ŽIGO, Pavol: Historická a areálová lingvistika (Studia selecta). Bratislava: Univerzita Komenského 2011. 384 s. ISBN 978-80-223-2975-0.
Integrujúcou myšlienkou práce je snaha vysvetľovať stav v súčasnom jazyku a na konkrétnom mieste jeho používania spojením historického aj areálového prístupu a vedomie, že súčasný stav v jazyku je výsledkom prirodzeného vývinu jeho prvkov. Autor ňou nadväzuje na otázky opísané v práci Kategória času v slovenskom jazyku (Bratislava 1997) a na kapitoly v monografiách Princípystavby, vývinu a fungovania jazyka (Bratislava 1999, spoluautori E. Bajzíková, J. Dolník, J. Mlacek, E. Tomajková), Princípy jazyka (Bratislava 2003, spoluautori J. Dolník a J. Mlacek) a Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny (Bratislava 2010). Časť týchto problémov rozvíja z historického aj areálového hľadiska a vníma ich ako podnet ďalšieho výskumu, nie ako definitívne uzavretú skutočnosť. Druhá kapitola s názvom Porovnávacia typológia je zameraná na komparáciu niektorých špecifických prvkov geneticky aj typologicky odlišných jazykov. Motívom na skúmanie týchto aspektov jazyka sa stali poznatky zo štúdia gruzínskeho jazyka a typológie kaukazských jazykov, najmä otázky vyjadrovania hĺbkovej štruktúry slovesa v aglutinačnom type a ich porovnanie s vyjadrovaním adekvátnych komponentov v typologicky odlišnom jazyku – v slovenčine, resp. aj v ostatných slovanských jazykoch. Tretia časť – Kapitoly z dejín slovenského jazyka – sa poníma ako doplnenie čiastkových poznatkov k jednotlivým kapitolám vysokoškolskej učebnice Dejiny spisovnej slovenčiny (Bratislava 2002, 2006, spoluautor R. Krajčovič). Výber tém je motivovaný náplňou príležitostných vedeckých podujatí jazykovedného aj interdisciplinárneho charakteru so širším kultúrnym záberom. Štvrtú kapitolu s názvom Slovenská dialektológia z porovnávacieho hľadiska tvoria príspevky, ktoré vychádzajú z dlhodobej účasti na riešení medzinárodného výskumného projektu Slovanský jazykový atlas (Obščeslavianskij lingvističeskij atlas), v ktorom sa systematicky spracúvajú javy v nárečí všetkých slovanských jazykov. Táto kapitola je metodologickým rozšírením kartografickej interpretácie a komentovania rozsiahleho nárečového materiálu, publikovaného v podobe jednotlivých zväzkov Slovanského jazykového atlasu, a to vo foneticko-gramatickej sérii, zv. 3. (Varšava 1994), zv. 4b (Skopje 2003), zv. 4a (Záhreb 2006), zv. 5 (Moskva 2008), zv. 8 (Moskva 2010) a v lexikálno-slovotvornej sérii projektu, zv. 8 (Krakov 2009). Jadrom problematiky v tejto kapitole je hľadanie adekvátnej metódy spracovania a interpretácie prirodzeného vývinu a súčasného stavu substantívnej deklinácie v nárečiach všetkých slovanských jazykov. Podstatou tohto prístupu je výrazná snaha o odklon od deskripčnej dialektologickej metódy smerom k explanačným postupom, k využívaniu prirodzenosti v jazyku, ako aj predpoklad, že z morfologického hľadiska došlo pri vývine k diverzifikácii klasického členenia slovanských jazykov v porovnaní s ich genetickou podstatou. Piata kapitola s názvom Fragmenty z problematiky vlastných mien integruje oblasť vlastných mien so všeobecnojazykovednou problematikou prvej kapitoly (kategória času), všíma si otázky vzťahov apelatívnej a propriálnej lexiky, areálovú distribúciu motivačných činiteľov proprií a ich onymickú polarizáciu. Naznačuje sa v nej integrita vlastných mien s apelatívnou sférou, diachronická podstata motivantov a areálové, spoločenské a interdisciplinárne väzby proprií s ostatnými pomenovacími sústavami v rozličnej sfére komunikácie.