rozoberanom význame), ale zachytili sme ju už aj v tlači: Sledka začala znovu používať skriňový Mercedes.
vinotéka gen. -y žen. (lat. → nem. + gr.) zbierka vínnych produktov; predajňa vínnych produktov: Je možné, že sa stane súčasťou nejakej vinotéky alebo súkromnej zbierky. (TV)
O zložených slovách, ktorých druhá časť má podobu -téka, sa v Kultúre slova už písalo (naposledy P. Odaloš, 1988, s. 237 — 241). Pripomenieme, že zložka -téka má pôvod v gréckom slove théké — schránka, sklad (na uloženie niečoho) a jej význam je „zbierka, súbor“. Zložka -téka sa stala základom slov ako bibliotéka — knižnica (t. j. zbierka kníh, ale aj miesto, kde sa zhromažďujú knižné zbierky), pinakotéka — zbierka obrazov aj obrazová galéria, fonotéka — zbierka, archív nahrávok i podujatie zamerané na počúvanie hudby, diskotéka — zbierka gramoplatní aj podujatie založené na reprodukovanej hudbe spojené s tancom a inými formami zábavy atď. K týmto zloženinám možno novšie priradiť slovo vinotéka, ktorým sa označuje zbierka, súbor vínnych produktov (vín, koňakov). Slovom vinotéka sa pomenúva aj zariadenie slúžiace na predaj rozličných druhov vína, príp. jeho ochutnávku, na popularizáciu vína a vínnej kultúry. Ako vidieť, tak ako pri väčšine zložených slov s časťou -téka, aj pri slove vinotéka sa uplatňujú dva významy: prvý vychádza z pôvodného významu zložky -téka „zbierka, súbor“, druhý súvisí s rozšírením tohto významu na
strana 370
význam „miesto, kde je daná zbierka uložená alebo k dispozícii na verejné používanie“. Pokiaľ ide o prvú časť tohto zloženého slova, podobne ako slová bibliotéka, pinakotéka, fonotéka, diskotéka, ktorých prvá časť vytvára ďalšie zložené slová (napr. bibliografia, bibliofília, bibliopedagogika; pinakocyt, pinakoid; fonológia, fonomorfológia, fonometer; diskohra, diskoklub, diskofón), časť vino- jasne poukazujúca na súvis s vínom (z latinského slova vinum alebo z germánskeho slova wein) je takisto súčasťou iných zložených slov, napr. vinohrad, vinohradník, zastar. vínokupec, vínorodý atď.
Silvia Duchková
Súbor príspevkov publikovaných v časopise Kultúra slova pod názvom Nové výrazy bol vypracovaný v súvislosti s plnením grantovej úlohy č. 2/2061/98 Jazyková kultúra v teórii a praxi a odborná terminológia.