Ján Oravec
324
JÁN ORAVEC
1. 6. 1922, Rozbehy, teraz časť obce Cerová, okr. Senica – 1. 5. 1986, Bratislava, pocho-
vaný v Rozbehoch. Študoval v r. 1945 – 1949 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity
v Bratislave (slovenský jazyk – filozofia). 1951 PhDr., 1957 CSc., 1967 DrSc., 1968 doc.,
1981 prof. V r. 1942 – 1951 pôsobil na stredných školách v Senici, vo Višňovom, teraz časť
Žiliny, v Bratislave (učiteľ) a v Borinke, okr. Malacky (riaditeľ). V r. 1951 – 1952 pracov-
ník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, v r. 1952 – 1953
Ústavu slovenského jazyka SAVU, v r. 1953 – 1966 Ústavu slovenského jazyka Slovenskej
akadémie vied, v r. 1967 – 1976 Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave (po-
mocný asistent, vedecký pracovník bez vedeckej hodnosti, vedecký asistent, vedecký pra-
covník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník), v r. 1977 – 1986 pracov-
ník Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Nitre (docent, profesor),
v r. 1980 – 1986 vedúci jazykovednej sekcie katedry. V r. 1978 – 1986 predseda pobočky
Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Nitre. V r. 1955 – 1986 člen komisie pre obha-
joby kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore slovenský jazyk.
Pracoval v oblasti výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä syntaxe, pozornosť
venoval ďalej otázkam výskumu slovenských nárečí zo syntaktického hľadiska, otázkam jazy-
kovej kultúry a jazykovej výchovy.
Literatúra
Ondrejovič, S.: Na nedožité osemdesiatiny profesora Jána Oravca. In: Slovenská reč, 2002, roč. 67, č. 4 – 5,
s. 307 – 309.
Masár, I. Zastavenie pri nedožitej osemdesiatke Jána Oravca (1. 6. 1922 – 1. 5. 1986). In: Kultúra slova,
2002, roč. 36, č. 3, s. 156 – 158.