ĽUBOMÍR ĎUROVIČ

Nar. 9. 2. 1925, Važec, okr. Liptovský Mikuláš. Študoval v r. 1944-1947 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v r. 1947-1948 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, v r. 1948-1949 dokončil štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (slovenský jazyk - ruský jazyk), v r. 1949-1950 študijný pobyt na Historicko-filozofickej fakulte Univerzity v Oslo, Nórsko. 1951 PhDr., 1955 CSc., 1956 doc., 1966 DrSc., 1967 prof. Pôsobil v r. 1950-1966 na katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity a Komenského univerzity v Bratislave (asistent, odborný asistent, docent, profesor), v r. 1965-1966 prodekan fakulty, v r. 1966-1972 pôsobil na Jazykovednej sekcii Univerzity v Uppsale, Švédsko (lektor, docent, hosťujúci profesor), v r. 1972-1991 na Slovanskom ústave Univerzity v Lunde, Švédsko (profesor slovanských jazykov), v r. 1972-1981, 1984-1991 prednosta ústavu, v r. 1984-1986 prodekan Humanistickej fakulty Univerzity v Lunde, od r. 1991 na dôchodku. V r. 1970 hosťujúci profesor na univerzite v Aarhuse, Dánsko, v r. 1974 na Yalskej univerzite v New Havene, USA, v r. 1991-1993 na univerzite v Zürichu, Švajčiarsko, v r. 1994 na univerzite v Berne, Švajčiarsko, v r. 1996 na Karlovej univerzite v Prahe. V r. 1982-1990 vedúci výskumného projektu JUBA (Vývin materinského jazyka srbskochorvátsky/chorvátskosrbsky hovoriacich detí vo Švédsku), zakladateľ Archívu pre jazyky diaspory pri Slovanskom ústave Kráľovskej univerzity v Lunde. V r. 1954-1956 člen vedeckej rady Ústavu ruského jazyka, literatúry a dejín ZSSR, v r. 1956-1961 Československo-sovietskeho inštitútu SAV, vedúci oddelenia ruského jazyka.

Venoval sa najprv výskumu ruskej a slovenskej fonológie, gramatiky a teórii dvojjazyčného slovníka, neskôr rozšíril svoj záujem na gramatiku ostatných slovanských jazykov, venoval sa skúmaniu jazyka diaspory - vývinu jazyka detí juhoslovanských imigrantov vo Švédsku, od 70. rokov sa potom venoval paralelne skúmaniu vzniku spisovných jazykov ruského, slovenského a českého a výskumu kultúrnej histórie slovanských národov na pozadí kultúrnej histórie Európy.

  1. Bibliografia za roky 1948 - 1975

1948

1949

1950

1951

1952

1953

1954

1955

1956

1957

1958

1959

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1970

1972

1973

1974

1975

  1. Bibliografia za roky 1976-1985

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982

1983

1984

1985

Spolupráca

Lexicon grammaticorum. Tübingen, Max Niemeyer Verlag.

Encyclopedia of Modern East Europe. Chicago, Garland.

Edičná činnosť

Isačenko, A. V.: Žizň prožiť. - Russian Linguistics, 4, 1978-1980, č. 2, 1979, s. 129-179.

Prekladateľská činnosť

Kacneľson, S. D.: Tridsať rokov sovietskej všeobecnej jazykovedy. - Slovo a tvar, 2, 1948, s. 97-108.

Stalin, J. V.: O marxizme v jazykovede. - Slovenská reč, 16, 1950/51, s. 6-21 (člen prekladateľského kolektívu Ľ. Ďurovič, A. V. Isačenko, J. Komorovský, Š. Peciar).

Stalin, J. V.: Odpoveď súdruhom. - Slovenská reč, 16, 1950/51, s. 37-43 (spoluprekladateľ A. V. Isačenko).

Za marxistickú jazykovedu. Sborník prejavov v diskusii o sovietskej jazykovede. Bratislava, Slovenská akadémia vied a umení 1950, 276 s. (člen kolektívu prekladateľov).

Redakčná činnosť

Ruský jazyk, 3, 1953 - 14, 1963/64 (člen red. rady), 15, 1964/65 - 20, 1969/70 (člen širšieho red. kruhu).

Ľudové kurzy ruštiny. Časopis pre pracovníkov ĽKR, 5, 1957 - 12, 1964 (člen red. rady).

Československá rusistika, 4, 1959 - 15, 1970 (člen red. rady).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 9. 1957. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1958 (člen red. rady).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 10. 1958. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1959 (člen red. rady).

Veľký rusko-slovenský slovník. 1. diel. A - J. (Paralelný rus. názov.) Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1960. XXXI + 762 s. (vedecký redaktor s J. Ferenčíkom a J. Horeckým).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 11-12. 1959-1960. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1962. 202 s. (člen red. rady).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 13. 1961. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1963. 122 s. (člen red. rady).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 14. 1962. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1963. 202 s. (člen red. rady).

Sborník metodických statí z vyučovania v ĽKR. 2. Bratislava, Slovenský výbor SČSP 1963, 72 s. (člen red. rady).

Slovník slovenského jazyka. 3. diel. P - R. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1963. 912 s. (člen red. rady).

Veľký rusko-slovenský slovník. 2. diel. K - O. (Paralelný rus. názov.) Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1963. 1010 s. - 2. vyd. 1973. 768 s. (hlavný redaktor).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 15. 1963. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1964. 180 s. (člen red. rady).

Slovník slovenského jazyka. 4. diel. S - U. Red. Š. Peciar. Bratislava, vydavateľstvo SAV 1964. 760 s. (člen red. rady).

Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica. 16. A. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1966. 200 s. (člen red. rady).

Slavica Lundensia, 1, 1973 - 8, 1980, 9, 1983 (hlavný redaktor).

Russian Linguistics, 1, 1974 - 3, 1976/77 (člen red. rady), 4, 1978-1980 - 6, 1981/82 (redaktor s A. G. F. van Holkom), 7, 1982/83 - 9, 1985 (redaktor s A. G. F. van Holkom a W. Lehfeldtom).

Studia Linguistica Alexandro Vasilii filio Issatschenko a Collegis Amicisque oblata. Lisse 1978. 517 s. (spoluredaktori H. Birnbaum, G. Jacobsson, N.-Å. Nilsson, A. Sjöberg, D. S. Worth, G. Jaugelis).

Proměny, 16, 1979 - 22, 1985, od roč. 18, 1981, č. 3 striedavo aj ako Premeny (člen red. rady).

The Slavic Verb. An Anthology Presented to Hans Christian S¸rensen 16th december 1981. (K¸benhavns Universitets Slaviske Institut Studier. 9.) Copenhagen 1981. 187 s. (člen red. rady).

Issatschenko, A.: Geschichte der russischen Sprache. 2. Heidelberg 1981. 659 s. (redaktor s H. Birnbaumom a E. Salnikovou-Ritterovou).

Literatúra