Jozef Mlacek, Peter Ďurčo a kolektív autorov

FRAZEOLOGICKÁ TERMINOLÓGIA

KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV

AUTORI:
JOZEF MLACEK
PETER ĎURČO
JANA SKLADANÁ
FRANTIŠEK MIKO
EMA KROŠLÁKOVÁ
MILADA JANKOVIČOVÁ
MÁRIA DOBRÍKOVÁ

REDAKČNE SPRACOVAL: PETER ĎURČO

BRATISLAVA 1995

Tento text je možné používať za podmienok uvedených v GNU licencii na slobodné šírenie dokumentácie, verzia 1.2, alebo v akejkoľvek neskoršej verzii zverejnenej nadáciou Free Software Foundation.


adaptovaný kalk

Typ kalku, ktorý vzniká tým, že preberaná frazeologická jednotka sa sčasti prispôsobuje systému preberajúceho jazyka, sčasti zostáva vo svojej pôvodnej, nezmenenej podobe, aj tzv. polokalk. Napríklad ruština takto prevzala franc. frazému idée fixe ako ideja fiks. Porov. frazeologické kalky.

Lit.: J. A. Gvozdariov, l977.

aforistika p. aforizmus

aforistiká p. aforizmus

aforizmus

Ustálené spojenie (gréc. aforismos = vymedzenie), ktoré stručne, vtipne, ironicky, inokedy lakonicky vyjadruje životnú pravdu, hlbokú myšlienku alebo morálnu zásadu. Zväčša pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady: Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady. (E. Hemingway)

Len jedna vec na svete je horšia, než dostať sa do ľudských rečí: nedostať sa do nich. (O. Wilde); Človek – to znie hrdo! (M. Gorkij); Ťažko je ľúbiť ženu a súčasne robiť niečo rozumné. (L. N. Tolstoj)

akcentologický variant

Jeden zo špecifických druhov variantnosti frazém, ktorý spočíva na rozličnom umiestnení prízvukov v rámci frazémy. Tento typ variantnosti sa vyskytuje bežne iba v jazykoch s pohyblivým prízvukom. Ako pomerne produktívny druh frazeologickej variantnosti sa vyčleňuje napr. v ruštine. V slovenskom jazyku sa bežne nevyskytuje, možný však je, a to v rámci rozličných diasystémov slovenského národného jazyka.

akontextovosť frazémy p. kontextovosť frazémy

aktualizačné doplnenie frazémy p. aktualizačné postupy

aktualizačné postupy

Realizácie aktualizačných zásahov, pri ktorých sa rozlične obmieňa, modifikuje, aktuálne posúva ustálená významová platnosť frazémy a zároveň sa mení ustálené zloženie komponentov, resp. ich rozloženie vo frazéme. Ako najproduktívnejšie a. p. sa ukazujú: a) rozštiepenie frazémy, teda vkladanie kontextových slov do pevného zloženia frazémy, napr. Tichá voda brehy myje – Tichá voda medzi nami brehy myje, b) aktualizačné doplnenie frazémy, teda voľné rozvitie väzbových alebo iných možností niektorých komponentov, akoby išlo o samostatné slovo, napr. ocitol sa na dne/v pivnici, c) useknutie frazémy – nedokončenie celej zostavy frazémy, ktorým sa dostávajú do popredia vlastné významy zostávajúcich zložiek, napr. hlas volajúceho (z jednotky hlas volajúceho na púšti), kupovať mačku (z jednotky kupovať mačku vo vreci), pri všeobecne známych a bežných prísloviach a porekadlách vedie takýto postup k vzniku nového, tzv. skráteného variantu pôvodnej jednotky. Zmena totiž v tomto prípade nezasahuje význam jednotky, napr. Koľko rečí vieš, toľko ráz si človek – Koľko rečí vieš ..., d) aktualizačné zmeny ustálenej syntaktickej stavby frazémy, napr. Karta sa obrátila (porekadlo) – obrátená karta (platí doslovne), e) aktualizačné substitúcie komponentov frazémy, f) skríženia frazém (porov. frazeologická kontaminácia), g) deštrukcia frazémy. Porov. aj textotvorné potencie frazém.

aktualizačný zásah

Uplatnenie frazémy v texte, pri ktorom sa zámerne alebo mimovoľne narúša ustálené zloženie frazémy, ustálené poradie jej zložiek, osobitné tvary jej zložiek, a to s dosahom na významovú platnosť frazémy. Aktualizačný zásah rozkladá celostný frazeologický význam jednotky (porov. defrazeologizácia), pričom vedie k aktualizácii vlastných významov jej komponentov alebo k novému, zreteľne odlišnému významu aktualizovaného spojenia. Spôsobov realizácie aktualizačného zásahu je viacej (porov. aktualizačné postupy).

alochtónne frazémy

Cudzie, cudzorodé, prevzaté frazémy; op. autochtónne frazémy.

alternanty

Zámenné výrazy, ktoré vo všeobecnej podobe (napr. v slovníku) zastupujú konkrétne premenlivé zložky frazémy, pričom signalizujú ich tvar a postavenie v spojení, napr. vešať niekomu niečo na nos Zámenné zložky signalizujú, že na mieste prvej z nich má byť nejaké životné, najmä osobné meno v datíve, na mieste druhej z nich zasa zvyčajne neživé meno v akuzatíve. Pojem sa uplatnil v našej frazeológii podľa A. V. Kunina (1970).

alúzia frazém

Postup pri výstavbe ľubovoľného textu, pri ktorom sa na rovine významu alebo na niektorých formálnych prvkoch tohto textu prejavujú typické znaky (významové alebo formálne) istej frazémy (istých frazém), resp. postup, pri ktorom sa slovo, ktoré je komponentom istej frazémy, uplatňuje vo voľnom kontexte, ale s takými súvislosťami, ktoré odkazujú práve na danú frazému.

Alúzia frazém nepatrí do vlastnej frazeológie, svojimi konotáciami s istými frazémami, s ich významovou, obraznou aj hodnotiacou platnosťou sa však stáva prostriedkom na vyjadrenie druhého významového plánu v texte. Preto sa vyskytuje najmä v umeleckom vyjadrovaní, v esejistike a v istých publicistických útvaroch. Príklad z tlače: Kohút opäť úradoval! (titulok z novín). Je evidentné, že sa tu odkazuje na frazému (červený) kohút na streche (kikiríka), ktorou sa vyjadruje, že niekde horí, horelo.

anomália

Porušenie pravidelných paradigmatických a syntagmatických (formálnych, sémantických, kolokačných, distribučných a transformačných) vzťahov v jazyku, čo sa prejavuje v aktualizačných možnostiach tvarov frazém pri použití v reči; nepravidelnosť.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

anomálnosť frazémy

Vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov (porov. anomália) pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém, resp. defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógii, resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti, dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru idiomatickosti výrazu.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

antonymycká séria

Frazémy, ktorých významy sú v kontrárnom vzťahu a pri ktorých variujú sémantické klúčové komponenty: vidieť všetko ružovo – vidieť všetko čierne, klesnúť na dno – odraziť sa od dna.

Lit.: J.. A. Gvozdariov, 1973.

antonymická skupina

Frazémy s protikladným významom, ktorých komponenty (pôvodne plnovýznamové slová) nie sú navzájom ani v antonymickom vzťahu, a nie sú ani zhodné: neváhať skočiť za niekoho do ohňa – predať niekoho za tridsať strieborných, nažívať si ako dva holúbky – znášať sa ako pes s mačkou, trafiť do čierneho – streliť capa. Porov. antonymický rad, antonymické hniezdo.

Lit.: A. V. Kunin, 1986.

antonymické hniezdo

Frazémy s protikladným významom, ktoré obsahujú tak antonymické, ako a zhodné komponenty: má srdce nemá srdce, má mäkké srdce – má tvrdé (kamenné) srdce; klesnúť na dno – odraziť sa od dna, padať na dno – stúpať zo dna a i. Porov. antonymická skupina, antonymický rad.

Lit.: A. V. Kunin, 1986.

antonymický rad

Frazémy s protikladným významom, ktorých všetky komponenty sú navzájom v antonymickom vzťahu, a žiadne komponenty nie sú zhodné: ťažký ako cent – ľahký ako pierko, dobrý ako anjel – zlý ako čert. Porov. antonymická skupina, antonymické hniezdo.

Lit.: A. v. Kunin, 1986.

aplikačná metóda

Jedna z čiastkových metód analýzy frazém, označovaná aj ako korelačná metóda. Aplikácia, resp. korelácia vychádza z porovnávania frazeologizmu a rovnako znejúceho voľného spojenia a následne sa koreluje/porovnáva celostný význam frazém so systémom významov slov vo voľnom použití. Z týchto korelácií sa odvodzuje miera celostnosti/rozčleniteľnosi frazém, miera tzv. deaktualizácie komponentov, resp. sa hovorí o podiele komponentov na význame frazém. Niekedy sa využíva na určenie hraníc vlastnej frazémy a jej okolia a na určenie tesnosti väzby frazém s jej typickým alebo záväzným okolím. Nevýhodou tejto metódy je jej praktická obmedzenosť na tie typy frazém, ktoré majú v jazyku analógiu vo voľnom spojení. Z teoretického hľadiska je táto metóda spochybniteľná neadekvátnym a ťažko zdôvodniteľným pripisovaním istého nového významu slovu na základe jeho funkcie vo frazéme, t.j. snahou pripisovať komponentom vlastnú sémantiku a obchádzaním iných nepravidelností v povahe frazém (porov. anomálnosť frazém), ktoré predstavujú istý vzájomný komplex jedinečných paradigmatických a syntagmatických väzieb, podieľajúcich sa spoločne na konštituovaní frazémy.

Lit.: V. P. Žukov, 1978, 1986; P. Ďurčo, 1985.

aplikovaná frazeológia p. frazeodidaktika a frazeografia

areálový opis frazeológie

Výskum frazém spojených jedným štruktúrno-sémantickým modelom, ktorý registruje oblasť ich územného rozšírenia. Môže sa vzťahovať na užšiu oblasť, napr. západoslovanskú (čes. chudý jako kostelní myš; poľ. biedny jak mysz koscielna; slov. chudobný ako kostolná myš), alebo na širšiu, napr. západoeurópsku (angl. from head to toe; čes. od hlavy až k patě; franc. de la tete aux pieds; nem. von Kopf bis Fu ; poľ. od stóp do glowy; slov. od hlavy až po päty). Niektoré frazémy môžu vytvárať aj veľmi špecifické areály, ktoré mimo frazeológie nemajú paralelu, napr. obmedzenie výskytu frazémy mať modrý pondelok a jej variantov na západoslovanský a germánsky areál.

archaický variant frazémy

Variant frazémy, ktorý sa prestal používať v aktívnej slovnej zásobe. Porov. aj zastarané frazémy.

archaizmy vo frazémach

Výskyt a. a historizmov vo frazémach je určitou zákonitosťou, zvláštnosťou ich historického vývinu. A. môžu byť gramatické (my o vlku a vlk za humny) al. lexikálne (ležať ladom). A. sa vo frazémach nahrádzajú súčasnými synonymami častejšie ako historizmy, ktoré súčasné synonymá nemajú, napr. mať pod forgom – mať pod čapicou. Porov. aj historizmy vo frazémach.

Lit.: E. Krošláková, 1992; J. Mlacek, 1984; A. N. Popov, 1976.

asymetria frazém

Podstata znakovej povahy frazém, ktorá sa prejavuje v rozčlenenosti formy frazémy a celostnosti jej významu, ktorý nie je súčtom významov jej komponentov.

Lit.: V. G. Gak, 1975.

asyntagmatické frazémy p. minimálne frazémy

autentickosť frazémy

Frazéma predstavuje intuitívne postihnutie podstaty referenčnej situácie, ktorú denotuje. Jej apercepcia v reči predpokladá plnú autentickosť subjektov, ktoré sú frazémou v kontakte. Frazéma nič "nezatajuje" a vyžaduje potom od príjemcu plnú citlivosť na hĺbku pochopenia referenčnej situácie, ktorá sa ňou predostiera. Pri plochom použití sa frazéma míňa svojím účinkom. Vo filisterskom a pedantnom úze pôsobí frazéma trápne. To hrozí dosť v pedagogickej praxi, kde vlastne chýba situácia, na ktorú frazéma referenčne odkazuje a ktorá sa len stručne a sucho naznačí, pričom chýba u žiakov aj dostatočná životná skúsenosť s príslušnými situáciami. Úlohou školy je však práve aj príprava na takéto situácie v živote. Adekvátnejšie sa zoznamuje mládež s frazeológiou v umeleckej próze, a to – cestou umeleckého zážitku – v plnej životnej motivácii, ktorá je pre úzus frazém nepostrádateľná.

autochtónne frazémy

Domáce, domorodé, pôvodné frazémy; op. alochtónne frazém. Porov. autochtónnosť frazém.

autochtónnosť frazém

Proti idiomatickosti frazém, ktorá je symptómom zžitosti frazémy s istou pospolitosťou, pojem autochtónnosti mieri na reálny domáci pôvod frazémy, ktorý nie je bežne zrejmý. Musí sa osobitne dokumentovať historickým a vecným sondovaním, a to všeobecnou históriou širšieho jazykového areálu. Skúma sa to na základe dejín etnických migrácií, kontaktov, trvalých ekonomických a kultúrnych stykov, vrátane etymologických analýz a dejín jazyka a kultúry vôbec. Napokon k tomu pristupuje aj antropologické skúmanie (p. aj univerzálny ľudský zmysel frazém). Porov. etnická špecifickosť frazém.

autosémantické frazémy

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných autosémantických gramatických slovných druhov; porov. menné, slovesné, adjektívne a adverbiálne frazémy; op. synsémantické frazémy.

bezekvivalentná frazéma

Frazéma, ktorá nemá v porovnávanom cudzom jazyku frazeologický ekvivalent, napr. sl.: niekomu cigáni v bruchu vyhrávajú – nem.: jd. hat Hunger. Niekedy sa hovorí o bezekvivalentnej frazéme, ak nemá v cudzom jazyku ekvivalent s rovnakou motivačnou bázou, rus.: biť bakluši – slov.: dívať sa pánu bohu do okien, leňošiť, zaháľať; angl.: to kick the bucket – slov.: otrčiť kopytá, zomrieť; slov.: prišiť niekomu niečo za golier – nem.: jm etwas in die Schuhe schieben, alebo ak frazéma obsahujú isté reálie, napr.: sl.: ísť do Spiša – čes.: jít do Hajan ap.

biblická frazeológia

Súbor frazém, ktoré pochádzajú z Biblie alebo z iného knižného cirkevného prameňa. Napríklad babylonská veža, hlas volajúceho na púšti, manna nebeská, Sodoma a Gomora, vypiť kalich horkosti (až) do dna.

byzantské príslovie

V tradičnej paremiológii typ príslovia, ktorý okrem vlastného významového jadra obsahoval aj zložky, ktoré explicitne vyjadrovali niektoré okolnosti vzniku príslovia, resp. nejaké jeho ohraničenie, špecifikácie a pod. Byzantské príslovie bývalo spravidla viacvetné a nie všetky jeho zložky boli rovnako obrazné, rovnako frazeologizované. Byzantské príslovie existovalo v istých prípadoch ako vývinový medzistupeň od väčších útvarov (napr. bájok, hádaniek) k vlastným prísloviam, prípadne korešponduje s inými podobnými jednotkami. Porov. wellerizmus.

celostný význam frazémy

Význam, ktorého nositeľom je frazéma ako celok. V súvislosti s jeho povahou sa hovorí aj o sémantickej transformácii či obraznosti, prenesenosti alebo metaforickosti (figuratívnosti) významu frazémy. Celostný význam vzniká vo vzájomnej súhre miery frazeologizácie spojenia, jeho konštrukčných daností aj ustálenosti. Popri frazémach s celostným významom, ktorý sa nazýva aj globálnym, vydeľujú aj frazémy s tzv. neglobálnym významom (keď sa význam celej frazémy zreteľne opiera o významy niektorých komponentov). Podobne ako lexikálny význam aj význam frazém má štruktúrny charakter. Jadro celostného významu frazémy tvorí denotačná zložka, povaha denotácie je však vo frazeológii dosť neurčitá. Medzi najdôležitejšie zložky významu frazémy patria konotačné prvky, ktoré sú vo význame frazémy obligátne. Práve ich privilegované postavenie v štruktúre frazeologického významu podmieňuje istú nekonkrétnosť vecného denotátu frazémy.

citátové frazémy

Frazémy prevzaté z cudzích jazykov, ktoré sa aj v prijímajúcom jazyku vyjadrujú vo svojej pôvodnej (cudzojazyčnej) podobe. Do tohto pojmu nepatria frazémy, ktoré majú iba nejaký prvok cudzojazyčný, patria sem iba jednotky, ktoré sú ako celok prevzaté z iného jazyka. Môžu to byť jednotky, ktoré už v pôvodnom jazyku mali platnosť frazémy (cum grano salis, last but not least), alebo jednotky, ktoré boli v pôvodnom jazyku nefrazeologickými (napr. odbornými) výrazmi (napr. corpus delicti – pôv. právnický termín, persona non grata – výraz z diplomatickej terminológie) a až v prijímajúcom jazyku sa frazeologizovali. Niektoré z bežnejších citátových frazém sa dosť často uplatňujú aj v kalkovanej podobe (in medias res – k veci, bez úvodu). Citátové frazémy majú štylistickú platnosť výrazných knižných prostriedkov.

Lit.: E. Smiešková, 1982.

citový akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

comparandum

Prvá časť základnej trojčlennej schémy prirovnania, t.j. jeho prirovnávaná časť.

comparatum

Tretia časť základnej trojčlennej schémy prirovnania, t.j. jeho prirovnávajúca časť.

čiastočná frazeologizácia p. frazeologizácia i frazeologizované spojenie.

člen frazémy i zložka frazémy i komponent frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorou je slovo, v ktorom však došlo k modifikáciám jeho uzuálnych vlastností. Preto niektoré frazeologické teórie členy frazémy označujú ako "neslová" alebo ako bývalé slová. Novšie teórie však z viacerých dôvodov (najmä ľahká možnosť aktualizovania prakticky všetkých vlastností slova) pripisujú komponentu frazémy povahu slova. Keďže frazémy sú významovo aj konštrukčne veľmi rozličné, rozdielne sú aj hodnoty jednotlivých členov frazémy. K ich rozlišovaniu možno pristupovať z viacerých hľadísk, najmä z hľadiska štruktúrneho, konštrukčného, tvarového, významového. Aplikáciou takýchto prístupov sa vydeľujú najmä také kategórie členov frazémy, ako sú stály člen a premenlivý člen frazémy, obligátny člen a fakultatívny člen, potenciálny člen a kľúčový člen (kľúčové slovo, resp. oporné slovo) frazémy (p.).

defrazeologická derivácia

Proces vzniku slova z frazeologickej jednotky, napr: biely ako sneh – snehobiely, lámať si hlavu nad niečím – hlavolam. Niekedy sa tento pojem stotožňuje s frazeologickou deriváciou.

Lit.: L. I. Rojzenzon, 1973.

defrazeologizácia

Zánik frazémy spôsobený buď rozpadom na základe samostatného vývoja komponentov alebo rozkladom frazémy pri aktualizácii priameho významu komponentov.

deminutívny variant frazémy

Jeden z najproduktívnejších typov slovotvorného variantu (p.) frazémy. Vzniká ustáleným zamieňaním ľubovoľnej (najmä substantívnej) zložky frazémy za jej deminutívnu odvodeninu, napr. vyrásť z detských nohavíc – nohavičiek, vojna ako remeň – vojnička ako remeň. Tento typ variantnosti sa vyznačuje istými štylistickými odchylkami od základného variantu a niekedy prináša aj malé významové posuny v platnosti frazémy.

denotácia frazém p. celostný význam frazém.

denotačná seméma p. semémová analýza frazém.

denotačná seméma druhotná p. semémová analýza frazém.

denotačná seméma prvotná p. semémová analýza frazém.

denotát frazémy p. celostný význam frazémy

denotátor frazémy

Materiálne (komponentné a konštrukčné) stvárnenie frazémy videné vo vzťahu k jej denotátu.

derivácia frazémy

Proces, pri ktorom je frazeologická jednotka modifikovaná buď derivačnou zmenou komponentu frazeologickej jednotky, paradigmatickou zmenou v štruktúre frazémy alebo rozšírením spojenia o ďalší, funkčne odlišný (veľmi často verbalizačný) komponent, pričom dochádza k zmene jej syntaktickej funkcie. Príkladom prvého typu derivácie je spojenie anjelská trpezlivosť – anjelsky trpezlivý, plávať proti prúdu – plavba proti prúdu, príkladom druheho spôsobu derivácie sú frazeologizmy dlhá chvíľa – z dlhej chvíle, a príkladom tretieho typu derivácie sú frazémy: veľká voda – prihrnúť sa ako veľká voda, dlhá chvíľa – čítanie na dlhú chvíľu, Scylla a Charybda – preplávať medzi Scyllou a Charybdou. Niekedy sa derivácia označuje aj termínom → transformácia (Filipec – Čermák, 1985). Od frazeologickej derivácie treba odlišovať → defrazeologickú deriváciu, pri ktorej ide o vznik slov z frazeologických jednotiek. Často sa však pod pojem frazeologická derivácia zahŕňa aj tento jav. (Rojzenzon, 1973, s. 84-85, Bierich a kol., 1993, s. 14).

Porov. gramatická derivácia, kategoriálna polyfunkčnosť, kategoriálno-synkretická frazéma, transpozícia

Lit.: W. Fleischer, 1982, V. L. Archangeľskij, 1964.

designát frazémy

Pojmová, resp. výroková zložka významu frazémy, ktorá býva často dosť vágna (mnohé frazémy sú kategoriálne ambivalentné, a tak aj ich designát býva pomerne neurčitý, situáciu s jeho určovaním ešte viacej komplikuje takmer obligátna prítomnosť konotačných zložiek vo význame frazémy).

designátor frazémy

Materiálne (komponentové a konštrukčné) stvárnenie frazémy videné vo vzťahu k jej designátu.

deštrukcia frazémy

Druh aktualizačného postupu (p.), pri ktorom sa zámerne alebo aj mimovoľne (a teda zväčša chybne) zasahuje do stvárnenia frazémy alebo do zvyčajných spôsobov jej zapojenia do kontextu, takže výsledkom je úplné rozbitie jej ustáleného významu, jej obraznosti aj štylistickej platnosti. Mimovoľná alebo nedomyslená deštrukcia vedie v lepšom prípade k aktualizácii vlastných významov príslušných slov, v horšom prípade môže vyústiť až do nezrozumiteľného výrazu, príp. do prázdneho verbalizmu. Zámerná deštrukcia cieľavedome stavia jednak na zapájaní jednotlivých zložiek do vlastných kontextov, jednak na dostatočnej signalizácii príslušnosti týchto zložiek do danej frazémy. Napr. Štrasserova báseň Dážďovka jar má takéto verše: Marec, leje. Sneh je na hniličku. (Kvapky prikladajú uši k zemi). Srdce, viazané v koži, (tak nepravidelne si ma preklepáva.) Napokon, jar vždy šla cez mŕtvoly. Až posledné slovo básne (mŕtvoly) ukáže na jej začiatok, a tak sa odkryla deštruovaná, úplne rozložená frazeologizovaná pranostika Marec – poberaj sa, starec.

diachrónna frazeológia

Oblasť frazeológie skúmajúca frazeologický fond a systém v určitých etapách jeho vývinu z aspektu porovnávania s ostatnými vývinovými obdobiami.

diachrónny výskum frazeológie

Výskum frazeologického fondu a jeho systému z hľadiska diachrónnej frazeológie (p.). Ide o výskum určitých štruktúrno-gramatických, štruktúrno-sémantických a i. osobitostí frazeologického fondu hociktorého vývinového obdobia. Medzi hlavné úlohy tohto výskumu patrí postihnutie dlhodobého vývinového frazeologizačného procesu, zistenie historických prototypov frazém (p.), ktorými sú často voľné spojenia. Výskum sa zameriava na frazeológiu jednak z čisto jazykovej stránky z hľadiska vzniku a vývinu formy jednotlivých frazém, ich sémantiky a funkcie, jednak sleduje etymologickú stránku frazém v širšom zmysle. Porov. vývin frazém.

didaktická efektívnosť frazeológie

Osvojovanie frazeológie prostredníctvom spojenia reči s komunikatívnymi situáciami bežného života. Pritom nejde len o osvojenie frazém, ale aj o získanie morálneho poučenia z nich.

distribúcia frazém

Okolie frazém, dané sumou všetkých jej výskytov vo vzťahu k iným prvkom. Pri distribúcii frazém možno určiť jej kvantitatívnu zložku – frekvenčnú charakteristiku a kvalitatívnu zložku – sémantickú povahu záväzných valenčných prvkov alebo minimálneho okolia frazém. Niekedy sa rozlišuje tzv. vonkajšia distribúcia frazém (vzťahy komponentov a samotnej frazémy k jej slovnému okoliu) a tzv. vnútorná distribúcia (vzťahy medzi komponentmi frazém navzájom). Ďalej sa niekedy rozlišuje reálna distribúcia (schopnosť frazém vystupovať v reálnom slovnm okolí pri konkrétnej realizácii v reči) a potenciálna distribúcia (schopnosť frazém vystupovať v lexikálnom okolí istého typu alebo štruktúry, napr. v jednoduchej vete a v zloženom súvetí.

Lit.: O. S. Achmanova, 1969; V. L. Archangeľskij, 1964.

distribučná metóda

Metóda, skúmajúca morfologicko-syntaktické a lexikálno-sémantické okolie frazém. Porov. aj distribúcia frazém.

Lit.: M. T. Tagijev, 1966; P. Ďurčo, 1987.

dištančné zapojenie frazémy do kontextu p. kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu

dolný prah ustálenosti p. prah ustálenosti.

domáca frazeológia

Vrstva frazeologických jednotiek konkrétneho jazyka, ktoré v ňom vznikli (najčastejšie frazeologizáciou voľných slovných spojení) v rôznych obdobiach jeho vývoja. Odráža národnú špecifiku frazeológie daného jazyka, pretože frazémy patriace do domácej frazeológie sa vyskytujú (s výnimkou ich prevzatia do iného jazyka alebo vzniku paralelných frazém v rôznych jazykoch) iba v tomto jazyku. V slovenčine patria do domácej frazeológie napríklad jednotky vyjsť na mizinu, brať niekoho na paškál, dlhý ako týždeň pred výplatou, sprostý ako tágo a i. Porov. aj autochtónne frazémy

druhotná i sekundárna frazeologizácia p. frazeologizácia.

druhotná transpozícia frazémy

1. Odvodzovanie novej frazémy z už existujúcej frazémy v jazyku, napr. Tichá voda brehy myje (prek.) – tichá voda. Porov. aj frazeologická derivácia.

2. Odvodzovanie nového významu na pozadí už existujúceho (prvotného) frazeologického významu tej istej frazémy. Porov. aj polysémia frazém (postupný typ polysémie).

druhotný význam frazémy

Význam frazémy, ktorý vznikol odvodením z už existujúceho (prvotného) významu. Tento typ významu sa vydeľuje iba pri tzv. postupnej frazeologickej polysémii.

dvojitá (resp. trojitá) frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

dvojaká skutočnosť frazémy

Fakt vyplývajúci z obraznej povahy frazém. Obraz tu – už sám osebe ako "východisková mienená skutočnosť" – slúži druhotne, vo vlastnom zmysle ako homologický model "cieľovej skutočnosti", ktorý sa v teórii modelov označuje ako "originál". V semiotike je to proti "obraznej skutočnosti" – tzv. "referenčná skutočnosť", to jest vlastná skutočnosť, o ktorej sa "referuje". Je to podmienené faktom, že obraz "upozorňuje" na isté charakteristické, pre výpoveď relevantné znaky originálnej skutočnosti. Robí to však nie logickou cestou, ale sugestívnym navodením želaného vnímania tejto originálnej skutočnosti. Proti logickému modelu sa frazematický obraz vyznačuje "odhaľovacou", "usvedčovacou" útočnosťou, ktorej prijímateľ výpovede sugestívne podlieha, ako by sa nevedel tomu "ubrániť". V tom spočíva sémiotická frapantnosť frazém (p.).

dvojitá variantnosť

1. Špecifický prípad ustálenej premenlivosti frazém, pri ktorom sú rozdiely medzi dvoma (viacerými) podobami, variantmi až na dvoch rovinách ich výstavby. Môže ísť o kombináciu lexikálnej variantnosti (p.) s morfologickou variantnosťou (p.) (napr. nemať ani babku – nemať ani grajciara), morfologickej variantnosti so syntaktickou variantnosťou (p.) (napr. spí ako zarezaný – spí, akoby ho zarezal), lexikálnej variantnosti so syntaktickou (p. fakultatívny člen frazémy). Súhrnné pomenovanie pre všetky uvedené prípady dvojitej variantnosti, ako aj pre prípady ešte zložitejšie je názov komplexný variant frazémy (p.).

2. Druh variantu frazémy, ktorý sa vyznačuje dvojitou variatnosťou, prípadne premenlivosťou na všetkých troch rovinách relevantných pri výstavbe frazémy (morfologická, syntaktická a lexikálna). Základnou podmienkou aj pri vydelení tohto druhu ostáva, že aj napriek všetkým uvedeným zmenám sa význam frazémy zásadne nemení, že teda aj všetky premeny v tvare jednotky sú viac-menej ustálené. Porov. kombinovaná variantnosť.

dvojjazyčné frazeologické slovníky

Slovníky, v ktorých sa podľa frazeografických kritérií spracúva frazeológia dvoch jazykov. Pri slovníkovom spracovaní sú možné tieto základné typy ekvivalencie: symetrická ekvivalencia, relatívne symetrická ekvivalencia, asymetrická ekvivalencia. Pri frazémach možno určiť gramatickú a štylistickú charakteristiku pomocou systému kvalifikátorov a uviesť exemplifikačný materiál.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vzniklo u nás niekoľko dvojjazyčných frazeologických slovníkov, ktoré boli zamerané na školskú prax. Obsahovali od 2000-5000 frazém (E.Ondrčková-D.Hanning: Nemecko-slovenský frazeologický slovník, l978, l988; P. Kvetko: Anglicko-slovenský frazeologický slovník, l984, l99l; K. Habovštiaková-V. Hasák-M.Töroková: Maďarsko-slovenský frazeologický slovník, l980; E. Smiešková-E.Simané Havas: Slovensko-maďarský frazeologický slovník, l98l; V. Grundlerová-J.Škultéty-J.Taraba: Francúzsko-slovenský frazeologický slovník, I, II, l990). V tlači je Slovensko-nemecký frazeologický slovník (E. Ondrčková) a Rusko-slovenský frazeologický slovník (P. Ďurčo a kol.)

dvojrozmernosť (dvojplánovosť) frazémy

Chápanie frazémy z hľadiska diachrónnej frazeológie. D. f. je založená na dialektickom napätí a vzťahu medzi pôvodným konkrétnym významom slovného spojenia a jednotným celostným (frazeologickým) významom, ktorý nepredstavuje súhrn významov jednotlivých komponentov. Pôvodný konkrétny obraz frazémy sa zachováva v podobe vnútornej formy frazémy (p.), v podobe konkrétnej predstavy, ktorá motivuje druhotný (frazeologický, celostný) význam celého spojenia, napr. zahryznúť do kyslého jablka, mať na rováši u niekoho niečo.

dynamika frazeológie

Celkový stav frazeológie v hociktorej etape jej vývinu, vyznačujúci sa napriek mnohostrannej ustálenosti frazeológie jej rozmanitými premenami. Premenlivosť frazeológie sa môže dotýkať samej existencie istých frazém (napr. vzniku nových a ústupu už existujúcich frazém), rozvoja variantnosti frazém (opäť vznik nových a ústup niektorých spomedzi už existujúcich variantov), rozširovania alebo zužovania radu paradigmatických foriem pri jednotlivých frazémach, frazeologickej derivácie (teda vzniku nových frazém na báze už existujúcich frazém), vzniku alebo ústupu jednotlivých významov pri konkrétnych frazémach, prehodnocovania štylistických vlastností frazém, ako aj rozličných možností parafrázovania (aktualizovania) frazém. Uvedené mnohoraké možnosti obmieňania frazém zaraďujú frazeológiu medzi tie oblasti jazyka, v ktorých sa dynamika prejavuje veľmi výrazne a zreteľne.

dysfemické frazémy i dysfemistické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) skupina štylisticky príznakových frazém, ktoré vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska štylistiky. Za disfemistické frazémy J. Mihál pokladá: tárať dve na tri, smrť ho preskočila, zadrhnúť sa konopou a i.

ekvivalentnosť frazémy so slovom

V začiatkoch rozvíjania modernej frazeologickej teórie určujúca vlastnosť frazémy, ktorá sa pokladala za základný poznávací znak (kritérium) frazeologickosti istého ustáleného spojenia. Neskôr teória ustúpila od uplatňovania tohto kritéria, pretože sa podľa neho z frazeológie automaticky vylučovala celá oblasť frazém s výpovednou platnosťou. Neskôr teória toto kritérium nahradila kritériom súvzťažnosti frazémy so slovom (p.), potom sa s touto vlastnosťou aj naďalej počítalo, ale už nie v platnosti rozhodujúceho kritéria frazeologickosti, resp. nefrazeologickosti slovného spojenia, lež v platnosti jedného z viacerých znakov istých typov frazém.

eliptický variant frazémy

Rečová, nie ustálená skrátená podoba, ktorá vzniká po zapojení frazémy do kontextu s takými slovami, ktoré sú aj zložkami frazémy, alebo pri situačnom opakovaní tej istej jednotky (napr. v dialógu: Trafila kosa na kameň? – Trafila). Odlišuje sa teda od skráteného variantu frazémy, ktorý je už v jazyku ustálený (napr. aj slovníkovo zachytený). Pokiaľ elipsa nemení význam frazémy, je to eliptický variant frazémy. Ak by sa elipsou menil, alebo posúval význam frazémy, ide už o syntaktickú aktualizáciu frazémy.

emocionálnosť frazémy

Komponent konotatívneho obsahu frazém, vyjadrujúci emocionálno-hodnotiaci vzťah hovoriaceho k predmetu vyjadrenia.

empirický model frazémy

Hierarchicky a štruktúrne usporiadaná schéma zachytávajúca vzťahy lexikálnych prvkov, zaregistovaných pri zisťovaní individuálnych interpretácií frazém bežnými používateľmi jazyka pri psycholingvistických experimentoch.

Lit.: P. Ďurčo, 1994.

estetické vyznenie frazémy p. frazéma ako estetický fakt

etnická špecifickosť frazémy

Spočíva vo fakte, že obraznosť frazém, ktorá je ich základom, nie je len hlbším postihnutím situácií po vecnej stránke, lebo prezrádza pritom aj optiku, zorný uhol, etnické hľadisko a mentalitu danej pospolitosti, ako sa to všetko odráža v hlbšom chápaní a riešení životných situácií, a to práve význačne charakteristicky. Preto sa frazeológia pokladá za idiomatické jadro jazyka danej komunity. Frazeológia svojím spôsobom dokumentuje povahu daného jazykového spoločenstva, špecifickosť jeho života, kultúry a histórie. Paradoxné je však pritom, že túto etnickú príznakovosť pociťujú skôr cudzinci než domáca sféra. Tak sa dá vysvetliť, že sa takto prirodzeným tlakom – na jednej strane komunikačných potrieb a – na druhej pohotovej ponuky frapantných, vhodných cudzích frazém v etnických kontaktoch, domáci fond obohacuje. Prebraté frazémy sa stávajú pritom súrodou zložkou domáceho fondu frazém, až tak, že sa začínajú pokladať za rovnako idiomatické (p. autochtónnosť frazém). Zdá sa teda, že v tejto veci viacej rozhoduje autentickosť frazém než ich autochtónnosť. Porov. aj idiomatickosť frazém.

eufemické frazémy i eufemistické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska štylistiky. Ich podstatou je zjemňujúce obrazné označenie nepríjemných, resp. spoločensky neprijateľných, nneodobrovaných životných situácií. Teda napr. namiesto byť opitý, podnapitý sa povie mať pod čepcom/pod čiapkou, alebo ináč zasa jazyk sa mu potkol (keď niekto nedokáže plynulo rozprávať), namiesto rodiť, porodiť sa povie byť za plachtou a p.

explicitnosť frazémy

1. Jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá vyplýva z nepomeru medzi viacslovnou formou, viacslovným stvárnením a ich celostným jednotným významom.

2. Pri frazémach s fakultatívnymi zložkami ten prípad, keď sa frazéma uplatňuje vo forme obsahujúcej aj takýto fakultatívny komponent.

3. Tendencia frazém, resp. jednej lexémy k rozšíreniu počtu komponentov, napr. rus.: uzkoje mesto – rasšivanije uzkich mest.

Porov. frazeologické antinómie.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; J. Mlacek, 1986/87.

expresívna vrstva frazém

Je to časť frazém životnej vrstvy, ktorá expresívne okoreňuje štandardnosť styku v tejto sfére.

expresívne frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o ich triedenie z hľadiska štylistiky. Za expresívne frazémy pokladá napr.: vytrieť niekomu kocúra, nechať tam zuby, hovoriť po [proti] srsti, mať slabé držiaky a i.

expresívnosť frazémy

Subjektívne, osobné angažovanie sa hovoriaceho vo vyjadrení daného faktu frazémou, vnútorné stotožňovanie sa s ním, čo sa vo frazéme prejaví istou prozodickou, sémantickou či syntaktickou hyperbolizáciou, a to na spôsob osobnej simulácie zobrazovaného javu: povedať, čo komu slina na jazyk prinesie, zahryznúť si do jazyka, pomastiť si črevá. Expresívnosť, ako už tu vidno, často ústi do drsnosti, hrubosti, v krajných prípadoch do obscénnosti, drastickosti, až brutality (porov. aj drsnosť frazémy, étos frazémy). Náprotivkom expresívnosti je kultúrnosť frazémy (p).

expresívny akcent

Funkčný aspekt frazémy, keď sa jednoznačne do popredia dostávajú nie vecné, ale najmä výrazne subjektívne zložky vo význame frazémy, pričom môže dochádzať ku krajným (napr. aj spoločensky neprijateľným, tabuizovaným) vyjadreniam. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho. Porov. aj expresívnosť frazémy.

fakultatívny člen frazémy

Komponent, ktorý sa v jednej podobe frazémy (úplnej, resp. rozšírenej) vyskytuje, v druhej podobe frazémy (skrátenej) sa nevyskytuje, pričom jeho prítomnosť, resp. neprítomnosť nenarúša významovú ustálenosť a identitu frazémy. Porov. aj eliptický variant frazémy.

figuratívnosť frazémy p. obraznosť frazémy.

figuratívny význam

Význam vytvorený zvláštnym využitím a usporiadaním slov na základe využitia jazykových figúr, ako je aliterácia, elipsa, metafora, metonymia, oxymorón, paronomázia, paralela, pleonazmus synekdocha atď.

fráza

1. Mimo frazeologickej terminológie: a) veta, výpoveď, b) istá rytmická zložka výpovede, c) nič nehovoriaca floskula, klišé.

2. V začiatkoch budovania novej frazeologickej teórie jedno zo základných označení pre jednotku frazeológie (popri názvoch frazeologický obrat, frazeologický zvrat, frazeologická jednotka, frazeologický výraz (p.).

3. V súčasnej teórii názov jedného druhu v rámci konštrukčnej klasifikácie (p.) jednotiek, a to frazém, ktoré majú vetnú alebo súvetnú, prípadne až zloženú súvetnú stavbu. Do pojmu fráza teda patria napr. takéto rozličné frazémy: Brucho mu k chrbtovej kosti prirástlo (o veľmi chudom); Toho budú na dvakrát pochovávať (o veľmi tučnom); Sýty hladnému neverí; Kto chce kam, pomôžme mu tam; Keby nebolo keby ...; Babka k babce, budú kapce; Bol jeden mních, mal moc kníh a nevedel nič z nich.

frazéma i frazeologizmus

1. Základná jednotka frazeologického systému jazyka.

2. Špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou, ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali.

3. V niektorých frazeologických koncepciách slovné spojenie blížiace sa frazeológii (napr. v niektorých bulharských teóriách).

4. V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu (frazéma a idióm) základnej jednotky frazeológie.

5. V tej istej teórii samostatne názov pre základnú jednotku frazeológie pri uprednostnení jej tvarových aspektov (vedľa toho názov idióm ako pomenovanie základnej jednotky frazeológie pri jej sledovaní viacej zo sémantického hľadiska).

frazéma ako estetický fakt

Je to špecifická charakteristika na osi pragmatický fakt – estetický fakt. Táto charakteristika sa v skutočnosti môže pociťovať na celej rozlohe frazeológie, s výnimkou vulgárnych a obscénnych zvratov. Niečo iné je oná vrstva frazém, kde ide o explicitné estetické exponenty frazém, ako je verš, rytmus, rým, eufónia ap. Pri bežných frazémach bez expresívnej extremity chápeme ich estetickosť vo veľmi všeobecnom zmysle, a to ako fakt, že frazéma je trvalý, hotový semiotický útvar, v ktorom symbolický, evokačne naliehavý a zmyslovo prierazný obraz charakteristických životných situácií nesie v sebe hĺbkový životný zmysel, a to ako výsledok vyššej intelektuálnej, mravnej, citovej a v tom aj estetickej úrovne istej pospolitosti. Preto sa frazémy prijímajú ako emblém duchovnej tvorivosti danej society. Pritom tento charakter pociťujeme aj pri frazémach s neplnou vetnou platnosťou, ktoré tvoria jadro frazeológie.

frazéma ako fakt kultúry

Skutočnosť, že frazémy predstavujú vo všeobecnosti úroveň, na ktorú sa spoločnosť dopracovala pri reflektovaní jednotlivých životných javov médiom frazeológie. Myslí sa tým na myšlienkovú, poznávaciu, hodnotiacu, mravnú a diskurzívnu úroveň vrátane úrovne semiotickej realizácie toho všetkého, nevynímajúc únosnú mieru expresívnosti a – vôľou referenčných životných situácií, ako aj obrazov a prozodickým utváraním frazém, ale hlavne postihovaním zmyslu mienenej skutočnosti – ani estetické prehĺbenie frazematických jednotiek.

Fond frazém predstavuje v svojom semioticky hĺbkovom zmysle výsledok duševnej tvorivosti danej pospolitosti, t.j. dosiahnutú úroveň poznania a jeho artikulácie, schopnosť morálneho cítenia a etickej reflexie, kultivovanosť citu a jeho tlmočenia, najmä vo vzťahu k všadeprítomnému fenoménu expresívnosti, v neposlednej miere sa zračí i v diferencovanosti estetického prieniku do utvárania frazémy a v jeho tvarovej manifestácii. V užšom zmysle predstavuje fond frazém sám osebe vonkajší dokument tejto duchovnej kultúry, ktorý sa písomne tezauruje, edične rozširuje, vedecky spracúva a pedagogicky reflektuje.

frazéma s komunikatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorý sa vyznačuje výpovednou funkciou. Patria sem všetky paremiologické útvary, ale aj mnohé jednotky frazeológie v užšom zmysle (neparemiologickej povahy). Sú to všetko frazémy s vetnou alebo súvetnou stavbou. Komunikatívna funkcia je vo frazeológii v mnohom odlišná od komunikatívnej platnosti aktuálnych výpovedí (napr. odlišné kultúrne, resp. hovorové hodnoty, tradícia platnosti výroku a pod.).

frazéma s nominatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorý dominantne plní pomenovaciu funkciu. Povaha nominácie je však pri týchto frazémach iná ako pri slovnom pomenovaní. Stálou zložkou pomenovania sú záväzné konotácie, pomenovanie je teda komplexnejšie. F. Miko to vyjadril formuláciou, že frazémy "pomenúvajú vyjadrujúc". Patria sem frazémy s nevetnou stavbou. Frazémy, ktorých význam sa blíži k čistej nominácii, sú vo frazeológii okrajovým, netypickým druhom, a preto sa niekedy označujú ako kvazifrazémy, resp. kvaziidiómy (p.).

Lit.: F. Miko, 1978; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

frazéma s nominatívno-komunikatívnou funkciou

Funkčný typ frazém, ktorého isté varianty plnia komunikatívnu funkciu, kým iné zasa nominatívnu funkciu. Je to typ, ktorý sa tradične vydeľoval, ale ktorého podstata je protirečivá. Zmeny takéhoto typu menia kategoriálne sémy takýchto jednotiek, nejde o varianty tej istej frazémy (aj pri ich vecnej blízkosti), ale o prípad frazeologickej derivácie. Keďže sa tu narušila identita frazémy (sú to dve frazémy, napr. maľovať čerta na stenu – frazéma s nominatívnou funkciou, Nemaľuj čerta na stenu - osobitná frazéma, a to príslovie), nemožno už hovoriť o jednom type.

frazeodidaktika

Metodika frazeologického vyučovania pre základné a stredné školy, ktorá kladie dôraz na ovládanie frazeologickej zložky spisovného jazyka v rečovej kultúre žiakov, pričom sa zdôrazňuje perspektívne uplatnenie tejto kultúry v dospelom veku. Metodicky vhodne organizovanou výučbou predpokladá sa utvorenie tzv. frazeologickej rezervy pre rečovú kultúru v nasledujúcom vývine osobnosti žiaka. Do úvahy pritom prichádzajú dva aspekty: objektívny, čo znamená kultivovaný opis a poznávanie a subjektívny aspekt hovoriaceho, t.j. emocionálne, angažované a operatívne hodnotenie.

frazeografia

Teória a prax zostavovania a spracovania frazeologických slovníkov. Slovníkové spracovanie frazeológie má na Slovensku dlhšiu tradíciu a je spojené s dvojjazyčnými i viacjazyčnými slovníkmi, ktoré spolu s lexikou uvádzajú aj istý výber frazeológie. Takýto charakter má napr. práca Daniela Sinapia Horčičku Neoforum Latino-Slavonicum (l678), Idiotikon Slovacicum (l808) J. Ribaya, Frazeológia latinsko-nemecko-maďarsko-slovenská z roku l750 zostavená F. Wagnerom. Časť slovenských prísloví z Horčičkovej zbierky prevzal a preložil do češtiny Pavol Doležal. Na jeho knihu Grammatica Slavico-Bohemica (l746) nadviazal A. Bernolák dielom Slovenská gramatika (Grammatica Slovaca l790), kde v kapitole Adagia Slavica uvádza 52l ustálených výrazov. V dodatku k ďalšej práci Etymologia vocum Slavicarum (l79l) uvádza ešte okolo 230 frazeologických jednotiek, zväčša odlišných od prvej zbierky (Adagia...). Do svojho celoživotného diela Slowár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí (l825-l827) zakomponoval obe zbierky frazeológie. Slowár obsahuje okolo 2800 jednotiek. Aj v súčasnej slovenskej frazeografii prevládajú prekladové slovníky (p. dvojjazyčné frazeologické slovníky), kým ucelený slovníkový opis slovenskej frazeológie ešte stále chýba. Samotný termín frazeografia sa vydeľuje až v novšom období na pozadí pojmu lexikografia. Jeho vyčlenenie sa opiera o skutočnosť, že spracovanie frazeologických slovníkov má v porovnaní s inými lexikografickými opismi viaceré celkom špecifické postupy a ciele.

frazeolexéma

Frazéma nominatívneho a predikatívneho typu. Oproti nej stoja tzv. komunikatívne frazémy propozičného a polypropozičného typu, resp. frazeotextémy.

Lit.: W. Fleischer, 1982; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

frazeológia

1. Lingvistická disciplína skúmajúca všetky stránky frazém. Podľa prístupu k jednotlivým stránkam frazeologických jednotiek sa v nej vydeľujú viaceré čiastkové disciplíny, ako napr. historická frazeológia, porovnávacia frazeológia a pod. Porov. aj idiomológia aj idiomatika.

2. Súhrn všetkých frazém, frazeologických jednotiek v jazyku. Do tohto súhrnu sa niekedy zaraďovali iba nevetné jednotky a vtedy sa hovorilo o frazeológii v užšom zmysle. Keď sa do predmetu frazeológie zahrnuli aj obrazné ustálené vetné jednotky s komunikatívnou funkciou, vydelila sa tzv. frazeológia v širšom zmysle. Podľa príznaku idiomatickosti sa frazeológia v tomto zmysle rozdeľuje na idiomatickú a neidiomatickú (p. idiomatické frazémy aj neidiomatické frazémy). Porov. aj idiomatika.

3. V neterminolgickom, voľnom filologickom vyjadrení spôsob vyjadrovania sa nejakého jednotlivca (napr. Štúrova frazeológia, Dubčekova frazeológia) alebo spôsob vyjadrovania sa, ktorý je typický pre nejaký odbor (napr. ekonomická frazeológia, politologická frazeológia atď.).

frazeológia a etnografia

Dve samostatné vedné oblasti, medzi ktorými je interdisciplinárny vzťah a ktoré nevyhnutne na seba nadväzujú. Spojením medzi nimi je paremiológia (p.) ako subdisciplína folkloristiky skúmajúca pôvod a vývin parémií, ktoré sú zároveň aj predmetom skúmania v jazykovede, v rámci frazeológie. Vzťah f. a e. však nesúvisí iba s paremiológiou. Pôvod viacerých frazém je v materiálnej i duchovnej kultúre, teda v obradoch, zvykoch, poverách, v ľudovej slovesnosti, v ľudových remeslách a pod., čo vytvára styčné plochy pre obe disciplíny.

frazeológia a preklad

Vzťah frazeológie a prekladu vyplýva zo zložitosti frazém ako špecifických jazykových jednotiek. Práve táto špecifickosť spôsobila, že v minulosti sa na jednej strane zdôrazňovala nemožnosť ich prekladu, nepreložiteľnosť frazeológie, na druhej strane sa zasa zdôrazňovala požiadavka, že ekvivalentom frazémy originálu musí byť v preklade iba frazéma. V súčasnosti sa vzťah frazeológie a prekladu rieši spôsobom, ktorý je medzi týmito dvoma krajnými pólmi. Sú známe ťažkosti pri hľadaní frazeologického ekvivalentu východiskovej frazémy, niekedy ho ani nemožno nájsť (p. bezekvivalentná frazeológia), za prekonanú sa však považuje téza o nepreložiteľnosti frazeológie. Do úvahy sa musia brať popri totožnosti ich pojmovej zložky také vlastnosti frazém ako je obraznosť, expresívnosť a štylistická platnosť, v záujme zachovania ktorých sa niekedy pri preklade frazém môže dať prednosť jednoslovnému ekvivalentu.

Lit.: J. Mlacek, l98O.

frazeológia ako lingvistická disciplína p. frazeológia.

frazeológia v poézii

Jedno z typických uplatnení frazeológie, ktorého produktívnosť vyplýva zo základných vlastností frazeológie, a to predovšetkým z jej metaforickosti (resp. z dvojplánovosti jej významu), zo záväznej prítomnosti konotácií, z jej rozčlenenosti na viac komponentov, z jej všeobecnej ustálenosti a rozšírenosti (z jej známosti u používateľov jazyka). Frazeológia však nie je obligátnou zložkou básnického vyjadrovania. Uplatňuje sa najmä v poézii takých básnikov, ktorí preferujú expresívne vyjadrovacie prostriedky, alebo ktorí sa vyznačujú analytickým prístupom k celému jazykovému výrazivu.

frazeológia v próze

Podobne ako v iných literárnych formách uplatňuje sa frazeológia najmä pre svoju expresívnosť, rozličné hodnotiace konotácie a pre svoju obraznosť. Nie je však všeobecne uplatňovaným prostriedkom: Frazeológiu využívajú najmä prozaici, ktorí aj spomedzi iných jazykových prostriedkov uprednostňujú expresívne výrazivo. Frazeológia sa v próze využíva vo všeobecnosti dvoma spôsobmi: a) autor sa spolieha na vlastné znaky frazémy, práve na jej expresívnosť, obraznosť a rozličné pragmatické konotácie; pri takomto postupe sa v próze zvyčajne vyskytuje najviac frazém, b) autor sa opiera o tie isté znaky frazémy, pociťuje istú mieru ich opotrebovanosti, ošúchanosti ("poklesnutosti"), a preto frazémy individuálne obmieňa, aktualizuje. Aktualizácia sa pritom stáva prostriedkom na "hru" s vlastným významom frazémy i s doslovnými významami komponentov, prostriedkom na budovanie dvoch rovín vo výstavbe textu. Krajnými prípadmi takéhoto uplatňovania frazém sú frazeologický obraz (p.) a deštrukcia frazémy (p.).

frazeológia v publicistike

Frazeológia, ktorá sa bežne využíva v publicistike, resp. v niektorých jej útvaroch. Je to predovšetkým vlastná publicistická frazeológia (p.), ale aj isté okruhy nápadných jednotiek spomedzi hovorových aj knižných frazém. Frazeológia sa v publicistike používa najmä pre svoje stabilné významové aj hodnotiace zložky (ponúka nielen pomenovania, ale aj hodnotenie). V súvislosti so silnou automatizáciou publicistiky dochádza aj pri bohatšom uplatňovaní frazém k ich ošúchavaniu, k tomu, že frazémy strácajú vlastné kvality a môžu sa meniť na klišé (p.), na prázdnu novinársku frázu.

frazeológia v širšom zmysle p. frazeológia.

frazeológia v užšom zmysle p. frazeológia.

frazeologická analógia

Vzťah medzi frazémami dvoch jazykov, ktoré sa zhodujú svojím významom, ale líšia svojou obraznosťou. Takýto vzťah je napríklad medzi slovenskou frazémou vyčistiť niekomu žalúdok a ruskou frazémou namyliť šeju komu-n. (dosl. namydliť krk niekomu), alebo medzi slovenskou frazémou vedieť v niečom chodiť a franc. jednotkou savoir nager (dosl. vedieť plávať).

frazeologická bibliografia

Súhrn záznamov prác a dokumentov, týkajúcich sa frazeológie ako lingvistickej disciplíny a registrácie frazeologických jednotiek jazyka.

Lit.: P. Ďurčo (ed.), 1992.

frazeologická izoglosa

Čiara naznačená na jazykovej mape označujúca územné rozšírenie frazém spojených jedným štruktúrno-sémantickým modelom. Porov. areálový opis frazeológie.

frazeologická chyba

Porušenie frazeologickej normy, pri ktorom sa bez príslušného zámeru niečo na frazéme modifikovať zasahuje jej ustálený význam, zmysel jej obraznosti, ustálenosť jej stvárnenia, jej vlastná štylistická hodnota alebo hranice jej kompatibility s kontextom istého typu. Najvýraznejšie sú chyby, ktoré narúšajú význam frazémy alebo povahu jej obraznosti. Takouto chybou bolo, keď sa v nedávnej minulosti z ideologických dôvodov vo frazéme chudobný ako kostolná myš, ktorá je frazeologickým europeizmom, vynechávalo slovo kostolná. Je to komponent, ktorý je kľúčom k pochopeniu obraznosti prirovnania (kostol = holé múry, myš sa tam nemá čoho nažrať, je tam teda veľmi biedna, chudobná) a jeho vynechanie bolo porušením celého obrazu a celkom neurčitým robilo aj celé prirovnanie (mohla tu vzniknúť otázka, prečo je práve myš symbolom chudoby). Iný typ frazeologickej chyby vzniká nefunkčným hromadením synonymických frazém vedľa seba, prípadne nefunkčným spojením frazémy s ekvivalentným lexikálnym prostriedkom. Chybne sa napr. v jednej staršej populárnej piesni spievalo: nerob mi na zlosť, prší, neprší, mám ťa po uši, až nad hlavu, dosť (mať niečoho po uši = mať niečoho vyše hlavy, nad hlavu = mať niečoho dosť). Ak sa uvedené typy porušenia normy robia zámerne, s úmyslom vyťažiť z narušenia normy nejaké ozvláštnenie výrazu, jeho obohatenie, nehodnotia sa ako chyby, sú to funkčné aktualizácie frazém.

frazeologická jednotka

Skorší názov pre frazému (1. a 2. význam), ktorý sa uplatňoval najmä pri zavádzaní novej frazeologickej teórie i zodpovedajúcej terminológie.

frazeologická kontaminácia

Jeden z aktualizačných zásahov do frazémy, ktorý spočíva v skrížení formálnej alebo významovej výstavby frazémy s inou frazémou alebo s voľným kontextom. Podnetom na kontaminovanie sa zvyčajne stáva paralelná výstavba dvoch spojení (napr. spoločný alebo podobný komponent, podobné konštrukčné stvárnenie atď.) alebo nejaké spoločné či príbuzné významové vlastnosti. Ak dochádza ku skríženiu dvoch frazém, hovorí sa o vnútroúrovňovej kontaminácii frazém, napr.: preťali začarovaný kruh - výsledok kombinácie jednotky preťať gordický uzol a jednotky začarovaný kruh, svrbela ho vtedy na jazyku otázka (tlač) je výsledok skríženia jednotiek mať niečo na jazyku a jazyk ho svrbel. Ak sa krížia isté vlastnosti frazémy s vlastnosťami slov z jej kontextu, ide o medziúrovňovú kontamináciu. Patria sem všetky prípady nenáležitého zapojenia frazémy do kontextu, napr. držať jazyk za svojimi pokazenými zubmi (skríženie nesúvisiacich významov je skôr narušením kvalít použitej frazémy ako ich rozvitím v záujme obohatenia významovej výstavby textu). Špecifickým prípadom medziúrovňovej kontaminácie je skríženie frazémy s voľným spojením, ktoré vyjadruje približne rovnaký význam ako frazéma, napr.: teraz sa mám hej. Jednotka teraz mi je hej má význam, ktorý sa dá opísať voľným spojením teraz sa mám dobre, vo výslednom výraze je nepotrebná tautológia. Iný príklad: ten má veľa rozprávajúci jazyk (tlač). Výraz vznikol evidentným skrížením frazémy mať dlhý jazyk s voľným spojením veľa rozprávať, ktoré má rovnaký význam ako uvedená frazéma. Ani v týchto prípadoch kontaminácia neobohacuje, nediferencuje vyjadrenie, je to teda nefunkčná kontaminácia. V krajných prípadoch môže takáto kontaminácia celkom narúšať významové a iné kvality frazémy a vtedy je to chybná kontaminácia (príklad z tlače: jablko úrazu z frazém jablko sváru a kameň úrazu). K nefunkčnej, príp. až chybnej kontaminácii dochádza najmä vtedy, ak ide o skríženie nie zámerné, ak je to kontaminácia náhodná (keď si ju používateľ jazyka uvedomí až dodatočne, napr. pri opakovanom počutí alebo čítaní). Kontaminácie obohacujúce v nejakom smere kvality pôvodnej jednotky sa niekedy všeobecne rozšíria a stávajú sa východiskom pre vznik novej frazémy, resp. aspoň nových variantov. Takéto skríženia sa nazývajú produktívnymi kontamináciami frazém. Ak sa v jednom výraze stretajú vlastnosti viacerých frazém, príp. aj viacerých voľných spojení, ide o dvojitú, resp. až trojitú kontamináciu. Napr. Válkov verš budú ťa mať na britvičkách holiči treba interpretovať ako výsledok skríženia jednotiek jazyk ako britva, mať niekoho na jazyku s voľným kontextom, v ktorom spojenie slov britvička a holiči posúva celý význam trochu do defrazeologizovanej polohy. Porov. textotvorné potencie frazém.

frazeologická narážka

Štylistická figúra, ktorou sa vo forme voľných slovných spojení vyjadruje alúzia na nejakú (najmä známu a bežne používanú) frazému. Je to teda jednotka, ktorá sama nepatrí do predmetu frazeológie, ale na druhej strane sa radí k nepriamym spôsobom vyjadrenia osobitných hodnôt frazeológie. Keď sa napríklad v tlači o komsi píše, že nemal ani jednu ruku pravú, je evidentné, že výraz sa stavia nie na lexikálnych hodnotách príslušných slov, ale že sa tu inými slovami odkazuje na frazému mať obidve ruky ľavé. Niekedy je táto figúra len perifrázou istej frazémy, inokedy však odráža pozoruhodné súvislosti danej frazémy, a tak sa stáva prostriedkom na vyjadrenie druhého plánu v texte alebo prostriedkom na rozvíjanie dvojitej výstavby textu.

frazeologická norma

1. Druh systémovej jazykovej normy, ktorá vymedzuje isté morfologické, syntaktické, lexikálne aj významové ohraničenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa isté spojenie slov chápalo ako frazéma. V tomto zmysle je frazeologická norma súhrnom čiastkových noriem, ktoré platia pre jednotlivé roviny vo výstavbe frazémy (morfologická norma určuje tvarové možnosti komponentov, syntaktická konštrukčné ohraničenia atď.). Popri nich je to aj vlastná frazeologická norma, ktorá v každom konkrétnom prípade určuje, čo z možností, ktoré ponúka čiastková norma, sa skutočne v danej frazéme uplatňuje. Tak napr. čiastková morfologická norma určuje, že vo frazéme labutia pieseň sa vzťah medzi zložkami vyjadruje formami, ktoré sú bežné pri spojení adjektíva a substantíva, syntaktická norma určuje napr. poradie zložiek, lexikálna norma určuje, že tu nemôžeme voľne nahrádzať ani jednu zo zložiek. Vlastná frazeologická norma podáva ešte ďalšie limity platné iba pre túto jednotku, teda že napr. jednotka máva bežne iba tvar singuláru, že poradie jej zložiek je dosť pevné, že spojenie nemožno na rovine onomatologickej zmeniť napr. na pieseň labutí a pod. Ak čiastkové normy majú platnosť ohraničení, potom vlastná frazeologická norma má povahu ohraničenia ohraničení.

2. Druh komunikatívnej normy, ktorá zaručuje adekvátne uplatňovanie aj adekvátnu interpretáciu hociktorej frazémy. Takto chápaná frazeologická norma určuje limity uplatňovania frazeologických variantov, možnosti frazeologického aktualizovania, frazeologického derivovania, ale predovšetkým kompatibilitu frazémy a textu, v ktorom sa uplatňuje (je napr. problematické, prípadne až chybné, ak sa frazéma alebo silno expresívny prvok uplatňuje v textoch, ktorých špecifika spočíva v ich pojmovosti, vecnosti a pod.). Porušovaním frazeologickej normy, ktoré nie je zámerným postupom vzniká, frazeologická chyba (p.).

frazeologická onomaziológia

Skúmanie spôsobov označovania osôb, vecí a javov pomocou frazém.

Lit.: M. M. Kopylenko – Z. D. Popova, 1978; A. M. Emirova, 1988.

frazeologická paradigmatika p. paradigmatika frazém

frazeologická parametrizácia

Metóda lexikografického, resp. frazeografického opisu frazém. Zachytávajú sa pomocou nej všetky relevantné sémantické, formálne, štylistické, distribučné, pragmatické a iné vlastnosti frazém, potrebné pre jej správne pochopenie a adekvátne použitie.

Lit.: V. N. Telija (ed.) 1988; P. Ďurčo, 1991; J. Mlacek, 1993.

frazeologická polysémia

Existencia viacerých významov tej istej frazémy. V porovnaní s polysémiou v lexike je frazeologická polysémia zriedkavejšia, kedysi sa dokonca vylučovala a jednovýznamovosť frazémy sa stavala oproti mnohovýznamovosti veľkej časti lexiky dokonca ako podstatný rozlišovací znak frazémy od lexémy. Súčasná teória ju zaznamenáva, pričom rozlišuje dva odlišné typy, a to a) polysémiu paralelnú, keď obidva výrazy možno hodnotiť ako výsledok dvoch osobitných, paralelných frazeologizačných procesov (napr. obraznosť každého z nich sa zakladá na iných súvislostiach):

robiť niečo ľavou rukou – 1. veľmi ľahko, bez námahy, 2. nedbanlivo, povrchne niečo robiť, b) polysémia postupná, keď druhý význam frazémy možno odvodzovať ako výsledok ďalšej frazeologizácie z prvého významu, napr. (za)pustiť niekde korene – 1. udomácniť sa niekde, 2. zdržať sa niekde. Porov. aj druhotný význam frazémy.

frazeologická semaziológia

Skúmanie významovej stránky frazém; i frazeologická sémiotika.

frazeologická séria

1. Typ individuálnych frazém (p.), pri ktorom sa na základe analógie utvára podľa všeobecne známej frazémy výraz opierajúci sa o podstatné znaky takejto frazémy, ktorý však siaha po neustálených komponentoch. Frazeologické série sa tvoria predovšetkým podľa typických modelov prísloví alebo porekadiel. Častým prípadom frazeologickej série sú rozličné školské (pedagogické) zásady formulované podľa známych prísloví a porekadiel. Napr. podľa modelu Aká matka, taká Katka sa utvorili také výroky, ako sú Aký učiteľ, takí žiaci (taká trieda), Aká škola, takí žiaci, Aká príprava (na vyučovanie), také známky atď.

2. Spojenie viacerých paralelne stavaných paremiologických frazém spätých aj istými formálnymi prostriedkami, napr. rýmom: Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin, aké drevo, taký cvik, aké prasa, taký kvik.

frazeologická skupina aj frazeologická grupa

Nový názov pre štvrtý typ frazém podľa sémantického kritéria (vedľa frazeologických zrastov, celkov a spojení). Ide o typ, v ktorom sa zložky nedesémantizovali, uplatňujú sa viac-menej vo vlastnom význame a jeho frazeologizovanosť spočíva najmä na ustálenosti používania a ustálenosti lexikálneho zloženia frazémy. Je to nový názov, ktorý nahrádza starší názov frazeologický výraz v uvedenej platnosti (ten ostáva rezervovaný na pomenovanie jedného typu v rámci konštrukčnej klasifikácie frazém).

frazeologická syntagmatika p. vonkajšie vzťahy frazém, vnútorné vzťahy komponentov

frazeologická terminológia

Súhrn všetkých termínov z oblasti frazeológie. Je to jedna z čiastkových jazykovedných terminológií. V slovenskej jazykovede sa systematickejšie spracúva od polovice 70. rokov.

Lit.: J. Mlacek, 1975, 1978, 1979, 1980, 1983, 1988, 1994.

frazeologická združenina

Špecifická skupina frazém v sémantickej klasifikácii V. V. Vinogradova. Príznačné pre ňu je to, že tieto jednotky (na rozdiel napr. od frazeologických celkov) sa bežne vyskytujú aj v svojom doslovnom význame (teda ako voľné spojenia slov) a pritom sú jazykovým vyjadrením významov z iných znakových systémov, napr. vyjadrením gesta. Za združeniny sa považujú napr. takéto jednotky: hodiť rukavicu niekomu, krčiť, pokrčiť plecom, mávnuť rukou nad niečím a pod. Je to vlastne osobitná podskupina iných sémantických typov frazém (najbližšie majú k frazeologickým celkom).

frazeologické antinómie

Dynamické protirečenia vo vnútri frazeológie, zachytávajúce rozpor medzi ustálenosťou – variantnosťou, modelovanosťou – nemodelovanosťou, implicitnosťou – explicitnosťou, obraznosťou – neobraznosťou a synchróniou – diachróniou vo frazém.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980; J. Mlacek, 1986, s. 97-102, 259-264, 295-299.

frazeologické antonymá/antonymné frazémy

Frazémy s protikladným významom, ktoré spája jedna spoločná séma. Antonymné frazémy patria k rovnakému frazeologickému druhu, ale môžu mať rozdielnu vnútornú formu aj štruktúrny základ: hrať s niekým otvorenú hru – hrať sa s niekým na skrývačku (schovávačku), (ide to) ako po masle – (ide to) ako v lete na saniach, mať zlaté ruky – mať obe (obidve) ruky ľavé. Osobitnú skupinu antonymných frazém tvoria absolútne frazeologické antonymá. Patria k nim: l. frazeologické antonymá, ktoré sú protikladné vo všetkých svojich významoch, majú zhodnú syntaktickú štruktúru a rovnakú štylistickú platnosť (dostať sa do závozu – dostať sa zo závozu, strácať pevnú pôdu pod nohami – nachádzať pevnú pôdu pod nohami); 2. jednoštruktúrne frazeologické antonymá, ktoré vystupujú v kladnej i zápornej forme (je mu to po chuti – nie je mu to po chuti, mať nos na niečo – nemať nos na niečo). Antonymia ako jazykové vyjadrenie logickej kategórie protikladnosti predpokladá binárny, dvojčlenný vzťah, preto antonymá vytvárajú dvojice. Z tohto hľadiska aj antonymické série, ktoré sa vo frazeológii niekedy výčleňujú (Gvozdariov, 1973), ako aj antonymické skupiny, rady a hniezda (Kunin, 1986), na rozdiel od tradičného chápania týchto súborov ako najmenej trojčlenných, pozostávajú ibe z dvoch členov. Frazeologické antonymá sa delia na niekoľko typov: komplementárne (kontradiktórne), kontrárne (polárne, kontrastné), jednoštruktúrne a rôznoštruktúrne (p.).

Lit.: A. S. Aksamitau, l978; A. M. Emirova, l972; A. V. Kunin, l986; A. I. Molotkov, l977; A. G. Nazarian, l987; J. A. Gvozdariov, 1973.

frazeologické antonymá komplementárne

Antonymné frazémy, ktoré sú vo vzťahu A – nonA. Navzájom sa dopĺňajú a spolu spadajú pod jeden nadradený pojem, napr. často-nečasto = čas (vo dne v noci – raz za uhorský rok), súhlas-nesúhlas = postoj (byť všetkými desiatimi za – brániť sa zubami-nechtami), mladý-nemladý = vek (má mlieko na brade – starý ako Matuzalem).

frazeologické antonymá kontrárne

Antonymné frazémy, ktoré sú vo vzťahu kvalitatívneho protikladu. Vyjadrujú krajné, medzné hodnoty: zlatom by ho nevyvážil – nie je hoden ani deravý groš, na sto percent – pod kritiku, cítiť sa ako v siedmom nebi – cítiť sa pod psa. Osobitnú skupinu kontrárnych frazeologických antoným tvoria vektorové frazeologické antonymá, ktoré vyjadrujú protikladný smer: vyšinúť sa z normálnych koľají – dostať sa do normálnych koľají, objaviť sa na scéne – odísť zo scény.

frazeologické antonymá jednoštruktúrne

Antonymné frazémy so zhodnou syntaktickou štruktúrou, ktoré sa však zhodujú v jednom, príp. niekoľkých komponentoch: hrať prvé husle – hrať druhé husle, narodiť sa pod šťastnou hviezdou – narodiť sa pod nešťastnou hviezdou. Ak v týchto frazémach vystupujú v rovnakej pozícii protikladné komponenty, ktorými môžu byť tak pôvodne plnovýznamové, ako aj pôvodne neplnovýznamové slová, ide o vlastné jednoštruktúrne frazeologické antonymá: má plné vrecká – má prázdne vrecká, byť na vlastnom chlebe – byť na cudzom chlebe.

frazeologické antonymá rôznoštruktúrne

Antonymné frazémy s rozdielnou syntaktickou štruktúrou, ale aj rozdielnym komponentovým zložením a rozdielnou obraznosťou: mať sa ako červík v syre – biednou plachtičkou sa prikrývať; má filipa – nevie do piatich narátať (napočítať); jeden ako druhý – z každého dvora pes.

frazeologické hniezda

Triedy frazeologizmov patriace pod jednen spoločný pojem – archisému. Niekedy sa hovorí o f. h. s úzkym významom, kde sa zaraďujú synonymné frazém a o f. h. so širokým významom, kde sa zaraďujú frazémy, patriace pod spoločný nadradený pojem, ale nie sú navzájom vždy v synonymnom vzťahu.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1973.

frazeologické homonymá

Rovnakoznejúce frazémy s rovnakou výstavbou, ale významovo aj svojou obraznosťou rozdielne. Môžu vznikať postupným vzďaľovaním jednotlivých významov pôvodne viacvýznamovej frazémy, napr. mať niekoho na očiach – I. stále niekoho sledovať, sliediť za niekým, II. spomínať si na niekoho, živo si niekoho pripomínať. Ide o tzv. homogenné frazeologické homonymá. Okrem toho vznikajú aj ako výsledok dvoch osobitých frazeologizácií toho istého slovného spojenia, napr. merať cestu – I. nejsť po ceste rovno, motať sa napr. v podnapitosti, II. cestovať, dať sa na dlhú a zvyčajne aj namáhavú cestu. V tomto type ide o heterogénne frazeologické homonymá. Podľa toho, či sa frazeologické homonymá zhodujú alebo nezhodujú aj vo svojich paradigmatických formách, a teda aj v spôsoboch svojho zapájania do kontextu, rozlišujú sa úplné frazeologické homonymá a čiastočné frazeologické homonymá.

frazeologické kalky

Frazémy, ktoré vznikli doslovným prekladom z iných jazykov, tzv. kalkovaním. Pri kalkovaní sa úplne alebo čiastočne nahrádzajú komponenty cudzej frazémy ich domácimi ekvivalentmi, pričom sa úplne alebo čiastočne kopíruje aj jej syntaktická konštrukcia. Niekedy sa rozlišujú presné frazeologické kalky, ktoré vznikli presným prekladom komponentov cudzej jednotky a presným kopírovaním jej syntaktickej konštrukcie (modrá pančucha z angl. blue stocking, živá mŕtvola z rus. živoj trup, labutia pieseň z gréc. kikneia asma, bludný kruh z lat. circulus vitiosus) a nepresné frazeologické kalky, kedy dochádza pri preklade komponentov cudzej frazémy a pri kopírovaní jej syntaktickej konštrukcie k istým odchýlkam

(byť ako na ihlách z franc. etre sur des épines - dosl. byť na ihlách, z celého srdca z franc. de tout mon coeur, dosl. z celého môjho srdca) (Šanskij, l985). Presné a nepresné kalky sa nazývajú aj úplné kalky (Nazarian, l976), ktoré sa dávajú do protikladu polokalkom. Porov. polokalky, adaptované kalky, preberanie frazeologických jednotiek, prevzatá frazeológia.

Lit.: N. M. Šanskij, l985; A. G. Nazarian 1976; A. M. Babkin, l97O; E. M. Soloducho, l982.

frazeologické koncepcie

Rozdielne teórie v rámci frazeológie, vychádzajúce z odlišného prístupu k vymedzenu frazém, spočívajúce predovšetkýcm v tzv. úzkom alebo širokom chápaní frazém, ktoré vyplývajú z diferencovaného hodnotenia povahy komponentov frazém a z rozdielneho počtu a druhov klasifikačných kritérií, ktorými definujú autori frazém.

Lit.: P. Ďurčo, 1987; J. Mlacek, 1993.

frazeologické neologizmy

Frazémy, ktoré označujú nové javy, alebo ktoré novo označujú existujúce javy a z hľadiska existujúcej normy a úzu sa javia ako nové s perspektívou ich stabilizácie v slovnej zásobe. Určenie novosti a perspektívnosti frazém je ešte ťažšie ako pri lexikálnych neologizmoch, pretože v reči zaznamenávame neustále veľké množstvo okazionálnych obrazných výrazov a aktuálnych módnych metaforických spojení s minimálnou alebo s veľmi nízkou frekvenciou, voči ktorým stojí frazeologický fond jazyka, ktorý je trvácnejší vo svojom jadre, nepodlieha takým rýchlym zmenám, ako je to v lexike a prenikanie z periférie do centra a následné ustálenie nového výrazu je spojené s viacerými prekážkami, ako je na jednej strane veľmi rýchle zastarávanie a zánik, resp. krátka životnosť obrazných spojení a na druhe strane je to určenie časového momentu objavenia sa novej jednotky, stanovenie a zdôvodnenie kritérií pre určenie novosti výrazu, kde si treba jednoducho určiť časový medzník, isté rozhranie ako porovnávací základ pre hodnotenie, s čím súvisí tiež problém prvej registrácie a jeho skutočného výskytu. Vznik nového pomenovania môže byť reakciou na potrebu označiť novovzniknutý jav, napr. únik mozgov (= emigrácia špecialistov), prať špinavé peniaze (= legalizovať príjmy z trestnej činnosti), alebo môže ísť o výrazy, ktoré pomenúvajú nanovo známe javy, čiže k už existujúcim pomenovaniam pribúdajú konkurenčné pomenovania predovšetkým na štylistickej rovine, napr. držať ruku na pulze niečoho (= byť aktérom, účastníkom niečoho), druhý dych (= nové sily, príliv novej energie), rus.: koňki otbrosiť (= umrieť), kompostirovať mozgi (= ohlupovať, balamutiť). Porov. aj vznik frazém.

Lit.: P. Ďurčo, 1987.

frazeologické paralely p. paralelné frazémy

frazeologické parametre

Súbor vlastností frazém, ktoré sa zaznamenávajú pri lexikografickom, resp. frazeografickom opise frazém pomocou metódy tzv. frazeologickej parametrizácie (p.). Táto metóda opisu frazém má podobu tzv. blokovej schémy, ktorá sa skladá zo šiestich makrokomponentov: dekriptívneho, hodnotiaceho, obrazno-motivačného, emocionálneho, gramatického a štylistického. Parametre tvoria ucelenú všeobecnú matricu, ktorá člení opis frazém do jednotlivých zón. Rozlišuje sa vonkajšia zóna a vnútorná zóna frazeologických parametrov.

Lit.: V. N. Telija (ed.), 1988; P. Ďurčo, 1991; J. Mlacek, 1993.

frazeologické paronymá

Formálne podobné, avšak významovo odlišné frazémy, ktoré stoja voči sebe vo vzťahu formálnej a sémantickej ekvipolentnosti alebo vo vzťahu formalnej privatívnej opozície a sémantickej ekvipolentnosti, resp. sémantickej disjunkcie, alebo vo vzťahu formálnej ekvipolentnosti a sémantickej disjunkcie. Popri existencii pravých paroným sa hovorí aj o tzv. kváziparonymách a f. p. treba taktiež odlišovať od frazeologických kontaminátov. Príklady f. p.: ísť ako baran – ísť ako baránok; ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok; angl.: in time – in good time – in no time; rus.: zadať žaru – poddať žaru; smotreť v zuby – smotreť v rot. Pri f. p. môže ísť formálne o zámenu v slovotvorných prvkoch, viď. baran/baránok, v lexikálnom komponente: stratiť slovo – stratiť pár slov; mať deravú pamäť – mať krátku pamäť; v syntaktickej štruktúre: mať pod klobúkom – mať dačo pod klobúkom; sem patria aj prípady tzv. aditívnych, resp. redukčných f. p.: ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok, to je pod úroveň – to je pod moju úroveň. Niektoré f. p. majú blízko k synonymii a preto sa označujú ako synonymizované frazeologické paronymá, napr.: mať široké/voľné pole pôsobnosti; mať ostrý (britký, štipľavý)/dobre podrezaný jazyk; strkať prsty/nos do niečoho atď. Protipólom sú tzv. homonymizované frazeologické paronymá, ktoré popri formálnej príbuznosti sú voči sebe vo vzťahu sémantickej disjunkcie. Významový rozdiel je tu daný geneticky, vyplýva z odlišnej frazeologickej motivácie a do kategórie paroným ich oprávňuje zaradiť len ich viac-menej náhodná formálna príbuznosť, analogický štruktúrny model, porov.: mať dušu na dlani – mať dušu na jazyku; držať na uzde – držať na povrázku ap. Od f. p. treba odlišovať rôzne paradigmatické transformácie (p.), ktoré vyjadrujú rôzny spôsob slovesného deja a kauzálno-dôsledkové vzťahy medzi aktantmi slovesných frazém, napr.: mať niečo na krku – mať niečo z krku; vziať si niečo do hlavy – pustiť niečo z hlavy; byť v kaši – dostať sa do kaše – dostať sa z kaše – dostať niekoho z kaše.

Lit.: P. Ďurčo, 1989, 1990.

frazeologické slovníky

Slovníky, v ktorých sa uvádzajú a vysvetľujú frazémy daného jazyka. Podľa toho, v akom rozsahu sa uvádzajú jednotlivé frazémy jazyka a tiež podľa toho, ako všestranne a do akej hĺbky a detailov sa popisujú frazémy, rozlišujeme úplný slovník alebo výberový, resp. malý frazeologický slovník. Usporiadaním frazeológie podľa tematických okruhov vzniká vecno-tematický frazeologický slovník, vzhľadom na historické a etymologické aspekty historicko-etymologický slovník a iné. Pri každom frazeografickom spracovaní treba vyčleniť tri centrálne problémy:

výber frazeologizmov, spracovanie alebo interpretácia vybraných frazém, triedenie alebo ich usporiadanie v slovníku.

frazeologické spojenie

1. V počiatočnej fáze rozvíjania novej frazeologickej teórie jedno z pomenovaní pre základnú jednotku frazeológie, ktoré sa voľne zamieňalo s ďalšími názvami frazeologický výraz, frazeologický zvrat, frazeologický obrat. Pomenovanie vzniklo na pozadí domáceho tradičného názvu ustálené spojenie jeho prepojením s adjektívom frazeologický, ktoré poukazovalo na novú teóriu. Neterminologicky, vo voľnejších filologických súvislostiach sa názov frazeologické spojenie ako synonymum pre frazému uplatňuje aj doposiaľ.

2. V rámci sémantickej klasifikácie frazém V, V. Vinogradova jeden z rozšírených typov, ktorý sa vyznačuje tým, že jeden jeho komponent má tzv. frazeologicky viazaný význam (p.) a ostatné zložky sa uplatňujú vo vlastných lexikálnych významoch (neprešla pri nich desémantizácia). Spojenia tohto typu preto niektoré lexikologické aj lexikografické práce hodnotia nie ako frazémy, lež ako osobitný druh opisnej lexikálnej jednotky, lexikalizované spojenia (p. tzv. združené pomenovanie). Frazeologickými spojeniami sú napr. takéto slovné spojenia: vyvaľovať oči, roniť slzy, slepá ulička, slepé okno atď. Porov. aj frazeologizované spojenie.

frazeologické synonymá

Dve alebo viaceré frazémy, ktoré vyjadrujú približne rovnaký vecný význam, patria aj z hľadiska svojho kategoriálneho významu (podľa slovnodruhovej klasifikácie) do rovnakého typu a vznikli osobitnou frazeologizáciou (obraz každej z nich vychádza z odlišnej vnútornej formy – tým sa odlišujú napr. od lexikálnych variantov tej istej frazémy). Medzi frazeologickými synonymami neexistuje – podobne ako napr. medzi expresívnymi slovami – absolútna totožnosť, tzv. absolútna synonymia. Frazeologické synonymá sa aj pri celkovej blízkosti svojich významov odlišujú istými zložkami významu, sémami (to sú tzv. ideografické synonymá, porov. odísť k Abrahámovi – odísť do večných lovíšť, položiť niekoho na lopatky – dať niekomu mat), alebo svojimi štylistickými vlastnosťami (odísť na druhý svet – zatriasť krpcami, tie sa nazývajú štylistické frazeologické synonymá). Väčšina frazeologických synoným patrí medzi tzv. rovnakoštruktúrne synonymá (rovnaká, resp. podobná štruktúra ich výstavby do istej miery zaručuje aj ich kategoriálnu príbuznosť alebo blízkosť), rôznoštruktúrne frazeologické synonymá sú oveľa zriedkavejšie (rozdiely v štruktúre aj pri denotačnej príbuznosti zvyčajne vedú k nezhode v kategoriálnych významoch, a tak sú prekážkou zaradenia takýchto jednotiek s blízkym významom medzi synonymné frazémy). Takéto jednotky sa v niektorých slovníkoch označujú ako frazémy s približne rovnakým významom.

frazeologické transformácie p. transformácie frazém

frazeologické univerzálie

Spoločné vlastnosti a vzťahy frazém vyskytujúce sa vo všetkých prirodzených jazykoch. Základný problém pri zisťovaní f. u. spočíva v hľadaní tzv. pravých, resp. vlastných frazeologických univerzálií, pričom sa výskum opiera predovšetkým o typologické štúdium frazeológie prirodzených jazykov. Popri aplikovaní poznatkov z lingvistiky univerzálií o jazykových (fonologických, gramatických, sémantických, symbolických) a logických (myšlienkových) univerzáliách sa zisťuje vo frazeológii predovšetkým existencia a fungovanie tzv. implikačných a frekvenčných (kvantitatívnych) univerzálií. Aj vo frazeológii sa rozlišujú mimojazykovo podmienené f. u. (napr. univerzálne myšlienkové kategórie, dvojitý antropocentrizmus frazeologickej nominácie ap.) a vnútrojazykové, resp. lexikálno-sémantické f. u. Pri lexikálno-sémantických univerzáliách ide o skúmanie nominačných mechanizmov, spoločných všetkým jazykom a zachytávajúcim zákonitosti medzi formou a významom. Pri mimojazykových univerzáliách sa robí ideografická inventarizácia časti objektívnej reality, pomenúvanej pomocou frazém. Jeden z prístupov ku skúmaniu f. u. sa opiera o zisťovanie tzv. pravidelnosti frazelogického subsystému, a to zisťovaním 1. miery formálnej viazanosti komponentov, 2. frazeologickej aktivity komponentov, 3. štrukúrno-sémantickej deliteľnosti frazém, 4. variantnosti frazém a 5. ich modelovosti (D. Dobrovoľskij, 1988).

Kritika tohto prístupu spočíva v nerozlišovaní synchrónneho a diachrónneho pohľadu, v nešpecifickosti vymedzených f. u. na samotnú frazeológiu, v orientácii na povahu komponentov a nie na vlastnú frazému, v mylných predpokladoch o existencii frazeologického systému, čo je vo všeobecnosti spôsobené nejasným východiskovým poňatím samotnej frazeológie a idiomatiky (p. F. Čermák, 1993). Podľa F. Čermáka k vlastným a typovo absolútnym f. u. patrí: 1. fakt existencie frazém v každom prirodzenom jazyku, 2. existencia frazém na všetkých úrovniach kombinatoriky jazykových jednotiek, ktoré sú nositeľmi významu, 3. frazéma je výsledkom náhodného, nemodelového tvorenia, 4. frazéma je založená na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických alebo oboch anomáliách svojich komponentov, k čomu formuluje autor štyri následné implikačné univerzálie: a) čím je komponent frazém frekventovanejší, tým nepravdepodobnejšia je jeho sémantická súvislosť s jeho slovníkovými významami v izolácii, b) čím je monokolokabilný komponent frazémy (pokiaľ sa vo frazém vyskytuje) zriedkavejší a/alebo menej sémanticky priezračný, tým je jeho ďalší komponent frekventovanejší, c) ak existuje medzi komponentmi frazémy sémantická kompatibilita, je frazéma homonymná k svojmu doslovnému proťajšku, d) ak sú komponenty frazémy len monosémantické alebo len polysémantické, je frazéma homonymná k svojmu doslovnému proťajšku, 5. frazéma je daná neaditívnou (nefregeovskou) funkciou (resp. významom) svojich komponentov, 6. frazéma podľa svojej funkcie zodpovedá analogicky funkcii pravidelenej kombinácie pravidelných prvkov svojej roviny, 7. frazéma je funkčne a gramaticky vždy do určitej miery defektná a reštringovaná, 8. frazéma je transformačne vždy do určitej miery defektná a reštringovaná, čiže čím má frazéma menej funkčných a transfomačných anomálií (defektov), tým bližšie má k pravidelnému výrazu (ak nemá žiadne, nie je to frazéma), 9. frazéma je na základe svojho úzu v komunikácii ekonomická a denotatívne vágna nominácia, 10. frazéma je dispozične najvhodnejší systémový prostriedok (nominácie) na pragmatické vyjadrovanie predovšetkým evaluatívneho typu. (F. Čermák, 1993).

Lit.: D. O. Dobrovoľskij, 1988; F. Čermák, 1993; P. Ďurčo, 1990.

frazeologické združené pomenovania p. obrazné združené pomenovania

frazeologický areál p. areálový opis frazeológie

frazeologický celok

V rámci sémantickej klasifikácie frazém V. V. Vinogradova taký typ, ktorý sa rovnako ako frazeologické zrasty vyznačuje veľkými sémantickými posunmi (obraznosťou, prenesenosťou významu), avšak na rozdiel od zrastov je vo frazeologických celkoch vždy nejaký komponent, ktorý ukazuje na významový vzťah medzi jednotlivými zložkami a platnosťou celej frazémy. Význam frazeologického celku je aj pri celkovej svojej obraznosti čiastočne motivovaný významami zložiek, resp. aspoň významom jednej zložky. Frazeologickými celkami sú napr. takéto frazémy: ťahať za jeden povraz (= spolu, tento význam súvisí najmä s číslovkou jeden), držať jazyk za zubami (=mlčať aj neprezradiť), lepiť sa niekomu na päty (neustále niekoho sledovať) a pod. Frazeologické celky spolu s frazeologickými zrastami reprezentujú jadrovú časť celej frazeológie, ku ktorej sa približujú ostatné druhy frazém.

frazeologický derivát

Frazeologická jednotka modifikovaná buď derivačnou zmenou komponentu frazeologickej jednotky, paradigmatickou zmenou v štruktúre frazémy alebo rozšírením spojenia o ďalší, funkčne odlišný (veľmi často verbalizačný) komponent, pričom dochádza k zmene jej syntaktickej funkcie. Porov. derivácia frazém.

frazeologický ekvivalent

Ekvivalent frazémy v cudzom jazyku. Ekvivalentnosť frazémy sa posudzuje 1. z hľadiska existencie/neexistencie frazém s rovnakou frazeotvornou bázou (p.) v cudzom jazyku, 2. z hľadiska významovej identity podľa miery totožnosti denotatívnych a konotatívnych príznakov v sémantickej štruktúre frazém a 3. z hľadiska funkčnej ekvivalentnosti. V rámci typológie ekvivalentov sa vyčleňujú f. e. úplné a čiastočné. Porov. aj bezekvivalentná frazeológia.

Lit.: E. Kučerová, 1980; E. Sekaninová – E. Kučerová, 1982;

P. Ďurčo, 1989.

frazeologický model

Všeobecno-abstraktná logicko-sémantická konštrukcia predstavujúca invariantnú jednotu sémantických al. štruktúrno-sémantických konštánt. Porov. aj štruktúrno-sémantický frazeologický model, štruktúrny model.

Lit.: Slovar', 1992.

frazeologický nominatív

Podoba frazémy, v ktorej sa aj pri hocijako širokej variantnosti uvádza príslušná jednotka najčastejšie, teda podoba, ktorá sa pokladá za základnú, najviac reprezentatívnu. Zároveň sa tu prihliada aj na paradigmatickú formu frazémy. Napr. väčšinu slovesných frazém možno v slovníku zachytiť s infinitívnym tvarom slovesnej zložky. Preto pre tieto frazémy má infinitívna forma platnosť frazeologického nominatívu.

frazeologický obrat

Starší názov pre frazému. Uplatnil sa v čase hľadania názvu pre základnú jednotku celej frazeológie, dlho sa však neudržal, lebo sa prijali vyhovujúcejšie názvy, a to najskôr frazeologická jednotka, neskôr frazeologizmus a napokon frazéma. Názov frazeologický obrat vznikol spojením tradičného názvu ustálený obrat (p.) s novším označením všetkých pojmov z tejto oblasti, s názvom frazeológia, frazeologický. V najnovších systémoch frazeologických pojmov sa osobitne neuplatňuje, a tak sa uplatňuje iba ako voľnejšie, neterminologizované pomenovanie frazémy akéhokoľvek druhu.

frazeologický obraz

1. V neterminologizovanom, voľnejšom použití názov pre obrazné frazeologické spojenia, pre obraznú frazému.

2. Osobitný typ kontextovej figury, v rámci ktorej sa na ploche neveľkého kontextu využívajú rozličné realizácie tej istej frazémy (teda napr. jej varianty aj jej aktualizácie a deštrukcie), a to v súhre s nejakými príbuznými frazémami (napr. s frazémami, ktoré majú rovnakú zložku, alebo ktoré sú v nejakom významovom, napr. synonymickom, antonymickom alebo paronymickom vzťahu k prvej frazéme), prípadne v rozličných súvislostiach s voľným kontextom. Cieľom takejto komplexnej operácie v rámci uplatňovania frazeológie býva vyjadrenie zložitejších významových celkov, prípadne vyjadrenie druhého významového plánu v texte.

frazeologický plán jazyka

1. Podľa niektorých frazeologických koncepcií jeden z celkom osobitných plánov jazykovej výstavby, ktorý je súvzťažný najmä s lexikálnym plánom (niekedy sa dokonca chápe ako nadstavba nad lexikálnym plánom) a so syntaktickým plánom. Jeho osobitné vydeľovanie vychádza zo zisteného faktu (univerzálie), že nijaký prirodzený jazyk neexistuje bez frazeológie, že bohatú frazeológiu majú aj jazyky, ktoré majú napr. veľmi chudobnú morfológiu, limitovaný syntaktický plán atď.

2. Podľa niektorých novších teórií organická a s lexikou komplementárna zložka spoločného lexikálno-frazeologického plánu jazyka. Takéto chápanie frazeologického plánu podporujú paralelné, ba v mnohom spoločné paradigmatické vzťahy medzi lexémami a frazémami (napr. isté synonymické rady sa utvárajú aj z lexém aj z frazém, do antonymických dvojíc sa tiež niekedy spájajú lexémy s frazémami). Pri jednom aj druhom chápaní frazeologického plánu je podstatné, že sa vidia jeho vzťahy k lexikálnemu plánu (nápadná blízkosť lexém a frazém), ale zároveň sa evidujú aj zreteľné rozdiely medzi jednotkami obidvoch plánov.

frazeologický podsystém

Triedy frazeologických jednotiek vo vzťahu k triedam prvkov nižších a vyšších úrovní. Frazeologický podsystém sa nechápe v zmysle samostatnej jazykovej roviny. Je integrálnou súčasťou jazykového systému. Porov. frazeologický systém.

frazeologický systém

Relatívne samostatný hierarchický systém rôznych typov frazém, ktorý je komplementárny voči čiastkovým systémom pravidelného jazyka. Frazémy vytvárajú voči sebe navzájom a voči iným jazykovým prvkom rôzne štuktúrne, sémantické a funkčné paradigmy, medzi ktorými sú početné horizontálne (syntagmatické) a vertikálne (paradigmatické) vzťahy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985; V. L. Archangeľskij, 1964; A. M. Bušuj, 1982, A. G. Nazarjan, 1987, V. P. Žukov, 1986.

frazeologicky viazaný význam slova

Podľa niektorých analogistikých frazeologických koncepcií je to význam slova, ktorý sa realizuje jeho výskytom v určitej konkrétnej frazéme. Napríklad v spojení zlatá mládež sa slovu zlatá pripisuje vlastný frazeologicky viazaný význam, ktorý je iný ako v spojeniach zlatá reťaz, zlatý prsteň a i. Niekedy sa rozlišuje implicitný a explicitný frazeologicky viazaný význam slova (Gvozdariov, l977). Implicitný frazeologicky viazaný význam sa pripisuje aj komponentom frazeologických zrastov a frazeologických celkov (napr. vo frazéme robiť z komára somára slovo komár označuje niečo bezvýznamné, malicherné, a slovo somár niečo podstatné, závažné). Explicitný frazeologicky viazaný význam majú slová ako komponenty frazeologických spojení, v ktorých sa spájajú so slovami v ich základnom význame (napr. v spojení rezať uši slovo rezať má význam "vyvolávať nepríjemný dojem, drážďiť", porov. aj uvedené spojenie zlatá mládež). Už tieto príklady ukazujú, že ide skôr o sofistické a špekulatívne hľadanie nejakého samostatného sémantického statusu komponentov frazémy, čo možno považovať za neproduktívny prístup, pretože sa tu isté nesystematické implikácie vydávajú za regulárne vlastnosti.

Lit.: . J. A. Gvozdariov, l973, l977

frazeologický výraz

1. V čase nástupu novej frazeologickej teórie jeden z názvov pre základnú jednotku frazeológie. Jeho podoba vznikla spojením adjektíva spojeného s novou teóriou (frazeologický) a staršieho názvu ustálený výraz (p.). V takejto všeobecnej platnosti sa názov frazeologický výraz systematickejšie nepresadil, pretože sa dosť skoro prijal názov frazeologická jednotka, potom názov frazeologizmus a najnovšie názov frazéma. Pokiaľ sa tento názov aj v súčasnosti uplatní v takomto význame, ide o voľnejšie, neterminolgické pomenovanie.

2. V rámci vymedzovania typov frazém podľa konštrukčného hľadiska pomenovanie pre neslovesné frazémy rozličných druhov, teda napr. jednotky z roka na rok, vo dne v noci, huncút klincami vybíjaný, pekný kvietok (o človeku) a pod. V tejto platnosti názov frazeologický výraz dobre korešponduje s názvami ďalších typov, ktoré sa pri tejto klasifikácii vydeľujú.

3. V rámci vymedzovania typov frazém podľa sémantických kritérií pomenovanie pre typ, v ktorom nedochádza k výraznej desémantizácii komponentov, ale jeho frazeologizovanosť sa viacej zakladá na ustálenosti používania a zloženia takéhoto výrazu. Je to typ voľnejší než frazeologické spojenia, teda typ stojaci na samej hranici frazeológie. Pre konkurenciu tohto názvu s ustáleným termínom v rámci spomínanej konštrukčnej klasifikácie sa v tomto význame navrhuje názov frazeologická skupina (frazeologická grupa) (p.).

frazeologický význam p. celostný význam frazémy.

frazeologický zrast i frazeologická zrastenina

V rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bazou tejto frazémy. Príklady: mucha mu sadla na nos = nahneval sa, streliť capa = urobiť alebo povedať nejakú hlúposť, vytrieť niekomu kocúra - prekabátiť niekoho, otráviť červíka = upiť si nalačno (najmä zarána) kalíšok pálenky atď. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm.

frazeologický zvrat

1. V čase nástupu frazeologickej teórie jeden z názvov pre základnú jednotku frazeológie. V tomto význame termín ustúpil, nahradili ho novšie a všeobecne prijaté názvy frazeologická jednotka, neskôr frazeologizmus a potom frazéma. Pokiaľ sa uplatní názov frazeologický zvrat v tomto význame aj v súčasnom vyjadrovaní, má platnosť neterminologického, voľnejšieho pomenovania.

2. V novšej teórii sa uplatňuje v rámci špecifikovania typov frazém podľa povahy spojenia, a to ako pomenovanie frazém slovesnej (ale nevetnej) povahy, teda napr. sedieť si na ušiach, roniť krokodílie slzy, uši píliť niekomu a pod.

frazeologizácia

Proces, v ktorom z voľného spojenia, z ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy alebo aj z jednotlivého slova vzniká frazéma. Je to komplexný proces, založený na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických nepravidelnostiach slov ako komponentov frazémy, čo sa prejavuje v neštandardných vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich ustálením pri stvárnení významu spojenia a nadobudnutím osobitných sémantických a štylistických vlastností (najmä expresívnosti) celku. Tento proces neprebieha pri všetkých frazémach rovnakými spôsobmi ani v rovnakej miere (preto sa rozlišuje viacej typov frazeolgizácie). Niekedy je podmienený jazykovými danosťami (vtedy sa hovorí o jazykovej frazeologizácii, napr. prirovnanie dlhý ako Topoľčany, podobne v češtine dlouhý jako Lovosice vzniká prirovnaním nie k dĺžke uvedených miest, ale poukazom na dĺžky slova v týchto miestnych názvoch, k jazykovému typu frazeologizácie patria aj takéto ďalšie jednotky: skloňovať vo všetkých pádoch, od a do zet, človek s veľkým Č, niečo s otáznikom), inokedy vychádza z mimojazykových skutočností (vtedy sa hovorí o mimojazykovej frazeologizácii, k tomuto typu patria napr. takéto jednotky: sedieť ako na tŕní, pristrihnúť niekomu krídla, krídelká, píliť niekomu uši a pod., väčšina frazém vznikla týmto druhým typom frazeologizácie). Podľa toho, či sa tento proces uplatnil v plnej miere pri všetkých zložkách, alebo niektorú zložku úplne nezachytil, rozlišuje sa úplná a čiastočná frazeologizácia (z tohto hľadiska sa zásadne odlišuje frazeologický zrast labutia pieseň od čiastočne frazeologizovaného frazeologického spojenia typu hrobové ticho). Rozličný výsledok čiastkovej a úplnej frazeologizácie sa v istej fáze frazeologického výskumu aj terminologicky rozlišoval, keď spojenie, pri ktorom prebehla iba čiastková frazeologizácia, sa názývalo frazeologizovaným a spojenie s úplnou frazeologizáciou zasa frazeologickým. Obidva naznačené druhy frazeologizácie sa niekedy chápu ako dva stupne toho istého procesu, keď najskôr sa predpokladá neúplná (čiastočná) frazeologizácia, ktorá sa potom z iného hľadiska javí ako prvotná, a potom ako druhý stupeň toho istého procesu zasa úplná frazeologizácia, ktorá sa javí ako druhotná, sekundárna. V takomto zmysle sa líšia stupňom frazeologizácie napr. niektoré frazémy s fakultatívnymi zložkami: byť pri mastnom hrnci – byť pri hrnci, byť v plnom kvete – byť v kvete. Až druhé spojenie v každej dvojici je úplne frazeologizované a jeho frazeologizáciu možno označiť ako druhotnú. Takéto navrstvovanie čiastočnej a úplnej frazeologizácie je však jeden z možných postupov pri frazeologizácii. Teoreticky je však takéto delenie nevýhodné, pretože by to zvádzalo k predstave, že tzv. frazeologizované jednotky, ktoré sú z hľadiska svojej funkcie plnohodnotnými frazémami, sú vlastne len akýmisi čakateľmi na definitívnu frazeologizáciu. Už výsledkom prvotnej frazeologizácie je jednotka úplne frazeologizovaná a druhotná frazeologizácia môže z takejto jednotky utvárať novú frazému. Je napr. zreteľné, že porekadlo Tichá voda brehy myje vzniklo frazeologizáciou voľného vetného spojenia (bola to teda prvotná frazeologizácia a jej výsledkom je jednotka úplne, nie čiastočne frazeologizovaná), kým novšia jednotka tichá voda vzniklo ako výsledok novej (druhotnej, sekundárnej, frazeologizácie uvedeného porekadla. Porov. frazeologické neologizmy.

frazeologizačný proces

Proces tvorenia frazém v priebehu celého obdobia vývinu nášho jazyka. V predspisovnom období prebiehal f. p. živelnejšie a jeho zavŕšenie či završovanie pri niektorých typoch frazém bolo pomalšie. Pri celom f. p., pri základnom vývinovom smere zohráva významnú úlohu variantnosť frazémy (p.).

frazeologizované spojenie

Frazeologické spojenie ako typ frazém s voľnejším sémantickým stupňom spojenia významov jednotlivých zložiek.

frazeomatika

V niektorých frazeologických koncepciách (napr. A. V. Kunin) názov pre neidiomatickú časť frazeológie (p. neidiomatické frazémy), alebo pre nefrazeologické ustálené slovné spojenia.

frazeosémantické polia

Významové skupiny frazém vyčleňované na základe spoločnej nocionálnej sémy. Frazémy jedného poľa sa líšia svojimi špecifikačnými sémami, ktoré sú sekundárne a naviazené na jeden referenčný pojem. Takéto významové skupiny frazém sa označujú aj ako frazeologické polia (Rojzenzon-Avaliani, l967), sémanticko-tematické skupiny (Molotkov, l977), sémantické polia (Pankratova, l988), frazeosémantické skupiny (Rajchštejn, l98O), sémantické hniezda (Habovštiaková – Krošláková, 1990). Frazémy jedného f. p. vyjadrujú rovnaký vecný, denotatívny význam, napr. "štedrý človek", "hovoriť pomaly", "bohatý človek", "veľké množstvo" a i. Zoskupujú sa do vyšších významových celkov, frazeosémantických makropolí (Jankovičová, 1991), napr. "vzťah človeka k iným ľuďom", "postavenie človeka v spoločnosti", "psychické stavy človeka", "čas" a i. Frazémy jedného f. p. sú navzájom v rôznych sémantických vzťahoch. Základným vzťahom je synonymia. F. p. tvorí obvykle niekoľko synonymických radov, ku ktorým sa pripájajú izolované frazémy, nepatriace do žiadneho synonymického radu. Okrem toho možno ešte frazémy vnútorne zoskupovať na základe zhodnej konštrukcie alebo zhodného logického alebo motivačného modelu. Vnútorná štrukturovanosť konkrétneho poľa je v každom konkrétnom jazyku neopakovateľná. Porov. frazeologické hniezda, ideografický opis frazém.

Lit.: L. I. Rojzenzon – J. J. Avaliani, l967; A. I. Molotkov, l977; S. M. Pankratova, l988; A. D. Rajchštejn, l98O; F. Miko, l989; K. Habovštiaková – E. Krošláková, l99O; A. P. Záturecký, l965; R. I. Jarancev, l97l; M. Jankovičová, 1991, 1993.

frazeotvorná báza

Lexikálny základ, z ktorého je utvorená frazéma. Niekedy sa rozlišuje tzv. derivačná báza, ktorou sú prvky vstupujúce do frazém a pomocou ktorých sa realizuje tzv. motivačná báza, ktorú tvoria významy slov pred frazeologizáciou spojenia. Derivačnou bázou môže byť slovo, voľné slovné spojenie, ustálené slovné spojenie alebo iná frazéma.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977.

funkčná distribúcia frazém

Vlastnosť istej vrstvy frazém, ktoré sa funkčne špecifikujú jedným smerom, niekedy aj ako osobitné druhy frazém, najmä v oblasti plnej vetnej realizácie: príslovia, porekadlá, pranostiky, povrávky ap.

funkčná klasifikácia frazém

Triedenie frazém podľa ich funkcie. Bežne sa vyčleňujú tri druhy frazém: l. frazémy s nominatívnou (pomenovacou) funkciou, 2. frazémy s komunikatívnou (výpovednou) funkciou a 3. frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou. K nim J. Mlacek pridáva 4. typ frazém: frazémy, ktoré nemajú výraznú nominatívnu ani komunikatívnu funkciu. Porov. frazémy s nominatívnou funkciou, frazémy s komunikatívnou funkciou, frazémy s nominatívno-komunikatívnou funkciou.

Lit.: Mlacek, l984.

funkčná komplexnosť frazémy

Účasť všetkých tvorivých parametrov ľudského vedomia na utváraní obrazu, ktorým frazéma zachycuje životné situácie. Frazéma je výsledkom poznávacieho, citového hodnotiaceho, mravného a akčného úsilia ľudskej povahy, vrátane nadstavbovej estetickej aktivity, čo sa potom odráža v jej komunikačnom pôsobení. V jednotlivých frazémach majú tieto funkčné parametre rozličné zastúpenie. Vtedy dochádza k funkčnej distribúcii frazém (p.).

genetický prototyp frazémy p. historický prototyp frazémy

genéza frazémy

Semioticky sa rodí frazéma ako utrafený obrazový postreh nejakej charakteristickej životnej situácie ľudskej vlastnosti, ľudského počinu, medziľudského vzťahu, obrazného prístupu k veci, zvratu života, miery úspechu v práci, postavením človeka ap., ktorý sa uchytí a opakovaním sa stáva trvalou zložkou reči. Frazémy nie sú len nejaké relikty minulosti, ako sa to spontánne myslí. Je to len optický klam, že to, čo vznikalo v jazyku storočia, kladieme vo vedomí mechanicky na paušálnu rovinu kdesi v minulosti, nereflektujúc predpoklad, že frazémy vznikali postupne, s rozvojom úrovne života a jeho reflexie, a že týmto činom sa rodia dodnes. Proti naivnému zdaniu, že frazeológia je niečo prežité, dnešná regenerácia úzu frazém dokazuje, že je to organická súčasť rezervoáru vyjadrovania, ktorá súvisí s potrebou permanentného vyrovnávania sa s problémami života aj touto formou ich "exemplárnej" interpretácie a "verbálneho vybavovania".

globálny a neglobálny význam frazémy p. celostný význam frazémy.

gnóma

Obyčajne vo verši, niekedy aj v próze sformulovaná, stručná a výstižná životná múdrosť, predpoveď alebo myšlienka všeobecnej povahy. Vždy v nej prevažuje didaktický zámer, poučenie (gréc. gnóme = výrok). Podobou aj štylistickou funkciou môže pripomínať príslovie. Poznáme aj tzv. gnómické príslovie (p.) (Pomaly ďalej zájdeš. Pravda oči kole.). Gnómy sa podobne ako sentencie a aforizmy stávajú často zdrojom nových prísloví a frazém, ale samy stoja iba na hranici frazeológie.

gnómické príslovie p. gnóma

gnómický prézent

Prézent používaný v prísloviach, v porekadlách a vo vetách všeobecnej platnosti.

gramatické typy frazém

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných autosémantických a synsémantických gramatických slovných druhov. Rozlišujú sa substantívne, verbálne, adjektívne, adverbiálne, predložkové, spojkové, zámenné, časticové, citoslovcové frazém. (op. vetné, al. propozičné frazémy; p. aj predikatívne frazémy, modálne frazémy).

Lit.: N. M. Šanskij, 1969; A. I. Molotkov, 1977; J. Mlacek, 1977.

hádanka

Paremiologický útvar, ktorý iba v okrajových prípadoch máva platnosť frazémy (najmä pri menších obrazných hádankách, napr. V jednom súdku dvojaké vínko, čo je to?). Z hádaniek však vznikajú aj vlastné frazémy.

heterogénnosť frazém

Vnútorná nejednotnosť frazeologického systému, ktorá vyplýva zo štruktúrnej a funkčno-sémantickej nerovnorodosti tried frazém, kde patria prvky od minimálnych asyntagmatických, napr. predložkovo-menných spojení alebo spojení synsémantických slov po frazém s vetnou alebo súvetnou štruktúrou a od kvazifrazém s priehľadnou sémantikou komponentov po spojenia bez zreteľnej motivácie.

historická frazéma p. historický pendant frazémy

historická frazeológia p. diachrónna frazeológia

historické synonymum frazémy

Frazéma zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka analogická so súčasnou frazémou rovnakého či podobného štruktúrno-sémantického modelu. Ide teda o totožnosť v sémantike, ale odlišnosť v obraznosti. Napr. dobre je z cudzej kože krpce krájať (súč. z cudzieho krv netečie), kto po dvoch zajacoch hľadí, časom žiadnych nevysliedi (súč. dvom pánom nemožno naraz slúžiť).

Lit.: Skladaná, 1993.

historický charakter frazeologického systému

Potvrdenie princípu systémovosti vo frazeológii na základe porovnania súčasného frazeologického fondu so starším frazeologickým fondom v zmysle analogickosti frazeologizačných postupov. Staršie štruktúrno-sémantické typy, ktoré sa v súčasnom jazyku už nevskytujú, dokazujú produktívnosť niektorých štruktúrnych al. štruktúrno-sémantických postupov v staršom období a tým v podstate potvrdzujú aj existenciu systémovosti vo frazeológii. Napr. "vyjsť + na čo" (=dostať sa do zlej, nepríjemnej, ťažkej situácie), napr. vyjsť na psí tridsiatok/žobrácku palicu/mizinu ap.).

Lit.: Mokijenko, 1980; Skladaná, 1993.

historický pendant frazémy al. historická frazéma

Frazéma vyskytujúca sa v staršom období vývinu nášho jazyka v podobe historického variantu al. historického synonyma (porov.) al. frazéma, ktorá sa už do súčasnosti nezachovala. Porov. zaniknuté frazémy.

historický prototyp frazémy

Východisková podoba frazémy vystupujúca obyčajne ako voľné spojenie. Mnohé súčasné frazémy nie sú doložené zo staršieho obdobia ako frazémy, ale ako voľné slovné spojenia, teda historické (nazývané aj genetické) prototypy súčasných frazém. Významy jednotlivých komponentov sú priame. Napr. dať na pranier niekoho, mať na rováši u niekoho niečo.

Lit.: Skladaná, 1993.

historický variant frazémy

Frazéma zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka, v ktorom je zachovaný súčasný štruktúrno-sémantický model, no kľúčový (oporný), príp. niektorý iný komponent je nahradený iným synonymným výrazom. H. v. možno rozdeliť na frazémy obsahujúce a) zaniknuté lexémy, často aj cudzieho pôvodu, napr. hladký ako elebor (súč. hladký ako mramor), dať na konscienciu niekomu niečo (súč. dať na vedomie niekomu niečo), b) obsahujúce lexémy síce bežné a používané aj v súč. jazyku, ale nie ako súčasť príslušných frazém, napr. nebyť podľa ďasien (súč. nebyť podľa chuti), dať chrbát niekomu (súč. ukázať chrbát niekomu). Pre h. v. je typický väčší výskyt fakultatívnych členov, napr. sedieť na (vysokom, chudom) koni; vháňať do (spletenej) siete niekoho; vyjsť na (večnú) mizinu.

Lit.: Skladaná, 1993.

historický výskum frazeológie p. diachrónny výskum frazeológie

historizmy vo frazémach

Výskyt archaizmov a h. vo frazémach je reliktom ich historického vývinu. Je to následok špecifickej ustálenosti frazém. Veľká časť historizmov, ktoré ustúpili z aktívnej slovnej zásoby ako lexémy (na rozdiel od archaizmov nemajú súčasné synonymá, pretože pomenúvajú už zaniknuté javy a skutočnosti), sa zachovali v nej vo frazémach. Frazémy obsahujúce h. vôbec nemusia mať zastaraný charakter. Napr. mať na rováši niečo u niekoho; vystaviť niekoho na pranier; nemať ani groša; vyjsť na psí tridsiatok atď.

Lit.: Mlacek, 1984; Popov, 1976.

hodnotiaca operatívnosť frazém

Jeden z najtypickejších parametrov zo zóny konotatívnych zložiek významu frazémy odrážajúci skutočnosť, že frazéma takmer nikdy nie je iba obyčajnou nomináciou, ale vždy nesie aj hodnotiaci významový prvok. Práve tento hodnotiaci prvok býva často kľúčom pre interpretáciu komunikačného zámeru frazémy. Napr. frazéma múry podopierať je nielen obrazným vyjadrením pre ničnerobenie, postávanie, ale obsahuje aj zreteľný a dosť silný záporný hodnotiaci významový prvok, skôr odsúdenie ako schvaľovanie takejto činnosti. Podobne napr. porekadlo Vykľulo sa šidlo z vreca je nielen obrazným vyjadrením obsahu, ktorý možno neobrazne vysloviť vetou Pravda vyšla najavo, ale je aj zasa skôr negatívnym ako pozitívnym hodnotením danej skutočnosti. Toto hodnotenie pritom nikdy nie je vo frazeológii čímsi samoúčelným, ale je radou, odporúčaním konať tak, aby sa v príslušných súvislostiach nemuselo uplatňovať uvedené hodnotenie. Hodnotenie je tu teda postupom operatívnym, je prostriedkom operatívnosti frazém i celej frazeológie.

horný prah ustálenosti p. prah ustálenosti.

hovorová frazeológia

Množina frazém, ktoré sa vyznačujú hovorovosťou. Za príbuzný termín zo štylistického hľadiska treba pokladať označenie ľudová frazeológia (p. štylistická klasifikácia frazém). Vlastný obsah týchto pojmov sa prekrýva. Pričom termínom hovorová frazeológia sa sledujú príslušné štylistické vlastnosti frazém a pri termíne ľudová frazeológia sa mieri na ľudový pôvod istých zvratov. Príznak hovorovosti je prítomný vo väčšine frazém, a tak sa v slovníkových opisoch zvyčajne ani osobitne nevyznačuje. Vyznačuje sa len v prípadoch výraznej hovorovosti.

hovorový akcent

Funkčný aspekt frazémy, ktorý sa uvedomuje ako zdôraznená, umocnená hovorovosť frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

hranica frazémy p. kvantitatívny rozsah frazémy

hranica frazémy na paradigmatickej osi p. kvantitatívny rozsah frazémy.

hranica frazémy na syntagmatickej osi p. kvantitatívny rozsah frazémy.

hybridnosť frazém

Nesúlad medzi formálnou a obsahovou povahou frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby pomenovaním, no jej štruktúra je syntaktickej povahy.

hyperbolické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska štylistiky. Za hyperbolické frazémy pokladá J. Mihál napr. sprostý ako drúk, má peňazí ako pliev, hryzie ho svedomie a i. Je to typ nie celkom výrazný, pretože hyperbolizácia, frapantnosť patrí k typickým znakom väčšiny frazém.

hyperonymia/hyponymia frazém

Vzťahy významovej nadradenosti/podradenosti medzi dvoma, resp. viacerými frazémami. Na rozdiel od lexiky sa tieto vzťahy uvedomujú menej výrazne, a to z viacerých dôvodov, napr. a) pre denotačnú neurčitosť významu mnohých frazém (denotačné sémy sú pri mnohých frazémach "zastreté" ich konotačnými sémami – preto sú viaceré frazémy napr. druhovo ambivalentné), b) pre výrazovú frapantnosť podstatnej časti frazém (to nevylučuje možnosť existencie hyperonymicko-hyponymických vzťahov, ktoré by zodpovedali typu štylistických synoným), c) pre celkovú nemodelovosť a anomálnosť frazeológie, jej systému (frazémy nepokrývajú ani zďaleka oblasti pojmov ako slová, obsadzujú pojmovo len isté výseky reality). Napriek tomu však vzťahy hyperonymie/hyponymie medzi istými frazémami existujú. Napr. frazéma dať niekomu lieskovej masti je významovo užšia, špecifikovanejšia ako blízke frazémy vyprášiť niekomu kožuch, dolámať niekomu hnáty (všetky vyjadrujú, že ide o bitie, ale práve ona vyjadruje, že ide o bitku palicou). V porovnaní s týmito frazémami je významovo špecifikovaná napr. aj žarrtovná jednotka dať (priniesť) niekomu modré z neba pod oko, ktorá vyjadruje, že ide o bitku do tváre, resp. jednotka naprávať/napraviť niekomu ciferník, ktorá tiež vyjadruje, že ide o bitie do tváre, ktoré má, alebo malo za následok napr. nejaké jazvy alebo znetvorenie tváre a pod. Pri spomínanej dôležitosti konotačných sém vo význame frazém sú hranice medzi hyperonymiou/hyponymiou a synonymiou frazém dosť nevýrazné.

chybná frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

identifikačná metóda

Metóda analýzy frazém prostredníctvom zisťovania tzv. sémantického ekvivalentu – identifikátora, ktorým môže byť slovo, slovné spojenie alebo celá parafráza. Procedurálne je táto metóda blízka aplikačnej metóde (p.), pretože sa význam frazém porovnáva s doslovnými významami jej komponentov.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977; A. G. Nazarian, 1987; A. V. Kunin, 1986.

identita frazémy

Súhrn parametrov, ktoré zaručujú, že sa istý výraz aj pri svojej viacslovnosti, pri diferencovanej variantnosti aj pri existencii vo viacerých paradigmatických formách chápe ako celostná, jednotná a osobitná jazyková jednotka. Súhrn parametrov odlišuje frazému od (prípadného) homonymného voľného slovného spojenia, od ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy (napr. termín bod mrazu a frazéma byť na bode mrazu, bod mrazu), od frazeologických derivátov (napr. kategoriálne parametre odlišujú frazému Tichá voda brehy myje od jej derivátu tichá voda), od homonymných frazém (napr. iba distribúcia alternantov odlišuje frazému prišla jeho, jej, ich hodina = zomiera, od frazémy prišla jej (iba jej!) hodina = ide rodiť), od synonymných frazém (zhoda-nezhoda obrazu) aj od frazeologických aktualizácií, napr. porekadlo Noc má svoju moc – aktualizované spojenie porekadlového typu Moc má svoju noc).

ideografické frazeologické synonymá p. frazeologické synonymá.

ideografický opis frazém

Opis frazém podľa pojmových okruhov usporiadaný do významových polí a synonymických skupín, na základe ktorého je možné zostaviť pojmový slovník – tezaurus. Sémantická kategorizácia sa v takýchto pojmových, resp. onomaziologických modeloch uskutočňuje prostredníctvom deskriptorov – taxónov, pričom operacionálnym základom tejto procedúry je komponentová analýza. Existujú dva spôsoby vytvárania tezaurov – deduktívny, keď sa na jazyk aplikuje hotová konceptuálna schéma, ktorá odráža istú apriórnu predstavu o modeli sveta, a induktívny spôsob, ktorý vychádza z toho, že vytváraniu konceptuálnych schém má predchádzať sémantická analýza reálne existujúcich jazykových jednotiek. Klasickým modelom, kde sa uplatňuje deduktívny spôsob, je tezaurus v podobe hierarchicky organizovaného stromu hyperonymicko-hyponymických vzťahov. Vo frazeológii je reálny induktívny spôsob, pretože frazeológia neodráža nejaký ucelený logický model sveta, nepomenúva ho, ale je hodnotením niektorých jeho výsekov a je skôr jeho naivným obrazom a sémantická kategorizácia sa nedeje na základe encyklopedických vedomostí. Novšie pohľady na onomaziologický model frazeológie vychádzajú z toho, že jednotlivé taxóny vo frazelógii nadobúdajú skôr podobu sietí a nie hierarchických stromov, pretože hyperonymicko-hyponymické vzťahy sú vo frazeológii málo výrazné a skôr treba hovoriť o kvázisynonymách, kváziantonymách, konverzívach, paronymách, vyjadreniach začiatku, priebehu a ukončenia stavu alebo deja ap. Pri postulovaní taxónov treba brať do úvahy aj hodnotiaci aspekt, ktorý môže byť dôležitejší ako samotný pojem, pretože delí frazeológiu do pozitívneho a negatívneho hodnotového spektra, napr. taxón: "cieľavedomosť" môže zahŕňať frazémy: ísť za svojím cieľom, nezastať na polceste, ísť (aj) cez mŕtvoly. Tieto jednotky možno zahrnúť pod spoločný pojem, majú však povahu antoným. Ďalším problémom je zložitá previazanosť zložiek jednotlivých taxónov, napr. hypertaxón "kontrola" obsahuje zložky 1. zachovanie kontroly a) nad sebou, b) nad inými, c) nad situáciou, 2. strata kontroly, 3. nadobudnutie kontroly. Tento pojem je však zviazaný s istými vlastnosťami osobnosti, ako cieľavedomosť, húževnatosť, vytrvalosť. Cez tieto pojmy sa hypertaxón "kontrola" dostáva do vzťahu k hypertaxónom cieľ, rozum, životná skúsenosť, obozretnosť, prezieravosť atď. Nadobudnutie kontroly asociuje s dosiahnutím cieľa, cezeň sa asociuje s úspechom/neúspechom, kde už môže prechádzať z racionálnych asociácií do asociácií a tým aj k taxónom v emocionálnej sfére.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1982, 1989; D. O. Dobrovoľskij, Tezaurus russkich idiom, rkp.; H. Scheemann, 1989.

idióm

1. V tradičnej filológii aj v niektorých (najmä románskych, germánskych a angloamerických) lingvistických školách názov pre základnú jednotku idiomatiky, teda pomenovanie pre ustálené, obrazné a expresívne slovné spojenie. Vo frazeologickej teórii je jeho ekvivalentom termín frazéma. Ako synonymá názvu idióm v uvedenej platnosti sa uplatňovali aj názvy idiomatizmus (novšie) a idiotizmus (staršie).

2. Vo frazeologickej terminológii typ frazém podľa sémantickej klasifikácie, a to typ s najvyšším stupňom straty motivácie komponentov, je to druhý názov pre typ, ktorý sa tu primárne nazýva frazeologický zrast, resp. frazeologická zrastenina.

3. Podľa niektorých frazeologických koncepcií druh frazém, ktorý je typický pre určitý jazyk a do iných jazykov je doslova nepreložiteľný.

4. V novšej českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť podvojného názvu základnej jednotky celej frazeológie (t.j. názvu frazéma a idióm).

5. V tej istej teórii osobitný názov pre základnú jednotku frazeológie (resp. idiomatiky), ak sa táto jednotka sleduje viacej z aspektu svojej významovej platnosti.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

idiomatické frazémy

Frazémy, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou idiomatickosti. Porov. idomatickosť frazémy, idióm l.

idiomatické spojenie

Starší názov pre frazému, resp. idióm. Uplatňoval sa najmä v tých frazeologických teóriách, ktoré počítali s idiomatickosťou, chápanou ako doslovná nepreložiteľnosť frazémy do iného jazyka, ako so základnou vlastnosťou frazémy, resp. ako s jednou zo základných vlastností frazémy. Novšie sa tento názov uplatňuje najmä pri voľnejších filologických opisoch a výkladoch problematiky takýchto jednotiek. Zriedkavejšie sa prejavujú tendencie po novej terminologizácii tohto názvu aj v najnovších frazeologických koncepciách (napr. pri opisoch frazém metódou frazeologickej parametrizácie).

idiomatickosť frazémy

1. Doslovná nepreložiteľnosť významu frazémy, a to a) alebo do iného jazyka – tzv.idiomatickosť medzijazyková, b) alebo inými (napr. lexikálnymi) prostriedkami toho istého jazyka – tzv. idiomatickosť vnútrojazyková. Idiomatickosť sa skôr a častejšie chápala práve vo vzťahu k iným jazykom a tu sa v istej fáze výskumu preceňovala, keď sa povyšovala na jediný základný znak frazémy, alebo sa chápala ako jedno z kritérií frazeologickosti istého slovného spojenia. Okrem toho sa chápala ako univerzálna vlastnosť istých frazém. Novší výskum ukazuje, že aj medzijazyková idiomatickosť je vlastnosť relatívna a dynamická, že istá frazéma vo vzťahu k ekvivalentným frazémam jedného jazyka môže byť zreteľne idiomatická a vo vzťahu k frazémam iného jazyka zasa neidiomatická. Napr. frazéma vyjsť na psí tridsiatok je vo vzťahu k paralelným frazémam iných slovanských jazykov, v ktorých sa častejšie aj pri podobnej motivácii uplatnili slová deviatok, desiatok, dosť zreteľne idiomatická, kým vo vzťahu k paralelnej maďarskej frazéme, ktorá má tiež prvok tridsiatok, sa javí ako menej idiomatická, resp. neidiomatická.

2. Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka miera anomálnosti frazém (p.) na všetkých rovinách ich výstavby a fungovania.

idiomatickosť medzijazyková p. idiomatickosť frazémy.

idiomatickosť vnútrojazyková p. idiomatickosť frazémy.

idiomatika

1. Súhrn všetkých idiomatických prostriedkov (idiómov) istého jazyka.

2. Náuka o idiómoch, čiže špecifických, pre daný jazyk typických ustálených typoch slovných spojení.

3. V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu (frazeológia a idiomatika) súboru ustálených obrazných slovných spojení,

4. Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka súbor ustálených obrazných slovných spojení sledovaný prednostne zo strany sémantických vlastností takýchto jednotiek.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

idiomatizmus p. idióm l.

idiomológia

V niektorých filologických školách, kde sa ustálený typ obrazného výrazu nazýva idióm, náuka o idiómoch. V našej domácej tradícii sa tento názov výraznejšie neuplatnil, hoci názov idióm sa v rozličných prístupoch k frazeológii pomerne často využíval.

idiotizmus p. idióm l.

implicitnosť frazémy

Tendencia frazém alebo aj väčšieho slovesného útvaru, napr. bájky, príslovia, hádanky k redukcii počtu komponentov až na jedno slovo, porov. napr. redukciu ruskej frazémy i nikakich gvozdej na i nikakich alebo vznik frazémy tichá voda z príslovia Tichá voda brehy myje. Porov. explicitnosť frazémy a frazeologické antinómie

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; J. Mlacek, 1986/87, s. 259-264.

individuálna frazeológia

Za individuálnu frazeológiu sa pokladá utváranie paralelných novotvarov s analogickými formálnymi a významovými vlastnosťami. Východiskom takýchto novotvarov bývajú najmä frekventovanejšie a známe príslovia a porekadlá, napr. Ukáž mi hnojisko, a ja ti poviem, aký si hospodár. (Podkladom pre vznik tejto jednotky je spojenie Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.). Väčšina z týchto novotvarov je výrazom individuálneho prístupu k frazeológii, avšak iba máloktoré sa stávajú súčasťou celonárodnej frazeológie. Vznik takýchto frazeologických novotvarov je prejavom aktualizujúceho prístupu k frazeológii a individuálnu frazeológiu tiež možno pokladať za typ komplexnej aktualizácie frazémy. Porov. aktulizácia frazém, textotvorné potencie frazém, individuálny variant.

individuálny variant

Variant frazémy analogicky utvorený na pozadí všeobecne známej podoby frazémy istou osobnosťou, spisovateľom, básnikom, jazykovedcom, žurnalistom a pod., napr. Mlčanie hory prenáša, Kto do teba kameňom, ty doňho skalou. Porov. individuálna frazeológia

inovácia frazém

1. Proces, v ktorom zaniknuté frazémy z jazykových alebo najčastejšie z mimojazykových príčin znova vstupujú do sféry používania, do komunikačného procesu, napr. počúvať niekoho ako slovo Božie/ako Písmo sväté, veriť niekomu, niečomu ako Biblii/ako evanjeliu, je to preňho Písmo sväté/Biblia.

2. Proces tvorenia individuálnych frazém presne podľa modelu aj podľa ustáleného významu existujúcich frazém (tým sa líši od aktualizácií aj derivácií), pričom však novotvar nemá ustálenosť svojho modelu a môže prinášať nové konotácie. Ak sa takéto inovácie rozšíria (napr. v diele známeho autora), môžu sa postupne dostať aj do bežnej frazeoológie.

intelektuálne frazémy

Frazeológia obrazne spriezračňuje nielen externé životné a prírodné situácie, ale aj ľudské vnútro a v tom aj charakteristické polohy v procese poznania, myslenia, morálneho hodnotenia a rozhodovania, napríklad špecifické postupy argumentácie, zdôvodňovania, extrapolácie, falzifikácie, potvrdzovania, momenty výhrad, prípustok, podmieňovania, náhodnosti, neistoty, oslabenia, či "pritvrdenia" téz, koncepčné obraty v myslení, spochybňovanie a oslabovanie vývodov, prípadne rezervovanosť k nim. Takéto "myšlienkové zvraty", "intelektualizmy" sa niekedy používajú len kvôli efektu, ako vonkajškový symptóm vedeckosti, čo vyznieva ako intelektuálsky či scientistický snobizmus. Často to bývajú kalky z iných jazykov.

intelektuálny akcent frazém

Zdôraznená intelektuálna orientácia pri istých knižných frazémach, napr. kategorický imperatív, elixír života, kameň mudrcov ap.

intenzifikačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden z funkčných typov frazém, ktorého podstata spočíva v tom, že sa jedna zo zložiek vyjadruje veľmi výrazným, frapantným výrazom. To ovplyvňuje celý význam frazémy, takže jednotka takéhoto typu pôsobí ako expresívny, nápadný prostriedok. Porov.: byť hladný ako vlk, závratná hĺbka, ticho ako v hrobe, mať hrošiu kožu, pohybovať sa niekde ako slon v porceláne, robiť z komára somára (slona), spať ako zarezaný, písať ako kocúr, bežať odušu (spasenú) atď.

internacionalizmy vo frazeológii

Frazémy majúce spoločnú sémantiku i spoločný pôvod, vyskytujúce sa vo viacerých príbuzných i nepríbuzných jazykoch, ktorých prameňmi sú kresťanské dejiny (predovšetkým Biblia), staroveké grécke a rímske dejiny a literatúra, grécka a rímska mytológia (antika), celosvetové (staršie i novšie) dejiny spoločnosti a literatúra. Pre oblasť európskeho regiónu tvoria i. tzv. základný európsky frazeologický fond (paneuropeizmy). I. vo frazeológii sú prevzaté frazémy viacerými jazykmi z jazyka národa, kt. ich vytvoril al. uviedol do všeobecného používania, napr. krížová cesta; judášsky groš; lukulské hody; bartolomejská noc; Kolumbovo vajce; piata kolóna; boj s veternými mlynmi; rytier smutnej postavy ap.

Lit.: Basaj, 1988; Skladaná, 1993; Soloducho, 1982.

interpretácia frazémy

Vyjadrenie približného významového ekvivalentu obrazu, pričom toto vyjadrenie má formu priameho opisu, nepriameho opisu, perifrázy a pod., napr. udrieť/trafiť na pravú strunu – správne odhadnúť niečo, vystihnúť podstatu veci, ísť hlavou proti múru – o neprekonateľných prekážkach. Porov. výklady frazeologických jednotiek

inverzný slovosled

Zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať:

- frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr. niekomu popod nos/na nos brnkať – niekomu brnkať popod nos/na nos – brnkať niekomu popod nos/na nos – popod nos/na nos niekomu brnkať. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy;

- pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu je ustálená, t.j. existuje aj mimo kontextu, napr. byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i baran celý, i vlk sýty – aby bol vlk sýty aj (i) baran celý. Tento typ variantnosti je príznačný najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek, napr. neslaný nemastný – nemastný neslaný.

ironické frazémy

Frazémy zo štylistického hľadiska patriace k frazémam s výraznou hovorovosťou. V rámci tejto skupiny sa vyčleňujú frazémy s ironickým podfarbením, s výsmešným, posmešným odtienkom, napr. dobrý/pekný vták/vtáčik, dobrý kvietok, dobrá firma, myslí si, že všetkú múdrosť (sveta) pojedol, vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.

izoglosa frazeologická p. frazeologická izoglosa

jadro frazémy p. kľúčové slovo frazémy.

jazyková frazeologizácia p. frazeologizácia.

jednoslovné frazémy

Paradoxný jav, keď platnosť frazémy nadobudlo jedno slovo, ktorému ináč – pre neprítomnosť vetných signálov – akoby nebolo možno pripísať túto "vyššiu" platnosť. V skutočnosti fakt, že obraz vzniká organicky len v procese reči, t.j. pri utváraní vety, spôsobuje že, obrazná platnosť celkom prirodzene asociuje vetnú súvislosť, t.j. účasť na skutočnosti mienenej vetou. To je potom onen hybridný charakter, ktorý utvára fenomén frazémy vôbec: "zavariť niekomu", "vystreliť si z niekoho", "vegetovať", "trocháriť"...Pravda, jestvujú jednoslovné metafory, ktoré nepociťujeme ako frazémy, a to ako okazionálne, jednorazové použitia, ale aj ako frekventované prípady. Týmto metaforám však chýba hĺbkový étos frazémy, jej plné prijatie vo funkcii modelovej interpretácie významového životného faktu, čo dvíha étos frazémy. Jednoslovná metafora naproti tomu pre svoju významovú plytkosť zovšednie, vypadne z úzu, alebo sa prosto lexikalizuje. Jednoslovnú frazému príznačne charakterizuje vyzretá systémová dvojitosť: jej pohyb medzi langovou dispozičnosťou a parolovou aktuálnosťou (p. potencialita a aktualita obrazu). Táto dvojitosť je základnou vlastnosťou frazém. Ňou sa napríklad jednoslovná frazéma zreteľne líši od jedinečnosti, singularity poetickej metafory. Druhá z nich existuje jednorazovo v poetickom texte, t.j. len ako aktuálna súčasť výpovede. Frazéma, ktorá sa zrodila opakovaním príťažlivého obrazu, existuje semioticky na dvoch ontických rovinách, na dispozičnej rovine langue (v kódovej pamäti) a na aktuálnej rovine parole (v živej reči).

Lit.: F. Miko, 1987.

jednovrcholové frazémy

Frazémy pozostávajúce z jedného pôvodne plnovýznamového a jedného, prípadne dvoch alebo troch pôvodne neplnovýznamových slov: do nohy (všetci), pod nosom (blízko), od Adama (odpradávna), na betón (iste), ani za mak (vôbec nič). Nazývajú sa aj minimálne frazémy. Porov. minimálne/maximálne frazémy, viacvrcholové frazémy.

kalambúr

Z franc. calembour = slovná hra, postavená a) na využití zvukovej podobnosti alebo totožnosti dvoch významovo rôznych pomenovaní (homonymia), napr. kladne o Kladne, o matematike prevažne vážne a i. alebo b) na využití mnohoznačnosti jediného pomenovania (polysémia), napr. A moje súdy nie sú sudy. Nemával som prázdne súdy ani sudy (Andruška, P.: Lepší ľudia). Ustálené kalambúry patria medzi umelé paremiologické jednotky.

kategoriálne vlastnosti frazém

Základné definičné vlastnosti, vymedzujúce frazému ako samostatný jazykový útvar. Nejednotnosť pri definovaní frazém sa prejavuje v rozdielnom počte a charaktere vyčleňovaných k. v. Počas vývoja frazeologickej teórie boli vyčlené kritéria, ktoré vychádzali z celistvej povahy frazém ako útvaru: ustálenosť, reprodukovateľnosť, ekvivalentnosť slovu, nemodelovosť, viazanosť významov komponentov, neodvoditeľnosť významu frazém z ich komponentov, t. j. ich nesúčtovosť, sémantická nerozložiteľnosť; z povahy štrukúry frazém: viacslovnosť, syntaktická ustrnulosť, nezameniteľnosť komponentov; zo štruktúrnych, sémantických a funkčných nepravidelností frazém: transformačná a paradigmatická defektnosť, anomálnosť; z referenčnej povahy frazeologickej nominácie: obraznosť, expresívnosť, emocionálnosť ap.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

klasifikácia frazém

Pri rozmanitosti formálnych aj významových vlastností jednotiek frazeológie, ako aj pri existencii viacerých okolností, ktoré pôsobia pri fungovaní frazeológie, nevystačuje jediné rozdelenie frazeologického materiálu. Preto frazeologická teória uplatňuje triedenie frazém z viacerých hľadísk. Niektoré z týchto rozdelení sú univerzálne, kým iné sa dotýkajú iba niektorej časti frazeológie. Od začiatkov budovania modernej frazeologickej teórie bola v popredí tzv. sémantická klasifikácia frazém (p.), ale veľkú váhu majú aj niektoré ďalšie klasifikácie frazém, napr. konštrukčná a funkčná klasifikácia, štylistická klasifikácia frazém a pod. Popri takýchto špecifických prístupoch ku klasifikovaniu frazém z jedného špecifického hľadiska existujú aj komplexné (p.), resp. kombinované klasifikácie frazém. Výpočet týchto klasifikačných prístupov k frazémam je otvorený, v našej domácej odbornej literatúre sa produktívne uplatnilo vyše desať typov klasifikácie frazém.

klasifikácia frazém podľa bázy vzniku

Rozdelenie frazém podľa toho, či frazeologizačný proces zasahuje konkrétne slovné spojenie (s jeho stavbou, lexikálnym obsadením aj stvárnením komponentov), alebo sa dotýka samej konštrukcie. Jednotky s prvým typom procesu sa volajú lexikálne frazémy (lexikálna frazeológia), jednotky druhého typu sa označujú súborne ako syntaktická frazeológia, resp. ako syntaktické frazémy či frazeologizované konštrukcie. Jadrom frazeológie je lexikálna frazeológia. O začleňovaní frazeologizovaných konštrukcií do frazeológie niektoré teórie (najmä tie, čo frazeológiu spájajú so slovníkom, s lexikou) dosť presvedčivo pochybujú, a to aj napriek tomu, že registrujú pri týchto konštrukciách viaceré znaky spoločné s jadrom frazeológie.

klasifikácia frazém podľa pôvodu

1. Rozdelenie frazém na jednotky domáceho pôvodu a cudzie, resp. prevzaté. Táto opozícia sa systematicky zotiera (keď sa prevzaté frazémy celkom udomácňujú, a to až tak, že sa už neuvedomuje ich cudzí pôvod) a znova aktualizuje (keď do jazyka zasa prenikajú nové cudzojazyčné frazémy).

2. Rozdelenie frazém na jednotky ľudového pôvodu (výrazy tzv. ľudovej múdrosti) a jednotky umelého pôvodu (ktoré vznikli zo spojení z literárnych diel a pod.). V rámci každej z týchto kategórií frazém podľa pôvodu sa vydeľuje viacej špecifických typov. Napr. medzi cudzojazyčnými frazémami sú veľmi výrazné biblické frazémy, frazémy s kresťanskou motiváciou, antické frazémy, frazémy, ktoré vznikli z bájok a mýtov. Medzi frazémami domáceho pôvodu osobitné skupiny tvoria napr. jednotky, ktoré vznikli z rozprávok a iných útvarov ľudovej slovesnosti, frazémy z bežných životných skúseností obyčajných ľudí, frazémy, ktoré vznikli zo spojení z istých pracovných odvetví a pod.

klasifikácia frazém podľa vzťahu k spisovnému jazyku

Rozdelenie frazém na spisovné a nespisovné, v rámci tých druhých vydelenie takých typov, ako sú slangové, argotové a nárečové frazémy, novšie aj subštandardné frazémy. V rámci každej z uvedených nespisovných kategórií frazém možno vydeliť dva podtypy, a to vlastné frazémy príslušného typu a frazémy, ktoré sa uplatňujú v spisovnom jazyku, ale majú istý komponent (isté komponenty) obsadené slovami z príslušnej kategórie. Vydeľujú sa teda napr. vlastné slangové frazémy a frazémy so slangovým variantným komponentom (napr. zbaliť kufor – v slangu orientačných bežcov = vzdať preteky, odstúpiť z pretekov a na druhej strane napr. to je za všetky prachy), podobne aj vlastné nárečové frazémy a frazémy s nárečovým komponentom atď. Hranica medzi spisovnou a nespisovnou frazeológiou je podobne ako v lexike medzi spisovnými a nespisovnými slovami menej výrazná ako na nižších rovinách jazykovej stavby, ale na druhej strane predsa existuje.

klišé

Ustálený slovný obrat (z franc. cliché = tlačiarenský štočok), ktorý stereotypným a mechanickým používaním stratil svoju údernosť a do istej miery aj pôvodný význam. Najčastejšie sa vyskytuje v publicistickom štýle, ale aj v hovorovom jazyku, korešpondencii a pod., napr. hodina pravdy, dieťa šťasteny, drrvivá väčšina, pálčivá otázka, hlboké nedorozumenie, dostať sa na šikmú plochu.

kľúčové slovo frazémy

Centrálny člen jednotky, ktorý určuje konštrukčný ráz celej jednotky (=konštrukčne kľúčové slovo), alebo je základnou zložkou významu frazémy (=sémanticky kľúčové slovo). Sémanticky kľúčové slovo sa označuje aj názvom jadro frazémy. V istých frazémach je to isté slovo kľúčovým z obidvoch hľadísk (napr. prevracať kabát), inokedy je jedno kľúčovým z hľadiska sémantiky a druhé z hľadiska konštrukčného (napr. dvojdomý pes – konštrukčným kľúčovým slovom je tu evidentne substantívna zložka pes, ale sémanticky rozhodujúcim je adjektívum dvojdomý, lebo práve ono najviac napovedá o význame celej jednotky). Početné sú aj jednotky, v ktorých nemožno určiť kľúčové slovo (sú to najmä mnohé vetné frazémy, ako aj jednotky so stavbou priraďovacej syntagmy: pečený varený, kosť a koža, krv a mlieko). Kľúčové slovo sa nazýva aj oporným slovom (členom) frazémy.

knižná frazeológia

1. V rámci štylistickej klasifikácie frazém popri hovorovej frazeológii druhý základný typ frazém, ktoré nevynikajú expresívnosťou ako iné frazémy, ale ich osobitosťou je spätie s istými kultúrnymi danosťami (so svetovými dejinami, vzdelanosťou, literatúrou a pod.) a uplatňovanie najmä vo sfére štýlov, ktoré sa realizujú predovšetkým písomnou formou. V takomto zmysle do pojmu knižná frazeológia patrí aj publicistická frazeológia (p.), aj odborná frazeológia (p.), administratívna (kancelárska) frazeológia.

2. Užší druh frazém s kultúrnymi konotáciami, pre ktoré je príznačný istý pátos, nadnesenosť výrazu a zároveň to, že nepatria iba jednému z tzv. knižných štýlov, ale práve na rozdiel od publicistickej alebo napr. od poetickej frazeológie uplatňujú sa vo všetkých týchto knižných štýloch. Toto vymedzenie vzniklo špecifikáciou širšieho pojmu zachyteného v 1. význame. Jednotky takto užšie vymedzené nazývame knižnými frazémami. Medzi knižné frazémy patria napr. takéto jednotky: obetovať niečo na oltár vlasti, zložiť niekde kosti, pracovať na roli národa dedičnej, pohybovať sa, plávať medzi Scyllou a Charybdou, Pyrrhovo víťazstvo,labutia pieseň, odobrať sa k predkom. Oslabením knižnosti (resp. aj hovorovosti) istých frazém sa vydeľuje tzv. medzištýlová frazeológia. Do knižnej frazeológie patria najmä frazémy cudzieho pôvodu (medzi nimi aj tzv. citátové frazémy (p.), ale existujú aj knižné frazémy domáceho pôvodu (ukazujú to aj niektoré uvedené príklady).

knižné frazémy p. knižná frazeológia.

knižný akcent vo frazéme

Štylistická charakteristika niektorých knižných frazém, pri ktorých je výrazne zosilnená ich knižnosť, ktoré sa teda vyznačujú nezvyčajnosťou výrazu, zvýšeným pátosom, nadnesenosťou. Knižný akcent sa prejavuje najmä v opozícii s hovorovými frazémami, ale aj s tými knižnými frazémami, pri ktorých je knižnosť oslabená, alebo celkom ustupuje. Porov. z tohto hľadiska napr. frazémy labutia pieseň alebo spať, odpočívať na vavrínoch, pri ktorých knižnosť zreteľne ustupuje, a napr. frazémy obetovať niečo na oltár vlasti, odobrať sa k otcom, predkom, pri ktorých je naopak knižnosť, nadnesenosť celkom evidentná. Takýto rozdiel sa pomerne často prejavuje medzi citátovými frazémami (tie vynikajú prítomnosťou knižného akcentu) a ich zaužívanými a teda tiež ustálenými a frazeologizovanými kalkami (pri tých býva knižnosť výrazne oslabená), napr. in medias res – k veci, circulus vitiosus – začarovaný, bludný kruh.

kodifikované frazémy

Jednotky frazeológie zachytené a náležite spracované (napr. vyznačením distribúcie, štylistickej platnosti a variantnosti) v lexikografických (či frazeografických) opisoch alebo v analytických teoretických prácach o frazeológii.

kodifikovaný variant frazémy

Podoba frazémy, ktorú zachytili lexikografické opisy a pripisujú jej platnosť meradla pri posudzovaní ďalších variantov.

kohyponymia frazém

Súradnosť dvoch alebo viacerých frazém z pojmovej stránky, ktoré sú hyponymami vo vzťahu k svojmu nadradenému rodovému pojmu – hyperonymu.

kolokabilita

Schopnosť slova alebo frazém spájať sa s inými jazykovými jednotkami, daná ich valenciou a kompatibilitou

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

kolokácia

Typické alebo ustálené slovné spojenie.

kolokačná frazéma

Frazéma vytvorená z prvkov lexikálnej úrovne.

kompatibilita

Významová a štylistická zlučiteľnosť jazykových prvkov v texte. (op. inkompatibilita)

kolorit ľudový p. ľudová frazeológia

kolorit dobový p. historická frazeológia

kombinovaná variantnosť

Súhrnný názov pre dvojitú variantnosť frazém (p.) a zriedkavé prípady, keď sa premenlivosť prejavuje až na troch rovinách jazykovej výstavby frazémy (morfologickej, syntaktickej aj lexikálnej). Špecifickým prípadom kombinovanej variantnosti môžu byť zmeny na jednej z uvedených rovín, ale každá je iného druhu. Napr. ide o dvojakú lexikálnu premenlivosť typu do haliera, do halierika – do koruny, do korunky (z jedného hľadiska prípady slovotvornej variantnosti, z druhého bežná lexikálna zámena), prípadne o jej kombinácie s ďalšími možnosťami z iných rovín. Hoci všetky predpokladané kombinácie nie sú v reálnom stave doložené, už náznak tohto prístupu ukazuje, že typov kombinovanej variantnosti je viacej. Výsledkom kombinovanej variantnosti je taká forma frazémy, ktorá sa označuje ako komplexný alebo kombinovaný variant frazémy.

kombinovaný i komplexný variant frazémy

Druh variantu frazémy, ktorý sa vyznačuje dvojitou variantnosťou (p.), prípadne premenlivosťou na všetkých rovinách relevantných pre výstavbu frazémy (morfologická, syntaktická a lexikálna). Základnou podmienkou aj pri vydeľovaní tohto druhu ostáva, že aj napriek všetkým uvedeným zmenám sa význam frazémy zásadne nemení, že teda aj všetky naznačené premeny v tvare jednotky sú viac-menej ustálené.

komické vyznenie

komplexná i kombinovaná klasifikácia frazém

Triedenie frazém, ktoré nevychádza iba z jednej vlastnosti, resp. z jednej stránky frazeológie, ale sleduje viaceré vlastnosti, resp. stránky frazém zároveň. Produktívnym sa ukazuje napr. vydeľovanie frazém podľa konštrukčných a funkčných príznakov, ktoré si v základných druhoch navzájom zodpovedajú, napr. frazémy so syntagmatickou a asyntagmatickou stavbou majú predovšetkým nominatívnu funkciu, frazémy s vetnou a súvetnou stavbou mávajú dominantne výpovednú platnosť (plnia komunikatívnu funkciu). Pri ďalšom kombinovanom triedení frazém sa prizerá na ich slovnodruhové a konštrukčné vlastnosti a zároveň aj na spôsob zapájania frazém do kontextu. Porov. aj okolie frazémy. Počet komplexných klasifikácií frazém je otvorený.

komplexný variant frazémy p. kombinovaný i komplexný variant frazémy

komunikačná efektívnosť

Špecifická úloha v spoločenskej komunikácii, v ktorej frazeológia vystupuje ako prostriedok obrazného, účinného, stručného a pritom zrozumiteľného vyjadrovania.

konfrontačná frazeológia

Porovnávací výskum frazeológie, ktorý skúma všetky zhody a rozdiely vo frazémach dvoch alebo viacerých jazykov s cieľom zistiť mieru ich ekvivalentnosti a typologickú charakteristiku na synchrónnej rovine.

Lit.: A. D. Rajchštejn, 1980; P. Ďurčo, 1994.

konkretizačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden zo základných funkčných typov frazém, ktorý sa vyznačuje tým, že nejaký abstraktný význam sa vyjadruje obrazom založeným na bežných konkrétnych pomenovaniach. Napr. abstraktný význam "plač, plakať, rozplakať sa" sa vyjadrí spojením spustiť gajdy, pomerne abstraktný význam "pomýliť sa, urobiť niečo neprimerané, poveriť niekoho neprimeranou funkciou" sa vyjadrí frazémou spraviť capa záhradníkom. Na niektoré stránky takéhoto určovania frazém nadväzujú aj niektoré novšie teoretické práce (napr. v českej jazykovede F. Čermák).

Lit.: J. V. Bečka, 1968.

konotácie

Pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií. Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne atď. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

konštrukčné kľúčové slovo p. kľúčové slovo frazémy.

konštrukčná klasifikácia frazém

Jedno z elementárnych rozdelení frazém, a to podľa druhu syntaktickej konštrukcie príslušných frazém. Frazémy sa z tohto hľadiska delia na jednotky so syntagmatickou slovesnou stavbou (p. frazeologické zvraty), na jednotky s mennou (neslovesnou) syntagmatickou stavbou (p. frazeologické výrazy, napr. tichá voda, kategorický imperatív, vo dne v noci a pod.), na jednotky s vetnou alebo súvetnou stavbou (p. tzv. frázy), na jednotky s nesyntagmatickou stavbou, teda s jedným pôvodne plnovýznamovým slovom (p. tzv. minimálna frazéma, napr. do popuku, na posmech a pod.) a novšie aj jednotky, ktoré sa skladajú iba z pôvodných neplnovýznamových slov (napr. len aby, že či a pod., na ich pomenovanie sa odporúča názov subfrazéma (p.). Niekedy sa tu vydeľoval aj tzv. konštrukčne premenlivý typ (šiť horúcou ihlou – horúcou ihlou šité), ale ten treba presnejšie špecifikovať vo vzťahu k frazeologickým derivátom a tiež k frazeologickým transformáciám (p.). V zásadných bodoch toto rozdelenie frazém korešponduje s typmi podľa funkčnej klasifikácie frazém.

kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu

Spôsoby včleňovania frazémy do reči. Pri kontaktovom zapojení sa môže frazéma spájať s kontextom rozličnými spôsobmi, pričom podľa potrieb kontextovej výstavby možno do nej na hociktorom mieste vkladať slová z kontextu. Pri dištančnom, nekontaktovom zapojení sa frazéma spája so slovami z kontextu vždy rovnakým spôsobom a na tom istom mieste. Podľa spôsobu zapojenia frazémy do kontextu možno všetky frazémy rozdeliť na kontaktové a nekontaktové, čiže dištančné. Kontaktové sú napríklad frazémy: vyhadzovať niekomu niečo na oči, vidieť niekomu do hrnca, báť sa niekoho ako čerta, nekontaktové sú frazémy: čerta starého, márna sláva, deň čo deň.

kontextová variantnosť

Rečová individuálna obmena lexikálneho zloženia alebo gramatickej stvárnenosti frazémy, ktorá síce zachováva význam frazémy nedotknutý, ale v záujme istých štylistických alebo pragmatických potrieb vnáša neustálené prvky do frazémy. Ak napr. pri variantnej frazéme trafila, padla, narazila, udrela kosa na kameň v istej situácii uplatníme v záujme zvýšenia expresívnosti iné slovo (ťapla, bacla, rachla a pod.), význam frazémy sa nemení (je to teda variant, nie aktualizácia frazémy), ale je to iba kontextová variantnosť. Až keby sa takýto komponent všeobecnejšie rozšíril, mohol by doplniť variantný rad príslušnej jednotky. Špecifickým prípadom kontextovej variantnosti je okazionálny variant (p.).

kontextovosť/akontextovosť frazémy

Vlastnosť frazémy daná charakterom jej zapájania do kontextu. Pri kontaktovom zapájaní frazémy do kontextu ide o jej kontextovosť, pri dištančnom zapájaní o jej akontextovosť. Porov. kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu

korelačná metóda p. aplikačná metóda

krajový frazeologizmus

Frazéma bez prítomnosti nárečových prvkov používajúca sa v istej nárečovej oblasti v istom regióne. Často vyjadruje špecifické krajové zvyky, napr. Vy predsa viete, že sliepka, čo spieva nosí nešťastie. Je to krivé ako chodník na Rozbehy, To je pútec ako cesta do Mošoviec.

kultivujúci aspekt frazeológie

Jedna z dimenzií/vlastností frazeológie prejavujúca sa v pozitívnom, zušľachťujúcom vplyve na rečovú kultúru v súlade s étosom, s ušľachtilosťou výrazu.

kultúrna hodnota

Frazeológia ako výsledok životného poznania a životnej múdrosti celých generácií predstavuje kultúrnu hodnotu, ktorá je výrazom myslenia, cítenia, hodnotenia, morálneho profilu, temperamentu, životného štýlu a vôbec duchovnej a materiálnej kultúry istého spoločenstva.

kultúrna vrstva frazeológie

Náprotivok expresívnej vrstvy frazém, resp. širšej plochy ich tzv. životnej vrstvy (p.). Je to frazeológia v užšom osobnom styku vzdelancov vo verejnosti, v kultúrnych inštitúciách a na im blízkych pracoviskách. Vyznačuje sa striedmejšou obraznosťou, intelektuálnym charakterom, obmedzovaním expresívnosti, drsnosti a vulgarizmov.

kultúrny akcent frazém

Jedna z dimenzií frazém, ktorá zvýrazňuje jej zušľachťujúci, morálne, duchovne a národne pozitívny význam.

kultúrny význam frazeológie

Význam spočívajúci v tom, že frazeológia ako fond životných poučiek, prejavov ľudovej a ľudskej múdrosti a životnej skúsenosti, ako dedičstvo tradícií a spoločenské bohatstvo je systémom kultúrnych hodnôt poznávacích etických a morálnych, prostredníctvom ktorých vplýva na formovanie kultúrneho, duchovného vedomia človeka.

kultúrna frazeológia

Vrstva spisovných frazém s miernou, tlmenou expresívnosťou, v ktorých prevažuje aspekt kultivovanosti. Patria sem bežné kultivované frazémy, frazémy z kultúrnej i knižnej sféry, napr. prispieť drobnou mincou k niečomu, byť si s niečím na čistom, mať šťastnú ruku, nepísaný zákon, oddeliť zrno od pliev, rozťať gordický uzol a pod.

kvantitatívny rozsah frazémy i hranica frazémy

Jeden z parametrov určujúcich totožnosť, identitu frazémy (p.). Spočíva v určení, ktoré slová v istom lineárnom rade patria do zloženia frazémy a ktoré sú už súčasťou jej kontextu. Určovanie rozsahu, a tým aj hranice frazémy je zložitým postupom najmä pre veľkú konštrukčnú pestrosť jednotiek patriacich do frazeológie, a to od asyntagmaticky stavaných minimálnych frazém a subfrazém až po niektoré paremiologické frazémy so stavbou súvetia, alebo zloženého súvetia. Otázka rozsahu, resp. hranice frazémy sa okrem toho dotýka nielen lineárneho radu zložiek frazémy, ale aj zložitej problematiky variantov. Variant je formou tej istej frazémy, jeho určovanie je teda tiež určením rozsahu, resp. hranice frazémy. Každé z týchto určení je pritom vymedzením rozsahu z inej strany. Teória preto rozlišuje hranicu frazémy na syntagmatickej osi a hranicu frazémy na paradigmatickej osi. Pri určovaní hranice na syntagmatickej osi ide o také otázky, ako je fakultatívny člen frazémy (rozlišovanie toho, kedy sú to dve podoby tej istej frazémy, napr. do haliera – do posledného haliera, a kedy už ide o voľné doplnenie istej frazémy slovami z kontextu), frazeologická derivácia (napr. frazému zakázané ovocie už nemožno pokladať za kvantitatívny variant parémie Zakázané ovocie najlepšie chutí, je to už nová, od tejto parémie odvodená frazéma), alebo rozličné voľné aktualizácie frazémy (keď pridanie novej, neustálenej zložky mení, resp. posúva aj celý význam frazémy). Pri určovaní rozsahu alebo hranice na paradigmatickej osi ide o odlišovanie variantov frazémy napr. od frazeologickej synonymie. Takéto určovanie napr. napovedá, že jednotky vyprášiť niekomu kožuch, vyprášiť niekomu nohavice sú variantmi tej istej jednotky, patria teda do rozsahu danej frazémy, kým napr. jednotky dať niekomu lieskovej masti alebo pomastiť niekomu kríže, ktoré majú ten istý vecný význam (zbiť niekoho), už nepatria do hraníc, rozsahu tej istej frazémy, ale sú už osobitnými frazémami.

kvantitatívny variant frazémy i fakultatívny variant frazémy

Druh variantu založený na prítomnosti, resp. neprítomnosti istej zložky v ustálenej zostave frazémy. Komponent, ktorý sa môže uplatniť aj vypustiť, a to bez podstatnej zmeny významu frazémy, sa volá fakultatívny člen (komponent) frazémy (p.), napr. minúť všetko do posledného haliera – do haliera, choď do (horúceho) pekla! Podoba frazémy s fakultatívnou zložkou sa volá úplný variant frazémy, podoba bez fakultatívnej zložky sa volá skrátený variant frazémy. Kvantitatívny variant je špecifickým druhom komplexného variantu, lebo prítomnosťou, resp. neprítomnosťou fakultatívnej zložky sa mení konštrukcia aj lexikálne zloženie frazémy.

kvaziidióm

1. p. súslovie

2. V českej frazeologickej teórii F. Čermáka súčasť zdvojeného názvu kvazifrazéma a kvaziidióm, ktorým sa pomenúvajú jednotky, ktoré sa svojou platnosťou blížia viacslovnej lexikálnej jednotke (v ich význame dominuje nominatívna funkcia, kým ďalšie zložky významu sú potlačené). Patria sem jednotky stojace na hranici frazeológie.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

"laxné" frazémy

Frazémy, ktoré akoby aprobovali morálne neprípustný postoj k životným faktom, morálnu laxnosť, oportunizmus, bezzásadovosť: bližšia košeľa ako kabát; z cudzieho krv netečie; môžeš si labu lízať; kde nič nie je, ani čert neberie. Frazéma je však vždy poznačená konotáciou étosu. Pri takýchto "laxných" frazémach sa potom tento étos tak alebo onak latentne podrozumieva, per negationem.

lexémová spájateľnosť

Schopnosť lexikálnej jednotky spájať sa v texte s inými jednotkami istého významu pri vytváraní významovo, gramaticky a štylisticky komunikačne zmysluplných výrazov. Ide o schopnosť tak lexikálno-sémantickú, ako aj syntaktickú. Porov. aj kompatibilita a kolokabilita)

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

lexikalizácia frazém

Proces transformácie frazém na slovo. Prejavuje sa buď v redukcii počtu komponentov alebo v zániku rozčlenenosti štruktúry frazémy.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1989; A. G. Nazarian, 1987; A. M. Babkin, 1970.

lexikalizované spojenie

Ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej zásoby. V slovenskej literatúre sa rozlišujú priame pomenovania (tzv. združené pomenovania), napr.: vysoká pec, skok o žrdi, kysličník uhličitý atď. a nepriame, resp. metaforické pomenovania (frazeologické jednotky), napr. na nevydržanie, lanské snehy, päsť na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, mať maslo na hlave atď. Medzi slovami týchto pomenovaní sa v rozličnej miere zachovávajú syntaktické vzťahy, realizujú sa tu isté syntaktické konštrukcie. Podstatné však je, že význam týchto spojení je celistvý, nie je prostým súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov. Hlavný rozdiel medzi prvým a druhým typom je v tom, že prvé nemajú emocionálne zafarbenie, nemajú príznak hodnotenia a nie sú expresívne.

Lit.: P. Ondrus – J. Horecký – J. Furdík, 1980.

lexikálna frazeológia i lexikálne frazémy

Jednotky frazeológie, ktoré vznikli frazeologizovaním konkrétneho slovného spojenia v jeho konkrétnom lexikálnom zložení a ustálenom stvárnení. Je to typ, ktorý sa vydeľuje v rámci klasifikácie frazém podľa bázy svojho vzniku. Opozitným typom je syntaktická frazeológia. Porov. aj frazeolexéma.

lexikálna nedeliteľnosť

Spätosť komponentov frazémy, ktoré aj pri formálnej rozčlenenosti tvoria jeden významový celok. V počiatočnej fáze frazeologických výskumov sa pokladala za jednu z univerzálnych vlastností frazém a zakladala sa na nej sémantická klasifikácia frazém. V novších koncepciách sa chápe ako vlastnosť, ktorása pri rozličných frazémach prejavuje rôznym spôsobom. Je typická pre frazeologické zrasty a celky. Preceňovanie tejto vlastnosti viedlo niektorých frazeológov k popieraniu slovnej povahy komponentov frazém (napr. A. I. Molotkov, 1977).

lexikálna variantnosť frazém

Limitovaná a ustálená premenlivosť lexikálneho zloženia frazémy, ktorá nenarúša identitu frazémy, jej význam ani obrazný základ. Porov. aj lexikálny variant frazémy.

lexikálno-frazeologická spájateľnosť

Súbor všetkých možných spojení frazémy so slovami kontextu. Závisí od kategoriálneho významu frazémy, ale aj od jej individuálnej sémantiky. Napríklad adverbiálne frazémy sa môžu spájať so slovesami, pričom niektoré z nich sa môžu spájať s veľkým počtom slovies, iné len s ich presne (obvykle tematicky) vymedzeným okruhom. Porov. kolokabilta, distribúcia frazém.

lexikálno-frazeologický plán jazyka

Systém lexikálnych a frazeologických prostriedkov jazyka. Základ tohto systému tvoria lexikálne jednotky. Z nich sú odvodené frazeologické jednotky ako sekundárne pomenovania a ako istá nadstavba nad lexikálnymi jednotkami.

Lit.: Mlacek, l984, s. l59

lexikálny variant frazémy

Osobitný a najvýraznejší druh variantu frazém (p.), ktorý sa zakladá na limitovaných zmenách lexikálneho zloženia frazémy, a to pri zachovaní jej ustáleného významu. Ohraničené zmeny lexikálneho obsadenia frazémy pritom môžu mať paradigmatické významové súvislosti (možno tu hovoriť o základnom type lexikálneho variantu, medzi zamieňanými zložkami sú vzťahy napr. synonymie, antonymie, hyponymie, hyperonymie, rozličné ďalšie asociácie), ďalej sa môžu zakladať na slovotvorných obmenách (p. slovotvorný variant) alebo (pri slovesných jednotkách) na vidových vzťahoch (p. vidový variant). Dynamická je hranica medzi lexikálnym variantom frazémy a synonymnými frazémami (p.) (čím väčšia variabilnosť, tým viac sa posúva aj celkový obrazový základ frazémy a tým viac sa blíži k existencii významovo síce blízkych, ale už nie variantov, lež samostatných (synonymných) frazém). Medzi lexikálnymi variantmi môžu existovať menšie významové aj štylistické rozdiely.

ľudová frazeológia p. štylistická klasifikácia frazém. Porov. aj nárečová frazeológia.

ľudový akcent

1. V staršej teórii charakteristika zdôrazňujúca ľudový pôvod frazémy.

2. V novších frazeologických koncepciách zdôraznená hovorovosť frazémy odvodená už nielen od pôvodu (ľudového), ale najmä zo všeobecného uplatňovania v bežnej komunikácii ("tak, ako ľudia vravia").

makroustálenosť frazémy

Komplexná ustálenosť frazémy, ktorá spočíva v ustálenosti na jednotlivých rovinách výstavby a fungovania frazeológie, teda skladá sa z čiastkových ustáleností (p. mikroustáleností) frazémy. Základ takéhoto chápania frazeológie vychádza z poznatku, že nijaká frazéma nie je nejako absolútne ustálená, petrifikovaná na všetkých rovinách svojej výstavby, ale že jednotlivé frazémy sa líšia práve rozličným stupňom ustálenia jednotlivých svojich zložiek. Táto koncepcia sa uplatnila v prácach A. V. Kunina. V našej domácej literatúre sa tento termín uplatňoval skôr iba výnimočne, hoci s takýmto chápaním ustálenosti sa aj u nás dosť bežne počíta. Protipólom takéhoto chápania základných vlastností frazém je rôzna miera anomálnosti (p.) frazémy na všetkých úrovniach jej stavby.

maxima

Z lat. maxima sententiae = najväčšia pravda, poučenie pre život. Pôsobivá, stručne vyjadrená výpoveď, obyčajne pozostávajúca z jednej myšlienky, ktorá často nepresahuje rámec jednej vety. Je podobným útvarom ako sentencia. Rozdiel medzi nimi je predovšetkým v tom, že maxima je etickým pravidlom, kým sentencia je svojím obsahom všeobecnejšia. Maxima má príbuzné črty aj s aforizmom, no jej obsah je vážnejší a trpkejší. Príklady: Zem je matkou, voda macochou. (ľud.) Závisť trvá vždy dlhšie, ako šťastie tých, ktorým závidíme. (La Rochefoucauld) Dobré dielo nemožno hanou zabiť a zlému nepomôže chvála. (La Rochefoucauld).

maximálne frazémy p. minimálne frazémy

medzištýlová frazeológia

Podľa niektorých štylistických klasifikácií frazém jeden z osobitných druhov, a to typ, pre ktorý je príznačné tlmenie výraznej polarizácie na osi knižnosť – hovorovosť. Je to teda typ s tlmenou hovorovosťou alebo tlmenou knižnosťou, ktorý sa práve pre nevýraznosť svojej štylistickej charakteristiky môže uplatňovať prakticky vo všetkých textoch, ktorých povaha je kompatibilná s povahou frazeológie všeobecne. Niekedy sa tento typ frazém označuje aj názvom neutrálna frazeológia.

medziúrovňová frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

melioratívny akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

metaforickosť frazémy p. obraznosť frazémy.

metóda areálového opisu frazém

Metóda opisu frazém, zameraná na zistenie zón teritoriálneho výskytu frazém rovnakého štruktúrno-sémantického typu.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1983.

metóda ideografického opisu frazeológie p. ideografický opis frazém

metóda okolia p. distribučná metóda

metóda štruktúrno-sémantického modelovania

Metóda analýzy frazém pomocou rekonštrukcie jej modelu – frazeoschémy, ktorá vychádza z variantnosti frazém so spoločným všeobecným významom, analogickou štruktúrou a motiváciou. Používa sa najmä pri typologicko-porovnávacom výskume frazém rôznych jazykov, pri areálovom, ideografickom a etymologickom výskume frazeológie.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980, 1989.

metodické spracovanie frazeológie

Spracovanie frazeológie v systéme jazykového vyučovania, pričom máme na mysli jej dôležité aspekty výstižnosť, rukolapnosť, účinnosť vyjadrenia, a to v dvoch póloch – v kultivovanom obraznom výraze a v primeranej expresívnej realizácii. Spolu s časovými možnosťami, s otázkami štruktúry frazeologického vyučovania, ako aj povahy a rozsahu frazeologického poučenia, v metodike frazeologického vyučovania prichádzajú do úvahy dva základné faktory, ktoré toto vyučovanie viažu na životný kontext. Je to motivácia frazémy a jej výchovný zmysel. Pretože životné situácie, ktoré frazeológia spravidla predpokladá sú zväčša negatívneho charakteru treba v nich nájsť pozitívny etický zmysel, ktorý je v nich nepriamo zakódovaný. S frazeológiou môže vyučujúci pracovať nielen na hodinách slovenského jazyka, ale aj na hodinách slohu a literárnej výchovy.

Lit.: F. Miko, 1989.

mikroustálenosť frazémy

Čiastkový typ, podtyp komplexnej ustálenosti (p.) (makroustálenosti), ktorý sa prejavuje istými paradigmatickými alebo syntagmatickými ohraničeniami v jednej oblasti výstavby frazémy alebo v oblasti jeho používania. Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická (p.). Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva.

mikroustálenosť lexikálna

Jeden z najtypickejších a najsignifikantnejších znakov frazeologizovanosti istého spojenia. Vychádza z princípov teórie pravdepodobnosti: Ak sa v texte objaví zložka (slovo) A, je veľká pravdepodobnosť, že sa pri nej objaví aj komponent B, ktorý s ňou utvára frazeologickú jednotku. Ani tento ukazovateľ sám však nestačí ako jednoznačný signál frazeologickosti, preto sa uplatňuje spolu s inými typmi mikroustálenosti, predovšetkým s ustálenosťou významu.

mikroustálenosť morfologická

Jeden z čiastkových typov ustálenosti, ktorý sa opiera o poznanie, že frazémy ako špecifické slovné spojenia nemôžu uplatniť celú paradigmu tvarov podľa svojej povahy (či ide o slovesné, menné alebo príslovkové spojenia), ale sa vyskytujú iba v istých limitovaných prípadoch. Napr. výraz zub času sa uplatňuje iba v tvaroch singuláru a tam najčastejšie iba v nominatíve. Podobné ohraničenie (úplné alebo čiastkové) sú aj pri slovesných frazémach. Frazéma roniť krokodílie slzy sa napr. nezvykne objavovať v tvare minulého kondicionálu bol by som býval ronil krokodílie slzy (ohraničenie sa tu dotýka aj osoby, túto frazému bežnejšie uplatníme vo vzťahu k inému, nebude tu bežný ani tvar l. os. singuláru – ale to je už skôr otázka mikroustálenosti iného typu, a to mikroustálenosti používania). Termín sa bežne uplatňoval v Kuninovej koncepcii frazeológie, kde sa mu pripisovala menšia dôležitosť než iným typom ustálenosti (čo súviselo jednak s tým, že jeho analýza vychádzala z materiálu jazyka, ktorý má aj ináč chudobnú morfológiu, a jednak s tým, že sa ešte dôsledne nerozlišoval pojem morfologického variantu frazémy a pojem paradigmatická forma frazémy). Pri výklade tvarových špecifík slovenskej frazeológie sa ukázalo, že ide o jeden z dôležitých rozlišovacích znakov mnohých frazém, hoci v samom názvosloví sa bežnejšie hovorilo o morfologickej ustálenosti, nie mikroustálenosti.

mikroustálenosť používania i reprodukovanosť frazémy

Rozlišovací znak frazeológie založený na zistení, že frazéma nevzniká vždy v reči nanovo, ale sa v nej iba uplatňuje, reprodukuje ako relatívne hotový celok skladajúci sa z istých slovných prvkov v istých tvaroch a v istej konštrukčnej podobe. Niekedy sa teda sám tento znak chápal ako komplexný prvok frazeológie, a tak sa mu pripisovala platnosť podstatného alebo dokonca jediného dištiktívneho príznaku frazeológie (rus. termín "vosproizvodimosť" v interpretácii L. I. Rojzenzona). Bežnejšie sa chápe ako jeden z rozlišovacích znakov frazémy, ako špecifická forma ustálenosti.

mikroustálenosť syntaktická

Jeden z čiastkových typov komplexnej ustálenosti, ktorý vychádza z poznatku, že podstatná väčšina frazém sa vyskytuje iba v jednej forme spojenia alebo iba v niekoľkých formách, že pri každej frazéme teda existuje rad ohraničení, ktoré sa dotýkajú celej konštrukcie, ďalej poradia zložiek v nej, nemožnosti produktívnych transformácií a pod. Je to dôležitý rozlišovací znak, ktorým sa frazémy odlišujú od podobných (resp. aj príbuzných) voľných slovných spojení.

mikroustálenosť štruktúrno-sémantická

Vlastnosť frazémy spočívajúca v tom, že takmer každá frazéma je jedinečným typom spojenia, ktorý nevzniká (alebo takmer nikdy nevzniká) podľa modelu už existujúcej frazémy (porov. aj nemodelovosť frazémy). Ak napr. existuje ustálené prirovnanie usilovný ako včelička, nedá sa na pozadí vlastností slov z tohto prirovnania predpokladať, že frazémou budú aj paralelné spojenia, ktoré by sa utvárali podľa modelu uvedeného ustáleného prirovnania. Preto ustálenými prirovnaniami nebudú napr. prirovnania typu *usilovný ako osička/mravček/lienka a pod.

mikroustálenosť významu frazémy

Podstatný znak frazémy, ktorý súvisí najmä s ustálenosťou jej lexikálneho zloženia a s ustálenosťou jej formálneho stvárnenia (ustálenosťou konštrukcie aj ustálenosťou tvarov všetkých alebo aspoň niektorých zložiek), ako aj ustálenosťou významových zmien jej zložiek (p. desémantizácia komponentov frazémy). Práve zachovanie ustáleného významu frazémy je najzákladnejším predpokladom uchovania jej identity. Akékoľvek zmeny, ktoré zasahujú ustálený význam frazémy, majú povahu frazeologickej aktualizácie.

mimojazyková frazeologizácia p. frazeologizácia.

minimálne frazémy

Frazémy, ktorých súčasťou nie je viac ako jeden autosémantický komponent, pričom počet synsémantických komponentov nie je rozhodujúci, za predpokladu, že si slovné spojenia ako celok zachováva charakter frazeologickej jednotky. Najčastejším prípadom minimálnych frazém je a) ustálené spojenie predložky a podstatného mena v požadovanom páde: bez debaty, po lopate, po meči, po praslici, za dievčaťa, do chlapa, bez fanfár, poza bučky, od kolísky, za náprstok a i. Ďalšie typy minimálnych frazém predstavujú spojenia b) predložka + prídavné meno: po dobrom, po zlom, vo veľkom, po novom, po starom; c) predložka + príslovka: od mala, za čerstva, za horúca, za slobodna, za živa, d) častica + podstatné nemo: ani chýru, ani krok, ani mak, ani slova, až hrôza; e) spojka + príslovka: ako naschvál, ako naprotiveň, ako náročky; f) častica + predložka + podstatné meno: ani za hrsť, ani na krok, ani po masle, ani za svet, ani o vlas, ani o milimeter; g) spojka + predložka + podstatné meno: ako na dôvažok, ako na potvoru, ako na povel, ako na truc, ako na výsmech, ako na smiech, ako na zlosť. Existujú aj minimálne frazémy len so synsémantickými komponentmi, napr. ako áno, ako až-až, ešte-ešte, ledva-ledva, len-len, už-už a i. Termín minimálna frazeologická jednotka prvýkrát použil P. A. Lekant (1967). Odvtedy jednotliví bádatelia zaujímali k otázke ich postavenia vo frazeológií rôzne stanoviská. Napr. L. I. Rojzenzon (1973) prijíma minimálne frazeologické jednotky s výhradou, že tento termín predpokladá aj existenciu termínu maximálna frazeologická jednotka. Na označenie minimálnych frazeologických jednotiek použil tiež termín jednovrcholové frazeologizmy, ktorý bol podmienený prízvukovými pomermi v ruštine.

Lit.: G. Djulgerova, 1985; A. M. Emirova, 1968; H. Henschel, 1984; A.. M. Lewicki, 1980; P. A. Lekant, 1967; J. Mlacek, 1972, 1977; V. M. Mokijenko, 1980; K. Ničeva, 1987; K. Palkovič, 1989/90; L. I. Rojzenzon, 1973; E. Smiešková, 1974; N. M. Šanskij, 1969.

modálne frazémy

Osobitný typ frazém, ktoré vyjadrujú subjektívny vzťah hovoriaceho alebo jeho hodnotenie a modifikujú výpoveď alebo jej časť z hľadiska pravdivosti, správnosti, možnosti ap. Modálne frazémy sú morfologicky nemenné, nespájajú sa so slovami v texte, ale majú funkciu uvádzacích, vsuvných výrazov alebo samostatných výpovedí, napr.: pravdu povediac, všeobecne povedané, v konečnom dôsledku atď.

Lit.: P. Ďurčo, 1987, 1988.

modálny variant frazémy

Druh syntaktického variantu frazémy založený na možnosti uplatniť jednotku v kladnej aj zápornej podobe. Tento druh variantu je ohraničný na slovesné a čiastočne niektoré adjektívne a príslovkové frazémy. Modálna premenlivosť je silno limitovaná aj v rámci slovesných frazém, keďže niektoré z nich môžu mať iba kladnú podobu (napr. mať niečo v malíčku, tu sa síce dá tiež pritvoriť záporná podoba, ale tá by išla proti vlastnému významu frazémy), iné zasa iba zápornú podobu (nebabri, nekúpiš) a iba v ďalšej skupine je možnosť uplatniť klad aj zápor (napr. dať niekomu za pravdu – nedať niekomu za pravdu). Pri ďalšej derivácii sa táto základná modálna charakteristika môže meniť, napr. je maľovať/nemaľovať čerta na stenu, ale pri odvodenom prísloví už iba Nemaľuj čerta na stenu!

model frazeologický p. frazeologický model

model štruktúrno-sémantický p. štruktúrno-sémantický frazeologický model

model štruktúrny p. štruktúrny frazeologický model

model typologický p. typologický frazeologický model

modely významu frazémy

Modely opisu významovej štruktúry a významových vzťahov frazém. Rozlišujeme semaziologické a onomaziologické modely. K semaziologickým patria lineárne, vetvené, stupňovité a hierarachické. Lineárne modely vychádzajú z tradičnej lexikologickej interpretácie o členení významu na zložku nocionálnu (konceptuálnu) a pragmatickú (konotatívnu, resp. asociatívnu) (V. N. Telija, J. Filipec – F. Čermák, 1985). Vetvené vychádzajú z toho, že zložkám významu v slovníku nemožno priradiť jednoznačne zreteľný sémantický príznak, čo spôsobuje otvorenosť významu voči kontextuálnej špecifikácii. Pri opise sa analyzujú fakultatívne a potenciálne situačné prvky a tiež špecifickosť deskriptívneho jadra. Výhodou takéhoto modelu je, že sa tu prehľadne špecifikuje valencia a kontext okolo deskriptívnych komponentov a tento opis možno ďalej vetviť a precizovať, pričom možno doň zakomponovať okrem situačného vymedzenia aj pragmatické zložky z lineárnych modelov, napr. emocionálnu a hodnotiacu zložku. Ďalšie modely (stupňovitý, resp. viacúrovňový a tzv. procedurálny, resp. funkčný) vychádzajú zo stupňovitého opisu sémantickej a syntaktickej štruktúry frazém. V stupňovitom modeli sa na najvyššej úrovni frazéma priraďuje k abstraktnému pojmu (tzv. archisémovej formuli) do určitého lexikálno-sémantického poľa. Ďalej nasleduje tzv. bázová propozícia s uvedením predikátových sém a s počtom premenných argumentov a konotatívnych prvkov. Ďalej sa špecifikuje sémanticko-denotatívna distribúcia argumentov v rámci tzv. sémantického vetného modelu. Na štvrtom stupni sa špecifikujú morfosyntaktické reštrikcie predikátu a určuje sa syntaktická distribúcia v podobe výpočtu argumentov, vrátane ich záväzného a fakultatívneho obsadenia. K tomu pristupuje diastratálna (pragmaticko-štylistická) charakteristika a výklad významu (B. Wotjak). V hierarchickom modeli ide o kombináciu vetveného a stupňovitého modelu. Model zachytáva hybridnú povahu frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby pomenovaním, no jej štruktúra je syntaktickej povahy. Význam frazémy sa podľa tohto modelu skladá z tzv. vecného denotátu, ku ktorému sa hierarchicky pripájajú ďalšie zložky: zafixovaný obraz, hodnotenie, expresívnosť, emocionálnosť a estetickosť (F. Miko).

Onomaziologické modely – tezaury zachytávajú významové vzťahy medzi frazémami v hierarchickom usporiadaní vzhľadom k ich nadradeným kategoriálnym pojmom. Porov. ideografický opis frazém.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985;; V. N. Telija, 1987; P. Ďurčo, 1987/88; B. Wotjak, 1992; F. Miko a kol., 1989.

morfológia frazeológie

Súhrn všetkých tvarových realizácií, ktoré súvisia s možnosťami obmieňania kľúčového slova frazémy, prípadne aj s ohraničeným obmieňaním tvarov ostatných komponentov. Zaraďujú sa sem rozličné prejavy tvarového obmieňania frazémy, najmä však prípady úplnej tvarovej zmeravenosti, petrifikovanosti celej frazémy (napr. stoj čo stoj, cestou necestou), ďalej všetky paradigmatické formy frazémy, potom široká škála morfologickej variantnosti a napokon aj otázky morfologického aktualizovania frazémy.

morfologická variantnosť frazémy

Ohraničená a ustálená tvarová premenlivosť frazémy alebo niektorého jej komponenta, ktorá nenarúša významovú totožnosť frazémy. Porov. aj morfologický variant frazémy.

morfologický variant frazémy

Podoba frazémy, ktorá sa od iných podôb tej istej frazémy odlišuje niektorými odchýlkami vo svojom tvare, resp. v tvaroch niektorých svojich zložiek. Zo začiatku sa za morfologický variant frazémy pokladali všetky prípady s tvarovými obmenami vo frazéme. Neskôr sa špecifikáciou rozlíšili vlastné, resp. skutočné morfologické varianty frazém a tzv. paradigmatické formy frazémy (p.). Rozdiel je najmä v miere premenlivosti. Morfologický variant frazémy sa vyznačuje odlišnosťou iba na jednom mieste, príp. v ohraničenom počte miest v podobe frazémy, kým paradigmatická forma pravidelne realizuje celú istú časť paradigmy svojej základnej zložky. Medzi morfologickými variantmi frazém môžu byť aj štylistické, príp. aj distribučné rozdiely, paradigmatické formy frazémy sú aj štýlovo úplne jednotné. Príklady morfologických variantov frazém: deň po deň – deň po dni, byť od fachu – byť z fachu, niečo dosiahlo vrchol – niečo dosiahlo vrcholu, za onoho času – za oných čias a pod. Napr. pri dvojici morfologických variantov niečo dosiahlo vrchol a niečo dosiahlo vrcholu sa už prejavuje malý štylistický rozdiel (druhý variant začína ustupovať), ktorý je dôsledkom všeobecnejšej tendencie nahrádzať isté genitívne väzby akuzatívnymi.

motív vzniku frazémy

Etymologické objasnenie východiskovej podoby frazémy, ktorou bolo obyčajne voľné slovné spojenie (porov. historický prototyp frazémy). M. v. f. súvisí s vnútornou formou frazémy (p.), ktorá predstavuje jej konkrétny obraz. Môže byť zreteľný a jasný, napr. umyť hlavu niekomu; padnúť na kolená pred niekým; nemať ani grajciar al. zastretý (menej al. viac), napr. mať na rováši niečo u niekoho; zavolať k plachte niekoho. Motiváciu týchto frazém nám pomôžu objasniť prototypy (p.) neskorších frazém. Nestačí však iba jazyková analýza, ale musíme poznať aj reálie, spoločenské, ekonomické a kultúrne súvislosti skúmaného obdobia, príp. kontext materiálnej a duchovnej kultúry v iných oblastiach, najmä v Európe.

motivačná báza frazém p. frazeotvorná báza

motivovaný význam frazémy

Význam frazémy zachovávajúci asociatívnu súvislosť s konkrétnym obsahom frazémy. M. v. má tzv. odkrytú sémantickú štruktúru, t. j. spojenie má reálnu analógiu vo voľnom slovnom spojení, napr. umyť hlavu niekomu; držať jazyk za zubami; biely ako sneh.

nadslovnosť frazémy p. viacslovnosť frazémy.

náhodná frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

naliehavosť situácie ako zdroj frazém

Referencia frazém v ich rečovom nasadení je výberová. Ich vznik a fungovanie je spravidla motivované naliehavosťou a dôležitosťou životného faktu, na ktorý odkazujú. Tým sú aj atraktívne, a potom aj funkčne pregnantné a frekventované. Často pritom upozorňujú – paradoxne – na dôležitosť zdanlivo nenápadných, akoby bezvýznamných faktov.

nárečová frazeológia

Oblasť nespisovnej frazeológie, ktorá zahŕňa viaceré typy frazém – nárečové frazémy, ktoré sú hláskoslovnou, tvarovou alebo syntaktickou obmenou spisovných frazém, napr. isc jako v ľece na saňoch (p. nárečový variant frazémy),

- nárečové frazémy, ktoré vyjadrujú rovnaký obsah ako spisovné frazémy ale majú odlišné lexikálne obsadenie, napr. prišou k tomu ako Ročkár k čižmám (má podobný význam ako spisovná frazéma prísť k niečomu ako slepé kura k zrnu), hľadí ako Považajich prasťe (hľadieť ako teľa na nové vráta),

- nárečové frazémy, ktoré nemajú náprotivok v spisovnej frazeológii, napr. prišol ji na zub, pripáľ si ako Labo f krčme, visobáž ju ako Šovan svoju Maru.

nárečový variant

Nárečová frazéma, ktorá je hláskoslovným, tvarovým alebo syntaktickým variantom (obmenou) spisovnej frazémy, napr. tak jak kebi na scenu hrach šmaral (=zbytočne napomínať niekoho).

nefrazeologické združené pomenovania p. združené pomenovanie

nefunkčná frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

negácia p. záporná forma frazémy l.

neidiomatické frazémy

Frazémy, ktoré sa vyznačujú neprítomnosťou idiomatickosti (p.). Tento pojem sa produktívne vydeľoval na pozadí pôvodného vymedzovania idiomatickosti ako doslovnej nepreložiteľnosti frazémy do iného jazyka (teda za neidiomatické sa pokladali frazémy, ktoré sa dali doslovne preložiť do iných jazykov, resp. iného jazyka), ako aj na pozadí Kuninovho odlišovania frazeológie od frazeomatiky (neidiomatické frazémy sa pokladali za súčasť frazeomatiky).

nekrotizmy

Slová, ktoré v slovnej zásobe úplne zanikli a používajú sa len ako komponent frazémy, napr. tiecť cícerkom, mať niečo za lubom, ani zbla, prísť do pomykova.

nemotivovaný význam frazémy

Význam frazémy nezachovávajúci asociatívnu súvislosť s konkrétnym obsahom frazémy. Napr. narodiť sa v čepčeku; zavolať k plachte niekoho.

neologizácia frazém p. frazeologické neologizmy

nespisovná frazeológia

Súborný názov pre všetky druhy frazém, ktoré nepatria do frazeológie spisovného jazyka. Do nespisovnej frazeológie sa zaraďujú frazémy, ktoré svojimi významovými vlastnosťami, svojimi konotáciami alebo na druhej strane povahou svojich zložiek prekračujú znaky spisovnej frazeológie. Jej osobitnými druhmi sú nárečová frazeológia, slangová frazeológia, argotová frazeológia a novšie aj subštandardná frazeológia. Jadrom nespisovnej frazeológie sú tzv. vlastné frazémy príslušného typu (napr. vlastné nárečové frazémy, vlastné argotové frazémy atď.). Problematickejšie sú príslušné typy, ktorých zaradenie do daných kategórií sa opiera o prítomnosť variantnej zložky z príslušnej nespisovnej vrstvy. Zapojenia nespisovného komponenta neznamená automatické zaradenie danej frazémy do príslušnej kategórie nespisovných frazém. Isté frazémy s nespisovnými zložkami mávajú platnosť spisovných frazém. Porov. aj klasifikácia frazém podľa vzťahu k spisovnému jazyku, ďalej nárečová frazeológia i slangová frazeológia.

nocionálny význam frazémy

Základná pojmová (konceptuálna) zložka významu frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

nulová paradigma frazémy

Nemennosť tvaru frazémy pri jej zapájaní do kontextu, neexistencia paradigmatických foriem, napr. o milých päť, z reči do reči, na sto percent, chtiac-nechtiac. Porov. petrifikovanosť frazémy

obligátna zložka frazémy i obligátny člen i komponent frazémy

Časť frazémy, ktorá sa záväzne vyskytuje v jej zložení, ak sa nemá aktualizujúco zasiahnuť do významu celej frazémy.

obrazné združené pomenovania i frazeologické združené pomenovania

Ustálené slovné spojenia, ktoré vznikajú bez zámerného vyhľadávania terminologického označenia. Na základe obraznej podobnosti sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom výraze, napr. kurie oko, medvedia služba, labutia pieseň, babie leto, žabie očko, myší chvost, vlčí mak, vlčia tma, gordický uzol, posledný mohykán.

obraznosť frazémy i prenesenosť významu i metaforickosť frazémy i figuratívnosť frazémy

Jedna z vlastností významu frazémy, ktorá sa najčastejšie radí medzi podstatné vlastnosti, niekedy sa pokladá priamo za východisko každej frazeologizácie (takto napr. F. Miko) a inokedy sa zaraďuje medzi fakultatívne, nie univerzálne ani obligátne znaky frazémy (takto napr. V. M. Mokijenko). Pri hocijakom z uvedených hodnotení je to jedna z najpregnantnejších vlastností frazémy, ktorá vzniká ako dôsledok desémantizácie slov, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy. Keďže desémantizácia komponentov býva úplná aj čiastočne (a v dôsledku toho aj frazeologizácia spojenia môže byť úplná aj čiastočná), treba aj pri obraznosti vydeľovať celú skupinu prípadov, od výrazov s úplnou obraznosťou (p. frazeologické zrasty a celky) až po spojenia s minimálnymi významovými zmenami. Práve takýto dynamický pohľad na obraznosť prekleňuje spomínané rozdielne hodnotenie tejto vlastnosti pri vymedzovaní frazémy. Predovšetkým pre nevýraznosť obraznosti istých frazém niektoré teórie nepoužívajú ani jeden z uvedených názvov tejto vlastnosti a hovoria o sémantickej transpozícii frazémy. Prípady s veľmi výraznou obraznosťou, ktorá sa najčastejšie uplatnila ustálením aktuálnych básnických metafor, sa označuje ako poetická obraznosť frazémy. Význam frazémy, ktorý vznikol uplatnením obraznosti, resp. spomínanou sémantickou transpozíciou, sa nazýva prenesený význam frazémy.

odborná frazeológia

Idiomatické výrazy terminologickej povahy, napr. mŕtvy chod, myšací chvostík, Veľký voz atď. Na rozdiel od vlastných frazém nemajú odborné frazémy v texte tak oslabenú, resp. vágnu referenčnú zložku významu a nemajú ani výraznú pragmatickú (predovšetkým expresívnu a hodnotiacu) zložku významu. Porov. aj profesionálna frazeológia.

okazionálny variant frazémy p. kontextová variantnosť.

okolie frazémy (potenciálne/reálne)

Slová, s ktorými sa frazéma spája pri svojej realizácii v reči. Potenciálne okolie je schopnosť frazémy spájať sa so slovami istého typu. Frazéma sa napríklad môže spájať so slovami vystupujúcimi vo vete vo funkcii podmetu, predmetu alebo príslovkového určenia (vtedy sa rozlišuje subjektové, objektové alebo okolnostné okolie), počet slov, s ktorými sa môže spájať a ich tematický okruh môžu byť presne ohraničené

alebo neohraničené (vtedy sa rozlišuje lexikálne ohraničené alebo lexikálne neohraničené okolie) a môže sa spájať buď iba so slovami vymedzeného typu, napr. len so substantívami so sémantikou "osoba" alebo "ne-osoba", príp. "konkrétny predmet" alebo "abstraktný pojem", alebo sa môže spájať s typovo presne neohraničenými slovami, napríklad so slovami s významom "osoba" aj "ne-osoba" (vtedy sa rozlišuje jednotypové a rôznotypové okolie). Reálne okolie je spájateľnosť frazémy v každom konkrétnom prípade jej použitia. V rámci konkrétnej vety môže mať frazéma potenciálne i reálne okolie. Často sa prekrývajú. Súbor všetkých okolí, v ktorých sa daná frazéma vyskytuje, sa označuje ako distribúcia frazémy. Na skúmanie okolia frazémy existuje aj špeciálna metóda – metóda okolia (Tagijev, l966). Porov. distribúcia, lexikálno-frazeologická spájateľnosť.

Lit.: M. T. Tagijev, l966; V. P. Žukov, l986; A. G. Nazarian, l98l; N. N. Kurčatkina – A. V. Suprun, l98l.

okrídlené slová i okrídlené výrazy

Tradičné označenie jednej skupiny knižných frazém, ktoré sa vyznačujú tým, že vznikli z výroku nejakej historickej alebo literárnej postavy. V staršom vymedzení sa za okrídlené slová (tento názov sa uplatnil skôr) pokladal iba taký výrok, resp. citát, pri ktorom sa už neuvedomovalo alebo sa zabudlo na jeho pôvodcu. Hranica sa tu určovala veľmi subjektívne – jeden pôvodcu výroku poznal, iný zasa nepoznal. Novšia metóda odlišovania okrídlených výrazov (tento názov sa uprednosťňuje, lebo nejde o slová, ale o výrazy) vychádza z komunikatívnej platnosti výroku: Ak sa používa iba v kontexte, v situácii, v ktorých vznikol, ide o citát, ak sa uplatňuje aj v iných komunikatívnych situáciách, ide o okrídlený výraz, resp. okrídlené slovo. Iba v takomto vymedzení možno okrídlené výrazy pokladať za osobitný druh frazém.

oporný člen frazémy p. kľúčové slovo frazémy.

ortografický variant

Pravopisne odlišná podoba tej istej frazeologickej jednotky, napr. neveriaci Tomáš/tomáš, dať si Lehára/lehára, rusk. pod šofe/pod šefe, franc. bouillon de onze heures/d onze heures.

paneuropeizmy p. internacionalizmy vo frazeológii

paradigma frazémy p. sémantická paradigma frazémy, paradigmatická forma frazémy, paradigmatický rad frazémy, paradigmatika frazém

paradigmatická forma frazémy

Pri jednotkách, ktoré sa skladajú z ohybných slov, niektorý z realizovaných tvarov, ktoré vznikajú uplatnením istej časti paradigmy morfologicky premenlivého komponentu frazémy. Najčastejšie ide o uplatnenie viacerých možností slovesnej zložky, pri menných frazémach o časť paradigmy kľúčového mena (najmä substantíva). Pri frazéme nosiť drevo do hory sa bežne vyskytujú napr. paradigmatické formy nosím, nosíš, nosíte drevo do hory, nosenie dreva do hory (nerealizuje sa však celá paradigma, málo pravdepodobné, resp. až nemožné sú tu tvary nosiaci drevo do hory, bol by býval nosil drevo do hory a pod.). Pri mennej jednotke Potemkinove dediny sa podobne uplatňuje iba časť paradigmy (plurál), ale tam sú možné viaceré podoby podľa pádu: Potemkinove dediny, o Potemkinových dedinách atď.

Zo začiatku sa ako variant názvu paradigmatická forma frazémy uplatňoval aj názov paradigmatický rad frazémy (p.), ktorý sa neskôr špecifikoval na označenie paradigmatických posunov v oblasti frazeologizovaných konštrukcií, resp. syntaktickej frazeológie (p.).

paradigmatický rad frazémy

Zo začiatku variantné označenie pre paradigmatickú formu frazémy (p.), novšie označenie konkrétnych realizácií frazeologizovaných konštrukcií. Napr. vo frazeologizovaných konštrukciách typov ako číta, tak číta, čo vymýšľa, to vymýšľa má povahu vlastnej frazémy (skôr frazeotextémy) sama ustálená konštrukcia, kým konkrétne jej realizácie (napr. ako číta, tak číta, ako sedí, tak sedí, ako behá, tak behá a pod., ktoré majú všetky význam nepretržitej činnosti) tvoria paradigmatický rad frazémy.

paradigmatika frazém

Súhrn všetkých paradigmatických vzťahov vo frazeológii, ktoré sa môžu prejavovať na rovine tvarov najmä konštrukčne

kľúčového slova (jeho ohýbaním sa tvoria tzv. paradigmatické formy frazémy, ktoré umožňujú pri väčšine frazém ich kontaktové zapojenie do kontextu, napr. roníš, roním, roníme krokodílie slzy), ďalej pri opozícii ustálenosť – variantnosť, a to existenciou variantov frazémy, a napokon na rovine významu frazémy, keď sa v osobitých paradigmatických vzťahoch nachádzajú také kategórie, ako frazeologické synonymá, frazeologické homonymá, významy v rámci polysémickej frazémy alebo frazeologické antonymá.

paralelné frazémy i frazeologické paralely

Frazeologické jednotky dvoch jazykov s rovnakým významom a

rovnakým alebo približným komponentovým zložením a syntaktickou štruktúrou, ktoré vznikli nezávisle od seba v rôznych jazykoch, niekedy typologicky odlišných: napr. slov. plávať ako sekera a jap. plávať ako motyka s významom "zle plávať".

parametrizácia frazém p. frazeologická parametrizácia, frazeologické parametre, zóny frazeologických parametrov

parémie i paremiologické útvary

Také malé folklórne útvary, ktoré z jazykového hľadiska patria do frazeológie (majú teda vlastnosti frazém). Základnými útvarmi sú tu príslovie a porekadlo, ale patria sem aj početné ďalšie útvary, ako napr. úslovie, pranostika, povrávka, wellerizmus a hádanka (p.). Súhrn všetkých týchto jednotiek sa z frazeologického hľadiska nazýva paremiologická frazeológia. Sú to jednotky s osobitnými nielen jazykovými, ale aj folkloristickými aj kultúrnymi hodnotami.

paronymické frazémy p. frazeologické paronymá

párové slová p. súslovie.

periféria systému

Pomocná, ale dosť univerzálna charakteristika frazeológie. Zaradenie frazeológie na perifériu jazykového systému vyplýva z viacerých daností, ktoré k takejto charakteristike dosť jednoznačne vedú. Ide najmä o tieto fakty: a) frazeológia i jej jednotky sa zreteľne vymykajú zo stratifikačnej predstavy o jazykovom systéme, b) pre frazeológiu je najpríznačnejšou vlastnosťou anomálnosť – v protiklade s prevažujúcimi tendenciami po analógii v ostatných zložkách jazykového systému, c) medzi dôležité znaky frazeológie patrí nemodelovosť (alebo krajne limitovaná modelovosť), d) rôznorodosť jednotiek frazeológie z funkčného aj formálneho (konštrukčného) hľadiska tiež skôr oslabuje, ako podporuje systémovú predstavu o frazeológii. Všetky uvedené skutočnosti síce nevylučujú existenciu aj istých systémových prvkov vo frazeológii, ale naznačujú, že ony nie sú dominantné v celej frazeológii.

petrifikovanosť frazémy

Najvyššia miera lexikálnej, syntaktickej a morfologickej ustálenosti frazémy. V petrifikovaných frazémach nemožno nahrádzať nijaký komponent iným (majú úplne ustálené komponentové zloženie), nemožno v nich meniť poradie komponentov ani vložiť medzi ne nejaké slovo z kontextu a nemožno meniť ani podobu syntaktickej konštrukcie spojenia (majú úplne ustálenú syntax) a v nich sa ani jeden komponent nijako tvarovo nemení, neohýba (majú úplne ustálenú morfológiu). Petrifikované sú napríklad slovenské frazémy malá hŕba pýta viac, cól sem cól tam, z hodiny na hodinu, márna sláva.

Lit.: J. Mlacek, l984.

plán pomenovania vo frazeológii

Prvotne sa prejavuje pri frazémach s nominatívnou funkciou. Význam takýchto jednotiek sa však pomenovaním nevyčerpáva, ale obsahuje – najmä vďaka svojej obraznosti, expresívnosti a konotatívnym zložkám – aj prvky výpovedné, ktoré sa tu uplatňujú druhotne. Vďaka takejto súhre prvotnej nominatívnej funkcie so sekundárnou výpovednou funkciou nie je nijaký bežný typ frazémy iba obyčajným pomenovaním (istou výnimkou sú tu okrajové typy, ktoré hraničia s lexikálnymi jednotkami a ktoré F. Čermák priliehavo nazval kvazifrazémami), a preto mohol F. Miko vysloviť tézu platnú o väčšine frazém, že "pomenúvajú vyjadrujúc".

Lit.: F. Miko, 1978; J. Filipec – F. Čermák, 1985.

plán usúvzťažnenia vo frazeológii

Prvotne sa prejavuje pri frazémach s komunikatívnou funkciou a vetnou formou. Bežne sa teda vo frazeológii s ním počíta iba odvtedy, ako sa rozšírilo chápanie predmetu frazeológie i vymedzenie frazémy. Primárne vyjadrujú osobitné usúvzťažnenie práve vetné frazémy, ich zmysel (referencia) sa však nevyčerpáva iba usúvzťažnením, ale sekundárne obsahuje aj prvky pomenovacieho plánu (fráza, príslovie, povrávka "pomenúva" celú istú situáciu). Parafrázujúc Mikovu formuláciu o pomenovacích jednotkách, možno o frazémach s výpovednou platnosťou konštatovať, že "vyjadrujú pomenúvajúc".

Lit.: F. Miko, 1978.

podoba frazémy

Tvar, v akom sa môže frazéma vyskytovať pri rešpektovaní ustáleného významu. Mnohé (zmeravené) frazémy sa vyskytujú iba v jedinej podobe, väčšina frazém máva však viacej podôb, a to v dôsledku existencie rozličných variantov tej istej frazémy (napr. porekadlo My o vlku a vlk za humny máva popri uvedenej podobe aj tieto ďalšie morfologické varianty: My o vlku a vlk za humnami. My o vlkovi a vlk za humny. My o vlkovi a vlk za humnami. Menný výraz pečený varený máva aj pozičný variant s podobou varený pečený atď.) alebo v dôsledku existencie paradigmatických foriem frazémy (napr. sedieť ako na ihlách, sedím, sedíš ako na ihlách). Všetko toto sú ustálené podoby frazémy. Ich špecifickým prípadom je existencia rozšírenej a skrátenej podoby frazémy – sú to podoby, ktoré sa vydeľujú najmä pri fakultatívnych zložkách frazémy. Popri všetkých typoch uvedených ustálených podôb frazémy existujú aj aktualizované podoby, ktoré sú výsledkom aktualizačných zásahov do stvárnenia a zároveň aj do významu frazémy.

poetická obraznosť frazémy p. obraznosť frazémy.

polokalky

Typ frazeologických kalkov, ktorý vzniká tým, že časť komponentov cudzej frazémy sa prekladá, časť sa preberá bez prekladu. Slovenčina takto prevzala z francúzštiny frazému faire la scéne ako urobiť scénu, francúzština z latinčiny conditio sine qua non ako condition sine qua non, angličtina z francúzštiny frazému a propos de rien ako a propos nothing, ruština z francúzštiny faire la cour ako strojiť kury. Porov. preberanie frazeologických jednotiek, internacionalizmy vo frazeológii, frazeologické kalky, adaptované kalky.

polypropozičné frazémy p. propozičné frazémy

porekadlo

1. V niektorých starších neterminologizovaných postupoch pomenovanie pre všetky parémie.

2. Jeden zo základných druhov parémií, ktorého obsahom je obrazný hodnotiaci výrok. Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo Vysoko hľadel, spadol do jamy - je to predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie").

porovnávaco-diachrónna frazeológia

Oblasť frazeológie zaoberajúca sa spôsobom určenia (rekonštrukcie) písomne nedoložených predchádzajúcich frazém pomocou porovnávania so súčasnými frazémami. Týka sa jednak systému spôsobov skúmania frazeologického fondu zacielených na oživenie frazeologického fondu prajazyka, napr. celoslovanského frazeologického fondu, jednak neskorších období vývinu konkrétneho jazyka v porovnaní s jeho súčasným stavom.

Lit.: Tolstoj, 1973.

potenciálna distribúcia frazém p. distribúcia frazém

potenciálny člen frazémy

Slovo zo zvyčajného kontextu frazémy, ktoré naznačuje tendenciu rozšíriť doterajšie zloženie frazémy a stať sa obligátnou zložkou frazémy. Takúto platnosť majú adjektíva pri menných zložkách frazémy a príslovky pri slovesných zložkách frazémy, napr. ani malíčkom nepohnúť – ani len malíčkom nepohnúť, z prvej ruky – mať niečo z prvej ruky.

povrávka

Druh parémie, ktorý ustáleným spôsobom a ustálenými prostriedkami reaguje na istú situáciu, a to bez toho, aby vyjadroval nejaké zovšeobecňujúce závery, poučenia (ako príslovie) alebo obrazné hodnotenia (ako porekadlá). Niekedy sa blíži k prísloviam alebo porekadlám, ich závery, výroky však nemávajú "vážnu, serióznu" platnosť, ale sú skôr istým nadľahčeným prístupom k nejakej téme, často odrážajú humornú stránku veci. Pre výstavbu povrávky je príznačné, že okrem svojej základnej myšlienky, komického výroku obsahujú aj niektoré okolnosti, ktoré poukazujú na situáciu, v akej povrávka vznikala, alebo v ktorej platí. V uvedenom zmysle sa niekedy povrávka hodnotí ako zárodočná etapa vzniku príslovia alebo porekadla (keď sa v zložení takéhoto celku vyskytuje nielen sama myšlienka, ale aj sprievodné okolnosti) alebo naopak ako situačné, konkretizujúce zakotvenie príslovia alebo porekadla do jedinečnej situácie (teda ako etapa rozkladu, prípadne až zániku príslovia alebo porekadla). Pre svoje výstavbové aj myšlienkové súvislosti s príslovím a porekadlom, ale aj pre rozdiely v porovnaní s nimi sa povrávka chápe ako osobitný medzičlánok, ktorý stojí medzi väčšími útvarmi (napr. bájkami, povesťami a pod.) a prísloviami, resp. porekadlami, ktoré z nich vznikli. Príklady: Keď sme len zdraví a na nás neprší! – Bol jeden mních, mal veľa kníh, a nič nevedel z nich. Niektorými svojimi vlastnosťami sa povrávka blíži k byzantskému prísloviu (p.), inokedy k wellerizmu (p.) alebo k anekdote.

pozičný variant frazémy

Druh syntaktického (konštrukčného) variantu založený na možnosti ustáleného obmieňania v poradí komponentov, pričom sa nemení vecný ani kategoriálny význam príslušnej frazémy, napr. byť koža a kosť – byť kosť a koža, neslaný nemastný – nemastný neslaný, rub a líce – líce a rub.

pôvodné slovné spojenie

Východisková podoba väčšiny súčasných frazém, ktorou bolo voľné spojenie. Porov. historický prototyp frazémy.

pôvodný význam frazémy

Súhrn priamych významov jednotlivých komponentov predstavujúci pôvodný historický prototyp frazémy (porov.) v podobe voľného spojenia ešte pred frazeologizáciou (porov.). Napr. vystaviť niekoho na pranier – pripútať niekoho k stĺpu hanby, aby bol potrestaný. Porov. vnútorná forma frazémy.

pragmatický aspekt frazeológie

Postojová, hodnotiaca stránka frazém. Pragmatická stránka sa netýka hovoriaceho len ako jednotlivca, ale ako integrovaného člena jazykového a národného spoločenstva, v ktorom jednotlivec svoje postoje nadobudol, formuloval ich a príležitostne podľa potreby ich vyberá a používa. Postoje hovoriaceho sa utvárali na základe postojov, morálnych a iných hodnotení celého národného spoločenstva, odráža sa v nich nielen súčasná skúsenosť nášho etnika, ale aj skúsenosť našich predkov. Napríklad o dobrej žene Slováci konštatujú, že "je do voza i do koča", Česi "do tahu i kočára". U Poliakov je hodnotenie, že je to žena "do tanca i do rožanca", Srbi a Chorváti sa vyjadria, že je to žena "u vodu i u vatru" (do vody aj do ohňa). V každom z týchto hodnotiacich postojov sa odzrkadľuje časť národnej histórie, spôsob života národa i osobitá črta národného temperamentu. Hodnotiace postoje však môžu byť aj špecifickejšie, krajové, profesijné, skupinové, dobové, situačné a pod., a tak aj pragmatický aspekt frazém predstavuje celú škálu veličín vplývajúcich na jazykové aj kmunikačné fungovanie frazeológie.

pranostika

Druh parémie, ktorý sa tematicky viaže so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode. Niektoré pranostiky vyslovovali radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch zariadiť, mali teda prognostický charakter. Pranostiky teda vyslovujú a) pozorovanie o počasí, o časovom, ročnom cykle (V jeseni funt dažďa, cent blata), b) rady pre práce na poli, v záhrade, v lese, pri vode (September – z poľa ber), c) isté rady pre životné správanie, napr. ako sa obliekať, bývať, stravovať sa a pod. (Po Matúši čiapku na uši), d) predpoveď o počasí (Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc). Pre pranostiky je príznačná vecná (hoci obrazná) spätosť s istým faktom, s istým termínom, s istým úkazom a pod. Pranostiky sú teda vždy iba neúplne frazeologizované. Špecifickým znakom mnohých pranostík je reverzibilita ich výstavby aj významu (Zelené Vianoce, biela Veľká noc, Biele Vianoce, zelená Veľká noc a pod.). Pranostiky majú žánrové znaky spoločné s prísloviami alebo porekadlami a špecifikuje ich predovšetkým ich tematická orientácia.

preberanie frazeologických jednotiek

Proces, pri ktorom sa frazeologický fond jazyka obohacuje o frazémy z iných jazykov. Najčastejším spôsobom je doslovný preklad cudzích frazém, ich kalkovanie, ktoré môže byť úplné alebo čiastočné, pričom sa viac alebo menej kopíruje aj ich syntaktická konštrukcia. Iným spôsobom je preberanie cudzích frazém bez prekladu. Preberané frazémy sa buď foneticky a graficky prispôsobujú systému preberajúceho jazyka (napr. franc. table rase z lat. tabula rasa) alebo sa čiastočne prispôsobujú, čiastočne si ponechávajú svoju originálnu podobu (napr. franc. faire fiasco z tal. far fiasco), prípadne sa frazéma preberá v jej pôvodnej grafickej i zvukovej podobe (alma mater, enfant terrible, dolce far niente). Posledný spôsob sa niekedy nepokladá za prevzatie a takéto spojenia sa považujú za zvláštnu skupinu frazém, citátové frazémy (Mlacek, l984), inokedy sa označujú ako "čisté prevzatia" (Gvozdariov, l977). Preberaním frazeologických jednotiek vzniká v preberajúcom jazyku osobitná vrstva frazeológie – prevzatá frazeológia. Porov. frazeologické kalky, polokalky, adaptované kalky, citátové frazémy, prevzatá frazeológia

Lit.: E. Smiešková, 1982; J. Mlacek, l984; J. A. Gvozdariov, l977; A. G. Nazarian, l976; A. M. Babkin, l97O; N. M. Šanskij, l985.

predikatívne frazémy

Frazémy predovšetkým adjektívnej a adverbiálnej povahy, ktoré majú syntakticky podmienené významy a vystupujú len v predikatívnej funkcii. Typickým príkladom sú ustálené prirovnania, ktorým predikatívnu povahu dodáva sloveso ako relátor, napr. byť na nevydržanie, bežať ako o dušu (spasenú), byť ako znovuzrodený atď.

pregnantné hodnotenie frazémou

Výstižné, jadrné, presné hodnotenie človeka pomocou ustálených obrazov metaforického alebo metonymického typu, t.j. pomocou frazém.

premenlivý člen frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorá sa podľa potrieb zapojenia frazémy do kontextu tvarovo obmieňa. Napr. vo väčšine slovesných frazém býva premenlivým členom práve konštrukčne kľúčové sloveso (sedíš, sedí, sedia... si na ušiach), v menných frazémach ním býva kľúčové substantívum (napr. dvoch dvorov pes, dvoch dvorov psa), alebo substantívum spolu s adjektiválnym členom (kategorický imperatív, kategorického imperatívu atď.). Premenlivý člen býva súčasťou paradigmatickej formy frazémy (p.).

prenesenosť významu frazémy p. obraznosť frazémy.

prenesený význam frazémy p. obraznosť frazémy.

prevzatá frazeológia p. internacionalizmy vo frazeológii

prirovnania p. ustálené prirovnania

príslovie

1. V niektorých starších neterminologizovaných postupoch pomenovania pre všetky parémie.

2. Najzákladnejší druh parémie, ktorý sa rozlične vymedzuje vo vzťahu k iným parémiám, najmä k porekadlu. Najskôr sa chápalo ako kompletný obrazný výrok, kým v porekadle sa videl iba zárodok príslovia. Ako typický znak príslovia sa určoval jeho didaktický záver, a to priamo vyslovený (napr. imperatívom, gnómickou osobou a pod.). Ďalej sa vyzdvihuje akontextovosť príslovia (jeho dištančné zapájanie do textu) oproti kontextovosti porekadla (jeho kontaktové zapájanie do kontextu). Pre príslovie býva príznačná jeho dvojčlennosť, resp. dvojdielnosť. Príslovie máva stavbu jednoduchej vety, všetkých typov súvetia a okrajovo aj zloženého súvetia. Tzv. vlastné príslovia bývajú významovo dvojplánové, pričom ich obrazný význam sa zakladá na princípoch paralelizmu alebo antitézy. Oproti tomu gnómické príslovie zdôrazňuje priamy význam, ten má však zovšeobecnenú platnosť. Pre svoju všeobecnú známosť a zrozumiteľnosť sa príslovie stáva dosť často východiskom pre odvodzovanie vlastných frazém alebo predmetom rozmanitých aktualizačných zásahov. Príslovie sa tradične pokladá za typický prvok tzv. ľudovej múdrosti, hoci v skutočnosti sú mnohé príslovia evidentne umelého pôvodu.

Lit.: J. Mlacek, 1983.

produktívna frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

profesionálna frazeológia

Frazémy používané v profesionálnej reči, žargóne. Porov. aj odborná frazeológia.

propozičná frazéma

Frazémy, ktoré majú podobu hotových viet. Sú vytvárané kombináciami autosémantických, synsémantických komponentov a na ich výstavbe sa môžu podieľať aj samotné kolokácie. F. Čermák rozlišuje propozičné frazémy a tzv. polypropozičné frazémy, ktoré člení na monosubjektové (viazané na jedného hovoriaceho) a intersubjektové (minimálne dve propozície, ktoré sa vzťahujú tiež aspoň na dvoch hovoriacich). Patria sem spojenia synsémantík (To tak!, Že by?), autosémantík (Samochvála smrdí. Dílo chválí mistra. Jaképak řeči!), ich kombinácie (Tím to hasne! Tys tomu dal!). Polypropozičné monosubjektové: Jak si kdo ustele, tak si lehne. Vrána k vráně sedá, rovný rovného si hledá; polypropozičné intersubjektové: A: Děkuji. B: Není zač/Rádo se stalo. A: Jak se vede? B: Děkuji, ujde to. K propozičným frazémam patria aj tzv. citátové frazémy, resp. okrídlené frazémy.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

prvotná frazeologizácia – p. frazeologizácia.

psycholingvistický výskum frazeológie

Výskum procesov osvojovania, používania a porozumenia frazém, s cieľom zistiť spôsob kódovania a dekódovania frazém v sémantickej pamäti používateľov jazyka.

Lit.: I. Šípoš, 1982; I. Šípoš – V. Rosová, 1984; P. Ďurčo, 1990, 1992, 1994.

publicistická frazeológia

Jeden z druhov široko chápanej knižnej frazeológie, a to typ charakteristický pre texty publicistického štýlu. Pre takéto jednotky je príznačné, že v nich častejšie ako v ostatnej frazeológii bývajú komponenty abstraktného charakteru, že v nich často ide o opisné pomenovanie, pri ktorom sa pomenúvaný objekt rozkladá na zložku so širším rozsahom a jej určujúci prívlastok, resp. iné určenie. Jednotky patriace do tejto kategórie sa nazývajú publicistické frazémy. Patria k nim napríklad takéto jednotky: modrá armáda (=železničiari), biele zlato (=cukor), studená vojna, železná opona a pod.

publicistické frazémy p. publicistická frazeológia

reálna distribúcia frazém p. distribúcia frazém

rekonštrukcia historickej frazémy

Zistenie pôvodného historického pendantu frazémy zo staršieho obdobia vývinu nášho jazyka na základe porovnania so súčasným stavom vo všetkých formách nášho národného jazyka, príp. porovnaním s inými príbuznými i nepríbuznými jazykmi.

repliky – klišé

Na začiatkoch výskumu frazeológie sa popri troch základných typoch (frazeologické zrasty, frazeologické celky a frazeologické spojenia) vyčleňovali ešte tzv. repliky-klišé. Zahŕňali sa medzi ne štruktúrne a sémanticky rôznorodé typy zvratov, ktoré spájal iba všeobecný komunikatívny príznak, že sa uplatňovali najmä ako ustálené repliky v dialógu.

replikové vetné konštrukcie

Ustálené expresívne vetné konštrukcie s úplným alebo väčším či menším stupňom frazeologizovanosti, ktoré sú príznakové lexikálnym obsadením i melodickým stvárnením. Delia sa na replikové vetné konštrukcie a) súhlasu (Dobre teda., Nech je tak!), b) odmietania (Ale ba!, No, počkaj!, O tom potom!), c) nabádania (Do toho!, Ber sa!, Hore sa!), d) počudovania (Namojveru!, Namojdušu!, Čo nepovieš?).

Lit.: V. Lapárová, 1953; J. Mlacek, 1976; G. Horák, 1981, 1982.

rovnakoštruktúrne frazeologické synonymá p. frazeologické synonymá.

rozčlenenosť formy

Vlastnosť frazém kolokačného typu. Spočíva v tom, že frazéma pri svojej významovej celostnosti pozostáva najmenej z dvoch slov: mať ostrý jazyk, hra s ohňom, ani byľku, nič po nič, ešteže čo. Porov. viacslovnosť/nadslovnosť frazémy

rozšírená podoba frazémy p. podoba frazémy.

rozvité prirovnanie p. ustálené prirovnania

rôznoštruktúrne frazeologické synonymá p. frazeologické synonymá.

rozštiepenie frazémy

Jeden z druhov aktualizačných zásahov (p.), ktorý spočíva v tom, že sa do pevne ustáleného zloženia frazémy i do pevného poradia jej zložiek zasiahne tak, že sa medzi zložky frazémy vloží slovo z aktuálneho kontextu. Takýmto zásahom sa zvyčajne význam jednotky defrazeologizuje, konkretizuje sa a aktualizujú sa významy jednotlivých slov, ktoré boli zložkami pôvodnej frazémy. Zámerné rozštiepenie frazémy býva prostriedkom na rozvíjanie druhého významového plánu v texte, mimovoľné rozštiepenie môže eliminovať kvalitu frazémy a stáva sa chybou.

sarkastické frazémy

Podľa J. Mihála (1959) štylisticky príznakové frazémy, ktoré vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska štylistiky, napr. narodiť sa v čepci, naťahovať gajdy, trafená hus zagágala a i. Typická pre ne je výrazná záporná hodnotiaca séma, umocnená bežne práve obraznosťou frazémy.

sémantická klasifikácia frazém

Klasifikácia založená na tom, do akej miery je význam frazémy motivovaný významami jej zložiek. Základy tejto klasifikácie položil už V. V. Vinogradov. V jeho prácach sa tu vydeľovali tri typy frazém, a to frazeologické zrasty (zrasteniny) (p.), frazeologické celky (p.) a frazeologické spojenia (p.). Ďalšie rozvíjanie tohto triedenia išlo rozličnými smermi. Niektoré frazeologické teórie napr. odkrývali prechodné typy frazém (teda jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými zrastmi a frazeologickými celkami a jednak medzityp stojaci medzi frazeologickými celkami a frazeologickými spojeniami), kým iné teórie vydelili popri troch už známych typoch, ďalší, resp. neskôr ďalšie osobitné sémantické typy frazém, a to konkrétne frazeologické skupiny (grupy, starší názov frazeologické výrazy) (p.) a frazeologické združeniny (p.). Ukázalo sa však, že cesta viac-menej subjektívneho určovania motivačného vzťahu medzi významom frazémy a jej zložkami je neproduktívna a pre jej vágnosť nemá väčší praktický ani teoretický úžitok.

Lit.: V. V. Vinogradov, 1947.

sémantická nerozložiteľnosť frazémy

Neodvoditeľnosť významu frazémy z významov slov, ktoré vystupujú ako jej komponenty. Je prejavom sémantickej neaditívnosti komponentov frazémy. Porov. celostný význam frazémy, lexikálna nedeliteľnosť, sémantická klasifikácia frazeologických jednotiek.

sémantická paradigma frazémy

Trieda frazém, daná spoločnými funkčnými a významovými vzťahmi. Sémantickú paradigmu môžu tvoriť synonymické, antonymické frazémy, ale aj frazémy v rámci tematických skupín. Niekedy sa pod sémantickú paradigmu zaraďujú aj variantné vzťahy frazémy alebo významy polysémantickej frazémy.

Lit.: A. M. Emirova, 1972; V. P. Žukov, 1986.

sémantická štrukturovanosť frazémy p. modely významu frazémy

sémantická variantnosť frazémy

Podľa starších predstáv premenlivosť významovej platnosti frazémy. Porov. aj sémantický variant frazémy.

sémanticky kľúčové slovo p. kľúčové slovo frazémy.

sémantický variant frazémy

Realizácia frazémy, ktorá sa od iných líši významovými osobitosťami. Je to prípad, že sa narúša jednotnosť frazémy. Pri významových premenách už nemožno hovoriť o variante frazémy. V novšej teórii sa ako druh variantu nevydeľuje. Voľnejšie sa tento názov používa na označenie sémantickej aktualizácie frazém.

semémová analýza frazém

Osobitná metóda výkladu frazémy a frazeológie spracovaná M. M. Kopylenkom. Frazéma sa v nej chápe ako výsledok kombinácie denotačných a konotačných semém. Metóda rozlišuje prvotnú a druhotnú denotačnú semému (D1 a D2), ďalej konotačnú semému motivovanú (K1), konotačnú semému nemotivovanú (K2) a konotačnú semému izolovanú (K3). Dvojčlennými a trojčlennými kombináciami určuje typológiu frazém podľa sémantickej povahy ich zložiek. Táto kombinatorika však zreteľne neurčuje, od ktorého typu spojenia sa začína frazeológia (je evidentné, že prvé typy spojení, napr. D1D1, D1D2 a pod., ešte nepatria do frazeológie. Neproduktívnosť tejto metódy spočíva v mylnej východiskovej hypotéze o možnosti určovať význam frazémy pomocou priraďovania významov jej zložkám.

Lit.: M. M. Kopylenko – Z. D. Popova, 1978.

sémiotická frapantnosť frazémy

Spočíva vo výraznosti, markantnosti, frapantnosti obrazu: byť hlavou o múr, tancovať na tenkom ľade. Obraz spriehľadňuje, takmer "odhaľuje" charakteristické znaky referenčnej skutočnosti mienenej výpoveďou. Malígne vedie snaha po frapantnosti k hyperbolizácii, často až do extrémne expresívnych, ba až vulgárnych polôh: mať v hlave otruby, vykašlať sa na niekoho, dúchať s niekym do jedného vreca. Paronymicky sa zosilňuje frapantnosť hláskovou podobnosťou slov označujúcich nesúmerné fakty (robiť z komára somára), pričom sa to akcentuje rýmom.

sentencia

Z lat. sententia = mienka, úsudok). Stručne, výstižne a duchaplne formulovaná myšlienka alebo mravná zásada vyjadrujúca životnú skúsenosť, životnú pravdu, poučenie. Má charakter všeobecne platného nadčasového súdu. Ak je vyjadrená ustáleným veršom alebo rytmizovanou prózou, ide už o gnómu. Sentencie sa často stávajú zdrojom nových prísloví a frazém, ale samy stoja na hranici frazeológie. Príklady: Všetci vieme, čo sme dnes, ale nevieme, čo budeme zajtra. (W. Shakespeare), Pamätajte si, kto píše pre hlupákov, vždy nájde široký okruh čitateľov. (L. N. Tolstoj).

sféra idiomatických prostriedkov

Oblasť prostriedkov z rozličných rovín jazykovej stavby, ktoré sú typické pre daný jazyk. Idiomatickosť sa môže prejaviť už na rovine zvukovej stavby slova (p. naše hmla – a čes. mlha, naše omša - čes. mše), na rovine gramatických významov aj tvarov (p. napr. naše supletívne tvorenie plurálu pri niektorých slovách: človek – ľudia, supletívne vyjadrenie vidu: brať-vziať), na rovine odvodzovania aj skladania slov i na rovine slovných spojení. Nie všetko toto sa zaraďuje aj do frazeológie. Názov frazeológia treba rezervovať pre oblasť špecifických slovných spojení.

skrátená podoba frazémy p. podoba frazémy.

skrátený variant frazémy p. kvantitatívny variant frazémy.

slangové frazémy

Frazémy, ktoré používajú príslušníci rôznych sociálnych skupín. Môže ísť o vekovo, pracovne alebo záujmovo odlíšené skupiny. Za najdynamickejší sa považuje žiacky a mládežnícky slang, k bohatým patrí aj vojenský a športový slang. Prakticky každá sféra ľudskej činnosti má svoje špecifiká, ktoré sa prejavujú aj v oblasti výrazových prostriedkov a možno hovoriť o poľovníckom, stavbárskom, rybárskom, kartárskom, kancelárskom, divadelnom, hudobnom slangu atď., napr.: kockaté hlavy (študenti matematiky), mať ciťáka, mať veget, mať dlhé vedenie, dať si padáka, stáť si na kábli, potiť voloviny, to je bomba/špica, byť zbombovaný, mať Saharu (mať smäd), mám ťa na háku, mám ťa v paži (nezáleží mi na tebe, si mi ľahostajný) atď. V tých prípadoch, keď slangová frazéma preniká za hranice svojho prvotného fungovania, keď sa dostáva do širšej komunikácie, stáva sa súčasťou tzv. suštandardnej frazeológie a po istých (potrebných) premenách môže prejsť až do frazeológie spisovného jazyka. Porov. slangový variant frazémy.

Lit.: J. Mistrík, 1985; M. Patáková, 1993.

slangový variant frazémy

Druh nespisovného variantu frazémy, pri ktorom sa najmä uplatnením slangových prvkov zvyšuje nápadnosť, expresivita danej frazémy, napr. vzala si čosi do hlavy – vzala si čosi do tej svojej mozgovnice a pod. Porov. slangové frazémy.

slogan

Slovo škótskeho pôvodu = vojnový výkrik. Sloganmi sa nazývajú obchodné, manifestačné, náborové, agitačné heslá, resp. text hesla napr. na reklame, ktorým sa niečo chváli, alebo propaguje. Niektoré slogany sa rýmujú. Sú to síce ustálené slovné spojenia, ale majú dočasnú platnosť, lebo častým používaním strácajú údernosť a nadobúdajú charakter klišé. Príklady: Všetko naj, naj, naj – v obchodnom dome Dunaj! Jediné parohy, ktoré Vás postavia na nohy (Jagermeister); Kto sa bojí opozície, ten sa bojí o pozície. Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku. Všetci svorne v jednom šíku, ubránime republiku!

slovnodruhová klasifikácia frazém

Triedenie, ktoré nie je univerzálne v celej frazeológii (netýka sa vetných frazém s komunikatívnou funkciou), ale zasahuje iba frazémy funkčne blízke slovu alebo syntagme. Triedenie sa opiera o izofunkčnosť istých frazém s istými slovami. Najzreteľnejšie sa vydeľujú frazémy substantívne (Damoklov meč, krokodílie slzy), adjektívne (neslaný nemastný), slovesné (tancovať na tenkom ľade) a príslovkové (zo dňa na deň, skôr-neskôr). Frazémy korešpondujúce s ostatnými slovnými druhmi sú zriedkavejšie, ale novšia teória ich vydeľuje. Pre frazémy je príznačné, že mnohé z nich sú slovnodruhovo ambivalentné, korešpondujú s dvoma slovnými druhmi, preto takéto triedenie nie je vo frazeológii také produktívne ako pri triedení slov.

slovný pár p. súslovie.

slovotvorný variant frazémy

Druh lexikálneho variantu, ktorý spočíva v nahrádzaní istých komponentov ich derivátmi alebo ináč slovotvorne s nimi spätými slovami, napr. vyrásť z detských nohavíc/nohavičiek, hlava maková/hlavička maková, vyvaľovať oči/očiská/okále na niečo, dračie zuby/zubále; rus.: protereť s peskom/pesočkom kogo, pod krylom/krylyškom u kogo a pod. Aj pri zachovaní základného významu a jadra obraznosti frazémy s takouto variantnosťou existujú medzi slovotvornými variantmi nielen štylistické, ale aj badateľné vecné odtienky (rozličné pragmatické a ďalšie konotácie). Ak by sa uplatnením slovotvornej premenlivosti menil kategoriálny význam frazémy, vzniká nová jednotka, ktorá nemá platnosť variantu, ale je frazeologickým derivátom (p.). Medzi najbežnejšie typy slovotvorného variantu patrí deminutívny variant (p.).

Lit.: V. P. Žukov, 1986.

sociálna diferencia frazém

Frazeológia sa tradične chápe ako rečový fenomén idiomatickej povahy, spočívajúcej v tom, že nesie v sebe sociálny náter ľudovosti. V slovenských súvislostiach k tomu prispieval fakt, že spisovný jazyk sa tu značne prekrýva s rečovou sférou stredoslovenskej dedinskej pospolitosti, pritom príznačne práve v oblasti frazeológie. Aktuálne rastúci "dopyt" v súčasnom spoločenskom úze však jasne dokumentuje, že potreba frazeológie je v komunikácii systémová a že jej dnešné frekventovanie nie je už značené koloritom idiomatickosti, aj keď ten zrejme nechýba. Dnes cez to preráža naliehavejšia potreba samej funkčnej autentickosti, pričom sa tu prejavuje tendencia diferenciácie frazém podľa iných, pragmatických kritérií. Ak je základná vrstva frazém spojená so sférou neverejného občianskeho života v jeho osobnom styku ľudí, navrstvujú sa v zhode s profesionálnou diferenciáciou komunikácie na túto idiomatickú vrstvu osobitné jej vrstvy tzv. kultúrnej frazeológie. Stretávame sa s tým v osobnom styku intelektuálov, vedcov, odborníkov, novinárov, politikov, a v kultúrnych profesiách vôbec a to s jej istými špecifikami. Zdieľa ju potom aj denná a časopisecká tlač, ako aj rozhlasové a televízne médiá, spolkový, politický a ekonomický život, vrátane sféry čisto osobné styku v nich už na tejto úrovni.

sociálny akcent

Funkčný aspekt frazémy. Súvisí s aktuálnou situáciou a komunikačnou aktivitou hovoriaceho.

sociolingvistika a frazeológia

Frazeológia stručne a výstižne vyjadruje charakteristické životné situácie, ľudské vzťahy, správanie, duševné stavy a pod. Je prejavom spoločenskej zhody v názoroch na hodnotení človeka a životného prostredia. Týmto spôsobom je spojená so sociolingvistikou, ktorá sa zaoberá sociálnymi aspektmi fungovania jazyka, vzťahom medzi jazykom a spoločnosťou a pod. Vo frazeológii by išlo napríklad o skúmanie štandardných a neštandardných prvkov, etického a neetického, o vzťah spoločenských skupín k frazémam, k ich používaniu (profesionáli, spisovatelia a i.).

somatická frazeológia

Súbor frazém, ktoré v komponentovom zložení obsahujú slová pomenúvajúce časti ľudského tela (somatizmy), napr. prerásť niekomu cez hlavu, postaviť niekoho na nohy, vziať/brať nohy na plecia, strážiť niekoho ako oko v hlave, na rukách nosiť niekoho.

spisovná frazeológia

Súhrn frazém, ktoré vyhovujú základným kritériám spisovnosti. Ide najmä o kritérium zrozumiteľnosti, komunikatívnej a sémantickej zreteľnosti a ustálenosti.

stály člen frazémy

Súčasť zloženia frazémy, ktorá sa obligátne vyskytuje vo frazéme a pritom nemení svoje miesto v jej štruktúre ani svoj tvar.

subfrazéma

Novšie vydeľovaný druh frazém s nesyntagmatickou stavbou, ktorý sa od minimálnej frazémy odlišuje svojím zložením (v jeho stavbe nie je ani jedno pôvodne plnovýznamové slovo) aj svojou funkciou (na rozdiel od minimálnej frazémy má špecifickú výpovednú platnosť). S ohľadom na to, že je to jednotka ešte užšia ako minimálna frazéma, navrhol sa na pomenovanie takýchto jednotiek názov subfrazéma, napr. že či, len aby, veď hej.

substitučná metóda

1. Metóda analýzy frazém na základe zámeny jedného komponentu frazém iným, pričom nedochádza k zmene významu frazém. Zisťuje sa ňou tzv. analytickosť, resp. syntetickosť frazém.

Lit.: J. A. Gvozdariov, 1977.

2. Metóda analýzy štruktúrno-sémantickej funkčnosti frazém voči iným paralelám v jazyku pomocou ich vzájomnéj zámeny v texte.

súčasná frazeológia

Súhrn frazém súčasného jazyka, ktorý sa vymedzuje najmä týmito vzťahmi a) funguje/nefunguje v súčasnom jazyku (pojem súčasná frazeológia tu stojí v opozícii s historickými frazémami, napr. platiť daň Kristovi = žiť podľa jeho učenia, egyptský pokrm = nadbytok, hýrenie, aj s historickými variantmi, napr. vyjsť na chudobu, vyjsť na veľké chudobstvo – proti variantom súčasného jazyka vyjsť na mizinu, príp. aj vyjsť na psí tridsiatok), b) funguje v súčasnom jazyku so zreteľom na aktuálnu diferenciáciu na časovej osi (isté jednotky spomedzi všetkých, čo sa v živom jazyku uplatňujú, sa hodnotia ako nové, ako neologické frazémy, v súčasnom období napr. stará štruktúra = človek zapojený do nomenklatúrnych štruktúr za bývalého režimu, rozmeniť niečo na drobné a pod., iné zasa ako zastarávajúce alebo už zastarané, do súčasnej frazeológie teda patria aj frazémy, ktoré súčasný používateľ hodnotí ako zastarávajúce alebo zastarané, ale práve s takýmto zaradením ich jednako v živej komunikácii uplatňuje), c) funguje v súčasnom jazyku podľa súčasného štylistického hodnotenia (je napr. známe, že viaceré jednotky z frazeológie prevzatej, ktorá sa celkovo radí ku knižným prostriedkom, v súčasnosti prešli – po istých premenách alebo aj bez nich – do hovorovej frazeológie, napr. prirovnanie stáť ako soľný stĺp sa na pozadí biblického príbehu o Lotovej žene chápalo ako biblizmus a teda aj ako knižná frazéma, skrátený variant stáť ako stĺp, z ktorého vypadol práve komponent odkazujúci na biblický pôvod prirovnania, možno už pokladať za bežný hovorový typ prirovnania, do súčasnej frazeológie patrí táto frazéma práve v takomto pozmenenom štylistickom zaradení).

súslovie i slovný pár

Osobitný typ frazém, ktorý sa vyznačuje dvojčlennosťou, priraďovacím (spojkovým alebo bezspojkovým) spojením zložiek, zvukovou alebo tvarovou podobnosťou zložiek a zvyčajne aj nezameniteľnosťou poradia zložiek. Najčastejšie sú súslovia, ktoré vznikli spojením príslovkových zložiek (pekne ruče, isto-iste), menej často spojením adjektiválnych alebo substantívnych zložiek (neslaný nemastný, hlava-nehlava). Na rozdiel od niektorých iných jazykov (napr. nemčiny: schalten und walten) v slovenčine niet slovesných súsloví (je tu síce súslovie, ktoré vzniklo zo slovesných tvarov, ale to nemá slovesný, lež príslovkový charakter: stoj čo stoj). Ako starší názov sa na pomenovanie súslovia uplatňoval názov párové slová. Súslovie vzniká viacerými spôsobmi, najmä a) opakovaním toho istého slova s prípadným malým modifikovaním (sväto-sväte, denno-denne), b) intenzifikačným opakovaním toho istého slova (skrz-naskrz, dávno-pradávno), c) spojením synonymických výrazov (pekne ruče, silou mocou), d) spojením protikladných výrazov (vstávajúc-líhajúc, skôr-neskôr), e) spojením výrazov, z ktorých jeden nie je osobitným slovom, ale iba zvukovou alebo tvarovou paralelou k prvému členu (tresky plesky, tento typ sa nazýva aj označením pseudoidióm).

súvzťažnosť frazémy so slovom

Vlastnosť frazém, ktorá ukazuje, že paralelnosť medzi frazémou a slovom je väčšia, než býva medzi inými dvojicami jazykových jednotiek. Súvzťažnosť sa vidí najmä v paralelných funkciách obidvoch uvedených jednotiek. Teória súvzťažnosti sa vo frazeológii prijala na samarkandskej frazeologickej konferencii r. 1971, keď sa týmto príznakom frazém nahradilo dovtedy prevládajúce kritérium ekvivalentnosti frazémy so slovom. V porovnaní s ekvivaletnosťou sa súvzťažnosť chápe ako voľnejšia a dynamickejšia vlastnosť, ktorá pokrýva širšiu časť frazeológie, ako predtým pokrývala koncepcia ekvivalentnosti frazémy a slova. Prijatie kritéria súvzťažnosti frazémy so slovom znamenalo metodologický posun vo frazeológii smerom k jej oveľa širšiemu vymedzovaniu.

synchrónna frazeológia

1. p. súčasná frazeológia

2. Opozícia k názvu historická frazeológia (p.).

synchrónno-porovnávacia metóda frazém

Metóda porovnávania frazém dvoch alebo viacerých jazykov v synchrónnom pláne. Niekedy sa uplatňuje s. m. pri vnútrojazykovom porovnávaní na analýzu vlastností komponentov medzi príbuznými frazém a tiež voľnými slovnými spojeniami.

Lit.: A. D. Rajchštejn, 1980; J. D. Gvozdariov, 1973.

synsémantické frazémy

Frazémy, ktoré sú funkčnými ekvivalentmi príslušných synsémantických gramatických slovných druhov, ako sú predložky, spojky, častice a tiež citoslovcia. Op. autosémantické frazémy.

synsémantický komponent frazémy

Koponenty frazém z kategórie tzv. neplnovýznamových, resp. pomocných, relačných slovných druhov. Patria sem predložky, spojky a častice a citoslovcia. Z hľadiska frazeológie zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe a klasifikácii minimálnych frazém. Porov. minimálne frazémy, subfrazémy.

syntagmatické frazémy

Frazémy, ktoré majú syntagmatickú štruktúrnu bázu. Svojou povahou stoja medzi asyntagmatickými, resp. minimálnymi a vetnými, resp. propozičnými frazémami.

syntagmatika frazeológie p. vonkajšie vzťahy frazémy i vnútorné vzťahy komponentov.

syntaktická frazeológia

Iba v novších frazeologických teóriách vydeľovaný typ, ktorý zahrňuje frazémy, pri ktorých frazeologizačný proces zasahuje nie konkrétne slovné spojenie, ale samotnú syntaktickú konštrukciu. Jednotky tohto typu sa označujú aj ako frazeologizované konštrukcie, resp. tautologické frazeologizované konštrukcie. Frazeologické slovníky takéto jednotky zvyčajne nezachytávajú. Problematika syntaktických frazém sa častejšie spracúva pri opisoch syntaktickej roviny, a to ako osobitné prípady príslušných konštrukcií. Zriedkavejšie sa tu uplatňuje aj názov frazeoschéma.

syntaktická variantnosť frazémy

Ustálená premenlivosť syntaktickej stavby frazém, ktorá nenarúša vecný ani kategoriálny význam frazémy. Treba ju odlíšiť od premenlivosti, ktorá mení denotatívny význam (tu už ide o syntaktickú aktualizáciu, i od premien kategoriálneho významu (tu ide o frazeologické deriváty (p.). Porov. aj syntaktický variant.

syntaktický variant frazémy i konštrukčný variant frazémy

Ustálená podoba frazémy, ktorá sa od iných podôb odlišuje nejakými konštrukčnými odchýlkami, pričom však nenarúša identitu frazémy, jej význam ani obraznosť. Konštrukčné odchýlky sa môžu dotýkať rozličných stránok výstavby frazémy, a tak aj syntaktických (konštrukčných) variantov je viacej typov, predovšetkým transpozičný variant frazémy (p.), pozičný variant frazémy (p.) a modálny variant frazémy (p.). Od syntaktických variantov ako ustálených premien vo výstavbe frazémy treba odlišovať syntaktickú aktualizáciu (ako neustálené, individuálne, aktuálne zmeny v stavbe, ktoré potom vyvolávajú aj zmenu ustáleného významu frazémy) a frazeologickú deriváciu (p.) založenú na konštrukčných zmenách.

systémová povaha frazém

Doteraz celkom nevyriešená základná otázka frazeológie. Jestvujú dva odlišné názory. Podľa jedného sú frazémy nemodelové a ustálené syntagmy prvkov, z ktorých (aspoň) jeden je z hľadiska druhého členom extrémne obmedzenej a zavretej paradigmy (Filipec – Čermák, 1985). Podľa druhého je frazeologický systém 1. sústava frazém spojených určitými vzťahmi a tvoriacich v synchrónnom aspekte frazeologický fond jazyka. K týmto vzťahom patria a) systémové vzťahy medzi komponentmi frazémy; b) vzťahy medzi rozličnými frazémami; c) vzťahy medzi frazémami a druhými jazykovými jednotkami. 2. súhrn frazém spojených navzájom ustálenými (invariantnými) vzťahmi na paradigmatickom a syntagmatickom základe. Užitočné je chápať frazeologický čiastkový systém jazyka historicky. Zvlášť zreteľne sa objavuje dialektická súvislosť synchrónie a diachrónie v systéme spôsobu tvorenia frazém. Jednak tvorenie frazém prebieha aj v súčasnosti, jednak výsledky procesov tvorenia frazém obsahujú aj určité historické momenty.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985; V. M. Mokijenko, 1980; R. Eckert, 1992.

systémovosť frazeológie

V semiotickom zmysle predstavujú frazémy osobitný celok, ktorý je pripätý na totalitu životných skúseností, a to intímnejšie, než ostatná časť systému jazyka. A to až tak, ako by bola bližšia životu než dispozičnej sfére langue v našom vedomí. Preto sa chápe už sama osebe ako fakt kultúry (p.). To vplýva aj na charakter usporiadanosti frazém, čo súvisí s problémom systemizácie frazém pri jej vedeckom a pedagogickom traktovaní. Miesto čisto logickej systemizácie sa tu celkom prirodzene ponúkajú pragmatické kritériá triedenia, ktoré takýto "plný" výskum vysúvajú mimo sféry jazykovedy, kde sa za jedinú primeranú pôdu pre ňu pokladá obmedzené spracúvanie jej úzko lingvistických aspektov.

štandardizácia ľudovej frazeológie

Proces prijatia frazém ľudového pôvodu do spisovného jazyka. Tento proces je potrebný najmä v prípadoch, keď sa ľudová frazeológia stvárňuje nárečovou podobou. Pri štandardizovaní nejde iba o to, že sa ľudová frazéma uplatní napr. v umeleckom diele. Súčasne s tým musí prebehnúť aj prispôsobenie najmä tvarovej stránky ľudovej frazeológie normám spisovného jazyka. Tento proces bol živý najmä v minulosti – najmä zásluhou Dobšinského rozprávok a povestí a potom slovníkovým zachytením v Zátureckého Slovenských prísloviach, porekadlách a úsloviach sa takmer celé bohatstvo ľudovej frazeológie štandardizovalo a stalo sa základom domácej frazeológie aj v spisovnom jazyku.

štruktúrne typy frazém

Typy frazém v podstate zhodné vo všetkých obdobiach vývinu nášho jazyka. 1. menné: a) substantívne: pekný vtáčik; )b/ adjektívne: chudobný duchom; c) adverbiálne: za horúca; 2. slovesné: trieť biedu; hľadieť kyslo; dať znať; 3. prirovnania: biely ako sneh; chodiť ako páv; 4. propozičné: a) príde chvíľa; b) čoby kameňom dohodil; 5. polypropozičné: máš, čo si chcel.

štruktúrno-sémantický frazeologický model

Štruktúrno-sémantický invariant ustálených spojení, schematicky odrážajúci relatívnu stabilnosť ich formy a sémantiky, napr. "vyjsť + na čo" – dostať sa do ťažkej situácie (vyjsť na psí tridsiatok; vyjsť na žobrácku palicu; vyjsť na mizinu).

Lit.: J. Skladaná, 1993; Slovar', 1992.

štruktúrno-typologická analýza frazém

Porovnávacia analýza, ktorá zisťuje zhody a rozdiely medzi frazémami rôznych jazykov.

Lit.: L. I. Rojzenzon – J. J. Avaliani, 1967; D. O. Dobrovoľskij, 1988.

štruktúrny frazeologický model

Typ syntaktických konštrukcií, ktoré tvoria štruktúrny základ frazém. Napr. a) sloveso + podstatné meno v akuzatíve (stratiť chlieb); b) prídavné meno + porovnávacia spojka (ako) + podstatné meno (čierny ako smola); c) podstatné meno + podstatné meno v inštrumentáli (cap záhradníkom) a i.

štylistická klasifikácia frazém

Jedno z najstarších triedení jednotiek frazeológie. Spočiatku sa z tohto hľadiska frazémy delili na príznakové a bezpríznakové (u nás J. Mihál). Toto triedenie však nebolo pre frazeológiu primerané. Ďalšie štylistické triedenie vychádzalo z vydeľovania niekoľkých špecifických skupín frazém (humorné, ironické, dysfemické a pod.), ale ani toto triedenie nebolo dostatočne všeobecné. Novší prístup k štylistickému triedeniu frazém vychádza z predpokladu, že v rámci takejto klasifikácie je potrebných viacej stupňov rozdelenia. Na prvej rovine ide podľa neho o rozdelenie podľa základnej štylistickej opozície, teda na frazémy knižné a hovorové. Na druhom stupni sa postupuje podľa toho, či je uvedená polarizácia zastúpená vo výraznej miere alebo tlmene. Spojením týchto dvoch krokov sa vydeľujú štyri základné druhy frazém zo štylistického hľadiska, a to výrazne knižné, výrazne hovorové frazémy, frazémy s tlmenou hovorovosťou a frazémy s tlmenou knižnosťou. Posledné dva typy sa vyznačujú tým, že sa môžu uplatňovať takmer vo všetkých textoch, a preto sa označujú súborne aj termínom medzištylová, resp. neutrálna frazeológia (p.). Až na ďalšom, už treťom stupni štylistického triedenia sa vydeľujú také typy, ako básnická frazeológia, publicistická frazeológia (v rámci pólu knižnej frazeológie) a na druhej strane žartovná, ironická, familiárna a pod. frazeológia (v rámci pólu hovorovej frazeológie). V minulosti sa štylistický charakter pripisoval aj termínu ľudová frazeológia. Jeho štylistická povaha sa však inkorporovala do názvu hovorová frazeológia, a tak sa názov ľudová frazeológia novšie uplatňuje v rámci klasifikácie frazém podľa pôvodu, a to ako označenie frazém ľudového pôvodu.

Lit.: J. Mihál, 1959; J. Mlacek, 1979.

štylistická variantnosť frazém

Označenie štylistických rozdielov medzi variantmi tej istej frazémy. Nejde o osobitný druh variantnosti, ale o zachytenie štylistických vlastností rozličných druhov variantov tej istej frazémy. Porov. aj štylistický variant frazémy.

štylistické frazeologické synonymá p. frazeologické synonymá.

štylistický variant frazémy

Voľnejšie označenie hociktorého zo základných typov variantnosti, medzi ktorými sú nejaké štylistické rozdiely. V takomto zmysle sú štylistickým variantom napr. podoby niečo dosiahlo vrcholu (na pozadí základného morfologického variantu niečo dosiahlo vrchol), vyrásť z detských nohavičiek (na pozadí základného lexikálneho, slovotvorného variantu vyrásť z detských nohavíc).

tabuové frazémy

Podľa J. Mihála (1959) skupina štylisticky príznakových frazém, ktorú vyčleňuje popri skupine štylisticky bezpríznakových (neutrálnych) frazém pri pokuse o triedenie frazém z hľadiska štylistiky. Za tabuové frazémy pokladá napr. krpcami striasť, byť pod borievčom, pásť Abrahámove husi a i. Sú to teda frazémy, ktorými sa zjemňujúco pomenúvajú, resp. vyjadrujú nepríjemné veci zo života (smrť, choroba, strata a pod.).

tematická klasifikácia frazém p. ideografický opis frazém

tematické supiny frazém p. ideografický opis frazém

terminologické združené pomenovania p. združené pomenovanie

tertium comparationis

Znak, črta, rys, vlastnosť a i., spoločné pre comparatum i comparandum, t.j. porovnávací základ.

textotvorné potencie frazém

Možnosti štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte. Teória textotvorných potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s mierou štuktúrnej a sémantickej prestavby jej základnej podoby, čiže s narastaním protirečení na osi uzuálne, resp. ustálené a aktuálne. Od textotvorných potencií treba odlíšiť tzv. derivačné potencie frazeologických jednotiek, ktoré nie sú kontextovo viazané. Textotvorné potencie vyplývajú z troch základných druhov zmien, ktorým podliehajú frazémy v texte. Sú to modifikačné, kombinačné a transformačné zmeny. Pri modifikačných zmenách môže ísť o prestavbu 1) v rámci frazémy, a to a) zámenou jedného alebo viacerých komponentov, b) zámenou všetkých komponentov, c) rozšírením frazeologickej jednotky, d) zúžením (elidovaním komponentu) frazémy, 2) v okolí frazémy. K tzv. kombinačným zmenám dochádza a) medzi dvoma frazémami (kontaminácia), b) medzi frazeologickou jednotkou a slovom, resp. voľným slovným spojením (kalambúr). Pri transformačných zmenách môže ísť o a) prestavbu frazémy vo vete, b) rozvíjanie frazémy v nadvetnej štruktúre. Modifikačné, kombinačné a transformačné prestavby východiskovej frazémy sú podmienené nasledujúcimi činiteľmi: a) využíva sa okazionálna obmena uzuálnych variantov: pospávať na vavrínoch oproti spať/odpočívať na vavrínoch, zamieňa sa uzuálny komponent aktualizačným prvkom: spať si za slovom, pánboh s nami a vy preč, b) parafrázuje sa východiskový model: chcem, teda som, od Svitu do Vrútok, c) pridáva sa situačno-konkretizačný, resp. aktualizačný prvok: vodiť za konkrétnu retiazku, pod nenápadnou pokrievkou, d) použije sa v netypickom kontexte: pohovoriť si o niečom v kolektíve medzi štyrmi očami. Podstatou mechanizmu kombinačných vzťahov medzi frazémou a slovom je aktualizácia denotátu komponentu frazémy: v očiach mu hrala túžba a v rukách tranzistor, stratiť slušné meno, úspory aj námety. Pre mechanizmus transformačných zmien je typická celková prestavba frazémy rozložením a konkretizačným rozvinutím niektorých jeho komponentov, napr.: ...príde chlapec a dostane vajíčko, ktoré je múdrejšie ako sliepka. Frazéma môže fungovať ako nadvetný textotvorný činiteľ. Podstatou takéhoto mechanizmu je autonomizácia istého komponentu frazémy, pomocou ktorého sa rozvíja istý motív: Ó, vy nevidíte, aký má (moja žena) dlhý jazyk! I moja má dlhočizný, ani deň na Jána. Mohli by ste sa ním tri razy opásať. (Kukučín). Minule vraj drevorubači odpílili v lese zbojníka, čo chodil za horárovou dcérou. Horárova dcéra potom plakala. Hovorila, že nemal byť poleno. (Štepka).

Lit.: I. I. Černyševa, 1974; D. Dobrovoľskij, 1980; P. Ďurčo, 1986.

tezaurovanie frazém p. ideografický opis frazém

transformácie frazém

Štruktúrne zmeny frazémy vedúce k zmene jej funkcie, napr.: plávať proti prúdu – plavba proti prúdu; postaviť niečo na hlavu – postavený na hlavu; posledná cesta – odprevadiť niekoho na poslednej ceste. Takto chápané t. f. sa označujú aj ako deriváty frazém. Širšie chápanie t. f. predkladá F. Čermák. Rozlišuje t. f. medzirovinné, kde sa transformát odlišuje od východiskovej jednotky príslušnosťou do inej roviny. Patrí sem nominalizácia, verbalizácia, adjektivizácia, adverbializácia a i., napr.: chytat lelky – lelkovat; bílý jako sníh – sněhobílý; tichá voda z vety Tichá voda břehy myje. Druhým typom sú tzv. vnútrorovinné t. f., ktoré delí na medzištruktúrne (patria sem uvádzané deriváty frazém) a vnútroštruktúrne, kde ide o vetvenie základnej štruktúry na viacčlennú štruktúru aditívnym alebo redukčným spôsobom ap. Za t. f. považuje aj paradigmatické zmeny frazém, ku ktorým dochádza pri zapojení frazém do kontextu. Označuje ich ako gramatické transformácie. Tieto t. f. patria pod tzv. aktualizačné transformácie, kde zaraďuje ešte tzv. syntagmatické (kontaktné – aditívne, redukčné, inverzné; dištančné t.) a paradigmatické t. f., kam patria tzv. štatutárne – fázové (inchoatívnosť, duratívnosť, terminatívnosť) a agensiálne. Tretím typom sú zmiešané t. f.

Lit.: J. Filipec – F. Čermák, 1985.

transformačná metóda

Metóda skúmajúca tranformačné možnosti frazém v porovnaní s tranformačnými možnosťami v pravidelnom jazyku, čím možno určovať mieru idiomatickosti frazém, pretože každá frazém má veľmi špecifický a individuálny súbor realizovateľných transformácií.

transpozičný variant frazémy

Druh syntaktického variantu založený na celkovej prestavbe konštrukcie frazémy, pričom sa nemení vecný ani kategoriálny význam (identita) frazémy. Napr. kuť železo zahorúca – kuť železo, kým je horúce, vyskočil ako hadom uštipnutý – vyskočil, akoby ho had uštipol.

tvorenie frazeologických jednotiek p. vznik frazeologických jednotiek

typ frazeologizácie p. frazeologizácia.

typologický frazeologický model

Všeobecno-abstraktná štruktúrna al. štruktúrno-sémantická konštrukcia, spoločná pre viaceré jazyky, príbuzné i nepríbuzné, nerovnakého pôvodu. Porov. areálový opis frazeológie.

univerzálny ľudský zmysel frazém

Túto extrapoláciu povahy frazém dovoľuje podľa všetkého fakt univerzálií samého ľudského rodu, ako ju skúma a dosvedčuje historická antropológia. Vo frazeológii to – proti nepopierateľnej idiomatickosti a autochtónnosti frazém – dotvrdzuje sám ich semiotický zmysel, spočívajúci v dôraze na autentickom chápaní životných situácií. V ich interpretácií sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach (p.), aspoň per negationem: bližšia košeľa ako kabát.

úplná frazeologizácia p. frazeologizácia.

úplný variant frazémy p. kvantitatívny variant frazémy.

useknutie frazémy

Jeden z produktívnych aktualizačných zásahov (p.) do zloženia frazémy. Takýto zásah zvyčajne výrazne zasahuje aj významovú platnosť frazémy (je to teda zreteľná aktualizácia), ale v istých prípadoch, keď aj zvyšková časť frazémy nesie ten istý význam, aký mala frazéma ako celok, môže sa stať takýto postup východiskom pre derivovanie samostatnej frazémy. Postup tohto druhého typu je dosť bežný pri uplatňovaní najmä prísloví a porekadiel so súvetnou stavbou v publicistike, napr. Koľko rečí vieš..., Ako si ustelieš... Cieľom takejto operácie nie je meniť význam frazémy, ale skôr iba vypustenie nepotrebných zložiek, pretože pri všeobecnej známosti prísloví a porekadiel si každý chýbajúcu časť ľahko doplní (je príznačné, že takýto postup sa uplatňuje iba pri všeobecne známych prísloviach a porekadlách). Niektoré prípady takéhoto useknutia sa už všeobecne akceptovali, a tým sa vlastne derivovala nová frazéma. Porov.: Tichá voda brehy myje (podmýva) – tichá voda; Zakázané ovocie najlepšie chutí – zakázané ovocie.

úslovie

1. V staršej paremiologickej teórii pomenovanie pre bližšie nedefinovaný žáner, ktorý sa iba vo všeobecnosti vydeľoval tým, že nebol uceleným výrokom ako príslovie alebo porekadlo. O tom, že sa úslovie presne nikdy nevymedzovalo, najlepšie svedčí fakt, že napríklad v základnej zbierke našich parémií, v Zátureckého Slovenských prísloviach, porekadlách a úsloviach, sa úslovia nikdy neuvádzajú samostatne, ale vždy iba pod dvojitým názvom spolu s prísloviami alebo porekadlami, teda napr.: Príslovia a úslovia, Porekadlá a úslovia.

2. Novšia teória robila pokusy inkorporovať tento zabehaný, ale funkčne "vyprázdnený" názov do novej sústavy termínov, a to v rozličnej platnosti (najčastejšie ako názov pre menné jednotky), ale názov sa už nejako produktívnejšie neujal.

3. V časti folkloristickej (paremiologickej) literatúrny funguje názov úslovie (popri názvoch príslovie a porekadlo) ako súborný paremiologický názov pre všetky frazémy, ktoré nemajú vetnú povahu, nie sú uceleným výrokom.

ustálená jednoslovná metafora

Proti jednoslovnej frazéme, ktorá sa vyznačuje istým stupňom idiomatickosti, t.j. istým akcentom životnej múdrosti, vďaka čomu sa všeobecne uznáva a používa, jednoslovná metafora nemá charakter tohto uznania a všeobecného používania. Je "príležitostná". Pri častejšom používaní sa rýchlo opotrebúva, takpovediac "vypáchne" a odumiera. Ak sa predsa len frekventuje, stráca štandardizovaním obraznosť a lexikalizuje sa. Pravda, presných hraníc tu niet, a jazyk ich ani nepozná. To však neznamená, že tieto dve kvality nemajú svoje vyhranené gravitačné centrá. Porov. jednoslovná frazéma.

ustálené prirovnanie

Prostriedok obrazného vyjadrovania. Patrí medzi neparemiologické ustálené výrazy. Neoznačuje predstavu menom, ale istým druhom opisu. Svojou povahou je blízke metafore. Ustáleným prirovnaním sa reálne neprirovnáva, význam je tu intenzifikačný, resp. názorový. Pre túto okolnosť viaceré ustálené prirovnania strácajú aj prirovnávaciu formu a menia sa na nekomparatívne frazeologické jednotky: jesť ako za dvoch → jesť za dvoch, meniť farby ako chameleón → meniť farby a pod. Ustálené prirovnania treba odlišovať od aktuálnych prirovnaní. Pri rozbore prirovnania a pri určovaní hraníc jeho zloženia je potrebné rešpektovať základnú všeobecnú trojčlennú schému prirovnania: comparandum = prirovnávaná časť (to, čo sa prirovnáva) – tertium comparationis = porovnávací základ (spoločný kvalitatívny znak, na základe ktorého sa prirovnáva) – comparatum = prirovnávajúca časť (to, k čomu sa prirovnáva).

Lit.: E. Kučerová, 1980; J. Mlacek, 1970; E. Smiešková, 1970.

ustálené slovné spojenie i slovné spojenie

Prvé označenia predmetu frazeológie. Na začiatku frazeologických výskumov našli svoje uplatnenie tam, kde bolo potrebné zdôrazniť opozíciu – ustálené slovné spojenie – voľné slovné spojenie. Neskôr sa začalo rozlišovať ustálené spojenie v širšom význame (t.j. všetky slovné spojenia vyznačujúce sa ustálenosťou) a ustálené spojenia v užšom zmysle (patrili sem najmä slovné spojenia ustálenej povahy). Termínu ustálené slovné spojenie istý čas konkurovali aj príbuzné pojmy – ustálený výraz a ustálený zvrat (p.). Presne sa však neterminologizovali, a tak ostali jeho voľnejšími synonymami. Doposiaľ sa využívajú najmä pri popularizačnom výklade, kde sa pripúšťa pomerne voľné zamieňanie presných terminologických pomenovaní.

ustálené spojenie v užšom zmysle p. ustálené slovné spojenie

ustálené spojenie v širšom zmysle p. ustálené slovné spojenie

ustálenosť frazémy p. mikroustálenosť frazémy, makroustálenosť frazémy.

ustálený obrat

Jeden zo starších, tradičných názvov pre frazému. Názov sa zamieňal s názvami ustálený výraz (p.) a ustálený zvrat (p.), hoci niekedy sa aj diferencovali (ustálený obrat sa najčastejšie chápal buď ako nadradený pojem pre ďalšie dva uvedené názvy alebo ako rovnocenný s názvom ustálený zvrat). Boli to tradičné domáce názvy pre jednotky, ktoré sú v novšej teórii základnými prvkami frazeológie. Názov ustálený obrat nebol – podobne ako ďalšie uvedené názvy – presne a dôsledne terminologizovaný.

ustálený výraz

Jeden zo starších názvov pre frazému alebo pre niektorý jej typ (najčastejšie sa sem zaraďovali neslovesné ustálené slovné spojenia). Porov. aj ustálený obrat.

ustálený zvrat

Jeden zo starších názvov pre frazému alebo pre niektorý jej typ. Najčastejšie sa do ustáleného zvratu zaraďovali slovesné ustálené spojenia. Porov. aj ustálený obrat.

valencia

Schopnosť frazém spájať sa so slovami a slovnými spojeniami (aj ustálenými) najbližšieho kontextu. Novšie frazeologické koncepcie, ktoré vyčleňujú aj pojem kolokabilia, vyčleňujú pojem valencia do oblasti vlastných aktantov frazémy a potnciálnych možností obsadzovania existujúceho valenčného potenciálu. Kolokabilita sa potom javí skôr ako realizovaná valencia frazémy. Porov. valencia vnútorná, distribúcia.

Lit.: J. J. Avaliani, l979; A. G. Nazarian, l987; S. M. Pankratova, 1988.

valencia vonkajšia p. valencia, distribúcia

valencia vnútorná

Valencia slov ako komponentov frazémy, t.j. schopnosť slov spájať sa s inými slovami takým osobitým spôsobom, ktorý umožňuje vznik ustáleného a obrazného spojenia s jeho špecifickou expresívnosťou, teda vznik frazémy ako istého uzavretého celku. Porov. valencia, valencia vonkajšia, distribúcia frazém.

Lit.: J. J. Avaliani, l979.

variant frazémy

Jedna z existujúcich ustálených podôb frazémy, pri ktorej sa aj napriek rozdielom od iných podôb zachováva identita frazémy, zachováva sa jej význam i jej obraznosť. Variant frazémy sa líši od paradigmatických foriem (p.) a paradigmatických radov (p.) frazémy, na druhej strany od frazeologických synoným (p.) a napokon aj od frazeologických derivátov (p.). Požiadavka zachovania identity frazémy, najmä jej významu znamená, že rozdielnosť, premenlivosť podôb sa dotýka iba formálneho stvárnenia frazémy. Formálne rozdiely medzi podobami frazémy možno posudzovať z rozličných aspektov, a tak aj prístupov k triedeniu variantov je viacej. Varianty možno deliť: a) podľa vzťahu k spisovnosti – potom sa vydeľujú spisovné (kodifikované) varianty frazémy a nespisovné varianty frazémy, v rámci ktorých sa tiež vydeľuje viacej typov: slangový variant, nárečový variant), b) podľa časovej osi: historický variant frazémy a súčasný variant frazémy, c) podľa zemepisnej rozšírenosti zemepisný variant, d) podľa štruktúrneho hľadiska – teda podľa roviny vo výstavbe frazémy, na ktorej sa zmeny prejavujú, tu sa vydeľuje najmä morfologický variant frazémy, syntaktický variant frazémy a lexikálny variant frazémy. Ak sa prihliada na viaceré stránky tejto premenlivosti súčasne, alebo ak sa zmeny prejavujú pri štruktúrnom prístupe odrazu na dvoch rovinách, vydeľujú sa jednak špecializované druhy variantov (napr. historický morfologický variant, zemepisný lexikálny variant atď.) a jednak komplexný alebo kombinovaný variant frazémy (p.).

variantnosť frazémy

Existencia viacerých podôb tej istej frazémy, pričom v každej z nich sa zachováva rovnaký význam. Variantnosť sa dotýka iba výrazovej, formálnej stránky frazémy, prípadne istých významových odtienkov medzi jednotlivými podobami. Variantnosť frazémy je dosť bežným javom. Premenlivosť sa totiž vyskytuje na rozličných rovinách výstavby frazémy. Preto sa bežne vydeľuje morfologická variantnosť (p.), syntaktická variantnosť (p.), lexikálna variantnosť (p.), pričom každá z nich má viacej druhov. Špecifickejším prípadom variantnosti frazémy je kontextová variantnosť frazémy (p.) a štylistická variantnosť frazémy (p.). Diskutabilným typom je tzv. sémantická variantnosť frazémy (p.). Porov. aj variant frazémy.

vecná klasifikácia p. ideografický opis frazeológie

vecné a hodnotové meritum

Schopnosť/vlastnosť frazémy reagovať na faktické životné a ľudské situácie, na ľudské vlastnosti, konanie a pod. a zároveň schopnosť ich hodnotiť (negatívne, pozitívne hodnotenie).

vecný denotát frazémy p. celostný význam frazémy.

verbalizačné frazémy

V českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden zo základných funkčných typov frazém, ktorý sa vyznačuje tým, že už z hotovej mennej jednotky alebo aj zo samostatného (najmä abstraktného) slova pridaním slovesnej zložky utvára obrazné slovesné vyjadrenie, napr. dobrá nálada – byť v dobrej nálade, tieseň – byť v tiesni, dôvera – získať (stratiť) dôveru, dojem – mať dojem a pod.

vetné frazémy p. propozičná frazéma

viacslovnosť i nadslovnosť frazémy

Jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá predpokladá, že frazéma sa musí skladať aspoň z dvoch slovných komponentov. V začiatočnej fáze moderného frazeologického výskumu sa záväzne počítalo s prítomnosťou aspoň dvoch pôvodne plnovýznamových slov v zložení frazémy. Rozpracovanie problematiky fakultatívnych zložiek priviedlo k vydeleniu minimálnych frazém, ktoré majú síce dva (tri) komponenty, ale iba jeden z nich je pôvodným plnovýznamovým slovom. Zdanlivo požiadavke viacslovnosti odporuje návrh F. Miku, aby sa k frazémam priradili aj jednoslovné metafory typu začať si niečo s niekým, slang. vybehnúť s niekým, mať s niekým niečo a pod. Záväzná prítomnosť alternantov (p.) ukazuje, že príslušný frazeologický význam platí len za potenciálnej prítomnosti ďalšej zložky (ďalších zložiek), ktorú možno označiť ako potenciálny člen frazémy (p.). Aj tu sa teda predpokladá prítomnosť aspoň dvoch zložiek, hoci jedna z nich je špecificky zastúpená. Ako viaczložkovosť sa modifikovane prijíma táto vlastnosť aj pri tých frazeologických koncepciách, ktoré hovoria o frazeológii napr. v oblasti morfologického tvaru alebo v zloženom slove (napr. v koncepcii F. Čermáka, keď sa za základné kritérium frazeologizovanosti pokladá anomália spojenia, teda nielen spojenia slov, ale aj spojenia morfém, spojenia zložiek v kompozitách atď.)

viacvrcholové frazémy

Frazémy pozostávajúce najmenej z dvoch pôvodne plnovýznamových slov: stratiť hlavu, pozerať na svet cez ružové okuliare. nemať dňa ani noci. Osobitnú skupinu týchto frazém tvoria tautologické, resp. reduplikačné frazémy, ktoré vznikli opakovaním toho istého slova v nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe, alebo spojením slova s iným slovom utvoreným od toho istého koreňa: slovo za slovom, deň čo deň, od bodky do bodky, div divúci, tma tmúca, škoda preškoda. Porov. jednovrcholové frazémy.

Lit.: L. I. Rojzenzon, l977; S. G. Gavrin, l967.

viacvýznamové frazémy p. frazeologická polysémia.

vidové varianty frazémy

Frazeologické jednotky, patriace funkčne k verbálnym výrazom a odlišujúce sa navzájom v kategórii vidu dokonavosťou – nedokonavosťou slovesných komponentov, napr.: robiť/urobiť z komára somára, kúpiť/kupovať mačku vo vreci, objavovať/objaviť Ameriku, čistiť/vyčistiť niekomu žalúdok, hádzať/hodiť niekoho do starého železa. Existujú aj tzv. jednovidové frazémy, napr. len dok.: zapísať si za uši, zahryznúť si do jazyka, narodiť sa v čepčeku, zabiť jednou ranou dve muchy, uzrieť svetlo sveta, otrčiť kopytá, zmiznúť po anglicky; nedok.: smiať sa do hrsti, držať sa maminej sukne, žiť na vysokej nohe, poznať ako svoju (vlastnú) dlaň, ležať hore bruchom, špiniť si ruky s niečím, niekým, hádzať perly sviniam, byť z lacného kraja, lízať med cez sklo, držať krok s niekým, ísť do spiša, nesiahať niekomu ani po päty, mlátiť prázdnu slamu atď. Označenie vidové varianty frazémy má korene v názore, že na rozdiel od lexikálnych vidových párov nejde vo frazeológii o samostatné jednotky a kategória vidu sa chápe ako čisto gramatický jav (E. Kučerová, 1989). Toto chápanie má o. i. aj dôsledky na lexikografické spracovanie frazém. Iná možnosť je chápať tieto frazémy ako vidové páry so statusom samostatných jednotiek. Niekedy sa vidové tvary považujú aj za špecifický druh lexikálneho variantu, ktorý je príznačný iba pre slovesné frazémy. Jeho existencia sa odôvodňuje práve spomínaným faktom, že medzi slovesnými frazémami sú také, ktoré fungujú len v jednom (raz v dokonavom, niekedy zasa iba v nedokonavom) vide, a na druhej strane také, čo majú formu obidvoch vidov. Je napr. iba aj keby klince z neba padali (nie padli), rovnako zasa iba padla (nie padala) kosa na kameň, ale na druhej strane môže byť obrátiť aj obracať niečo na popol a pod.

Lit.: E. Kučerová, 1989.

vlastná frazeologická norma p. frazeologická norma.

vnútorná distribúcia frazém p. distribúcia frazém

vnútorná forma frazémy

Konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z priamych významov jednotlivých komponentov. V. f. motivuje druhotný (frazeologický, celostný) význam frazémy. Môže byť jasná, zreteľná, živá, napr. čierny ako smola; držať jazyk za zubami; mať svoj kus chleba, alebo nejasná, zastretá, zmeravená, napr. predávať petržlen; mať maslo na hlave.

vnútorné vzťahy komponentov

Syntaktické vzťahy medzi zložkami vnútri frazémy. Najmä v čase, keď sa osobitná úloha pri vymedzovaní frazeológie pripisovala petrifikovanosti, hodnotili sa tieto vzťahy ako iba formálne, ako nie reálne, skutočné syntaktické, resp. syntagmatické vzťahy. Novšie rozpracovanie problematiky variantnosti frazém, ako aj zistenia o ohraničenej modelovosti početných frazém potvrdzujú, že vo väčšine prípadov ani vo frazeológii nejde iba o formálne vzťahy, ale že sú to reálne syntaktické vzťahy. Novšie teórie teda posudzujú túto otázku komplexnejšie: na jednej strane pripúšťajú, že v istých celkom petrifikovaných spojeniach sú tieto vzťahy umŕtvené, naozaj iba formálne, na druhej strane zisťujú, že pri väčšine frazém existujú medzi zložkami živé syntagmatické vzťahy, pravda, oproti oblasti voľných spojení značne modifikované, resp. limitované (nemožno robiť napr. všetky tie ich transformácie, aké sú možné v oblasti istých voľných spojení). Preto sa podľa iných teoretických koncepcií považujú za anomálne. Porov. anomálnosť frazém.

vnútroúrovňová frazeologická kontaminácia p. frazeologická kontaminácia.

voľný kontext frazémy

Ľubovoľné okolie frazémy, ľubovoľné slovné alebo vetné spojenie, s ktorým sa môže frazéma spájať tak, aby sa uplatnili jej významové, kategoriálne aj formálne vlastnosti. Kategóriu voľného kontextu frazémy rozvila tzv. kontextologická teória frazeológie (N. N. Amosova), ktorá popri tomto pojme rozvila aj pojem zvyčajného kontextu frazémy (p.) pričom sa naznačila spoločná báza obidvoch uvedených pojmov. Na priestupnosť hranice medzi obidvoma kategóriami poukázala aj špecifická teória okolia frazémy. Porov. okolie frazémy.

Lit.: N. N. Amosova, 1963.

vonkajšia distribúcia frazém p. distribúcia frazém

vonkajšie vzťahy frazémy

Syntaktické vzťahy medzi frazémou ako celkom a slovami z kontextu, ktorý sa vyskytuje pri nej. Povahu týchto vzťahov určujú viaceré skutočnosti, predovšetkým však to, či sa frazéma zapája do kontextu kontaktovým alebo dištančným spôsobom, ďalej slovnodruhová príslušnosť kľúčového komponenta frazémy (najživšie a najpestrejšie vzťahy majú frazémy so slovesom ako kľúčovým slovom), potom stupeň sémantického spätia komponentov vo frazéme (napr. frazeologické spojenia majú vo všeobecnosti početnejšie i rozmanitejšie vonkajšie (syntaktické) vzťahy ako frazeologické zrasty) a napokon aj miera ustálenosti (mikroustálenosti) frazémy, a to najmä ustálenosti tvarovej (morfologickej a syntaktickej). Súhrn všetkých týchto vzťahov frazémy sa niekedy súborne nazýva syntaxou frazémy, resp. vonkajšou syntaxou frazémy.

všeobecná frazelógia

Časť frazeologickej teórie, ktorá rieši otázky metodológie a metodiky skúmania frazém, problémy vymedzenia a klasifikácie frazém a vzťah frazeológie k iným lingvistickým a nelingvistickým disciplínam.

výchovné pôsobenie frazeológie

Pôsobenie frazeológie s využitím pozitívnych životných skúseností, základných morálnych princípov a ideálov vo výchove, v pedagogickom procese pri rozvíjaní osobnosti žiaka. Pri tomto pôsobení treba brať do úvahy, že frazeológia vyjadruje ľudskú životnú múdrosť, ľudský život s jeho negatívami a protirečeniami, ale zároveň aj s ideálmi a pozitívami. Pri úsilí dosiahnúť výchovné pôsobenie frazeológie treba dešifrovať často skrytý výchovný zmysel frazémy a starostlivo ho vysvetliť v tom zmysle, že morálny aspekt napriek ťažkostiam prevládne a zvíťazí.

výchovný cieľ frazém

Aplikovanie významu frazémy v pozitívnom zmysle formujúcom hodnoty a ideály a zároveň využívajúcom výchovné poučenie s kritickým zameraním voči ľudským či spoločenským nedostatkom a chybám.

výklady frazeologických jednotiek

Metajazykové ekvivalenty významu frazémy vo forme analytickej parafrázy, slovného spojenia, resp. niekedy aj jednoslovného synonymného ekvivalentu, ale aj vo forme logického zápisu používané najmä v lexikografii.

výpovedná komplexnosť frazém

Vlastnosť frazém vyplývajúca z funkčných aspektov frazém, ktoré súvisia s aktuálnou situáciou, s komunikačnou aktivitou hovoriaceho tak tesne, že je tu zrejmá spojitosť s plánom výpovede, s plánom vety. Frazémy boli prvotne aktuálnymi výpoveďami a niektoré z nich si zachovali vetný charakter, napríklad niektoré príslovia a porekadlá trafila kosa na kameň; horšie bolo, a nechválili; čo na srdci, to na jazyku.

vývin frazém

Hlavný vývinový smer vo frazeológii je v. f. od voľných slovných spojení (porov. historický prototyp frazémy) cez ich postupné ustaľovanie sa až po ustálenie dvoma spôsobmi, a to metaforizáciou (sémantickou transformáciou) s väčším či menším stupňom motivácie, alebo zovšeobecnením, pričom frazémy vzniknuté druhým spôsobom sú menej početné. Vznik frazém je bezprostredne spojený s ohraničením spájateľnosti komponentov príslušného spojenia. Porov. vznik frazém.

vývinová variantnosť frazém

Jedna zo základných vlastností frazém; stály sprievodný jav vo frazeológii vo všetkých vývinových obdobiach jazyka. Určenie variantnosti frazém (morfologickej, syntaktickej al. lexikálnej) je podmienené a) jednotou vnútornej motivácie frazémy, jej obrazu s jeho formálnou štruktúrou. Za hranicami tejto jednoty sa končí variantnosť a začína sa synonymia; b) relatívnou jednotou syntaktickej konštrukcie, v rámci ktorej prebiehajú lexikálne zámeny komponentov frazém, ktoré majú spravidla zákonitý systémový charakter. Variantnosť umožňuje vysvetliť historický vývin frazém. Pri postupnom ustaľovaní spojenia sa zo začiatku vyskytuje väčšie množstvo variantov, ktoré jestvujú istý čas popri sebe, no postupne dochádza k ústupu, resp. zániku väčšiny variantov a zachováva sa iba jeden, dva, zriedka viac variantov. V staršom období vývinu jazyka je variantnosť výraznejšia. Porov. historický variant.

Lit.: V. M. Mokijenko, 1980.

vývinové modifikácie

Frazémy vyskytujúce sa v priebehu vývinu jazyka a odlišujúce sa svojou formou i obsahom od súčasných frazém. Porov. historický pendant frazémy, historický variant frazémy a historické synonymum frazémy.

vznik frazém

Proces tvorenia frazém. Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy: 1. funkčno-sémantické prehodnotenie voľného slovného spojenia, napr. infarktová situácia, držať ruku na pulze niečoho, kto je kto, uťahovať opasky, 2. z ustálených slovných spojení, a to buď priamou frazeologizáciou ustáleného slovného spojenia (často odborného termínu), alebo ustálené slovné spojenie tvorí pri frazeologizácii derivačnú bázu, resp. transformačný základ, napr. reťazová reakcia, čierna skrinka, palebná čiara, spätná väzba, cieľová rovinka, skúška pevnosti, 3. z iných frazeologických jednotiek. Ide spravidla o nové kontextové použitie, jej nové valenčné, resp. distribučné možnosti a jej nové variantné zmeny na rovine syntaktickej, kexikálnej, morfologickej a tiež štylistickej, čo býva zárodkom ďalšieho pohybu a sú to prvé signály nového vývoja. Ku vzniku nových frazém z existujúcich frazém dochádza niekoľkými spôsobmi. K najčastejším patrí zmena komponentového zloženia pôvodnej frazém, a to buď jej rozšírením alebo skrátením. Tento proces vo frazeológii teoreticky osvetlil V. M. Mokijenko (1980) v protirečení medzi implicitnosťou a explicitnosťou vo vývine frazém, 4. rozvojom polysémie, napr. rus. buď zdorov! znamenalo pôvodne želanie zdrvia pri rozlúčke, pozdrav pri prípitku, dnes sa okrem toho používa ako znak vysokého uznania o niečom. Frazéma lišnije ľudi označovala pôvodne ľudí, ktorí nevedia uplatniť svoje schopnosti v spoločnosti, dnes sa tak označujú aj nezamestnaní. 5. Ďalším spôsobom je vznik frazém podľa iných frazeoloických analógií, napr. rus.: rubľ v rubľ z frazémy kopejka v kopejku; do muški z do lampočki; žostkaja posadka analógiou pomocou antonyma z mjagkaja posadka.

Lit.: P. Ďurčo, 1987.

wellerizmus

Osobitný paremiologický žáner, ktorý sa vyznačuje tým, že má pevne ustálenú nielen vlastnú výrokovú časť (factum), ale aj uvádzaciu vetu (dictum), v ktorej sa určujú okolnosti platnosti samotného výroku. V našej ľudovej slovesnosti nemá výraznejšie zastúpenie, i keď isté náznaky aj tu existujú. Vo folklóre niektorých národov však existuje ako živý žáner, hoci jeho pomenovanie podľa Dickensovej postavy (Sam Weller) by napovedalo skôr umelý pôvod. Wellerizmus máva teda záväznú dvojčlennú štruktúru, pričom sám výrok môže už byť hotovým iným útvarom (napr. príslovím alebo prirovnaním ) alebo aktuálnou myšlienkou. Druhá časť jeho výstavby máva podobu súvetia, a to priraďovacieho alebo podraďovacieho. Základné schémy wellerizmu sú teda takéto: "To a to", ako povedal ten a ten, keď to a to, "To a to", (ako) povedal ten a ten a urobil to a to. V súčasnej komunikácii sa tento žáner uplatňuje najčastejšie na vyjadrenie humorných alebo sebaironizujúcich výpovedí, napr. Všade dobre, doma najlepšie, ako povedal ten ujo, keď nedostal devízový prísľub. – Uvidíme, (ako) povedal slepý hluchému a pobrali sa na farebný film.

zaniknuté frazémy

Frazémy, ktoré sa už v súčasnom jazyku nepoužívajú. Sú známe zo starších období vývinu nášho jazyka. Napr. kto sa hnevá, hneď nachádza meč; pečienka ti do popola nespadne; ďaleko hádzať topoľovú palicu; byť pri chudobe; žiť nespravodlivým lakťom.

záporná forma frazémy

l. Sémantický variant frazémy, ktorá má ustálenú kladnú aj zápornú podobu, pričom sú tieto formy významovo protikladné. Je typická pre slovesné frazémy, v ktorých zápornú formu celej frazémy vyjadruje slovesný komponent v zápornom tvare: objaviť/neobjaviť Ameriku, sadnúť/nesadnúť niekomu na lep, ruku by zaňho položil/nepoložil do ohňa.

2. Frazéma, ktorá má v svojom komponentovom zložení záporný tvar slovesa, pričom sa takáto jednotka nevyskytuje v kladnej podobe: nevedieť, kam z konopí, muche by neublížil, nevie, kde mu hlava stojí.

zastarané frazémy

Frazémy, ktoré ustúpili z aktívnej slovnej zásoby a vyskytujú sa najčastejšie v reči staršej generácie, príp. v staršej literatúre. Veľké bohatstvo z. f. zachytil A. P. Záturecký.

zbierky frazém

V minulosti základný spôsob zhromažďovania a spracovania frazeológie, v súčasnosti (pri existencii slovníkového spracovania frazém) špecifickejší spôsob zachytenia frazém podľa istého zámeru. Najbohatšou zbierkou slovenských frazém

z minulosti je zbierka A. P. Zátureckého Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. (1. vyd. 1897). Spomedzi súčasných zbierok vyniká pedagogicky určená zbierka F. Miku s kolektívom Frazeológia v škole, ako aj zbierka Človek v zrkadle frazeológie od K. Habovštiakovej a E. Krošlákovej (1990).

združené pomenovania

Ustálené slovné spojenia, ktoré ako celok vyjadrujú jeden pojem, ale ich komponenty vystupujú v svojich základných významoch. Sú to vlastne opisné pomenovania takých pojomov, pre ktoré jazyk nemá jednoslovný výraz. Pri určovaní vzťahu združených pomenovaní k frazeológii treba rozlišovať a) nefrazeologické (najmä terminologické združené pomenovania), b) obrazné (frazeologické) združené pomenovania. Nefrazeologické združené pomenovania vznikajú presnou a cieľavedomou pomenovacou činnosťou ľudí, pričom sa príslušný výraz hľadá, alebo umelo vytvára pre konkrétnu potrebu (kyselina sírová, rovnoramenný trojuholník, materská škola, osobný vlak, písací stroj, zubná kefka, cesta prvej triedy, káblová televízia, kupónová privatizácia). Nefrazeologické združené pomenovania sa často menia na jednoslovné pomenovania, univerbizujú sa (obývacia izba – obývačka, panelový dom – panelák, táborový oheň – táborák, osobný vlak – osobák, kupónová privatizácia – kupónka a i.). Obrazné združené pomenovania vznikajú bez zámerného vyhľadávania terminologického označenia. Nepodliehajú univerbizácii. Na základe obraznej podobnosti a častým používaním sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom výraze, napr. lúčavka kráľovská, pávie oko, lišaj smrtihlav, zlatý dážď, medvedia služba, gordický uzol, labutia pieseň, babie leto, posledný mohykán, ľahké futro, trójsky kôň, kameň úrazu.

zložka významu frazémy p. celostný význam frazémy.

zložky významu frazémy p. modely významu frazémy

zmeravenosť frazémy

Hraničný typ ustálenosti frazémy, ktorý sa prejavuje tým, že frazéma sa vždy vyskytuje iba v jedinej podobe, že nepripúšťa nijaké obmeny vo svojom lexikálnom zložení, v poradí zložiek, v podobe svojej výstavby (konštrukcie) ani v tvaroch jednotlivých zložiek. Najmä v počiatočnej fáze rozvíjania frazeologickej teórie u nás sa práve takto chápaná zmeravenosť pokladala niekedy za jediné, resp. základné kritérium frazeolgickosti. Neskôr, keď sa široko spracovala problematika frazeologickej variantnosti a s tým aj dynamickejšie chápanie ustálenosti frazém (porov. makroustálenosť aj mikroustálenosť frazém a jej typy), prehodnotilo sa aj chápanie zmeravenosti. Prestala sa pokladať za základný znak frazeológie, ale na druhej strane sa jej prítomnosť pri niektorých frazémach aj v súčasnosti potvrdzuje. Medzi frazémy, ktoré sa vyznačujú zmeravenosťou, patria napr. takéto jednotky slovenského jazyka: stoj čo stoj, hlava nehlava, chtiac nechtiac, z roka na rok, bitkom nabité. Príklady ukazujú, že táto vlastnosť sa objavuje najmä pri frazémach s prvkami tautologickosti v ich lexikálnom zložení, kým pri najbežnejších druhoch frazém (slovesné, menné, vetné) sa takmer neobjavuje.

zmiešaný variant frazémy p. komplexný alebo kombinovaný variant frazémy

zóny frazeologických parametrov p. frazeologické parametre a frazeologická parametrizácia

zvraty

l. Staršie pomenovanie pre frazémy (frazeologické jednotky, frazeologizmy), ktoré sa sporadicky používa vo frazeologickej literatúre aj dnes (napr. Miko, l989).

2. Spoločné pomenovanie pre všetky ustálené slovné spojenia, tak vlastné frazeologické jednotky, ako aj rôzne paremiologické útvary.

Lit.: F. Miko, l989.

zvyčajný kontext frazémy

Slovné alebo vetné okolie frazémy, ktoré sa vyznačuje nielen tým, že sa pri použití frazémy vyskytuje v jej blízkosti najčastejšie, ale aj tým, že signalizuje isté konkrétne doplnenia frazémy z hľadiska ich tvarovej, konštrukčnej, pozičnej a významovej platnosti. Napr. frazéma otierať niekomu niečo o nos s významom niekomu niečo (najmä nepríjemné) často pripomínať sa v pozíciách, ktoré obsadzujú v slovníkovej podobe zámenné zložky jej??? namyslenosť a pod.), avšak zámenné alternanty (p.) určujú, že prvá zo zložiek má byť obsadená osobným menom v datíve, druhá zasa neosobným, príp. neživým menom v akuzatíve. Pri tej istej jednotke môžu byť aj iné doplnenia z kontextu (napr. včera v izbe pri hádke otieral bratovi o nos jeho chamtivosť), ale tie už majú povahu voľného kontextu. Jednotlivé druhy frazém sú z hľadiska svojej súvislosti s kontextom veľmi rozdielne. Niektoré príslovia a iné parémie nepripušťajú ani nepredpokladajú nijakú zapojenosť do kontextu – vyznačujú sa tzv. dištančným zapojením (p.) do kontextu (porov. napr. také jednotky ako pranostika Biele Vianoce, čierna Veľká noc, príslovie Pomaly s dobrým a pod.), kým iné majú jednu, prípadne i dve až tri premenlivé pozície, na ktorých sa zapájajú do kontextu (to sú jednotky s kontaktovým zapojením (p.) do kontextu (porov. uvedenú jednotku otierať niekomu niečo o nos, ktorá má okrem premenlivosti slovesnej zložky až dve takéto pozície, alebo jednotku ťahať niekoho za nos, ktorá má jednu takúto kontaktovú pozíciu s jedným alternantom). Spomínaná teória okolia frazém v podobnom zmysle vymedzila vyše 150 takýchto distribučných konfigurácií, čiže typov okolia, resp. zvyčajných kontextov frazém (Tagijev, 1966).

Lit.: J. Mlacek, l984.

zvyšok frazémy

Jednotlivé slovo, resp. slovný tvar, ktorý aj samostatne signalizuje, že sa v reči uplatňuje s tými konotáciami, ktoré mala frazéma, do ktorej ako jej komponent pôvodne patril. Je to výsledok úplnej deštrukcie frazémy (krajný prípad takejto deštrukcie). Aby sa takéto slovo, resp. slovný tvar mohli chápať ako zvyšok frazémy, musia mať nejaké tvarové, distribučné alebo iné znaky, ktoré poukazujú na príslušnosť takéhoto prvku do pôvodnej frazémy. Je to produktívny prostriedok na signalizovanie druhého plánu v prehovore. Preto sa uplatňuje najmä v umeleckých textoch, v esejistike, v istých typoch publicistikých textov, v rečníctve atď.

živé fungovanie frazém

Dynamické, efektívne fungovanie frazém v bežnej komunikácii.

živá zmyslovosť frazémy

Vlastnosť frazém efektívne, dynamicky, aktuálne pôsobiť na zmysly človeka.

životná vrstva frazeológie

Vrstva frazeológie v bežnom spontánnom styku v prostredí nediferencovaného kontaktu ľudí (obchody, dopravné prostriedky, bežné stretnutia vo verejnom živote i vo sfére domáckeho prostredia), pričom sa nezabieha ani do vyšších, intelektuálnych polôh, ani nižšie, k vulgárnemu a obscénnemu subštandardu.

životné univerzálie frazém

Pri štatistickom výskume slovného fondu frazém v rôznych jazykoch sa ako zaujímavá javí frekvencia slov, ktoré pomenúvajú životne dôležité fakty, menovite časti ľudského tela (oko, hlava, ruka, jazyk, srdce, noha, život, svet, slovo, rozum, vec, voda, nos, čert, duša, reč, ucho, zem, koniec, miesto, ústa, krk, krv, prst, chlieb, koža, nebo, smrť, deň, svedomie, pes, tvár...). To je osobitným potvrdením faktu univerzality zmyslu frazém. Porov. univerzálny ľudský zmysel frazém.

Lit.: M. Soták, 1989.


Literatúra