Základné informácie

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, verejná výskumná inštitúcia (skrátená podoba názvu Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.), je od 1. júla 2018 verejnou výskumnou inštitúciou podľa zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o v. v. i.“).

Organizácia vznikla v roku 1943 ako Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení, v roku 1953 bola začlenená do Slovenskej akadémie vied ako Ústav slovenského jazyka. Uznesením predsedníctva Slovenskej akadémie vied č. III/1 zo dňa 14. februára 1966 bol ústav premenovaný na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., je vedeckovýskumné pracovisko s priamym impaktom na jazykovo-komunikačnú i kultúrnu oblasť spoločenského života. Ako najväčšie lingvisticky a slovakisticky zamerané pracovisko plní aj úlohu koordinátora a organizátora vedeckého lingvistického diania na Slovensku.

Predmet činnosti

Hlavným predmetom činnosti ústavu je:

a) základný a aplikovaný výskum slovenského jazyka, jeho súčasných aj historických foriem a variet, všeobecné teoretické a metodologické aspekty lingvistiky, sociálne a kultúrne aspekty fungovania jazyka, a to v oblastiach: súčasný jazyk a jeho dynamika, lexikografické a lexikologické spracovanie slovenčiny, slovenské nárečia na Slovensku a v zahraničí, historický a etymologický výskum jazyka, vonkajšie dejiny spisovného jazyka, teória a prax jazykovej kultúry a jazykovej politiky, otázky sociolingvistiky a sociálnej lingvistiky, budovanie korpusov a databáz slovenského jazyka a korpusová lingvistika, výskum odbornej terminológie, onomastický výskum, slavistický a porovnávací lingvistický výskum,

b) zabezpečovanie a správa infraštruktúry výskumu a vývoja, ku ktorej má organizácia vlastnícke právo alebo iné právo, a to v rozsahu vyplývajúcom z protokolu medzi Slovenskou akadémiou vied a organizáciou podľa § 21a ods. 7 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied (ďalej len „zákon o SAV“),

c) získavanie, spracúvanie a šírenie informácií z oblastí uvedených v písm. a) a poznatkov z vlastného výskumu a vývoja; vydávanie vedeckých i vedecko-popularizačných prác, zborníkov a časopisov, sprístupňovanie výsledkov vlastného výskumu a vývoja na webovej stránke organizácie vrátane korpusov, portálov a databáz, vypracúvanie jazykových expertíz, poskytovanie poradenských služieb, konzultácií, prednášok a workshopov pre orgány štátnej správy, terminologické komisie, vzdelávacie inštitúcie, organizácie a pre odbornú a laickú verejnosť,

d) podieľanie sa na uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, a to študijného programu slovenský jazyk v študijnom odbore slovenský jazyk a literatúra (2.1.27),

e) spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami, ostatnými právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj a s podnikateľmi, a to v oblastiach uvedených v písm. a).

Výskumná činnosť organizácie podľa smernice MŠVVaŠ SR č. 27/2006-R o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky spadá do obsahu nasledujúcich odborov: slovenský jazyk a literatúra (060208), všeobecná jazykoveda (060209), jazykoveda konkrétnych jazykových skupín (060202), ostatné príbuzné odbory filologických vied (060299), ostatné príbuzné odbory informačných a komunikačných technológií (020399).

Najvýznamnejšie vedecké výsledky

Dosiahli sa pri skúmaní gramatickej stavby slovenského jazyka (Morfológia slovenského jazyka, 1966), dynamiky slovnej zásoby (Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny, 1989), slovnej zásoby národného jazyka ((Slovník slovenského jazyka, 6 zv., 1959 – 1968; Krátky slovník slovenského jazyka, 4. vyd. 2003; Synonymický slovník slovenčiny, 2. vyd. 2000; Historický slovník slovenského jazyka, 7 zv., 1991 – 2008; Slovník slovenských nárečí, zatiaľ 2 zv., 1994, 2006; Slovník súčasného slovenského jazyka, zatiaľ 3 zv., 2006, 2011, 2015), pravopisného systému spisovnej slovenčiny (Pravidlá slovenského pravopisu, 3. vyd. 2000), územnej diferenciácie slovenských nárečí v rámci Slovenska, slovanských krajín i karpatského areálu (Atlas slovenského jazyka, 4 zv., 1968 – 1984; Slovanský jazykový atlas, zatiaľ 2012; Celokarpatský dialektologický atlas, 8 zv., úvodný (nečíslovaný) zv. 1987, zv. 1 – 7 vyšli v r. 1989 – 2003) a pri konfrontačnom výskume slovnej zásoby slovanských jazykov (Česko-slovenský slovník, 2. vyd. 1981; Veľký rusko-slovenský slovník, 5 zv., 1960 – 1970; Veľký slovensko-ruský slovník, 6 zv., 1979 – 1995). Pracovníci ústavu pripravili desiatky monografií z rozličných oblastí výskumu národného jazyka. Ústav vydáva sériu zborníkov Jazykovedné štúdie (vyše troch desiatok), ktoré sa monotematicky venovali niektorej jazykovednej disciplíne, bol hlavným organizátorom alebo spoluorganizátorom mnohých vedeckých konferencií aj s medzinárodnou účasťou.

Medzinárodná spolupráca

Ústav spolupracuje so zahraničnými vedeckými pracoviskami v Belgicku, Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Macedónsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rusku, Slovinsku, Srbsku, Ukrajine, USA.