.. contents:: `Obsah` **strana 129** Matičiari a jazyková kultúra ============================ LADISLAV BARTKO Všetci veľmi dobre vieme, že náš národný jazyk, osobitne jeho spisovná forma, je jedným z najdôležitejších znakov nášho národa. Práve naša slovenčina — zo začiatku najmä vo svojej nárečovej forme, postupne rozličným spôsobom kultivovanej a od bernolákovskej kodifikácie aj v spisovnej forme — zohrala azda najdôležitejšiu úlohu v obrane a v úsilí o zachovanie našej národnej identity počas dlhého, tisícročného obdobia našich dejín v nepriaznivých podmienkach vývoja bez vlastnej štátnosti. V súčasnosti, chvalabohu, spisovná slovenčina plní všetky funkcie moderného dorozumievacieho prostriedku v našom vlastnom suverénnom štáte. Je teda úplne prirodzené, že spisovná slovenčina ako jeden z našich najdôležitejších národných atribútov (a v súčasnosti aj zákonom povýšená do pozície štátneho jazyka) požíva v radoch príslušníkov nášho národa primeranú úctu a vážnosť. Táto úcta k spisovnej slovenčine ako k významnej národnej hodnote sa manifestuje najmä tým, že jej používatelia poznajú a v rečovej komunikácii bezvýhradne rešpektujú jej normu, zákonitosti a pravidlá. Lenže — prosím pochopiť moju rečnícku otázku iba tak, ako je myslená a vyslovená — sú rady tých, ktorí spisovnú slovenčinu denno-denne používajú vo výsostne verejných prejavoch a jej normu naozaj rešpektujú, dostatočne početné a husté? Som presvedčený, že mi dáte za pravdu: nie sú, alebo aspoň pripúšťate: tie rady by mohli a mali byť početnejšie a hustejšie. Stačí si, napríklad, len trochu pozornejšie popočúvať našich ------- **strana 130** poslancov v parlamente a všimnúť si, koľkí z nich už nedokážu odlíšiť **lavicu** od **ľavice**, koľkí namiesto slovenského **kto, ktorý** sústavne hovoria **gdo, gdorý,** koľkým robí neprekonateľné problémy naše slovenské vykanie a namiesto neho „bolkajú“ jedna radosť, koľkým našim ženám naraz začala prekážať naša prechyľovacia prípona **-ová** atď. A to nehovorím o rozhlasových či televíznych hlásateľoch, moderátoroch a redaktoroch, u ktorých ovládanie výslovnostnej normy predstavuje ich jedinú „odbornosť“, no mnohí z nich túto normu jednoducho nepoznajú, a ak ju aj poznajú, často, a to beztrestne ju ignorujú. Prečo to tu spomínam? Odpoviem skúsenosťou z prednášok a besied o jazykovej kultúre a rétorike, prostredníctvom ktorých už celé desaťročia horlím „za tú našu peknú slovenčinu“: pri dokazovaní tézy, že každý verejne vystupujúci rečník by mal bezpodmienečne — aj vo vlastnom záujme, aby jazykovými chybami neodvádzal pozornosť poslucháčov od obsahu svojho prejavu a „neprinútil“ ich sledovať práve povahu a frekvenciu týchto chýb — hovoriť bezchybnou a peknou spisovnou slovenčinou, sa mi už niekoľkokrát stalo, že z radov poslucháčov sa ozvala otázka, ako im vysvetlím, že kultúru svojej reči podceňujú u nás nielen mnohí ľudia s evidentným deficitom národného cítenia, ale aj značná časť takých používateľov spisovnej slovenčiny, u ktorých je pronárodná orientácia a cítenie dominantným znakom a cieľom ich činnosti. Zakaždým im odpovedám v tomto zmysle: Úroveň jazykovej kultúry ako súčasti všeobecnej kultúrnosti každého jednotlivca možno dať do priamej súvislosti s mierou úcty k spisovnému jazyku a tým i s mierou úcty k národným hodnotám vôbec. Inými slovami, necitlivý vzťah k spisovnému jazyku, niekedy až nedbajstvo v zaobchádzaní s ním, prezrádza a signalizuje prinajmenšom určité medzery v cítení, pre ktoré sa zaužívalo pomenovanie národná hrdosť, národovectvo, ale najmä svedčí o nedostatočnej miere poznania normy súčasnej spisovnej slovenčiny ako dôsledku nedostatočne účinnej — školskej i mimoškolskej — jazykovej výchovy. Ale aby moje vystúpenie nevyznelo nihilisticky, obrátim stranu. Nemyslím si, napríklad, že úroveň jazykovej kultúry v našom kraji, resp. na východnom Slovensku vôbec, je nižšia ako v hociktorom inom kraji, ako sa to práve v tých iných oblastiach nezriedka myslí a neraz, s istou dávkou irónie, aj tvrdí. To však neznamená, že na tomto poli nemáme čo ------- **strana 131** robiť. Naopak, máme čo doháňať a som presvedčený, že starostlivosť o náš jazyk, o kultúru nášho vyjadrovania, snaha o prehĺbenie poznania širšieho okruhu otázok, ktoré s touto starostlivosťou súvisia, nevyhnutne patrí do obsahu našej matičnej práce, a to až dovtedy, kým nezačne platiť téza, že každý rečník vo verejnom prejave by mal z hľadiska jazykovej kultúry hovoriť na takej úrovni, akou sa vyznačujú prejavy členov a funkcionárov Matice slovenskej. Do materiálov snemu — pravda, ak s tým budú súhlasiť jeho účastníci — teda prosím vkomponovať úlohu pre všetky naše matičné organizácie a orgány, aby vo svojej činnosti venovali primeranú a sústavnú pozornosť otázkam jazykovej kultúry, a to organizovaním prednášok, besied a rôznych kultúrnych podujatí s cieľom zvýšiť úroveň poznania najdôležitejších otázok fungovania nášho spisovného jazyka v súčasných podmienkach, ako aj otázok jeho dejín ako integrálnej súčasti našich národných dejín. Rovnako prosím uviesť, že v snahe o plnenie navrhovanej úlohy sa matičné organizácie a orgány môžu obracať na Jazykový odbor Matice slovenskej, v ktorého radoch je dostatok odborníkov na uvedené otázky a ktorý môže v tomto smere účinne pomôcť. Dodávam, že tento náš matičný záujmový odbor je spoluvydavateľom vedecko-popularizačného časopisu pre jazykovú kultúru a terminológiu Kultúra slova, ktorý odporúčam do pozornosti všetkých miestnych odborov, a prizývam k spolupráci na vytváraní jeho obsahovej náplne všetkých tých matičiarov, ktorí svojimi skúsenosťami i odborným prínosom môžu pomôcť pri plnení jeho poslania. Zároveň ponúkam možnosť členstva v spomínanom Jazykovom odbore Matice slovenskej. \* \* Príspevok autor predniesol na oblastnom sneme predsedov miestnych odborov, pracovníkov oblastných pracovísk a riaditeľov domov Matice slovenskej z okresov Prešovského kraja, ktorý sa uskutočnil vo Vranove nad Topľou 16. mája 1998. Úlohu navrhovanú v závere príspevku snem schválil vo svojom uznesení ako záväznú pre matičnú činnosť v kraji na nasledujúce obdobie. ------- **strana 132** Rytmicko-sémantické členenie textu ================================== JÁN HORECKÝ Prozodické či suprasegmentálne vlastnosti zvukovej roviny jazyka sú nevyhnutným sprievodným znakom segmentov signálu. Ich nositeľmi však nie sú jednotlivé segmenty (jednočlenné i viacčlenné) v rovnakej miere. Nositeľom kvantity sú len vokalické hlásky, nositeľom prízvuku len rady segmentov združené v slabike, nositeľom melódie len súvislé významové celky. Preto jednotlivým segmentom nemožno ani pripísať ľubovoľnú funkciu. Ako vidieť z tabuľky, ktorú vypracoval J. Sabol (1975, s. 388), suprasegmenty majú dištinktívnu, delimitačnú, expresívnu, gramatizujúcu i štylizujúcu funkciu. Kvantita má dištinktívnu funkciu, prípadne expresívnu, pauza gramatizujúcu, prípadne delimitačnú, tempo má štylizačnú, prípadne gramatizačnú funkciu, rytmus a intenzita hlasu len štylizačnú, prízvuk len delimitačnú, dôraz len gramatizujúcu, emfáza len expresívnu, hlasový register len štylizačnú, kým melódia predovšetkým gramatizujúcu, prípadne expresívnu a štylizačnú funkciu. Treba zdôrazniť Sabolov záver, že „jednotlivé suprasegmentálne javy úzko spolupracujú a prekrývajú sa. V ich konfigurácii sa odzrkadľuje prozodický charakter príslušného jazykového systému. V spisovnej slovenčine sa najviac zapájajú do syntakticko-gramatickej a štylistickej výstavby textu“ (1975, s. 387). Tieto závery však možno interpretovať aj tak, že nejde len o výstavbu textu, ale aj o jeho primeranú apercepciu (vnímanie) a teda že suprasegmentálne javy ako celok sú nevyhnutnou podmienkou úspešnosti jazykovej komunikácie. Z rozdielnosti funkcií pripisovaných jednotlivým suprasegmentálnym javom vyplýva však aj potreba systemizovať útvary (komunikačné), na ktorých sa tieto javy realizujú. Za základný útvar sa tradične pokladá slabika. Je nositeľom prízvuku, ktorého pôsobením vyčnieva nad inými slabikami, prípadne aj nad inými neprízvukovanými (jednoslabičnými) slovami. Slabiky a jednotlivé slová sa zoskupujú do taktov, ktoré sú vlastne nositeľmi prízvuku automaticky a bez ohľadu na význam. Prechod k výpo- ------- **strana 133** vedi (resp. vetnej výpovedi) tvorí kólon, vetný úsek, na ktorom sa realizujú aj také funkcie, ako je dôraz a melódia. Pretože viaceré slabiky, takty a kólony sa môžu v súvislom texte v istom poradí, postupnosti či poriadku opakovať, vytvárajú jeho rytmický priebeh. Rytmické členenie textu, resp. jeho členenie na úseky (aj takty) sa niekedy označuje ako frázovanie (Miko, 1968). F. Miko sa pokúsil konštruovať systém prozodického frázovania, zdá sa však, že nenašiel nasledovníkov nielen v samom pomenovaní tohto javu, ale ani v metóde. Konštatoval rozsiahlu fakultatívnosť členenia, sám segmentoval svoje texty dosť ľubovoľne. Najmä však nerešpektoval sémantické vzťahy. V úsilí objaviť či zachovať rozmerový rytmus napr. výpoveď **Svojím telom/ zaplnila celú/ nebeskú klenbu** segmentuje tak, že významový celok **celú nebeskú klenbu** vyčlenil na dva úseky; 1. **zaplnila celú** (ktorý nie je zmysluplný) a 2. **nebeskú klenbu** (ktorý sám osebe dáva zmysel). Takto segmentuje mechanicky vo viacerých prípadoch, hoci vo všeobecnosti zdôrazňuje potrebu zachovať jednotu atributívnych syntagiem. Tézu, že nositeľom prízvuku je prvá slabika slova, treba rozšíriť konštatovaním, že nemusí ísť len o prvú slabiku slova (jednoslabičné slovo by potom vôbec nemohlo byť prízvučné), ale o prvú slabiku taktu. Nestačí však vymedziť takt len ako segment rovnajúci sa slovu alebo väčší ako slovo (porov. u J. Sabola formulku takt ≥ slovo), ale ako segment siahajúci od prízvučnej slabiky po nasledujúcu prízvučnú slabiku. Silový prízvuk v slovenčine však potom nemá delimitačnú funkciu len v slove, ale aj v takte. Do takto vymedzeného segmentu bez problémov spadá prízvukované (teda viacslabičné) slovo a všetky súvisiace enklitiky (príklonky). Ale rovnako sem spadajú aj všetky jednoslabičné slová sledované príklonkami. V takom prípade, prirodzene, aj jednoslabičné slová dostávajú prízvuk. A nie sú to len plnovýznamové slová, ale aj niektoré proklitiky (predklonky). Napr. **Dom by som ti/ neodporúčal kúpiť. Voz by ti bol k dispozícii/ od zajtra večera. Zlý by si/ nemal byť. Spal by som ti/ aj do poludnia. Verím,/ že by ti/ dobre padol/ pohár vína. Chcel by so ti/ povedať,/ ak by si bol/ prístupný argumentácii,/ že ma nemôžeš/ vynechať**. Štruktúra taktu teda môže mať takúto podobu: baba baba enkl. enkl. ------- **strana 134** ba enkl. ba enkl. enkl. prokl. enkl. enkl. Naznačené problémy sa vynárajú predovšetkým pri členení (hotového) textu, ale aj tu zrejme platí zásada rozmerového rytmu, t. j. zásada, že takty by mali byť zväčša dvojslovné, resp. dvojvrcholové — s dvoma prízvučnými slabikami. Pri rešpektovaní „vznikovej“, formulačnej stránky jazykového prejavu však základnými prvkami nie sú takty, ale isté významové útvary, predovšetkým pomenovania javov, o ktorých chce podávateľ vypovedať, ktorým chce pripísať istú vlastnosť. Ako je všeobecne známe, pomenovaniami javov nie sú len jednotlivé izolované slová, ale veľmi často aj viacslovné pomenovania (**vysoká škola, trhová ekonomika, kultúrny dom, ministerstvo financií**). Rovnakú výstavbovú funkciu majú aj voľne atributívne syntagmy (**naša rodina, nedosiahnuteľná túžba**). Z hľadiska členenia textu sa takéto pomenovacie útvary označujú ako vetné úseky alebo kólony. Pretože treba brať do úvahy aj ich obsahovú stránku, tvoria prechod od rytmických útvarov (akými sú takty) k sémantickým (významovým). Intonačne sú však vymedzené len prízvukom; niekedy môžu obsahovať aj viacero prízvukom vymedzených segmentov, napr. **spoločenská objednávka**, ale aj dôrazom na poslednom člene. Je pochopiteľné, že týmto posledným členom môže byť len plnovýznamové slovo a že týmto slovom môže byť aj jednoslabičné slovo — teda vlastne inak neprízvukovateľné slovo: **kultúrny dom, posledný vlak, voľný deň, nevyhnutné zlo, neprekonateľný hráč**. V takýchto prípadoch — pretože ide o segment vymedziteľný sémanticky — posledný člen funguje ako významové centrum, a preto sa musí aj prozodicky nejako zvýrazniť. Robí sa to vetným dôrazom. Ak je posledný člen viacslabičný, kumuluje sa prízvuk a dôraz. Ak je tento člen jednoslabičný, funguje tu len dôraz, sprevádzaný aj silovým prvkom (akoby prízvukom). Celková štruktúra takýchto kólonov je teda takáto: baba baba nová sila baba ba tvrdý boj ba baba náš domov ba ba náš dom ------- **strana 135** Z hľadiska členenia na takty vznikajú takýmto spôsobom crescendové, vzostupné takty, čo zároveň ukazuje, že prízvuk a dôraz sa môžu kumulovať. V niektorých prípadoch však môže pristupovať ešte aj ďalší prozodický prvok, a to kadencia (melodický spád reči), ak je takýto kólon na konci výpovede (napr. **Vo všetkých udalostiach najväčšiu odvahu preukázal náš rod**) alebo pred pauzou (napr. **môj muž, ktorý dosiaľ mlčal**...), resp. v opytovacej vete (napr. **Bol to naozaj náš dom?**) Ako jeden kólon sa hodnotia nielen rozvité atributívne útvary, ale aj zložené, t. j. so zloženým zhodným, ale aj nezhodným prívlastkom. Napr. **Bola to široko rozvinutá, všestranne premyslená kampaň za priamu voľbu prezidenta**. Najmä takéto rozvetvené útvary, kólony, svedčia, že pri ich konštruovaní sa nevyhnutne musí počítať s pauzami na hraniciach kólonov, ale aj na hraniciach taktov. Tieto hranice musí rešpektovať nielen podávateľ, produktor výpovede, ale i jej reproduktor, napr. hlásateľ v rozhlase alebo televízii, komentátor v reklamnom šote, ale aj akýkoľvek reproduktor napísaného textu. Kladenie, resp. zdôrazňovanie hraníc medzi taktmi a kólonmi na nevhodnom mieste (napr. **ekonomický/ experiment, všestranne/ rozvinutá/ osobnosť**) nie je prípustné pri reprodukcii spravodajského alebo aj odborného (výkladového) textu. V umeleckom texte môže byť takéto „nemiestne“ zdôrazňovanie zámerné, ale potom sa hodnotí ako prvok emfázy (citového vzrušenia). Zhrnuté poznatky o prozodických suprasegmentálnych javoch v jazykovom prejave, resp. v hotovom texte mali ukázať, že suprasegmentálne javy sa často kumulujú, sú nevyhnutným dotvárajúcim prvkom jazykového prejavu. Zároveň však mali poukázať na niektoré nedorozumenia pri členení textu vyplývajúce z nedostatočného zreteľa na produktora či reproduktora diskurzu (jazykového prejavu). Aj pri terajšom stave poznania je však zrejmé, že vhodné využívanie suprasegmentálnych javov je jedným z predpokladov úspešnosti jazykovej komunikácie. LITERATÚRA MIKO, F.: Frázovanie v slovenčine. Jazykovedný časopis, 19, 1968, s. 117 — 133. SABOL, J.: Sústava segmentálnych javov. In: Studia Academica Slovaca, 4, 1975, s. 373 — 393. ------- **strana 136** Každý sme iný, všetci sme si rovní ================================== MARTA ZAMBOROVÁ 1. Na rokovaní parlamentu poslanec vystupujúci ako navrhovateľ zákona pred hlasovaním vyzval spoločného spravodajcu, aby neradil poslancom, ako majú hlasovať, a dodal: **Je to náročnejšie, ale veď každý rozmýšľame, každý sledujeme a každý pozorne pozeráme, dokonca aj v našich laviciach, ako sa postupuje**. Na citovanom súvetí nás zaujal fakt, že sa v ňom tri razy nedodržalo pravidlo o zhode podmetu s prísudkom a napriek tomu nám táto formulácia nepripadala neprijateľná. Podobné, ale pravopisne trochu náročnejšie súvetie sme pomáhali riešiť v telefonickej jazykovej poradni: **Každý sme iný, každý sme nejaký**. Pochybnosti vyvolával gramatický tvar mennej časti prísudku. Išlo o to, ako v prisponových zámenách **iný** a **nejaký** graficky realizovať fonému **í**, či v zhode s podmetom uprednostniť príponu singuláru **(-ý)**, alebo v zhode so slovesnou časťou prísudku príponu plurálu **(-í)**. V oboch súvetiach sa vo funkcii podmetu stretáme so spodstatnenou podobou zámena **každý**. Podmet v takomto obsadení teda dovolil slovesu v prísudku nezhodovať sa s ním v gramatickej kategórii osoby a čísla. Prečo je to tak? 2. **Morfológia slovenského jazyka** (1966, s. 307) zaraďuje zámeno **každý** v rámci kvantitatívnych vymedzovacích zámen medzi súhrnové zámená. Hovorí o ňom: „Zámeno každý označuje súhrn ako zámeno všetok, ale navyše ešte i rozčlenenosť súhrnu. Od zámena všetok sa odlišuje odtienkom distributívnosti. Preto sa zámeno každý používa zvyčajne v jednotnom čísle.“ Schopnosť zámena **každý** označovať rozčlenenosť a súčasne súhrn je ten rozhodujúci moment, ktorý spôsobuje, že spodstatnená podoba zámena každý, ak má vo vete funkciu podmetu, sa — napriek svojmu singulárovému tvaru — v istých situáciách znáša s plurálovým tvarom slovesa v prísudku. Plurálový slovesný tvar teda korešponduje so súhrnovým významom zámena každý. Alebo to povedzme opačne — súhrnový význam singulárového podmetového slova sa premietne alebo zdôrazní v plurálovom tvare prísudkového slovesa. ------- **strana 137** Prvé citované súvetie **Je to náročnejšie, ale veď každý rozmýšľame, každý sledujeme a každý pozorne pozeráme, dokonca aj v našich laviciach, ako sa postupuje** môžeme upraviť do „čistého“ singuláru ... **každý rozmýšľa, každý sleduje a každý pozorne pozerá**... aj do „čistého“ plurálu ... **všetci rozmýšľame, všetci sledujeme a všetci pozorne pozeráme**... bez toho, že by sme narušili základný zmysel výpovede. V druhom súvetí **Každý sme iný, každý sme nejaký** je situácia iná. Môžeme ho upraviť do singulárovej podoby **Každý je iný, každý je nejaký**, ale nemôžeme ho dať do plurálovej podoby **Všetci sme iní, všetci sme nejakí,** lebo by sme zmarili zmysel výpovede — stratil by sa význam rozčlenenosti. Toto súvetie je totiž založené na schopnosti podmetového slova každý vyjadriť zároveň súhrn aj rozčlenenosť. Význam rozčlenenosti obsiahnutý v podmetovom slove sa formálne demonštruje tým, že menná časť prísudku sa v čísle zhoduje s podmetom: **Každý sme iný, každý sme nejaký**. Overiť si to môžeme zmenou rodu podmetového slova: **Každá sme iná, každá sme nejaká**. Aj tu je menná časť prísudku v zhode s podmetom v singulári. S podobným syntaktickým javom sa stretáme pri vykaní jednej osobe. Prísudkové sloveso je pri vykaní v pluráli, ale „prisponové adjektívum v slovesno-mennom prísudku je v singulári a zhoduje sa s prirodzeným rodom osloveného, napr. **Sused, boli by ste taký dobrý mi pomôcť? Pani, keby ste boli taká láskavá uvoľniť mi chodbu** “ (Oravec — Bajzíková, 1986, s. 16). Plurálový slovesný tvar v našich súvetiach akoby mal kompenzovať neúplnosť paradigmy spodstatneného zámena **každý** — absenciu gramatického tvaru nominatívu plurálu (**každí**). Použitie zámenných podôb **všetci/všetky** namiesto zámena každý v niektorých situáciách dostatočne nevyhovuje a radšej sa uprednostní singulárovo-plurálové „spolužitie“ podmetu s prísudkom. 3. Pri uvažovaní o tomto jazykovom jave sme využili aj počítačový korpus textov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Ponúkol nám vyše 1200 viet so zámenom **každý** v nominatíve singuláru. Z nich sa iba v 23 uplatnil singulárovo-plurálový vzťah podmetu s prísudkom. Tieto vety sme podľa typu prísudku rozčlenili do štyroch skupín: A. V 13 vetách bolo v prísudku plnovýznamové sloveso **mať**: **Každý máme svoj sen. — Každý máme svoje sny. — Každý máme svoj podiel. —** ------- **strana 138** **... každý máme svoje problémy. — Každý sme mali svoju pravdu. — Vraj, každý máme svoje chyby a nech nám je Boh milostivý. — ... nasledujúce vyjadrenia nás presvedčia, že každý máme vlastnú predstavu o pokojných a zmysluplných sviatkoch. — Každý máme iný vkus. — Nuž čo, každý máme inú záľubu. — ... tam je problém v tom, že každý máme asi iné ciele. — Prirodzene, každý máme iné predstavy o výške svojho príjmu vzhľadom na potreby a záujmy rodiny. — To značí, že každý máme 10 akcií v celkovej menovitej hodnote 10 000 Sk. — ... každý máme toľko papierov pred sebou**. B. V 3 vetách sa prísudok skladal z tvaru modálnych slovies **mať, môcť** a **vedieť** a neurčitku plnovýznamového slovesa: **Čiže každý by sme si mali uvedomiť zodpovednosť nielen za svoj život, nielen za to, že sme my a naša rodina, ale že sú tu tiež ostatní. — ... budem citovať zo stenografického záznamu, každý ho môžete mať k dispozícii... — Každý si vieme vybrať jeden zákon a môžeme hlasovať**. C. V 6 vetách stáli v prísudku rozličné plnovýznamové slovesá: **Ak si každý na svojom mieste neobhájime svoje práva, ak sa o to aspoň nepokúsime, tak nám ani nepatria, lebo o ne vlastne nestojíme. — Ty si internista a ja chirurg, každý robíme niečo iné. — Každý patríme inam, ťažko by sme sa prispôsobovali jeden druhému. — Každý si jeden zákon vyberieme a budeme hlasovať až do večera. — A myslím si, že bude lepšie, ak pôjdeme každý svojou cestou. — Keď cítime, že niečo nehrá, venujeme sa každý inej činnosti**. D. A napokon — len v jednom prípade sme sa stretli so slovesno-menným prísudkom. Tvar sponového slovesa **byť** sa v ňom spája so zámenom iný: — **Každý sme iný, všetci sme si rovní**. — Tento aforistický výrok sa nám páči najväčšmi. Jednak pre jeho významové posolstvo, ale aj pre formálne stvárnenie. Dokonalým využitím gramatických tvarov sa umožnilo plné uplatnenie sémantiky slov. Z uvedenej matematiky vyplýva, že viac ako polovica prípadov nedodržania gramatickej zhody podmetu s prísudkom súvisí s plnovýznamovým slovesom **mať**. Vety v skupine A sú svojou výstavbou veľmi podobné — majú totožný podmet, prísudok, zväčša abstraktný predmet a vo viacerých prípadoch aj rovnaký prívlastok k predmetu (porovnajme: **každý máme — svoj sen, svoje sny, svoj podiel, svoje problémy, svoju pravdu,** ------- **strana 139** **svoje chyby, vlastnú predstavu; iný vkus, inú záľubu, iné ciele, iné predstavy**). 4. Vety z korpusu nám odhalili aj ďalšiu skutočnosť: spodstatnené zámeno každý vo všetkých 23 prípadoch zastupuje osoby, nie veci. V súvislosti s tým nie je náhodné zistenie, že okrem jednej výnimky všetky slovesá pri podmete so spodstatneným zámenom **každý** majú tvar 1. osoby plurálu. Namiesto gramaticky náležitej 3. osoby singuláru (**každý má, každý je, každý patrí** atď.) sa uprednostnila 1. osoba plurálu (**každý máme, každý sme, každý patríme** atď.). Týmto pomknutím osoby sa dosiahla zásadná zmena v zainteresovanosti hovoriaceho. Kým pri 3. osobe je hovoriaci „mimo hry“, v 1. osobe plurálu je jedným zo súhrnu, je zainteresovaný. Hovoriaci mal možnosť vyjadriť sa gramaticky nepríznakovo, teda použiť 3. osobu singuláru, a pritom potvrdiť svoju príslušnosť k súhrnu použitím predložkového genitívu zámena **my** (**každý z nás má, každý z nás je, každý z nás patrí**). Táto 3. osoba singuláru však rovnakú službu urobí aj predložkovým genitívom zámen **vy** a **oni** (**každý z vás má, každý z vás je, každý z vás patrí; každý z nich má, každý z nich je, každý z nich patrí**), no iba 1. osoba plurálu je vyhradená pre všetkých vrátane hovoriaceho (**každý máme, každý sme, každý patríme**). Porušenie zhody podmetu s prísudkom, ak je podmet vyjadrený spodstatneným zámenom **každý**, sa častejšie vyskytuje v hovorených prejavoch a nie je neznáme ani v „ľudovej“ reči. Na ružomberskej stanici tetuška v kroji takto tolerantne komentovala prismelý mejkap okoloidúcej dievčiny: **Každý sme voľáky**. Súhrn zostal rozčlenený a hovoriaca potvrdila, že sa cíti jeho súčasťou. V pripravovaných textoch sa zhoda podmetu s prísudkom dodržiava starostlivejšie. V jednom z novoročných prejavov pri vstupe do roku 1998 napríklad odznelo: **Zodpovednosť za spravodlivosť má každý a máme všetci**. 5. Citovaná učebnica syntaxe (Oravec — Bajzíková, 1986, s. 85 — 86) v časti o zhode prísudku s podmetom uvádza štyri prípady, keď sa v prísudku môže namiesto singuláru použiť plurál: a) v druhej osobe pri vykaní (**Slečna, zastavte ten tranzistor!**), b) v pluráli úcty, t. j. nielen v 2., ale aj v 3. osobe (**Bačujú tam môj vlastný strýc. — Ostali starý otec pri kose až do večera**), c) pri podmete **nejeden, nejedna** (**Veru nejeden sme mali nielen** ------- **strana 140** **sinky po tele, ale i hlavy prebité**), d) pri zámennom podmete **niekto... nikto**; v opytovacích vetách aj pri podmete **kto** (**Nikto sme nechceli odísť skorej. — Kto chcete ísť do kina?**). Ukazuje sa, že tento výpočet by sa mal doplniť aj o piaty prípad — spodstatnený zámenný podmet **každý, každá**. 6. Závery. 6.1. Ak spodstatnené zámeno každý plní vo vete funkciu podmetu, pričom zastupuje osoby, prísudok môže mať dve podoby: popri gramaticky nepríznakovom tvare 3. osoby singuláru (**každý má, každý je, každý patrí**) sa — najmä v hovorených, nepripravených textoch — stretáme aj s tvarom 1. osoby plurálu (**každý máme, každý sme, každý patríme**), ktorý je v tejto konštrukcii gramaticky príznakový. 6.2. Nedodržanie gramatickej zhody podmetu s prísudkom súvisí v tomto prípade so schopnosťou podmetového slova (spodstatneného zámena **každý**) vyjadrovať súhrn a súčasne aj rozčlenenosť súhrnu. 6.3. Uprednostnením 1. osoby plurálu v prísudku hovoriaci formálne vyjadrí význam súhrnu podmetového slova **každý** a zároveň zdôrazní vlastnú príslušnosť k súhrnu (stáva sa zainteresovaným). 6.4. V slovesno-mennom prísudku sa dve zložky významu podmetového slova **každý** formálne vyjadria takto: súhrn sa v nezhode s gramatickým tvarom podmetu premietne v plurálovom tvare slovesnej časti prísudku a rozčlenenosť sa v zhode s gramatickým tvarom podmetu premietne v singulárovom tvare mennej časti prísudku (**každý sme iný, každá sme iná**). LITERATÚRA BAJZÍKOVÁ, E.: O vyjadrení Kto poznáte? Kultúra slova, 10, 1976, s. 32. Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1966. 896 s. ORAVEC, J. — BAJZÍKOVÁ, E.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. 2. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1986. 272 s. ------- **strana 141** Príprava nového vydania jedného terminologického slovníka ========================================================= IVAN MASÁR V hodnotení súčasného stavu slovenskej terminológie a vo vytyčovaní úloh, ktoré treba plniť na prospech rozvoja odbornej slovnej zásoby, spomína sa úloha oživovať prácu terminologických komisií, zakladať nové komisie a starať sa o vydávanie nových a reedíciu jestvujúcich terminologických slovníkov (Masár, 1993, s. 135). Hoci od vytýčenia tohto terminologického programu uplynulo už päť rokov, v organizovanej terminologickej práci nebadať výraznejší pohyb. (Na rozdiel od neorganizovanej práce, pri ktorej sa ignorujú dosiahnuté výsledky v teórii aj v doterajšej terminologickej praxi.) Za výnimku azda možno pokladať intenzívnu spoluprácu jazykovedcov so spracovateľmi noriem a konštituovanie nových terminologických komisií pri jednotlivých ministerstvách. Podnet na ich zakladanie dala vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. júna 1997, no pretože sa proces ich konštituovania skončil až koncom minulého roka, na výsledky ich práce ešte treba istý čas čakať. Z pôvodných komisií doteraz prejavila záujem o obnovenie činnosti iba komisia pre astronomickú terminológiu pracujúca pri Astronomickom ústave SAV, ktorá sa rozhodla dokončiť rozpracovaný slovník už v tomto roku, názvoslovná komisia Slovenskej zoologickej spoločnosti a komisia pre poľovnícke názvoslovie pracujúca pri Slovenskom poľovníckom zväze. Tá sa podujala na úlohu pripraviť tretie vydanie terminologickej príručky **Slovenské poľovnícke názvoslovie** (ďalej SPN). Naznačíme, akým smerom sa má uberať príprava na vydanie tejto žiadanej príručky. Je prirodzené, že nové vydanie bude vychádzať z druhého, zrevidovaného a opraveného vydania z r. 1985. Odvtedy sa však v našej spoločnosti uskutočnili významné zmeny, na ktoré sa musí pri príprave tretieho vydania reagovať. Predovšetkým treba urobiť revíziu hesiel, ktoré stratili aktuálnosť. Do tejto kategórie patria v prvom rade heslá s nosným slovom **memoriál**, napr. **Memoriál Karla Podhajského**, skratka **MKP**. Definícia ho predstavuje ako každoročnú „vrcholnú súťaž stavačov ČSSR o titul Všestranný víťaz ČSSR 19..“. Viaceré memoriály tesne súvisia s existenciou spoločného štátu Slovákov a Čechov, čo je už v súčasnosti ináč — spoloč- ------- **strana 142** ný štát je minulosťou. Podobne je to aj s názvami a skratkami administratívnosprávnych inštitúcií (napr. na s. 97 je skratka **ONV — okresný národný výbor**) a ich kompetenciami v oblasti poľovníctva. Toto všetko treba zladiť so súčasným stavom. Prácu na ďalšom vydaní slovníka uľahčí to, že sa v predchádzajúcom vydaní jednotlivé termíny definovali klasickou definíciou, pričom definície sú zväčša formulované precízne a stručne, a že sa v konkrétnych prípadoch urobila zreteľná deliaca čiara medzi spisovnými (oficiálnymi) termínmi a nenáležitými termínmi. Tie sa však niekedy dosť priamočiaro označujú kvalifikátorom **nespráv.**, teda pokladajú sa za nesprávne. Takýto kvalifikátor nie je vo všetkých prípadoch celkom výstižný, keďže sa ním nerozumie iba nekorektnosť termínu z jazykového hľadiska (t. j. jeho neústrojnosť, chyba v kvantite a pod.), lež aj to, že konkrétny termín nevyhovuje z vecného hľadiska. Napr. kvalifikátor **nespráv.** pri termíne zásyp nemožno pokladať za primeraný, lebo ide o náležite utvorené slovo, ktoré však nemá rovnaký význam ako jeho odborne akceptovateľný náprotivok **násypec** (= sprava na prikrmovanie pernatej zveri). V takýchto prípadoch by sa mal použiť kvalifikátor **vhodnejšie**, resp. **nevhodne** (skratka **vhod., nevhod.**). Napriek tomu, že väčšina definícií vyhovuje požiadavkám terminologickej teórie aj terminologickej lexikografie, niekoľko termínov by sa malo definovať nanovo. Vzťahuje sa to najmä na definície so zakomponovanými druhovými pojmami. Na ilustráciu uvedieme krátky rozbor hesla **batéria**. V SPN sa uvádza táto definícia termínu **batéria: strelište s 5 (univerzálna) alebo 15 (olympijská) vrhačkami terčových kotúčov pred streleckými stanovišťami**. Zhodou okolností táto definícia nepatrí medzi formulačne vycibrené a ľahko vnímateľné. Príčina je predovšetkým v tom, že sú v nej zahrnuté druhové pojmy **univerzálna batéria, olympijská batéria**. Na základe toho, že v terminológii každého odboru sa bežne pracuje s pojmami rod, druh, ponúka sa takéto riešenie: **batéria — strelisko s vrhačkami terčových kotúčov v zákope pred streleckými stojiskami; univerzálna batéria - strelisko s piatimi vrhačkami terčových kotúčov; olympijská batéria - strelisko s 15 vrhačkami terčových kotúčov**. Podobne treba postupovať aj pri úprave hesiel **dvojterč, chladné zbrane, mieridlá** a pri ďalších. Navrhovaná úprava definícií termínov **batéria, univerzálna batéria, olympijská batéria** nabáda pristaviť sa pri termíne **strelište**, definovanom ------- **strana 143** v SPN ako „časť strelnice vyhradená na určitý druh streľby“. Zreteľne tu ide o názov miesta, kde sa odohráva istá činnosť, teda o názov patriaci do skupiny názvov miesta tvorených v slovenčine prevažne príponou **-isko**, ako sú **neresisko, obratisko, prekladisko, zimovisko, stojisko, výstavisko** (porov. Dynamika, 1989, s. 78). Názvy s príponou **-isko** konkurujú starším názvom s príponou **-ište**, pričom pretrvávajúcej konkurencii možno zabrániť práve kodifikáciou v príslušnom terminologickom slovníku, názvoslovnej norme atď. Aj v SPN odporúčame uprednostniť termín s príponou **-isko**, t. j. podobu **strelisko**. Odporúčanie je opreté o to, že v SPN je väčšina názvov miesta utvorená príponou **-isko**, napr. **bahnisko, hniezdisko, hrabanisko, kalužisko, lovisko, popolisko, solisko**. (Žiada sa upozorniť na názov **bahnisko**, ktorý sa už v predchádzajúcich vydaniach ustálil namiesto názvu **kalište**, t. j. názvu s príponou **-ište**). Argumentom v prospech podoby **strelisko** ako názvu miesta je aj to, že podobu **strelisko** s významom názov miesta uvádza závažná terminologická príručka Česko-slovenský vojenský slovník (s. 556). Podobne sa dá uvažovať aj o termíne **stanovište**. V dvojslovnom termíne **stanovište zveri** sa bez rizika nedorozumenia môže nahradiť termínom **stanovisko**, ktorý ako názov miesta zaznamenáva aj Krátky slovník slovenského jazyka. V iných prípadoch zasa možno rátať s podobou **stojisko**, ako sa tu navrhuje v hesle **batéria**. Nahradením termínov **stanovište, strelište, výradište** podobami s príponou -isko sa dosiahne, že všetky názvy miesta v SPN budú mať rovnakú príponu, čo je nesporná výhoda, na ktorú sa v teórii terminológie upozornilo už dosť dávno (pozri Horecký, 1967, s. 131). Ďalej treba pri revízii hesiel zvážiť, či je opodstatnené uvádzať plurálové formy niektorých názvov. Pochybnosti o takomto riešení sa zakladajú na tom, že reálie pomenované plurálovou formou jednotlivých názvov jestvujú aj ako jednotlivina. Príklad: **brloháre — skupina poľovných psov používaných prevažne na prácu v brlohoch** (**pod zemou**). Jeden pes z tejto skupiny psov je **brlohár**. Na základe toho je úprava takýchto hesiel jednoduchá: **brlohár — poľovný pes používaný prevažne na prácu v brlohoch** (**pod zemou**). Takto odporúčame upraviť heslá **duriče, farbiare, fuzáče, chrty, sliediče** a ďalšie. V prospech navrhovanej úpravy napokon svedčia niektoré názvy druhov poľovných psov uvedené v jednotnom čísle, ------- **strana 144** napr. **jagdteriér = nemecký poľovný teriér** — všestranne použiteľný menší pes hnedočiernej farby (SPN, s. 34). Ďalej sa ukazuje potreba zjednotiť používanie slov (presnejšie jazykovedných termínov) **názov, pomenovanie**. V niektorých definíciách sa používa slovo **názov** (napr. **danielia zver — poľovnícky názov daniela bez rozdielu veku a pohlavia**), v niektorých slovo **pomenovanie** (**laner — sokoliarske pomenovanie sokola tmavého**). S prihliadnutím na definíciu termínu — **termín/názov je pomenovanie pojmu vymedzeného definíciou** — treba uprednostniť slovo **pomenovanie**. Návrh sa týka definícií názvov **dropia zver, kamzičia zver** a ďalších. V definíciách treba obozretnejšie zachádzať so slovom **zariadenie**. Signalizujú to heslá typu **klonka** (= **zariadenie upletené z prútia, ktoré slúži na prikrytie kvočky, aby priďaleko neodviedla kuriatka**). Keďže slovo **zariadenie** znamená okrem iného „mechanizmus na vykonávanie istej činnosti“: **požiarne, chladiace z.**“ (pozri KSSJ, heslo **zariadenie**), teda vec technicky zložitejšiu, v prípadoch, aký predstavuje heslo klonka, pociťuje sa ako nenáležité. Vhodnejšie sú slová **pomôcka** alebo **sprava** (použilo sa v hesle **švihačka - pytliacka sprava na chytanie zveri skladajúca sa z drôtenej slučky na ohnutom stromčeku**). Na základe uvedeného významu slova **zariadenie** sotva možno ako zariadenie charakterizovať reálie pomenované termínmi **napináčik, napájadlo** a i. Aj tu je vhodnejšie slovo **pomôcka** alebo **sprava**. Prirodzená je požiadavka zladiť text SPN s najnovšími Pravidlami slovenského pravopisu. Pravidlá umožňujú písať príslovkové výrazy **do hneda, do čierna** ako jedno slovo (tomuto spôsobu sa dáva prednosť). V novom vydaní SPN odporúčame uprednostniť jednoslovné varianty. Pri privlastňovacích prídavných menách utvorených od zvieracích mien sa upravila kvantita, preto nové vydanie SPN musí evidovať názvy **kamzičia zver, kamzičí cap** namiesto doterajších podôb **kamzíčia zver, kamzíčí cap**. Na základe pravidla o rytmickom krátení sa kvantita upravila v prítomných činných príčastiach tvorených príponou **-úci**, preto sa namiesto doterajších podôb príčastí **páchnúci, viaznúci** musia používať podoby **páchnuci, viaznuci**. Platnosť rytmického zákona sa vzťahuje aj na slová utvorené príponou **-ár** a teda aj na termíny **vtáčkár, vtáčkárstvo**. Slovo **vtáčkar** zaznačuje aj najnovšie vydanie Pravidiel slovenského pravopisu. ------- **strana 145** Napokon ešte pripomienka k lexikografickej technike. Záhlavie viacerých hesiel odporúčame usporiadať inak. Napr. namiesto **medvedík čistotný**, nespráv. **mýval = Procyon lotor** je vhodnejšie usporiadanie **medvedík čistotný = Procyon lotor**, nespráv. **mýval**, ktoré jednoznačne vyjadruje, že slovo **mýval** nie je vhodným ekvivalentom ani slovenského, ani latinského názvu. Preskúmanie predlohy, z ktorej sa má pripraviť tretie vydanie SPN, ukazuje, že nové vydanie nemôže byť čírou dotlačou predchádzajúceho vydania. Pritom úlohy, ktoré sa tu načrtli, treba ešte rozšíriť o poznatky autorov SPN, o skúsenosti jeho používateľov, ako aj o požiadavku usporiadať slovníkový materiál podľa vecných okruhov do systému. Aj neodborník pri používaní terajšieho SPN zistí, že by bolo výhodné, keby boli pokope termíny pomenúvajúce zbrane a ich súčasti, kynologické termíny, predpisy o poľovníctve, súťaže atď. a keby tento materiál usporiadaný do terminologického systému doplnil precízny abecedný register. Bol by to ďalší významný krok v starostlivosti o poľovnícke názvoslovie, o ktorom už nemožno povedať, že na jeho tvorbu nie sú priaznivé podmienky, ani to, že Slováci nemajú prístup k poľovníckej činnosti, ako to bolo v dávnejšej minulosti a ako sa to konštatovalo v prvom vydaní SPN (pozri Hečko, 1966, s. 3). S prihliadnutím na to, že prvé samostatné úvahy o slovenskej poľovníckej terminológii spadajú na začiatok 40. rokov nášho storočia (porov. tamže), môžeme dnes konštatovať, že budovanie terminológie tohto atraktívneho odboru má vyše polstoročnú históriu, na ktorú treba nadviazať starostlivou prípravou 3. vydania SPN. LITERATÚRA HORECKÝ, J.: O zásadách pri tvorení názvoslovia. Kultúra slova, 1, 1967, s. 129 — 132. HORECKÝ, J. — BUZÁSSYOVÁ, K. — BOSÁK, J.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava, Veda 1989. 436 s. Krátky slovník slovenského jazyka. Tretie, doplnené a prepracované vydanie. Red. J. Kačala — M. Pisárčiková. Bratislava, Veda 1997. 943 s. MASÁR, I.: Stav a úlohy slovenskej terminológie. Kultúra slova, 27, 1993, s. 129 — 139. ------- **strana 146** Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo poľnohospodárskej literatúry 1966. 95 s. Slovník slovenského jazyka IV. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1964. 760 s. ŠKULTÉTY, J. a kol.: Slovenské poľovnícke názvoslovie. Druhé, zrevidované a opravené vydanie. Bratislava, Príroda 1985. 111 s. 7. konferencia Organizácie Spojených národov o štandardizácii ============================================================= geografických názvov a naša kartografická prax ============================================== IMRICH HORŇANSKÝ 1. Konferencie Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov (ŠGN) sa konajú v päťročných intervaloch s cieľom dosiahnuť maximálnu jednotu písanej formy názvov všetkých geografických objektov na Zemi a názvov topografických objektov na iných kozmických telesách na podklade národnej štandardizácie a medzinárodných dohôd, a to vrátane ekvivalentných vzťahov medzi rozličnými sústavami písma. Hlavné úlohy konferencií sú: — rozpracovať a prijímať zásady a metódy riešenia problémov štandardizácie geografických názvov na národnej i medzinárodnej úrovni, — sústreďovať informácie o práci v oblasti štandardizácie geografických názvov a rozširovať ich medzi členskými štátmi OSN, — podporovať výmenu skúseností v oblasti štandardizácie geografických názvov na národných úrovniach, — podporovať poskytovanie vedeckej a technickej pomoci rozvojovým krajinám v oblasti národnej štandardizácie geografických názvov. V období bývalého Česko-Slovenska v rámci rozdelenia kompetencií medzi vtedajším Slovenským úradom geodézie a kartografie (SÚGK) a partnerským Českým úřadom geodetickým a kartografickým predmetnú zahraničnú aktivitu za Česko-Slovensko zabezpečoval SÚGK, keď sa aktívne zúčastnil na konferenciách OSN o ŠGN: na 3. konferencii OSN ------- **strana 147** v Aténach 1977, 4. konferencii v Ženeve 1982, 5. konferencii v Montreale 1987 a na 6. konferencii v Ženeve 1992. V období medzi dvoma konferenciami sa aktivity ŠGN zabezpečujú hierarchicky nižšou úrovňou — Skupinou expertov OSN pre geografické názvy (United Nations Group of Experts on Geographical Names; ďalej UNGEGN), ktorá bola zriadená na základe ustanovení rezolúcií Ekonomickej a sociálnej rady OSN prijatých 4. 5. 1973. UNGEGN zasadá každé dva roky a v roku, keď sa koná konferencia OSN o štandardizácii geografických názvov, dva razy, a to v termíne tesne predchádzajúcom dátumu otvorenia konferencie OSN a tesne po skončení konferencie OSN. V období medzi dvoma rokovaniami UNGEGN sa medzinárodná aktivita na úseku ŠGN sústreďuje do 20 lingvisticko-geografických regionálnych skupín. Slovenská republika je aktívnym členom X. lingvisticko-geografickej regionálnej skupiny na ŠGN (východná, stredná a juhovýchodná Európa), a to spolu s Poľskom, Českom, Maďarskom, Chorvátskom, Slovinskom, Bulharskom, Macedónskom, Albánskom, Gréckom a Cyprom. Každá lingvisticko-geografická regionálna skupina si na obdobie medzi dvoma konferenciami volí spomedzi svojich členov vedúcu krajinu. V období 1987 — 1992 funkciu vedúceho X. lingvisticko-geografickej regionálnej skupiny úspešne plnil v mene vtedajšieho Česko-Slovenska SÚGK. 2. Šiesta konferencia OSN o štandardizácii geografických názvov, ktorá bola roku 1992 v Ženeve, vyzvala Ekonomický a sociálny výbor OSN, aby sa v roku 1997 zvolala 7. konferencia OSN o ŠGN. Pôvodne určený termín konania konferencie, 2. polrok 1997, i miesto, Teherán, sa nahradili posunutým termínom a situovaním 7. konferencie OSN o ŠGN priamo do sídla OSN v New Yorku, lebo Irán nevedel dostatočne garantovať podmienky konania konferencie. Na základe rozhodnutia Ekonomickej a sociálnej rady OSN č. 213 z 1. 5. 1997 bolo zvolané 19. rokovanie UNGEGN v termíne 12. 1. a 23. 1. 1998 a zároveň bola zvolaná 7. konferencia OSN o ŠGN na 13. 1. až 22. 1. 1998 do priestorov OSN v New Yorku. Na rokovaní sa zúčastnilo dovedna 187 delegátov a pozorovateľov zo 64 krajín a navyše zástupcovia piatich špecializovaných inštitúcií a nevládnych organizácií, jednej medzivládnej ------- **strana 148** organizácie, jednej medzinárodnej vedeckej organizácie a šiestich ďalších organizácií. Vláda Slovenskej republiky vymenovala delegáciu SR na 7. konferenciu OSN o ŠGN a na 19. zasadnutie Skupiny expertov OSN o ŠGN v zložení Imrich Horňanský, predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, a Mária Kováčová, tajomníčka Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. 3. Rokovanie konferencie sa uskutočnilo v troch rokovacích blokoch: a) národné štandardizačné programy, b) technické programy, c) medzinárodné štandardizačné programy. Predmetom rokovania boli najmä: — správy lingvisticko-geografických regionálnych skupín a správy krajín o situácii v ich územnej pôsobnosti a o pokroku dosiahnutom v ŠGN od 6. konferencie OSN o ŠGN v septembri 1992, — národná štandardizácia geografických názvov (oficiálny štatút názvov, štatút názvov vo viacjazyčných a v menšinových oblastiach, štruktúra názvoslovných autorít, toponymické pravidlá pre vydavateľov kartografických diel), — súbory toponymických údajov (postupy zberu toponymických údajov, požadovaná štruktúra údajov, výmenné štandardy a formáty toponymických údajov, systémy automatizovaného spracovania toponymických údajov, kompatibilita a štruktúra systémov, národné slovníky geografických názvov, iné publikácie), — terminológia v ŠGN, — opatrenia na implementáciu odporúčaní konferencií OSN o ŠGN, — spomienka na 30. výročie Prvej konferencie OSN o ŠGN, — exonymá (kategórie a stupeň používania exoným — vžitých názvov, princípy redukcie používania exoným, dočasné súpisy exoným), — názvy geografických objektov mimo územia jedinej suverenity (politika, postupy a súčinnostné dohody, pomenovanie objektov spoločných dvom alebo viacerým národom alebo štátom), — systémy písma a pravidlá výslovnosti (latinizácia, prevod geografických názvov z latinky do nelatinkových písem, písanie geografických názvov z jazykov bez písomnej podoby), — toponymické internetové stránky (www), ------- **strana 149** — toponymické vzdelávanie a prax (existujúce vzdelávanie a prax, kvalifikačné kurzy v toponymii, výmena skúseností a informácií, výmena personálu, technická pomoc), — spolupráca s národnými a medzinárodnými inštitúciami a inými útvarmi (verejné informačné médiá a pod.), — názvy krajín, — semináre a konferencie, — ekonomický a sociálny prínos národnej a medzinárodnej ŠGN. 4. Delegáti zo Slovenska prezentovali štyri písomné materiály: Správu o činnosti v oblasti štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike v období od 6. konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov v New Yorku v auguste 1992, príspevok K otázke záväznosti štandardizovaných geografických názvov s diakritickými znamienkami, informáciu o báze dát geografických názvov z územia Slovenskej republiky, informáciu o novom správnom členení Slovenskej republiky. V správe o činnosti v oblasti štandardizácie referovali o plnení rezolúcií prijatých na predchádzajúcich konferenciách OSN o ŠGN. Konštatovali, že v Slovenskej republike: — vydal sa aktualizovaný **Toponymický návod Slovenskej republiky pre kartografických a iných vydavateľov** obsahujúci najmä legálny štatút geografických názvov z územia Slovenskej republiky, pravopisné zásady písania geografických názvov, zásady výslovnosti geografických názvov, vzťah medzi nárečiami a spisovným jazykom na úseku toponymie, názvoslovné autority a ich kompetencie v ŠGN, pramenné materiály, slovník slov potrebných na porozumenie obsahu máp, skratky v úradných mapách, administratívne rozdelenie krajiny; toponymický návod sme vydali aj v angličtine, — ustanovilo sa jasné typografické rozlíšenie v úradných kartografických dielach medzi toponymami a textom slúžiacim na iné ciele a zásady tohto rozlíšenia sa vysvetlili v toponymickom návode, — na báze zákona sa konštituovala národná názvoslovná autorita (zákon Národnej rady SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii) s jasným rozdelením kompetencií, úloh a postupov na úseku ŠGN v rámci vzťahov medzi prvkami výkonnej moci štátu a obcami, v plnom rozsahu sa využili aktivity jazykovedcov, geodetov, kartografov, geografov a ďalších ------- **strana 150** expertov pri účinnom výkone úloh národnej názvoslovnej autority na úseku ŠGN, zabezpečilo sa včasné a komplexné zverejnenie výsledkov ŠGN na národnej i medzinárodnej úrovni, pravidelne sa poskytujú informácie príslušnej zložke OSN o zložení a úlohách našej názvoslovnej autority, — na úseku zberu geografických názvov sa zabezpečilo, že pri každom geografickom objekte, ktorého názov má byť štandardizovaný, sa zisťovaním na mieste preskúmava písaná i hovorená podoba názvu v miestnom úze, výskyt v starších dokumentáciách (najmä v katastrálnych a pozemkovoknižných mapách a dokumentoch, ako aj v ďalších historických mapách a prameňoch) a jasne sa definuje druh pomenúvaného geografického objektu, — na úseku zásad úradného výskytu geografických názvov sa formulovali, prijali a definovali hlavné princípy a praktiky aplikované v ŠGN, najmä formálna procedúra smerujúca k rozhodnutiu názvoslovnej autority o prijatí nového názvu, resp. o zmene existujúceho názvu, faktory, ktoré názvoslovná autorita berie do úvahy pri svojom rozhodovaní, a to súčasný stav, historické pozadie, výskyt názvov vo viacjazyčných oblastiach, snaha vyhnúť sa opakovaniu názvov, snaha vyhnúť sa viacerým názvom pre jeden geografický objekt, pre všetkých relevantných účastníkov procesu ŠGN možnosť vysloviť svoj názor pred konečným rozhodnutím, aplikácia rozhodnutí názvoslovnej autority a ich zverejnenie, potreba vyhnúť sa neodôvodneným zmenám názvov, maximálne možné priblíženie sa ortografie geografických názvov súčasným pravidlám pravopisu, definovanie ustaľovania viacslovných názvov, — na úseku viacjazykových oblastí sa určila jasná indikácia rovnosti resp. uprednostnenia úradne uznaných názvov a tieto názvy sa zverejnili, — na úseku národných toponymických slovníkov sa spracovali, vydali a domácim i zahraničným záujemcom distribuovali toponymické slovníky štandardizovaných geografických názvov z územia Slovenska z mapy 1: 50 000 (18 492 štandardizovaných názvov), z mapy 1: 10 000 (68 314 štandardizovaných názvov), v súčasnosti sa pracuje na transformácii týchto zoznamov do elektronicky ovládateľnej podoby a na spracúvaní zoznamov trigonometrických bodov, vydali sa zoznamy slovenských vžitých názvov (exoným) geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky; tieto zoznamy obsahujú odporúčané informácie o každom názve geografického objektu, ------- **strana 151** — rešpektovalo sa odporúčanie spracovať toponymické zoznamy podľa ustanovenej špecifikácie, — rešpektovali sa požiadavky spojené s automatizovaným spracovaním toponymických údajov, — rešpektovala sa požiadavka redukcie exoným — slovenských vžitých názvov objektov ležiacich mimo územia SR a uprednostňovanie endoným pred exonymami uvádzanými v mapách v zátvorke popri endonymách, — rešpektovali sa všetky odporúčané latinizačné prepisy pre geografické názvy z krajín používajúcich nelatinkové systémy písma. 5. Z bohatého rokovacieho programu v tomto bode venujeme pozornosť iba tým závažným častiam rokovania a záverom rokovaní, ktoré majú najväčší vplyv na činnosť štandardizácie geografických názvov v podmienkach Slovenskej republiky a ktoré v obmedzenom priestore príspevku možno predstaviť. **Toponymické pravidlá (návody)**: Revidované znenie, prípadne nové toponymické návody predstavilo Fínsko, Nemecko, Švédsko, Estónsko, Rakúsko, Nórsko, Česko, Taliansko a Grécko. Juhoafrická republika pripravuje súhrnné spracovanie všetkých toponymických návodov. Odporúčalo sa použiť internetové stránky ako najúčinnejší prostriedok na získanie prístupu k toponymickým pravidlám. **Výmenné štandardy a formáty toponymických údajov**: Pracovná skupina preskúmala a odporúčala požiadavky, štandardy a formáty, ktoré sú k dispozícii na kódovanie, spracovanie, medzinárodnú výmenu a podporu počítačovo spravovaných národne štandardizovaných geografických názvov na medzinárodné používanie. **Systémy automatizovaného spracovania toponymických údajov a webovské stránky**: Všeobecne sa uznalo, že internetové stránky umožňujú oveľa dynamickejšie aktualizovať súbory údajov geografických názvov, a preto sa popri výstupoch z počítačovo spravovaných zoznamov údajov odporúčalo spracovať bázu dát i na internetových stránkach a i v tejto podobe ju ponúknuť odberateľom. Najväčšie výsledky v tejto oblasti prezentovali o. i. Argentína, Austrália, Česko, Čína, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Japonsko, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rusko, Slovinsko, Taliansko, USA. Problematika internetu patrila ------- **strana 152** k okruhom otázok rokovania, o ktorých sa diskutovalo najviac, a to v dôsledku tvorby osobitne užitočného nástroja pre toponymiu, ako aj nástroja na rozširovanie informácií a pre interaktívny prístup k bázam údajov. **Zákonné normy upravujúce oficiálny štatút názvov**: O pokroku v tejto oblasti referovalo Estónsko (zákon prijatý 11. 12. 1996), Kórea, Maďarsko, Nórsko, Rusko (vládny návrh zákona o geografických názvoch bol odovzdaný do parlamentu v marci 1997), Slovensko a USA. **Štatút názvov vo viacjazyčných a minoritných oblastiach**: O tejto problematike sa počas rokovania diskutovalo najostrejšie. O stave riešenia informovalo o. i. Estónsko, Fínsko, Chorvátsko, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovinsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, USA. Z predchádzajúcich odporúčaní konferencií OSN o ŠGN vyplynula požiadavka, aby členské krajiny OSN zverejnili oficiálne štatúty prípadnej viacjazykovosti (väčšinové a menšinové jazyky) a premietli ich na prípadnú viacjazykovosť geografických názvov v kartografickej produkcii, ale i do ďalších sfér spoločenského života, čím chceli konferencie OSN o ŠGN komplexne reagovať na túto citlivú problematiku. Analýza stavu ukazuje, že narastá rozsah subjektívneho (selektívneho) prístupu jednotlivých krajín k riešeniu tejto problematiky. Politika tvorby týchto štatútov v jednotlivých členských krajinách OSN sa systematicky usmerňuje jednak v smere akcelerácie integrácie menšiny do väčšinového obyvateľstva (konštruktívne označenie), jednak v smere akcelerácie asimilácie menšiny do väčšinového obyvateľstva (opačné označenie). Uvádzame príklady: a/ Nemecko v toponymickom návode deklaruje existenciu dvoch národnostných menšín (lužickosrbskej a v Šlezvicku-Holštajnsku dánskej), kým pre potreby geodézie a kartografie má frízsky jazyk iba pozíciu nárečia. Z hľadiska uvádzania geografických názvov v jazyku menšín popri nemeckých podobách názvov na štátnych kartografických dielach sú dva menšinové jazyky v diferencovanom postavení: lužickosrbské podoby názvov sa aplikujú, ale dánske podoby názvov sa neaplikovali vo vybratých dielach štátnej kartografickej produkcie (na otázku v rámci rokovania, prečo sú prijaté dva odlišné režimy, delegát NSR odpovedal: „Dánska menšina sa nedožaduje, aby sa dánske podoby názvov vyskytovali na mapách !!!“). ------- **strana 153** b/ Rakúsko rozdelilo svoje menšiny (slovinskú, chorvátsku a maďarskú) do dvoch kategórií: tie, ktorých geografické názvy sa objavujú na vybratých druhoch štátnych máp v pravopise, ktorý používa krajina, kde je príslušný menšinový jazyk štátnym jazykom (maďarská menšina), a na tie, ktorých geografické názvy sa objavujú v podobe zapísanej podľa zásad pravopisu nemeckého jazyka (slovinské a chorvátske geografické názvy); dokonca v prípade chorvátskych názvov deklaruje toponymický návod platný v Rakúsku, že tento chorvátsky jazyk sa vyvinul do samostatného spisovného jazyka s názvom **burgenlandská chorvátčina**, ktorý je odlišný od štátneho jazyka Chorvátskej republiky vo fonetike, gramatickej štruktúre a sémantike, a navyše v prípade geografických názvov na štátnych mapových dielach ani pravopis burgenlandskej chorvátčiny sa nerešpektuje, lebo tieto názvy sú zapísané v nemeckom pravopise (na otázku v rámci rokovania, prečo sa tento postup nekoordinoval s chorvátskou vládou, rakúska delegátka odpovedala že „išlo o politické rozhodnutie“). c/ Lotyšsko delí svoje menšiny na neautochtónne (nemeckú a ruskú) a autochtónne (livonskú), a teda aj podľa zákona o štátnom jazyku v toponymii diferencovane akceptuje menšinové podoby geografických názvov v mapách. d/ V Estónsku geografické názvy sú s malými výnimkami výhradne monolingválne v estónčine. Nový zákon o geografických názvoch ustanovuje, že geografické názvy estónskych historických menšín (t. j. nemeckej a ruskej, ale už nie ukrajinskej so 48 000 obyvateľmi, bieloruskej s 28 000 obyvateľmi a fínskej so 17 000 obyvateľmi) sa budú používať na mapách, na cestných ukazovateľoch a pod. Vo vybratých prípadoch sú povolené dva paralelné názvy (väčšinový a menšinový), ale o určení prioritného názvu rozhoduje jazyková situácia spred septembra 1939. e/ V Maďarsku topografické a iné veľkomierkové mapy obsahujú geografické názvy menšinových jazykov písané v maďarskom pravopise. Zákon z r. 1993 o národných a etnických menšinách podnecuje aktivity na transformáciu týchto podôb menšinových názvov do podôb korešpondujúcich s originálnymi pravopismi týchto jazykov. f/ Taliansko udáva nerovnaké zaobchádzanie s geografickými názvami v menšinových jazykoch: francúzske geografické názvy z oblasti Aosta ------- **strana 154** Valley sa v toponymii zachovávajú v plnom rozsahu, ale nemecká menšina, ktorej jazyk má úradné uznanie v Južnom Tirolsku, nebola nikdy v tej istej legálnej situácii; slovinské, ladinské a sardinské geografické názvy (vrátane názvov v jazykoch ďalších menšín) zákon neochraňuje. **Exonymá**: Tento úsek aktivity ŠGN na prekvapenie účastníkov konferencie nebol tentoraz v stredobode pozornosti rokovania. Účastníci zobrali na vedomie jemný posun v definícii exonyma, a teda i v jeho význame, čo spôsobuje isté kolísanie v stupni aplikácie odporúčaní predchádzajúcich konferencií OSN o ŠGN smerovaných do oblasti exoným v praxi členských krajín OSN. **Terminológia v toponymii**: Pracovná skupina pre terminológiu (jej aktívnym členom od r. 1992 je i autor príspevku) prezentovala úspešné etapové výsledky prác na tvorbe Slovníka technickej terminológie používanej v štandardizácii geografických názvov vrátane prekladov do všetkých úradných jazykov OSN. Všetky požiadavky Slovenska dotýkajúce sa nevyhnutnosti rešpektovať diakritiku sa v novej verzii slovníka plne rešpektovali. **Latinizačné systémy**: Od poslednej konferencie OSN o ŠGN sa nedosiahol pokrok v latinizácii kórejského písma (Kórea a KĽDR sa nedohodli na odstránení doterajších diskrepancií), ukrajinskej azbuky (nevznikla dohoda o jednotnom návrhu z ukrajinskej strany, ktorý by nahradil súčasné provizórium); o plnom úspechu v tejto oblasti referovali Grécko a Čína, revidovaný latinizačný systém pre thajské písmo sa v súčasnosti analyzuje, Izrael signalizoval prípravu určitých úprav svojho latinizačného systému a arabské krajiny opakovane oznámili potrebu svojej budúcej vnútornej dohody o jedinej aplikácii latinizačného systému arabského písma (konflikt medzi stúpencami anglického a francúzskeho prepisu), Rusko informovalo o spresnení pravidiel na aplikáciu svojho nezmeneného systému latinizácie. 6. Rokovanie Konferencie OSN o ŠGN bolo časovo neúmerne zaťažené dvoma okruhmi problémov, ktoré prerástli do politického súboja oficiálnych reprezentácií príslušných krajín: 1. názov **Macedónska republika/Macedónsko** v konflikte s názvom **Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko** — skrátený názov neexistuje, ktorý požadovalo Grécko. 2. Názov **Japonské more** požadovaný Japonskom v konflikte s názvom ------- **strana 155** **Východné more**, ktorý požadovala Kórejská republika i Kórejská ľudovodemokratická republika. 7. Prijalo sa rozhodnutie, že rokovanie 8. konferencie OSN o ŠGN bude v druhej polovici roka 2002 v sídle OSN, rokovanie Skupiny expertov OSN UNGEGN v druhej polovici roka 1999 takisto v sídle OSN a rokovanie našej X. lingvisticko-geografickej regionálnej skupiny v druhej polovici roka 1998 v Slovinsku (na obdobie do nasledujúcej konferencie OSN Slovinsko prebralo úlohu vedúceho našej skupiny). 8. Výsledky 7. konferencie OSN o ŠGN sa premietli do prijatých odporúčaní, ktoré budú predmetom plnenia v nasledujúcich piatich rokov v podmienkach každej zúčastnenej krajiny. Z nich najnáročnejšie sú: — spracovanie internetovej stránky o štandardizácii geografických názvov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR s cieľom sprístupniť štandardizačný program ÚGKK SR a jeho výsledky, — zabezpečenie medzinárodného použitia národne štandardizovaných geografických údajov v digitálnych bázach údajov ÚGKK SR použitím kódovacích výmenných štandardov a formátov stavaných na rezolúcii č. 4. E 1. konferencie OSN o ŠGN a na rezolúcii č. 8 7. konferencie OSN o ŠGN. 9. Delegácia SR postupovala v súlade so Smernicou o postupe delegácie Slovenskej republiky na 7. konferencii OSN, ktorú schválila vláda SR. Priama účasť na 19. rokovaní Skupiny expertov OSN UNGEGN umožnila získať najaktuálnejšie informácie o vývoji štandardizácie geografických názvov v jednotlivých lingvisticko-geografických regionálnych skupinách a porovnať dosiahnuté výsledky za obdobie od 18. rokovania Skupiny expertov OSN UNGEGN. Účasť na rokovaní 7. konferencie OSN o ŠGN poskytla obraz o rozvoji a dosiahnutých výsledkoch ŠGN v jednotlivých členských krajinách OSN a umožnila konfrontáciu so stavom v Slovenskej republike. Prezentované materiály, diskusia o nich a prijaté závery — odporúčania 7. konferencie OSN i 19. rokovania Skupiny expertov UNGEGN poskytujú dostatok informácií na ďalšiu aktívnu činnosť Slovenskej republiky na úseku ŠGN v rámci spoločenstva konferencií OSN o ŠGN. Rokovanie 7. konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov bolo príležitosťou na objektívnu prezentáciu vynikajúcich výsledkov, ktoré Slovensko dosiahlo v procese medzinárodnej kooperácie na .. PG. 156 úseku štandardizácie geografických názvov. Na 7. konferencii OSN o ŠGN delegácia Slovenskej republiky vyjadrila záujem Slovenskej republiky o napredovanie procesu medzinárodnej spolupráce v oblasti štandardizácie geografických názvov a zámer Slovenskej republiky i naďalej aktívne sa zúčastňovať v procese implementácie odporúčaní konferencií Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov. LITERATÚRA HORŇANSKÝ, I.: Medzinárodná štandardizácia geografického názvoslovia. Kultúra slova, 24, 1990, s. 335 — 339. HORŇANSKÝ, I.: Exonymá a kartografická prax. Kultúra slova, 25, 1991, s. 144 — 148. HORŇANSKÝ, I.: Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma. Kultúra slova, 25, 1991, s. 232 — 235. HORŇANSKÝ, I.: Latiniziranje zempljepisnih imen v kartografski praxi. Geodetski vestnik, Ljubljana, Slovinsko, 1992, s. 330 — 333. HORŇANSKÝ, I.: Mižnarodna standardizacija geografičnih nazv. Visnik geodezii ta kartografii, Kyjev, Ukrajina, 1, 1994, s. 92 — 95. HORŇANSKÝ, I.: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. Kultúra slova, 29, 1995, s. 78 — 83. DUDROVÁ, J. — HORŇANSKÝ, I.: The problem of the obligatory character of the standardized geographical names with diacritics. (K otázke záväznosti štandardizovaných názvov geografických objektov s diakritickými znamienkami.) Príspevok na 7. konferenciu OSN o štandardizácii geografických názvov, New York, USA, január 1998. 8 s. Slovenské menoslovie krokodílov =============================== BRANISLAV MATOUŠEK — JÁN KAUTMAN — ALFRÉD TRNKA — BRONISLAVA MATOUŠKOVÁ-TRNKOVÁ Rad krokodílotvarých (Crocodylia) nie je početná skupina stavovcov, no aj napriek tomu je významná z viacerých hľadísk (z evolučného, systematického, zoogeografického aj ekologického). Práve preto prvé slovenské .. PG. 157 meno týchto živočíchov môžeme v písomnostiach týkajúcich sa slovenského jazyka zaznamenať už v roku 1629 (pozri pri hesle **Crocodylus**). Ďalšie mená, rodové či druhové, preberali sa postupne z iných jazykov (najmä z češtiny a nemčiny), no práca poskytujúca ucelený prehľad o menosloví krokodílov doteraz v slovenskej odbornej literatúre neexistuje. Práve preto autori predkladajú takúto súbornú prácu, v ktorej sa uvádzajú slovenské mená krokodílotvarých stavovcov v plnej šírke zoologického systému (od radu až po druhy). Podobne ako v minulej práci (Matoušek — Matoušková-Trnková — Trnka, 1997) autori uvádzajú aj odôvodnenie vedeckého pomenovania, ako i vývoj a pôvod slovenského pomenovania. Táto práca má význam nielen pre zoológov, ale aj pre prekladateľov z cudzích jazykov, pre potreby osvetovej či kultúrno-výchovnej práce v najširšom rozsahu. Pre úplnosť uvádzame skratky použité v tejto práci. Der. nom. = derivatio nominis, gr. = gréčtina, slov. = slovenčina, čes. = čeština, lat. = latinčina, nem. = nemčina, angl. = angličtina, rus. = ruština, fr. = francúzština. Autori v tejto práci použili systém Wermutha a Mertensa (1961). R a d: **Crocodylia** Owen, 1842 **— krokodílotvaré** Der. nom.: gr. **krokodeilos = krokodíl**. — Pôvodné slovenské pomenovanie **krokodíly** (Rízner, 1875) je pozmenené na **krokodílotvaré**, čo je v súlade so Zásadami tvorenia slovenského menoslovia živočíchov (Hensel — Klasová — Masár — Matis — Matoušek — Vilček, 1987, odporúčanie č. 2). Čes.: **krokodilové** (Kratochvíl, Bartoš, 1954), **krokodýlové** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek, 1995); nem.: **Krokodile**. Č e ľ a ď: **Alligatoridae** Cuvier, 1807 **— aligátorovité** Der. nom.: Základ pomenovania tvorí rodové meno **Alligator**, lat. sufix **-idae** označuje čeľaď. Bližšie vysvetlenie rodového mena — pozri heslo **Alligator**. Čes.: **aligatorowé** (Šír, 1835), **aligátorovití** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Alligatoren**; angl.: **Alligators**. R o d: **Alligator** Cuvier, 1807 **— aligátor** ------- **strana 158** Výklad významu latinského mena nie je jednoznačný. Leunis (1883) tvrdí, že meno pochádza z latinčiny a znamená „zviazaný, ten, ktorý pevne drží“. Iné stanovisko vyjadruje Hentschel a Wagner (1976) a Gotch (1986), ktorí zastávajú názor, že meno pochádza zo španielčiny, kde **al lagarto** znamená jaštericu. Autori tejto práce pokladajú Leunisove vysvetlenie za prijateľnejšie. — Latinské meno **Alligator** prešlo v nezmenenej alebo nepatrne pozmenenej podobe do väčšiny jazykov sveta. Slovensky sa tento rod pôvodne nazýval **krokodil** (Bartolomeides, 1798), neskôr **alligator** (Matzenauer, 1870), **aligator** (Rízner, 1875), **aligátor** (Novacký, 1934), ale aj **kajman** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944). Čes.: **aligator** (Šír, 1835), **kaiman** (Krejčí, 1864), **kajman**, ale aj **alligator** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920), **aligátor** (Wenig, 1930); nem.: **Alligator**; angl.: **Alligator**. **Alligator mississippiensis** (Daudin, 1802) **— aligátor severoamerický** Der. nom.: lat. **mississippiensis = mississipský**. Slov.: **krokodil amerykánský** (Bartolomeides, 1798), **kajman šťukohlavý** (Horniš, Meliš-Čuga, 1944), **aligátor severoamerický** (Komisia pre zoologickú terminológiu, 1954), **aligátor šťukopyský** (Gutteková, 1964), **aligátor mississipský** (Ferianc, 1970). Čes.: **kaiman severoamerický** (Krejčí, 1864), **kajman štikohlavý** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920), **aligator štikohlavý** (Bayer, 1892), **alligator mississipský** (Babák, 1911 — 1912), **aligátor štikohlavý** (Wenig, 1930), **aligátor severoamerický** (Kratochvíl — Bartoš, 1954), **aligátor americký** (Opatrný, 1971); nem.: **Mississipi-Alligator**; angl.: **American Alligator**. **Alligator sinensis** Fauvel, 1879 **— aligátor čínsky** Der. nom.: lat. **sinensis = čínsky**. Slov.: **aligátor čínsky** (Gutteková, 1964). Čes.: **aligátor čínský** (Wenig, 1930); nem.: **China-Alligator**; angl.: **Chinese Alligator**. R o d: **Caiman** Spix, 1825 **— kajman** Der. nom.: Gotch (1986) uvádza, že meno **caiman** pochádza zo španielčiny a označuje v Amerike aligátorov. Toto meno však pôvodne ------- **strana 159** pochádza z jazyka Indiánov kmeňa Kariba, kde výraz **acayouman** označuje tieto plazy (Dictionario general, 1973). — Z latinčiny toto meno preniklo do väčšiny jazykov. Slov.: **kaiman** (Matzenauer, 1870), **kajman** (Filip — Šmika — Koričánska, 1937). Čes.: **kayman** (Presl, 1821 — 1823), **kaimakán** (Šír, 1835), **kajman** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920, ); nem.: **Kaimans**; angl.: **Caimans**. **Caiman crocodilus** (Linnaeus, 1758) **— kajman okuliarnatý** Der. nom.: gr. krokodeilos = krokodíl. Slov.: **kajman okuliarový** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944), **kajman okuliarnatý** (Gutteková, 1964). Čes.: **kajman brejlový** alebo aj **žakare** 1 (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920), **kajman brýlový** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Brillenkaiman, Krokodilkaiman**; angl.: **Spectacled Caiman**. **Caiman latirostris** (Daudin, 1802) **— kajman širokonosý** Der. nom.: lat. **latus = široký**; lat. **rostrum = nos, zobák**. Slov.: **žakar** 1 (Horniš — Meliš-Čuga, 1944), **kajman širokonosý** (Ferianc, 1970). Čes.: **kajman šíronosý** alebo aj **žakaré** 1 (Bayer, 1892); nem.: **Breitschnauzen Kaiman**; angl.: **Broad-nosed Caiman**. R o d: **Melanosuchus** Gray, 1862 **— kajman** Der. nom.: gr. **melas, melanos = čierny**; gr. **soukhos** = meno krokodílov v jednej časti Egypta (Gotch, 1986). Slov.: **kajman** (Gutteková, 1964). Čes.: **kajman** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920); nem.: **Mohrenkaimans**; angl.: **Caimans**. **Melanosuchus niger** (Spix, 1825) **— kajman čierny** Der. nom.: lat. **niger** = čierny. Slov.: **kajman čierny** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944). Čes.: **kajman černý** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920); nem.: **Mohrenkaiman**; angl.: **Black Caiman**. ------- **strana 160** R o d: **Paleosuchus** Gray, 1862 **— kajman** Der. nom.: gr. **palaios = starobylý, starý**; gr. **soukhos** = meno krokodílov v jednej časti Egypta (Gotch, 1986). Čes.: **kajman** (Ottův slovník naučný 1, 1888, s. 920); nem.: **Glattstirn-Kaimans**; angl.: **Crocodile**. **Paleosuchus palpebrosus** (Cuvier, 1807) **— kajman trpasličí** Der. nom.: lat. **palpebrosus** = majúci očné viečko (**palpebra**). Tento druh kajmana sa vyznačuje práve svojím zreteľne vyvinutým viečkom. Čes.: **kajman malý** (Čihař, 1989), **kajman trpasličí** (Kodym — Král — Švátora — Velenský, 1994), **kajman hladkočelý** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek, 1995); nem.: **Brauen-Glattstirn-Kaiman**; angl.: **Dwarf Crocodile**. **Paleosuchus trigonatus** (Schneider, 1768) **— kajman pralesný** Der. nom.: lat. **trigonatus = trojuholníkový** (lat. **trigonus = trojuholník**). Meno je utvorené podľa tvaru bočných chrbtových štítkov týchto kajmanov (Leunis, 1883). Čes.: **kajman hranatý** (Ottův slovník naučný 1, 1888. s. 920), **kajman pralesný** (Čihař, 1989), **kajman zakrslý** (Kodym — Král — Švátora — Velenský, 1994), **kajman klinohlavý** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek); nem.: **Keilkopf-Glattstirn-Kaiman**; angl.: **Smooth-fronted Dwarf Crocodile**. Č e ľ a ď: **Crocodylidae** Cuvier, 1807 **— krokodílovité** Der. nom.: gr. **krokodeilos = krokodíl**; lat. sufix **-idea** označuje čeľaď. Slov.: **krokodílovité** (Komisia pre zoologickú terminológiu, 1954). Čes.: **ostrowidowitj** (Presl, 1821 — 1823), **ostrovidovití** (Amerling, 1852), **krokodílovití** (Kratochvíl — Bartoš, 1954), **krokodýlovití** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Echte Krokodile**. R o d: **Crocodylus** Laurenti, 1768 **— krokodíl** Der. nom.: gr. **krokodeilos = krokodíl**. Z gréckeho jazyka toto pomenovanie preniklo aj do latinčiny a ďalej v rôznych podobách takmer do všetkých jazykov sveta. Meno tohto živočícha sa v slovenskom jazyku podľa Historického slovníka slovenského jazyka objavuje po prvýkrát už v r. 1629 v podobe **krokodýl** (in Dictionarium quattuor linguarum Latinae, Hungaricae, Bohemi- ------- **strana 161** cae et Germanicae diligenter et accurate primum editum. Viedeň 2) alebo v r. 1652 v podobe **krokodyl** (in Benický P.: Wersse slowenské 2), prípadne **krokodil** (Grossinger, 1794). V súčasnom tvare **krokodíl** objavuje sa po prvýkrát u Jančoviča (1848). Nie definitívne vyriešené zostáva pomenovanie **leviáthan**, ktoré sa objavuje v Swaté biblia slowénské 3 už v r. 1757 a podobne v starších českých vydaniach. Toto zviera sa opisuje v Knihe Jób (kap. 40, verš 20 — 28 a kap. 41, verš 1 — 25). Starší českí prírodovedci pokladali toto meno za rovnoznačné s názvom **krokodíl** (napr. Šír, 1835). V novších vydaniach Biblie je rovnoznačné s názvom **veľryba**. Podľa Malej československej encyklopédie (3, Praha 1986, s. 785) meno **leviatan** je hebrejského pôvodu a označuje mýtického morského živočícha, zobrazovaného ako obrovského hada, draka alebo ako krokodíla. Definitívne stanovisko však dosiaľ vyjadrené nebolo. Čes.: **ostrowid** (Presl, 1821 — 1823), **ostrovid** (Amerling, 1852), **krokodil** (Krejčí, 1864), **krokodíl** (Bayer, 1892), **krokodýl** (Babor, 1914); nem.: **Echte Krokodile**; angl.: **Crocodile**. **Crocodylus acutus** Cuvier, 1768 **— krokodíl dlhohlavý** Der. nom.: lat. **acutus = ostrý, štíhly**. Druhové meno vychádza z tvaru hlavy (Hentschel — Wagner, 1976). Slov.: **krokodil dlhohlavý** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944), **krokodíl americký** (Gutteková, 1964). Čes.: **krokodíl dlouhohlavý** (Bayer, 1892), **krokodýl americký** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969), **krokodýl úzkohlavý** (Opatrný, 1971); nem.: **Spitzkrokodil**; angl.: **American Crocodile**. **Crocodylus cataphractus** Cuvier, 1789 **— krokodíl panciernatý** Der. nom.: gr. **cataphraktos = pokrytý, opancierovaný**. Meno je motivované kostenými štítkami pokrývajúcimi chrbtovú stranu tela týchto krokodílov. Slov.: **krokodil štítohlavý** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944). ------- **strana 162** Čes.: **krokodíl štítnatý** (Bayer, 1892), **krokodýl štítnatý** (Čihař, 1989); nem.: **Panzerkrokodil**; angl.: **Slender-snouted Crocodile**. **Crocodylus intermedius** Graves, 1819 **— krokodíl orinocký** Der. nom.: lat. **intermedius = stredný, prostredný**. Čes.: **krokodíl prostřední** (Bayer, 1892), **krokodýl orinocký** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Orinoko-Krokodil**. **Crocodylus johnsoni** (Krefft, 1873) **— krokodíl Johnsonov** Čes.: **krokodýl Johnsonův** (Jiroušek, 1976), **krokodýl australský** (Čihař, 1989); nem.: **Australien-Krokodil**. **Crocodylus mindorensis** (K. P. Schmidt, 1935) **— krokodíl filipínsky** Der. nom.: lat. **mindorensis = mindorenský**, obývajúci ostrov Mindoro (Filipíny). Čes.: **krokodýl filipínský** (Kodym — Král — Švátora — Velenský, 1994). **Crocodylus moreletii** (Duméril, Bibron et Duméril, 1851) **— krokodíl Moreletov** Der. nom.: taxón opísaný na počesť francúzskeho (alebo španielskeho?) prírodovedca P. M. A. Moreleta (1809 — 1892), ktorý tieto krokodíly skúmal v Mexiku v r. 1850 (Gotch, 1986). Čes.: **krokodýl středoamerický** (Jiroušek, 1976), **krokodýl Moreletův** (Kodym — Král — Švátora — Velenský, 1994); nem.: **Beulenkrokodil**; angl.: **Morelet's Crocodile**. **Crocodylus niloticus** Laurenti, 1768 **— krokodíl nílsky** Der. nom.: lat. **niloticus = nílsky**. Slov.: **krokodil egyptský** (Bartolomeides, 1798), **krokodýl nilský** (Matzenauer, 1870), **krokodil nilský** (Rízner, 1875), **krokodíl nílsky** (Klačko, 1924), **krokodíl nilský** (Novacký, 1934). Čes.: **krokodil nilský** (Krejčí, 1864), **krokodýl nilský** (Babor, 1914); nem.: **Nil-Krokodil**; angl.: **Nile Crocodile**. **Crocodylus novaeguineae** K. P. Schmidt, 1928 **— krokodíl novoguinejský** Der. nom.: lat. **novaeguineae = novoguinejský**, obývajúci Novú Guineu. Čes.: **krokodýl novoguinejský** (Jiroušek, 1976); nem.: **Neuguinea-Krokodil**; angl.: **New Guinean Crocodile**. **Crocodylus palustris** Lesson, 1831 **— krokodíl bahenný** Der. nom.: lat. **palustris = bahenný, močiarny**. ------- **strana 163** Slov.: **krokodil bahenný** (Horniš — Meliš-Čuga, 1944), **krokodíl močiarny** (Gutteková, 1964). Čes.: **krokodíl bahní, magar** 4 (Bayer, 1892), **krokodíl bahenní** (Wenig, 1930), **krokodýl bahenní** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Sumpfkrokodil**; angl.: **Mugger** 4. **Crocodylus porosus** Schneider, 1801 **— krokodíl morský** Der. nom.: lat. **porosus = pórovitý** (Leunis, 1883). Slov.: **krokodíl cejlónsky** (Gutteková, 1964). — Druhové meno **cejlónsky** je prevzaté z češtiny, ale nie je dostatočne presné. Tento krokodíl nežije iba na Cejlóne, ale je rozšírený v pobrežných oblastiach od južnej Indie cez Veľké a Malé Sundy až po ostrovy Fidži a severnú Austráliu. Tento druh je však mimoriadny tým, že ako jediný obýva morské pobrežie, a to nie iba brakické, ale aj slané vody. Z toho dôvodu je druhové meno morský výstižnejšie. Čes.: **krokodíl cejlonský** (Bayer, 1892), **krokodíl ceylonský** (Wenig, 1930), **krokodýl mořský** (Hanzák, Felix, Frank, Vostradovský, 1969), **krokodýl pobřežní** (Jiroušek, 1976), **krokodil pobřežní** (Laňka, 1978); nem.: **Leistenkrokodil**; angl.: **Salt-water Crocodile**. **Crocodylus rhombifer** (Cuvier, 1807) **— krokodíl kubánsky** Der. nom.: gr. **rhombos = kosoštvorec**; lat. **ferre = niesť, nosiť**. Druhové meno **rhombifer** je motivované tvarom chrbtových štítkov. **Crocodylus rhombifer** obýva iba strednú Kubu a Isla de Pinos. Preto je slovenské pomenovanie **kubánsky** priliehavé. Čes.: **krokodýl kubánský** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Rautenkrokodil**. **Crocodylus siamensis** Schneider, 1801 **— krokodíl olivový** Der. nom.: lat. **siamensis = siamský**. Kedže tento krokodíl obýva nielen územie Thajska (bývalého Siamu), ale aj územie Vietnamu a ostrovy Jáva a Borneo, nepoužívame ako druhové meno **siamský** (Bohuš — Čaputa — Čičajová — Knézlová — Majzlán — Rybárska, 1992), ale **olivový**. Meno vyjadruje sfarbenie chrbtovej strany tela (oproti príbuzným druhom s čiernym alebo tmavým sfarbením tejto časti tela). ------- **strana 164** Čes.: **krokodýl thajský** (Jiroušek, 1976), **krokodýl siamský** (Čihař, 1989); nem.: **Siam-Krokodil**. R o d: **Osteolaemus** Cope, 1861 **— krokodíl** Der. nom.: gr. **osteon = kosť**; gr. **laimos = hrdlo**. Rodové meno je motivované kostenými štítkami pokrývajúcimi hrdlo i spodnú stranu tela týchto krokodílov (Gotch, 1986). Slov.: **krokodíl** (Gutteková, 1964). Čes.: **krokodíl** (Bayer, 1892), **krokodýl** (Jiroušek, 1976); nem.: **Krokodil**; angl.: **Crocodile**. **Osteolaemus tetraspis** Cope, 1861 **— krokodíl čelnatý** Der. nom.: gr. **tetra = štyri**; gr. **aspis = štít**. Meno je utvorené podľa štyroch veľkých a výrazných štítkov na krku tohto krokodíla (Gotch, 1986). Slov.: **krokodíl tupopyský** (Gutteková, 1964), **krokodíl čelnatý** (Ferianc, 1970). Slovenské druhové mená vyjadrujú buď tupší pysk (papuľu), alebo je meno utvorené podľa mohutného štítka na čele zvieraťa. Autori sa pridržiavajú Feriancovho pomenovania (1970). Čes.: **krokodíl čelnatý** (Bayer, 1892), **krokodíl pralesní** (Jiroušek, 1976), **krokodýl čelnatý** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek); nem. **Stumpfkrokodil**; angl.: **African Dwarf Crocodile**. R o d: **Tomistoma** S. Müller, 1846 **— krokodíl** Der. nom.: gr. **tomos = ostrý**; gr. **stoma = ústa, papuľa** (Leunis, 1883). Pretiahnutý pysk týchto krokodílov je extrémne úzky a štíhly. Čes.: **krokodýl** (Jiroušek, 1976), **tomistoma** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek, 1995); nem.: **Gavial**; angl.: **Gavial**. **Tomistoma schlegelii** (S. Müller, 1838) **— krokodíl štíhlohlavý** Der. nom.: pomenovaný na počesť profesora H. Schlegela (1804 - 1884), holandského zoológa a v r. 1858 — 1884 riaditeľa múzea v Leidene. Čes.: **krokodýl úzkohlavý** (Jiroušek, 1976), **tomistoma úzkohlavá** (Zelinka — Pochmanová — Voženílek, 1995); nem.: **Sunda Gavial**; angl.: **False Gavial**. Č e ľ a ď: **Gavialidae** (Adams, 1854) **— gavialovité** Slov.: **gaviálovité** (Komisia pre zoologickú terminológiu, 1954). ------- **strana 165** Čes.: **gavialovití** (Kratochvíl — Bartoš, 1954), **gaviálovití** (Hanzák — Felix — Frank — Vostradovský, 1969); nem.: **Gaviale**. R o d: **Gavialis** (Oppel, 1811) **— gaviál** Der. nom.: latinizované hindské domorodé pomenovanie pochádzajúce z východnej Indie (hindsky **ghariyal**) označuje tieto zvieratá (Gotch, 1986). Slov.: **gavial** (Matzenauer, 1870), **gaviál** (Novacký, 1934). Čes.: **gavial** (Staněk, 1843), **gaviál** (Kratochvíl — Bartoš, 1954); nem.: **Gavial**; angl.: **Gavial, Gharial**. **Gavialis gangeticus** (Gmelin, 1789) **— gaviál indický** Der. nom.: lat. **gangeticus = gangský**, obývajúci rieku Ganges (v Indii). Slov.: **gaviál indický** (Novacký, 1934). Čes.: **gavial indický** (Bayer, 1892), **gaviál indický** (Kratochvíl — Bartoš, 1954); nem.: **Ganges Gavial**; angl.: **Indian Gavial, Gharial**. 1 Meno pochádza z jazyka amerických Indiánov kmeňa Tupí, kde **jacarí** alebo **jakaré** označuje kajmany (Webster, 1934). 2 Podľa Historického slovníka slovenského jazyka 2, s. 144, Bratislava, 1992. 3 Swaté biblia slowénské aneb Pjsma swatého. Částka 1, která w sebe obsahuge Starého testamenta zákon a zákona historia. Častka 2, která w sebe obsahuge Prorokú, knihi Machabejské a celý Testament nowy. Lechnica alebo Červený Kláštor, 1757 — 1759. (Podľa Historického slovníka slovenského jazyka 2, s. 213, Bratislava 1992). 4 Meno je hindského pôvodu, kde **magar** = vodná príšera (Gotch, 1986). LITERATÚRA AMERLING, K.: Fauna čili zvířena česká. Praha, 1852. ANONYMUS: Svet živočíšnej ríše. Z anglického jazyka preložila A. Gutteková. Martin, Osveta 1964. BABÁK, E.: Alligator. Akvaristický obzor, 2(1), Praha, 1911 — 1912, s. 6 — 9. BABOR, J., 1914: pozri Janda, J., 1914. BARTOLOMEIDES, L.: Kratičká hystorye přirozenj, k pomocy a dobrému gak včitelli, tak y mládeže sskolské sepsana ano y k rozssjřenj lepsej a k Bohu wedaucý známosti tohoto sweta wubec, na swětlo wydana, 1798. BAYER, F., 1892: pozri Brehm, A. E., 1892. BOHUŠ, M. — ČAPUTA, A. — ČIČAJOVÁ, Z. — KNÉZLOVÁ, I. — MAJZLÁN, O. — RYBÁRSKA, V., 1992: pozri Kolektív, 1992. BREHM, A. E.: Život zvířat. Dle třetího, prof. Dr. Pechuel-Loeschem nově přepracovaného vydání se stálým zřetelem k zemím českoslovanským upravil Prof. dr. F. Bayer. Díl 3. — Plazi, obojživelníci a ryby. Praha, 1892. BREHM, A. E.: Život zvířat. Díl 2, sv. 2. Ryby, obojživelníci a plazi. Přeložil a doplnil F. Krátký. Text obratlovců přehlédl J. Wenig. Praha, 1930. BREHM, A.: Zo života zvierat. Diel 2. Podľa vydania B. Merkera preložil a slovenské názvoslovie upravil E. Horniš a L. Meliš-Čuga. Bratislava, 1944. BUFFA, F. — FERIANC, O. — KLAČKO, R. — KONIAR, P. — MARTINKA, J.: Mená chordátov. Vysokoškolské učebné texty pre Pedagogický inštitút a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1965. ČIHAŘ, J.: Teraristika. Praha, Práce 1989. ------- **strana 166** Dictionario general ilustrado de la lengua Espaňola. Barcelona, 1973. FERIANC, O.: Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Bratislava, Štátne nakladateľstvo 1947. FERANC, O., 1970: pozri Staněk, V. J., 1970. FILIP, D. — ŠMIKA, R. — KORIČÁNSKA, E.: Rok v prírode. Úvod do prírodných vied pre druhú triedu stredných škôl. Praha — Prešov, 1937. GOTCH, A. F.: Reptiles. Their Names Explained. New York, Blanford Press 1986. GROSSINGER, J.: Universa historia physica regni Hungariae secundum tria regna naturae. Zv. 1 — 5. 1793 — 1795. Gutteková, A., 1964: pozri Anonymus, 1964. HANZÁK, J. — FELIX, J. — FRANK, S. — VOSTRADOVSKÝ, J.: Světem zvířat. Díl 4. Pláštenci, bezlebeční, ryby, obojživelníci a plazy. Praha, Albatros 1969. HENSEL, K. — KLASOVÁ, D. — MASÁR, I. — MATIS, D. — MATOUŠEK, B. — VILČEK, F.: Zásady tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. Kultúra slova 21, 1987, s. 346 — 357. HENTSCHEL, E. — WAGNER, G.: Tiernamen und zoologische Fachwörter. Jena, G. Fischer Verlag 1976. Historický slovník slovenského jazyka. Zv. 1 — 4. Bratislava, Veda 1991 — 1995. HORNIŠ, E. — MELIŠ-ČUGA, L., 1944: pozri Brehm, A., 1944. JANČOVIČ, Š.: Noví maďarsko-slovenskí a slovensko-maďarskí slovňík. Sarvaš, 1848. JANDA, J.: Velký ilustrovaný přírodopis všech tří říší. Zv. 2. Plazové, obojživelníci a ryby napsal J. Babor. 1. vydání. Praha, 1914, s. 1- 283. JIROUŠEK, V.: Zachováme krokodýli i pro další generace? Akvarium-terarium, 19(2), Praha, 1976, s. 52 — 54. KODYM, P. — Král, D. — Švátora, M. — Velenský, P., 1944: pozri Kolektív, 1994. KOLEKTÍV: Veľký atlas živočíchov. Z angličtiny preložili M. Bohuš — A. Čaputa — Z. Čičajová, I. Knézlová — O. Majzlán — V. Rybárska. Bratislava, Príroda 1992. KOLEKTÍV: Obratlovci. Encyklopedický průvodce světem zvířat. Pars Obojživelníci a plazi. Z anglického originálu preložili Kodym, P. — Král, D. — Švátora, M. — Velenský, P. Praha, 1994, s. 456 — 671. Komisia pre zoologickú terminológiu: Zo zoologickej nomenklatúry. I. Slovenské odborné názvoslovie, 2. Bratislava, 1954, s. 134 — 139. KRATOCHVÍL, J. — BARTOŠ, E.: Soustava a jména živočichů. Praha, Nakladatelství Československé akademie věd 1954. KREJČÍ, J.: Přehled soustavy živočišné. Praha, 1864. LAŇKA, V.: Rekordy v říši plazů. Akvarium-terarium, 21(3). Praha, 1978, s. 93 — 94. LEUNIS, J.: Synopsis der Thierkunde. Zv. 1. Hannover, 1883. MATOUŠEK, B. — TRNKA, A. — MATOUŠKOVÁ-TRNKOVÁ, B.: Slovenské menoslovie obojživelníkov (Amphibia) Slovenskej republiky. Kultúra slova, 31, 1997, s. 82 — 97. MATZENAUER, F. O.: Krátky prírodopis pre slovenské národné školy. Banská Štiavnica, 1870. ------- **strana 167** NOVACKÝ, J. M., 1934: pozri Polívka, F. — Daněk, G., 1934. OPATRNÝ, E.: Terária ve Dvoře Králové. Akvarium-terarium, 14(5), Praha, 1971, s. 135 — 137. Ottův slovník naučný, Zv. 1 — 28. Dodatky 1 — 3. Praha, 1888 — 1934. POLÍVKA, F. — DANĚK, G.: Živočichopis pre I. A II. triedu stredných škôl. Poslovenčil J. M. Novacký. Olomouc, 1934. PRESL, J. S.: Nawrženj saustawy živočichů dle třjd, řádů a rodů, a spolu pokus zčeštěnj potřebných w živočišstwu názwů. Krok, 1(2), s. 67 — 84, (3), s. 116 — 129, (4), s. 104 — 109, Praha, 1821 — 1823. SIVÁK, J.: Prírodopis pre školy ľudové. Prešov, 1922. STANĚK, W: Přírodopis prostonárodní, čili popsání zwířat, rostlin a nerostů wedle tříd a řádů jejich. 1. vyd. Praha, 1843. STANĚK, V. J.: Veľký obrazový atlas zvierat. Z češtiny preložil J. Blicha. Slovenské menoslovie zvierat revidoval O. Ferianc. Bratislava, Mladé letá 1970. ŠÍR, F.: Krátký přjrodopis čili poučenj o wěcech w přirozenosti se nacházegjcjch, gakož o žiwocjch, rostlinách a nerostech a gich krátké popsánj. Jičjn, 1835. WEBSTER: Webster New International Dictionary of the English Language. Zv. 1 — 2. London, 1934. WENIG, J., 1930: pozri Brehm, A. E., 1930. WERMUTH, H. — MERTENS, R.: Schildkröten, Krokodile, Brückenechsen. Jena, G. Fischer Verlag 1961. WOLDŘICH, J. N. — Bayer, F.: Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Poslovenčil R. Klačko. Praha, 1924. ZELINKA, J. — POCHMANOVÁ, M. — VOŽENÍLEK, P.: Krokodýli - současníci dinosaurů: část I. Přehled recentních druhů. Fauna Bohemiae septentrionalis, 20, supplementum 2. Most (ČR), 1995, s. 89 — 155. \* Nárečia boli pôdou, z ktorej za istých spoločenských, kultúrnych, hospodárskych a politických okolností vyrástol spisovný jazyk. Skúsenosť nás učí, že vznik spisovného jazyka neohrozil existenciu nárečí... Nárečia sa obmenili, ale funkciu hovorových útvarov na istom území si zachovali. Takýto stav je aj v jazykoch s veľmi starou spisovnou tradíciou. J. Štolc: O vzťahu nárečí a spisovného jazyka. In: Kultúra spisovnej slovenčiny. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967, s. 30. \* Citáty uverejnené v tomto čísle časopisu sú z diela Jozefa Štolca (24. 3. 1908 — 15. 7. 1981). ------- **strana 168** ZO STUDNICE RODNEJ REČI ======================= Na tom mosťe tráva rosťe, buďeže to ďiefčina ze sivíma očima... =============================================================== ĽUBICA DVORNICKÁ **Na tom mosťe tráva rosťe, buďeže to ďiefčina ze sivíma očima až virosťe**, takto sa spieva v jednej piesni zo Zliechova. A pri Trenčíne si mládenci zaspievali **Čierne oči má, to musí byť má milá**, nuž si všetci mohli vybrať podľa chuti. V každom prípade, nech už boli oči akejkoľvek farby, každý si ich pozorne všímal. Ba ani pozorný byť nemusel, samy mu padli do oka. O čiernych očiach sa hovorilo, že sú najhuncútskejšie, nuž sa dievčatá všelijako bránievali a vraveli napríklad **ľem teľo, že mam śivi oči, ňe čarni** (Sobrance). O krásnych aj menej krásnych očiach jestvuje nepreberné množstvo prirovnaní. Posúďte sami, aká tvár sa vám vynorí pred očami, ak začujete, že niekto má **oči belave jag ňebo, bure jak kocur, śive jak sova, červene jak pečinki, źeľene jag voda,** a to je len časť toho, čo môžete počuť v jednej jedinej obci. Tieto zápisy sú z Veľkého Šariša. Farbou očí sú motivované aj ďalšie prirovnania. Dcéra z Viesky nad Žitavou si spomína: **Mój oťiedz mali jag žuh oči, čierne jag žuch**. V Žakarovciach sa o človeku so zelenými očami povedalo, že **ma oči jak sova**. O človeku s očami nevýraznej farby sa na Záhorí posmešne vyjadrovali, že **má cmérové oči** (Štefanov). Podľa farby a podľa okrúhleho tvaru sliviek — trniek vzniklo prirovnanie: **má oči jak trnki** (Lukáčovce). Nuž a zato, že tieto slivky boli aj pichľavé, v Pukanci ktosi vravel: **Moja Mariška má oči ako trnke, kažďího s ňima popichá**. Zaujímavo sa pri Trenčíne označovali boľavé oči **zakislé oči** (Bošáca). Poznali však na ne aj liek: **Ked oči bolá, uvará sa kamilki** ------- **strana 169** (Chocholná). S istotou však všetci vedeli, že si na ne treba dávať veľký pozor a upozorňovali: **Oši si varuj!** (Kociha) To nás privádza ku skupine prirovnaní, ktoré nie sú vyvolané farbou očí, ale inými vlastnosťami. Pohľad niektorých ľudí nebýva najpríjemnejší, títo ľudia nás doslova vedia očami prevŕtať. V Ružindole pri Trnave sa na prísnu osvietenú paniu takto ponosovali: **Kukla na mna, také pichlavé oči mala, móhla ma prepchnút**. O komsi, kto mal bystré, živé oči, sa rieklo, že má **oši ako jazvec** (Rimavská Píla). Veľa ráz vystupuje do popredia veľkosť očí. V Hlbokom pri Senici sa vravelo, že **má oči jag hu̯áuki**, pri Trnave opisovali stretnutie s veľkookou krásavicou takto: **Víž jaké ci má velké očiská, jak pasce!** Na Orave v Zázrivej si spomínali: **Mau̯a oči velkie ako bľäški**, no v Klenovci to isté povedali inak: **Oši má ani plánki velké**. O hlbokých, veľkých očiach máme poetický doklad zo Zázrivej: **Datorí ču̯oveg má takie oči ako studňä, ňevieťe, čuo si mislí, tag vám hläďí**. A na pieseň sa podobá vyznanie z Veľkého Šariša: **Dva očka śe jej śviceľi jag dva jasne hvizdi**. V Blatnici pri Martine pri pohľade na rozžiarené oči riekli: **Ľen sa im tag oči granáťiľi**. Kvôli takým očiam sa porobili všelijaké veľké veci a činy, inokedy zasa nerozumné výčiny. Koľké dievčatá sa len chceli hodiť do vody pre niečie falošné oči. Pri Rožňave ich volajú **hamišnie oši** (Muránska Dlhá Lúka). Najprv **mu padu̯a do očí a** mohol **na ňí oči nechát** (Brodské). Potom sa za ňou často díval, **diu̯  si oči ňeviočiu̯**  (Pukanec). Na muzike si ho všimla aj ona a **cali večer z ňoho oka ňespuščila** (Brezina). Darmo jej rodičia začali **vihadzuvat na oči** (Nitriansky Hrádok): **Co máž na očeh bjelmo?** (Kuchyňa) — **Hádam ňeviďíš pre oči?** (Pukanec) — **Ani z očí mu dobruo nevizerá** (Bobrovec). Nepomohlo. Často až neskoro spadlo to spomínané **beľmo z ošú** (Rimavská Píla) a vždy sa našiel niekto, kto jej **pichél do očí** (Bošáca), **de si oči podela** (Myjava). Ba mohlo sa stať, že rodičia prikázali v hneve **Ňechoď mi viadz na oči!** (Veľké Bielice) — Takúto situáciu presne zachytáva táto pieseň zo Zliechova: **Moje očká veselo hľaďeľi, kaďe išľi, šaďe sa mi smiaľi, a čil sa mi do zeme ďívajú, kaďe idú, šaďe nariekajú**. ------- **strana 170** Vety o pekných očiach na celom Slovensku ani čo by si z oka vypadli. Mimochodom, presne takto sa vyjadrujeme o dvoch podobajúcich sa ľuďoch, najmä príbuzných — **Takí je, ani šva bi mu z oka vipadnúl** (Nandraž). Vráťme sa však k pekným očiam. Vety sú podobné, len pomenovanie očí sa ponúka na niektorých miestach rôzne. Okolo Martina chvália: **Aľe má pekné pačidlá!** alebo: **Pekné má pačiaki, aňi trnki** (Bodorová). V Trnave sme zachytili podobu: **Tá má ale kukadlá!** Na časti územia stredného Slovenska sa výrazné oči expresívne volajú **fľokáňe** (Bzovík). Od slovotvorného základu **zrieť** sú utvorené pomenovania očí pri Považskej Bystrici. Veľmi ich tam nesmiete vypliešťať, lebo sa vás môžu spýtať: **Čo pľeščíš ti zrekáľe?** (Prosné) — Ak však budete všeteční, vyčítavo sa vás spýtajú: **Fšadze mosíš mac ti zráki?** (Papradno) Krásne sa okatým deťom privrávajú v Turci: **Nože ukáš té čížiki!** (Ležiachov) — O tom, že veľké oči nie sú výsadou žien a detí, svedčí žartovná pieseň zo Starej Turej: **Mala som jedného, bol krásní jak andel, také mal okále jak deraví taniér.** Veľké oči sa nie vždy a všade považovali za znak krásy. Priveľké alebo vystúpené oči sa hodnotili negatívne a na adresu „veľkookých“ si možno vypočuť aj takéto vyjadrenia: **Oni boli šecci takí pleskatí** (Chocholná). — **Celí flok je pľešťaví, len tá ih Mariška je fešanda** (Kšinná). Príbuzné je mierne pejoratívne pomenovanie veľkých očí z Koštian nad Turcom: **pľešťiaki**. Všimnime si aj to, ako sa volali ľudia s veľkými očami. Názvy so slovotvorným základom **oko** sú rozšírené na celom území Slovenska (porov. Atlas slovenského jazyka III, mapa č. 70). V stredoslovenských a západoslovenských nárečiach je typický tvar **okáň, okán**, v ženských podobách **okaňa, okana**. Na východnom Slovensku je rozšírená podoba **okaľ**, no používa sa aj v Gemeri: **Chlapci mä prezívajú, eš som okál** (Sirk). Používa sa i prechýlená podoba: **To je ľen taká okaľa** (Klenovec). Atlas slovenského jazyka zachytáva aj ojedinelé podoby: **okáč** (Liešťany), **okaj** (Bohunice pri Leviciach), **okúň** (Šaľa), **očiak** (Lučatín). ------- **strana 171** Z okolia Lučenca, Krupiny, Novej Bane a Rimavskej Soboty sú doložené podoby **fľokáň** a **fľokaňa**. Aj tu možno počuť obdivné: **Bola ťi to fľokaňa, oči mala ako uhľíke** (Hliník nad Hronom). Spomenuli sme už pomenovanie veľkých očí z okolia Martina — **pleštiaky**. Rovnako vypliešťaním očí motivované slovo sa utvorilo v Čičmanoch, no tu slúži na označenie človeka s veľkými, vystúpenými očami: **pľešťiak**. Synonymne sa na označenie človeka s veľkými očami používajú aj príbuzné pomenovania: **pľeskáň, pľeskaňa** (Papradno, Fačkov, Rajec, Vrtižer). Vo Veľkých Bieliciach je známa ženská podoba **pleščaňa**. Na strednom Slovensku sa stretneme aj s podobou **bleskáň**. Slovo **oko** vystupuje v mnohých ustálených dvojslovných spojeniach. Už Bernolák vo svojom Slovári uvádza spojenie **Benowo oko**, z čoho vyplýva, že muselo byť známe už pred dvesto rokmi. Čo to muselo byť za Beňa, keď sa jeho meno na juhozápadnom Slovensku dostalo do spojenia **Beňové oko**, aby slúžilo na označenie zavistlivého človeka? Je doložené v nárečovej kartotéke z okolia Piešťan, Hlohovca, Trenčína a Bánoviec nad Bebravou. Tu sa povie, že niekto je **Beňové oko ňenažraté** (Bánovce n. Bebr.), a ak má niekto takéto závistlivé dieťa, nuž sa sťažuje: **To je oko Benové, Janko dostav o jenno cukrové vác, lebo je menší, a už mu to závidzí** (Šípkové). Slová **oko, očko** sa často stávali súčasťou dvojslovných názvov rastlín a zvierat. Na veľkej časti stredného a východného Slovenska sa pre nezábudku používa názov **žabe oči, očka** (Dlhá Lúka, Smižany), **žabecie ošká** (Muránska Dlhá Lúka). **Slepé oko** v Moravskom Lieskovom neznačí nevidiaceho človeka, ale takto sa tam volá vlčí mak. **Na lúkah rasťie Kristovo očko z večim aj menšim kvetom**, povedia v Pukanci a majú na mysli všetky druhy rastliny, ktorá sa podľa botanického názvoslovia volá veronika. V Trstíne **vrané oko** je astra, no inde vás budú uisťovať, že ten istý kvet sa volá inak — **volské oká, to kvitne aj teras** (Láb). Ale na niektorých miestach Záhoria, Oravy, pri Trnave a Prievidzi vás presvedčia, že **volove oči** či **volské oko** nie je nič iné ako lúčny kvet s bielymi lístkami, ktorý sa inak volá králik či margarétka. Nuž si skúste vybrať, veď je z čoho. Spojenie **volské oko** má však viacero významov, takže ak ho začujete, netreba si vždy pripravovať iba oči a nos, niekedy sa môže zísť napríklad aj jazyk alebo uši. Lebo **volské oko ból bílí aj černí hrozen** (Viničné). Presne ------- **strana 172** tak, na viacerých miestach Slovenska sa týmto spojením označovala stará sorta stolového hrozna s veľkými bobuľami. Takéto **volske oči** poznali aj v Zemplíne. V Pukanci a Lišove vám ich ponúknu ako **volovo oko**. Rovnako si maškrtný jazýček príde na svoje na **volskom oku** pripravenom z nerozmiešaného upraženého vajíčka. V Slovenskom Grobe sa napríklad navarila omáčka, povedzme **zemáková na kiselo a volské oči do omáčki**. Na strednom Slovensku si treba prichystať uši. Tu sa totiž spojeniami **volové oko** (Námestovo), **volie oko** (Revúca, Liptovská Teplá), **volovuo oko** (Ostrá Lúka), **voľacie oko** (Polom), **volovo oko, očko** (Zvolen) či **voloväcie očko** (Cerovo) pomenúva malý spevavý vtáčik žijúci v kroví — oriešok. Na Orave a pri Krupine sa takisto volá iný vtáčik, penica popolavá, takže ak budete počuť **voluo oko**, možno si ani nebudete vedieť zaraz vybrať, o ktorom vtáčikovi je reč. Ak budete mať šťastie, na lúkach azda stretnete **páve očko** (Ozdín), prekrásneho denného motýľa. Oči však nájdeme nielen na zemi, ale i na nebi. V Rakoviciach pri Piešťanoch spojením **Dávidové oko** volali nový mesiac — rožkami otočený doprava. Toto pomenovanie súvisí s predstavou, že škvrny na Mesiaci predstavujú kráľa Dávida hrajúceho na harfe. Verilo sa i tomu, že v splne sa človek nemá zahľadieť na Mesiac, lebo by mohol dostať **Dávidov tanec** — epilepsiu (Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, s. 350). Veľké nepríjemnosti vedia narobiť **kurie oká** — ako sa vraví otlakom. V Žalobíne si ktosi takto spomínal: **Dakedi me chodziľi bose, ta me ňemaľi kure oka po nohoch**. V Turzovke im vraveli vraňe oka. Pokúsime sa toto čítanie spestriť ešte niekoľkými „okatými“ frazeologizmami. Okatý je predsa nielen ten, kto má veľké oči, ale aj o niečom nápadnom, do očí bijúcom sa povie **Biu̯o to moc okaté** (Brodské). Dúfame, že frazeologizmy nebudú pôsobiť ako **päsť na oko**, teda nevhodne, neprimerane, ale skôr, že sadnú ako uliate. Spomínate si na **Benové oko**? Na západnom Slovensku sa o závistlivcoch povie: **Poščal si oči ot psa** (Trnava), teda — závidel. **Abi to tag do očí ňebilo** (Žaškov), **každi do odž dobre a pozad oči podlo** (Sobrance). Jestvuje aj iný spôsob, ako to vyjadriť. **Do ošú ako med, okrem ošú ako jed** (Rimavská Píla) — takto sa opisuje falošný človek. A o bezočivom človeku, ktorý „nemá hanby“, vravia: **Ten ňemá očí** (Bošáca). Naozaj musí byť bez očí, lebo **kobi mau̯ oši, ňešou bi na tú svaďbu** (Rimavská Píla), ale by ------- **strana 173** vedel, čo sa patrí. Aj na svadbe môže byť ktosi komusi **tŕňom v oku** (Rimavksá Píla) a bude sa ho pýtať: **Taka jem ci veľka v očach?** (Dlhá Lúka), teda **Naozaj ti tak prekážam?** Človek pri hostinách občas prestane **veriď vlasním ošom** (Rimavská Píla), čo sa tam narobí škody. Najmä ak hostia nie sú veľmi prajní a ich **oči bi jedľi a žaludog ňezňeśe** (Sobrance). Ešte horšie je, ak sa na zábave strhne ruvačka. Na Myjave sa mládenci vyhovárajú: **Jách ho neudrel, jách mu len s pastu oko vitrel** (Myjava). No vari najhoršie bude, keď ženíchovi v Bánovciach nad Ondavou **Zejdze z oči, ta uš po veśeľu**. Viete prečo? Lebo to neznačí, že sa mu stratila nevesta z očí, ale že vypil viacej, ako zniesol, opil sa. Zazlievali mu to a po vytriezvení sa mu nepáčilo, že **Oňi mali škarede oko na mňa** (Riečnica), tak sa aspoň kamarátom sťažoval. V Rimavskej Píle **maď oko na dakoho** značilo mať niekoho v neláske. A zlé oko mohlo spôsobiť veľké ťažkosti. Z Nižnej Boce máme takýto doklad: **Tak si na nás potom planuo oko vzau̯ a tag nás potom už naháňavau̯ viacej**, akože inak, do roboty. Bolo by bývalo lepšie **spravi ̮ci uňho dobré oko** (Brodské), snažiť sa mu zapáčiť a tak získať úľavu. Veru, tí, ktorým sa to podarilo, sa chválili: **Mám u ňeho dobré oko** (Veľké Bielice). Ak si chcel niekto v Brodskom priaznivo nakloniť inú osobu, musel jej ukáza ̮trochu oko. V Rimavskej Píle mohol kohosi pochváliť, že vyzerá na dobrého človeka napríklad takto: **Z ošú ťi dobruo vizerá**. Bošáčania majú hneď dve možnosti ako vyjadriť svoju radosť z niečoho, čo im prišlo veľmi vhod. Povedia: **Hodzilo sa mu jako slepému oko alebo rád ̮e tomu jako vlasním očám**. Znie to úprimne, čo poviete? Originálne sa na západnom Slovensku opisuje istá nepríjemná situácia. Ak sa pri Trnave stretnete s vyjadrením, že ktosi **viklal babe** oko alebo pri Trenčíne začujete, že **vihodél čomusi oko** (Bošáca), neobzerajte sa, prosím, po bezokej babke. Takto tam povedia, ak ktosi šliapol na lajno. Toho klania je v súvislosti z očami viac. **Jeden bi si dau̯  oko viklaď za páľenku** (Bobrovec), inému **pravda oči kole** (Lukáčovce), t. j. prekáža, zavadzia. A ďalšiemu tie **jabĺčká oči kolu** (Veľké Bielice) — nedajú mu pokoj. V prípade, že **oči sa boja — ruke urobia** (Podkonice) a dozvie sa to ktosi ďalší, zriedkavo si priznáme chybu. Skôr sa pýtame: **Čo mi to voždi hádže na oči?** (Ležiachov) ------- **strana 174** Na celom Slovensku je známa veta **Co oči nevidzá, srce nebolí** (Brodské) v rôznych obmenách, napr.: **Co oči ňevidza, ta śarcu ňežaľ** (Humenné) so zmyslom — čo človek nevidí, o čom nevie, to ho ani netrápi. Jestvuje aj jeho kladná podoba — **Šva oko vidží, to srco uveri** (Šivetice). O nízkych, malých veciach aj ľuďoch sa vravelo, že sú **iba žabe po oči** (Závažná Poruba), napríklad pri horšej úrode sa v Markušovciach sťažovali: **Ten ofśik — žabom po oči**. Kto chcel dobre vidieť, potreboval v Turci **dať si oči na rásochi**. Najmä ak od neho chceli, aby o všetkom, čo videl, podal podrobné správy. Vtedy mu na západnom Slovensku prikázali: **Daj si oči na rasoški, abi si móhla o šetkém viprávat** (Lubina). V Skalici dali **oči na stupki**, keď potrebovali niečo zbadať. Majú však aj inú možnosť. Stratí sa ihla — uznajte, že situácia je pre nohy dosť nebezpečná — tak mama rozkáže: **Fšeci oči na vidlički a budeme ju hledat!** (Skalica) — Tí, ktorí slabšie vidia, potrebujú pritom **mať šťiri oši** (Rimavská Píla) — teda nosiť okuliare. To je novšie spojenie, no štyri oči slúžili už dávno na vyjadrenie dvoch situácií. Ak si s niekým chceme niečo **povedaď medzi šťirmí očamí** (Rimavská Píla), značí to, že s ním chceme byť osamote, aby nikto nevidel a nepočul naše tajomstvo. Ale ak **mezi štirma očama si to povíme** (Brodské), môžeme si to aj **z odž do oč povedzec** (Sobrance), vtedy si chceme niečo povedať otvorene, z mosta do prosta. Kto hľadá niečo, čo má rovno pred nosom, a predsa to nevníma, ten **ňevidzí pre oči** (Bošáca). O človeku s dobrým odhadom sa vravelo: **Má dobré oko** (Brodské). Toto spojenie teda nevyjadruje duševné vlastnosti človeka, ako to bolo v prípadoch, keď niekto mal na niekoho dobré oko. Majstri remeselníci už **mali v oku**, ako má vyzerať ich výrobok, a dokázali bez použitia mier alebo iných pomôcok len tak **od oka** (Kysucké Nové Mesto) urobiť presne, čo bolo treba. V Zázrivej to vyjadrili pomocou inej predložky, tam sa robilo **podľä oka**. Aj predavač zo Závadky v minulosti len **podľa oka ošacovau, na vahu ňejšlo**. V Chocholnej pri Trenčíne majster **zastrúhá špice polla miéri oka**. **Ňenahale zme ho brez očú, chto-ťem ho vartuvau̯**, povedia v Čelovciach. Ak bolo niečo alebo niekoho dôležité ustrážiť, či už tomu hrozila krádež alebo iné nebezpečenstvo, **z oka ho ňespusťev** (Veľké Bielice) jeho ------- **strana 175** ochranca. Pred všeličím sa bolo treba chrániť, verilo sa, že zlé oči spôsobia úrek. Chránili pred ním najmä deti a novorodencov s mamičkami, lebo tí boli voči urieknutiu najslabšie chránení. Po pôrode dieťa i matka ležali v kúte, od ostatnej miestnosti oddelení plachtou, **žebe z očú ňeprichoďilo ďiťiatku a posťeľkiňi** (Čelovce). Človek si chráni, čo mu je najvzácnejšie, **že na ňoho merkuje, jag na svojo oči** (Sobrance). V Turci a okolo Prievidze sa choroba z urieknutia (úrek) nazývala **zočina**. **Ag je chorí na zočinu, okeťe ho paľinou** (Ratkovo) alebo umyte **odvarom z čisca**, poradia vám pri Martine. Inde v Turci vám povedia: **To je ľen zočina, ke ̮ca ďieťa vispí, ňebuďe mu ňišt**. Vidíte sami — studnica očí je hlboká, možno do nej ustavične načierať, vždy sa nájde osviežujúci dúšok, pohľad. Nedá sa vyčerpať na jeden raz a až sa bojíme, aby ste neboli vyčerpaní vy. Niečo si radšej necháme aj nabudúce. Rozlúčime sa ešte jednou ľudovou piesňou o sivých očiach a o čakaní. **Ešťe sa ňevidám, ešťe trocha počkám, urobím po vuoľi svojim sivím očkám**. ***Spisovný jazyk nebol utvorený na to, aby prevzal funkciu nárečí, ale aby slúžil dorozumievacej potrebe, ktorú nárečia nemohli uspokojiť. Vznikom spisovného jazyka sa diferencoval, rozvil národný jazyk, rozšírila sa jeho pôsobnosť územne, funkčne, časovo, obohatil sa jeho vyjadrovací materiál (slovník, syntax atď.).** **...princíp neprerušenej časovej kontinuity medzi nárečiami ako východiskovým útvarom a spisovným jazykom ako útvarom neprestajne sa oživujúcim z fondov hovorového útvaru bude platiť dovtedy, kým bude spisovný jazyk reprezentatívnym útvarom národného jazyka.** J. Štolc: O vzťahu nárečí a spisovného jazyka. In: Kultúra spisovnej slovenčiny. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967, s. 30. ------- **strana 176** ROZLIČNOSTI =========== Interpunkcia v normách ====================== Príprava aj vydávanie slovenských názvoslovných a technických noriem úzko súvisí s cudzojazyčnými predlohami. Vo väčšine prípadov ide o anglické predlohy, ktoré sa prekladajú nielen do slovenčiny, ale aj do mnohých ďalších jazykov. Potreba prekladať normy do národných jazykov je jeden z dôsledkov integračných procesov, ktoré sa po roku 1989 veľmi zrýchlili. Národné normy majú byť identické s normou, z ktorej sa pripravuje preklad do národného jazyka. V slovenských prekladoch sa vždy uvádza klauzula o identickosti s východiskovým textom. Spĺňa sa tak požiadavka Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu. Pravdaže, ráta sa tu s vecnou identitou, t. j. s tým, že slovenská norma nesmie obsahovať iné požiadavky a iné riešenia ako schválená východisková norma. Požiadavka identickosti sa sotva môže vzťahovať na niektoré pravopisné javy, napr. na používanie interpunkčných znamienok. Tu sa nemá úzkostlivo kopírovať predloha ani sa nemajú obchádzať pravidlá o písaní interpunkčných znamienok v slovenčine, ako ich formulujú Pravidlá slovenského pravopisu (1991 — ďalej PSP). Upozorníme na niektoré prípady. 1. V anglickej predlohe je text **NOTE — Most statistical measures of correlation measure only the degree of linear relationship**, oproti ktorému v slovenskom preklade stojí text **POZNÁMKA — Väčšina štatistických mier korelácie meria iba stupeň lineárneho vzťahu**. Platné slovenské pravopisné pravidlá riešia podobné prípady tak, že okrem pomlčky je za slovom poznámka aj bodka: **Poznámka. — Z predajní dostávajú osobitné pomenovanie (vlastné mená) iba niektoré špecializované predajne**... (PSP, s. 72). 2. Anglická predloha má napr. takúto podobu: **NOTES** **1 The term „quantity“ may refer to a quantity in general sense**... **2 Quantities which are mutually comparable may be grouped together in to categories of quantities, for example**... Prekladateľ normy do slovenčiny preložil a usporiadal text takto: ------- **strana 177** **POZNÁMKY** **1 Termín „veličina“ sa môže vzťahovať na veličinu vo všeobecnom zmysle**... **2 Veličiny, ktoré sú vzájomne porovnateľné, je možné zoskupovať do kategórií veličín, napríklad**... V slovenskom preklade má byť za číslicami bodka. Číslice tu plnia zástupnú funkciu, t. j. používajú sa namiesto radovej číslovky (a v danom prípade sa čítajú po prvé, po druhé). Podľa PSP sa za radovou číslovkou má písať bodka. Podľa tých istých pravidiel sa do zátvorky nedávajú číslice označujúce poradie odsekov. Písanie zátvoriek je aj v tomto prípade mechanickou napodobeninou predlohy, napr.: **(1) The probability distribution of a continuons random variable**... a naproti tomu **(1) Rozdelenie pravdepodobnosti spojitej náhodnej premennej**... Aj tu ide o radovú číslovku, ktorá sa píše v slovenčine s bodkou, ale bez zátvorky alebo bez lomky. Napokon treba ešte upozorniť, že pred skratkou **atď**. sa čiarka nepíše. Priestupok proti tomuto pravidlu takisto súvisí s úzkostlivým pridržiavaním sa anglickej predlohy: **The techniques inclide the use frequency distributions, ... tests of significance, etc**. — **Tieto požiadavky zahŕňajú použitie rozdelení početností..., testov významnosti, atď**. V kodifikácii toho istého pravopisného javu môžu byť medzi jednotlivými jazykmi zreteľné rozdiely. Treba ich rešpektovať, pretože aj v takýchto zdanlivých maličkostiach, o ktorých bola reč, sú PSP záväzné. Dodržiavaním pravidiel pravopisu v konkrétnom jazyku sa predsa nenarúša vecná identickosť preloženej normy s predlohou. **Ivan Masár** Poznámky k prepisu písmen bulharskej cyriliky do latinky ======================================================== Podnetom na napísanie týchto niekoľkých poznámok k zásadám prepisu písmen cyrilského písma v bulharčine do našej latinky, ako sa uvádzajú v Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1991 (ďalej len PSP), bolo rozhodnutie vydať nové, opravené znenie tejto našej najdôležitejšej pravopisnej kodifikačnej príručky. Ich cieľom je prispieť k spresneniu a doplneniu uvedených zásad. Naše poznámky sa vzťahujú na prepis tých písmen cyrilské- ------- **strana 178** ho písma, ktoré sa v jednotlivých slovanských jazykoch neprepisujú vždy rovnako (PSP, s. 80 — 87, prepis písmen bulharskej cyriliky na s. 85 — 86). Ako príklad na prepis cyrilskej skupiny hlások **ньо — ňo** sa v PSP uvádza meno <еm>Диньo — Diňo. Prepis je správny, ale ide tu o staré, veľmi málo rozšírené meno. Vhodnejšie je meno <еm>Станьo — Staňo. Na prepis cyrilského **lьo — ľo** sa ako príklad uvádza slovo **кральо — kraľo**. V tomto prípade ide o chybný tvar uvedeného slova (ak to mal byť tvar vokatívu, mal mať podobu **крaлю — kraľu**, ale tá sa sem nehodí). Navrhujeme meno **Кольo — Koľo**. Podoba mena **Юлча — Julča** uvedená ako príklad na prepis cyrilského **ю — ju** sa v Bulharsku v súčasnosti nepoužíva vôbec, alebo len veľmi zriedka. Odporúčame zmeniť ju na častejšie používanú podobu **Юлка — Julka**. Rovnako málo známe sú podoby mien **<еm>Рaдюжене — Raďuvene** a **<еm>Анюшa — Aňuša**, ktoré sa uvádzajú ako príklady na prepis skupín **дю— ďu** a **ню — ňu**. Namiesto nich odporúčame meno **Дюните — Ďunite** a slovo **<еm>нюх— ňuch**. Podoba mena **Люкан — Ľukan** sa v Bulharsku v súčasnosti nepoužíva (iba podoba **<еm>Лукан — Lukan**). Preto sa namiesto tohto mena žiada uviesť iný príklad. Navrhujeme meno **<еm>Люба — Ľuba**. Aj niektoré príklady na prepis cyrilského písmena **я — ja** (**тю ťa, лю — ľa**) predstavujú neznáme alebo nesprávne podoby mien. Namiesto mena **<еm>Юрула — Jarula** navrhujeme frekventované meno **Юна — Jana**, namiesto príkladu **<еm>Бояна — Bojana** sa ponúka meno štátu **<еm>България — Bălgarija** a neznáme mená **Тянчo — Ťančo** a **Ляшин —Ľašin** odporúčame nahradiť napríklad menami **<еm>Катя — Kaťa** a **Галя — Gaľa**. Práve tak veľmi zriedkavé je v Bulharsku aj meno **Гала — Gala** uvedené ako príklad na prepis cyrilského písmena **<еm>г**. Vhodnejšie je meno známeho bulharského básnika: **<еm>Германож — Germanov**. Nakoniec pripomienka k príkladu uvedenému na prepis cyrilského písmena **щ — št: Съкрожищте — Săkrovište**. Nie je to vlastné, ale všeobecné meno (= poklad). Preto ho treba písať s malým začiatočným písmenom: **сакрожищте — săkrovište**. **Ladislav Bartko — Nadka Nikolovová** Poznámka redakcie. — Väčšinu pripomienok k spracovaniu prepisu z cyrilského písma do latinky, ako sa uvádza v Pravidlách slovenského pravopisu (PSP) z r. 1991, autori zohľadnili pri príprave druhého, doplneného a prepracovaného vydania PSP, ktoré medzitým vyšlo. Autori PSP aj touto cestou ďakujú za podnetné pripomienky. .. PG. 179 SPRÁVY A POSUDKY ================ Nový slovník pre záujemcov o angličtinu ======================================= (Haraksimová, E. — Mokrá R. — Smrčinová D.: Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. 850 s.) Po citeľnej prestávke vo vydávaní anglicko-slovenských slovníkov sa konečne na našom knižnom trhu objavil dlho očakávaný nový **Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník**, ktorého autorkami sú Erna Haraksimová, Rita Mokrá a Dagmar Smrčinová. Vydavateľom je Slovenské pedagogické nakladateľstvo, známe aj svojimi jazykovými publikáciami najmä v oblasti dvojjazyčných slovníkov. Nový slovník je určený rovnako študentom škôl všetkých stupňov, ako aj širokej verejnosti zaujímajúcej sa o anglický jazyk. Slovnú zásobu získali autorky excerpciou učebníc, rozličných publikácií, periodík i beletrie z pohľadu súčasného používateľa. Slovník zahŕňa slovnú zásobu súčasnej britskej angličtiny, ale obsahuje aj najbežnejšie výrazy americkej angličtiny, ktorá sa v britskej angličtine rýchlo udomácňuje. Sú v ňom uvedené aj pojmy a výrazy základnej odbornej terminológie spoločenskovedných, prírodovedných a technických disciplín. Obidve verzie slovníka sú vybavené fonetickou transkripciou odrážajúcou britskú výslovnosť. Typ a rozsah slovníka však určujú obmedzený výber lexikálnych jednotiek a ich významov. Dôraz sa tu kládol na jadro slovnej zásoby súčasnej spisovnej angličtiny a súčasnej spisovnej slovenčiny, ktoré tvoria neutrálne, bezpríznakové slová a výrazy používané pri dorozumievaní v najrozličnejších oblastiach každodenného života. Týka sa to písanej i hovorenej podoby oboch jazykov. Z príznakových slov slovník zachytáva veľmi frekventované hovorové, knižné, odborné a expresívne výrazy a spojenia, ktorých štylistické zaradenie určujú skratky príslušných kvalifikátorov. Slovník obsahuje aj tabuľku britských mier a váh, základné pravidlá anglickej gramatiky, zoznam nepravidelných slovies a zoznam krajín s ich obyvateľmi. Veľkým ------- **strana 180** prínosom slovníka je bohatá frazeológia, príklady na použitie slova v kontexte, v slovnom spojení a vo vete. Počítačové spracovanie v laboratóriu počítačovej lingvistiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave významnou mierou prispelo ku kvalite slovníka, najmä čo sa týka výberu slov podľa frekvencie používania. Škoda, že počítač sa nevyužil aj na spočítanie hesiel a lexikálnych jednotiek, ktorých počet seriózne slovníky zvyčajne uvádzajú. Slovník zachytáva aj nové lexikálne jednotky, ktoré pribudli do našej slovnej zásoby v poslednom desaťročí, osobitne po politických a spoločenských zmenách na Slovensku. Tieto nové výrazy už autorky mohli nájsť v 3. doplnenom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka (VEDA 1997), ale napriek tomu niektorým nevenovali dosť pozornosti a nenájdeme ich v novom slovníku, napríklad: **manažér, manažment, mejkap** a pod. ani v slovenskom heslári, ani ako ekvivalenty k anglickým heslám. Pri anglickom hesle **manager** je uvedený iba ekvivalent: **prevádzkar**, pri **make-up nalíčenie tváre** alebo **kozmetické prostriedky**, pri **management riadenie, vedenie, správa podniku** (a dva ďalšie významy). V tomto prípade sa mali uviesť aj prevzaté výrazy, a to nielen pre ich vysoký stupeň zdomácnenia, ale aj pre ich výslovnostnú a pravopisnú podobu. V slovníku sa nehniezduje, čiže sa nezdružujú slová do jednej heslovej state. Výnimku tvoria v anglicko-slovenskej časti frázové slovesá, ktoré nasledujú po poslednom význame heslového slova — slovesa. V slovensko-anglickej časti sa hniezdujú zvratné slovesá, ktoré sa uvádzajú po poslednom význame nezvratného slovesa, a to po značke // prvým písmenom heslového slovesa a zvratným **sa**. Tým je slovník praktický, dá sa v ňom rýchlo a spoľahlivo zorientovať. V heslári anglicko-slovenskej časti slovníka však nachádzame dvojslovné alebo i viacslovné heslá, čím sa spracovaním líši od opačnej verzie. Takáto odlišnosť nebýva zvykom v obojstranných dvojjazyčných slovníkoch. Napr.: v anglicko-slovenskej časti je heslo **incorporated company** (akciová spoločnosť) — v slovensko-anglickej časti je heslo **akciový**, v rámci ktorého sa uvádza i spojenie **akciová spoločnosť**. Podobne sa uvádza heslo **Geiger counter** (Geigerov počítač), v slovensko-anglickej časti ho však nenájdeme ani ako samostatné heslo, ani pri hesle **počítač**. Heslá **General Assembly** (valné zhromaždenie) a **General Certificate of** ------- **strana 181** **Education** (maturitné vysvedčenie) sa mohli uviesť v rámci hesiel **assembly** a **certificate** ako príklady. (Poznamenávame, že spojenie maturitné vysvedčenie v slovensko-anglickej časti nenájdeme, a to ani pri hesle **maturitný**, ani pri hesle **vysvedčenie**, ani ako samostatné heslo). Podobne mohli byť spracované heslá **bank note** (bankovka) a **bank holiday** (štátny sviatok) pod heslom **bank** a heslá **test card** (monoskop), **test pilot** (skúšobný pilot) a **test tube** (skúmavka) pod heslom **test**, ďalej heslá **tennis court** (tenisový dvorec/kurt) a **tennis racket** (tenisová raketa) pod heslom **tennis**, heslo **baking powder** (prášok do pečiva) pod heslom **powder**, heslo **alternating current** (striedavý prúd) pod heslom **current** atď. (V slovensko-anglickej časti **striedavý prúd** je uvedený pod heslom **striedavý**). Uvedené dvojslovné heslá sú príkladne spracované v Anglickom výkladovom slovníku so slovenskými ekvivalentmi, ktorý od r. 1993 opakovane vychádza v SPN. Autorky mohli aj tento slovník zahrnúť do zoznamu použitej literatúry. Bol by im pomohol pri výstavbe heslovej state práve s ohľadom na prekladové významy. Porovnajme teraz niekoľko heslových statí s ich jednotlivými významami v slovensko-anglickej časti (ďalej len S-A slovník) nového slovníka s Krátkym slovníkom slovenského jazyka (ďalej len KSSJ): KSSJ: **chyba** 1. niečo nesprávne, omyl; 2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok; 3. záporná vlastnosť povahy človeka; 4. úchylka od normálneho stavu. S-A slovník: **chyba**: 1. (omyl) mistake, error...; 2. (záporná vlastnosť) fault...; 3. (odchýlka od normálneho stavu) defect (nedokonalosť) shortcoming...; 4. šport. fault. Ako z uvedeného vidno, v KSSJ sa neuvádza športový význam hesla **chyba**. V S-A slovníku sa tento význam uvádza ako 4. a prekladá sa **fault**. Mimochodom: V opačnej verzii, v A-S časti toho istého slovníka (ďalej len A-S slovník) heslové slovo **fault** má dva významy: 1. chyba, porucha (napr. na elektrickom vedení); 2. vina (previnenie). Športový význam tu nenachádzame. Autorky zachovali síce štyri významy heslového slova **chyba** (ako je v KSSJ), ale nezachovali ich poradie ani stavbu hesla. Hneď pri 2. význame sa odklonili od KSSJ, v sémantizácii uviedli zápornú vlastnosť a prekladali ho slovom **fault**; rovnako preložili 4. športový význam. V rámci 3. význa- ------- **strana 182** mu sa vymedzujú dve spresnenia okruhu používania: **odchýlka od normálneho stavu** (s prekladom **defect**) a **nedokonalosť** (s prekladom **shortcoming**),pričom sú to dva osobitné významy i ekvivalenty; príklady sa uvádzajú iba na **defect**. V A-S slovníku heslové slovo **defect** má ekvivalenty: **chyba, kaz, nedostatok, defekt**. Heslo **shortcoming** sa neuvádza v heslári A-S časti. V už spomínanom Anglickom výkladovom slovníku so slovenskými ekvivalentmi **shortcoming** má ekvivalenty **chyba, nedostatok**. Je teda otázne, či stavba heslovej state a členenie významov správne a logicky vystihuje stav v oboch jazykoch a či slovník pomôže používateľovi pri preklade alebo ho zmätie pri výbere a použití správneho ekvivalentu. V KSSJ heslo: **chvieť sa** 1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať; 2. obávať sa, báť sa. V S-A slovníku: **chvieť sa** 1. (triasť sa) shiver, tremble...; 2. (kmitať, vibrovať) vibrate, oscillate. Tu zas vidíme, že autorky postupovali správne, keď do 1. významu uviedli všeobecný význam slova a oddelili odborný, fyzikálny význam. Možno do 1. významu sa mohol uviesť ešte i ekvivalent **shake**, ktorý sa uvádza ako 1. význam pri hesle **triasť sa** (aspoň z príkladov sa tak zdá). Rovnako správne prehodili autorky poradie významov (oproti KSSJ) pri hesle **triaška**; najprv uviedli všeobecné ekvivalenty a ako 2. význam „zimnicu“ príznačnú pre chorobný stav. Pri dvojjazyčnom slovníku toto hľadisko je mimoriadne dôležité. Z praxe vieme, že príležitostní používatelia slovníka, ktorí so slovníkom nepracujú denne, profesionálne, zvyčajne pozrú len 1. význam. Uspokoja sa so slovom, ktoré má široké uplatnenie a ďalej ani nehľadajú. Žiaľ, to je výsledok toho, že na našich školách sa so slovníkmi pracuje málo, nedostatočne. Napriek dlhoročnej a starostlivej príprave tohto Anglicko-slovenského a slovensko-anglického slovníka ostali v ňom určité nedostatky a chyby. Už hneď v úvode a v pokynoch pre používateľa ich nájdeme niekoľko, v ďalšom vydaní sa však môžu ľahko odstrániť. Namiesto slova **používateľ** (slovníka) autorky v úvode nesprávne uvádzajú „užívateľa“ slovníka. Pokyny pre používateľa nie sú dostatočné, sú nepresné, príklady na osvetlenie sa nezhodujú s príkladmi v heslovej stati v slovníku, na ktoré sa odkazuje (napr. v A-S časti pri hesle **report**, v S-A časti pri hesle **vlna**), neho- ------- **strana 183** voriac už o tom, že príklady uvedené v Pokynoch mali byť i typograficky rovnako rozlíšené ako sú v slovníkovej časti. V Pokynoch sa ďalej píše, že „variantné podoby významu slova alebo výslovnosti nasledujú po lomke“. Nehovorí sa tu o tom, že lomka sa používa na oddelenie synonymných spojení, napr. v hesle **blamáž... make a fool of oneself/disgrace oneself** alebo v hesle **blesk... like a flash/quick as a flash**. Takýchto prípadov je v oboch častiach veľmi veľa a toto zložité a nejednoznačné alternovanie môže u začiatočníkov i mierne pokročilých v angličtine vyvolať mnohé nedorozumenia a ťažkosti. Lomka sa mohla využiť tak, ako sa píše v Pokynoch, a spojenia sa mohli oddeliť čiarkou alebo bodkočiarkou, aby boli každému zrozumiteľné. V Pokynoch čítame: „Heslové slovo, ktoré sa v rámci spracovaného hesla opakuje v exemplifikácii alebo frazeológii, sa uvádza jeho prvým písmenom s bodkou. Ak je použitý iný tvar ako základný, uvádza sa prvé písmeno, pomlčka a príslušná koncovka“. Pomlčka sa však neuvádza nikde, ide o spojovník. V S-A časti v hesle **aktuality** v príklade **politické/kultúrne/športové aktuality** je heslové slovo vypísané celé. Domnievame sa, že heslové slovo malo byť v singulári, teda **aktualita** a v príklade ... **a-y**. Ďalej skrátenie heslového slova **akýkoľvek** v exemplifikácii na **akýk**. a **akák**. sa nezdá najlepším riešením, radšej sa mohli vypísať celé slová. Rovnako v hesle baviť sa v príkladoch záporného tvaru slovesa sa nezdá najlepším riešením uvádzať skrátene: **neb-la, neb-í, neb-v**. Z hľadiska úspory miesta sa týmto skrátením veľa nezískalo a dôvodom na skrátenie je len úspora. Nepôsobí dôsledne, keď v rámci jedného hesla, napr. v hesle **boh** nájdeme príklady, **ako b-že, nedajb-že, pán-vie, pánub-u, preb-a**. V takýchto prípadoch rozhodne bolo treba sa pozrieť do KSSJ, kde sú tieto slová spracované ako osobitné heslá. Niektoré slová sú skrátené chybne: **archeologický... a. vykopávky** (malo byť **a-é**), **asfaltový... a. cesta** (správne **a-á**), **astronomický... a. číslo** (správne **a-é**) atď. V hesle **atlas** je napríklad: **svetový a.**, vhodnejšie by bolo: **a. sveta**. Namiesto hesla **blahodarné** má byť **blahodarný** a v príklade: **b-é pôsobenie**. V heslovej stati **bok** sa nesprávne uvádza aj príslovka **zb-u** (**zboku**), tá má však byť osobitným heslom (porov. KSSJ). V slovníku sa nenáležite používajú, resp. sa zamieňajú významy slov **brána** a **gól**. Skratka **pren.** sa striedavo uvádza s bodkou a bez bodky. Spresňujúci text, sémantizácia (niekedy i v rámci jednej heslovej state, pozri heslo **alebo**) je raz bez zátvorky, inokedy v zátvorke. V Názvoch kra- ------- **strana 184** jín a ich obyvateľov chceme poukázať na malé nedôslednosti: pri heslách **Antarctic** a **Artic** chýbajú názvy ich obyvateľov, hoci v Pravidlách slovenského pravopisu ich autorky kvôli úplnosti mohli nájsť (**Anktartíďan, Arktíďan**). **Kolumbijčan** má byť s krátkym **i**. Obyvateľ Lichtenštajnska je **Lichtenštajnčan** (nie **Lichtenštajňan**) a obyvateľ **Malajzie** je **Malajzijčan** (nie **Malajčan**). Správne je **Nikaragujčan, Nikaragujec** a **nikaragujský** (nie **Nikarágujčan, Nikarágujec** a **nikarágujský**). Žiaľ, v slovníku ostalo i určité množstvo tlačových chýb a nesprávne — počítačové delenia slov. Napriek tomu, že sme nezamlčali ani naše kritické poznámky, vcelku považujeme nový **Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník** za dobrú a praktickú pomôcku pre všetkých, ktorí o angličtinu majú záujem alebo ju potrebujú pri štúdiu a v zamestnaní. Slovník podáva seriózny a ucelený obraz o súčasnom jazyku v oboch jeho častiach, uvádza dostatok pomocných informácií o výslovnosti, gramatickom, odbornom i štýlovom zaradení slov. Treba oceniť úsilie autoriek, že transkripciu uvádzajú v obidvoch verziách slovníka, čo isto značne sťažilo ich prácu. Výsledok zaiste prinesie svoje ovocie, veď naša mladá generácia sa orientuje už na aktívne ovládanie anglického jazyka a korektná výslovnosť je jeho predpokladom. Za vydanie slovníka príjemného vzhľadu, na estetickej úrovni a s vhodne členenými typografickými odlišnosťami patrí vďaka aj Slovenskému pedagogickému nakladateľstvu, ktoré znovu vykonalo chvályhodný a záslužný edičný čin. **Edita Chrenková** Nový slovensko-český a česko-slovenský slovníček zo Žiliny ========================================================== (HORECKÝ, K. — HORECKÁ, K. — KORTMAN, B.: Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdielnych výrazov. Žilina, vydavateľstvo Knižné centrum 1997. 192 s.). Vzťah slovenčiny a češtiny (a podobne aj češtiny a slovenčiny) je v mnohých ohľadoch veľmi zaujímavý a takpovediac brizantný, na čo v rámci potrieb či skôr možností reaguje aj slovenská a česká lexikografia. Ak si aj odmyslíme slovníky, ktoré patria už skôr do dejín slovenskej a čes- ------- **strana 185** kej lexikografie, ako aj niektoré konkrétne terminologické slovníčky, ostáva nám pripomenúť aspoň tri slovníkové diela, ktoré v súčasnosti pozná a používa aj širšia verejnosť: a) akademický **Česko-slovenský slovník**, ktorý vyšiel pod vedením G. Horáka už v dvoch vydaniach (Bratislava 1979, 1981) a patrí do tzv. veľkej lexikografie, b) pražská príručka **Slovensko-český slovník** od Ž. Gašparíkovej a A. Kamiša (Praha 1981) a napokon c) obojstranné lexikografické dielo, ktoré autori J. Nečas a M. Kopecký nazvali **Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdílných výrazů** a ktoré vydali takisto v dvoch vydaniach (Praha 1963, 1989). Pravdaže, nikto nemôže tvrdiť, že slovná zásoba týchto dvoch jazykov je týmto lexikograficky vybavená, aj keď slovníková situácia tu nie je najhoršia. Preto každý ďalší príspevok do tejto oblasti je vítaný, ale každý takýto príspevok sa zároveň nemôže nedostať pod drobnohľad verejnosti a nevyvolať zvýšenú pozornosť aj v odborných kruhoch. Vhodné je to pripomenúť v súvislosti s vyjdením **Slovensko-českého a česko-slovenského slovníka rozdielnych výrazov** od trojice autorov Konštantína Horeckého, Kataríny Horeckej a Bohuslava Kortmana. Žijeme v období, keď vychádza nebývalé množstvo slovníkov a slovníčkov podobného typu (najčastejšie prekladových, no objavujú sa i výkladové z rôznych odborov), pri ktorých — častejšie než je nám to milé — zisťujeme, že sú šité horúcou ihlou, lebo ich autori podľahli predstave, že sa to dá urobiť ľahko a rýchlo a v prípade, ak majú ešte na pomoci počítač, vôbec nepochybujú, že ich úspechu už nestojí nič v ceste. Ako túto situáciu zvládli autori posudzovaného slovníka? Slovník má, pravdaže, aj svoj úvod, ale nikde nenachádzame zmienku ani o jednom zo spomínaných slovníkov. Mohli by sme predpokladať, že autori pripravili svoj slovníček bez pomoci uvedených lexikografických diel, ba že ich možno ani nepoznajú. Predsa však nie je až také ťažké zistiť ani to, že spomínané akademické lexikografické práce neostali utajené ani pre autorov slovníčka. V úvode slovníčka sa píše, že sa vynechali zastarané a málo používané slová, čo je iste správne, hoci nie je jasné, prečo potom ostali ušetrené slová ako **boženík** a niektoré ďalšie. V slovníku sa uvádzajú prípady, keď majú príslušné slová v jednom i druhom jazyku zásadne odlišné znenie, napr. **brouk — chrobák, bruslit — korčuľovať sa, budižkničemu — nemehlo, cancour —** franforec, čáp — ------- **strana 186** **bocian, červánky — zore, herka — mitrha, hlemýžď — slimák, chátra — zberba, sýček — kuvik, úbytě — suchoty; kulečník — biliard**, ale aj také, ktoré majú znenie veľmi podobné, keď rozdiely spôsobujú len odlišné fonetické procesy, typu **bobr — bobor, bob — bôb, blecha — blcha, bolet — bolieť, bouda — búda, datel — ďateľ, chléb — chlieb, polévka — polievka, lék — liek, ohambí — ohambie, středa — streda, ano — áno; jiskra — iskra, besídka — besiedka** a pod. Okrem spomenutých dvoch prípadov slovník musí riešiť množstvo ďalších vzťahov medzi slovenčinou a češtinou. Viaceré riešenia sú také, že sa nám s nimi nechce súhlasiť. Celkom chybné sú heslá, v ktorých nás autori napr. presviedčajú, že české **krab** je po slovensky **rak**, že slovenské **pýtanie** sa po česky povie **ptaní**. Pritom slovenské **pýtanie**, ktoré sa dnes už vyskytuje jedine v spojeniach **ísť, chodiť po pýtaní**, má význam, ktorému najlepšie zodpovedá český ekvivalent (**jíti**) **po žebrotě**. Neplatí ďalej napr. ani to, že by české slovo **bek** bolo v slovenčine ekvivalentné výrazu **obranca**. Bek existuje v češtine aj v slovenčine, v oboch jazykoch však ako zastaraný výraz so slangovým príznakom. Spisovné sú ekvivalenty **obránce** i **obranca**. České **pačesy** sú možno naozaj naše **škuty**, ale hovoríme len **chytiť život, chytiť príležitosť za pačesy**. V slovníku nachádzame aj nie celkom korektné **rezanie** (čes. **krouhání**) **kapusty**. Po slovensky je náležité **krájanie kapusty**. Domnievame sa, že nemá zmysel vypočítavať všetky nedôslednosti a nepresnosti, ktoré sa vyskytujú v slovníku. Čo však ešte musíme urobiť, je uviesť dôkazy (indície), na základe ktorých sa odvažujeme tvrdiť, že autori si pomáhali už existujúcimi slovníkmi, len to nepovažovali za potrebné spomenúť. Pri prezeraní slovníka nám hneď udrela do očí dvojica ekvivalentov **bejvák — kvartieľ** (byt), ktorá nám akosi neharmonizovala s ostatnými heslami v žilinskom slovníku. Zistili sme, že takto spracované heslo sa nachádza v Česko-slovenskom slovníku. Tam je teda takýto ekvivalent plne v súlade s jeho koncepciou. Zo Slovensko-českého slovníka Ž. Gašparíkovej a A. Kamiša (1967) sa zasa bezpochyby prebrali napr. dvojice **gurmand** (slov.) — **gurmán** (čes.), **podcestie** (slov.) — **podjazd** (čes.). Na prvý pohľad je ďalej dosť nepochopiteľné spracovanie hesla **blb — blbec**. Nepochopiteľné však ostáva len dovtedy, kým si znova neotvoríme Česko-slovenský slovník, v ktorom nájdeme vysvetlenie na s. 30. Naši autori si tu ------- **strana 187** totiž nevšimli, že dvojica **blb** — p. **blbec** predstavuje odkazové heslo, ktoré má význam „blb pozri blbec“. Tomu sa hovorí uviaznuť vo vlastných osídlach. Pristavme sa ešte pri stručnom výklade o výslovnosti, ktorý autori podávajú v úvode a ktorý takisto dosť prezrádza pripravenosť či nepripravenosť autorov na zvládnutie vytýčeného cieľa. V prvom odseku napr. píšu: „Čo sa týka výslovnosti, Slováci mávajú najčastejšie ťažkosti s vyslovovaním českej hlásky **ů** (napríklad v slove **můj, důvěra** a pod.). Ak nedokážeme pri tejto hláske zošpúliť pery tak, aby vyznela perfektne česky, pomôžeme si tým, že ju vyslovíme dlho, teda ako slovenské **ú**.“ Autori navidomoči veria, že ak je v češtine nad **u** krúžok, príslušnú hlásku treba vysloviť ináč než **ú**, a to podľa všetkého nejako labializovanejšie, že teda daný vokál má v češtine iné znenie v slove **úřad** než v slove **důvěra**. Je to však len ničím nepodložený dojem autorov, ktorý nikdy nijaké fonetické výskumy nepotvrdili. Grafému a hlásku si mýlia zase v prípade **ě** a potom celý výklad je zmätený. Nesprávne je tvrdenie, že v češtine sa pred **i** (rovnako ako pred **e**) konsonanty **d, t, n** nezmäkčujú. Inštruktáž o výslovnosti českej hlásky **ř** je nefunkčná: „Hlásku ř vyslovíme, ak jazyk podržíme na podnebí a povieme r“. Takto vyslovíme všeličo (za istých okolností aj anglické **r**), len nie české **ř**, lebo to je najmä vecou činnosti, umiestnenia i polohy špičky, ale, pravdaže, aj chrbta jazyka. Nepomôže pritom ani odkaz na poľské **rz** (to sa vyslovuje ako **ž**). V pasáži venovanej výslovnostným problémom Čechov s výslovnosťou slovenských hlások sa stretáme zasa s typickým mýtom o slovenskej dvojhláske **ô**, ktorá podľa autorov „nie je v nijakej inej abecede“, pričom za “slovenskú raritu“ sa tu považujú aj slovenské hlásky **ŕ** a **ĺ**. Už v článku O jednom malom vokáňovom mýte (Slovenské pohľady, 1996, č. 10, s. 7 — 9) sme poukázali na to, že graféma **ô** sa nevyskytuje iba v slovenčine. Veď aj k nám sa dostala z francúzštiny. Nájdeme ju však ešte aj v abecede kašubčiny, slovinčiny, frízštiny, luxemburčiny, holandčiny, afrikánčiny, portugalčiny, turečtiny, albánčiny a v mnohých ďalších jazykoch. Dlhé **ŕ** možno zasa nájsť napr. v baskičtine a albánčine a dlhé **ĺ** aspoň vo vepštine. Trochu zvláštne vyznievajú aj formulácie z ďalšieho odseku úvodu, kde čítame: „České výrazy sa najčastejšie vyskytujú u Západoslovákov, u ktorých majú základ v ich nárečiach (!). Menej sa vyskytujú u Stredoslo- ------- **strana 188** vákov, ale tam sú časté stredoslovenské nárečové výrazy, ktoré takisto nepatria do spisovného jazyka. Východoslovenské nárečia sú zase ovplyvnené ukrajinčinou, poľštinou i maďarčinou“. Sú inkriminované výrazy, vyskytujúce sa v západoslovenských nárečiach, skutočne české, ako sa tu tvrdí? Prednosť by sme dali formulácii, že niektoré výrazy majú západoslovenské nárečia spoločné s českými nárečiami, resp. s češtinou. **Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdielnych výrazov** vyšiel nielen v brožovanej, ale i vo viazanej forme. Z hľadiska poznania slovenčiny a češtiny a ich vzájomných vzťahov ho však ťažko možno považovať za mimoriadne prínosný. **Slavomír Ondrejovič** *** Vnútorná stavba spisovného jazyka je odvodená z nárečí, hoci je to stavba kodifikačnými zásahmi upravená tak, že vlastne do čiarky a do písmena nezodpovedá ako celok ani jednému nárečiu ako celku. Spisovnému jazyku patrí právo dopĺňať túto stavbu v zložkách, ktoré v nárečiach chýbajú.** J. Štolc: O vzťahu nárečí a spisovného jazyka. In: Kultúra spisovnej slovenčiny. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967, s. 32. *** Ja pozerám na hľadanie vzťahu medzi nárečiami a spisovným jazykom so zreteľom na jazykovú kultúru ako na návrat domov.** J. Štolc, tamže, s. 33. *** Problémy jazykového vzdelania a jazykovej výchovy sa zjednodušili a zredukovali preto, že dnes sa pozornosť vedy i prax sústreďuje zväčša na techniku a civilizačnú stránku spoločenského života, kým kultúrna stránka sa podceňuje. Jazyk treba znova postaviť na najvyšší piedestál medzi kultúrnymi hodnotami národa, lebo je to kľúč ku kultúre vôbec, a to aj v civilizačnom zmysle.** J. Štolc: Jazyková výchova v škole a zreteľ na nárečia. In: Kultúra spisovnej slovenčiny. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1967, s. 277. ------- **strana 189** SPYTOVALI STE SA ================ **Lurdy — z Lúrd či z Lurdov?** — Pani Mgr. Elena Sopková z Komjatíc: „Boli sme na púti v Lurdoch. Naša vedúca v príhovore a pri organizovaní hovorila, že sme prišli **do Lurdov**, vychádzame **z Lurdov**. Tvar **do Lurdov, z Lurdov** mi akosi nejde do uší, podľa mňa by malo byť **do Lúrd, z Lúrd**. Neviem, či tu nie je dvojtvar. Prosím o vysvetlenie.“ Názov pútnického mesta v juhozápadnom Francúzsku na úpätí Pyrenejí sa po francúzsky volá **Lourdes**, no v spisovnej slovenčine sa tento názov ustálil v zdomácnenej podobe **Lurdy**. Zemepisný názov **Lurdy** sa v slovenčine zaraďuje medzi pomnožné podstatné mená mužského rodu zakončené na **-y**, ako sú zemepisné názvy **Brezolupy, Bulhary, Donovaly, Gajary, Karpaty, Krompachy, Necpaly, Vlachy, Voderady** atď. Osobitosťou týchto zemepisných názvov mužského rodu je to, že v genitíve nemajú pravidelnú pádovú príponu **-ov** podľa vzoru **dub** (porov. **duby — dubov**), ale genitív sa pri nich tvorí predĺžením korennej slabiky: **z Brezolúp, z Bulhár, z Donovál, z Gajár, z Karpát, z Krompách, z Necpál, z Vlách, z Voderád** atď. Ostatné pádové tvary majú tieto zemepisné názvy už pravidelne utvorené podľa vzoru **dub**, t. j. **Brezulopom — v Brezolupoch — za Brezolupmi, Bulharom — v Bulharoch — nad Bulharmi, Donovalom — o Donovaloch — za Donovalmi** atď. Rovnako sa skloňuje aj zemepisný názov **Lurdy**, teda **z Lúrd, Lurdom, Lurdy, v Lurdoch, nad Lurdmi**. Možno ešte pripomenúť, že pravidelná genitívna prípona **-ov** pri pomnožných zemepisných názvoch mužského rodu býva najmä vtedy, keď sa živo pociťuje súvislosť zemepisného názvu so všeobecným podstatným menom, napr. **Bory — Borov, Brehy — Brehov, Kúty — Kútov, Mlynčeky — Mlynčekov**. Ak sa súvislosť so všeobecným podstatným menom živo nepociťuje, vtedy sa genitív spravidla tvorí predĺžením korennej slabiky, ako to vidieť z príkladov **z Brezolúp, Bulhár, Donovál**, ale aj z príkladov typu **Čičmany — z Čičmian, Kraľovany — z Kraľovian**, v ktorých nastáva striedanie (alternácia) **a/ia** v korennej slabike. ------- **strana 190** Stručne na záver: Zemepisný názov **Lurdy** má v genitíve tvar **z Lúrd** a v lokáli tvar **v Lurdoch**. Tieto tvary sa pri názve **Lurdy** uvádzajú aj v najnovšom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1998. **Matej Považaj** **Pretvárač korózie?** — N. B. z Bratislavy nám napísal: „V odbornom texte z oblasti technickej normalizácie som sa stretol so spojením **pretvárač korózie**. Napíšte mi, prosím, či toto spojenie jazykovo vyhovuje. Na spresnenie dodávam, že pretvárač korózie sa v uvedenom texte definoval ako zriedená kyselina, ktorá premieňa existujúcu hrdzu na tenký ochranný film zabraňujúci ďalšej korózii.“ Slovo **pretvárač**, na ktoré sa náš čitateľ spytuje, je utvorené od slovesa pretvárať pomocou prípony **-č**. Touto príponou sa tvoria predovšetkým názvy nástrojov alebo prístrojov od nedokonavých slovies, ako sú napr. **odkôstkovač, usmerňovač, odšťavovač**. Pomocou tejto prípony sa však tvoria aj názvy prostriedkov ako **odfarbovač, odlakovač** a pod. Sloveso **pretvárať**, od ktorého je slovo **pretvárač** utvorené, funguje v slovenčine už oddávna a má význam „dávať niečomu nový tvar, novú podobu, nové vlastnosti“. Pretvárať, teda čiastočne meniť možno napríklad okolie, spoločnosť či text. Pretvárať možno aj hrdzu, ak máme na mysli jej premenu na materiál, ktorý zabraňuje ďalšej korózii. Aj v prípade, o ktorom sa vo svojom liste zmieňuje náš čitateľ, ide o pretváranie, presnejšie o premenu hrdze (pod vplyvom zriedenej kyseliny) na ochranný film, ktorý zabraňuje ďalšej korózii materiálu, resp. obmedzuje jej rozšírenie. Spojenie **pretvárač korózie** tak spĺňa kritériá kladené na presnosť a jednoznačnosť termínu, preto by bolo zbytočné nahrádzať ho iným, možno menej vhodným pomenovaním. **Katarína Hegerová** ------- **strana 191** Z JAZYKOVÝCH RUBRÍK =================== Dozorčia rada? ============== MATEJ POVAŽAJ Nedávno sme v rámci rozhovoru o problémoch v istej akciovej spoločnosti počuli hosťa rozhlasovej relácie hovoriť o **dozorčej rade** akciovej spoločnosti. V spojení **dozorčia rada** nás vyrušilo použitie prídavného mena **dozorčí**. Hosť relácie si istotne ani neuvedomil, že vo svojej reči použil jazykový prostriedok, ktorý nemá oporu v slovotvornom systéme spisovnej slovenčiny. V prídavnom mene **dozorčí** môžeme totiž vyčleniť odvodzovací základ, ktorým je slovo **dozor**, a príponu **-čí**. Takúto príponu však slovotvorný systém slovenčiny nepozná. Pozná ju čeština, odkiaľ sa slovo **dozorčí** dostalo do slovnej zásoby niektorých našich spoluobčanov. Treba však povedať, že zbytočne, lebo namiesto prídavného mena **dozorčí** máme plnohodnotnú domácu náhradu v podobe prídavného mena **dozorný**. Tu môžeme pripomenúť, že slovo **dozorný** sa nepoužíva iba ako prídavné meno, ale aj ako spodstatnené prídavné meno, t. j. slovo s vonkajšími znakmi prídavného mena, ale s funkciou podstatného mena. Poznáme ho najmä z vojenskej terminológie napríklad zo známych spojení **dozorný roty, dozorný útvaru**. Na záver ešte raz opakujeme: v slovotvornom systéme slovenčiny nemáme príponu **-čí**. Namiesto nej sa pri tvorení prídavných mien niekedy uplatňuje prípona **-ný**. Od podstatného mena dozor máme tak utvorené prídavné meno **dozorný**. Aj vo východiskovom spojení dnešnej poznámky sa malo použiť spojenie **dozorná rada** teda aj **dozorná rada akciovej spoločnosti, dozorná rada nadácie, dozorná rada fondu**. (Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu, 14. 2. 1997) ------- **strana 192** Čítali sme — počuli sme ======================= GEJZA HORÁK Keď počujeme vetu „To je pre dnešok všetko“ (rozhlas, televízia), malo by nás to zamrzieť, lebo sa práve ukrivdilo predložke **na**. Veď hovoríme a píšeme **šaty na sviatok, program na Vianoce, blahoželanie na meniny, kniha na sobotu, zásoby na dva týždne, učivo na mesiac, povinnosť na celý život**. — Výrazy s predložkou **na** odpovedajú na otázku **Na kedy?** a zaraďujeme nimi príslušnú vec tak, že vyslovíme jej časovú platnosť. V takýchto prípadoch sa určujúci výraz dá pretvoriť na rovnoznačné prídavné meno, napr. **šaty na nedeľu — nedeľné šaty, práca na celý deň — celodenná práca, zvyky na Veľkú noc — veľkonočné zvyky**. Aj vo vete, ktorou sa v rozhlase alebo televízii zakončuje spravodajská relácia, treba v určovacom výraze použiť predložku **na — To je (už) na dnešok všetko**. A teraz na porovnanie pripomenieme zopár skladov (syntagiem), ktoré majú určovací výraz s predložkou **pre**, napr. **rozprávka pre brata, list pre rodičov, nohavice pre chlapca, kvety pre mamičku**. Na určovacie výrazy sa spytujeme otázkou **Pre koho?/Komu?; Pre ktorú hydinu?/Pre ktoré zvieratá?** a môžeme ich nahradiť datívom, napr. **odkaz pre brata — odkaz bratovi, kvety pre mamičku — kvety mamičke; zelina pre húsence — zelina húsencom, seno pre kone — seno koňom**. — Určovacím predložkovým výrazom vyslovujeme **pre koho (komu)** je vec podávaná. Odlišnosť našich dvoch skladov zdôraznia príklady, v ktorých sa uplatní jedno aj druhé určenie, napr. **šaty pre chlapca na nedeľu, rozprávka pre deti na dobrú noc**. Porovnávanie príkladov nám ukazuje a potvrdzuje, že veta uzavierajúca istú reláciu alebo aj celodenné vysielanie, má podľa správneho vyjadrovacieho zvyku znieť: **To je už na dnešok/na dnes všetko**. Ak by sme ju doplnili druhým určením, dostala by takúto podobu: **To je už, vážení diváci, poslucháči, pre vás na dnes všetko. — Áno, toto je dnes aj v našej poznámke pre vás, vážení čitatelia všetko**. (Slovenská republika, 16. 5. 1998)