Aktuality
O nás
Stanovy
Výkonný výbor
Pobočky
Členovia (…)
Členské poplatky
Podujatia (…)
Publikácie (…)
Kolokvium mladých jazykovedcov (…)
Fotogaléria
Kontakty

Tento týždeň blahoželáme

  • Martine Ivanovej
  • Kataríne Ballekovej

Novinky na stránke

  • 8. 10. 2019: Pozvánka na prednášku J. Davida v Banskej Bystrici
  • 7. 10. 2019: POZOR!!! Dočasne zrušená jubilejná prednáška M. Smatanu. Nový termín prednášky zverejníme včas.
  • 4. 10. 2019: Zverejnený program 14. celoslovenského stretnutia jazykovedcov a ďalšie informácie k podujatiu

Archív noviniek

Slovenská jazykovedná spoločnosť

pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV

Srdečne vás pozývame na jubilejnú prednášku

PaedDr. Miloslava Smatanu, CSc.,

Výskum nárečovej oblasti v premenách času (na materiáli Rajeckej doliny),

ktorá sa uskutoční

15. októbra 2019 (utorok) o 15.00 hod.

v zasadacej miestnosti Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (Panská 26) v Bratislave.


Tézy prednášky

Rajecké nárečie je charakteristické pre oblasť Rajeckej doliny, ktorej jadro tvorí mesto Rajec a niektoré najbližšie obce severnej, strednej a južnej časti doliny. Viacero lokalít určeného územia tvorí prechod medzi rajeckou a žilinskou, príp. považsko-bystrickou jazykovou oblasťou. V zásade však nárečie celej tejto oblasti patrí do skupiny severných západoslovenských nárečí, bližšie potom do podskupiny hornotrenčianskych nárečí.
Ako samostatný celok zostalo toto nárečie akoby bokom záujmu slovenskej dialektológie, čoho príčinou môže (mohla) byť relatívna izolovanosť mestečka i celej Rajeckej doliny. Je pravdou, že ani o hornotrenčianskych nárečiach, ktorej organickú súčasť nárečie okolia Rajca tvorí, nejestvuje žiadna monografia a okrem kysuckej oblasti nie je publikovaný podrobnejší opis žiadnej lokality. Aj preto sú všetky dostupné informácie z (nie príliš početných) výskumov vykonaných na tejto oblasti v minulosti mimoriadne vzácne a sú dôležité pre zrekonštruovanie starej podoby rajeckého nárečia.
Prvé dôležitejšie zmienky o opisovanom nárečí sa objavili vo výsledkoch výskumného dialektologického projektu Františka Pastrnka z konca 19. storočia. Tie boli uverejnené v sérii článkov v rokoch 1893 – 1897 v Slovenských pohľadoch s názvom Študovanie slovenčiny. O rajeckom nárečí sa F. Pastrnek dozvedel najmä od dvoch kľúčových informátorov, ktorí pomerne presne opísali znaky tohto nárečia na prelome 19. a 20. storočia.
Po viac ako 20 rokoch od Pastrnkovej akcie začal profesor Václav Vážný získavať informácie o stave nárečových javov na Slovensku nepriamou korešpondenčnou anketou od ľudí rozmanitých povolaní a zamestnaní, rôzneho vzdelania, záujmov a veku. O Rajci, jeho nárečí a viacerých zaujímavostiach zo života a práce ľudí v tejto lokalite informovali Vážneho 10 korešpondenti. Prostredníctvom nich sa mu podarilo získať vcelku bohatý materiál tvoriaci relatívne komplexný logický celok, ktorý prináša pomerne detailné poznatky z jednotlivých jazykových rovín nárečia, pričom je možné ich porovnávať z predchádzajúcimi zisteniami o skúmanom nárečí. Základný obraz o charakteristike a črtách rajeckého nárečia zachytené v spomenutých starších výskumoch sa potvrdili, spresnili a zviditeľnili v štvorzväzkovom reprezentatívnom projekte Atlas slovenského jazyka (1968 – 1984; ASJ). Toto dielo ako celok zachytilo synchrónny prierez nárečí v čase, keď sa ich vnútorná štruktúra začala vplyvom novej sociálnej skutočnosti (po 2. svet. vojne) meniť. A tak aj zistenia o opisovanom nárečí v ASJ ukazujú (v porovnaní so staršími výskumami) pravdepodobné začiatočné štádium postupného formovania staršej zistenej formy nárečia na jeho novšiu – formovanú – podobu. V tomto zmysle pôsobí ASJ inšpirujúco najmä pri odhaľovaní neuralgických bodov v dialekte, t. j. tých jazykových znakov (javov), ktoré boli významnými systémovými prvkami jeho staršej formy, no v ostatných rokoch prekonávajú istý dynamický vývin a posun na osi nespisovnosť/nárečie – hovorovosť/hovorená podoba jazyka – spisovnosť/spisovný jazyk.
Cenným zdrojom získavania nárečového materiálu môžu byť výsledky iných, najmä etnografických, historických, archeologických, archívnych a i. výskumov, ktoré nie sú primárne zamerané na výskum jazyka. Z tohto pohľadu sú najcennejšie národopisne zamerané výskumy F. Kalesného (1956 – 1960; najmä výskum remesiel), V. Pražáka (1967) a S. Švecovej (oblasť príbuzenských vzťahov; 1967); starým spôsobom chovu zvierat v okolí Rajca sa zaoberal J. Podolák (1966), fašiangové tradície v Rajeckej doline opísala M. Turzová a pod. Vzácne informácie využiteľné pri výskume jazyka priniesli v svojich starších štúdiách A. Lombardini, A. Kavuljak, Š. Jančo a i.
Najnovšia história skúmania nárečia v Rajeckej doline sa začala písať v 80. rokoch minulého storočia. Nové iniciatívy výskumu súviseli s prípravou kandidátskej dizertačnej práce Jazyková situácia v Rajci, ktorá bola úspešne obhájená v r.1996. Súčasťou tradičného nárečového výskumu (zber nárečového materiálu) bola i sociolingvistická (nárečová) dotazníková akcia. Zistené výsledky ukázali obraz aktuálnej (súdobej) situácie v skúmanom nárečí a spolu s porovnávaním výsledkov starších výskumov vytvorili predpoklad na vytvorenie predstavy o predpokladanom formovaní nárečia nielen v súčasnosti, ale aj v budúcich rokoch. Dynamické zmeny staršej /tradičnej (poznanej) formy nárečia a jeho pomalá a postupná transformácia do novšej formovanej podoby však v žiadnom prípade neznamená zánik dialektu. Nárečie je aj naďalej v konkrétnych komunikačných situáciách značne frekventované a jeho jestvovanie sa nedá v mnohých prípadoch funkčne nahradiť.
Pohľad na skúmané nárečie v horizonte viac ako sto rokov cez predstavené výskumné sondy vytvára solídne podmienky na charakteristiku vývinu daného nárečia na pomerne dlhej časovej osi a môže poslúžiť a byť inšpiratívne aj pri skúmaní iných nárečí. Opis rajeckého nárečia v spektre predstavených výskumov je kondenzovane zachytené v publikácii Rajecká dolina (2018).